Čo robí komisia slečny Závackej?

Pri túlaní sa naším Slovenskom človek naďabí na množstvo vecí, ktoré mu nejdú do hlavy. Napríklad pri mojej včerajšej (28. 3. 2013) návšteve Šamorína ma skoro Parom uchytil, keď som si obzeral jednu z mnohých sôch sv. Štefana, ktoré ako huby po daždi vyrástli v nedávnej dobe po celom území južného Slovenska. Nieže by mi prekážalo, to vôbec nie! Veď aj v mojej Stupave nedávno pri kostole zasvätenom tomuto svätcovi vyrástla jeho socha (síce len drevená, ale predsa). Veď kto by už v Tejtokrajine mohol mať niečo proti pripomenutiu si aj formou sochy niekdajšieho vladára Slovenska (v jeho dobe skôr známeho pod menom Nitrianske kniežatstvo), ktorý za pomoci slovenských veľmožov Honta a Poznana a ich nemeckého spolubojovníka Vencelína rozprášil posledné zvyšky staromaďarského pohanstva na území dnešného Maďarska a nastolil tam mocnou rukou vládu a kresťanský poriadok. Aký to bol významný zásah do života obyvateľov Panónie a Potisia svedčí aj to, že jeho obyvatelia vystrašení mocou nitrianskeho Vajka zabudli všetky slová, ktoré v svojom jazyku mali na pomenovanie poľnohospodárskych nástrojov a plodín rovnako ako na pomenovanie orgánov verejnej správy. Radšej ich prevzali tak, ako ich mečom učili Hont s Poznanom, a niečo zobrali aj od Vencelína. Teda postavenie onej sochy musíme hodnotiť výsostne pozitívne, rozčertilo ma však, že autori nerešpektovali historické fakty a dopustili sa tých istých trestuhodných omylov, ktoré urobil aj Ján Kulich pri vytvorení sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade! Continue reading