V tieni polmesiaca a stavovských povstaní
Porážka pri Moháči bola prológom dlhého obdobia nestability, rozvratu politického systému, vojen, nájazdov cudzích vojsk a stavovských povstaní. Sultán Süleyman bol tak prekvapený svojím ľahkým víťazstvom, že si vôbec neuvedomil jeho veľkosť. Obávajúc sa hlavných uhorských síl, ktoré však v skutočnosti neexistovali, sa radšej z Uhorska stiahol. Uhorské vládnuce vrstvy nepoučila ani krutá porážka. Naďalej jej predstavitelia súperili o vplyv, moc a majetky a smrteľné nebezpečenstvo pre krajinu a jej obyvateľov – osmanskí Turci – ich vôbec nezaujímalo. Práve naopak, jedna časť vládnucej vrstvy sa priamo s nimi spájala, aby dosiahla svoje úzke sebecké ciele. Prvý veľký konflikt vo vnútri vládnucej triedy sa odohral už pri riešení nástupníctva po mŕtvom kráľovi Ľudovítovi II. Na uprázdnený trón konkurujúce skupiny šľachty zvolili roku 1526 jednak Ferdinanda I. Habsburského v zmysle predchádzajúcich dynastických dohôd medzi panujúcimi dynastiami v Rakúsku, v Českom kráľovstve a Uhorsku a jednak predstaviteľa tzv. národnej strany, uhorského veľmoža chorvátskeho pôvodu s hlavnou majetkovou bázou na dnešnom Slovensku Jána Zápoľského. O veľkosti rozvratu a straty akýchkoľvek morálnych princípov svedčí aj to, že oboch kráľov úplne legitímne korunoval ten istý biskup Štefan Podmanický. Medzi znepriatelenými skupinami šľachty sa vzápätí rozpútala sa neľútostná dynastická vojna a Ján Zápoľský si neváhal pozvať na pomoc v boji s Ferdinandom Habsburským úhlavného nepriateľa kresťanstva, tureckého sultána Süleyman. V dôsledku rozhodnutia tohto „národného kráľa“ sa roku 1530 dostali osmanskí Turci prvýkrát aj na juhozápadné Slovensko a dôkladne ho vyplienili. Slovenský ľud sa tak dostal do priameho kontaktu s rabujúcimi tureckými hordami, s ktorými bol konfrontovaný nasledujúcich 150 rokov. Už vtedy desaťtisíce Slovákov bolo odvlečených za bezradného prizerania sa kráľa Jána do Osmanskej ríše a tam predaných do otroctva. Vyčerpávajúci zápas medzi dvoma korunovanými uhorskými kráľmi nakoniec skončil dohodou o vzájomnom rešpekte s tým, že po smrti kráľa Jána sa stane jediným kráľom Ferdinand I. Continue reading