Nová deštrukcia na Pajštúnskom hrade

Dnes som bol s rodinou na Pajštúne. Chodím tam pravidelne, minimálne dvakrát do roka. Vždy je to krásne prechádzka a ak je pekné počasie, ako bolo dnes (39. 9. 2013), je to nielen dobrá kondičná prechádzka, ale aj balzam na duši. Za posledné roky sa však výrazne urýchlila deštrukcia hradu. Cca pred dvoma rokmi spadla spojovacie priečka v najzachovalejšej časti pozostatkov paláca pri vstupe do stredného hradu. Dnes som so zármutkom musel konštatovať, že spadla ďalšia časť neďaleko od známych maskarónov na hornom hrade. Ešte prednedávnom tam bola klenutá nízka chodba, po ktorej sa dalo dôjsť pravdepodobne k nejakému východu z hradu. Túto chodbu často používali lezci po skale. Cez ňu vchádzali do hradu. Dnes je tam už len čerstvá sutina. Ak sa neprikročí k nejakým sanačným prácam, je možné, že na takýto prach sa rozpadnú aj ostatné zvyšky hradu.

Tak takto to dnes vyzeralo:

A takto to vypadalo ešte prednedávnom.

23 Responses

  1. Avatar Tučko Bombička 29. septembra 2013 / 23:07

    Pekný dátum, pán Hrnko 🙂

  2. Avatar Milan2 30. septembra 2013 / 13:28

    Pán Hrnko,
    chodbičku som poznal a bol som v nej – zanikol pekný detail…..
    Slovenské hrady momentálne najúčinnejšie zachraňujú združenia. Niektoré existujú už vyše 15 rokov a majú za sebou rad až neuveriteľných výsledkov – pretože na rozdiel od firiem majú k hradom citový vzťah a zachraňujú ich citlivo , lacno a pôvodnými technikami. Spomeniem ako príklad združenia pri hradoch Uhrovec, Lietava, Hrušov, Tematín, Blatnica, Šariš, Zborov – pozrite si ich stránky. Je neuveriteľné, čo dokážu nadšenci spraviť a ako kvalitne bez zaťaženia štátneho rozpočtu.
    Problém Pakjštúna je ten, že tu neexistuje záujmové združenie nadšencov, ktoré by mali hrad v prenájme alebo dokonca majetku. Hrad vlastní obec Borinka. Podľa skúseností, sú obce najhorším vlastníkom hradov (zväčša ich získali len bezplatným prevodom). Spomneniem hrad Sklabiňu, kde obec vlastne zlikvidovali miestne združenie, ktoré veľmi dobre začalo . Starostovia sú v podstate vo veci oprav hist. zrúcaním viac menej laici (dotraz myslím nebol zargistrovaný opačný prípad) a hrad sa snaží samospráva či starosta využiť ak tak jedine na finančný prospech – čo samozrejme nejde, a tak hrad buď ďalej chátra, alebo sa prípadne práce zverujú firmám. Stavebné firmy sú poväčšine ale chybným riešením – robia rýchlo, bez citu a hrad berú ako stavbu nákupného centra s termínom odovzdania pol roka. Ale ako ukazuje skúsenosť už45 ročného Zduženia na záchrana hradu Hainburg v Rakúsku , tak oprava hradu sa neudeje za pol roka ako Bratislavského hradu, kde naháňali archeológov, že firma už musí robiť podzemné garáže (nakoniec sa nespravili, ale škody na severnej terase ostali).
    K Pajštúnu existujú nadšenci, ktorí hrad veľmi dobre zmapovali a výborne poznajú jeho históriu.Viď http://www.hrady zámky kastile.sk. Problém Pajštúna je to, že sa tu žiaľ nezaložilo združenie. Aj keď som ho chcel teda lepšie povedané niečo podobného založiť ešte v roku 1997, z dôvodu zvýšenia pracovného zaťaženia sa mi to vtedy nepodarilo, aj keď sme aj s vtedajším starostom boli celkom ďaleko. Odvtedy sa nenašiel zjavne nik iní, ktorí by sa hradu ujal.
    Dnes na webe je umiestnený návod ako sa dá zachrániť hrad pomocou založenia združenia.
    Vznikla dokonca už aj nad združeniami krycia organizácia združujúca združenia pod názvom Zachráňme hrady – viď ich web – ktoré poradia a pomôžu ľuďmi.
    Diskusie o hradoch a nadšencov nájdete na diskusiách pri stránkach http://www.hrady.sk., a iných stránkach tamtiež uvedených.
    Najbližšie Združenie k pajštúnu existuje na hradeˇČeklís v Bernolákove ,na hrade Dobá Voda…. a veľmi dobré združeni s veľkými skúsenosťami s opravou ruín je združenie Katarínka – aj keď to je ruina kláštora (v katastri obce Naháči).
    Je ináč k podivu, že na Slovensku združenia vznikli, ale pri Bratislave nie, aj keď hrad je bratislavčanmi navštevovaní a bratislavskými horolezcami jednoznačne ničený.

  3. Avatar zaznamnik 30. septembra 2013 / 19:56

    mam pocit, ze vztah Slovakov k vlastnej historii reprezentuje prave taketo spravanie sa k historickym pamiatkam, ako uviedol pan Hrnko.

    Zaujomve zdruzenia, nadsenci, ktori doslova zobru peniaze od sponzorov, majetnych firiem, supluju pracu statu pri zachrane historickych pamiatok a stat namiesto toho aby im pomahal a konecne nieco robil, tak ich brzdi a vytvara umele prekazky, aby im znemoznil cinnost…..

    teraz prave v spravach na STV ukazovali vysledok basovania byvaleho ruzomberskeho primatora Cecha, ktory zasantrocil ruzombersky kastiel Hypernove, ktorej predal pozemok kastiela s torzom samotnej budovy kastiela..v navrhu predajnej zmluvy bola podmienka, ze Hypernova obnovi budovu, ktora este stala, na kulturne podujatia a pri podpise zmluvy tato podmienka vypadla.

    Dodnes ruina kastiela chatra, rozpada sa a najstarsiu budovu v Ruzomberku zo 14. storocia Hypernova nerekonstruuje, na nu je nalepena plechova buda Hypernovy a zrejme coskoro spadne.

    des a hroza…..

    a tak sa pristupuje ku vsetkym kulturnym pamiatkam na Slovensku….

    a slovenski sedliaci /pardon, ale samozrejme nie su taki vsetci/ chodia platit vstupne do kastielov a zamkov Cechach, madarsku polsku a doma v rodnych mestach a dedinach to iste nechavaju spustnut a rozkradnut ciganom a bezdomovcom.

  4. Avatar Pomocník 30. septembra 2013 / 20:32

    Po prvé, ani zďaleka to nie je tak, že by to takto bolo so všetkými pamiatkami. Po druhé, štát (teda verejný sektor) na záchranu tých nespočetných pamiatok na Slovensku, ktoré aktuálne ešte nie sú zrekonštruované, nemá peniaze, lebo nemá peniaze ani na základnejšie veci (snáď nemusím menovať ktoré). Znie to ako fráza, ale je to (na Slovensku) naozaj tak. Jedine ak by sa to všetko podarilo nejako financovať z európskych peňazí (netuším, či to vôbec je povolené). Musia to zaplatiť súkromné osoby a tam potom môžete kritizovať. To,že štát robí údajne legislatívne prekážky, je už potom iná téma, skôr pre právnikov.

  5. Avatar zaznamnik 30. septembra 2013 / 20:45

    ked stat ma miliardy na rozhadzovanie, odskodnovanie a platenie kadejakym gorilam a to je jedno ci z jedneho alebo druheho tabra, tak neverim, ze nema par stotisic eurosov na zakonzervovanie jedneho hradu….

    problem je ten, ze kym treba na zachranu par tisic /napriklad opravit strechu/, tak sa na to kasle. A ked uz skody su milionove, lebo padaju zvlhnute mury a vypadli napochnute okenne ramy a dnu tabori 200 pocernych bezdomovcov, ktorym treba zohnat nahradne ubytovanie, tak potom zalamujeme rukami.

    Ja vidim jeden problem – v tomto state nie su zosobnovane ziadne skody, ktore pachaju osoby pri vykone verejnej funkcie…a to je jedno, ci je to starosta nejakej dediny ako v tomto pripade ruzombersky primator, alebo nejaky minister alebo predseda vlady….

    ziaden statny uradnik nenesie za svoju necinnost a chybne rozhodnutia hmotnu zodpovednost….. a to je jedno, ci je to v narabani s majetkom statu alebo s majetkom sukromnych osob..pretoze zle rozhodnutia a necinnost uradov ma vplyv a dosah aj na sukromny majetok….a to nemusi byt ani kulturna pamiatka.

  6. Avatar Pomocník 30. septembra 2013 / 21:04

    Keď sa povie, že vláda aktuálne nemá peniaze, obyčajne (aj v mojom prípade) sa tým samozrejme myslí, že ich nemá PO zohľadnení neefektívneho vyberania daní, „rozhadzovania“ a pod…. Samozrejme, že keby sa všetko vyberalo ako sa má a peniaze išli len tam kam ideálne majú a vôbec celý verejný sektor by boli anjeli, tak by naraz bol nadbytok a bolo by aj na ďalšie hrady, ale tak to nie je nikde na svete. A to s tou zodpovednosťou je samozrejme pravda…ale na druhej strane, vy by ste pracovali v štátnom úrade za 400 eur mesačne a s vedomím, že ak sa pomýlite, zaplatíte miliónové škody? Ja asi nie.

  7. Avatar Pomocník 30. septembra 2013 / 21:10

    Ale niečo na štýl, že ak tam úradník niečo pokazí/oneskoro urobí, stratí jeden mesačný plat alebo podobne by sa naozaj zaviesť mohlo…

  8. Avatar Tučko Bombička 30. septembra 2013 / 22:22

    Keď sme tu teda načali problém rozhadzovania „miliárd“, mňa by fakt náramne zaujímalo, koľkí z tých „spravodlivých“ Slovákov, ktorých tak trápia porozhadzované miliardy vládou atp., si dáva záležať na tom, aby mali prehľad napríklad o tom, ako sa narába s peniazmi v ich vlastnej dedine, či meste. Čo robí a schvaľuje starosta, čo odhlasováva zastupiteľstvo a vôbec, čo sa v obci robí.

    Ale keďže viem ako to je v drvivej väčšine takýchto kritikov, tak si odpoveď viem domyslieť aj sám.

    No a tam to všetko začína. P.S. Pravdu má pán Pomocník, že je to od kultúrnej pamiatky ku kultúrnej pamiatke iné (zhodou okolností to mám „na skok“ ku 2 hradom, ktoré sa práve rekonštruujú) no a doteraz si pamätám prípad jedného hradu, ktorému tiež spadli múry a keď sa boli pýtať tamojšej zodpovednej osoby, čo urobila pre záchranu, tak jej odpoveď bola, že požiadala o dotáciu zo štátu. Štát nemal, tak nedal. A keď sa jej opýtali, či skúsila niektoré z grantových mechanizmov (aj jej ich tam vymenovali), tak dotyčná ani nevedela, o čom je reč.

  9. Avatar Pomocník 30. septembra 2013 / 23:24

    Na Slovensku sa treba spýtať aj koľko tých „spravodlivých“ Slovákov nepodvádza pri daniach a odvodoch….Moja skúsenosť je taká, že práve tí, čo nechcú zaplatiť ani cent štátu (hoci zarábajú dosť a dane sú na Slovensku nízke) zároveň frflú, aký je ten štát nefunkčný….

  10. Avatar dynamika 1. októbra 2013 / 11:01

    Pán zaznamnik
    Otázka zosobňovania škôd politikom. Prečítajte si toto vyhlásenie.
    Dzurinda:
    „podčiarkol s tým, že trestnoprávne konzekvencie za prípadné chybné politické rozhodnutia nepatria k západnej civilizácii a k demokratickým štandardom. “Aj my sme sa na Slovensku museli učiť, a niektorí sa to dodnes nechcú naučiť, že politické rozhodnutia sú jedna vec a trestné činy druhá,”
    http://www.hlavnespravy.sk/m-dzurinda-eu-neustupi-od-ustretoveho-kroku-ukrajiny-v-pripade-tymosenkova/148158/
    Pán zaznamnik, to je princíp fungovania západnej demokracie. Konšpiračné teórie k tomu nebudem pridávať. Väčšinou stačí otázka – Cui bono ?

  11. Avatar zaznamnik 1. októbra 2013 / 20:42

    re dynamika….. asi tak

    a k pomocnikovi….. ano, mas ciastocne pravdu, ale je tu jedno ale…uradnicky poskok, sediaci na nejakom urade za 400 evri nema rozhodovacie pravomoci v oblasti financi a ziadne kompetencie na ovplyvnovanie rozhodnuti vykonavania statnej spravy.

    pod kazdym rozhodnutim ci uz zo stavebneho, alebo hociakeho statneho uradu pridelujucom fondy na projekty ci uz z europskych alebo domacich zdrojov je podpis minimalne samotneho veduceho uradu, alebo priamo veduceho odboru prislusneho ministerstva….

    a o podpisovani a podmienovani rozhodnuti primatormi miest nebudem sa rozsirovat, staci primator Cech z ruzomberka, ktory iste len tak pre pekne oci Hypernovy nevypustil najdolezitejsiu stat predajnej zmluvy.

  12. Avatar dynamika 2. októbra 2013 / 0:21

    K tým eurofondom.
    Tie slúžia len na uplácanie politikov aby slepo poslúchali Brusel. Politici to porozdávajú politicky svojim kamarátom alebo popredávajú za úplatok. Potom ale už takto skorumpovaný politik nemôže konať v prospech občana.
    Ja som ešte nepočul o dotácii z eurofondu, ktorá by bola bez úplatku alebo bez nejakého zlodejstva. Netvrdím, že také nie sú, len som sa s takým prípadom nestretol.
    Pán zaznamnik, Vy sa to furt nechcete naučiť ako to odporúča Dzurinda – politické rozhodnutia sú jedna vec a trestné činy druhá.

  13. Avatar Milan 2. októbra 2013 / 21:56

    Pán Záznamník to všetko skvele vystihol, ostatní tomu moc nerozumiete.
    Kaštiel Žofia v Ružomberku bol vodný hrad postavený na malej skale na sútoku Revúcej a Váhu. Žigmunt Luxemburský tu podpísal Ružomberku mestské práva. Hradu sa ružomberčania odvďačili tak, že si ho predali ked ho nedávno predtým zadarmo získali od štátu.
    Firma Ahold International Holadsko ako developer kúpil pozemky a buldozármi zrovnal túto skalu aj s najstarším gotickým vodným hradom štvoruholníkového tvaru aj so vstavanou niekoľkopodlažnou vežou nebojsa s mnohými detailami (Správa PU B.Bystrica). To čo dnes ešte ostalo, je iba oveľa menej hodnotná renesančná a baroková prístavba k hradu, ktorý aj so skalou zvalili buldozermi.
    Tá najstaršia a najcennejšia časť teda padla kvôli predajni potravín, ktorá mohla stáť kdekoľvek.
    Podobne starostka Smoleníc zborila prednedávnom barokový kaštiel v Smoleniciach , a teraz nedávno v obci Nebojsa -časť Galanty zborili veľký renesančný kaštieľ. Všetko potichu, bez kriku novinárov.
    Otázka je tu zase tá istá – kto vlastne v SR zodpovedá za historické povedomie keď už nie obyčajných ľudí tak aspoň elity (starostov).-
    Sú za túto nevedomosť zodpovední strojní inžinuieri, skladníci, či farmaceuti v lekárňach?
    Treba sa znovu spýtať, kto tu má vlastne na starosti budovanie historického povedomia, kto za to vlastne berie plat a pýtať sa, čo vlastne robia, že miestne elity (starostovia, predsedovia miestnych stavebných úradov , miestny učitelia, architekti sú zjavne úplne bez citu k pamiatkám……. je isté, že to niekto je a treba aby už zišli z kanape.

    Čo sa týka Pajštúna – málo ľudí vie, že napoleonovské vojská zbúrali 3 hrady : Devín, Pajštún a aj Smolenice. Dôvod bol asi to, že patrili Pálfimu a Pálfi bol vtedy generálom uhorského vojska. Príčinou boli jeho zrejme neúspešné rozhovory o neutralite Uhorska a odmietnutie Napoleonovej ponuky Uhorsku o nezávislosti Uhorska. To sa ale prezradilo – sú preto rôzne výklady prečo sa tak stalo…..
    Možno bude pre čitateľov ešte zaujímavé, že stavebne boli Pajštún, Červený Kameň a Smolenice nápadne podobné – teda palácová obytná časť.

  14. Avatar Pomocník 3. októbra 2013 / 0:28

    Nikto tu netvrdil, že také prípady nie sú, a že by nebolo s tým niečo treba robiť. Ale tiež to nie je tak, že by sa takto búrali a ničili všetky pamiatky na Slovensku, aby sme zas nepreháňali…

  15. Avatar dynamika 3. októbra 2013 / 8:45

    Pán Milan,
    historické povedomie tu má na starosti denníky Nový čas, Plus1deň. SME a televízie Markíza a JOJ.
    Že STV a SRo na túto úlohu rezignovali svedčí aj galéria ich riaditeľov aj s titulmi hrdina protislovenskej práce. Príkladom je nedávny paškvil o C+M.

  16. Avatar Milan2 3. októbra 2013 / 11:14

    Chcel som naznačiť, že túto oblasť majú v kompetencií absolventi prevažne humanitných vysokých škôl a tu predovšetkým Univezity Komenského.
    Za našu komunitu – strojných inžinierov musím povedať, že naša komunita ako vidíte na 3 automobilkách a zabezpečení práci pre tisíce daňových poplatníkov si odvádza svoju úlohu dobre.
    Situácia je taká, že technici vo svojom voľnom čase dokonca suplujú povinnosti iných – konkrétny dobrý príklad je spomenutá dobrovoľnícka oprava hradu Lietavy – združenie tu 10 rokov riadi stredoškolský elektrikár – chodí do práce a vo voľnom čase riadi práce na hradem, vybavuje sponzorské a podobne. A výsledky v porovnaní s opravou hradu Strečno sú čo sa týka kvality a ceny neporovnateľné. Navštívte ich stránky (zadajte si lietava združeni) a uvidíte sami.
    A novinári v novinách Nový čas, Plus1deň. SME a televízie Markíza a JOJ sú prevažne absolventi novinárstva pri UK Komenského, Gondova 1.

  17. Avatar Pomocník 3. októbra 2013 / 14:05

    To viete, historici musia písať posudky na sochy 🙂

  18. Avatar Milan 4. októbra 2013 / 0:10

    Ešte pridám , že v rezorte kultúre je ako Záznamík správne spomenul peńazí dosť – dokonca obrovské množstvo, len sa využívajú často zle – plytvá sa.
    Ako príklad uvediem budovu premostenia Slovenskej národnej galérie v BA – v podstate to bol v 70 rokoch postavený de facto skleník – postavený z kovových materiálov, a plastov. Už z podstaty materiálov je zrejmé, že tu teplota a relatívna vlkosť vzduchu lietajú hlavne podľa slnečného žiarenia a vonkajšej teploty.
    Technicky pre galériu to bol technický omyl – spôsobená nevzdelanosťou architekta ako sa správajú budovy – čo spôsobuje zmarenú investíciu. Ako finačne neprevádzkovateľné je to asi 10 rokov uzavreté – lebo pre prevádzkovateľa je to finančný kolaps.
    Teraz sa to má rekonštruovať za skoro 1 miliardu SK v starej mene.
    Víťazný návrh problémy s klímou rieši nešťastne ale tak, že vytvára zdvojený skleník – totiž celá predná fasáda sa zasklí teraz z južnej strany tentoraz až po zem.
    Problém s klímou sa teda technicky určite nezlepší – čo potvrdí každý pestovateľ papriky od DS ktorý pracuje vo fóliovníku.
    MK SR som o tejto veci obšírne na 8 stranách aj s meraniami informoval – aby neminuli zase peniaze daňových poplatníkov, ale bez reakcie.
    V podstate si to vysvetlujem tak, že asi ide hlavne o tú 1 miliarsdu.
    Ďaľší vývoj odhadujem nasledovne:
    Na to, aby galéria mala predpísanú konštantnú teplotu 20°C a RH 55%.
    tento zväčšeý ľahký skleník budú následne riešiť drahou klimatizáciou, pár rokov budú neúspech skrývať a potom premostenie zase zatvoria – galeria nebude mať peniaze, aby tú elektrinu na pohon tepelných čerpadiel ustala.
    a niekedy okolo roku 2023 rezort kultúry venuje zase ďaľšie peniaze na rekonštrukciu premostenia…..

  19. Avatar Pomocník 4. októbra 2013 / 2:40

    V slovenskej kultúre (ani školstve, ani zdravotníctve) nie je dosť peňazí. Je to taká obľúbená slovenská fráza, ktorú počujem aj od poslednej upratovačky: „peňazí je dosť len plýtva“. Peňazí nie je dosť, ani absolútne ani relatívne (ako percentá z HDP) a hlavne ani v medzinárodnom porovnaní, nijako. Odvyknite si nahliadať na celoštátne záležitosti očami kupca z rohu ulice. Samozrejme vždy sa nájdu prípady, kde sa urobila nejaká okatá blbosť a tým sa vyhodili peniaze von oknom.

  20. Avatar Milan 13. októbra 2013 / 23:20

    Ešte pre úplnosť dokončím ako by sa galéria (premostenie) malo rekonštruovať, aby náklady na klímu sa znormálnili a teploty a RH vo výstavných priestoroch boli konečne bez výkyvov:
    Z južnej strany treba dostaviť klasický masívny tehlový múr -napríklad voľnú repliku pôvodnej barokovej fasády Vodných kasární, zmenšiť preklenie od severu aspoň na polovinu (aby sa znížili energetické šoky počas dňa) a nakoniec predeliť výstavný objem premostenia dvoma plošinami, pretože ten nezmyselne tvorí dnes jeden spojený priestor (vysoký asi 20 m), na tri oddelené úrovne. Tým nebude dochádzať k rozvrstvovaniu teplôt – rozdiely teplôt medzi 3. najvyššou podestou a 1. dolnou – pri dnešnom umeleckom diele je aj o 8°C kvôli rôznej hustote vzduchu)…
    Dnešný výťaz rieši rekonštrukciu fyzikálnymi dosahmi proti budove – nápadom ešte zvýšiť plochu presklenia no a tiež tiež kvôli zachovania tragickej dedečkovej architektúry – medzi architektami je falošná solidarita a je to znak toho, že architekti sa kladú vyššie nad investorov.
    A čo sa týka výšky príspevkov ma kultúru – objektívne správne sa dá porovnať len percentom výdajov zo štátneho rozpočtu – čo je cca 1% rozpočtu ku výdajom z rozpočtu napríklad v Dánsku, či Nemecku a vo všeobecnosti EÚ. Ak tam dávajú vyššie percento, ako naše 1, tak to nie je v poriadku. Keďže v kultúre nepracujem, neviem ako je to inde. Ale tieto pomery by mali byť podobne ako platy lekárov, či učiteľov v istých ustálených pomeroch k rozpočtu, či priemernému platu. Je už na pracovníkoch v kultúre, aby si tieto správne pomery dlhodobo ustrážili.
    Ja z technickej sféry to za nich určite nepôjdem riešiť – to je vec absolventov ÚK a iných humanitných univerzít. Pritom medzi poslancami je nepomerne viac absolventov UK , ako iných vysokých škôl. Zvlášť kolegov právnikov (zvlášť na najvyšších postoch)- ktorí by zo solidarity mohli pustitiť zo svojho vysokého podielu) svojim spolužiakom s ktorými chodili vedno na obedy a bývali v jedných internátoch.
    A čo sa týka ešte záchrany Pajštúna – treba založiť združenie ale to musia založiť hlavne niektorí z miestnej elity. Je otázka, či tam niekto taký je. Inde (asi 40 združení) sa našli. Ale vždy to vedie niekto miestny – nedá sa vyžadovať, aby tam nadšenci cestovali a trávili čas v aute.

  21. Avatar yoss 15. októbra 2013 / 10:31

    v Borinke existuje alebo existovalo nejake zdruzenie, ktore malo zbierat podnety od obcanov na zlepsenie zivota a prostredie. stala za nimi silna financna skupina a v skutocnosti islo o reality. svojho casu som sa s nimi sporil o povod nazvu obce Borinka o ktorom nespravne na strankach obce tvrdili, ze je z nejakeho madarskeho slova „Barastyanok“. dolozil som, ze to tak nie je a vyzval som ich, aby to zmenili, a oni ze nemaju cas a podobne vyhovorky…

    omietkou nechranene murivo hradu pochopitelne podlieha poveternostnej erozii, aj tak je obdivuhodne, ze tak dlho vydrazalo. hadam vydrazi este tak 20 rokov a najde sa niekto to to zacne opravovat…

  22. Avatar Milan2 15. októbra 2013 / 14:41

    Problém slovenských zrúcanín je dažďová voda a asi 150 – 200 mrazových cyklov do roka. Hrady sa tak rozpúšťajú ako snehuliak na slnku – viď snímky hradu Zniev v priebehu posledných 100 rokov.
    Prístup k ochrane zrúcanín na Slovensku je omylom – ruinálna architektúra na Slovensku sa nedá porovnávať s ruinami v Taliansku, Egypte či Grécku – kde je snehová pokrývka výnimočnou udalosťou – a nefungujú tu už vôbec mrazové cykly (rozťažnosť ľadu je asi 13%) takže kameň ani malta sa netrhá…. Keby v Egypte mrzlo ako na Slovensku, tak slávne pamiatky by za 3000 rokov boli už prevažne iba hŕbkou piesku
    Pamiatkári na Slovensku ale tvrdošijne odmietajú hrady zastrešovať a tým vlastne spoľahlivo zabezpečujú ich deštrukciu…
    Problém je aj ochrana tesaného kameňa – napríklad tabúľ či sôch. Tieto boli pôvodne všetky pomaľované – s obnovovaním náterov sa ale skončilo, takže kameń už náter nechráni proti vode – porézny kameň na vodou zaťažovaných stranách keď sa zahľadíte vidíte že zjavne trpí eróznym vodným zvetrávaním – strácajú sa detaily, kameň sa zaguľacuje.
    Ako typický príklad nepochopenia je napríklad dnešný vzhľad gotickej tabule s erbami nad gotickou bránou Michalskej veži v Bratislave. Pôvodne v stredoveku bola táto erbová tabuľa celá pomaľovaná a erby boli tak jednoznačne farebne čitateľné. Niekoľko krát som písal magistrátu, aby ju chránil polychrómiou, lebo tabuľa už puká. Čo by sa stalo, keby bola daná do pôvodného stavu? Dnes pamiatkári sú ale ešte stále pod vplyvom asi sna o snehobielych gréckych chrámoch – a že najkrajší je čistý kameň. Ale asi ich neučili, že pôvodne boli všetky grécke chrámy pestro pomaľované. To, že pomaľovanie chrámov za 2000 rokov dažďová voda umyla neznamená že tento omyl bude kopírovaný v strednej Európe. Ale v už v Rakúsku či Nemecku kamennné sochy a tabuľe kvalitne maľujú a tak ich polychromiou najlepšie chránia pred deštrukciou dažďovou vodou a ľadom….Uvidíme, kedy tomuto zaostávaniu na Slovensku bude koniec.
    Na Slovensku ochranárska škola akoby stále nerozumela súvislostiam….
    Kamenné stavby nechávajú zatekať dažďovou vodou a myslia si, že ked v Ríme či v Egypte ruiny sa takmer nemenia, že tak bude aj v SR. Ale sa veľmi mýlia.

  23. Avatar Andrej 2. októbra 2018 / 12:31

    Je tu niekto kto by sa pridal k zachrane pajstuna. Vela pisat sa da do nekonecna.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *