Cesta k Blatenskému jazeru

Keď človek cestuje do Budapešti po diaľnici z Bratislavy, približne na úrovni Rábu (magyarul Györ) si može na pravej strane, tak asi desať kilometrov od diaľnice, všimnúť kopec, na ktorom sa týči rozsiahly komplex budov, pozorovateľný už z hodnej diaľky. Ide o horu sv. Martina, známu tiež aj pod menom Pannonhalma. Ešte z hodín literatúry na strednej škole som vedel, že v kláštore na tejto hore sídlil biskup Maurus, keď písal legendu o sv. Svoradovi a sv. Beňadikovi. Ale aj neskôr pri štúdiu histórie som často narážal na tento údajne najstarší benediktínsky kláštor, ktorý vraj založil ešte r. 996 knieža Gejza, otec sv. Štefana. Hovorím vraj, lebo žiadne zakladajúce dobové listiny sa nezachovali, ale píše sa to v rôznych neskorších legendách. A v takom prípade mohlo byť všetko ináč. Toto miesto som chcel vždy navštíviť, lebo sa tam odohrával aj kus slovenskej histórie. A stále kláštor do slovenských dejín zasahuje. Možno mnohí vedia a možno aj nie, kláštor sa dodnes sporí so slovenským štátom o vlastníctvo kaštieľa v Rusovciach, ktorý poslední vlastníci Lonayovci (majú tam svoj hrob) odkázali kláštoru, ale náš štát ho po získaní Rusoviec r. 1947 ako maďarský majetok v zmysle Benešových dekrétov zhabal. Ale to v tejto súvislosti nie je podstatné. Po dlhej, dlhej dobe som presvedčil manželku, žeby sme kláštor mali navštíviť. Takže v polovici tohtoročného (2013) augusta sme sa tam vybrali. Ako sme sa ku kaštieľu blížili, jeho mohutnosť na nádhernom kopci skutočne vynikala, len sa mi nechcelo zastaviť, aby som si urobil niekoľko snímkov. Ale čo už, možno niekedy druhý krát.

Dostať sa na horu nebol žiaden problém. Je tam bezplatné parkovisko. Vstupné primerané.

Po krátkej a príjemnej prechádzke sme sa dostali pred vchod do komplexu kláštora pre návštevníkom. Čelný vstup je len pre mníchov a personál. Po zakúpení vstupeniek som ja aj manželka dostali elektronického sprievodcu, dokonca nahovoreného v peknej slovenčine. A čo viac, treba povedať, že bol aj v celku historicky korektný.

Kláštor prešiel pohnutými dejinami, ale nepoškodili mu ani Turci. Najviac mu poškodil „klobukový“ kráľ Jozef II., ktorý kláštor zrušil a podobne ako v iných prípadoch zdevastoval aj historickú knižnicu. Kláštor roku 1802 obnovil František I., a preto na čelnej fasáde kláštora je mozaika zobrazujúca dvojité založenia kláštora Gejzom a Františkom I.

Ak som si dobre zapamätal výklad, tak biskup na pravej strane vedľa cisára sa volal Novák. Musím pozrieť do slovníka, čo to maďarské slovo znamená.

Žiaľ, vo vnútri nebolo povolené fotografovať s bleskom a snímky bez blesku sa mi nepodarili. V každom prípade stojí za zmienku prekrásna gotická sieň v „pivnici“ pod presbytériom, nádherný románsky portál, ktorý  viedol do krížovej chodby a – samozrejme – svetoznáma knižnica, resp. to, čo sa z nej podarilo po kultúrnom čine Jozefa II. zachovať. Zaujímavosťou je aj názov kláštora, ktorý sa celú svoju históriu volal Hora Sv. Martina, Mons Sancti Martini, Szent Mártonhegy a až r. 1835 kláštor „vlastenecký“ premenovali na Pannonhalma. Stále však nechápem, prečo na to použili dve nemaďarské slová Panónia a Halm, čo je maďarská výpožička zo slovenčiny (chlm). Dokonca obec takto premenovali až r. 1911.

Pri kláštore je rozsiahla zelinkárska záhrada, kde mnísi pestujú najmä levanduľu, ktorú predávajú (aj iné zelinky a rôzne čaje) na zlepšenie hospodárenia. Stojí to skutočne za návštevu, aj keď záhrada bola už odkvitnutá.

Blízko kláštora je zaujímavá kaplnka Panny Márie, postavená r. 1711. Zvonka ani nepôsobí, ako baroková, ale vnútri je pekná baroková výbava.

Zaujímavý bol popis kaplnky. Znel asi nasledovne: Baroková kaplnka postavená roku 1711 pre veriacich z okolia nemaďarského jazyka. Čo to mohla byť za nácia, ktorá žila na okolí a potrebovala zvláštny kostol na bohoslužby, by mohol napovedať názov onej vyvýšeniny vedľa kláštora: Tóthegy, Slovenský kopec.

Naši maďarskí priatelia sa ani tu nezapreli. Hneď povedľa kaplnky postavili z príležitosti milénia „zaujatia vlasti“ pomník, ktorý skôr pripomína kaplnku alebo malý kostolík. Žeby zaujatiu vlasti bolo treba veriť ako zjavenému náboženstvu? Neprekvapilo by ma to!

No a k ďalšiemu miléniu, k založeniu Uhorska pred 13 rokmi postavili ďalší pamätník, tentokrát svätému kráľov Štefanovi I. Keď sa naň človek pozrie, tak sa mu automaticky zobrazí víťazný matičný návrh na súsošie sv. Cyrila, sv. Metoda a sv. Gorazda pre Bratislavu. Skutočne by ma zaujímalo, či aj tu bola taká ostrá diskusia o vychudnutom svätcovi, ako to bolo u nás, alebo či to zobrali tak, ako sa to v slušnej spoločnosti berie: Je to umelecké dielo, je to výraz autora a doby; socialistický realizmus už dávno skončil! Myslím si, že áno. To len my sme takí malicherní!

Z Hory sv. Martina som sa pobral ďalej smerom na Blatenské jazero, kde ma rovnako ako v prípade Pannonhalmy lákalo benediktínske opátstvo v Tihányi. Cestou ma prekvapila aj takéto panoráma, ako vidieť nižšie.

Z mapy som vyčítal, že ide o hrad Csesznek. Hneď som siahol po maďarskom slovníku, čo by to mohlo znamenať v maďarskom jazyku. Žiaľ, ani vo veľkom maďarskom slovníku som podobné slovo nenašiel. Aj to, čo v slovenčine nazývame cesnak, sa v maďarčine volá fokhagyma. Ale asi musím ísť do ešte rozsiahlejšieho slovníka, lebo sa mi nezdá, žeby tento názov mohli naši južní susedia prevziať zo slovenčiny. Určite – keby som im to tvrdil – by ma vysmiali!

Blatenské jazero v nárečí domorodého obyvateľstva Balaton ma prekvapil svojou jasnou zelenou farbou. Už som tam raz bol (pri Kostolci; teda Keszthely) a vtedy mi skutočne pripomínal kalužu plnú blata. Ale vtedy to bolo v novembri, a tak je možné, že zakalenú hnedú farbu mal v dôsledku nedostatku slnka.

Poloostrov Tihány i so známym opátstvom je skutočným skvostom. Vrelo odporúčam všetkým, ktorí si chcú v pokoji a tichu len tak zameditovať. Nádherné panorámy jazera a ešte krajšie opátstvo, doplnené zaujímavými miestnymi stavbami, ktoré sú plné života – rôzni umelci, tradičné remeslá atď. žiadne gýče ako na Miletičke (bratislavská tržnica), ktoré sú často prítomné v našich turistických centrách.

Opátstvo v Tihányi je skutočne na krásnom mieste a hodné svojho mena. Založil ho uhorský kráľ Ondrej I. roku 1055. Vo vnútri kláštora, ktorý si návštevník môže za malé vstupné prezrieť vo svojej réžii, je aj exponát, ktorým je prepísanie a vysvetlenie zakladajúcej listiny kláštora. Pôsobilo to trochu úsmevne, keďže mnoho názvov uvádzala listina v pôvodnom slovenskom znení a musel k ním byť doplnený slovníček súčasných názvov. Tak napr. sám kláštor sa v listine uvádza ako Tichon, teda Tichoň, čo Slovákovi asi netreba hovoriť, čo to znamená. V maďarčine je to Tihány, ale asi k tomu slovu nevedia priradiť žiaden vecný význam. Podobne ako dnešné Kenezi na severnom konci Blatna je uvádzané v listine ako Knezi a pod.

Vnútro kláštora je zväčša v barokovom slohu.

Len občas človek narazí na nejaké pozostatky z pôvodnej románskej stavby. Patrí medzi ne i hrob zakladateľa kláštora Ondreja I.

Alebo nasledujúca arkáda analyticky vytiahnutá z múru neskoršej prestavby.

Po neúspešnom pokuse blahoslaveného Karola Posledného o zmocnenie sa uhorskej kráľovskej koruny roku 1921 bol cisár a jeho manželka Zita pred vypovedaním z Maďarska internovaní v kláštore na poloostrove Tihány.V izbách, kde sa zdržovali, je dnes také malé iredentistické múzeum aj s pamätnými tabuľami. Ospravedlňujem sa za blesk, ktorý sa odráža od lešteného povrchu. Ale žiaľ, boli to skutočne tmavé miestnosti.

A ako by to bolo, keby sa človek nestretol s večným nariekaním nad zánikom „ezerévi Magyarország“. Aj na tomto posvätnom mieste bola výstava miestneho umelca, ktorú možno nazvať iredentistickou. Videl som tam však čaro nechceného. Našiel som tam umelecké dielo, ktoré by som mohol nazvať geniálnym zobrazením dôvodu rozpadu Uhorska. Neviem, ako ho nazval umelec, ale ja by som ho nazval „Kukučie vajce v hniezde národov“.

Nech mi niekto povie s rukou na srdci: Čo mohli ostatní obyvatelia hniezda, ktoré naši maďarskí priatelia eufemisticky nazývajú „Karpatskou kotlinou“ robiť, keď im rovno v strede krajiny hrozilo vyliahnutie kukučky a ešte s akými ostňami? Som presvedčený, že jedinou možnosťou bolo vydelenie si vlastného hniezda, aby ich tá vyliahnutá nevyhodila z ich vlastného hniezda. Skutočne geniálne umelecké dielo. Autor by mal za to dostať vyznamenanie od nástupníckych štátov!

Každý výlet končí. Skutočne perfektná halászle a blatniansky zubáč v miestnej reštaurácii stáli za hriech. Určite by sa hodilo aj nejaké badačonské, ale volant nedovolil. Celý výlet tam aj naspäť do Stupavy trval rovných 12 hodín. Odporúčam všetkým, lebo je to pekné a pre nás aj poučné!

 

64 Responses

  1. Avatar Pomocník 1. septembra 2013 / 0:55

    Technická: V slove Pannonhalma sú na začiatku dve n, nie jedno.

  2. Avatar zaznamnik 1. septembra 2013 / 6:05

    Velmi ma pobavila formulacia – „okolie nemadarskeho jazyka“….

    este k tym narokom na kastiel Rusovce…. pokial viem, Madarsko skoncilo po II. svetovej vojne ako porazeny stat…malo nam platit vojnove reparacie za okupaciu juzneho Slovenska, ktore tusim v ramci proletareskeho internacionalizmu mu boli odpustene /tak ako vratenie 20 tisic kulturnych artefaktov ukradnutych v rokoch 1918-1920 a v rokoch 1938-1945 /To cirkevni harampadi si muzete nechat/…..a raz su Rusovce na Slovensku a podliehali od konca vojny cs. zakonom, tak ich naroky su bezpredmetne.

    tak asi treba madarskym mnichom vysvetlit, ze co to bola madarska okupacia.

  3. Avatar Pomocník 1. septembra 2013 / 22:01

    Zaujímavejšie by bolo ukázať (a na to som lenivý) z rôznych webstránok a diskusných fór, čo títo priatelia o Slovensku a Slovákoch píšu do sveta. Ale to som tu už niekoľkokrát hovoril. Aj to som už tuším hovoril, že maďarský minister sa asi pred rokom vyslovil, že po (nimi zbožne želanom) zvládnutí ekonomických problémov, t.j. asi po 4 rokoch, začnú zase otvárať otázku zmeny hraníc. Takže ten terajší zdanlivý pokoj je len taká prestávka na zber síl a potom to plánujú roztočiť. A toto všetko oni hovoria aj celkom otvorene a na Slovensku nikto nič. A úprimne povedané, už mi to začína byť jedno.

  4. Avatar Pomocník 1. septembra 2013 / 23:12

    K tomu Csesznek: Podľa Stanislava názov pochádza buď zo starosrbochorvátskeho slova čes(t)nik alebo zo slovenského Ščästnik (teda Šťastník).

  5. Avatar Jozef Stanislav VŠ 2. septembra 2013 / 21:08

    Vážený, rád by som si od Vás prečítal správne slovenské pomenovanie jazera Balatón?
    Myslím, že by malo byť Blatné jazero.

  6. Anton Hrnko Anton Hrnko 2. septembra 2013 / 22:15

    Jozef,
    nie! Správne je Blatenské jazero (Plattensee), lebo je pomenované podľa Pribinovho a Koceľovho Blat6ngradu (teda Blat6n7 Grad, v novej slovenčine Blatný Hrad, Blatnohrad). Od staroslovenského Blat6n7 Hrad je Blatenské jazero. Kým Blat6n7 Grad sa do modernej slovenčiny vyvinul ako Blatný Hrad, názov jazera zostal odvodený podľa starého mena Blatnohradu aj v modernej slovenčine. Nie je to nič neobvyklé, lebo nič nie je v jazyku konzervatívnejšie ako pomiestny názov.

  7. Avatar Jozef Stanislav VŠ 3. septembra 2013 / 9:50

    Videl som napísané i Blatnianské jazero. Ak môže byť Blatný hrad, môže byť i blatné, -á, -ô od slovenského slova blato a nie ponemčené blaten-platten.

  8. Avatar Jozef Stanislav VŠ 3. septembra 2013 / 9:58

    Tie mäkké a tvrdé znaky z hlaholiky a cyriliky sú nám jasné, pretože písmeno T máme tvrdé a Ť mäkko vyslovované, preto i Privina (Priuuina)a Choziľ (mená sú z De Conversione…) mali svoj Blatný Grad i svoje Blatné jaZero-jeZero-oZero.

  9. Avatar Milan 3. septembra 2013 / 11:45

    Mne by sa ale skôr zdalo, že maďarský názov skôr zakonzervoval slovo
    balató, balatá (blato, blatá).
    čiže Balatné jazero (blatové jazero) skrátenie Blatné …dnes teda Blatenské, či Blatnianske podľa najnovších úzusov.
    A spomínam si na úsmevný zážitok z cyklotúry oklo jazera (malého Blatenského, čiže Kiss Balatonu) kde sme si v miestnej pekárni vypýtali mákos kalács, tvárog kalácz a lekvár kalácz a všetci nám rozumeli čomu sa radostne smiali….. ktoré sme následne zjedli na múroch kostola v Blatnohrade.
    pripomínam že sme prechádzali po bývalom dne – nakoľko Balaton kvôli pôde koncom 19 stor asi o meter vypustili – jazero bolo podstatne väčšie a Blatnohrad bol na ostrove v Balatone a viedol na neho dlhý most.

  10. Anton Hrnko Anton Hrnko 3. septembra 2013 / 18:59

    Páni,
    vy ste ako malé deti. A ja chcem, aby to bolo tak! Názvy zdedené z minulosti sa jednoducho neprispôsobujú súčasnej slovotvorbe. Jednoducho sú! Z podoby Blaten (teda z Blat6n7), čo bolo asi používané pomenovanie sídla, ktoré dnes voláme Blatnohrad, lebo sme si to preložili z nemeckého Mosapurk (podobne bol Devin7 -grad; Blatná -ves, Preslava -spurk). Slovenčina jednoducho vynechávavá podstatné mená a z adjektíva vytvára meno). Z podoby Blaten vzniklo nemecké Platten i názov jazera v slovenčine Bletenské jazero. Čo nad tým ešte špekulovať! Tak to v slovenčine vzniklo a tak sa to zachovalo! Všetci to počas storočí rešpektovali a zrazu príde nejaký Jozef Stanislav a povie, že by to malo byť ináč. No nebude! Bude to tak, ako to bolo celé storočia!

  11. Avatar Jozef Stanislav VŠ 4. septembra 2013 / 11:43

    Čo k tomu dodať, ďakujem za upozornenie, „čo bolo to bolo“ aj Bratislava bola Braslavgrad alebo nechájme Prespurc, či Possónyi a terazky sme kde?
    My sme lepší od rímských (aj iných) pisárikov-historikov, že sme si nechali ich pomenovania naších ľudí a nášho územia, aby po nás neostala pamiatka a budeme na to pyšný?
    Nadôvažok: Predstavte si situáciu, kedy podplatený slovenský polit. lídri dopustia, žeby Maďaróni vyhrali voľby na Slovensku tak, čo urobia Maďaróni najprv? Zakážu Slovenčinu a zmenia názvy miest a obcí a vykradnú múzeá. A tiež budeme vravieť, už potichu, Slovensky doma, aby sme neboli deršovaný, ako za tuhej maďarizácie, že sa to a to mesto a obec, tak a tak po Slovensky volali?
    Čoho sa bojíte, že nás niekto vysmeje? Ja sa budem nadôvažok smiať im, nech mi poľúbia viete čo. Že nebudeme košer alebo guten.
    Musíme nájsť v sebe zdravý sedliacky rozum, ale pre nás a naše potomstvo, nie pre cudzincov, ktorý prišli vždy len, aby všetko ukradli!
    Z histórie máme neúrekom toľko príkladov, že už si ani na ne nespomíname?!

  12. Anton Hrnko Anton Hrnko 4. septembra 2013 / 21:50

    Pán Stanislav,
    čo to tu splietate za debiliny. O čom to hovoríte? Práve preto, že Bratislava sa v slovenčiny volala Preslava, Devín Devín a Pribinove sídlo Blaten, že Slováci tan nepotrebovali pridávať hrad ako Nemci- Bresalauspurch, Dowina, Mosaburg atď., vznikali aj odvodeniny z týchto názvov. Zo slova Devín je Devínske jazero a zo slova Blaten je Blatenské jazero. Slováci tento názov používali tisíc sto rokov, že to vy neviete pochopiť, je váš problém, a nie podliehanie cudzím vzorom a vplyvom. Práve naopak, Slováci by nemali používať termín Balaton, ale Blatenské jazero, lebo je to originálny slovenský názov koreniaci hlboko v slovenských dejinách!

  13. Avatar Paľo 6. septembra 2013 / 9:02

    K Cyrilovi a Metodovi v článku: my Slováci nie sme malicherní, ide o to, že čechoslovakisti a maďaróni v Bratislave nepripustia súsošie Cyrila a Metoda v centre mesta ani za nič. Ani keby bolo z najbelšieho mramoru a vytvoril ho Michelangelo. Budú vymýšľať najabsurdnejšie výhovorky, ako že súsošie by bolo nad verejnými záchodmi a podobne. Kým ich budú blbí Bratislavčania väčšinovo voliť, dovtedy to bude takto vyzerať.

  14. Avatar Jozef Stanislav VŠ 7. septembra 2013 / 18:45

    Musím sa priznať, tento článok som si až teraz prečítal a tu nikto o tom ani ťuk. Ide o ten znak, ktorý je vyrytý na podstavci zcvrknutého, umelcom, Štefana I. kráľa. Čo Vy na to vedátori, čo majú tie iniciály znamenať a jednoduchšia otázka, odkiaľ je ten znak?

  15. Avatar Milan 7. septembra 2013 / 20:00

    Kritická recenzia na dvojdielny film Cyril a Metod:

    http://sclabonia.sk/2013/09/recenzia-blazeny-ovsenej-k-dokufilmu-cyril-a-metod-apostoli-slovanov/#comments

    S tu zverejnenou kritikou odborných poradcov – historikov možno len súhlasiť.
    Myslím že je chybou vstupovať pri takýchto filmoch do koprodukcie, pretože potom český zaujatý pohľad akoby odsúhlasuje účasť slovenských poradcov. Pri pomere 8 českých poradcov ku 2 slovenským to dopadne tak, ako to dopadlo – tak, ako pohľad na vtedajšiu dobu vyhovuje druhej strane. Pokiaľ mal byť film vyvážený, mali byť 3 moravskí , 5 slovenskí a 2 českí poradci.

  16. Anton Hrnko Anton Hrnko 7. septembra 2013 / 20:57

    Kropáček,
    neholdujte tomu burčiaku tak ako doteraz. Zle to na vás pôsobí. Nehovorím, že tam nie je trochu irónie a a zhovievavej nadsádzky. Ale kde tam vidíte žlč? Fakt, dajte si pozor na ten burčiak!

  17. Avatar zaznamnik 8. septembra 2013 / 7:50

    Kropacku, Kropacku, madarska iredenta a jej vecne fnukanie za Anyuka orszagom si nic ine, ako posmech nezasluzi……….nehovoriac o tom, ze de facto a de jure je to aj trestne, pretoze prejavy iredenty a revizionizmu a ich sirenie su podla parizskej mierovej konferencie z roku 1947 trestne, podobne ako propagacia nacizmu

  18. Avatar Petr Kropáček 8. septembra 2013 / 8:15

    “Růže, byť zvána jinak, voněla by stejně.”

    Ostatně lepší reakci na potvrzení své “truhlíkovské dávky žluče a posměchu”, jste ani vymyslet nemohl…

  19. Avatar Jozef Stanislav VŠ 8. septembra 2013 / 16:59

    Pán Kropáček za http://cs.wikipedia.org/wiki/Monogram ďakujem a máte ešte v rukáve niečo o tom monogramu Karola Veľkého, kde a v akom spise sa uvádza konkrétne?

  20. Avatar Milan 8. septembra 2013 / 21:14

    Info: profesor A.E. Tachiaos v súčasnosti v Grécku považovaný za najväčšieho odborníka na cyrilo-metodskú problematiku pochádzajúci zo Solúne prevzal cenu SAV k príležitosti 1150 príchodu CM….
    Profesor Tachiaos vyzdvihol spoluprácu s niekoľkými slovenskými odborníkmi na byzantológiu – najmä s významným historikom a slavistom Vladimírom Matulom z Historického ústavu SAV.

    Mám dotaz, či verejnosti sú prístupné nejaké ich práce?

  21. Anton Hrnko Anton Hrnko 8. septembra 2013 / 21:42

    Pán Kropáček,
    nazvať môj článok žlčovitý môže len hlupák alebo opitý. Keďže vás za hlupáka nepovažujem, odporučil by som vám menej pozerať na dno pohárika, aby ste sa nestrápňovali. najmä, keď ten burčiak sa len tvári, že je z Moravy:
    http://www.lidovky.cz/moravsky-burcak-uz-jen-chimera-vyrabi-se-z-madarskych-hroznu-p5n-/dobra-chut.aspx?c=A130902_155719_dobra-chut_mc
    Stálo by za vedecký výskum, či môže aj pôvod burčiaku vplývať na reakcie zasiahnutých!

    Milan,
    najvýznamnejší slovenský byzantológ A. Avenarius už zomrel, rovnako ako prof. V. Matula. Ich diela nájdete v každej bibliografii. Avšak už rastú mladí byzantológovia, mená si momentálne nespomeniem, ale v Historickom časopise i vo Vojenskej histórii boli v poslednej dobe viaceré články z dejín Byzantska.

  22. Avatar Petr Kropáček 9. septembra 2013 / 12:47

    Pane Hrnko,
    neházejte opakovaně své osobní „slabůstky“ na mě … (toto byla shovívavá nadsázka). Pejorativní pojmenování panovníka, umění a muzea, (přihlouplé) řečnické otázky a teatrální zvolání končící výkřičníkem si za žlučovité označit dovolím (ostatně v tom směle pokračujete i v diskuzi se mnou, aniž byste si to zjevně připouštěl).

    http://komentare.sme.sk/c/6910259/preco-na-slovensku-nevymrel-nacionalizmus-po-roku-1993.html

    P.S.: Vinobraní si občas odbývám sklízením hroznů ve vinohradu. Sbírat hrozny na „sladkou šťávičku“ pro Pražáky by byla opravdu škoda, na to stačí levný dovoz ze Slovenska a Maďarska. Moravské hrozny koupíte až jako kvalitní odrůdová, či přívlastková vína…i na Slovensku. Naopak sehnat slovenské přívlastkové víno kdekoli v republice je docela unikum. Ale to není žádná novinka už po mnoho let. Na zdraví (já burčák nemusím) a příště zbytečně skrz Lidovky neobjevujte Ameriku.

    Pane Josefe Stanislave VŠ,
    nemám v rukávu nic o monogramu Karla Velikého.

  23. Avatar Paľo 9. septembra 2013 / 13:43

    Petríček, vy tu zasa verejne predvádzate svoju nesmierne vysokú inteligenciu a vytríbený vkus? A čože až teraz? Nebodaj ste boli na dovolenke?

  24. Avatar miro 9. septembra 2013 / 13:51

    Pan Kropacek,
    nemam nic proti tomu, ako ste „ocenili“ dalsi clanok na tomto blogu, ale neda mi nezareagovat…
    Myslim si, ze vam pan Hrnko krivdi, lebo to, co ste si dali, nie je burciak, ale ciara. Inac si skolenie o nacionalizme od Cecha nedokazem vysvetlit. Moznoze vam krivdim aj ja a netahate nic, iba ste nacisto stratili sudnost. Tolkych nacosov, kolkych som zazil v Prahe, som nezazil ani v samotnom Nemecku a to nemam z clanku v novinach, ale z vlastnej skusenosti. No kym Nemci sa v tejto oblasti posunuli dopredu milovymi krokmi, u vas sa nacionalizmus dost slusne zakonzervoval. Myslim si, ze vacsina z nas aj vie, preco…
    PS: Tato vasa veta “ Moravské hrozny koupíte až jako kvalitní odrůdová, či přívlastková vína…“

    chuti po precitani si tejto:

    „Podle Tomáše Krista, majitele vinařství, jsou hrozny z Maďarska či Slovenska levnější a paradoxně i kvalitnější.“

    naozaj iba ako ocot…

    Ak sa do najlacnejsieho cuca da dobra aroma, dostanete z toho tie vase “ kvalitní odrůdová, či přívlastková vína“, lebo rozdiel aj tak nikto nezisti, dokonca ani taky „stavickar“, aky ste vy.
    Nikde v Nemecku, Rakusku, Taliansku, ci vo Francuzsku som nezazil, aby tam ludia stali v rade na Matysaka. No je mozne, ze som tie miesta navstivil den po najazde somelierov na vase slavne vina, ktore sa vyrabaju z menej kvalitneho hrozna, ako spominany burciak! Je to naozaj velmi dobra vizitka vasich cucomajstrov :D:D:D

  25. Avatar Jozef Stanislav VŠ 9. septembra 2013 / 15:02

    I keď to s touto problematikou nemá zdanlivo nič spoločné (všetko so všetkým súvisí), vedel by tu niekdo napísať, v akom dokumente sa objavil ten monogram cisára Karola Veľkého?
    Mincu som videl, ale neuvádzajú dokumenty, asi zle hľadám.

  26. Anton Hrnko Anton Hrnko 9. septembra 2013 / 21:38

    Pán Kropáček,
    tie časy už minuli, keď som sa snažil vždy vystupovať uhladene. Ako ste si mohli všimnúť, svoj jazyk sa snažím čo najviac prispôsobiť jazyku prispievateľa, aby mu rozumel. Ak sa vám niečo zdá „přihlouplé“, nuž je to prispôsobené republikánovi, ktorý volí knieža. A koniec koncov, Karol je aj blahoslavený a bol aj posledný a k tomu ešte v čase pokusu o puč v Maďarsku aj úplný súkromník. Samozrejme, kniežací volič nemôže pripustiť, že mobilizácia a ostré výroky česko-slovenských orgánov na Karolov puč, ktoré viedli k podpísaniu zmlúv o Malej dohode mali racionálne jadro. Lenže my tu na Slovensku sme navyknutí označovať operetu za operetu, a nie z toho robiť operu! takže Karolova opereta si zaslúži len taký potlesk, aké „dielo“ bolo zahrané. Ale asi darmo, keď človek pije český burčiak z maďarského hrozna, asi z toho nič dobrého nevznikne.
    A len tak mimochodom, informácií s pozitívnym postojom autora je v článku podstatne viac ako tých ironických. To by ste však nesmeli čítať všetko so zahmleným zrakom a s jedom na jazyku.
    A na záver, žiadna originálna dobová listina, ktorá by svedčila o existencii sv. Štefana, neexistuje. Dokonca neexistujú ani dobové anály, ktoré by popisovali niekoho ako sv. Štefan. Sú len neskoršie legendy a kroniky.Preto nemôže existovať ani nič, čo by sa dalo nazvať podpis Štefana I. uhorského kráľa.

  27. Avatar Milan 9. septembra 2013 / 22:03

    Pán Hrnko, ďakujem za radu, ale mal som na mysli nejaké populárne písané knihy, ktoré by si mohli prečítať aj bežní občania a nie vedecké práce určené pre malú komunitu špecialistov.
    Ešte že je ten web.
    Vedeckí odborníci skôr než zomrú by mohli mať povinnosť niečo napísať aj pre verejnosť, aby sa aj ona dozvedela, čo vlastne za celý život zistili

  28. Avatar Petr Kropáček 10. septembra 2013 / 10:50

    Pane Miro,
    v Praze jste (jako nejeden Slovák) evidentně mnohem častěji než já. Co mě utkvělo v paměti z mé poslední návštěvy Prahy je ale taky zajímavé. Než jsem dojel z nádraží na místo určení, mluvil jsem po cestě na 3 místech se 3 lidmi, všichni byli „náhodou“ Slováci. Po přečtení vašich zážítků z Prahy mě mrzí, že jsem se jich nezeptal, která znají/pijí vína a jak se jim v tom „nacoši zapleveleném“ městě vlastně žije. Asi jsem měl štěstí, ale já na žádného „nacoše“ ani frontu na Matyšáka nenarazil. Tak snad za dalších x let až tam zase pojedu… co se týče „školení“ o nacionalismu, tak jestli jste si nevšiml, tak
    jsem sem připíchl komentář Slováka prof. PhDr. Romana Holce, CSc. (SAV, cca vrstevník A. Hrnka), bez jakéhokoli svého komentáře…
    No a jestli vám mohu něco doporučit, tak se k vínu raději nevyjadřujte. Pokud ale chcete argumentovat povídkami starého zbrojnoše, tak bych pro vás taky jednu měl. Sháněl jsem onehdá k archivaci víno s přívlastkem z konkrétní slovenské vinařské obce. Prošel jsem 3 vinotéky ve Skalici, v jedné neměli/nevedli, ve druhé taky ne (nicméně tam jsem nakonec koupil jiné) a ve třetí se mě dokonce zeptali proč chcu slovenské, když „moravské sú lepší“. 😉 Ale nic z toho prosím nevyvozujte, slovenská vína jsou samozřejmě také vynikající.

    Pane Hrnko,
    bylo by vhodné věci psát bez žluči (jedu na jazyku, chcete-li) a ne se pak zlučovitě zpěčovat, že to tam někdo uvidí…a jistě máte tam také pozitivní pohled. Co se týče té vaší další dávky „jedu“ (opravdu netuším, se kterým větrným mlýnem jste se pro tentokrát zase rozhodl „vykřičníkovitě“ bojovat, teze které rozehráváte jsou mi cizí), tak doufám, že vám aspoň odlehlo.

    No a pokud to stále nevidíte, budete asi muset přestat pít český tuzemák z polského methanolu. (Omlouvám se, ale musel jsem se dle vaší rady přizpůsobit úrovni adresáta, aby mi rozuměl.)

    P.S.: Už ani nevím, kolik Lobkowiczů a Schwarzenbergů za posledních 20 let kandidovalo v různých volbách a následně zastávalo funkce ve sněmovně, senátu či vládě. Jsem si však jist, že vždy jako občané republiky, nikoli „knížata“. Ani si netroufám domyslet, jaké pnutí ve vás pak musí vyvolávat např. fakt, že v Polsku občan „hrabě“ Komorowski nejen kandidoval, ale prezidentem se i stal.

  29. Avatar miro 10. septembra 2013 / 12:38

    Pan Kropacek,
    nebol som tam uz niekolko rokov, no nepredpokladam, ze by sa tam situacia podstatne zmenila. Prahu som uviedol iba ako „vykladnu skrinu“ ceskeho nacionalizmu, kedze tam mate „vykvet“ z celej krajiny (u nas je obdoba BA). Pokracovat v tejto veci nema zmysel. U vas je tolerancia vo vztahu k ostatnym narodom a narodnostiam povestna a netreba na to clanocek nejakeho sudruha. Ten clanok ste sem dali ako „nezaujaty“ citatel s jedinym cielom. Malo to byt take skolenie „zubrienok“ zastupcom „starych ropuch“ 😀 Ak to uz musi byt, aspon to nerobte tak okato. Budete menej trapny…

    „No a jestli vám mohu něco doporučit, tak se k vínu raději nevyjadřujte.“
    zobrali ste mi to z ust, lebo ak napisete:
    „Moravské hrozny koupíte až jako kvalitní odrůdová, či přívlastková vína…“
    popierate tym – co na vstupe, to na vystupe. No, ako som uz uviedol, chemia v potravinarstve dokaze zazraky 🙂

    Pozdravte odo mna Skalicanov a zoberte im aj mapu, aby si nemysleli, ze Slovensko sa konci v Bratislave a nededukovali z toho zaver, ze “moravské sú lepší”.

    PS: nic z toho nevyvodzujte, lebo moje prispevky neboli o kvalite nasho a nekvalite vasho vina. No ocenujem vasu schopnost vyuzit aj onu slamku 🙂

  30. Avatar Milan 10. septembra 2013 / 20:39

    Každé víno je iné – závisí to od minerálov v pôde, sorty, počtu dní slnka, od vincúra….
    A páni – to víno je dobré, čo vám chutí a nie to, o ktorom to vyhlasuje niekto druhý. To nie je môj názor, ale odporúčanie profesionálneho obchodníka s vínom….

  31. Anton Hrnko Anton Hrnko 10. septembra 2013 / 21:10

    Oleum et operam perdidi. A nedávajte ľudom prídomky, ktoré im nepatria. Napr. národnosť. Povedzte prosto občan SR budete bližšie pravde. Takto vyzaráte skutočne ako po tom českom burčiaku z maďarského hrozna.

  32. Avatar yoss 11. septembra 2013 / 9:59

    cehuni jakziv nevedeli vino ani robit ani pit. pamatnici opisuju, ze ked cehuni prisli na slovensko do bratislavy v ramci prvej CSR, tak popijali vino takym istym stylom, ako pivo. jasne, ze sa nachmelili pod obraz bozi a este im aj bolo zle. moravaci vino robit vedia, aj mu rozumeju, to je logicke – ved su to nasi bratia slovieni, ktorych cehuni svojho casu okupovali…

  33. Avatar Petr Kropáček 11. septembra 2013 / 15:33

    Pane Miro,
    myslím, že čeští nacionalisté mají Prahu za „multi-kulti výkladní skříň“. A mám dojem, že jako podobně „odnárodněná“, či „národně vlažná“ je vnímána i Bratislava jejich slovenskými kolegy. Zjevně tedy melete z cesty nejen o víně. Mou větu o moravských hroznech jste asi záměrně pochopil špatně. Je prostě škoda je prodávat „jen“ jako burčák, a ne že vám někdo z plesnivých „martiňáků“ pomocí „zázraků chemie“ vyrobí přívlastek (sic!). Ostatně to je zcela absurdní představa, dokumentující váš „rozhled“. :-/ … co si pak (ne)odnesete z přiložených článků už je jen vaše věc. Pokud to bude jen osvěžení některých principů v biologii, budiž.

    Zdravím a Záhorákům vaše chutě ani „ftípky“ na jejich účet vnucovat nebudu. To si budete muset vyřídit sám. 😉

    Pane Hrnko, nesnažte se být důležitý jak zábradlí na hodinách. Vím, jaký je rozdíl mezi Slovákem a občanem SR a věřte-nevěřte myslel jsem Slováky, nikoli občany SR. Pokud máte na udělení „přídomku“ Slovák nějaká svoje speciální kritéria, nejsou pro mne závazná. Po přečtení mnoha vašich článků (včetně tohoto) a diskuzí s vámi (včetně této) bych vám to vaše pokrytecké doporučení: „A nedávajte ľudom prídomky, ktoré im nepatria.“ nejraději nalepil na monitor, abyste jej měl při psaní pořád na očích.

    Zdravím. S tím „českým burčákem“ (Kam se zase poděla vaše touha po patřičných „přídomcích“?) si poslužte, když to musí být…

    „Bratře“ Yossi, fakt je, že do roku 1918 Češi ani nevěděli jak víno vypadá. Poučit je museli až Slováci. 😉 Než zas něco plácnete, tak si o dějinách a současnosti vinařství u nás něco zjistěte. Ani vína z Litoměřické a Mělnické podoblasti vinařské oblasti Čechy nejsou na „ocet“.

    http://www.wineofczechrepublic.cz/oblasti-a-vinari/vinarska-oblast-cechy.html

  34. Avatar yoss 11. septembra 2013 / 15:51

    na melnicku vino robit vedia, to je pravda, na melnicku Ludmilu rad spominam ako aj na melnicke sklipky. problem bude v tom ze cehuni sa nachadzaju aj inde, nielen na Melniku. naproti tomu vinarstvo v bratislave a okoli ma tradiciu siahajucu do cias rimanov a ti sa vo vine vyznali. v stredoveku poznali bratislavske vina aj v Parizi. ked prisli do bratislavy vladnut cehuni tak vinohrady v priebehu rokov 1920 – 1993 boli postupne zdevastovane a premenene na stavebne parcely a pilo sa pivo nevalnej kvality, vinarska kultura postupne zanikla…

  35. Avatar Izotop 11. septembra 2013 / 16:55

    Pán Kropáček, keď už tak veselo rozbíjate diskusiu, tak aj ja sa trochu pridám.
    Bol som s pánom Hrnkom na vojne v Mikulove, tak si hádam spomenie na toho českého „špagáta“, ktorý mal podobné meno vášmu. Volal sa pekne česky Hrobáček.
    Jedného dňa hovorí tento český vojak slovenskému na konci podobnej debaty, akú tu často vediete vy:
    My Češi jsme takoví muzikálni a poetičtí. I z tvojeho jména udelám verš, koukej:
    Kočiš, Kočiš pro pivo mi skočíš!
    Na to Kočiš hovorí:
    To je ľahké, to dokážem aj ja. Aha: Hrobáčku, Hrobáčku si ty ale ko..t!
    Ále Kočiši, dyť to se vúbec nerýmuje!
    To je možné, ale je to zas pravda!

  36. Anton Hrnko Anton Hrnko 11. septembra 2013 / 23:13

    Pán Kropáček,
    trošku ste ma zarazili. U nás sa hovorí, že koze sa len o kope sena sníva. Každý podľa svojich vnútorných pocitov sa snaží hodnotiť toho druhého. Nuž a azda na základe vašich vnútorných pocitov ste došli k záveru, že mám rasistické narážky. Škoda, myslel som, že ste chápavejší, a takéto pocity vás neovládajú. Ja som vôbec nehovoril o tom, s kým sa stretávate v Prahe. Je mi to úplne jedno. Ja som len chcel povedať, že o človeku, ktorý ma oboch rodičov Čechov, hoc aj vyrastal na Slovensku a možno ani po česky nevie, ťažko je možno povedať, že je „slovenský“, keď po slovensky necíti, nemyslí, nekoná. Ale vy hneď z toho urobíte podľa svojich vnútorných pocitov rasovú záležitosť. Z Írov sa nestali Angličania, aj keď galsky zabudli a hovoria takmer výlučne anglicky. Preto som hovoril, aby ste šetrili tým prívlastkami.

  37. Avatar Milan 11. septembra 2013 / 23:59

    K pánovi Hrnkovi tu na potvrdenie pripomeniem pani moderátorku Bubílkovú z pražskej redakcie ČST, ktorá za Slovákov v rokoch 90 až 93 vždy v nedeľu akože vyvážene po slovensky moderovala polit. diskusiu Co týden dal…..Pre tých čo zabudli – dieťa českých rodičov narodené v Martine. slovenským divákom nešli do hlavy jej divné otázky a poznámky…Tak sa to robilo, ale kto to riadil, stále sa nevie

    Pre Jozef Stanislav VŠ – ten znak, ktorý je vyrytý na podstavci Štefana I. kráľa sa nachádza aj na Slovensku a to na modernom stĺpe na námestí pred kostolom v Šali. Je to zrejme „podpis- graf. znak“ kráľa Štefana – nachádadzajúci sa na zakladateľskej listine panonhalmského kostola.Pekná vec zo zač. 11. stor.

  38. Avatar Petr Kropáček 12. septembra 2013 / 7:24

    Pane Hrnko,
    taky jste mě docela zarazil. Já měl na mysli totiž přesně to, o čem jste se tady tak hezky rozepsal. Posuzovat, „kdo po slovensky necíti, nemyslí, nekoná“ bude pak kdo? Vy, Matica, Ďurica, SAV, vláda, parlament, BOS…? Toto kritérium je choré ze samé podstaty. No a s těmi niternými pocity jste dokonale nachytal sám sebe…

    Tak už toho raději nechme, zdravím a mějte se.

  39. Avatar miro 12. septembra 2013 / 17:21

    Pan Kropacek,
    ja som o nazoroch nacionalistov na Prahu nenapisal ani ciarku. Pisal som o nej, ako o dobrej vzorke vasho naroda v otazke nacionalizmu. Podla vas medzi tym zrejme nie je rozdiel…

    „Sbírat hrozny na “sladkou šťávičku” pro Pražáky by byla opravdu škoda, na to stačí levný dovoz ze Slovenska a Maďarska. Moravské hrozny koupíte až jako kvalitní odrůdová, či přívlastková vína“
    Ako ste mysleli, viete iba vy sam, no ja som reagoval na to, co ste napisali, nie na vase myslienky.

  40. Avatar Jozef Stanislav VŠ 12. septembra 2013 / 21:07

    Od Milana, vie niekto, kde je (na internetu) táto zakladacia listina preložená do Slovenčiny?

  41. Avatar Jozef Stanislav VŠ 12. septembra 2013 / 21:13

    Ešte ďalšia ot., týkajúca sa histórie. Mohol by sem niekto dať odkaz na preložený text do Slovenčiny, prípadne do Češtiny a to odpis spisu (originál už neexistuje) De Conversione Bagoariorum et Carantanorum?
    Podotýkam všetky kapitoly, nielen tie, čo sa týkajú akože Priv/b/inu a Chozila-Koceľa. Ďakujem za pochopenie.

  42. Avatar Milan 12. septembra 2013 / 22:53

    pán Jozef Stanislav VŠ ,
    vás varujeme pred prekladmi – pretože to sú nepresné práce, ktoré nepochopiteľne prekladajú aj zemepisné názvy, osobné mená, a dokonca aj slová prekladajú nepresne – takže z takéhoto prekladu dostanete niečo úplne iné, ako mal na mysli starý pisár.
    Jediný, ktorý ako tak korektne prekladal bol Jonáš Záborský – niet sa čo diviť – bol to rk farár, latinsky musel vedieť a ako uhorský šľachtic mu latinčina bola takmer domácou rečou.
    A hlavne sa vystríhajte prekladov od českých autorov – lebo to je nekvalita sama o sebe – text sa tu cielene prispôsobuje politickým cieľom a z takéhoto textu sa budete dostávať 10 rokov.

  43. Anton Hrnko Anton Hrnko 12. septembra 2013 / 23:04

    Pán Stanislav,
    Milan tára do vetra. Pannonhalmský kláštor založil veľkoknieža Gejza r. 996 podľa neskoršej tradície. Nie je žiadna zakladajúca listina a je celkom možné, že bol tam už za Veľkej Moravy. Rovnako neexistuje žiadna dobová listina alebo dobový prameň, ktorý by hovoril o existencii nejakého kráľa Štefana. To sú len neskoršie správy v legendách a kronikách. Preto nemôže existovať ani žiaden autentický podpis od Štefana I. Neviem sa s určitosťou vyjadriť o tom monograme (doteraz som sa tým nezaoberal), ale celkom je možné, že je to nejaká moderná „rekonštrukcia“.
    Preklad Obrátenia Bavorov a Korutáncov je vo viacerých publikáciách, ktoré sú úplne korektné; napr. Pramene k dejinám VM od P. Ratkoša, ale aj moderné vydania v Dokumentoch k slovenskej štátnosti atď.
    No a k tomu Záborskému: Je to mystifikátor a pletie overené fakty s neoverenými konštrukciami. Práve pre túto nespoľahlivosť jeho dielo odmietli vydať celé generácie zodpovedných Slovákov až sa našiel jeden „expert“, ktorý to bez akéhokoľvek odborného komentáru hodil masám, ktoré by rady videli ligotavé, nepoškvrnené a slávne slovenské dejiny. Ale naše dejiny také neboli. Naše dejiny boli normálne ako dejiny všetkých národov – mali svoje vzostupy a pády, pozitívne i tienisté stránky. Záborský určite nie je autor, ktorého by som bez komentára dal čítať nepripravenému čitateľovi. Lebo to robí len galibu. Snaha vylepšovať „rodokmeň“ patrí do iného obdobia, nie do obdobia kritickej historiografie, ktorá vie oddeliť zrno od pliev. A to Záborský nedokázal.

  44. Avatar Milan 13. septembra 2013 / 8:44

    áno , neoveril som si to dobre – nejedná sa o zakladajúcu listinu ale len o listinu výsad pre kláštor Pannonhalmu. Táto listina výsad sa do dnes zachovala a je údajne najrannejšou zachovanou písomnou pamiatkou Uhorského kráľovstva. Kliknite si na heslo Pannonhalma a tam sa vám niekde určite zobrazí. Pannonhalma je ináč vzaradená do zoznamu Unesco – čo sú miesta kde sa skutočne oplatí ísť pozrieť.

  45. Avatar Tučko Bombička 13. septembra 2013 / 13:47

    Historik Milan Zemko vraj zomrel. Česť jeho pamiatke.

  46. Avatar dynamika 14. septembra 2013 / 8:07

    Milana Zemka si vážim asi ako jediného z galérie korporátno-fašistických masmédií.
    Milan Zemko svojim hlasom prevážil hlasovanie a rozhodol, že predsedníctvo Slovenskej národnej rady neprijalo ponižujúci paškvil takzvaných Mílovských dohôd dojednaný Mikloškom a Burešovou. Keďže tým pádom Mílovské dohody neišli do pléna SNR, skončili sa české oblbovačky Slovákov a otvorila sa cesta k slobode slovenského národa.
    Keď som ho počúval, často som s ním nesúhlasil ale za to, čo spravil pre slovenský národ si ho vážim.

  47. Avatar Misco 25. septembra 2013 / 15:07

    Jedno treba uznať: keď človek vidí, ako sa Maďari starajú o pamiatky, musí uznať, že máme za suseda kultúrny národ. Ozaj nádhera.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *