Nové Česko-Slovensko, staré problémy
O obnove Česko-Slovenska rozhodli zahraničné mocnosti, ktoré vyhrali druhú svetovú vojnu. Ako mnohokrát v minulosti, ani v tomto prípade nikoho nezaujímala väčšinová vôľa slovenského obyvateľstva, nikto sa ho nepýtal, či chce žiť v starých alebo v nových štátoprávnych pomeroch. Práve naopak, na oslobodených územiach došlo k násilnostiam nielen proti predstaviteľom bývalého režimu, ale aj k násilnému deportovaniu tisícok nevinných slovenských občanov do sovietskych gulagov. Vinníkmi neboli len sovietske spravodajské a policajné orgány, o ktorých motívaciu na takýto postup sa doteraz nikto vážne nezaujímal, ale často miestni udavači, vyrovnávajúci si osobné účty, alebo česko-slovenská rozviedka, ktorú ovládali komunisti na čele s obávaným Bedřichom Reicinom. Podporovaná sovietskymi „bodákmi“ a zaštítená zmluvou so ZSSR z roku 1943 sa do vlasti vrátila aj Benešova exilová vláda, nie však kompletná. Na rokovaniach v Moskve v marci 1945 si komunisti ako budúca rozhodujúca politická sila vynútili jej demisiu a prijatie komunistického projektu obnovy česko-slovenského štátu. Edvard Beneš, aby si uchoval svoje samozvané „prezidentstvo“, sa ochotne zriekol všetkých svojich londýnskych spolupracovníkov, ktorí sa nepáčili vedeniu KSČ. Z rokovaní medzi Benešovými stúpencami a zväčša českými komunistami na čele s Klementom Gottwaldom vzišiel aj budúci vládny program, ktorý bol v apríli 1945 predstavený verejnosti v Košiciach a známy pod názvom Košický vládny program. Len rokovania o budúcom pomere medzi Slovákmi a Čechmi v spoločnom štáte sa konali aj za prítomnosti zástupcov Slovenskej národnej rady, čím bolo po prvýkrát dané zástupcom Slovenska na vedomie, o čom maximálne budú s nimi českí komunisti i českí „demokrati“ ochotní rokovať. Continue reading