Dnes, 3. mája 2013 sme si z iniciatívy primátora mesta Stupavy a Mestského kultúrneho centra kladením vencov a kvetín pripomenuli 94. výročie tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika. Napriek silnej konkurencii, ktorou bol práve prebiehajúci zápas Francúzsko – Slovensko na majstrovstvách sveta v Helsinkách, podujatie prilákalo väčšie množstvo miestnych obyvateľov, žiaľ, treba povedať, staršej generácie. Mladí, ktorí v minulosti tiež naše pravidelné stretnutia od roku 2005 navštevovali, dnes asi dali prednosť hokeju. Na podujatí som predniesol príhovor, ktorý pripájam.
Vážené dámy, vážení páni,
spoluobčania,
stalo sa už tradíciou, že sa na tomto mieste každoročne stretávame začiatkom mája, aby sme si pripomenuli život a dielo jednej z najvýznamnejších osobností našich moderných národných dejín – Milana Rastislava Štefánika. Zajtra, 4. mája uplynie už 94 rokov od jeho tragickej smrti pri Ivanke pri Dunaji, ktorá prerušila v pomerne mladom veku 39 rokov jeho plodný život, zasvätený vede a boju za práva a slobodu slovenského národa.
Myslím si, že netreba zvlášť opisovať život a dielo Milana Rastislava Štefánika. Azda neexistuje Slovák, ktorý by aspoň zhruba nevedel, kým bol a čo pre slovenský národ vykonal. Bol hádam najkonkrétnejším zosobnením slovenského sna svojej doby, sna o lepší a spravodlivejší život pre utláčaný slovenský národ. Narodil sa roku 1880 v Košariskách pri Brezovej pod Bradlom v početnej rodine radového, avšak silno národne uvedomelého evanjelického farára. Za svoj krátky život sa – obrazne povedané – dotkol hviezd; nielen ako vedec – astronóm, ale aj ako politik, štátnik a generál.
Jeho cesta k tomu, aby sa nezmazateľne zapísal do dejín Slovenska, bola viac – menej priamočiara. Rodinná výchova, v ktorej nechýbalo zdôrazňovanie úcty k vlastnému národu, gymnaziálne štúdia, na ktorých spoznal – povedané dnešným slovníkom – maďarizáciu v priamom prenose, i štúdium v Prahe, kde spoznal, že veci môžu ísť aj ináč a že je treba za právo a spravodlivosť aktívne bojovať. S touto výbavou sa vydal do sveta, konkrétne do Paríža, lebo doma, v daných pomeroch národného a sociálneho útlaku nevidel cestu realizácie svojich vedeckých i politických zámerov.
Napriek svojmu plebejskému pôvodu, Milan Rastislav Štefánik veľmi rýchlo prenikol do vyšších spoločenských vrstiev a vplyvných parížskych kruhov. Svojím šarmom a vedomosťami si získal sympatie, ktoré neskôr využil pri presadzovaní záujmov svojho utláčaného národa. Ako vedec dosiahol pomerne slušnú reputáciu, čo mu umožnilo získať zdroje na astronomické výskumy po celom svete. Nie je pri tom tajomstvom, že počas výskumných ciest plnil aj „delikátne“ úlohy zadané francúzskou vládou. Aj to prispelo k zvýšeniu jeho osobnej prestíže, ktorú taktiež využil v neskoršom období.
Keď vypukla prvá svetová vojna, bol už Milan Rastislav Štefánik francúzskym občanom. Ako taký podliehal brannej povinnosti a bol povolaný do armády. Bol pridelený k letectvu a ako aktívny pilot sa zúčastnil bojového nasadenia na západnom fronte i v Srbsku. Niekoľkokrát bol nútený núdzovo pristáť po poškodení lietadla v bojovej vrave. O jeho veľkosti svedčí aj to, že kým roku 1914 bol prijatý do armády ako desiatnik, vojnu o štyri roky končil ako brigádny generál. Bolo by hádam vhodné preskúmať, či existuje vo vojenskej histórii obdobný prípad tak raketového postupu.
Po vypuknutí vojny sa okamžite zapojil do slovenského národnooslobodzovacieho boja. Ešte predtým, než prišli do emigrácie predstavitelia českého odboja Tomáš G. Masaryk a Edvard Beneš, navrhol francúzskej vláde vytvorenie slovenských légií zo zajatcov rakúsko-uhorskej armády. Túto myšlienku presadzoval aj potom, keď sa spojil s T. G. Masarykom a E. Benešom a začiatkom roku 1916 sa zaslúžil o vytvorenie Česko-Slovenskej národnej rady ako orgánu zahraničného odboja, ktorého cieľom bolo vytvorenie spoločného štátu Slovákov a Čechov. Česko-Slovenské légie vo Francúzsku, Rusku a neskôr aj v Taliansku, ktoré osobne organizoval, boli najvýznamnejším nástrojom, ktorým mohla ČSNR presadzovať svoje politické ciele. Avšak nielen vo vojenskej sfére bol prínos Milana Rastislava Štefánika do spoločného úsilia o vybojovanie slobody pre slovenský a český národ. Nezanedbateľnú úlohu zohrali aj jeho styky vo vplyvných francúzskych kruhoch, ktoré uľahčovali ako Masarykovi, tak aj Benešovi presadzovať politiku ČSNR.
Po skončení prvej svetovej vojny vzťahy Štefánika k Masarykovi a Benešovi ochladli. Nepáčilo sa mu, že v jeho mene vydala ČSNR niektoré vyhlásenia, ktoré s ním nekonzultovali a s ktorými nesúhlasil. Osobne sa ho veľmi dotklo, že ho do prvej vlády oslobodenej republiky menovali za ministra vojny, hoci existoval aj rezort obrany. Tiež nesúhlasil, ako sa riešil na území nového štátu spor medzi spojeneckými Francúzmi a Talianmi. S cieľom vyriešiť tento spor odišiel Milan Rastislav Štefánik do Ríma. Odtiaľ oznámil, že sa mu podarilo dohodnúť kompromis a že 4. mája 1919 osobne priletí do Bratislavy, aby ho urovnal.
Ráno 4. mája 1919 odletel spolu s troma talianskymi pilotmi na ťažkom lietadle Caproni z letiska v Campo Formido v severnom Taliansku do vlasti. Po bezproblémovom lete sa jeho lietadlo pred poludním objavilo nad Bratislavou. V meste prakticky nikto nevedel, že prichádza minister nového štátu. Rozhodujúci vládni činitelia na čele s ministrom pre správu Slovenska Vavrom Šrobárom odišli do Skalice na regionálnu oslavu – sadenie lipy slobody. Ani lietadlo nepristalo. Za dodnes nevyjasnených okolností havarovalo pri spomínanej Ivanke. Nikto z cestujúcich neprežil.
Napriek krátkemu životu, v ktorom určite nestihol urobiť všetko, čo zamýšľal, sa Milan Rastislav Štefánik nezmazateľne zapísal do slovenských dejín. Vzápätí po smrti sa stal symbolom a príkladom pre nasledujúce generácie Slovákov, zosobňujúcim ich vôľu a túžbu po lepšom, spravodlivejšom a slobodnom živote. Preto mu hneď začali stavať po celom Slovensku pomníky a sochy. Aj na tomto mieste roku 1929 miestni vlastenci postavili sochu kamenára Antona Weinbergera. Vďační Stupavčania ju opatrovali až do začiatku 50. rokov minulého storočia. Vtedy ju pod rúškom noci nechali odstrániť vtedajší mocipáni, ktorým úprimné slovenské vlastenectvo Milana Rastislava Štefánika prekážalo. Ale Stupavčania naňho nezabudli. Už v prvých rokoch po páde predchádzajúceho režimu začali rozmýšľať o obnove pamätníka na pôvodnom mieste. Nakoniec sa rozhodli postaviť roku 2005 jeho dnešnú podobu, ktorej autorom je Ján Hofstädter. Aj tým dali najavo, že nezabudli, že veria v ideály, ktoré vyznával Milan Rastislav Štefánik.
Pan Hrnko, mam pocit, ze M.R.Stefanika bolsevicka verchuska nemilovala nie preto, ze bol dosledne slovensky vlastnece…Skor asi pre jeho nekompromisne protibolsevicke postoje a hlavne prejavy ku cs. legiam, kde prisiel na inspekcnu cestu po mnoziacich sa dezerciach legionarov ku bolsevickym vojskam a hlavne odmietnutiam bojovat a upadajucej nielen bojovej moralke, ale vseobecne moralke legii…..
Vtedy sa tam tak rozculil, ze ho schytil zachvat /pravdepodobne trpel zaludocnymi vredmi/, skoro upadol do bezvedomia…..
O pomeroch v legiach si clovek moze utvorit ciastocnu predstavu aj z knizky Laska, Ceka a smrt, ktoru som cital aj ja v dvoch verziach – prvu cenzurovanu z roku 1932 tusim, vydanu po cesky, kde vsetky negativne pasaze o posobeni legii na transsibirskej magistrale su vynechane a druhu slovensku – uz uplnu, ktora vysla teraz, kde je celkom zrejme, ze legie sa nespravali celkom koser……..a to zrejme M. R. Stefanika ako cloveka spravodliveho a cestneho zrejme vytocilo do nepricetnosti.
O ruskom zlatom poklade legiami ciastocne vymenenom za Kolcaka ciastocne ulupenom, nebudem pisat, dodnes panuju okolo toho nejasnosti..
On bolsevizmus odmietal, na rozdiel od Benesa a Masaryka…
Na Sibíri v Čeljabinsku vo svojej reči k legionárom však boľševizmus a komunizmus podrobil tvrdej kritike. Okrem iného povedal, že : „Boľševizmus nie je systém. To nie je socializmus. Socializmus je individualizmus do krajnosti. Boľševizmus, to je rozklad, bieda a hlad“.
Masaryk napríklad písal… že Spojenci podporovali odboj proti boľševizmu, pokladal som za pochybné…..boľševici boli tiež Rusi, Lenin nebol pre mňa menej ako Nikolaj, napriek svojmu mongolskému pôvodu mal viac ruskej krvi ako cár.
Masaryk mal odlišný názor aj na ruskú revolúciu. „Keď prihliadam k celkovému vývoju vecí po porážke cárskej armády, zdá sa mi, že ruská revolúcia l9l7, bola pre nás a naše oslobodenie skôr plus ako mínus…Ani revolúcia boľševická nám neuškodila“.
T.G.Masaryk bol medzi prvými politikmi, ktorí radili Západu dohodnúť sa s boľševikmi. Desiateho apríla l9l8 vypracoval v Tokiu memorandum pre Woodrow Wilsona, v ktorom vo veci Sovietskeho Ruska navrhol :
„Spojenci by mali uznať boľševickú vládu de facto – o uznaní de jure netreba diskutovať. Monarchistické hnutie je slabé, Spojenci ho nesmú podporovať… Spojenci musia Rusko podporovať za každú cenu a všetkými prostriedkami.“
A Benes ????????
on sa osobne pricinil ako predseda Spolocnosti narodov za zrusenie svetoveho embarga na ZSSR a o jeho prijatie do Spolocnosti narodov, uzavrete cs-rusko-VB-francuzksej spojeneckej zmluvy a de facto zrusenie medzinarodnej izolacie bolsevickeho Ruska…..
pardon, asi ta spojenecka zmluva bola medzi Fr.-CsR-Rusko…rok 1935
Zaujímavé bolo, že Štefánik lietal nad Bratislavou kým havaroval asi 3/4 hodiny, čo je pozoruhodne – dokonca divne veľmi dlho.Doletel dokonca takmer až k Šamorínu. Prečo tak dlho lietal keď sa mu iste tenčili zásoby benzínu sa dá len domnievať.
Ešte odbočím od témy.
Našiel som možno pre niekoho zaujímavý historický relikt vo francúzštine – slovo
avare (n) → skupáň
→ lakomec
→ lakomý
→ skúpy
avarice (f) → lakomosť
→ lakomstvo
avarice endurcit le coeur (f) → lakomstvo zatvrdzuje srdce
avarie (f) → havária
→ porucha
→ poškodenie strojov
→ škoda (vzniknutá pri havárii)
avarié → poškodený
→ nakazený syfilisom
avarie apparente → viditeľné poškodenie
avarie non apparente → skryté poškodenie
avarier → poškodiť
→ nakaziť
→ skaziť
→ poškodzovať
Z historických dejov vzniknuté slovo je v maďarčine slovo chazar – spomeňme na misiu Metoda k Chazarom.
Milan2,
neviem,čo ste tým chceli povedať, ale nevidím v tom žiadne germánske sprisahanie. V taliančine je avere mať rovnako ako v rumunčine avea (nemá neurčitok). Je to derivácia z latinského habere, teda mať. Ak niekto má, môže byť aj lakomý. Dnes je mať po francúzsky avoir, čítaj avoár. Je evidentné, že spomínané slovo je variáciou na latinské habere. Nič viac a nič menej.
Tak to v žiadnom prípade.
Avare (atď.) je z latinského avarus (rovnaký význam ako vo fr.; rovnakého pôvodu je aj latinské avidus). Avarus je prídavné meno k slovesu avere = dychtiť, túžiť. Latinské avere (po taliansky bramare) nie je to isté čo talianske avere (po latinsky habere), aj keď to tak zdanlivo vyzerá.
Avarie (atď.) je z arabského awáríja (to je odvodené od awár = nedostatok, chyba a to z awwar = poškodiť atď.); možno (ale nemusí byť) sprostredkovane cez talianske avaria. V slovenčine je to samozrejme havária: slovenčina (havária) <nemčina (Havarie) <holandčina (averij) <francúzština (avarie) /taliančina (avaria).
Ale tiež vôbec nerozumiem, aký je zmysel toho pôvodného príspevku.
http://www.cnrtl.fr/etymologie/avarie
http://www.cnrtl.fr/etymologie/avare
Ďakujem za vysvetlenie. Ja som nešiel na presnú etymológiu; možno som mal. Ale pán Milan2 tým svojím vstupom chcel asi povedať, že to je od Avara a robiť z toho ďalekosiahle závery! Lenže, ak by sa išlo hlbšie po rodostrome slova, určite sa tam habere a avare niekde krížia. To je moja domnienka.
Mňa snáď vystrie…
Tak T. Štefanovičová ráčila uznať, že Svätopluka možno titulovať slovom „kráľ“, podľa M. Ruttkaya je normálne označovať predkov Slovákov v čase 9. storočia ako „Sloveni“ a predkov Maďarov v čase „konkvisty“ ako „Maďari“, hoci JEDNI AJ DRUHÍ sú podľa neho genetickými aj kultúrnymi predkami dnešných v prvom prípade Slovákov, v druhom prípade Maďarov (za toho alaha potom nechápem, prečo tých prvých nevolať proste „Slováci“).
A aby bola sranda úplná, ešte sa nakoniec tuším ukáže, že germánsky veľmož spod Tatier neprišiel spoza Uralu, ale spod tých Tatier aj pochádza.
Tak mi prosím vás, pán Hrnko, vysvetlite, čo si mám o tom posratom Historickom ústave SAV myslieť?
Presne to, čo si myslíte o ňom aj bez mojej rady. Len podotýkam, že p. Štefanovičová je profesorkou na FiF UK a pán M. Ruttkay je za Archeologického ústavu SAV. Takže v tomti prípade je Historický ústav SAV z obliga.
Len pripomínam, že v učebnici dejepisu (teraz neviem, či pre stredné alebo základné skoly; ono je to v podstate jedno, lebo s hodinou dejepisu na našich školách v konkurencii s piatimi hodinami na maďarských je to bieda tak, či tak.) sa píše, že Sloveni je starší názov pre Slovákov spred 15. storočia. Dokonca s touto definíciou súhlasili všetci. Ale v princípe máte pravdu, lebo Sloveni (starí Slováci) boli konsolidovaným etnikom s vlastným jazykom, územím a povedomím, kým to, čo došlo v 9. storočí na tých povestných koníkoch nebolo ani jednotné etnikum, ani to nemalo vlastné územie. Vládnuca vrstva bola turkitská, kmene uhrofínske a chazarské a až keď sa oná zmeska po vysekaní vojenskej časti pri Lechu zmiešala s domácim obyvateľstvom vznikli Maďari. Ale to tým expertom môžete hovoriť do aleluja, oni si budú mlieť svoje.
Ten Ruttkay to povedal v súvislosti s končiacimi prácami na spoločnej slovensko-maďarskej učebnici dejepisu. Že tak to v nej bude. Ja toto proste nechápem. Veď to je taký podraz voči vlastným deťom na Slovensku, že by som najradšej…nechcite ani vedieť čo!!!O cudzích sa budú učiť ako o Maďaroch a O SEBE (!!!) ako o Slovenoch.
Do kelu, čo sú tu všetci masochisti???
Nuž Štefanovičová je tá „čo nevie rátať“ (viď jej článok v Histrickej revue),
lebo 20 000 „príšedších“ Turkoi – 20 000 „skapavších“ v bitke s Bulharmi
je pre ňu, ako aj pre celú maďarskú historiografiu, nie 0,
ale PO cca 4 ROKOCH !!! ešte stále dosť Uhrov / Ungarov na výboje
cez sever Talianska, až hen do Toleda §§§
Nuž a pán „Vrútocký“ (maďaróni preonačili Vrútky na Ruttka) je aspoň
v tom chlap, že opravil Pietove „pietne tance“ okolo „Vandalovej“
„popradskej“ DNA, lebo poopravil Pietovu „uralskú“ verziu na verziu,
že „Vandalove“ pragény sa vyskytujú OD UKRAJINY po Ural !!!
A všetci vieme, že „od Ukrajiny po Ural“ prevláda naša majoritná
haploskupina R1a !!! !!! !!!
Tak aký, že je to „Germán“, páni historici §§§
http://ia700505.us.archive.org/13/items/ilregnodeglislav00orbi/ilregnodeglislav00orbi.pdf
Tu máte 412-ROČNÚ KNIHU,
KDE SI NA STRANE 99-102 MôŽTE PREČÍTAŤ
SLOVANSKÉ SLOVÁ SLOVANSKEJ REČI VÄNDÄLOV !!! !!! !!!
Chyba uvažovania je tá, že nevedie pochopiť rozdiel medzi formou a obsahom. Ich „argument“ je stále taký, že napísané vidia niekde len Sloveni a Megyari, a nerozmýšľajú, aký je obsah tých slov atď. (že napríklad to jedno slovo je len stará podoba dnešného iného slova a pod.). Povrchne takto môžu tvrdiť, že sú „vedeckí“, lebo veď len bez zmien reprodukujú, čo „bolo“ a nič nemenia. To je samozrejme absurdné a s prepáčením dosť infantilné. A ešte horšie, keď to potom ide do učebníc. Podobne aj Steinhübel šaškoval s tým kňazom, rexom a kráľom a chytal sa povrchne len výskytu tých slov ako takých bez toho, aby sa sústredil na to jediné podstatné – na to čo naozaj znamenajú a ako sa ich význam menil. Ale to sú základné zásady vedeckého uvažovania (takpovediac správne priraďovanie nálepiek k pojmom/obsahu) a ak to raz niekto od istého veku nezvláda, tak polovica jeho práce je vlastne naškodu…No a u nás sa k tomu ešte priraďuje, že ľudia mali de facto české školy…
stefanovicova v clanku v Pravde vskutku uznala, ze Svatopluka mozno povazovat za krala. vadi jej nadalej nazov „stari slovaci“ ako aj „sloveni“ v zmysle predkov dnesnych slovakov, nakolko podla nej nie su na to ziadne dokazy vztahujuce sa na 9. storocie. tato nositelka Pribinovho kriza II. triedy nadalej teda ignoruje pozyvaci list Svatopluka a Rastislava cisarovi Michalovi III., ktorym ho ziadaju, aby na nase uzemie, kde ziju „sloveni, prosta čaď“, vyslal ucenych muzom skusenych vo viere aj pisme…
Mňa najviac dojíma, že Štefanovičovej a spol. nevadí písať o starých Maďaroch, Čechoch, Bulharoch atď., ale starí Slováci sú pre nich neprípustní. Podľa nich u nás žili len akýsi anonymní Slovania, resp. „Slovieni“. Môžu si smelo podať roku s maďarskými „vedcami“, ktorí šíria bludy, že Slováci vznikli až v 15. storočí zmiešaním Čechov, Poliakov a Rusínov. Celý HÚ SAV je až na zopár výnimiek spolkom čechoslovakistických a maďarónskych fanatikov.
Páni, krv nie je voda. Chápte to z tejto stránky.
Veď práve, pán Hrnko,
KRV, vo význame ako „z mojej krvi je“, t. j. moderne“moje gény má“,
NÁM HOVORÍ SKRZ ÚSTA GENETIKOV,
ŽE SME PRIAMYMI POTOMKAMI ĽUDÍ,
KTORÍ EXISTOVALI TU NA TOMTO ÚZEMÍ
UŽ MINIMÁLNE PRED 8 000 ROKMI !!! !!! !!!
Možno tak povedať, že sme starší ako naši „bratranci“ Valesania,
ktorí sú doma v Británii už minimálne 6 000 rokov – ak si dobre
pamätám, tak tzv. Čedarský človek (Cheddar man), 9 000 rokov
stará kostra, má dnes žijúceho priamemeho potomka,
priamo v dedine, v okolí ktorej je jaskyňa, kde bola nájdená tá kostra.
Prečo hovorím o BRATRANCOCH? Nuž preto, lebo sú potomkami pradeda
R1b (z 83,5 %), ktorý je potomkom nášho spoločného prapradeda R1 !!!
Páni historici, „odhoďte modly kultúr“, lebo tzv. kultúry minulosti,
to sú „módne vlny“ súčasnosti !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
A páni, všimli ste si v mojom príspevku v predminulej téme
http://www.hrnko.sk/2013/04/12/doslo-postou/comment-page-1/#comment-9670
, že v učebniciach „omieľané“ meno RADAGAISus,
je v daktorom dokumente zapísné v podobe RATCHIS !!! !!! !!! A AJ
TO JE PODOBA SKOMOLENÁ !!! !!! !!!
Viď:
http://en.wikipedia.org/w/index.php?search=Ratchis&title=Special%3ASearch&fulltext=1
a konkrétne tu:
http://en.wikipedia.org/wiki/Ratchis
Ratchis (Rachis – Raditschs – Radics – Radiks, there are various spellings) was the Duke of Friuli (739-744) and King of the Lombards (744-749).
TAKŽE AJ LONGOBARDI MALI SLOVANSKÉ MENÁ !!! !!! !!!
Napríklad, RADAGAST / RADEGAST !!! (čo dalo rodové meno RADIČ ???)
Takže, páni historici, to Germáni sú „akýsi“ Slovania,
ALE MY SME KONKRÉTNI SLOVÄVNI, KTORÍ BOLI TISÍCROČIA
V PRIAMOM KONTAKTE S GRÉKMI A RIMANMI,
A PRETO ONI NAŠIM MENOM POMENOVALI VŠETKY KMENE
HOVORIACE JAZYKOM, KTORÉMU SME ROZUMELI MY,
ALE ONI „PREONAČENCI“ UŽ NIE !!! !!! !!!
Na vysvetlenie – vo Francúzsku som sa minulý týždeń stretol s jedným Francúzom, ktorý sa veľmi zaujíma o históriu a práve ten ma upozornil na toto zaujímavé slovo avar – čiže to nie je z mojej hlavy – len som sa o tom zmienil ako zaujímavosť s tým že to možno aj niekoho zaujme.
V školách deti učiteľky dejepisu učia že slovo obor vzniklo od slova avar.
Neviem či je to reálne, ale ak áno, podobne sa toto slovo avar mohlo dostať aj do iných jazykov ako synonimum nájazdníkov – ktorí všetko brali a ničili. Či je to náhoda – ale podozrivo podobný význam má aj slovo Hungar (hunger – hladný) v nemčine ….
A keď slovo chazar v maďarčine znamená žid – čo má reálne pozadie, pretože Chazari ako vieme z hist. zdrojov prijali židovskú vieru, tak sa mi to zdalo, že pre toto fórum takéto detaily aj môžu byť takéto detaily aj zaujímavé.
Ale keďže aj v angličtine je
avarice → lakomstvolakomstvo
→ hrabaniehrabanie
→ lakomosťlakomosť
→ hrabivosťhrabivosť
a aj v latinčine:
avara – lakomá
avarum – lakomé
avarus – lakomec
avarus – lakomý
avaritia – lakota
rozmýšľam že ak pán Hrnko správne argumentuje, tak je možný aj opačný postup – teda (pokiaľ sa nejadná o náhodu) že slovo národa Avar nebolo jeho originálne, ale mu ho následne latinski hovoriaci obyvatelia pridelili.
Milan,
to posledné by aj mohlo byť. Ale nezaoberám sa tým, nepokladám to v tomto prípade za dôležité.
Metod,
to, čo tu prezentujete, už hraničí s paranojou. Len tak na okraj (hoci to vôbec neberiem, čo uvádzate), prečo by nemohol mať germánsky náčelník pôvodom slovanské meno?
Doklady (prevdepodobných) názvov Avarov v najstarších európskych textoch sú Apar (orchonské nápisy), Abaris (Herodotos), Aparnoi (Strabon), Abarimon (Plínius St.) atď. Okrem toho je pravdepodobný súvis s kmeňom War (Hua). Z toho teda bez toho, aby som sa na to bližšie pozrel, intuitívne skôr vyplýva, že Avar bude nejaký ich pôvodný vlasný názov (snáď niečo ako Aur s obojperným u).
Oprava: Auar…a ak sa neakceptuje to War, tak to môže byť európske slovo ale skôr typu (A)b(a)r a nie od avar.
Táto správa je trochu z obliga, ale Matica slovenská musí mať strašne veľa peňazí, keď môže vydávať takéto zhovädilosti
http://www.aktuality.sk/clanok/228630/korene-staroslovienciny-udajne-mohli-siahat-az-do-indie/
Potom sa nečudujme, že tu máme toľko samozvaných „expertov“ na históriu, genetiku, jazykovedu atď.
nerozumiem značke wolf72
upozorňujete na „zhovädilosť“ vydanú Eko konzultom
toto vydavateľstvo pau7trí Matici slovenskej?
Dnes môže vydať každý, čo chce. S majiteľom Eko Konzult som hovoril, aby takú zhovädilosť nevydával.Povedal mi, že sa do toho nevyznám. Asi má pravdu. Ale totálna zhovädilosť je, keď to nejaká agentúra ako aktuality.sk začne propagovať. Tam by už mohli vedieť rozlíšiť zrno od pliev.
Pán Hrnko, pokiaľ viem, tak nemáte ani náznak patričného vzdelania na to,
aby ste sa mohol, čo i len vyjadrovať k pojmu paranoja, nie to ešte také
dačo „diagnostikovať“ §§§
S vašim amatérskym hľadaním závažných psychických porúch sa radšej
obráťte na západ, až hen k „Teotónom“ „zachrchraným“ na „Doitschov“,
tí tam urobili z mena ARMINius / ARMENius radobygermánske meno Herman.
A keď už je reč o psychických poruchách, tak je zaujímavé ako historici
uprednostňujú vo svojich kompilátoch podobu Arminius, a nie tú oveľa
priezračnejšiu podobu ARMENius – veď tí, „ináč psychicky zdraví páni“
nemôžu dopustiť, aby sa do ich „veľkej“ histórie zaplietol „akýsi“ Armén,
nie to ešte Slovan JARMÍN (viď profesor jazykovedy A. V. Šembera) §§§
Ináč, pán Hrnko, čo má odhováranie vydavateľa spoločné s princípmi
slobody vyjadriť svoj názor slovom a písmom §§§
Pri príležitosti 1150 príchodu Ca M Bulharské kultúrne stredisko za prítomnosti 3 špacialistiek na C a M z Bulharskej akadémie vied bola na Bratislavskom hrade bola otvorená výstava – o slovanských písmenách.
Pri osobnom rozhovore čo je nového v oblasti výskumu (sprevádzal som ich do Kopčian ku kostolíku sv Margity, ktorý chceli vidieť) som sa dozvedel, že najnovší vedecký prírastok je text od biskupa Gellérta z 11. storočia ,ktorý sa odvoláva na misiu Metoda. Neviem či sa o tomto najnovšom objave hist. textu na Slovensku niečo vie.
Pán Milan2,
pozerám, či skôr, čítam, že máte dosť zaujímavých kontaktov so svetom.
Z toho mi vychodí, že by ste mohol vedieť pomôcť Spolku Novoštúrovci
v jeho snahe
PRELOŽIŤ A VYDAŤ 412-ROČNÚ KNIHU:
MAVRO ORBINI RAVSEO,
IL REGNO DE GLI SLAVI HOGGI CORROTTAMENTE
DETTI SCHIAVONI HISTORIA
Máme z Torontskej univerzity stiahnutú jej kópiu, avšak sú v nej začiernené
daktoré riadky, ale hlavne strany 123 a 124.
Ďalšiu PDF kópiu sa nám nepodarilo vypátrať, len ďalší exemplár, ktorý by
mal byť v British Library.
Chcelo by to človeka, ktorý by bol schopný prefotiť asi 6 strán, kde sa
vyskytujú začiernenia.
A nebolo by od veci, keby ste vedel dať tip na človeka, ktorý by to vedel
zasponzorovať až k vydaniu slovenského prekladu.
Kontakt na mňa je „klik“ na môj pseudonym. Vďaka.
Pán Milan2,
pozrel som sa na Orbíniho knihu cez Google znova, a zistil som,
že skenovanie v knižniciach napreduje míľovým krokmi, tak som
našiel lepšiu pdf-kópiu v Belehradskej univerzitnej knižnici, a tiež
ďalší exemplár v Budapešti v knižnici Sečanského.
Takže vďaka, ale ten prípadný sponzor „by bodol“. 🙂
Metod, by som sa divil, keby to nemali aj vo Vatikane :o)
„Vatikán“ má na svedomí asi to začiernenie hlavne na stranách 123 a 124,
lebo v „torontskom“ aj „belehradskom“ skene je to urobené rovnako §§§
Našťastie ten „belehradský“ má strany podsvietené, tak cez začmáranie
presvitá pôvodný text.
Pán Metod,, skúste osloviť vydavateľstvo RAK Budmerice – sú to špecialisti na vydávanie prekladov starých a latinsky písaných kroník .
To začiernenie má na svedomí konkrétne inkvizícia, je to uvedené v poznámke ku knihe.
Pomocníku, vďaka za postreh!
Tú poznámku som si nevšimol, lebo som sa hneď vrhol na porovnávanie
jej talianskeho obsahu s obsahom ruského prekladu z roku 1722.
Keď som zistil, že to ruské vydanie je len „výcucom“ v rozsahu cca 1/2
pôvodného obsahu, tak som sa zas vrhol na hľadanie ďalšieho exemplára,
aby som z jeho pomocou vylúštil „záhadu začiernenia“.