Míľniky slovenských dejín

Priatelia,

ponúkam vám stručný prehľad slovenských dejín v dátumoch. Do prehľadu som zahrnul najvýznamnejšie dátumy našich národných dejín tak, ako ich vidím ja. Nezahrnul som tam napr. 31. január 1955, keď som sa narodil ja, napriek tomu, že mnohí na Slovensku, najmä naši politici si myslia, že dejiny začínajú vtedy (v lepšom prípade), keď sa narodili oni, v horšom prípade si myslia, že až vtedy, keď vstúpili do politiky. Ale čo už s tým, ako povedal klasik tohto typu myslenia: Na Slovensku je to tak.

Zaujímal by ma váš názor, čo si myslíte o tomto výbere, prípadne, či si myslíte, že tam treba ešte niečo zaradiť, alebo niečo tam nemá byť, lebo to až také významné pre náš národ nie je.

 

22 800 pred K. – vytvorenie Moravianskej venuše, pravekej plastiky ženy, ktorá bola nájdená pri archeologických vykopávkach r. 1940 v Moravanoch pri Piešťanoch.

cca 6000 pred K. – na našom území začalo prevažovať usadlé obyvateľstvo, živiace sa poľnohospodárskou výrobou.

 1900 pred K. – začiatok bronzovej doby. Dôležitou súčasťou ekonomiky Slovenska sa stala ťažba medi, ktorá sa vyvážala do celej Európy. Budovanie prvých opevnených sídiel.

1200 pred K. – rozšírenie lužickej kultúry. Niektorí vedci túto kultúru považovali za protoslovanskú a severné Slovensko a južné Poľsko za pravlasť Slovanov. Pokračovatelia lužickej kultúry prežili v dolinách severného Slovenska až do historickej doby.

400 pred K. – príchod Keltov na naše územie (Bójovia, Kotíni, Osi). Rozmach nových technológii, najmä pri spracovaní železa a výrobe železných nástrojov. Budovanie prvých skutočných miest na našom území – oppidá. Rozvoj poľnohospodárstva, výroby textilu, hrnčiarstva. Prvé použitie písma a prvé razenie mincí na našom území.

9 pred K. – zánik keltskej civilizácie na našom území pod tlakom Dákov, Germánov a Rimanov. Vytvorenie rímskej provincie Panónia v našom susedstve. Usídlenie sa Markomanov a Kvádov na juhozápadnom Slovensku.

6 pred K. – rímske légie pod velením neskoršieho cisára Tibéria prvýkrát vstúpili na naše územie. Začiatok viac ako štyristoročného susedstva s Rimanmi.

21 po K. – vytvorenie Vanniovho kráľovstva medzi riekami Váh (Cusus) a Morava (Marus) Rimanmi.

179 po K. – počas tzv. markomanských vojen (166 – 180) rímsky cisár Markus Aurélius plánoval vytvoriť na slovenskom území novú rímsku provinciu Markomániu. Jeho syn Comodus sa plánu zriekol a uzatvoril s Germánmi mier. Z tohto obdobie, zo zimy r. 179 pochádza rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale.

375 po K. – cisár Valentinián I. napadol Kvádov, avšak počas vojny zomrel v tábore Brigetio (oproti Komárnu). Posledný pokus Rimanov ovplyvňovať dianie na území severne od Dunaja. Zanedlho sa rímska hranica na Dunaji rozpadla a nastalo tzv. sťahovanie národov.

406 po K. – väčšina kvádskeho obyvateľstva opustila územie Slovenska smerom na západ. Územie Slovenska sa dočasne stalo domovom rôznych germánskych kmeňov, utekajúcimi pred Hunmi, ktorí sa na cca pol storočia stali vládcami území na strednom Dunaji.

453 – smrť hunského kráľa Atilu, ktorá znamenala zánik hunského panstva v strednej Európe.

cca 470 – poslední Kvádi opustili slovenské územie a ich miesto zaujali slovanské kmene, priami predkovia dnešných Slovákov.

568 – príchod nomádskych Avarov do oblasti Uhorskej nížiny. Turkitskí Avari sa stali dominantnou mocou na strednom Dunaji až do konca 8. storočia.

623 – povstanie slovanských kmeňov pod vedením franského kupca Sama proti Avarom. Vznik Samovej ríše, ktorá sa stala základom štátotvorného procesu u našich predkov.

631 – porážka franských vojsk pod vedením kráľ Dagoberta vojskami Samovej ríše pri Vogastisburgu.

658 – smrť kráľa Sama.

795 – devastujúce porážky Avarov Karolom Veľkým, ktoré umožnili naddunajským Slovenom nastúpiť cestu k vlastnej štátnosti. Vznik dvoch centier zjednocovania na dolnej Morave a juhozápadnom Slovensku (Moravské a Nitrianske kniežatstvo.

828 – prvé po mene známe staroslovenské knieža Pribina dal na svojom majetku v Nitrave postaviť prvý známy kresťanský kostol, ktorý vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám.

833 – moravské knieža Mojmír I. zjednotil staroslovenské Moravské a Nitrianske kniežatstvá do jednotného štátu, ktorý dostal neskôr meno Veľká Morava.

834 – knieža Pribina bol pokrstený na príkaz kráľa Ľudovíta Nemca v Treismaueri (Dolné Rakúsko).

840 – Pribina sa stal kniežaťom v Panónii so sídlom v Blatnohrade (Blatengrad), čím vzniklo tretie staroslovenské kniežatstvo

846 – zosadenie Mojmíra I. Frankami a ustanovenie Rastislava za moravské knieža a Svätopluka za nitrianske knieža.

861 – knieža Pribina bol zabitý v boji s Moravanmi.

863 – na pozvanie Rastislava a Svätopluka prichádza na Veľkú Moravu byzantská misia na čele so sv. Konštantínom (Cyrilom) a sv. Metodom. Zavedenie nového slovanského písma – hlaholiky, čo sa všeobecne pokladá za začiatok slovenského a slovanského písomníctva.

868 – pápež Hadrián II. schválil staroslovenčinu ako tolerovaný liturgický jazyk v západnej cirkvi.

869 – v Ríme zomrel sv. Cyril (Konštantín).

871 – po turbulenciách spojených so zajatím Rastislava a Svätopluka Frankami a po proti-franskom povstaní sa ujal moci na Veľkej Morave knieža Svätopluk.

874 – mierom vo Forchheime obhájil Svätopluk nezávislosť Veľkej Moravy voči Frankom, čo mu umožnilo expandovať do priľahlých slovanských krajín a pripojiť ich k Veľkej Morave. Začiatok Veľkomoravskej (Svätoplukovej) ríše.

880 – pápež Ján VIII.  bulou Industriae Tuae vyhlásil Veľkú Moravu za pápežské léno (povýšil Svätopluka medzi suverénnych panovníkov; t.j. na kráľa) a vytvoril samostatnú cirkevnú provinciu na čele s arcibiskupom Metodom. Zriadenie biskupstva v Nitre pod vedením Vichinga.

885 – na Veľkej Morave umiera arcibiskup Metod. Za svojho nástupcu určil domáceho kňaza Gorazda.

886 – vyhnanie Metodových žiakov, ktorí sa odmietli podriadiť pápežskému zákazu používania staroslovenského bohoslužobného jazyka.

894 – zomrel kráľ Svätopluk. Na jeho miesto nastupuje jeho syn Mojmír II. Na stolec v Nitre nastupuje Svätopluk II.

896 – medzi Svätoplukovými synmi Mojmírom II. a Svätoplukom II. vypukli rozbroje, ktoré v spojení s útokmi zo strany Bavorov, Čechov a novoprišlých nomádov – starých Maďarov v konečnom dôsledku viedli k rozvratu a zániku Veľkomoravskej ríše.

907 – bitka pri Bratislave medzi staromaďarskými a bavorskými vojskami, ktorú vyhrali staromaďarskí nájazdníci. Pravdepodobný rok zániku Veľkej Moravy.

 955 –  porážka staromaďarských vojsk na rieke Lech pri Augsburgu. 

997 –  proti nastúpeniu nitrianskeho kniežaťa Štefana (Vajka) na veľkoniežací stolec vypuklo pohanské povstanie pod vedením Štefanovho strýka Kopáňa, ktorý si nárokoval následníctvo po zosnulom veľkokniežaťovi Gejzovi. Na stranu Štefana sa postavili slovenskí veľmoži Hunt a Poznan, s ktorých podporou obhájil svoju pozíciu.

 1000 – knieža Štefan sa stal prvým uhorským kráľom.

1001 – poľský vládca Boleslav Chrabrý obsadil Nitrianske kniežatstvo a vládol mu až do roku 1025

 1048 – knieža Belo (neskorší kráľ Belo I) sa stal vojvodom v Nitrianskom kniežatstve.

 1110 – kráľ Koloman zrušil Nitrianske kniežatstvo a jeho územie dezintegroval.

1222 – kráľ Ondrej II. vydal tzv. Zlatu bulu, ktorá sa stala základom privilégií uhorskej šľachty, ktoré boli výrazne obmedzené až roku 1848.

1238 – kráľ Belo IV. vydal privilégium pre mesto Trnava, ktorá sa tým stala prvým slobodným kráľovským mestom na území dnešného Slovenska.

1241 – nomádski Mongoli (Tatári) pod vedením chána Batu napadli Uhorsko a takmer rok pustošili celú krajinu. Odolali im zväčša iba opevnenia s kamennými múrmi. Úbytok populácie riešilo kráľovstvo povolávaním „hostí“ zo zahraničia, zväčša z Nemecka. Začiatok masívnej nemeckej kolonizácie na Slovensku.

1278 – na Moravskom poli pri obci Suché Kruty (Dürnkrut) porazil Rudolf I. Habsburský českého kráľa Přemysla Otakara I. Nástup Habsburgovcov v stredoeurópskom priestore.

1301 – Ondrejom III. vymrela dynastia Arpádovcov. Nastalo obdobie zápasov o uhorský trón, ktoré využívali miestni oligarchovia – na Slovensku Matúš Čák Trenčiansky a Omodejovci.

1307 – na uhorský trón nastúpil Karol I. Róbert z Anjou.

1312 – odohrala sa bitka pri Rozhanovciach.

1321 – na Trenčianskom hrade zomrel Matúš Čák Trenčiansky, pán Váhu a Tatier, ktorý takmer 20 rokov neobmedzene vládol na veľkej časti Slovenska.

1328 – kráľ Karol Róbert udelil privilégia pre banské mesto Kremnica. Začiatok slávnej Kremnickej mincovne, ktorá nepretržite pracuje až dodnes. Jej najslávnejším produktom boli kremnické zlaté dukáty.

1381 – kráľ Ľudovít I. Veľký vydal privilégium pre žilinských Slovákov. Listina je prvým európskym dokumentom, ktorý vyžaduje národnostnú rovnoprávnosť.

1412 – kráľ Žigmund Luxemburský zálohoval 34 spišských miest a obcí poľskému kráľovi za pôžičku na vojnu proti Benátkam. Záloh s poľskou správou trval až do roku 1772.

1428 – odohrala sa prvá vojenská expedícia českých husitov na Slovensko. Začiatok obdobia rozbrojov a nestability, ktoré sa skončili až po nástupe Mateja I. Korvína na trón.

1458 – Matej I. Korvín  sa stal uhorským kráľom. Je jediným uhorským kráľom, ktorý prenikol do slovenskej ľudovej slovesnosti.

1467 – založenie Akadémie Istropolitana v Bratislave, prvej univerzity na našom území.

1526 – odohrala sa bitka pri Moháči, v ktorej osmanskí Turci zdrvujúco porazili uhorské vojská. Nástup Habsburgovcov na uhorský trón a začiatok vyše stopäťdesiatročného obdobia protitureckých vojen.

1530 – územie Slovenska bolo prvýkrát vyplienené tureckými vojskami.

1536 – v dôsledku tureckej hrozby a okupácie južných území Uhorska Turkami sa Bratislava stala hlavným a sídelným mestom Uhorského kráľovstva. Toto postavenie si udržala až do roku 1780, keď z nej do Budína presídlili správne orgány, a 1848, keď z nej definitívne odišiel uhorský snem.

1604 – 1606 – povstanie Štefana Bočkaja.

1608 – uhorský snem prijal zákon, v ktorom nariaďoval národnostnú rovnoprávnosť v mestách.

1610 – v Žiline sa konala pod vedením palatína Juraja Turzu synoda, ktorá ustanovila organizačnú štruktúru slovenskej evanjelickej cirkvi.

1619 – 1626 – povstanie Gabriela Betlena.

1627 – v Banskej Štiavnici bol prvýkrát na svete použitý pušný prach na technické účely pri banskom dobývaní.

1635 – arcibiskup P. Pázmaň založil v Trnave katolícku univerzitu.

1644 – 1645 – povstanie Juraja I. Rákociho

1663 – osmanskí Turci dobyli Nové Zámky, najvýznamnejšiu protitureckú pevnosť kráľovského Uhorska. Ovládli ju na 22 rokov.

1678 – 1683 – povstanie Imricha Tököliho.

1683 – zdrvujúca porážka Turkov pri Viedni. Na organizácii víťazstva sa mimoriadne podieľal ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni Pohronec.

1699 – podpísanie Karlovackého mieru – definitívny koniec tureckého ohrozenia slovenského územia.

1703 – 1711 – povstanie Františka II. Rákociho.

 1707 – na sneme v Onóde, zvolanom Františkom Rákocim boli zavraždení dvaja vyslanci Turčianskej stolice. Incident sa pokladá za prvý prejav slovensko-maďarských národnostných sporov.

1711 – podpísanie Satmárskeho mieru, ktorým sa skončilo povstanie Františka II. Rákociho i éra stavovských povstaní.

1713 – cisár Karol VI. (v Uhorsku kráľ Karol III.) vydal tzv. pragmatickú sankciu, ktorým sa určil nástupnícky poriadok v rámci dynastie Habsburgovcov. Umožnila nástupníctvo na trón aj v ženskej línii. Uhorský snem ju akceptoval r. 1723.

1713 – v Liptovskom Svätom Mikuláši bol popravený Juraj Jánošík, legendárny karpatský zbojník.

1728 – Ján Baltazár Magin napísal Apológiu, prvú obranu Slovákov proti pokusom znevažovať ich históriu a národnosť.

1757 – generál slovenského pôvodu Andrej Hadik na čele svojho husárskeho pluku dobyl Berlín. Odvtedy sa hovorí mimoriadnemu výkonu husársky kúsok.

1762 – bola založená banská akadémia v Banskej Štiavnici, prvá technická vysoká škola na svete.

1777 – cisárovná Mária Terézia uskutočnila reformu školstva (Ratio Educationis), na ktorej sa výrazne podieľal Adam František Kollár z Terchovej. V ríši sa zaviedla povinná školská dochádzka.

1781 – cisár Jozef II. zrušil nevoľníctvo.

1785 – pre Uhorsko bol vydaný tolerančný patent, ktorý formálne zrovnoprávnil niektoré cirkvi s katolíckou cirkvou.

1787 – katolícky kňaz Anton Bernolák uzákonil prvú formu spisovnej slovenčiny na základoch kultúrnej západoslovenčiny.

1791 – 1792 – uhorský snem prijal prvé maďarizačné zákony, ktoré predznamenali ďalší vývin v krajine.

1792 – v Trnave bolo založené Slovenské učené tovarišstvo, celoslovenská kultúrna a vedecká ustanovizeň katolíckej inteligencie.

1795 – na Krvavom poli pri Budíne boli popravení predstavitelia hnutia uhorských jakobínov na čele so Srbom Ignácom Martinovičom a Slovákom Jozefom Hajnócim. Uhorskí jakobíni vypracovali projekt federatívnej Uhorskej republiky, ktorej jednou časťou malo byť aj Slovensko.

1803 – pri bratislavskom evanjelickom lýceu bola založená Katedra reči a literatúry česko-slovanskej (uvádzaná aj v podobe česko-slovenskej alebo slovenskej).

1825 – bola založená Uhorská (maďarská) akadémia vied, ktorá si dala za cieľ postupne maďarizovať mnohonárodné Uhorsko.

1829 – v Bratislave bola pri evanjelickom lýceu založená Spoločnosť česko-slovanská (tiež česko-slovenská alebo slovenská).

1831 – na východnom Slovensku vypuklo sedliacke povstanie.

1834 – v Budíne vznikol pod vedením Martina Hamuliaka a Jána Kollára Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej ako prvý nadkonfesionálny kultúrny spolok Slovákov. Zanikol r. 1850.

 1842 – slovenskí evanjelici protestovali u cisára tzv. Prestolným prosbopisom proti snahám o vytvorenie únie medzi evanjelickou a kalvínskou cirkvou. Cieľom spojenia bolo pomaďarčenie slovenských evanjelíkov.  

1843 – v Hlbokom bola prijatá dohoda o vytvorení novej spisovnej normy slovenského jazyka na báze stredoslovenských nárečí, ktorú navrhol Ľudovít Štúr.

1845 –  v Bratislave začali vychádzať pod vedením Ľudovíta Štúra Slovenskje národnje novini, prvé slovenské politické noviny písané v Štúrovej slovenčine. Zanikli v revolúcii r. 1848.

1848, 15. marec – na poslednom zasadaní uhorského snemu v Bratislave boli prijaté tzv. marcové zákony, ktorými sa okrem iného zrušilo v Uhorsku poddanstvo. Začiatok revolúcie v Uhorsku.

1848, 10. máj – v Liptovskom Svätom Mikuláši boli vyhlásené Žiadosti slovenského národa, prvý ucelený program slovenskej národnej osobitosti a štátnosti.

1848, 16. september – vo Viedni bola založená Slovenská národná rada na čele s Ľudovítom Štúrom, Jozefom M. Hurbanom a Michalom M. Hodžom ako vrcholný orgán slovenského národného hnutia v revolúcii 1848 – 1849.

1848, 19. september – na Myjave bolo vyhlásené Slovenské povstanie, ktorého cieľom bolo získanie slovenskej nezávislej štátnosti v rámci Habsburskej monarchie.

1849, 13. august – pri Világoši kapitulovali maďarské vojská. Revolúcia v Uhorsku skončila bez toho, aby vyriešila nakopené sociálne a národnostné rozpory.

1849, 21. november – na dnešnom Námestí slobody v Bratislave bolo slávnostne rozpustené prvé skutočne slovenské národné vojsko, ktoré v revolúcii bojovalo za národnú slobodu a rovnoprávnosť Slovákov.

1860 – panovník František Jozef I. vydal Októbrový diplom, v ktorom prisľúbil vládnuť ústavne.

1861, 6. – 7. jún – na národnom zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine bolo prijaté Memorandum národa slovenského, ktoré požadovalo zabezpečenie národnej rovnoprávnosti, slobody a autonómie pre slovenský národ.

1863 – v Turčianskom Svätom Martine bola založená Matica slovenská.

1867 – Viedeň a Pešť sa dohodli na rakúsko-maďarskom vyrovnaní, ktorým si rozdelili moc v ríši na úkor väčšiny jej obyvateľov. Dovtedy centrálne spravovaná Habsburská monarchia sa zmenila na duálne Rakúsko-Uhorsko. V Uhorsku sa veľmi skoro začal tvrdý národnostný útlak nemaďarských národností.

1868 – v Uhorsku bol prijatý národnostný zákon, ktorý vyhlásil Uhorsko za jednotný maďarský národný štát. Práva nemaďarských národnosti zostali len na papieri, pretože neboli obligatórne, ale len fakultatívne.

1871 – vznikla Slovenská národná strana pod vedením Viliama Pavlíny-Tótha.

 1875 – uhorská vláda zakázala a rozpustila Maticu slovenskú, keď predtým zatvorila všetky slovenské stredné školy.  

 1880 – začiatok masového vysťahovalectva do USA.

1893 – v Turčianskom Svätom Martine vznikla Slovenská muzeálna spoločnosť, na ktorej báze bolo zriadené Slovenské národné múzeum.

 1895 – v Budapešti sa stretli zástupcovia Slovákov, Rumunov a Srbov na tzv. Národnostnom kongrese, na ktorom sa dohodli na spoločnom postupe proti maďarizácii.

1905 – prvý pokus o založenie Slovenskej ľudovej strany (Ferdiš Juriga, Florián Tománek).

1905 – založenie Slovenskej sociálnodemokratickej strany.

1907 – založenie Slovenskej ligy v Amerike ako strešnej organizácie amerických Slovákov.

1907, 27. október – streľba maďarských žandárov v Černovej, ktoré vyvolalo pobúrenie v celom vtedajšom kultúrnom svete.

1913 – opätovné založenie Slovenskej ľudovej strany (Andrej Hlinka).

 1914, 28. júl – Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Začala prvá svetová vojna, ktorá skončila prímerím 11. novembra 1914.

1915 – v Clevelande, USA sa dohodli americkí Slováci a americkí Česi na podpore vytvorenia spoločného štátu na princípoch federácie dvoch národných štátov.

1916, 13. február – v Paríži vznikla Česko-slovenská národná rada pod vedením Tomáša Garique Masarika, Milana Rastislava Štefánika a Edvarda Beneša ako vrcholový orgán slovenského a českého odboja proti útlaku v Rakúsko-Uhorsku a vytvorenia spoločného štátu.

1918, 24. máj – na výkonnom výbore Slovenskej národnej strany v Turčianskom Svätom Martine bolo z podnetu Andreja Hlinku prijaté uznesenie o podpore vytvorenie spoločného štátu s Čechmi.

1918 – v Pittsburgu, USA bola z iniciatívy Tomáša G. Masaryka, ktorý odmietol akceptovať Clevelandskú dohodu, Pittsburská dohoda, ktorá garantovala Slovákom autonómiu s vlastnou vládou, parlamentom a súdnictvom v novom česko-slovenskom štáte.

1918, október 19 – jediný slovenský poslanec na uhorskom sneme vyhlásil v mene Slovenskej národnej rady nekompetentnosť snemu rozhodovať v slovenskej otázke.

1918, 28. október – Český národný výbor v Prahe vyhlásil česko-slovenský štát.

1918, 30. október – na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine vyhlásili zástupcovia slovenského národa odchod z Uhorska a pripojenie sa Slovenska k spoločnému česko-slovenskému štátu.

1919, 4. máj – pri návrate domov zahynul za dodnes neobjasnených okolností pri Vajnoroch Milan R. Štefánik, čelný predstaviteľ Slovákov v zahraničnom odboji a organizátor zahraničného česko-slovenského vojska – Česko-slovenských légií.

1920, 29. február – Revolučné národné zhromaždenie Republiky česko-slovenskej prijalo Ústavu, ktorá v rozpore s predchádzajúcim dohodami ustanovila ČSR ako unitárny štát neexistujúceho „československého“ národa. Slovenskí poslanci za Ľudovú stranu sa predtým ohradili v ústavnoprávnom výbore, že hlasovaním za túto ústavu sa nezriekajú boja za autonómiu Slovenska.

1920, 4. jún – v zámočku Trianon vo Versailles bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorou Maďarsko uznalo rozpad Uhorska roku 1918  a ktorou boli vytýčené hranice medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.

1921 – bola založená Komunistická strana Česko-Slovenska.

1921 – Slovenská ľudová strana pod vedením Andreja Hlinku predložila národnému zhromaždeniu prvý návrh zákona o autonómii Slovenska.

1925 – vo voľbách do národného zhromaždenia sa najsilnejšou slovenskou stranou stála Slovenská ľudová strana, ktorá podľa prepočtov reprezentovala približne 56% etnických slovenských voličov. Programom autonómie Slovenska nadväzovala na Memorandum národa slovenského z roku 1861 a právne sa odvolávala na ustanovenia Pittsburskej dohody.

1927 – Hlinková slovenská ľudová strana vstúpila do česko-slovenskej vlády. Vo vláde mala dvoch ministrov. Z vlády vystúpila roku 1929. Jediné obdobie v histórii celej prvej ČSR, keď ústredná vláda vládla s podporou väčšiny voličov na Slovensku.

1928, 1. január – bola zriadená Slovenská krajina ako jednotný administratívno-správny celok. Od roku 1110 Slovensko bolo opäť vyčlenené ako samostatný administratívny celok.

1928 – rozpútanie Tukovej aféry na základe politicko-právnej úvahy Vojtecha Tuku Vacuum iuris, v ktorom žiadal splniť závery Martinskej deklarácie. Aféra skončila odsúdením Vojtecha Tuku na 15 rokov žalára roku 1929.

1930 – HSĽS podala nový návrh na uzákonenie autonómie Slovenska.

1932 – v Trenčianskych Tepliciach sa konal kongres mladej slovenskej inteligencie, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia mladej generácie všetkých politických orientácií. Kongres vyznel jednoznačne ako podpora národnej osobitosti slovenského národa.

1932 – prevrat v Matici slovenskej, v ktorej odmietli nanucované pravidlá slovenského pravopisu, ktoré umelo zjednocovali slovenčinu s češtinou.

1932 – vo Zvolene sa stretol Andrej Hlinka ako predstaviteľ katolíckej Ľudovej strany a Martin Rázus ako predstaviteľ evanjelickej Slovenskej národnej strany a dohodli sa na spoločnom postupe pri presadzovaní autonómie Slovenska. Vytvorenie Autonomistického bloku.

1933 – v Nitre sa konali pribinovské oslavy na počesť tisícstého výročia posvätenia prvého kresťanského kostola na území Slovenska. Oslavy sa zmenili na masovú demonštráciu za autonómiu Slovenska.

1935 – konali sa všeobecné parlamentné voľby, ktoré jednoznačne vyhral Autonomistický blok.

1935 – po odstúpení prezidenta Tomáša G. Masaryka bol za prezidenta republiky zvolený Edvard Beneš. Do prezidentského kresla si mohol zasadnúť len vďaka hlasom HSĽS, ktoré mu zabezpečil podpredseda strany Jozef Tiso.

1938, 5. jún – v Bratislave sa konala masová demonštrácia na podporu autonómie Slovenska, na ktorej americkí Slováci ukázali originál Pittsburskej dohody. Posledné verejné vystúpenie Andreja Hlinku. Na zhromaždení bol predstavený tretí návrh HSĽS na autonómiu Slovenska.

1938, 30. september – v Mníchove sa konala konferencia predstaviteľov Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie a Talianska, ktorá rozhodla o odstúpení pohraničných oblastí ČSR Nemecku. Západné mocnosti touto konferenciou vydali strednú Európu do rúk Adolfa Hitlera.

1938, 6. október – zástupcovia slovenských politických strán s výnimkou ľavice prijali v Žiline dohodu o autonómii Slovenska. Praha dohodu prijala a na druhý deň vymenovala slovenskú autonómnu vládu na čele s Jozefom Tisom. Slováci prvýkrát v svojej histórii vyhlásili svoju národnú a štátnu osobitosť a zároveň táto bola uznaná predstaviteľmi všetkých okolitých a rozhodujúcich národov.

1938, 2. november – vo Viedni bola prijatá v zmysle Mníchovskej dohody tzv. Viedenská arbitráž, podľa ktorej na základe rozhodnutia zástupcov Nemecka Talianska bolo okupované južné územie Slovenska horthyovským Maďarskom.

1938, 5. december – v Turčianskom Svätom Martine bola provizórne otvorená Slovenská vysoká škola technická zriadená zákonom roku 1937 po takmer dvadsaťročnom zápase Slovákov. Neskôr bola presunutá do Bratislavy. Dnes je známa pod názvom Slovenská technická univerzita.

1938, 18. december – prvýkrát v histórii sa konali voľby do zákonodarného Snemu Slovenskej krajiny.

1939, 18. január – prvýkrát v histórii sa zišiel volený zákonodarný slovenský parlament, Snem Slovenskej krajiny.

1939, 9. marec – ústredná vláda sa snažila vojenský likvidovať autonómiu Slovenska (tzv. Homolov puč).

1939, 14. marec – Snem Slovenskej krajiny vyhlásil Slovenský štát.

1939, 23. marec – horthyovské Maďarsko zákerne napadlo Slovenský štát. Vypukla tzv. Malá vojna, ktorá po zásahu Nemecka skončila 25. marca 1939.

1939, 23. marec – v Berlíne bola podpísaná ochranná zmluva medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom ochranná zmluva, ktorá v zahraničnej politike podriadila Slovenský štát Nemeckej ríši.

1939, 21. júl – bola prijatá Ústava Slovenskej republiky.

1939, 1. september – Slovenská republika bola vtiahnutá do vojny proti Poľsku.

1939, 26. október – Jozef Tiso bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky.

1940, 28. júla – v Salzburgu sa konali rozhovory medzi Jozefom Tisom a Adolfom Hitlerom, ktoré boli surovým zásahom do slovenskej vnútornej politiky. Tisovi bol nanútený predseda vlády Vojtech Tuka aj na post ministra zahraničných vecí a Alexander Mach na post ministra vnútra. Dovtedajší minister zahraničných vecí a vnútra Ferdinand Ďurčanský musel odísť z úradu pre pokusy o odpútanie sa od Nemeckej ríše.

1941, 22. jún – slovenská armáda sa zapojila do vojenského ťaženia nacistického Nemecka proti Sovietskemu zväzu.

1941, 9. september – slovenská vláda prijala nariadenie o právnom postavení židov (Židovský kódex), ktorý hrubým spôsobom a na rasovom základe pošliapal ľudské práva židovského obyvateľstva Slovenska. Prezident Jozef Tiso si vynútil do kódexu ustanovenie o výnimkách, ale sám ho odmietol podpísať.

1942, 25. marec – na základe Židovského kódexu začali zo Slovenska deportácie židovského obyvateľstva. Do ich zastavenia v lete 1942 bolo do vyhladzovacích táborov v okupovanom Poľsku deportovaných okolo 58 000 židov, čo predstavovalo asi dve tretiny ich populácie vo vtedajšom slovenskom štáte.

1942, 2. júl – zákonom Snemu Slovenskej republiky bola zriadená Slovenská akadémie vied a umení; roku 1953 bola transformovaná do socialistickej Slovenskej akadémie vied.

1942, 25. júl – príslušníci Rýchlej divízie sa výraznou mierou zaslúžili o dobytie Rostova na Done, ktorý úporne bránila Červená armáda. Operácia sa považuje za najvýraznejší bojový úspech slovenskej armády na východnom fronte.

1943, 30. október – pri ukrajinskom Melitopoli padlo do sovietskeho zajatia viac ako 2000 vojakov. Väčšina z nich vstúpila do česko-slovenského vojska v ZSSR.

1943, 12. december – v Moskve podpísal Edvard Beneš zmluvu so Sovietskym zväzom, ktorá garantovala obnovenie Česko-Slovenska a jeho zaradenie do sovietskej sféry vplyvu po vojne.

1943, Vianoce – predstavitelia Komunistickej strany Slovenska a tzv. občianskeho odboja podpísal Vianočnú dohodu o vytvorení Slovenskej národnej rady, ktorá mala zabezpečiť autonómiu Slovenska v budúcom, obnovenom Česko-Slovensku. Slovenská národná rada mala v príhodnej chvíli zorganizovať povstanie proti režimu a prevedenie Slovenska na stranu Spojencov.

1944, 29. august – v Banskej Bystrici bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie ako odpoveď na pokus o obsadenie slovenského územia nemeckou armádou.

1944, 1. september – v Banskej Bystrici bola ustanovená Slovenská národná rada ako reprezentantka slobodnej vôle slovenského národa. Vo svojej deklarácii sa prihlásila k obnovenej Česko-Slovenskej republike založenej na princípe rovného s rovným (federalizácia).

1944, 27. október – nemecké vojská obsadili Banskú Bystricu, centrum Slovenského národného povstania. Organizovaný odpor slovenskej povstaleckej armády prestal. Do hôr na partizánsky spôsob boja však prešlo veľké množstvo povstaleckých vojakov a partizánov, ktorí vytrvali v ozbrojenom boji až do konca vojny.

1945, 4. apríl – sovietske vojská oslobodili Bratislavu.

1945, 5. apríl – v Košiciach bol vyhlásený tzv. Košický vládny program, ktorý mal garantovať princíp rovný s rovným v oslobodenej republike. Na jej základe bola vytvorená vláda Národného frontu Čechov a Slovákov, v ktorej mala rozhodujúce slovo komunistická strana. Legálna opozícia nebola pripustená.

1945, 8. máj – v Kremsmünsteri v Hornom Rakúsku podpísala vláda Slovenskej republiky bezpodmienečnú kapituláciu pred veliacim dôstojníkom americkej armády.

1946, 26. máj – konali sa poloslobodné voľby do národného zhromaždenia. Voľby na Slovensku výrazne vyhrala Demokratická strana, avšak celoštátne vyhrali komunisti.

1946, 28. jún – ako dôsledok porážky komunizmu a čechoslovakizmu vo voľbách bola prijatá tzv. tretia pražská dohoda, ktorá urobila z prísľubov košického vládneho programu o štáte rovného s rovným zdrap papiera.

1947, 18. apríl – v Bratislave bol po politickom procese pred Národným súdom popravený prezident Jozef Tiso. Poprava umožnila komunistom rozložiť Demokratickú stranu a pripraviť prevzatie moci komunistami na Slovensku aj za pomoci českých „občianskych“ strán už niekoľko mesiacov pred februárom 1948.

1948, 25. február – v dôsledku opätovného zlyhania prezidenta Edvarda Beneša prevzali komunisti pokojnou cestou moc v celom štáte.

1948, 9. máj – národné zhromaždenie prijalo Ústavu 9. mája, ktorá garantovala Slovensku obmedzenú autonómiu.

1949 – na Slovensku sa rozpútala niekoľkoročná kampaň proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu v komunistickej strane, ktorej za obeť padla väčšina komunistických vodcov z obdobia protifašistického boja na čele s G. Husákom.

1958 – obnovenie protislovenskej kampane v štáte v súvislosti s odhaleniami činnosti niektorých príslušníkov Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd v SNP.

1960, 11. júl– národné zhromaždenie prijalo nové Ústavu Československej socialistickej republiky. Ústavy vyhlásila štát za socialistický s garantovanou vedúcou úlohou komunistickej strany. V štáte plne obnovila pražský centralizmus a zo slovenských národných orgánov urobila bezvýznamné, nefunkčné kulisy totalitného štátu. Na jej základe bol zrušený a neskôr ostrakizovaný ako fašistický stáročný historický znak Slovenska.

1963 – v štáte začali v súvislosti s ekonomickým krachom prebiehať previerky a rehabilitácie nespravodlivo súdených komunistov. Postupne došlo k rehabilitácii aj slovenských buržoáznych nacionalistov.

1964 – v súvislosti s oslavami dvadsiateho výročia SNP sa rozhorel masový zápas za zrovnoprávnenie Slovenska v existujúcom Česko-Slovensku.

1968 – na januárovom pléne Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) odstúpil z postu prvého tajomníka Antonín Novotný a za nového prvého tajomníka bol zvolený Alexander Dubček.

1968, 15. marec – Slovenská národná rada vyhlásila požiadavku na federalizáciu česko-slovenského štátu.

1968 – na aprílovom pléne ÚV KSČ bol prijatý akčný program KSČ, ktorý mal za cieľ vybudovať socializmus s „ľudskou tvárou“. Jednou z jeho požiadaviek bola aj federalizácia spoločného štátu.

1968, 21. august – po neúspechu vodcov Sovietskeho zväzu na rôznych rokovaniach i priamym nátlakom primäť vedenie KSČ od reformy socializmu sovietskeho typu okupovali vojská Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom Česko-Slovensko.

1968, 26. august – predstavitelia ČSSR po hrubom nátlaku zo strany vedenia ZSSR podpísali tzv. Moskovský protokol, ktorý znamenal koniec pokusom o obrodu a reformu socializmu sovietskeho typu.

1968, 28. október – na 50. výročie vyhlásenia česko-slovenského štátu bol na Bratislavskom hrade podpísaný ústavný zákon o česko-slovenskej federácii.

1969, 1. január – vznikla Slovenská socialistická republika ako národný slovenský štát v rámci česko-slovenskej federácie.

 1970 – bol prijatý ústavný zákon č. 175/1970 Zb., ktorý silno oklieštil pôvodnú koncepciu federácie dvoch suverénnych národov.

1975 –  Gustáv Husák ako prvý a jediný Slovák sa stal prezidentom Česko-Slovenska. Úrad vykonával tri volebné obdobia do decembra 1989.

1977 – v Prahe vystúpila so svojím programom Charta 77 ako disidentská organizácia bojujúca proti princípom socialistického štátu. Ani v jednom svojom vyhlásení nezaujala stanovisko k slovenskej otázke, hoci pre existenciu štátu sa stále viac stávala principiálnou.

1985 – v Sovietskom zväze začala tzv. perestrojka pod vedením Michaila Gorbačova, ktorá bola oneskoreným pokusom o reformu sovietskeho socializmu na spôsob reformy v Česko-Slovensku.

1985 – 1989 – ako ohlas na rozvoj národných hnutí na území ZSSR sa pražské centrum pokúsilo odstrániť aj formálne prvky federalizácie štátu tzv. trojjedinou ústavou. Na Slovensku sa zdvihol silný odpor proti týmto pokusom.

1988, 25.marec – v Bratislave sa uskutočnila tzv. sviečková manifestácia, ktorá bola prvým masovým zhromaždením proti totalitnému komunistickému režimu od r. 1969 v celom Česko-Slovensku.

1989, 16. november – v Bratislave sa konala masová demonštrácia študentov za slobodu a demokraciu.

1989, 17. november – pražská študentská demonštrácia prerástla do celoštátneho odporu proti existujúcemu politickému systému.

1989, 23. november – v Bratislave vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu, ktoré v svojom vyhlásení požadovalo, aby sa Slovenská národná rade stála skutočným parlamentom slovenského národa.

1989, 10. decembra – v Prahe vznikla vláda národného porozumenia, do ktorej si Praha vybrala za predsedu Slováka Mariána Čalfu, známeho presadzovaním tzv. trojjedinej ústavy, ktorá mala zlikvidovať federáciu.

1989, 29. december – v komunistickom federálnom zhromaždení bol zvolený jednohlasne Václav Havel za prezidenta ČSSR, hoci boli silné hlasy najmä zo Slovenska, aby sa prezidentom stál Alexander Dubček.

1990, 1. marec – Slovenská národná rada prvýkrát v svojej histórii využila svoju ústavodarnú funkciu a prijala ústavný zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky, čím zároveň vypustila z názvu republiky slovo socialistická.

1990, 1. marec – na masovom zhromaždení Slovákov z južného Slovenska prvýkrát zaznela požiadavka o vyhlásenie suverenity Slovenskej republiky a uzákonenie slovenčiny ako štátneho jazyka.

1990, 29. marec – Federálne zhromaždenie ČSSR prijalo hanebný zákon o dvojakom názve spoločného štátu, iný pre Česko a zahraničie a iný pre Slovensko. Postup federálneho zhromaždenia vyvolal masový odpor na Slovensku, ktorý vošiel do povedomia ako pomlčková vojna.

1990, 8. – 9. jún – v Česko-Slovensku sa konali prvé slobodné voľby od roku 1935.

1990, 10. august – premiéri Slovenskej a Českej republiky sa dohodli na podobe budúcej federácie zdola. Z dohody sa realizovalo len veľmi málo, lebo narazila na odpor českej strany a federálnej byrokracie.

1991, marec – apríl – po nelegitímnom odvolaní Predsedníctvom SNR bol odvolaný predseda vlády Vladimír Mečiar.

1992, 17. júl – po júnových voľbách parlament prijal Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

1992, 1. september – parlament prijal Ústavu Slovenskej republiky ako ústavu suverénneho štátu.

1992, 25. november – Federálne zhromaždenie ČSFR prijalo zákon o rozdelení česko-slovenskej federácie.

1993, 1. január – Slovenská republika sa stala suverénnym, nezávislým štátom.

1993, 19. január – Slovenská republika bola prijatá ako 180. štát za riadneho člena OSN.

2000 – Slovensko vstúpilo do organizácie najrozvinutejších štátov sveta – OECD.

2004, 29. marec – Slovenská republika sa stala členským štátom Severoatlantickej zmluvy (NATO).

2004, 1. máj – Slovenská republika vstúpila do Európskej únie.

2009, 1. január – Slovenská republika sa stala členským štátom európskej menovej únie.

93 Responses

  1. Avatar Paľo 26. septembra 2013 / 8:44

    Anton, myslím, že Pomocník to trochu preháňa, ale naozaj sú tam niektoré školácke chyby, nehodné profesionálneho historika. Je ich len zopár, ale nájdu sa.

  2. Avatar Metod J. Sláv 26. septembra 2013 / 10:48

    Ó Caesar §§§

    Čo si ty napísal tomu sa už cez skoro 2100 rokov klaňajú všetci „historici“,
    ktorí na dôkaz gebírovosti svojho diela musia už v úvode zacitovať
    dačo z diel „klasikov“.

    Každý človek zorientovaný v dnešnej úrovni celého vedeckého poznania –
    humanitného (psychológia, sociológia , … ) a prírodovedného ( genetika,
    chémia, … ), vie že príslušníci vrstvy „pánov urodzených“ už tisícročia
    v drvivej väčšine veľmi neoplývajú „informovanosťou“ §§§

    Takže iba „s-uma-s-šeDŠij“ môže nekriticky „žrať aj s navijakom“ to, čo
    napísal Caesar v jeho „cestopise“ Commentarii de bello Gallico, veď skoro
    všetci vieme, akú úroveň majú dnešné komentáre tiežodborníkov §§§

    P. S.:

    Pomocníku, ešte väčšia vďaka Vám.

  3. Avatar Juraj Valúšek 26. septembra 2013 / 13:30

    Kto je bez chyby, nech hodí kameňom.

    Ja k tým všeslovanským úvahám o pravlasti pridám jednu analógiu. Okolo r. 600 Arabi boli menšia skupina kmeňov či národov. No za 150 rokov už ovládali oveľa väčšie územie, ako Slovania.

    Ako je to možné? Tiež tam pred nimi boli nejakí praarabi? Alebo tam v Tunise, Egypte a Iraku bývali Arabi od doby bronzovej? Samozrejme, že nie. Ale arabská ríša sa arabskou nestala zo dňa na deň.

    Treba si uvedomiť, že Európa po r. 600 bola zasiahnutá veľkou morovou epidémiou, možno väčšou ako v 14. stor. Zasiahla oblasti Rímskej ríše, mimo tohto teritória choroba vážne nezasiahla. Takže ak aj niekoľko stotisícov Slovanov prišlo do ľudoprázdnych a riedkoosídlených oblastí, zmiešali sa s pôvodným obyvateľstvom a slavizovali ho (nie naraz, mohlo to trvať storočia, tak ako v prípade Arabov).

  4. Anton Hrnko Anton Hrnko 26. septembra 2013 / 13:41

    Milan z konca abecedy,
    neviem, či viete rozlíšiť, aký je rozdiel medzi písmom a rečou. Podľa toho, čo píšete, asi máte s tým problém. Už v minulom príspevku som vám povedal, že dnešná slovenčina píše latinkou a nie je latinčinou. To je asi odpoveď, prečo slovanské a nie slovenské. Tým písmom a jeho pokračovaním – cyrilikou (azbukou atď.) sa zapisuje podstatná časť slovanských jazykov a slovenčina medzi nimi nie je (dnes). Jazyk, pre ktorý bola hlaholika vymyslená, nebol nebol slovenský, ba ani stroslovenský – bol to dialekt z okolia Solúna (BUlhari tvrdia, že starobulharský). Na VM sa hovorilo (v jej jadre dialektom, ktorý vývinovo skončil v dnešnej slovenčine, takže ho môžeme nazvať staroslovenský. Jazyk našich predkov pred desiatym storočím nebol ešte slovenský, ale len dialektom západoslovanského makrodialektu ešte jednotného slovanského jazyka. Slovenčina ako samostatný jazyk vznikla až po rozpade slovanskej jazykovej jednoty, ktorý sa udial cca v polovici 10. storočia. A čo sa týka terminológie, používam terminológiu dnešnú. A pripomínam, že v slovinčine, srbčine a chorvátčine termín slovensky, neznamená len slovinský, ale aj slovanský. Ale tieto veci som tu na tomto blogu už mnohokrát vysvetľoval. Slovanský svet, aj keď podľa môjho názoru v 9. storočí nemal jednotné vedomie, existoval, neboli len Sloveni, boli aj Poľani, Drevľani, Oodriti, Chorváti, Srbi, Dulebi, Česi…. Je úplne legitímne, ich pomenovať dnešnou terminológiou.

  5. Anton Hrnko Anton Hrnko 26. septembra 2013 / 13:42

    Paľo,
    konkrétne!

  6. Avatar Paľo 26. septembra 2013 / 14:39

    Veď už som písal: Bratislava prestala byť nariadením Jozefa II. hlavným mestom Uhorska v roku 1780, aj keď niektoré úrady a snem tam zostali až do roku 1848 (ešte mi napadlo, že by nebolo zlé tam spomenúť, že od roku 1563 bola aj korunovačným mestom). Trvajúci preklep: povstanie Juraja I. Rákociho v rokoch 1646-1645 (to je pred naším letopočtom?) – treba opraviť na 1644 namiesto 1646. Povstanie Juraja II. Rákociho – čo to má so Slovenskom? A ešte jeden preklep, ten som si uvedomil až dnes – v roku 1412 Žigmund nedal 34, ale 24 (13+11) spišských miest do zálohu Poľsku. Spomenúť len husitov v roku 1428 a potom „obdobie nestability“, to je málo. Jiskrovo a bratrícke obdobie mali na Slovensko významný vplyv (ukončené v roku 1467). Kde je pätnásťročná vojna s Turkami 1593 – 1606 a žitavský mier (intenzívne sa bojovalo aj na Slovensku). Ak sa spomína epizódne cholerové povstanie 1831, prečo nie aj Čásárovo 1631-1632? A možno by si zaslúžilo spomenúť aj Dóžovo 1514, i keď to sa Slovenska priamo nedotklo, ale zato Verbőciho nevoľnícke zákony po ňom už áno. Šopronský snem bol predsa zásadnou náboženskou záležitosťou pre územie Slovenska. Stále tam máte chybu s Karlovacom 1699 (mier podpísali v mestečku Sremski Karlovci, preto sa nemôže volať karlovacký mier). Ak mi ešte niečo napadne, doplním.

  7. Avatar Paľo 26. septembra 2013 / 14:42

    Šopronský snem v roku 1681 som myslel, samozrejme. Aby to náhodou niekto nedal do súvisu s Dóžovým povstaním a Verbőcim.

  8. Avatar Pomocník 26. septembra 2013 / 15:12

    Veď o to práve ide, ak tam boli Slovania len vojaci (to by samozrejme možné bolo), tak to ešte podľa takejto teórie neboli slovanské územia (slovansky hovoriace obyvateľstvo), ale len nejakí Neslovania so slovanskými posádkami a možno lokálnymi vládcami. Chápete aspoň trochu rozdiel medzi Xania a územia pod vládou Xanov?…A to je presne to, čo sa tak v starých učebniciach (a na Slovensku zrejme dodnes) netvrdilo, tam sa tvrdilo, že sa vo východnej Európe rozšírili čistí Slovania, a to je technický nezmysel.

  9. Avatar Pomocník 26. septembra 2013 / 15:17

    A ak chcete tvrdiť, že inkrimovaná východná Európe bola vtedy naraz ľudoprázdna (dovoľte aby som sa zasmial), tak po prvé nálezy to nepotvrdzujú (pokiaľ sú toho vôbec schopné) a po druhé, ak sa do takéhoto ľudoprázdneho priestoru rozšírili len nejaké posádky s takou hustotou, na akú mali z pôvodnej pravlasti šancu, tak nazvať to „slovanskými územiami“ aj za takýchto okolností je dosť čudné. Ale prosím, ak to niekomu pomôže…A tie morové a iné epidémie sa v Európe konali stále a boli aj oveľa väčšie; neprenášajte dnešné pomery na minulosť.

  10. Avatar Pomocník 26. septembra 2013 / 15:26

    Mimochodom teórie o ľudoprázdnych územiach v histórii prichádzajú vždy, keď sú už autori zúfalí a nevedie ako majú argumentovať. Je to napríkald obľúbená teória maďarských historikov, ktorí tvrdia, že Maďari prišli do (takmer) ľudoprázdnej Karpatskej kotliny. A toľko to opakovali, že tomu v Maďarsku dnes verí každý druhý. A ľudoprázdne bolo samozrejme aj Rumunsko, aby sa dalo zdôvodniť, že tam prví prišli Maďari (Sékeli a pod.)…. Proste takýmito „teóriami“ sa dá zdôvodniť všetko; vždy si stačí nájsť nejaký text, ktorý hovorí, že odniekiaľ odišiel nejaký kmeň (či ten kmeň náhodou nepozostával povedzme len zo 100 ľudí už nikoho nezaujíma) a už máme ľudoprázdne územie….

  11. Anton Hrnko Anton Hrnko 26. septembra 2013 / 21:01

    Paľo,
    je rozdiel chyba a preklep. No a potom je už len priorita. Čo sa týka Karlovackého mieru, Enycyklopédia Slovenska ako normotvorná publikácia a všetky nosné slovenské práce uvádzajú tento mier pod týmto označením; encyklopédia pripúšťa i karlovický. A ešte poznámka – kostoly bez veže sú tzv. tolerančné. Šopronský snemu povolil drevené kostoly a keďže zákonný článok sa nazýval artikula, tak ide o artikulárne kostoly.

  12. Avatar Milanxyz 27. septembra 2013 / 8:41

    Pán Hrnko,
    zdá sa mi, že mi nechcete porozumieť. Aby sme si vyjasnili „rozdiel“ medzi písmom a rečou, rád by som uviedol nasledovné:
    „Slovan“, „Slovani“, „slovanský“ sú novotvary, staré nejaké dve storočia, a vzťahuje sa na národy dorozumievajúce sa jazykmi blízkymi slovenčine. Odpoveď prečo slovenčine sa nájde v uznesení svetových linquistov. Kedže slovenčina ešte aj v naších časoch je najbližšia všetkým dnes zvaným slovanským jazykom, musela byť aspoň tak blízkym jazykom aj pred viac, ako tisíc rokmi. A vtedy žiadnej „slovančiny“ nebolo.
    Preto sv. Cyril a Metod priniesli preklad Písma v reči Slovenov, ako boli požiadaní, aby jej ľud veľkej ríše Slovenov rozumel. A pretože písmo vymysleli práve pre tento účel, je úplný nezmysel ho volať „slovanské“. Že sa neskôr ujalo u iných, slovenčine príbuzným jazykom hovoriacich národoch (dnes zvaných Slovania), je iná vec, ale to nebol pôvodný účel misie. Tvrdenie, že jazyk, pre ktorý bola hlaholika vymyslená bol údajne „dialekt z okolia Solúna“ (aj keď aj tam s veľkou pravdepodobnosťou mohli žiť Sloveni) je len nepodarenou barličkou zástancov teórie tzv. sťahovania národov.
    O akomsi „makrodialekte jednotného slovanského jazyka pred 10. storočím je úplne zbytočne strácať čas. Tým „jednotným slovanským jazykom“ mohla byť (a pravdepodobne aj bola) proto, či staro, či akákoľvek slovenčina (viď Nestor).
    Aspoň takto to „spod Čičvianského hradu“ vyzerá.

  13. Avatar Paľo 27. septembra 2013 / 9:12

    Anton, za tie kostoly bez veže sa ospravedlňujem, moja chyba. Artikulárne, samozrejme, viem, čo sú. Ale nepresne som to charakterizoval. Čo sa týka priorít, je to na Vás. Aj čo sa týka písania karlovackého mieru, aj keď je to chyba tak písať. Hoci aj v Encyklopédii Slovenska. Tak už len dva, dúfam, preklepy. Povstanie Juraja I. Rákociho bolo v rokoch 1644-1645. Od februára 1644 do podpísania lineckého mieru v decembri 1645. Vy tam máte dátum 1644-1646. A Žigmund zálohoval Poľsku 24 spišských miest, nie 34, ako máte uvedené.

  14. Anton Hrnko Anton Hrnko 27. septembra 2013 / 9:28

    Paľo,
    toho Rákociho som už upravil. Bolo to tam poprehadzované a keď som to upravoval posledne,tak som neviem prečo prepísal 1645 na 1646. Asi z ruiny. Už minule, keď ste ten záloh rozdelili na dve časti, som si uvedomil, že si mýlite Spišský záloh s poľským záborom severného Spiša a Oravy. Spišský záloh tvorilo 13 spišských miest z Provincie spišských miest, mestá Stará Ľubovňa a Podolínec plus panstvo hradu Stará Ľubovňa a Podolínec, teda celkovo 34 miest a obcí.

  15. Avatar Paľo 27. septembra 2013 / 13:06

    So záborom Spiša a Oravy som si to nepomýlil, ale aj tak máte asi pravdu s tým počtom, ospravedlňujem sa. Bolo to 13 spišských miest plus panstvo Stará Ľubovňa. Mohlo by to byť spolu 34 miest a obcí, neviem, nemám ich spočítané. 🙂 Ja som si to pomýlil s Provinciou XIII spišských miest a Provinciou XI spišských miest. To je dokopy 24. Ale tých 11 nebolo založených Poľsku, to som si zmýlil.
    Ale ešte som zabudol, spresnite si tú Bratislavu, opravili ste to na 1770, ale má byť 1780.

  16. Avatar Metod J. Sláv 27. septembra 2013 / 19:44

    Hej, gebíri, škatuľkujete už inými uškatuľkované, a Vám tak, ako tým pred
    Vami, pravda uniká !!!

    1222 Zlatá bula hovorí aj toto:

    36. Komorníci, grófi, mincovníci, solníci, mýtnici mali by byť v krajine poprední
    37. izmaeliti a židia sa nimi nikdy nemôžu stať

    Kto boli „izmaeliti“? A prečo ich kráľovská kancelária „postavila“ pred židov?
    A kam sa podeli z dejín Uhorska? Odišli s Turkami ???

    Izmaelitov napríklad Vladimír Segeš identifikoval ako „moslimov“:

    „Nákladné vojenské podujatia, prepychový život a odmeny verným prívržencom si vyžadovali nemalé finančné prostriedky. Ondrej II. po celý čas vlády zápasil s trvalým nedostatkom financií. V snahe získať okamžitú hotovosť prenajímal najmä kráľovské príjmy izmaelitom (moslimom) a židom, ktorí mu vopred vyplatili príslušnú sumu.“
    (Citované z : Uhorsko za Ondreja II., Zlatá bula kráľa bez lesku, Vladimír Segeš)

    EŠTE V ROKU 1235 sa v nariadení,
    ktoré sa týka platenia cirkevného desiatku biskupovi píše toto:

    „Item precipimus omnes officiales ecclesie, qui decimatores vocantur, si voluerint cum homine palatini vel comitis parochiani dicare decimas, possint iidem, si voluent, quia forsitam ecclesie expendire non cognoscatur, nullatenus compellantur…“
    „…liber homo vel servus, sarachenus incola regni nostri vel Sclavus, Rusticus, Hebreus, christianus, plenissime, secundum sacrorum canonum sancciones, quia in regno christiano manent et vivunt, de omnibus bonis eorundem, quecunque dominus ipsis cocesserit, iustas decima solvant, videcilet de omni frugrum genere: scilet tritico, siligine, hordeo, avena, mylio, sicut horrea continent eorundem, leguminum prorsus gerere nullo excepto, item de vineis seu de vino, item de agnis et hoedis, item porcis, item de apibus, item de anseribus et gallinis…“ (Monumenta Hungariae Judaica. Ed. Ármin Friss, Budapest, 1903., s. 19–20, No. 18.)

    (Zdroj: Židia v právnych nariadeniach Arpádovcov (bakalářská diplomová
    práce), Marcel Eliáš,Vedoucí práce: PhDr. Martin Wihoda, MU Brno 2005)

    Zbytočné, nesúvisiace táraniny. Preto som to nasledujúce vymazal a predchádzajúce nechávam len na ilustráciu „metódy“ nášho Metoda. A. Hrnko. Len upozorňujem, že nasledovné „Sclavus, Rusticus, Hebreus, christianus“ je „otrok, roľník, žid, kresťan“ a nemá nič spoločné s národnosťou.

  17. Avatar Tučko Bombička 27. septembra 2013 / 20:43

    Pán Hrnko,

    veľmi rád sa vo svojich príspevkoch o iných národnostiach zaklínate slovami priateľ, resp. brat. Buďte taký dobrý, choďte na gúgl a skúste kombináciu slov „most – híd školská kultúrna samospráva“. Nájdete odkaz na dnešný článok v Pravde (ktorý mi z nejakého dôvodu nechce tento blog pustiť). Prečítajte si ho, prosím, a potom by som si rád prečítal vašu reakciu. Vopred ďakujem (a bol by som rád, keby ste si to pozreli aj vy pán Pomocník, a napísali, čo si o tom myslíte).

  18. Anton Hrnko Anton Hrnko 27. septembra 2013 / 21:04

    Čo si o tom myslím? Je to jednoduché. Ak si Slováci nedajú pozor pri voľbách a budú voliť ľahkovážne ako doteraz, tak je to celkom realistický program!

  19. Avatar Tučko Bombička 27. septembra 2013 / 21:31

    Celkom realistický program ČOHO? (ja to samozrejme viem, som zvedavý, či to dokážete napísať aj vy!)

  20. Avatar Metod J. Sláv 27. septembra 2013 / 22:25

    Pán Hrnko,

    … liber homo vel servus, … vel Sclavus, …

    Pán Pomocník mal pravdu – čokoľvek „zapílite“ v súvislosti s cudzím jazykom,
    má to „infantilné“ chyby §§§

  21. Avatar Tučko Bombička 27. septembra 2013 / 22:26

    Tak to teda napíšem namiesto vás: táto „Vízia 2016“ je úplne priehľadnou stratégiou, ako sa politici z Mostu – Híd pokúsia:

    – vytvoriť na juhu Slovenska kompaktné Maďarmi osídlené územie (preto chcú upravovať hranice okresov),
    – takto vytvorené geto odizolujú od zvyšku Slovenska štatútom regionálneho jazyka pre tamojšiu maďarčinu,
    – s maďarčinou ako regionálnym jazykom a školskou a kultúrnou AUTONÓMIOU (pretože to je tá „samospráva“) vytvoria podmienky pre „domaďarčenie“ zostavávajúcich Nemaďarov na danom teritóriu,
    – takto náležite „sceľenému“ etnicko-teritoriálno-politickému celku dodajú aj znaky politického útvaru (vlajka atp.),

    takže územnú autonómiu (ktorú vraj „nechcú“ žiadať) už ani nebudú potrebovať!!! A bohužiaľ, pán Hrnko, som v tomto totálny skeptik a pesimista, pretože strážni psi demokracie – novinári na Slovensku – sú tak neopísateľne tupí, sprostí a doslova dementní, že doteraz nemôžem uveriť tomu, aký koment zaznel na adresu tejto maďarskej vízie.

    Som ateista, ale Pán Boh ochraňuj Slovensko a Slovákov, pretože sme v totálnej riti s takýmito „novinármi“!!!

    Takže nabudúce, pán Hrnko, opäť nezabudnite: hlavne veľa písať o priateľoch (a ešte lepšie o bratoch). Pretože to je presne to, čo my (asi fakt blbí) Slováci potrebujeme: sypať si popol do očí.

    Pán Pomocník, mali ste a máte absolútnu pravdu. BOHUŽIAĽ. Toto je tu beznádejné. Krajina hlupákov a bláznov. Tak riešme teda radšej míľniky našej histórie!!!

  22. Avatar Pomocník 27. septembra 2013 / 22:39

    Tak to som zas nenapísal (žeby to bola krajina paušálne hlupákov), ale je tu vážne veľa vecí beznádejných a novinári sú toho vážne hlavný príklad. Veď ste sem dali párkrát linky na zahraničné noviny, tak viete sám, čo všetko sa na Slovensku nikto nedozvie a sú to všetko veci doslova zásadného významu. A netýka sa to len Maďarska, ale aj takých úplne základných vecí ako aféra NSA (v zahraničí každý tretí deň nejaký článok s novými odhaleniami, na Slovensku, ale aj v Česku, úplné ticho), rôzne otázky fungovania Európy, presunu majetkov od chudobných k bohatým. Stále nechápem, čo sa to tu deje. Či to je autocenzúra, totálna ľahostajnosť, nízky plat, úplne ovládanie všetkých médií niekým iným, naozaj neviem. A potom keď na to upozorníte, tak ešte vy vyzeráte ako neurotický hlupák

  23. Avatar Pomocník 27. septembra 2013 / 22:40

    Inak pokiaľ ide o ten článok, taj viete, že ja s vami súhlasím. Nemám k tomu čo dodať. A Slovensko spí ďalej….

  24. Avatar Metod J. Sláv 27. septembra 2013 / 22:55

    Tučko, že sa vôbec rozčuľujete, veď tým trestáte sám seba za blbosť iných.

    Aj pán blogu a gebírovské vystúpenia našich(?) historikov v médiách
    sú dôkazom, že „daemonus machina“ sú nie len naši(?) „novinári“ §§§

    (veď oni len servilne papagájujú, čo pochytili od „autorít“ – to, že tie
    autority „sú nahé“ to skoro nik nevidí).

  25. Anton Hrnko Anton Hrnko 27. septembra 2013 / 22:55

    Viete, Pomocník má niekedy pravdu, ale vy ani raz. A čo takto to preložiť podľa toho, ako to je tam napísané: „slobodný muž alebo sluha… alebo otrok… Viete stredovek poznal aj pojem sluha, aj pojem otrok, ale vy nepoznáte nič. Urobiť z roľníka Rusa, to je skutočne metóda hodna Metoda. Len tárate.

  26. Anton Hrnko Anton Hrnko 27. septembra 2013 / 22:58

    Samozrejme, tliachanie do vetra to je ten najsprávnejší spôsob oponovania protivníkovi. Milý Metod, s tým by ste ani v dedinskej krčme neuspeli, nieto proti sofistikovanému protivníkovi. Už som vás raz označil za protislovenského provokatéra a stále si to myslím, že to tak je.

  27. Avatar Pomocník 27. septembra 2013 / 23:07

    Pán Hrnko Metod píše aj inde po internete v kontextoch ktoré na to, čo si o ňom myslíte, nijako nesedia. Aj keď samozrejme vylúčiť sa nedá dnes už vôbec nič (ale to sa týka hocikoho na internete).

  28. Avatar Metod J. Sláv 27. septembra 2013 / 23:07

    Pán Hrnko,

    roľník = agricola !!!

    Znížim sa na vašu úroveň – drístate §§§

  29. Avatar Tučko Bombička 27. septembra 2013 / 23:12

    Viete, ako to okomentoval Kovačič z Markízy?

    „Po prečítaní sa mi to javí ako ultranekonfrontačný materiál.“

    ULTRANEKONFRONTAČNÝ MATERIÁL!!!

    My Slováci sme úplné chúdence:

    1) geopolitické chápanie súvislostí – NULA
    2) pud sebazáchovy – NULA
    3) podozrievavosť – NULA.

    Idem spať. A pozdravujem všetkých. Je to na zúfanie…

  30. Anton Hrnko Anton Hrnko 27. septembra 2013 / 23:13

    Metod,
    vy nielen tiachate, ale nie ste ani schopný sa poriadne pozrieť do slovníka, čo znamená slovo rustikus (poviem vám nápovedu, od neho je odvodené slovo rustikálny = roľnícky). Stredoveká latina nie je vždy to najsprávnejšie miesto, kde by mohol hľadať inšpiráciu Cicero. Tam sa môžete stretnúť aj s výrazmi „duo capus“. Jeden z nich ste asi vy.

  31. Avatar Pomocník 27. septembra 2013 / 23:33

    rusticus je buď vidiečan alebo roľník na poli, agricola je roľník v zmysle majiteľ poľa, ale to je jedno

  32. Avatar Metod J. Sláv 28. septembra 2013 / 12:28

    Pán Pomocník,

    keď stojí slovo mimo vety, tak je to vskutku jedno.

    Ale my tu máme súvetie:

    „…liber homo vel servus, sarachenus incola regni nostri vel Sclavus, Rusticus, Hebreus, christianus, plenissime, secundum sacrorum canonum sancciones, quia in regno christiano manent et vivunt, …“

    „…liber homo vel servus, sarachenus incola regni nostri
    (slobodný človek alebo otrok, saracén, obyvateľ kráľovstva nášho)

    alebo Sclavus
    (Slovan podľa Latinsko-slovenského slovníka Marty Hlušíkovej –
    Latinsko-český slovník, Novotný, … „sa tvári“, že pojem Slavi,
    Sclavi latinčina neobsahovala §§§),

    Rusticus
    (ak by to mal byť vidiečan, dedinčan, sedliak, tak prečo je tam veľké R,
    veď celé vyše dve tisícročia sa mená osôb, rodov, kmeňov, národov
    v latinských textoch píšu s veľkým začiatočným písmenom, a tak sa to
    dostalo aj do nášho pravopisu !!!),

    Hebreus
    (Žid),

    christianus
    (prečo s malým „ch“, to si akože „roľníkov“ cenili viac §§§ –
    NIE, MALÉ ZAČIATOČNÉ PÍSMENO JE TAM PRETO, LEBO SLOVO „KRESŤAN“
    NIE JE MENO OSOBY, RODU, KMEŇA ANI NÁRODA !!! !!! !!!),

    plenissime
    (naplno, v plnej miere, „všetci“)

    secundum sacrorum canonum sancciones
    (podľa sakrálnych kánonov ustanovení – ha, „chlapec“ spravil našu chybu,
    správne malo byť „sanctiones“ !!!)

    quia in regno christiano manent et vivunt
    (keďže v kráľovstve kresťanskom zostávajú a žijú), …“

  33. Avatar Pomocník 28. septembra 2013 / 13:59

    Áno, tie veľké začiatočné písmená sú tam pozoruhodné, k tomu sa p. Hrnko nevyjadril.

  34. Avatar Jozef Stanislav VŠ 28. septembra 2013 / 14:29

    Tučko Bombička hovorí:
    27. September 2013 o 22:26
    Tak to teda napíšem namiesto vás: táto “Vízia 2016″ je úplne priehľadnou stratégiou, ako sa politici z Mostu – Híd pokúsia:

    – vytvoriť na juhu Slovenska kompaktné Maďarmi osídlené územie (preto chcú upravovať hranice okresov),
    – takto vytvorené geto odizolujú od zvyšku Slovenska štatútom regionálneho jazyka pre tamojšiu maďarčinu,
    – s maďarčinou ako regionálnym jazykom a školskou a kultúrnou AUTONÓMIOU (pretože to je tá “samospráva”) vytvoria podmienky pre “domaďarčenie” zostavávajúcich Nemaďarov na danom teritóriu,
    – takto náležite “sceľenému” etnicko-teritoriálno-politickému celku dodajú aj znaky politického útvaru (vlajka atp.),

    Doplním ešte; že sorošové Inštitútúty vytvorené aj pre Rómov v Budapešti, tak tento Inštitút školí vybraných Rómov, ktorých odosiela naspäť domov, aby „zdvihli povedomie“ u svojich spoluobčanov (problém nielen v Bulharsku) a tým sa vytvára problém, či „nepriateľ“ v danej krajine …
    Ďalšia vec, ktorá má určitý súvis s vyššie uvedenou problematikou. Zoberme si príklad z Izraela, samotný ŠTÁT vytvára celé obce na palestínskom okupovanom území pre Izraelcov, aby …

  35. Avatar Tučko Bombička 28. septembra 2013 / 16:39

    Pán Stanislav,

    1) nikdy sa nemali pustiť spod kontroly médiá (pamätám si, že som sa ešte pred niekoľkými rokmi čudoval, že v kapitalistickom Rakúsku vtedy – neviem ako teraz – mali výlučne verejno-právne teraz neviem či rádiá alebo televízie),
    2) nikdy sa nemali povoliť tzv. mimovládne organizácie a
    3) od počiatku sa malo postupovať s najvyššou razanciou voči všetkým odporcom samostatného Slovenska! S NAJVYŠŠOU RAZANCIOU!

    Čo s národom, ktorému chýba sebazáchovný inštinkt?

  36. Avatar Pomocník 28. septembra 2013 / 17:24

    Predpokladom toho, aby tu niekto mal sebazáchovné niečo, je, že sa musí dozvedieť, že je ohrozený alebo vôbec aspoň, čo sa celkovo deje. A táto informácia na Slovensku v súčasnosti nie je (v západných krajinách to tiež regulujú, ale predsa len tam nie je v istých oblastiach také vákuum ako tu). Zato sa môžete na Slovensku dozvedieť v TV o „sporoch“ ľudí na rôznych Farmách a pod. Čiže problém je v informovanosti obyvateľstva. Podľa môjho názoru to, čo sa tu deje v oblasti informovanosti, je oveľa horšie než pred rokom 1989. Vtedy ste vedeli napr. toto je Pravda, orgán strany a väčšina toho je určená na riadenie mojej mienky, dnes sa to robí subtílne, klame sa a/alebo zatajuje od rána do večera a všetci si myslia, akí sú slobodní a seriózne informovaní. Takto sa robí propaganda – vyvolať zdanie, že o propagandu nejde.

  37. Avatar Tučko Bombička 28. septembra 2013 / 18:05

    Ja s vami súhlasím, p. Pomocník. Do bodky. Všimli ste si, ako sa zo slovenských televízii a rádií úplne (a potichučky) vytratili relácie, kde ste mohli zdvihnúť telefón, zavolať do štúdia a položiť otázku? Bez toho, aby vám ju niekto predbežne scenzuroval (pretože ste ju poslali ako mejl či sms)? Mne to opäť výraznejšie udrelo do očí, keď sledujem to dianie na Britských ostrovoch. Tam neexistuje, aby bola diskusia (spravidla sú to panely) bez obecenstva a neexistuje, aby po konci diskusie nebola minimálne 1/2 – 3/4 hodina venovaná len otázkam „ľudu“.

    Áno, to, čo je dnes na Slovensku je (nielen) v oblasti informovanosti neporovnateľne horšie, než bolo pred 1989. NEPOROVNATEĽNE.

  38. Avatar Jozef Stanislav VŠ 28. septembra 2013 / 21:26

    Obyčajný ľudia od roku 1989 to už dnes pocíťujú a rukoplapne vidia, politici to dávno vedia a tvária sa, že sa nič nedeje. Strany, ktoré sú v parlamente sú k ničomu; komunisti z nás urobili poslušné stádo, tak majú psiu-morálnú povinnosť si tento marazmus vziať na svoje bedrá ak chcú, aby sa vytratili z dejín bez viny.

  39. Avatar sapp 29. septembra 2013 / 11:35

    a nakoniec sa v relacii u andrasiho a vacvalovej stretne siskova s ady hajdu (vykvet) a penaze posleme tomu najsprostejsemu 🙂
    len aby som to tosku odlachcil
    su chvile ked je tazke vas „citat“

  40. Avatar Izotop 29. septembra 2013 / 22:38

    Veľmi často je to ťažké čítanie.
    Pán Hrnko niečo aktuálne zosmolí, ostatní mu to zredigujú a zoponujú, nezhodnú sa ani na terminológii, on ich za to nakopne do rozkroku a keď je koniec, pacne to do matičných novín a tým to zhasne.
    Smerom na „gebírovskú“ societu to nemá žiadny ťah.
    Je to také simulovanie kopulačných pohybov.

  41. Avatar zaznamnik 30. septembra 2013 / 20:15

    hmm ako by som nazval ucast slovenskej armady na oslobodzovani slovenskych uzemi od polskej okupacie ??????

    nazval by som ho – Mierova misia slovenskej armady na obnoveni slovenskej zvrchovanosti nad slovenskymi uzemiami okupovanymi fasistickym Polskom.

    Este k onej nie velmi nadsenej podpore utoku na Polsko od slovenskych politikov – Durcansky, Carnogursky, Sidor…..

    Boli to znami polonofilovia, stale snivali o absolutne nerealnej katolickej federacii – Slovensko – Polsko a az udalosti po Mnichove 1938, ked Poliaci vyhanali z Kysuc, Oravy, Javoriny zo zabratych uzemi slovenskych knazov, zakazali sa zhromazdovat, trestali slovencinu na verejnosti otvorili im oci.

    A neochota vojensky zabrat a oslobodit slovenske uzemia bola iba zbytok tohto sentimentu vlastneho zrejme iba Slovakom. Madari a Poliaci bez rozpakov ukrajovali z nasich uzemi, davali strielat do nasich ludi a slovenski politici stale snivali o spojenctve, ktore bolo od zakladu absolutne nerealne.

  42. Avatar Pomocník 30. septembra 2013 / 21:13

    Dovolím si poznamenať, že to v poslednom odstavci je akosi všeobecne typicky slovenská vlastnosť (taký ten naivný vzťah ku všetkým susedom a potom vždy len zúfalý údiv, čo nám to zase urobili).

  43. Avatar jano 25. decembra 2016 / 18:08

    Dobrý súhrn.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *