Na budúci rok v septembri si pripomenieme 150. výročie narodenia Andreja Hlinku. Slovenská pošta vydá príležitostnú známku, možno aj Národná banka príležitostnú mincu, určite budú znieť rôzne oslavné chorály, možno aj parlament zvolá nejakú mimoriadnu schôdzu… Určite bude veľké okiadzanie od prava do ľava a niektorí krajní ľavičiari si zgustnú vypisovaním svojich negativistických a nehistorických statí. Z tejto príležitosti som napísal krátky článok ako zhrnutie jeho života a diela. Určite nie je ničím špecifický, čo by človek nenašiel v mnohých ďalších článkoch. Ale o to mi zverejnením tohto článku až tak nejde. Predovšetkým ho ponúkam ako podklad na diskusiu o ľudáctve, o politickom smere, dalo by sa povedať hnutí, ktorý on založil, ktorého program on najviac ovplyvnil a ktorý reprezentoval plných dvadsaťpäť rokov. Rád by som poznal názory čitateľov tohto blogu na hádam jeden z najväčších paradoxov našej súčasnosti: Na jednej strane je Andrej Hlinky so svojou aureolou div nie svätca, ktorému sa dáva v slovenskej oficiálnej spoločnosti patričná úcta, dokonca existenciou špeciálneho zákona. Ale na druhej strane politický smer, ktorý reprezentoval, v tej istej oficiálnej sfére je pranierovaný ako niečo, čo patrí do zatratenia, do politického pekla. Čo je teda ľudáctvo? Ako by sa malo chápať jeho miesto v slovenských dejinách? Je rozdiel medzi ideológiou ľudáctva a politickou praxou, najmä v rokoch 1938 – 1945? Bol by som rád, ak by ste svoje názory na túto otázku vyjadrili v diskusii. Vítaný je každý, kto k veci bude pristupovať seriózne.
V moderných dejinách Slovenska bolo len veľmi málo osobností, ktoré „dar nezviedol a hrozba nesklonila“, ale vytrvalo od mladosti až do svojich posledných dní húževnato, a s neobyčajným zanietením obhajovali práva a záujmy slovenského národa. Táto jeho neoblomnosť, zápal za vec, nepodkupnosť, morálna odolnosť mu na jednej strane získavala širokú priazeň jednoduchého slovenského človeka, na druhej strane rovnako veľkú nenávisť v radoch odporcov slovenskej národnej osobitosti a kresťanských hodnôt, ktoré vyznával rovnako vášnivo ako hodnoty národné. Aj po sto päťdesiatich rokoch od jeho narodenia, ktoré si roku 2014 pripomíname, a dávno po uzavretí jeho pozemskej púte, dokáže jeho osoba magnetizovať slovenských ľudí a vťahovať ich do vášnivých diskusii o jeho živote a diele.
Kto bol tento charizmatický človek, ktorého jedna časť slovenského národa dvíha na piedestál najzaslúžilejších osobností moderných slovenských dejín, dokonca mu udelila titul Otec národa, a druhá – treba povedať, že značne menšia a omnoho rôznorodejšia – by ho najradšej vymazala z pamäte národa? A treba povedať, že v rokoch 1945 – 1989 sa o to všetkými možnými i nemožnými prostriedkami snažila, ale bezúspešne. Pri každom čo i len náznakovom uvoľnení tuhého boľševického režimu, jeho osoba ako bájny fénix vstala z „popola zabudnutia“ a priťahovala svojím nekompromisným slovenským národným programom. Ako počas uvoľnenia na konci 60. rokov, tak aj v prvých dňoch po prevrate roku 1989 sa osoba Andreja Hlinku objavila ako politický program, ako symbol tohto programu, ktorý nežiadal nič viac, necielil nikde inde len k rovnoprávnemu postaveniu slovenského národa v rodine európskych národov. Písať o Andrejovi Hlinkovi v krátkom článku a zachytiť v ňom všetky stránky jeho mnohovrstvových aktivít, je viac menej nemožné. Preto sa sústredím na kľúčové momenty v jeho živote, ktoré znamenali zásadné medzníky nielen v jeho osobnom živote, ale aj v živote slovenského národa.
Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864 v malej obci Černová pri Ružomberku, vlastne táto obec sa celé stáročia pokladala len za ulicu tohto severoslovenského mesta. Jeho otec sa živil ako pltnícky faktor, teda zabezpečoval, aby pltníci mali pripravené drevo na zvoz dole Váhom i jeho odberateľa v cieľovej destinácii. Okrem malého Andreja a svojej ženy musel ešte živiť ďalších osem deťúreniec. Dá sa povedať, že Hlinkovci boli počtom taká bežná slovenská família, ktorých boli tisíce až do prelomu 50. a 60. rokov minulého storočia. V týchto rodinách obyčajne starší súrodenci pokračovali v šľapajach svojich otcov, mladších, ak boli nadaní, posielali rodičia do škôl, aby sa stali kňazmi. Možnosť získať iné vyššie vzdelanie bola veľmi obmedzená, a tak ešte začiatkom 20. storočia to bola najmä kňazská inteligencia, ktorá politicky viedla utláčaný národ v boji za jeho práva. Na cestu kňaza na príhovor miestneho učiteľa vyslali aj Andreja Hlinku. Nižšie gymnázium absolvoval v Ružomberku, vyššie v Levoči a kňazskému povolaniu sa vyučil v seminári Spišského biskupstva v Spišskej Kapitule. Už ako seminarista vehementne vystúpil na obranu slovenčiny, ktorá sa podľa jeho názoru v seminári nevyučovala v dostatočnej miere. Za kňaza bol vysvätený biskupom Časkom 19. júna 1889.
Mladý Hlinka vstupoval do verejného života v čase, keď vrcholila násilná maďarizácia v Uhorsku a už ako kaplán na Orave a neskôr farár v Troch Sliačoch hľadal cestu, ako pomôcť jednoduchým farníkom i národu. V Uhorsku v tomto období prebiehal aj tvrdý zápas o podobu štátu, najmä v súvislosti s tzv. cirkevnými zákonmi. V svojej podstate išlo o zosvetštenie štátu, ale v realite išlo aj o elimináciu cirkví, ktoré boli posledným útočiskom utláčaných národností. Proti cirkevným zákonom sa sformovala katolícka opozícia v podobe Ľudovej strany (maď. Néppárt). Táto strana, aby získala širšiu podporu svojím cieľom, sľúbila aj zlepšenie národnostnej politiky štátu. Mnohí slovenskí predstavitelia v tom videli vhodnú možnosť, aby opäť vstúpili po dlhých rokoch pasivity do aktívneho politického zápasu. Medzi nimi bol aj A. Hlinka, ktorý už roku 1898 kandidoval za ľudovú stranu do uhorského snemu. Neuspel, lebo aj pre túto stranu bol príliš národný a v poslednej chvíli mu voľbu skomplikovali. Niekoho nezdar odradí, Hlinku priviedol do novej činorodej práce v rámci Slovenskej národnej strany. Spolu s ďalšími katolíckymi aktivistami ako Ferdiš Juriga, Flórián Tománek, Anton Bielek a iní sa pokúsil už roku 1905 založiť Slovenskú ľudovú stranu, avšak strana sa nedokázala vyčleniť z rámcov Slovenskej národnej strany. Napriek tomu práve zápas proti cirkevno-politickým zákonom sa podarilo slovenskej politike prelomiť brány uhorského snemu a už tam bola natrvalo prítomná so svojimi poslancami.
Výrazným úspechom Andreja Hlinku bolo získanie ružomberskej fary roku 1905. Z pozície tohto významného miesta v celej Liptovskej stolici získal vplyv na verejný život, čo všestranne využil v prospech slovenskej veci. Založil Slovenskú ľudovú banku a neskôr sa stal aj jej predsedom. Všemožne podporoval slovenský život a roku 1906 podporil v ružomberskom volebnom obvode kandidatúru Vavra Šrobára. Slovenský kandidát vo voľbách neuspel a následne začala aj Hlinkova osobná tortúra. Bol obvinený z poburovania proti maďarskému národa a následne suspendovaný spišským biskupom Alexandrom Párvym najskôr ab oficio, neskôr aj ab ordino, teda z kňazského úradu i pastorácie. Na konci roku 1906 ho ružomberský súd odsúdil na dva roky väzenia v Segedíne. Skôr než stihol nastúpiť trest, odohrala sa v roku 1907 známa tragédia v Černovej, ktorá pobúrila celý civilizovaný svet. Andrej Hlinka sa – hoci v čase tragédie bol v Čechách – stal razom známym nielen v monarchii, ale v celej Európe.
Vo väzení v Segedíne pobudol 2 roky a 9 mesiacov, lebo počas výkonu trestu mu ešte rok pridal bratislavský súd. Ale ani tam nezaháľal. Stal sa vedúcim prekladateľského tímu, ktorý prekladal Starý zákon do modernej slovenčiny. V tom čase sa rovnako snažil v Ríme o zrušenie suspendovania z úradu a pastorácie, čo sa mu aj podarilo. Po návrate z väzenia sa opäť zapojil do turbulentného slovenského politického života, ktorý sa v tomto období už jasne diferencoval na liberálny, konzervatívny, socialistický a ľudový smer. V poslednom sa vyprofiloval ako nespochybniteľný vodca ovenčený martýriom dlhodobého väzenia za národ Andrej Hlinka. Roku 1913 preto už ako vodca opäť obnovuje Slovenskú ľudovú stranu, avšak vypuknutie vojny zamedzilo rozvinutie jej činnosti.
Počas prvej svetovej vojny vyhlásila slovenská politická reprezentácia pasivitu. Malo to dva ciele. Predovšetkým sa chceli vyhnúť perzekúciám a útokom, ktoré by vzhľadom na nepočetnosť mohli byť pre slovenskú politickú reprezentáciu fatálne. Jednak chceli zamedziť stavu, aby si mohla uhorská vláda vynútiť od Slovákov vyhlásenie lojality uhorskému štátu. Za Slovensko v tom období pracovali a hovorili predovšetkým zahraniční Slováci v krajinách Dohody, najmä v USA. S blížiacim sa koncom vojny sa však slovenskí politici aktivovali a bol to práve A. Hlinka, ktorý na pamätnom zasadnutí výboru SNS 24. mája 1918 vyslovil zásadné slová, že „tu je doba činov. Treba nám určite vysloviť, či pôjdeme aj naďalej s Maďarmi, alebo s Čechmi. Neobchádzajme túto otázku, povedzme otvorene, sme za orientáciu česko-slovenskú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť.“ Následne sa aktívne zapojil do zápasu za vytvorenie spoločného štátu s Čechmi. Bol kľúčovou osobnosťou historického memorandového zhromaždenie 30. októbra 1918, ktoré prijatím Martinskej deklarácie vyhlásilo rozchod s Uhorskom a pripojenie sa Slovákov do česko-slovenského štátu.
Hlinka si uvedomoval, že podobu štátu určí aktívna účasť Slovákov pri jeho budovaní. Preto už 19. decembra 1919 zvolal do Žiliny kňazskú radu, teda katolíckych kňazov ochotných zapojiť sa do práce v prospech národa. Na tomto zasadnutí sa definitívne ustanovila aj Slovenská ľudová strana, ktorá rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila nasledujúcich cca 25 rokov slovenských dejín. Hlinka bol značne sklamaný z politiky Prahy, ktorá nielenže odmietla splniť národné požiadavky Slovákov, ale svojím nezmyselným protikatolíckym postojom poburovala bežných slovenských ľudí. Preto, keď sa mu dostala do rúk Pittsburská dohoda, podpísaná aj Masarykom, rozhodol sa odísť ilegálne do Paríža na mierovú konferenciu a tam presadiť slovenské požiadavky. Cesta skončila neúspechom a po návrate domov bol internovaný vo väzení na Mírove. Kým prežíval mesiace internácie dočasný parlament Česko-Slovenskej republiky prijal roku 1920 centralistickú Ústavu a následne prebehli aj prvé slobodné parlamentné voľby v novom štáte. Keďže vo voľbách bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia, bol z internácie prepustený.
Pomery v Česko-Slovenskej republike najmä ohľadom postavenia Slovenska a katolíckeho náboženstva ho neuspokojili. Odmietal centralizmus, ktorý popieral slovenskú národnú osobitosť, ale rozhodne sa nemienil uspokojiť ani víťazstvom socialistov v parlamentných voľbách. Vytýčil preto program autonómie Slovenska, ktorý sa opieral o Pittsburskú dohodu, ale aj program „bieleho Slovenska“, to je Slovenska, v ktorom by nevládli internacionálni socialisti, ale ktoré by bolo založené na národnom a kresťanskom princípe. Už župné voľby roku 1923 ukázali, že jeho politický program našiel širokú odozvu v masách slovenského ľudu. Keďže v parlamentných voľbách roku 1925 sa so svojou stranou chcel výrazne odlíšiť od českých „lidovcov“, ktorí si vytvorili svoju agentúru aj na Slovensku, premenoval Slovenskú ľudovú stranu na Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu. S ňou sa po voľbách stal najsilnejším politickým subjektom, ktorý okolo seba sústredil približne 56% voličov slovenskej národnosti na Slovensku.
Situácia, ktorá sa vytvorila po voľbách roku 1925, umožnila HSĽS vstúpiť roku 1927 do vlády. Ako protislužbu súhlasila Praha s vytvorením Slovenskej krajiny, administratívneho celku, ktorý prvýkrát od roku 1110 opätovne vymedzil hranice Slovenska. Slovenská krajina získala svoju administráciu na čele s krajinským prezidentom a krajinský snem, ktorého kompetencie však boli veľmi malé. Andrej Hlinka túto situáciu nazval „zábleskom autonómie“. Stúpenci čechoslovakizmu novú situáciu ťažko znášali a všemožne sa snažili HSĽS znemožniť. Vhodnú zámienku im poskytol šéfredaktor Slováka, novín založených roku 1919 A. Hlinkom, Vojtech Tuka, ktorý napísal filozofickú úvahu o dôsledkoch nesplnenia tzv. tajnej doložky Memoranda slovenského národa z roku 1918 pod názvom Vacuum iuris. Proti Tukovi sa rozpútala štvavá kampaň, ktorá skončila jeho obvinením zo špionáže v prospech Maďarska a odsúdením na 15 rokov žalára na základe nie celkom presvedčivých dôkazov. V dôsledku toho HSĽS vystúpila z vlády a prešla do opozície. A. Hlinka sa Tuku síce nevzdal, ale neurobil ani nič významnejšie, aby ho ochránil pred väzením. V každom prípade odvtedy už veľmi opatrne zvažoval každý ústretový krok vo vzťahu k pražskej vláde.
Vo voľbách roku 1929 odrazil pokus o rozbitie HSĽS, na čelo ktorého sa postavil jeho starý politický druh Ferdiš Juriga. Síce oslabený, ale opäť s najsilnejším poslaneckým klubom zo Slovenska vstúpil Hlinka do obnoveného parlamentu. Aj v dôsledku krízy sa politická situácia začiatkom 30. rokov minulého storočia silno zostrila. No a v takejto búrlivej situácii A. Hlinka prekypoval aktivitou. Roku 1932 bol hlavným organizátorom tzv. prevratu v Matici slovenskej, ktorého cieľom bola obrana slovenčiny proti násilnej čechizácii novými pravidlami slovenského pravopisu, vypracovanými na pôde tejto najstaršej národnej ustanovizne. V októbri toho istého roku došlo k historickému zmiereniu slovenských autonomistov evanjelického a katolíckeho vierovyznania vo Zvolene. O rok neskôr, v lete roku 1939 počas Pribinových osláv v Nitre dal A. Hlinka opäť najavo, že je nespochybniteľný a neopomenuteľný vodca slovenského národa.
Nástupom nacizmu v Nemecku roku 1933 sa radikálne menila situácie v strednej Európe. Do popredia sa dostali sily požadujúce odstránenie mierových zmlúv z Versailles. Aj Česko-Slovenská republika sa dostávala do existenčných problémov. Andrej Hlinka si uvedomoval situáciu a bol ochotný najmä po voľbách roku 1935 lojálne pracovať pre republiku, ak sa odstránia najväčšie anomálie vládnutia Prahy nad Slovenskom a Slováci sa uznajú za samostatný národ a slovenčina za samostatný jazyk. Na českej strane však narážal na neochotu a neúprimnosť. Aj keď roku 1935 na nahováranie Jozefa Tisa súhlasil s voľbou Edvarda Beneša za prezidenta, nedosiahol žiadnu pozitívnu odpoveď na požiadavky HSĽS. Práve naopak, Beneš odmietol splniť aj tie najmenšie sľuby, ktoré dával HSĽS pred voľbou. To len prehĺbilo jeho skepsu i skepsu jeho spolustraníkov, ktorí už nechceli nič urobiť v prospech stále viac a viac medzinárodne i vnútropoliticky izolovanej pražskej vlády, ak nedá jasné záruky, že sľuby aj splní. Takéto záruky Praha nechcela dať Slovákom ani v najťažších časoch ohrozenia štátu a Hlinka sa zmeny českej pozície nedožil.
Posledným veľkým vystúpením Andreja Hlinku boli oslavy Pittsburskej dohody z príležitosti 20. výročia jej podpísania začiatkom júna 1938. Už veľmi chorý Hlinka vystúpil pred niekoľko desaťtisícovým zástupom na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. V prejave sa vyznal zo svojej lásky k slovenskému národu a žiadal vytrvať v zápase za autonómiu Slovenska až do jej definitívneho získania. Zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku. Verný národ mu usporiadal veľkolepý pohreb a pochoval ho v mauzóleu pod ružomberským kostolom. Jeho telo sa však po roku 1945 stratilo.
O živote a diele Andreja Hlinku by sa dalo písať ešte mnoho a mnoho strán a aj tak by sa jeho zásluhy o slovenský národ a jeho rovnoprávne miesto pod slnkom nedali spomenúť všetky. Bol novinár, bankár, tlačiar, predseda Spolku sv. Vojtecha, organizátor kultúrneho života…. a všade zanechal nezmazateľnú stopu. Často bol napádaný neprajníkmi slovenskej osobitosti, pripisovali sa mu tie najťažšie politické prehrešky. Avšak on všetko odrážal rovnakou mierou a nikom nezostával nič dlžný. Svojimi protivníkmi bol často nenávidený, ale na druhej strane aj rešpektovaný. Unikol niekoľkým pokusom o atentát a keď mu počas nejakého zhromaždenia chceli znemožniť vystúpiť vypnutím mikrofónu, hromovým hlasom oslovil zhromaždenie, že síce mikrofón možno vypnúť, ale Hlinku nie. A tak sa zapísal aj do slovenských dejín, kde ho často opomínali, ale vymazať ho z pamäte národa nedokázali ani ti jeho najzarytejší nepriatelia.
malicka chybicka – Pribinove slavnosti boli v roku 1933 a nie v 1939…z kontextu vidno ze ide o preklep, ale predsa len….
Co sa tyka Otca Andreja Hlinku, so vsetkym suhlas, este napriklad Sano Mach vo svojich pamatiach trosku vycita Andrejovi Hlinkovi, ze bol dost dovercivy a nasli sa ludia, co to zneuzili…
Rad hral marias, mama stale spomina, ako bola na fare pri Ruzomberku na zimnych prazdninach /niekedy okolo roku 1936/ gazdina pana farara bola nejaka rodina, tak ju tam zobrala…a ako sa hrala vecer na verande vysiel tam Andrej Hlinka od rozohratej partie asi zafajcit alebo take nieco, dal sa s nou do reci a dal jej pat korun 🙂
inac na oficialnom provladnom filmovom dokumente o Pribinovych slavnostiach sa tam Andrej Hlinka aj mihne….par sekund mu venuju.
Ak to teda davate na diskusiu, mne takyto popis vobec neodpoveda na zakladne otazky, ktore su predmetom kontroverzie. Napr. ako je mozne, ze sa pod jeho vedenim sformovala strana, v ktorej jednak posobilo mnozstvo radikalov a mala pod kontrolou tlac, ktora bola naozaj stvavo utocna proti Zidom. Predsa on tuto stranu formoval a mal v nej vysoku autoritu a nemozeme sa tvarit, ze zdegenerovala nejak zazracnym sposobom po jeho smrti. A on stoji uplne mimo tychto udalosti a niekto len zneuzil jeho meno (aj ked to sa iste tiez stalo).
Pán Juraj, „aká kontroverzia“ ? 😀
To nevidíte, ako sa i dnes do „masových“, čo do vplyvu, politických strán,
rýpu „hochštafléri“, ktorí, moderne povedané, „surfujú“ na „vlne doby“
s cieľom zameniť „surfovaciu dosku“ za „osobnú jachtu“, a je im ukradnuté
„či je tá vlna z čistej alebo špinavej vody“, ba, ako ukazuje naša viac ako
tisícročná skúsenosť, „špinavá voda“ je kalná voda, a v tej sa dobre loví §§§
ŽIAĽ, v časoch pôsobenia Andreja Hlinku, bola tou „vlnou doby“ aj „vlna“,
v poradí „nespočetná“, kulminácie nenávisti proti židom i Židom, ktorá
mala „prapríčinu“ náboženskú,
ale „živenú“ predovšetkým socio-ekonomickým postavením židov i Židov
vo vtedajšom svete (viď vtedajšie štatistické údaje).
To socio-ekonomické postavenie židov i Židov vo vtedajšej spoločnosti,
zapríčinila, tak ako všade v Európe,
KRÁTKOZRAKÁ „POLITIKA“ FEUDÁLOV, KTORÍ Z VLASTNÝCH ĽUDÍ
UROBILI NEVOĽNÍKOV NA „SVOJEJ“ VO VOJNÁCH UKORISTENEJ PôDE,
A KTORÍ „ŠPINAVÝ“
(z vtedajšieho(?) kresťanstvom i skúsenosťou „inšpirovaného“ pohľadu)
OBCHOD, „PRENECHALI“ PRÍŠELCOM „židom“ CHAZAROM I ŽIDOM.
Pamäť národa, nie je taká krátka, akoby si „politici“ a ich prisluhovači
želali !!!
VEĎ, KOMU BOLI PREDANÍ DO OTROCTVA METODOVI ŽIACI,
TIEŽ KRESŤANIA, LEN NIE TÍ „PRAVÍ“, t. j. „PROZÁPADNÍ“ §§§ §§§ §§§
Nie náhodou židovským obchodníkom s otrokmi §§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§
A JE TU EŠTE JEDEN SOCIO-EKONOMICKÝ FENOMÉN, O KTOROM SA DNES
NEHOVORÍ, LEBO
ÚŽERY SA DNES DOPÚŠŤA KAŽDÁ BANKA U NÁS §§§(o nebankovkách …)§§§
Viď:
Z tzv. povinného čítania mi utkvelo: „… ÚŽERNÍK, BERIE SI 16% ÚROK“ §§§
A S PRED cca 5-ich ROKOV SI PAMäTÁM:
PRIEMERNÝ ÚROK NA SPOTREBITEĽSKÝCH ÚVEROCH U NÁS 16% §§§§§§§§
……………………………………………………… V NEMECKU 7% !!!!!!!!!!!!!
Ako človek, ktorý pracoval 10 rokov v banke, dokým ju nepredali cudzincom,
musím
DODAŤ, ŽE MIERA NESPLÁCANIA ÚVEROV U NÁS JE O DAČO NIŽŠIA
(dnes 4%),
AKO JE V NEMECKU §§§§§
TAK AKO MôŽE DAKTO U NÁS „OSPRAVEDLŇOVAŤ“ 2-KRÁT VäČŠIE ÚROKY
VYŠŠÍM RIZIKOM §§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§
NEVEDOMOSŤ SMERUJE OPRÁVNENÉ ROZHORČENIE NESPRÁVNYM SMEROM !!!
Metod, taketo nazory si mozem precitat v starych cislach Gardistu. Sice k nim mam vyhrady ale tam je to aspon suvisle naformulovane. Ja sa pytam vazne a k veci. Ze by ste vy podporovali radikalov a z tohoto pohladu tam ziadny problem vidiet ani nemozete, to mi je jasne.
Juro, „taketo nazory si mozem precitat v starych cislach Gardistu“,
TO ASI ŤAŽKO, LEBO ZA MOJIMI NÁZORMI JE ĎALŠÍCH cca 70 ROKOV
POZNANIA ĽUDSTVA.
A O „SÚVISLEJ, ČI NESÚVISLEJ FORMULÁCII“ SA S VAMI BAVIŤ, NEBUDEM,
LEBO MNE STAČILI VAŠE DVA POSLEDNÉ PRÍSPEVKY, ABY SOM POCHOPIL,
ŽE PATRÍTE K DNES BEŽNÝM „PRODUKTOM“ NAŠICH ŠKôL, KTORÍ MAJÚ
PROBLÉM S VNÍMANÍM, POCHOPENÍM KONTEXTU
Z TITULU ÚZKEJ ŠPECIALIZOVATEĽNOSTI,
A Z TOHO PLYNÚCEJ ŠIROKEJ OBMEDZENOSTI.
Mňa, ani vo sne nenapadlo, čítať „akéhosi Gardistu“, keď sa mi žalúdok
dvíha už len nad pomyslením, ako mohol jeden fúzkatý rakúsky vykorenenec,
radobyintelektuál „surfujúci na vlne tej doby“ oblbnúť toľko „intelektuálov“
tej doby
– KDE BOLA INTELIGENCIA TÝCH,
KTORÍ SA VTEDY ZA INTELEKTUÁLOV POVAŽOVALI §§§§§§§§§§§§§§§§§§§§
Juro juro nedristat..odkial mas take sprostosti ze bola stvavo utocna proti Zidom ?
Vies o tom, ze ked zomrel Andrej Hlinka, tak bratislavske Zidovske noviny napisali nekrolog, ze citujem : Odisiel velky syn slovenskeho naroda a priatel Zidov ??????
Co sa tyka Metodovych charakteristik…
Staci si precitat, co o Zidoch pisali slovenski narodni buditelia pocnuc Sturom
Zaznamnik, mam to priamo zo spominanych dobovych novin. Skusme sa netvarit, ze takato dobova tlac rovnako ako excesy Hlinkovej gardy existovali uplne niekde mimo HSLS, aj ked vztah HSLS a Hinkovych gard tiez presiel svojim vyvojom. A samozrejme musime brat do ohladu aj chronologiu, t.j. kedy vznikli, kedy zomrel on, atd.
Mierim vsak k tomu, ze tito radikali neprileteli z Marsu po Hlinkovej smrti ale posobili uz za jeho zivota v strane, ktoru on formoval a kde bol autoritou. A neslo o nejake zlyhanie jednotlivcov, ale o systemove zlyhanie. A aky hodnotovy rebricek mala zabudovana strana a na akych zakladoch stala, ak jej clenovia pod naporom udalosti, pripadne dokonca z vlastneho vnutorneho presvedcenia pohoreli az hroza. Cest vynimkam.
Záznamník, to sa dnes nesmie, také reči. Tá konkrétna skupina svetového obyvateľstva je v súčasnosti nekritizovateľná. Ďalšia etapa „vyvolenosti“. Prijateľné sú len ovečky vyznačujúce sa rozhorčením nad ich krutým osudom.
Juro stale plati :
Bez vanku sa ani listok nepohne….
Opakujem, treba si uvedomit, ze preco slovenska inteligencia a nielen ona,/bol to postoj skoro kazdeho, kto s nimi prisiel do styku/ zaujimala postoj ku nim taky ako zaujimala…
a mozno ze hovorenie pravdy sa bude zdat radikalne, ale ako sa hovori, pravda oci kole….
Juro, otázne je, čo vy považujete za radikálne ?
Napríklad otázka úžery. Dnes nemáme zákon proti úžere. Keď som pred pár rokmi videl tabuľku úrokov istej nebankovky a na nej drobným písmom napísané vyše 500 percent rpmn (ročná priemerná cena nákladov = reálny úrok) tak som obrbtavel. Potom som sa tej odborníčky pýtal ako je to možné. Že vraj to niekto niekedy zrušil v zákone po tichu tak, že to ani ona nevie kto a kedy.
A nezaoberá sa tým žiadny sociálny alebo kresťanský demokrat ani nijaká strana čo si vypisuje v názve sloboda, občan, solidarita, demokracia a podobne. Jediný kto sa tým na Slovensku zaoberal boli takí akých vy nazývate radikáli. V slovenskom parlamente sa tým teraz začal zaoberať parlamentný šašo Hlina.
Zaoberajú sa, Juro, podľa vás úžerou na Slovensku len radikáli ? A ostatní neradikáli prečo voľne odovzdali mafii kontrolu nad životom občanov ?
Predstavte si, ze sa dohodneme, ze nemame radi majitelov restauracii, pretoze uroven restauracnych sluzieb na Slovensku je casto otrasna, v niektorych pripadoch by som povedal, ze ide dokonca o zlodejinu.
Teraz si predstavte, ze ich zhromazdite, nalozite s ich rodinami vratane deti do nejakeho pekneho EC vlaku, ktoremu pokazite brzdy a na urcitom mieste vytrhate kolaje, aby sa vsetci zabili. No a teraz si predstavte, ze nenalozite do pekneho vlaku ale do dobytcaku a neposkodite brzdy, ale ich niekde odveziete a ich aj ich rodiny povrazdite.
No a na tomto sa podielali clenovia jednej strany a ja sa pytam, preco sa ti radikali zdruzili prave v nej. Vyhovorky „nevedlo sa o tom“ neplatia, lebo ak sa na to niekto pozera z pohladu roku 1942, prve co sa stalo po SNP 1944 bolo, ze sa zas rozbehla kampan proti Zidom.
Zabudli ste na poplatok 500 eur, ktorý by bol analógiou onoho poplatku, ktorý údajne Slováci platili za smrť 1 osoby. Čo sa stalo? Preskočili ste dotyčnú stranu v náučnej knihe uja Kamenca???P.S. Škoda ten váš blud komentovať…
juro: „restauracie“ nie su politicky cinne, taky priklad neobstoji. zidia sa spravali rezervovane az nepriatelsky k slovenskemu etniku a tiez k jeho zaujmom pocnuc rokom 1919 (trebars vstupovali do jednotiek Heltayovych hrdlorezov), vzdy boli na strane Slovensku a slovakom politicky nepriatelskej ci uz v otazke autonomie, alebo neskor federacie a este neskor v otazke rozdelenia CSFR. keby boli aspon loajalni, ako ich k tomu svojho casu vyzval Drahoslav Machala, ale neboli a nie su. po zaciatku 2. svetovej vojny americania svojich potencialnych nepriatelov oznacili ako „enemy aliens“ a zatvorili ich do lagrov. co urobili slovaci? nic take, co by sa nedialo aj inde v Europe. vojna je nespravodliva od podstaty, vojnove slovensko nebolo v pozicii, aby si mohlo vyberat s viacerych moznosti…
Mal som obavu, že keď spustím túto otázku, môže sa to zmeniť na konflikt o otázke antisemitizmu. Nemyslel som si však, že to bude jediná diskutovaná téma.Slovenské dejiny sú predsa len bohatšie, nie len jednorozmerné. Ale keď je to už na stole, dovolím si jedno vyjadrenie. Myslím si, že v celej otázke, ako ju postavil Juro ide o klasické transponovanie podobného fenoménu, ktorý sa v celkom konkrétnych vonkajších podmienkach vyvinul na Slovensku po roku 1938, na obdobie pred rok 1938. Je to niečo podobné, ako sa na základe skúsenosti z maďarizácie po roku 1867 transponoval maďarský útlak na celé tisícročie slovensko-maďarského spolužitia.
s Benesom sa Andrejovi Hlinkovi asi tazko spolupracovalo, zrejma mal lepsi politicky odhad ako Jozef Tiso v otazke postoja k Benesovi. je zname, ze este 8. septembra 1938 E. Beneš povedal v Prahe Tisovi ako poslancovi a politikovi, že „je ochotný uznať Slovákov ako poslednú, štvrtú národnostnú menšinu, popri Maďaroch, Nemcoch a Rusínoch“…
Za mna osobne – mne sa to nechce redukovat na otazku antisemitizmu, to je len reakcia na niektore prispevky. Skor smerujem k urcitemu radikalizmu vseobecne. Ci nesmerujeme k podobnemu fenomenu, aky mozeme vidiet v dobovych pohladoch na inych vodcov. Vodca je OK, len v jeho okoli sa nejakym nedopatrenim vyskytuju jedinci, ktori robia rozne zle veci ale on s tym nic nema. Pripadne to, co pozname z inych ideologii – ideologia je dobra, len v praxi ako na potvoru nefunguje. Ked zredukujeme ideologicke zaklady HSLS len na opravneny boj Slovakov za svoje prava, tak dostaneme tak osekany pohlad, ktory jej kroky nevysvetli dostatocne. Ta strana mohla zdeformovat niektore myslienky a rozvinut ich zlym smerom, ale zrejme to vychadzalo z toho, co v nej uz existovalo.
Presne, Juro. Smerujete k určitému druhu radikalizmu.
Pred pár dňami som na TA3 videl reportáž o duchoch v Osvienčime. Presne také spravodajské príspevky má spravodajský kanál založený na peniazoch ukradnutých slovenským dôchodcom nebankovkou.
No a samozrejme tam spomenuli väznenie Židov v Osvienčime. TA3 zrejme nepovažuje väzňov iných národností za hodných spomenúť. Zrejme iné národnosti sú pre TA3 menejcenné. A preto TA3 falšuje históriu.
Detto boje o šéfa ÚPN. Kalina sa ukázal, že je ochotný falšovať históriu a preto bol vhodný a preferovaný kandidát. Ešteže sa niekto v poslednej chvíli spamätal.
A takisto mnohé ľudskoprávne a protirasistické organizácie sú založené na nenávisti proti bielej rase.
Juro, ja v podstate tak vidím váš príspevok do diskusie.
Juro, juro, vsetko treba vidiet v kontexte doby….
aj ten takzvany radikalizmus. Nemozes na vsetko pozerat dnesnymi ocami.
Za mladosti mojich rodicov /za I.CSR/ bolo bezne oznacenie pre komunistu – zidobolsevik…. preco, nastuduj si z dejepisu, resp. z knih…ale napoviem ti…u nas sa za vznik KSC oznacuje lubochniansky komunisticky nie ustanovujuci, ale zlucovaci zjazd komunistickych stran, ktore v roku 1921 existovali v CSR. Bola slovenska KS, ceska KS, nemecka KS a pozor – najvacsia komunisticka strana bola Zidovska komunisticka strana.
o spravani sa Zidov k emancipacnym snaham slovenskeho naroda za Uhorska a za I. CSR nebudem sa rozsirovat, treba si to nastudovat…
Slovensko ako silne katolicka krajina bolo ovplyvnene aj predkoncilovym postojom katolickej cirkvi ku zidom ako takym….
toto vsetko musis brat do uvahy, ked sa zo standardnej politickej strany za I.CSR snazis vyrobit nejakeho radikalneho strasiaka….
prave naopak, bol to Andrej Hlinka, ktory akykolvek radikalizmus a jeho naznaky v zarodku krotil.
krotil aj Sana Macha, ktory bol napriklad najtrestanejsim novinarom za I.CSR…povymetal viac cely satlavy, ako vsetci bolsevicki novinari dokopy a mal k radikalizmu padne dovody.
Smola. Ovela radikalnejsia bola napriklad spomenuta KSC, kde Gottwald sa v parlamente clekom otvorene vyhrazal ze – do Moskvy chodime sa ucit, ako vam vykrutit krky…. vsetci sa mu smiali, potom sa smial Gottwald.
Ovela radikalnejsia bola Gajdova fasisticka strana. Po vzore talianskych fasistov aj napriklad Agrarna strana na cele s Hodzom si vytvorila tzv. Selskou jizdu, ktoru vyuzivala ako uderky proti narusitelom mitingov.
Bolsevicki poslanci obvinovali zo sympatii k fasizmu prave Milana Hodzu. staci si precitat zaznamy rokovani ceskoslovensho „narodniho zhromazdeni“…je to velmi poucne citanie….a hlavne vystupenia poslancov za HSLS…
k samotnej HSLS….iny charakter malo HSLS do roku 1938, iny do marca 1939, iny do salzburgu 1940, iny do vypuknutia SNP…..iny po nom….
Takze o nejakej hlavnej ideologii v HSLS sa hovorit neda, pokial za nu nepovazujeme katolicku socialnu nauku definovanu papezskou encyklikou Rerum novarum Leva XIII..
Nasadzovanie psej hlavy v podobe zavadzania nacizmu na Slovensku velmi neobstoji, ano nacisticke kridlo malo hlavne po Salzburgu velmi silne pozicie, Tuka a Mach mali priamu podporu Hitlera.
A co je hlavne…Andrej Hlinka uz bol roky po smrti….cize spajat jeho osobu s vojnovymi udalostami je uplne scestne.
Juro,
rozprávky o dobrých cároch a zlých správcoch a vyberačov daní, patria skutočne do iného obdobia, nie do dvadsiateho storočia. Dvadsiate storočie bolo aj obdobím, keď si konečne ľudstvo uvedomilo, že zodpovednosť za určité deje nenesú kolektívne skupiny, ale konkrétni ľudia. Keď sa pozrieme cez túto optiku na HSĽS, tak zistíme, že strana bola založená na princípe kresťanského socializmu. Kresťanoskosocialistické strany vychádzali vlastne z pápežských encyklík Rerum novarum a Quadragessimo anno a boli reakciou na rozmach „bezbožného“ socializmu. Po prvej svetovej vojne sa dostali do konfrontácie s dvoma totalitnými systémami – boľševizmom a nacizmom (fašizmom). Hľadali medzi nimi tretiu cestu, ktorú nenašli. A nebola to len HSĽS, boli to rakúski, poľskí i nemeckí kresťanskí socialisti. Ale oni ju ani nemohli nájsť, lebo anglickí a francúzski „demokrati“ vydali strednú Európu A. Hitlerovi v „bláhovej“ nádeji, že Hitler za nich vyrieši otázku boľševikov. Preto prví zodpovední za to, čo sa stalo v Európe, boli N. Chamberlain a E. Daladier, ktorí dali strednú Európu Hitlerovi na striebornom podnose. Ale tých nikto na zodpovednosť nebral. Druhým bol baťko Stalin, ktorý pochopil, že keď dali Briti záruky Poľsku, on je z obliga a môže sa dívať na to, ako sa budú Briti a Francúzi ruvať o Poľsko s Nemeckom a on sa za ten čas môže pripravovať na konečné zúčtovanie s „kapitalizmom“. Jeho tiež nikto nezobral na zodpovednosť. To, že sa prerátal a nacisti prevalcovali západnú Európu za pár týždňov, bolo riziko povolania. Ale ani za tie obrovské straty sovietskeho obyvateľstva vo vojne ho nikto nebral na zodpovednosť. Braní na zodpovednosť za to, čo sa stalo, nakoniec popri nacistoch boli iba prvé obete všetkých troch veľkých európskych hráčov, vydané vrámci ich politiky menšieho zla na milosť a nemilosť A. Hitlera. A tak to má byť, lebo presne to popísal už Ezop vo svojej známej bájke Lupus et Capella. Takže nesme svoj kríž, pľúvajme na svojich nepodarených, pardon, kontraverzných politikov, lebo oni boli vinní už tým, že niekto bol hladný – obrazne povedané.
Podla mna je toto jeden z dvoch extremnych pohladov, Ten prvy je demonizacia politikov a rezimu.To sa mi nechce rozoberat, pretoze sa k tomu nikto z diskutujucich neuchylil. Ten druhy extremny pohlad prezentuje udalosti tak, ako by popieral, ze kazdy nesie zodpovednost za svoje ciny sam a vsetko je len nejaka osudova nevyhnutnost na urovni antickej tragedie, kde hlavni hrdinovia su len bezmocnymi figurkami v rukach vsemocnych bohov.
Mne je jasne, ze ta situacia v ktorej sa ocitli nebola lahka. Ale asi sa zhodneme, ze tvrdit, ze „za vsetko mozu ini“ je prilis hrube zjednodusenie. A je teda na mieste sa spytat, ake hlboke boli tie krestansko-socialne korene.
Napr. pomerne nechutne prejavy doslova „cechofobie“ na Slovensku nevyvolali Daladier, Chamberlain ani Stalin. Za to nesu plnu zodpovednost Cesi a Slovaci. A tak ako nesu ceski politici zodpovednost za to, ze sa 20 rokov nevyriesili niektore zasadne otazky, slovenski a najma HSLS nesu zodpovednost za formu a rozmery. A to je strana Hinkova, kde bol autoritou on. A aku ju sformoval, taka bola, nech uz bol jeho nazor na konkretne veci akykolvek.
Andrej Hlinka bol ako Vladimír Mečiar. Mal daleko najlepsi tah na branku, ale bohuzial, s mnohymi faulami. Pan Boh zaplat za oboch, ale politicki svätci to rozhodne neboli.
Juro, Vy ste „študent súčasnej politológie“ ?
Však Vy ste schopný „obviniť J. Krista zo zverstiev napáchaných križiakmi
na obyvateľoch Jeruzalema, Carihradu (Konštantinopola), … a „križiakov“
pri pokresťančovaní vôbec“.
Keby to robili jeho ucenici a tak rychlo po jeho smrti, urcite by som par kritickych otazok polozil. Je mile, ze zaznamnik hovori, ze krotil Sana Macha. Na druhej strane, nevyzera to, ze by si to mlady Sano dlhodobo vzal moc k srdcu. A hlavne s nim spolupracovat nemusel vobec, takze neviem, ci je to extra zasluha. Za Sanove ciny nesie zodpovednost hlavne Sano a nie Hlinka, ale predsa len, to je priklad ludi, ktorymi sa obklopil. A nebol to jeden alebo dvaja.
Otazka znie takto – musi byt Hlinka hodnoteny vyhradne pozitivne? Podla mna odpoved je, ze naco. Mozeme k tomu dospiet, ale ked dospejeme k nicomu inemu, nic zle sa nestane.
Hmm, zrejme Rytier ma nejake nove informacie o Andrejovi Hlinkovi ?????
Ake fauly ???? netreba krasorecnit..konkretne menovat….
co sa tyka Jura :
Ano, Andrej Hlinka je hodnoteny vyhradne pozitvne, lebo nejake zaporne ciny a ciny proti slovenskemu narodu nie su u neho zname…a kedze sme Slovaci, budeme ho hodnotit hlavne vo vztahu k Slovensku a Slovakom.
Ci ako si tu Jurko myslel ???? Samozrejme ze Madar alebo cech bude hodnotit osobu Andreja Hlinku inac ako Slovak…..
Ci akoze mame brat ohlad na madarsku urazenost a cesku jesitnost ????
este k tomu Sanovi Machovi…..
Mam pocit, ze clanok je o Andrejovi Hlinkovi…ked pan Hrnko napise clanok o Sanovi, tak potom budeme debatovat o Sanovi.
Sana som uviedol ako priklad nacizujucegho radikala , ktorym sa stal po ceskom puci v 1939 roku, dovtedy bol radikal socialny, jeho clanky proti ceskej politike voci Slovensku v Slovakovi boli pravidelne bielene a Sano opakovane vymetal satlavu………a na uzde kym zil, ho drzal Otec Andrej Hlinka a hlavne krotil a usmernoval…. tym som chcel poukazat na politicku triezvost a zmierlivost Otca naroda.
Juraj,
vidím vo vašom príspevku dva deficity. Deficit znalosti reálnej histórie a deficit znalosti vzťahov v reálnej strane. Napr. taký Šaňo Mach: Bol to skutočný komunista, avšak od členov KSČ sa odlišoval silným kresťanským (nedokončený klerik) a silným národným cítením. Nie náhodou jeho najlepším priateľom bol L. Novomeský a dobre vychádzal aj s G. Husákom a inými intelektuálmi – komunistami (napr. s Klementisom). Určite však dobre nevychádzal s J. Tisom, ktorý ho počas svojej celej kariéry nemal rád a snažil sa ho upratať. Keď sa o to na jar 1940 pokúsil, Nemci mu ho vrátili ešte vo vyššej funkcii (podpredseda vlády a minister vnútra). Keď mu Tiso robil prekážky v realizácii pri prenasledovaní určitej skupiny slovenského obyvateľstva r. 1942, hrozil mu demisiou. A viete, čo mu Tiso povedal: „Pán minister, mne ju nepodávajte. Dajte ju tým, čo vás do funkcie nominovali.“ Takže v strane človek často musí strpieť aj tých, s ktorými by si ináč ani ruku nepodal. A to viem, o čom hovorím. V politike panuje iná morálka ako v bežných vzťahoch medzi ľuďmi. No a, samozrejme,všetko treba vidieť v dynamike. V dejinách existuje niečo ako deus ex machina, ktorý všetko poprevracia, že nezostane kameň na kameni. Slováci mali pramalý vplyv na to, čo valcovalo v r. 1938 – 1945 Európu.
Co sa tyka vas, je jasne, ze diskusiu netreba. Pretoze zaver je dopredu urceny a hodnotiace kriteria zvolene tak, aby iny ani nemohol byt. Nebudeme sa bavit ani o ludoch, ktorymi sa obklopil, pretoze to s nim nesuvisi. Je to skoda, lebo tuto otazku kladiem opakovane a nedostal som odpoved, ktora by bola uspokojiva.
Na druhej strane, ocakavat v diskusii, ze toto presvedci protistranu a na zaklade tohoto niekto prijme vase zavery, je uplny nezmysel.
Nuž bavme sa o ľuďoch, ktorými sa Hlinka obklopil. Začnite! Podľa mojich skromných znalosti, mal svojho obľúbenca, o ktorom si myslel, že raz preberie jeho úlohu (K. Sidor). V politike dal najviac na J. Tisa (do r. 1938 vyslovený Benešov človek), za generálneho sekretára po skúsenosti s P. Machačkom si vyvolil M. Sokola. Do jeho úzkeho kruhu patril ešte kanonik J. šrobár (brat V. Šrobára), kňaz J. Budaj, no a potom biskup, najmä K. Kmeťko. Š. Mach mal naňho vplyv asi ako Ondruš na Fica. Za šéfredaktora Slováka si vybral V. Tuku. Bol synom slovenského národovca z Piargov (dnes sa to volá Kremnicke Bane), aj keď trochu pomaďarčený. Ale bol to európsky známy profesor práva, ktorého ako Slováka odmietli prevziať na Univerzitu Komenského v Bratislave. Viete, čo to znamenalo pre stranu a národ, od ktorého sa v minulosti odtiahol skoro každý, kto dosiahol maturitu? Univerzitný profesor a medzinárodne uznávaný! Na konkrétnu politiku HSĽS však nemal príliš veľký dosah. Skôr nepriamy. Nuž súďte a odsudzujte – ale konkrétne výhrady, ku konkrétnym ľuďom!
este mimo temy clanku k osobe Sana Macha.
mozno keby nebol vychovavany v katolickom duchu a keby nebol absolventom seminara, tak by v tej KSC zrejme aj skoncil…..
jurko, odpovede boli k veci a aj fundovane. problem je iba v tom, ze nepasuju do krajinkarskej obcianskej nauky…
Ok, bavme sa teda o tych ludoch. Ja si naozaj nemyslim, ze by v tej strane bolo vsetko personalne a ideologicky v poriadku.
Ak hovorime o Tukovi, povedzme, ze bol „kontroverzna osobnost“ a to som naozaj velmi makky. Chapem, ze jeho vzdelanie muselo fascinovat na druhej strane, to ze bol profesor nemoze byt jedine hodnotiace kriterium a nemohlo byt ani pre Hlinku.
Co sa tyka Tisa, akceptujem, ze to bol na tu dobu pomerne umierneny politik, nachylny na kompromisy, atd. Na druhej strane, ten priklon smerom k totalitnej ideologii bol uz v 30-tych rokoch zretelny. Na to netreba ociernovanie, to je napokon zrejme z jeho prejavov aj konania. Rozumiem tomu, ze to bol dobovy trend, bralo sa to ako reakcia na „zlyhanie demokracii“ atd. Ale nic to nemeni na tom, ze to bolo jeho vnutorne presvedcenie a nie kazdy politik k nemu dospel. Zaroven, ak dnes povazujeme demokraciu za vysoku hodnotu (toto berme ako fakt, nie ako vysoko ju ako diskutujuci kladieme my), nemozeme jeho ideologiu brat ako vzor. Niekore jeho vyroky, ktore sa odvolavaju krestanske hodnoty sa mi zdaju problematicke uz ako laikovi a to nie som doktor teologie.
Sidor bol odstaveny prilis skoro aby sa zdiskreditoval a bol dany postavenia, kde sa tazsie mohol zaspinit. Nie je tak diskutovany a podchyteny v bezne dostupnej literature ako Tiso, takze z velkej casti cerpam z jeho vlastnych spomienok, ktore dostupne su. A ja osobne z nich mam rozpacity pocit. Na jednej stane z nich vyplyva, ze uz v marci 1938 mu bolo jasne, ze je otazka casu, kedy sa Nemci prevalia na vychod (popisuje ako cital Mein Kampf a sledoval ako sa naplna), na druhej strane popisuje niektore javy suvisiace s nastupom nacizmu ako by sa nechumelilo. Mne tam chyba urcite rozhorcenie, ktore tam proste nie je.
Prirovnanie Macha k Branovi Ondrusovi v danej dobe beriem.
P.S.: To, ze zavery su dopredu dane som nesmeroval k Vam, p. Hrnko ale k zaznamnikovi.
tak konkretne vyhrady k osobe Andreaj Hlinku…. Mach, ThDr.Tiso, Sidor su pre tieto ucely nepodstatni, clanok bol o Otcovi slovenskeho naroda Andrejovi Hlinkovi.
Podme debatovat o nom…Ja som v svojom prispevku pouzil Sana macha ako ozaj radikalnu osobnost aj v kontexte I.CSR a spomenul som aj to, ze A.Hlinka ho brzdil ako mohol, resp. nedaval mu priestor v politike a tym som chcel oponovat tvojim neurcitym obvineniam z udajneho radikalizmu….
ci ako za priklon k radikalizmu riesenia slovenskej otazky v marci 1939 mohol vtedy uz nebohy A. Hlinka ????
Co take kontroverzne spachal, alebo budeme zasa trepat bolsevicke, ze keby zil za vojny, tak by bol najvacsi zlocinec ????
Tesi ma ze sa tu rozprudila celkom slusna diskusia. Krestanske cirkvi
na Slovensku /katolicka aj evanjelicka/ zohrali rozhodujucu ulohu pri
obrode slovenskeho naroda, boli jedinou, ako sa dnes hovori, elitou
nasho naroda, preto sa da pochopit, ze po vzniku CSR sa bali ceskeho
ateismu a preto si chceli zachovat svoj vplyv na Slovesnku a z toho
asi hlavne pramenila ich snaha o autonomiu. Tuto snahu vsak hodnotim
ako pozitivnu z hladiska formovania slovenskej samostatnosti, hoci v tom
zaroven mozno vidiet aj urcite jej vlastne „sebecke“ zaujmy, ako to
nakoniec vidno aj dnes.
Na čom jedinom sa dokážu Slováci zjednotiť je to, že sa navzájom
pretekajú, ktorý skôr skloní hlavu pred novým „pánom“, a ktorý skôr
„zotne hlavu“ novotám sa vzpierajúcemu zástancovi slovenskej podstaty,
zdravého sedliackeho rozumu.
Hlinka nebol rímsko-katolíckou cirkvou, tak ako Štúr nebol evanjelickou !!!
Keby Hlinka bol „pokorný služobník“, pilier to „inštitúcie rímskej predstavy
o pôsobení zástupcov Stvoriteľa na Zemi“, tak by bol novodobým Vichingom:
presadzoval by „svätú“ latinčinu, a zatracoval „barbarskú“ slovenčinu,
podobne ako „protestanti“ presadzovali „kultivovanú“ češtinu oproti
„nekultivovanej“ slovenčine, a pritom im „nevadilo, že gramatiky češtiny
písali Slováci“ §§§
Aké cirkvi ??? NIJAKÉ, LEN JEDINCI, CHUDOBOU DONÚTENÍ ŠTUDOVAŤ
ZA KŇAZOV, KTORÍ NEZATRATILI V SEBE ZDRAVÝ SEDLIACKY ROZUM
A SÚCIT SO SVOJIMI, Z RADOV ODRODILCOV SÚC PSYCHICKY UBÍJANÝMI,
„KRISTOVÝMI“ BLÍŽNYMI !!!
Zaznamik,
> ci ako za priklon k radikalizmu riesenia slovenskej otazky v marci 1939 mohol vtedy uz nebohy A. Hlinka ????
Podla mna je falsovanim historie tvrdit, ze do jeho smrti to bola strana milych a sympatickych ludi bez sklonov k totalite, pripade ze sa tam vyskytli nejakou uplnou nahodou poza jeho chrbat. Takze odpoved za mna – nejaku mieru zodpovednosti za to tiez urcite nesie a mozeme sa bavit o tom, ci bola mala alebo velka.
> Co take kontroverzne spachal…
Za kontroverznu mozeme oznacit celu tu stranu a to opat uz za jeho zivota. Keby sa viazala len k negativnym javom alebo vyhradne len k presadzovaniu poztivnych hodnot, tak ju hodnotime prevazne kladne alebo zaporne ale takto je slovo „kontroverzna“ na mieste.
> keby zil za vojny, tak by bol najvacsi zlocinec ????
Spekulovat nad „keby“ nema vyznam. Ale odpoved vobec nevidim jednoznacne, lebo Tiso bol podla mna umiernenejsi nez Hlinka a pozrime ako dopadol. Co mna osobne vedie k istej opatrnosti.
Problem je v tom, ze ked idem na stranky martinusu a zadam „Andrej Hlinka“, najde 1 publikaciu. Ked zadam „Tomas Masaryk“ vylezie hned 5 a pri Benesovi 6. A to nezlyhali Slovaci ako narod, ze by si nevazili svoje dejiny, ani predajca. Zlyhali historici. Ja napr. nepoznam motivaciu p. Hrnka a bolo by fajn, keby takto clovek mohol podiskutovat aj s inym historikom. Ale napisanie co i len kratkej knizky na tuto temu by sa mi zdalo prinosnejsie ako taketo laicke diskusie, kde aj tak polovica ludi posobi nesvojpravne.
Bezni ludia sa nemozu prehrnat vo vedeckych zborniky a odbornych casopisoch. A ked nie je k dispozicii NIC (alebo skoro nic), je nezmysel si mysliet, ze budu mat iny nazor, nez aky im niekto nadiktuje.
Juro,
o akom príklone k radikalizmu pri riešení slovenskej otázky v marci 1939 to splietate? Veď to bola úplne iná medzinárodná situácia ako za života A. Hlinku. Predstavitelia HSĽS museli riešiť podobnú situáciu ako Aztékovia alebo Inkovia po príchode Španielov, teda situáciu, na ktorej vytvorení nemali absolútne žiaden vplyv. A za to majú byť odsúdení, že to vyriešili lepšie ako spomínané indiánske národy? Už si zložte tie čechoslovakistické okuliare, že samostatné konanie Slovákov je nejaký radikalizmus, ba dokonca zločin! Áno, Hlinkova zodpovednosť bola v tom, že na Slovensku existovala strana, ktorá sa ujala riadenia veci slovenského národa, keď svetové mocnosti vydali tento priestor Hitlerovi. A tých možností ako konať, mali veľmi málo. A každá iná ako tá, ktorú si vybrala HSĽS, viedla by do omnoho väčších nešťastí pre všetkých obyvateľov Slovenska. Iná otázka je, ako svoju zodpovednosť potom niesli, kde robili len to, čo museli, a kde robili nadprácu už nie pre záchranu národa, ale pre svoje osobné politické a materiálne záujmy. Ale hádam si nemyslíte, že v postavení Slovenska v danej mocenskej konfigurácii mohol niekto robiť vzorovú demokratickú politiku.
Ak je SĽS kontraverzná v svojej činnosti v rokoch 1905 – 1938, tak je kontraverzný celý slovenský národný program. Pretože v týchto rokoch ho reprezentovala takmer výlučne ona. SNS bola síce intelektuálnou špičkou, ale bez masového vplyvu. To vám je asi jasné! Ľudová strana nebola vládnou stranou, teda mala právo aj povinnosť ísť do krajnosti pri pretláčaní svojho programu. Prečo ňou nebola, vám asi netreba vysvetľovať – ale predsa: Lebo obhajovala osobitnú slovenskú národnú identitu a politika Prahy smerovala k likvidácii tejto identity. Teda, kde vidíte prienik a kto mal v tomto spore podľa vás pravdu? Kto bol väčší radikál Hlinka alebo Beneš; teda ten, kto bránil slovenský národný záujem na holú existenciu, alebo ten,kto ako Koloman Tisza povedal, že slovenského národa niet a podľa toho aj v politickej praxi postupoval? To si musíte usporiadať v svojej hlave.
Čo sa týka kontraverznosti politických strán, tak by hádam stálo za to porovnať vtedajšie strany a dnešné (vraj demokratické). Viete, aký bol medzi nimi rozdiel – vtedy bola korupcia vybočenie z normálu, dnes je vybočením z normálu, ak niekde korupcia nie je.Prečítajte si záznamy Národného súdu o výkone trestu. Obyčajne popri hlavnom treste bol udelený aj trest prepadnutia majetku. A viete, čo tam je napísané aj pri takých ľuďoch ako Karvaš alebo Zaťko, teda o ľuďoch, ktorí vládli slovenským priemyslom a financiami: Rozsudok nevykonateľný. Obvinený je nemajetný. (Samozrejme, Zaťko a Karvaš boli odsúdení až neskôr, ale uvádzam ich ako príklad, lebo aj oni to majú v súdnych spisoch tak isto).
A na záver, aby ste si uvedomili rozdiel medzi HSĽS pred a po roku 1939. Pred rokom 1938 mala HSĽS cca 60 – 70 000 členov. Roku 1943 HSĽS mala cca 300 000 členov. Čo si myslíte, aký vplyv v strane mali pôvodní Hlinkovi spolustraníci vo vzťahu k tým, čo do nej vstúpili z konjunkturálnych dôvodov, keďže bola pri moci?
1, HSLS bola standartna politicka strana 1.CSR…..bavime sa o I. CSR…kedy Andrej Hlinka zil a viedol stranu.
nebola to strana totalitna, jej clenovia a hlavne funkcionari neboli ziadni ludozruti, nacisti, alebo fasisti…..
S talianskym fasizmom vraj koketoval Hodza, vycitaju mu to v parlamente poslanci za KSC.
Mas pristup k nejakym dokumentom, kde HSLS programovo pripravuje nejaku diktaturu ????
2, HSLS kontroverzna bola, ale nie za zivota Andreja Hlinku….
3, ThDr. Tiso a aj Andrej Hlinka boli knazi. Ale ThDr.Tiso bol knaz univerzitneho typu s univerzitnou karierou, vysoko inteligetny, uhladeny, politik a statnik. Ako tridsatrocny viedol ako biskupsky tajomnik docasne nitriansku diecezu po uteku biskupa Batthyanyiho, ktory odmietal spolupracovat s cs statom.
Andrej Hlinka bol typicky produkt slovenskeho vidieka, dedinsky knaz, impulzivny buric, s obrovskou charizmou, prirodzeny vodca, politik, ale nie statnickeho typu, nebol uhladeny diplomat, na kazatelnici si vedel povedat svoje……
Tych dvoch nemozes absolutne porovnavat.. aka umiernenost ??????
Andrej Hlinka bol produkt a politik svojej doby – Rakusko-Uhorskej monarchie, ta ho formovala a hlavne zapas proti madarskej snahe o zanik slovenskeho naroda a za zakladne existencne prava Slovakov.
ThDr. Tiso bol formovany politickymi zapasmi za I. CSR a zapasmi o politicke prava Slovakov a preto bol INY ako Andrej Hlinka.
Co sa tyka kniziek o Andrejovi Hlinkovi…..Martinus nie je ziadne meradlo
Do roku 1989 bolo meno Andrej Hlinka na Slovensku zakazane
1, bol to knaz
2, dosledne protibolsevicky…bolsevici mu nezabudli, ze z bolsevickeho cerveneho Slovenska urobil Slovensko slovenske a biele
3, bojoval proti cechoslovakizmu a ceskej hegemonii na Slovensku
A v SAVke mas doteraz cechobolsevicke zivly, ktorym sa pri mene Andrej Hlinka jezia chlpy na rukach…..
preto radsej budu pisat knihy o arcilotrovi Benesovi, otcimovi slovenskeho naroda a vynalezcovi cechoslovakizmu Nemcovi Masiarikovi a budu sa tvarit, ze Andrej Hlinka neexistoval…….
V Luci vysla kniha o Andrejovi Hlinkovi, ktoru napisali Karol Sidor a Frantisek Vnuk a doteraz ina zrejme o nom napisana nebola…..
Zrejme o tej hovoris……tak si ju aspon precitaj….
samozrejme moj prispevok patri Jurovi…..
Pan Hrnko to napisal lepsie a este ma predbehol 🙂
Pan Hrnko,
skuste mi nepodsuvat veci, ktore som nepovedal.
Napriklad, kde ste preboha v mojich prispevkoch vycitali toto?
>samostatné konanie Slovákov je nejaký radikalizmus, ba dokonca zločin
Myslim, ze ste natolko rozhladeny, aby ste vedeli, ze podsunut druhej strane vymyslene tvrdenie a potom ho uspesne vyvratit patri medzi klasicke demagogicke metody.
S tymto suhlasit nemozem:
> Ak je SĽS kontraverzná v svojej činnosti v rokoch 1905 – 1938, tak je kontraverzný celý slovenský národný program.
A suhlasit nemozem uz len preto, ze takto postavena implikacia je cisto z logickeho hladiska nezmyselna. Podobne by sme mohli povedat napr. vetu: „ak je KSC v rokoch XYZ kontroverzna, potom je kontroverzna cela myslienka socialnej spravodlivosti“.
Zaznamnik,
> nebola to strana totalitna
Tie totalitne tendencie boli zrejme uz v 30-tych rokoch. Je mi luto, je to tak. Mozete to obkecat len tym, ze to bol vseobecny trend v Europe. Nic to nemeni na tom, ze to bolo vnutrne presvedcenie konkretnych ludi.
> Martinus nie je ziadne meradlo
Nesuhlasim. Urcite je relevatny, co sa tyka prikladu, k comu sa tak bezny clovek moze dostat.
> A v SAVke mas doteraz cechobolsevicke zivly, ktorym sa pri mene Andrej Hlinka jezia chlpy na rukach…..
Ked budete pouzivat takuto terminologiu, dosiahnete len to, ze vas nikto nebude brat vazne. SAV nema exluzivnu licenciu na publikovanie knih o Hlinkovi. Tak sa pytam, kde su? Je 24 rokov po revolucii, takze vyhovarat sa na zakazy pred 1989 posobi trapne. Ani p. Hrnkovi nikto nebranil (opravte ma p. Hrnko) aby napisal kratucku, povedzme 70 stranovu knizocku. Ja nevidim najmensi dovod, preco by sa nemala predat.
> V Luci vysla kniha o Andrejovi Hlinkovi, ktoru napisali Karol Sidor a Frantisek Vnuk a doteraz ina zrejme o nom napisana nebola…..
Jedna, to je naozaj bieda. Sidora nemozete brat z principu ako nezavisly a kriticky zdroj.
Re Juraj
Ale v Historickom ustave SAV tieto zivly stale posobia…
Vsak si staci iba pozriet, kto jediny protestoval voci prijatiu zakona o zriadeni Slovenského historického ústavu v Ríme…
konecne po 23 rokoch ma Slovensko historicky ustav priamo v zdroji vsetkych zachovanych listinnych dokumentov kulturnej Europy – vo Vatikane……..
Madari, cesi, Nemci, Holandania ich tam maju uz skoro 100 rokov…
A kto protestoval proti jeho zriadeniu ????? Cesi ??? Madari ????
Nie – Historicky ustav SAV a Trnavska univerzita.
Cechobolsevicke relikty zabetonovane v Historickom ustave slovenskej vednej institucie, ktore tymto stratili licenciu na interpretaciu slovenskych dejin.
23 rokov trvalo, kym sa tento ustav zriadil…a ty sa cudujes, ze osobnost Andreja Hlinku je trnom v oku tymto personam ?????
Precitaj si reakcie Historickeho alebo skor hysterickeho ustavu SAV na vsetko, co sa tyka slovenskych dejin…ci su to reakcie Kovaca, zavackej a dalsich……
Pan Hrnko tu na nich reaguje presne definuje v com sa mylia a zavadzaju….
Zaznamnik,
vela reci a idete mimo podstatu veci. Na Slovensku nie je niekde zakotvene, ze knizku o Hlinkovi moze vydat iba HU SAV. Ak ich nejaky historik kritizuje, mohol to za tych 24 rokov spravit sam. Nespravit to a zaroven sa stazovat, ze ma verejnost o nom nizke povedomie, to je uplne scestne.
Juraj juraj, vydat knizku nie je zadarmo……
Juro,
hádam by bolo vhodné, aby ste si trocha naštudovali, čo to je totalitná strana. HSĽS nikdy, ani v čase slovenského štátu nebola totalitná strana. Totalitná strana je preto totalitná, že ovláda celú totalitu. Nemôže mať totalitné tendencie alebo prvky. To je contradictio in anjecto, teda v princípe nemožné. Ak by ste povedali, že v HSĽS boli autoritatívne tendencie, nemal by som výhrady. Ale tie vyplývali nie zo štruktúry strany, tá bola v zmysle svojich stanov a princípov, ktoré presadzovala, strana systémová, teda demokratická, ale postavenie Hlinku v nej bolo tak nespochybniteľné, že sa mu pri rozhodnutiach dávalo hlavné slovo, ale to, ešte raz, vyplývalo z jeho autority, nie zo štruktúry strany.
No a ešte k tomu spracovaniu rôznych biografii. V poslednej dobe sa nám tu vrútilo niečo, čomu sa v odbornej literatúre hovorí „politická korektnosť“. Môžem vám povedať, že postupovanie podľa tohto princípu je na objektívne historické bádanie devastujúcejšie, ako bývalé princípy marxistickej straníckosti a triedneho prístupu. Tie boli totiž každému známe a každý vedel, kedy a v akej situácii na ne narazí. Dnešná „politická korektnosť“ je pružná ako policajný obušok! Nikdy neviete, kedy a za akých okolností ju proti vám použijú. Preto sa ľudia z princípu nepúšťajú do problematických tém. Ako človek zaoberajúci sa primárne dejinami slovenského štátu, vám môžem so všetkou zodpovednosťou povedať, že bádanie o tomto období v 80. rokoch bolo omnoho slobodnejšie ako dnes.
Pan Hrnko,
ako laik sa s vami o terminologiu natahovat nebudem, volajte si napr. tie vykriky na predvolebnych zhomazdeniach v 1938 v style „jedna strana, jeden narod, jeden vodca“ ako chcete, podstatu to nemeni. Ja si nemyslim, ze to bol nahly zvrat v demokratickej strane ale jej postupny prerod.
Druhu cast Vasho prispevku chapem tak, ze problem nie je v tom, ako sa pozerame na Hlinku, ale v pohodli a urcitej ustrachanosti historikov v style „co o mne potom napise SME“. Lenze to nejde, chciet nieco zmenit a chciet aby to voslo do vseobecneho povedomia a zaroven to spravit nejak tak nenapadne, aby si to nikto nevsimol.
Potom patrite do mrtvej generacie a prelomit to moze len dalsia generacia historikov, ktora ma zdravu odvahu zakricat svoj nazor. Co je skoda, lebo mladost je aj neskusenost.
Juraj juraj, ty si asi nesledoval vystupenia pana hrnka v Slovenskej narodnej rade, ked vrcholil zapas o zvrchovanost a statnu samostatnost Slovenska a Slovakov…..
Keby ze hej, tak by si take somariny nesplietal…
pan Hrnko bol prvy, kto krical a to tak, ze Inav carnogursky lapal po dychu a VPNkari hrozili trestnymi oznameniami…….
Kurnik moja dysgrafia…Ivan Carnogursky
ja si zas pamatam ako po diskusnych vstupoch Augustina Mariana Husku na VPN Jiraskova dostal zaludocne vredy jeden nemenovany ideologicky tajomnik UV KSS dosadeny do funkcie prezidentom Novotnym. dnes je tento clovek ktovie preco medialne protezovanym politologom – z cerveneho bolsevika sa stal modry bolsevik …
A môžem Vám všetkým povedať, že môj Otec maturoval v Ružomberku, mama tiež na Ríngu skončila Meštianku. Môj otec bol ako miništrant u Hlinku, môj svokor, keď Hlinka zomieral, tak boli tam za Slovenskú mládež aj s krstnou mojej manželky? Pre mňa neuveriteľné, ale za sociku mi to Svokor vysvetlil! No, ale, čo s tým človek urobí!