Človek na rozdiel od iných živých tvorov je obdarený rozumom, aby mohol skutočnosť poznať nie len bezprostredne, ale aj sprostredkovane vyhodnocovaním skúseností a využívaním poznania druhých. Každý musí so mnou súhlasiť, že akékoľvek poznanie, a najmä poznanie minulosti, nie je samoúčelné, ale má nám umožniť orientovať sa vo svete, ktorý nás obklopuje. Ak obraz vytvorený poznaním zodpovedá skutočnosti, aj závery, ktoré si z neho vytvoríme, nás povedú správnym smerom a umožnia nám prijať správne rozhodnutia. Ak sa však zámerne dívame do pokriveného zrkadla a ak na základe obrazu, ktorý v ňom vidíme, robíme závery o skutočnosti, nemôžeme sa čudovať, že naše rozhodnutia nám prinášajú jedno sklamanie za druhým.
Dnes (14. 10. 2012) som si náhodou pozrel prvú časť dvanásťdielneho seriálu Zbohem Československo, ktorú v hlavnom televíznom čase uviedla ČT 2. Nemôžem povedať iné len to, že som bol nesmierne sklamaný, že aj po dvadsiatich rokoch od rozdelenia Česko-Slovenska dali autori prednosť dívaniu sa do pokriveného zrkadla. Namiesto toho, aby sa na vec pozreli triezvo, sine ira et studio a najmä, aby za Slovensko hovorili tí, ktorí predstavovali a predstavujú názory rozhodujúcej časti Slovákov, dostali v danom programe slovo zväčša okrajové persóny od začiatku zúrivo sa stavajúce proti objektívnemu, nezvratnému smerovaniu Slovákov k vlastnému národnému a štátnemu sebapotvrdeniu. Podľa toho aj ich svedectvá vyzerali
V cca hodinovom fíčri popri pomerne objektívnych vystúpeniach reprezentantov českého politického, kultúrneho a vedeckého života, ktorí často vedeli správne vyhodnotiť túžby Slovákov i zlyhania českej politiky v slovenskej otázke, dostali zo slovenskej strany slovo zväčša ľudia typu Š. Hríb, M. Šimečka, I. Hofmann, pre ktorých procesy na Slovensku vedúce k osamostatneniu boli „sprisahaniami“ fašistov, komunistov, eštebákov a podobných exotov, samostatnosť vlastne nikto okrem týchto okrajových osôb nechcel a z celého kontextu vyznievala akási výčitka na českú stranu, že to hneď na začiatku „nerozohnala“. Len občas zazneli hlasy J. Čarnogurského, M. Lasicu a M. Lešku, ktoré síce tiež mali ďaleko od objektívnosti, ale aspoň sa na slovenského diváka – občana neliala žlč a nesypal oheň so sírou.
Človek by si mohol povedať – nič nového pod slnkom. Od roku 1918 až do zániku spoločného štátu česká politika vždy ústami svojich predstaviteľov vystupovala voči Slovensku pomerne „ústretovo“. Nebývali to českí politici, ktorí zamietali oprávnené návrhy Slovákov na riešenie ich postavenia v štáte. Boli to vždy českým ovsom dobre živené slovenské „kone“, ktoré svojimi vystúpeniami torpédovali úsilie reprezentantov väčšiny slovenského národa na riešenie slovenskej otázky v Česko-Slovensku v súlade so slovenskými záujmami a aj záujmami spoločného štátu. Pravda, ak niekto mal záujem o spoločný štát, a nielen o podriadenie Slovenska pražskému centru! Aj českí reprezentanti, vystupujúci v programe, viac – menej odsudzovali praktiky českej politiky voči Slovensku v minulosti. O to viac je pre mňa nepochopiteľnejší zámer autorov, ktorí použili predchádzajúce, v celom komplexe zlyhavšie české postupy voči Slovensku z minulosti. Čo tým sledovali, je mi záhadou. Ak je to len uspokojenie alter ego a posilnenia si vlastného sebavedomia vis a vis zlyhaniu českej politiky voči Slovensku, je to úbohé. Ak sa na základe takto nastaveného krivého zrkadla má tvoriť obraz Slovenska v českých očiach, je to nie dobré. Nuž a ak to má slúžiť ako zdroj poučenia z minulosti, je to katastrofa. Slováci aj naďalej zostanú východní susedia českých krajín. Česi musia mať svoju slovenskú politiku, aj keby nechceli. Ak ich zdrojom informácií o Slovensku budú práve títo ľudia, nečaká túto politiku nič iné, ako keď sa opierala o názory V. Šrobára, I. Dérera, V. Širokého, J. Lénarta alebo M. Čalfu. Teda opätovné zlyhanie. A to je škoda. Dnes sú skutočné podmienky na to, aby sa otvorila nová kapitola našich vzájomných vzťahov, ktorá by napravila chyby minulosti.
Už od začiatku tohto roka vysielala ČT čosi ako niekoľkodielnu spomienkovú reláciu o rozpade ČSFR. Samozrejme „reprezentatívne“ obsadenú ľuďmi ako I. Mikloš, I. Radičová, M. Porubiak, J. Čarnogurský. Platí tu to, čo vždy: akú odpoveď chceš, takého oslov. K tomu pridám len toť celkom nedávne vyslovenie sa prezidenta Václava Klausa o Poľsku ako o Česku najbližšej krajine. Nech je to ponaučením pre všetkých snívajúcich svoj naivný sen o slovensko-českom bratstve (na večné časy a nikdy inak).
UŽ SA KONEČNE ZOBUĎTE!!!
Potvrdzujem, že v českých televíziách majú už 20 rokov skupinu vyvolených Slovákov (stále tých istých), ktorí sa im s prepáčením nech sa deje čokoľvek niekam strkajú. Vždy je úsmevné sledovať, ako im stále nedochádza, že to nie sú reprezentatívni Slováci a tvoria len veľmi malý zlomok populácie….Inak v podstate nám to celé môže byť jedno, ale ak to berieme tak, že je dôležité, aký obraz o histórii Slovenska ostane pre budúce generácie, tak už to jedno nie je, a proti tomu možno bojovať len tak, že sa budú vydávať (odborné) knihy, ktoré opisujú ako to naozaj bolo a ako to videli bežní Slováci. Také knihy sú zriedkavé.
ono s tym bratstvom Cechov a Poliakov v podstate Klaus mal pravdu 🙂
narodne zastavy maju rovnake, maju spolocne aj to Ř, oba narody rovnakou mierou nenavidia Nemcov a aj Rusov 🙂 Takze ozaj nasi cechoslovakisti su iba bratranci z druheho kolena 🙂
Pán Pomocník, podľa mňa oni vedia, že tí ľudia nie sú reprezentatívni. Ale ich názory im jednoducho vyhovujú. Keď sa totiž pozeráte do pokriveného zrkadla, prípadné vady krásy môžete ľahko zhodiť na zrkadlo. Ak sa pozriete do zrkadla normálneho, už to urobiť nemôžete.
Technická: ešte by som sa rád opýtal, čo je to ten fíííííčer. Nie je to náhodou literárny útvar, ktorý sa pred pár rokmi nazýval črta? Neviem, tak sa pýtam. Ďakujem.
Vážení páni, odporúčam posielať svoje príspevky na túto webovú adresu. Nech o tom vedia aj tí, ktorých sa to týka.
http://www.ceskatelevize.cz/porady/10417026502-sbohem-ceskoslovensko/212452801380001/
Tučko,
nejako som to musel nazvať, lebo po vypočutí „zástupcov“ Slovenska som tomu akosi nemohol povedať „dokument“.
V pohode, p. Hrnko, ale to ste ešte nevideli vystúpenie niektorých z nich na ČT vtedy, keď Radičová prehrala prezidentské voľby. A buďte rád, že ste to nevideli, naozaj buďte rád, pretože Slovensko sa tam prirovnávalo k zhnitej kuchyni…jedným z tých, ktorých ste menovali. Na to nikdy nezabudnem.
som to tiez pozeral. najobjektivnejsie o veciach hovoril Pithart. co sa tyka „slovenskych zastupcov“ typu Simecka, Hoffman, Hrib tak to bola tragikomedia, co tarali temer dvadsat rokov PO. boli to ludia, ktori svojho casu roztacali nacionalnu nevrazivost medzi inak bratskymi narodmi cechov a slovakov. nechapali alebo nechceli chapat nic vtedy a nechcu to chapat ani dnes. priznacna bola ich radoby „cestina“ so zlym prizvukom, prespikovana slovenskymi vyrazmi, ktora ceskych divakov asi dobre drazdila. zo schemy sa trochu vymykal stary lisiak Lesko, ktori o veciach hovoril opatrnejsie, tiez Lasica, ktory ma doma zatvrdilu cechoslovakistku a tak ma nadhlad, ci uz chce alebo nechce…
prinajmensom nase ministerstvo kultury by malo protestovat u ceskeho ministra kultury kvoli neobjektivnosti a nevyvazenosti publicistickeho programu…
Prepáčte za túto vsuvku (netýka sa zadanej témy).
Ale na jar som sľúbil že osobne preverím situáciu nad hradiskom Valy/Mikulčice a zvlášť sa tu zameriam na bývalý rybník Nesyt, ktorého výstavba okolo roku 1550 mala spôsobiť odtlačenie toku Moravy od hradiska Valy na východ.
Pre priblíženie – podľa archeologických vykopávok hradisko Valy obtekal hlavný tok Moravy zo západu, čiže ostrov Valy pôvodne patril k východnej – kopčianskej strane.
Informujem, že som skutočne osobne navštívil bývalý rybník Nesyt , pozrel si aj pôvodné – teda bývalé ústie riečky Kyjovka do rieky Moravy a osobne prešiel hrádze rybníka Nesyt, ktorý bol zlikvidovaný – premenený na polia po caa 200 rokov fungovania na príkaz Márie Terézie.
Musím konštatovať, že nesmierne dlhá hrádza obrovského rybníka rekordéra je pri päte cca 12 m široká, na korune široká cca 6m a 3 m vysoká. takáto mohutná hrádza je jednoznačne pre tok Moravy aj dnes absolútne neprekonateľná bariérou a takou zostáva aj dodnes a pôvodne uvažované sedimenty (sú asi 0,5m hrubé ) tu nehrajú žiadnu podstatnú rolu! Kto sa prejde po niekoľko km dlhej hrádzi bývalého rybníka Nesyt musí konštatovať to isté – hrádza by bola funkčná pri napustení rybníka aj dnes a vytvoril by sa neuveriteľne veľký rybník – Nesyt bol mimochodom v 20 rokoch moravský Texas -bohaté ropné pole, kde sa ropa ťaží ešte aj dnes.
Pod hrádzou je jasná zníženina – bývalé hlavné rameno rieky Moravy, ktoré vás privedie spoľahlivo až k hradisku Valy.
Čo je potešujúce, na hradisku sa intenzívne pracuje – prehlbuje sa zníženina okolo západnej línie valov, kde pôvodne tiekol hlavný prúd – čiže návštevníkom sa objasní pôvodná logika situácie (vodné opevnené mestečko s cca 2000 obyvateľmi).
Okolo východného valu je ale už živé rameno – tečie v ňom voda – rameno je teda živé, čo ma veľmi milo prekvapilo (uroveň priľahlého terénu je mimochodom iba cca 60 cm nad úrovňou hladiny vody v ramene!) pretože to veľmi priblížilo vtedajšiu situáciu.
Informujem Vás ešte o mojej terorií, že Mikulčice boli osadou obchodníkov so soľou. Podrobne som si pozrel polohu tzv Kniežacieho paláca a musím konštatovať, že sa nachádza na najvyššom mieste areálu. Bolo by to síce treba premerať teodolitom, ale po dnešnej návšteve som ešte viac presvedčený, že sa jednalo o sklad soli. Tie dôvody sú dva:
1. jedná sa o najvyššie miesto hradiska. Tkz. bazilika leží podľa mňa nižšie, čo je vysvetliteľné jedine tak, že sklad soli mal prednosť pred kostolom – musel byť na suchom a teda najvyššom mieste hradiska pretože soľ musela jednoznačne ostať uchránená pred vlhkosťou.
2. Najkratšia spojnica s prípadným možným prístavom sa vyznačuje vybratím vo vale, čiže zjavne bol Sklad soli napojený na miesto pristávania lodí (z východnej strane hradiska) . navyše pod valom je tam zachovaný rovný pás plný vody – kde boli asi parkované soľné lode.
3. Pokiaľ vôbec existoval nejaký kniežací palác, tak ako sídlo miestneho vládcu skôr mohla slúžiť prístavba k bazilike zo západnej strany – k tomuto riešeniu existuje aj ekvivalent v Blatnohrade.
Záver:
– Bývalý rybník Nesyt v roku 1550 masívnou hmotou hrádze jednoznačne a trvalo odklonil tok Moravy na východ s následkom, že pôvodné riečisko okolo Valov vyschlo. Stav je dodnes nezmenený- ak by malo dôjsť k návratu do pôvodného stavu, tak zemná hrádza by musela by byť prelomená resp. odstránená s vysokým nasadenín techniky
– údajný knížecí palác je s najväčšou pravdepodobnosťou skôr skladom soli
– Mikulčice – Valy boli pravdepodobne bohatou osadou dealerov soli
a jej vznik na rieke Morave a pod odbočkou – ústí riečky Kyjovky (čistá rovina) bolo spôsobené dobrou polohou v odbytovej zóne soli pre povodie rieky Moravy a vznik osady skôr podmienili dobré dopravné a vykládkové pomery (prístav na Morave, vyvýšený ostrov cca o 2,5m) a nie prioritne ochrana vody (skôr sa jedná o plytké ramená).
Odporúčam vykonať na mieste historickú rekonštrukciu – kópiu lodee a dopravu cca 1 tony piesku (soli) s vykládkou k priestoru „paláca“ – skladu. Tiež by bol zaujímavý aj vodný – vodácky prieskum – (teraz bol len bicyklovo/chodecký) , ktorý plánujem vykonať na jar – je to tam celkom zaujímavé – ramená pretekajúce bezprostredne k hradisku sú splavné a bude zaujímavý pohľad z vody na ochranné valy hornej časti valov („Akropoly! , kde sú ramená v pôvodnej pozícií.
Týmto zároven ďakujem Arch. ústavu Brno, že revitalizujú pôvodný vzhľad lokality = privádzajú vodu – a dúfam, že pribudne v dohľadnej dobe aj most na Kopčany.
Ideálne by bolo ešte obnoviť priechod v hrádzi rybníka Nesyt a priviesť tak živú vodu aj do ramena na západnej strane hradiska Valy.
Pre úplnosť pre záujemcov doplním ešte niektoré čisto technické údaje:
Hradisko Valy sa nachádza od ústia Moravy do Dunaja podľa kilometráže rieky Morava cca v riečnom kilometry cca 110 (ale tok rieky bol dlhší – l úpravami – preseknutím meandrov bol tok v 19-20 stor.skrátený o približne 13 km.
Nadmorská výška vtoku Kyjovky do Moravy je 160,5 mnm (tabuľa náučného chodníku), nadmorská výška ústia Moravy do Dunaja je cca 138 mnm (jarné vzdutie ale až do výšky 143 mnm -protiprúd až na r.k. 22,5km.
Samosplavom (bez pádlovania) trvá turistické splavenie lodí z Mikulčíc do Dunaja cca 4 dni. – čo je zrejmé, pretože spád rieky pripadajúci na 1 km predstavuje iba 18 cm – rýchlosť prúdu v prúdnici na rieke Morave je iba okolo 0,5 km/hod – čo ale umožňuje zase ťahanie lodí proti toku – pri brehu je aj slabý protiprúd. Modelovanie ťahania lode s nákladom asi 1 tony soli proti toku by bolo treba overiť skúškou (väčšia pramica naložená pieskom).
Dúfam že záujemci o históriu dostali vecné informácie a že sa na históriu 9. storočia a Mikulčíc budú pozerať už iným pohľadom.
Pán Hrnko,…ich svedectvá VYPADALI…?Vy,Slováčisko,lebo tak VYPADÁTE,ste schopný takého „dristu“? Alebo žeby ste sa tvárili ako Slováčisko ? Prosím,rešpektujte vo verejnom prejave slovenskú gramatiku,JAZYK SLOVENSKÝ a nemontujte do textov bohémizmy To je Vaša povinnosť a akoby povedal Talian…a basta !
Pán Gabáni,
ďakujem za upozornenie. Aspoň vidíte, ako to s tou našou slovenčinou „vypadáme“! Alebo žeby som už patril do starého železa? Pozri posledný odkaz!
vypadať1, -á, -ajú dok. postupne sa uvoľniť odniekiaľ a vypadnúť, povypadávať: Cementtová vakovka vypadala. (Kuk.) Vlasy mu vypadali. (Kal.) Drak ostarel, vypadali mu zuby. (Chrob.);
pren. Krása tvoja mi z mysli nikdy nevypadá (Sládk.) nevymizne.
vypadať3, -á, -ajú nedok. trochu zastar. dospievať k nejakému výsledku, končiť sa, dopadať: Čo chcem, vždy vypadá naopak. (Sládk.)
vypadať2, -á, -ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. vyzerať
Ale,ale pán Hrnko,predpokladáte, že Vás Sládkovič podporí ?A pozrel som si posledný odkaz ,cement sa píše nie ako cementt . Ďakujem za lekciu,takmer by som už zabudol na ďalšie ekvivalenty slova VYZERAŤ …
Pán Gabáni,
a k téme nemáte nič? Včera som mal na prechádzke nevyleštené topánky. To ste si nevšimli?
Pán Hrnko,Vaše texty čítam naozaj rád,myslím,že sa môžem s obsahom každej Vašej témy úplne stotožniť, preto som si Vás aj vyhľadal ,nesmiete však znehodnocovať kvalitu Vašich myšlienok takýmto spôsobom,o ktorom píšem.Zajtra si obujte vyleštené topánky , lebo ak Vás stretnem,budem o tejto škandalóznej udalosti naisto písať ! Váš sarkazmus v odpovedi je pozoruhodný , čo Vás k nemu motivovalo ? Budem hádať …
Hádajte a hútajte. Predtým si však prečítajte svoje príspevky a zamyslíte sa, či v nich nie je skrytá odpoveď.
Hádam,hútam – a našiel som. Mali ste pravdu,tam je skrytá odpoveď !
Dobry den, chcem sa spytat ci ste uz poculili niekedy o tychto podivuhodnych „teoriach“ 62-rocneho experta ktorych ich vypisuje v tychto diskusiach:
DÚFAM. ŽE NECHCETE, ABY SOM NA TAKÉ ŽVASTY REAGOVAL, NEDAJBOŽE ICH PUBLIKOVAL NA MOJOM BLOGU.
A. Hrnko
Chcel by som vediet ci sa o takych expertoch ako je Palacky ucia v madarskych skolach, pretoze mi sme sa ucili, ze ziadna genocida Slovanov alebo „utekanie k susednym narodom“ nebola, ale Madari sa v celku pokojne usadali pri svojich „uciteloch“
Pán Hrnko, pán Pomocník, pred niekoľkými dňami (keď mal Bernolák výročie) odvysielal SRo počas týždňa v rámci relácie „Príbeh na týždeň“ taký prierez jeho životom. Okrem iného tam zaznelo, že jeho rodná obec bola zatopená priehradou a miesto jeho hrobu je neznáme. Rád by som sa vás oboch opýtal, ako vlastne posúdiť taký čin, akým je obetovanie rodiska autora prvej slovenskej gramatiky v prospech vodného diela? Malo by sa to chápať ako nekultúrny počin, alebo ako verejný záujem? Kde je vlastne hranica takýchto kompromisov a mali by sa v takýchto prípadoch vôbec kompromisy robiť? Sú nejaké všeobecne akceptované zvyklosti, podľa akých by sa malo postupovať v takýchto prípadoch? Neviete prípadne, ako to robia v zahraničí? A druhá otázka: koľko je vlastne slovenských osobností, ktorých hroby nepoznáme? Aspoň odhadom. Ďakujem. P.S. Viem, že to nie je k veci.
z internetu
Hrob Antona Bernoláka – kaplnka svätej Trojice v Nových Zámkoch
Kultúrna pamiakta. Najstarší cintorín mesta bol na dnešnom Bernolákovom námestí (v takzvanom malom parku). Tento kamenný cintorín bol zrušený v roku 1872. V parku na vyvýšenej strane v priestoroch bývalého cintorína stojí dnes kaplnka Svätej Trojice. Tu je pochovaný slanický rodák, novozámocký dekan a prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, Anton Bernolák.
Ďakujem, pán Schwarz, za info. Ale naozaj to v rozhlase zaznelo.
Tučko,
to isté som chcel povedať aj ja.Ale ináč váša otázka okolo Slanice je mimo. V každej obci sa niekto narodil a pokrok nemožno zastaviť. Horšie je, ak sa zbúra ničo, čo mohlo stáť – napr. bratislavské Podhradie, púchovský kaštieľ, budova v Čadci, kde sídlila štúrovská Slovenská národná rada apod. To je barbarstvo. Zatopenie Slanice – nie celej, lebo Slanický ostrov s kostolom je nad hladinou priehradnej nádrže – bolo nevyhnutnou daňou pokroku.
To, co dnes predvadzalo sme.sk ohladom vyrocia Gabčíkovskej priehrady bolo neskutocne. Brutalna propaganda v prospech madarstva proti Slovensku. Jednoducho sialene!
A dalsie uplne pokrivene zrkadlo medii. Respektive toho najantidemokratickejsieho: http://ekonomika.sme.sk/c/6576364/novy-sef-sprav-stv-diko-z-tohto-nebude-kino-ako-na-markize.html Tie prve otazky su sialene.
tych pokrivenych zrkadiel je ovela viac, dokonca aj na pracoviskach Historickeho ustavu SAV
http://spravy.pravda.sk/cernova-nebola-krivdou-aj-slovaci-strielali-do-madarov-tvrdi-historik-1eh-/sk_domace.asp?c=A121027_093210_sk_domace_p23
“
Tragédia v Černovej si v roku 1907 vyžiadala 15 mŕtvych a desiatkych zranených, keď legionári začali strieľať do davu ľudí, ktorí žiadal, aby ich novpostavený kostol posvätil ich rodák Andrej Hlinka.
Autor: wikipedia
“
– text pod fotografiou dnes na pravda.sk
Slovo novinár je u mňa nadávka a čo tam tára Holec svedčí o úrovni univerzitných profesorov.
Najhoršie je, keď dutá hlava začne filozovať a keď sa k tomu ešte rozhodne pridať morálne „ponaučenie“, vtedy je to už totálna katastrofa. Inak káder SAV ma celkom prekvapil, na ten „somársky mostík“ medzi 1907 a 1919 by mohlo byť hrdé nejedno dieťa v predškolskom roku. Gratulujem tejto vznešenej ustanovizni (SAV) k jej progresu. Snáď v ďalšom tisícročí…
Reagoval som na ten novinový článok.
za masakru v Cernovej bola zodpovedna Uhorska vlada. Mysliet si, ze strelba „nebola krivdou na slovenskom národe“ je hlupost, pretoze narodnost strelcov nie je podstatna, ti sa riadili podla rozkazov a platnych zakonov Uhorska. A ako vieme strelci neboli sudeni alebo potrestani, ba prave naopak Uhorske urady obvinili z organizovanie nepokojov obyvatelov Cernovej…
Zaujímavosť: V jednom (myslím 7.) dieli „dokumentu“ Sbohem Československo sa hovorí o delení majetku. V ňom to už pár vtedajších českých politikov nemohlo vydržať a pochválili sa tam, ako tých „blbých Slovákov“ pri delení majetku okradli. Dozvieme sa, že slovenských poslancov si vraj pred hlasovaním o delení štátu rozdelili, aby ich opili, alebo že slovenského ministra v Prahe poslali na služobnú cestu, aby za jeho chrbtom schválili prevod významného vojenského majetku na budúcu Českú republiku atď. (je tam toho viac, ale treba dobre počúvať, lebo radšej to tam veľmi nezdôrazňujú). Takisto sa dozvieme (ale to je informovanejším známe), že štát úplne jasne rozdelil Václav Klaus, on bol ten, kto to na koniec rozhodol. Na tom by nebolo nič zlé a bežní Slováci to aj chceli (oveľa viac Slovákov ako to v tom filme prezentujú), ale naozaj je potom dosť čudné, keď z Prahy vytrubujú do celého sveta ako tí nacionalistickí slovenskí politici rozdelili štát, keď sami v „domácom“ kruhu priznajú, že to tak vôbec nebolo. Tak aspoň nech sa priznajú k svojmu dielu (teda že sa z ich pohľadu zbavili „zátaže“), za čo sa hanbia?
Celkovo možno povedať, že z celého toho jedného dielu podľa mňa napriek snahe autorov dosiahnuť opak úplne jasne vyplýva, že nacionalisti tu paradoxne boli a sú (istí) Česi a nie naopak. V ostatných dieloch to potom autori rýchlo „kompenzovali“ tým, že sa snažia ukázať (často aj veľmi sugestívnymi obrazovými vsuvkami), že Slováci vtedy boli akoby všetci so zaťatými päsťami niekde na ulici. Neustále to tam opakujú, oni si zrejme vážne myslia, že to je nejaká reprezentatívna vzorka.
Mimochodom: Ten pán, čo ho ukazovali tuším na začiatku alebo v ukážke, ako režiséra alebo autora toho celého, je ten istý, čo vytvoril niekedy v roku 1991/1992 raz večer v hlavnom vysielacom čase vo federálnej televízii vysielanie o tom, že Slováci sa práve oddeľujú a tým pádom všetko v Čechách a na Slovensku kolabuje atď. (tvárili sa najprv, že to je naozaj, až dodatočne sa priznali, že to bola fikcia), proste vtedajší dvorný český propagátor, čo mu dali na tento účel aj hlavný vysielací čas…a takisto bol známy svojimi protislovenskými postojmi. To len pre tých, čo sú mladší.