Múdrym na pripomenutie, hlupákom to bude aj tak zbytočné

Nerád používam vulgarizmy, ale niekdy to nejde. Aj v tomto prípade. Niektorí ľudia, ktorí majú na konci chrbta dieru (ANNUS), si myslia, že tá diera nie je na to, aby im umožnila z tela odchod zvyškov ich hodovania, ale na to, aby ňou špinili na všetko slovenské a národné, dokonca sa tváriac, že im ide o pravdu o Slovákoch, o pravdivý výklad ich národných dejín.

Jednou z osôb s takýmto ANNUSOM je aj onen P.H., ktorému som neprezieravo dal svoju e-mailovú adresu a denne ma tak kŕmi – hoci som mu už napísal, že s ním nie je žiadna zmysluplná debata a že s ním nemienim komunikovať – svojimi imbecilnými otázkami a teóriami. Tak som sa dozvedel, že v listine zo začiatku 13. storočia, kde je uvedené pre obyvateľov Hronského Beňadika, že majú rovnaké práva nech sú národnosti „Saxones, Hungari alebo Slavi“, že pod pojmom Hungares treba vidieť Slovákov, a že Slavi by mohli byť Lužickí Srbi. No a jeho hlavným problémom je, aby som mu vysvetlil, ako sa dorozumievali títo Saxones, Hungari a Slavi. Skrátka človek by povedal, že človek, ktorý dokáže položiť kardinálnu otázku týmto spôsobom, to asi nemá v hlave v poriadku. Neviem. Nemám znalosť o tom, čo má napísané v chorobopise. A nemienim sa tým ani ďalej zaoberať. Nemá to zmysel. Ale keďže dotyčný pán svoje nezmysly posiela široko ďaleko a ich hlavným obsahom je špinenie na A. Bernoláka, ktorý vraj bol maďarón (jeho hlavným argumentom je, že vedel maďarsky, preto musel byť maďarón – svätá prostota, ale skôr asi zadubená sprostota), a keďže v každom treťom e-maili odo mňa žiada, aby som mu dal nejaký dôkaz, že Bernolák sa niekedy prihlásil za Slováka – rozhodol som sa – nie pre neho, lebo kde nie je miesto na rozum, tam sa žiadna myšlienka nedá umiestniť, ale pre tých, ktorí by si na základe jeho tupého dobiedzania mohli náhodou myslieť, že Bernolák sa nikde neprihlásil za Slováka – uverejniť časť z úvodu jeho Filozoficko-kritickej kritickej rozpravy o slovenských písmenách. Nech každý súdny človek posúdi, či sa tam neprihlásil k svojej slovenskosti (upozorňujem najmä na pasáž, kde spomína „náš jazyk“) a či  takto mohol písať maďarón. Viem, že je to podliezanie latky, úrovne tohto blogu, ale verím, že pravidelní návštevníci mi to odpustia.

Takže spomínaný text:

.. .Dosial veľmi mnohí pestovatelia slovenského jazyka v Uhorsku mali horlivú a naozaj chvályhodnú túžbu, aby sa našiel aspoň len jeden človek spomedzi toľkých, vo všetkých náukách veľmi zbehlých ľudí, ktorý by odložil načas príliš vážne vedecké starosti a venoval pozornosť i vedecké úsilie vypestovaniu panónskoslovenskeho1 pravopisu a výslovnosti a očisteniu od chýb, ktoré sa dostali do nášho jazyka z výslovnosti a pravopisu českého. Ale veru tieto horlivé a celkom oprávnené želania vyšli nazmar. Jedni nemali smelosti a trpezlivosti k namáhavej práci, druhých odradila od podujatia a začatia práce obťažná a ešte neprekliesnená cesta; niektorých odstrašila nežičlivosť‘ a ohováranie niektorých protivných ľudí, s ktorými museli žiť; mnohým bolo na prekážku verejne zamestnanie. Iní, o ktorých sa dobre vie, že ich je mnoho, síce i proti spomenutým ťažkostiam venovali sa pestovaniu slovenského jazyka a viacerými vydaniami poučných pravidiel, určených na jeho vybrúsenie ho aj obohatili, ale tieto pravidlá tak preplnili pravidlami čerpanými z českých prameňov, že by vyhovovali skôr Čechom ako panónskym Slovákom.

Keď si tejto veci veľmi dobre všimli mnohí a poriadni verejne činní mužovia, podľa vlastnej schopnosti a jasného postrehu povzbudzovali nás, prosili a aj viac ráz pobádali, aby sme sa my chytili do tej práce a aby sme s napätím všetkých síl celkom upravili pravopisne pravidlá, očistené od chýb a ťažkostí, podľa úzu Slovákov bývajúcich v Panónii2. Táto práca sa nám videla ťažká. V daných našich okolnostiach veľmi ťažko dosiahnuteľná a pre zmenu, ktorú so sebou nevyhnutne privádzala, i nebezpečná. Vedeli sme totiž s plnou istotou, že narazíme na mienku iných, pretože aj tu platí výrok: „Väčšiu silu má stará chyba ako nová napráva“, nehovoriac o nevhodnom, ako aj straníckom úsilí tých, ktorí sa všemožné snažia dokázať, že i v samom panónsko-slovenskom pravopise treba kráčať‘ po stopách českých. Pre tieto prekážky sme sa veru chceli celkom vyhnúť‘ tejto práci, zatarasenej toľkými ťažkosťami. Keď však na nás veľmi doliehali a toľko ráz nás prosili, aby sme túto malú prácu neodvrhovali  – veď keby sa náhodou aj zjavili príliš prísni kritici, ako to už býva, nestarali by sme sa o nich – konečne sme horko-ťažko so žiadosťou súhlasili, ale predsa sme neuznali za dobré dať sa do práce prv, kým by sme neoboznámili s predsavzatím múdrych a slávnych mužov, ktorí bývali ďaleko od nás a mohli mat‘ o vec záujem; na ich súhlas, ba ešte aj odporúčanie, sme začali. Čo sme však vykonali, nech posúdia tí, ktorým na srdci leží starosť‘ o tieto domáce veci a nie tí, čo nevedia rozoznať‘ somára od komára…

 

(Bernolák, A.:) Dissertatio philologico-critica de Litteris Slavorum… Posonii 1787

 

51 Responses

  1. Milanxyz 23. augusta 2012 / 10:54

    Dobré ráno pán Hrnko,
    vie sa o koho ide, aj to, že s ním už takmer všetci, na ktorých sa so svojími nezmyslami obrátil, prestali komunikovať. Má to pomýlené, ale nechce si to uvedomiť. Nestojí za to sa s ním ďalej zaoberať.
    Chcel by som Vám ale pripomenúť, že prednedávnom ste sľúbili, že uverejnite svoju prácu o augustovom povstaní, na ktorú trpezlivo čakám. Je čas to zverejniť, najmä po uverejnení niektorých detailov atentátu na Heydricha v poslednom dvojčísle SNN, podľa ktorých, pokiaľ sú pravdivé, veliteľ komanda Gabčík nekonal ako hrdina, ale ako zbabelec. Je to prvá „lastovička“ tomto prípade a určite potrvá, kým sa pravda o akcii Anthropoid prevetrá a príjme.
    Veď ako Bernolák hovorí „Väčšiu silu má stará chyba, ako nová náprava“.
    Myslím si, že toto tvrdenie sa vo veľkej miere vzťahuje aj na povstanie v 44-tom.

  2. Anton Hrnko 23. augusta 2012 / 22:33

    Milanxyz,
    samozrejme, že sa vie. Aj ja som s ním už prestal komunikovať. Pokúsim sa nájsť ten článok ešte pred výročím povstania. K tomu článku o Gabčíkovi. Myslím si, že nie je celkom objektívny. Neráta so stresom. Napr. ten samopal – nespočetne krát to nacvičoval, a predsa ho nezložil správne a zlyhal. Ale nie o tom som chcel. Kedysi dávno som v archíve našiel raport o kauze úteku Gabčíka do zahraničia. Podľa tejto správy bol Gabčík správca vojenského skladu na Skalke pri Trenčíne. Keď Nemci v marci 1939 okupovali západné Slovensko, domáhali sa vstupu do skladu. Gabčík im však sklad odmietol vydať. Keď dostal na to príkaz z Bratislavy – aby sklad vydal – urobil nejakú sabotáž na otváracom zariadení a dezertoval do Poľska. Teda nebol to nejaký „kriminálny“ čin, ako to podsúva autor článku. Materiál je vo fonde Ministerstva vnútra alebo Krajinského úradu.

  3. Milanxyz 24. augusta 2012 / 16:35

    Pán Hrnko,
    nemôžem posúdiť, do akej miery je článok o Gabčíkovi objektívny, ale faktom je, že o mnohých detailoch tých časov sa dozvedáme až teraz a hodnotenie od klávesnice je priďaleko od vtedajších okolnosti. Napríklad ten samopal. Zaiste ho rozložil a zložil stokrát, veď bol cvičeným záškodníkom. Ale pretože s takou okolnosťou sa počíta, ako druhú možnosť zastrelenia Heydricha mal pištoľ, narábanie s ktorou bol tak isto dôkladne vycvičený. Pointa, na ktorú autor v článku upozornil bola tá, že po zaseknutí samopalu tvárou v tvár Heydrichovi ho odhodil a namiesto toho, aby vytiahol pištoľ a strieľal, sa obrátil a utekal preč. Len vďaka duchprítomnosti Kubiša ho Heydrich nezastrelil.
    Takisto názory na sabotáž na otváracom zariadení vojenského skladu sa môžu rozchádzať. Čo tým dosiahol? Nemci sa do skladu dostali tak, či tak, možno o deň neskôr a možno, že pritom celé otváracie zariadenie zničili. Ich to nebolelo, bola to len naša škoda.
    To, čo urobil bola zbytočná sabotáž. Žeby sabotáž v Slovenskej armáde nebol kriminálny čin? V každej inej bol a je, a za sabotáž je vojenský súd poprípade popravčia čata.

  4. Petr Kropáček 24. augusta 2012 / 19:39

    Hmm, komentovat objektivnost článků v takovém plátku jako jsou SNN, snad ani není potřeba. K té slátanině upoceně se snažící dehonestovat J. Gabčíka, nevím co dodat…že by národňárská demagogie dosáhla svého vrcholu…?

    Tak pro zajímavost 1. díl z cyklu ČT Heydrich-konečné řešení

    http://www.ceskatelevize.cz/porady/10350893065-heydrich-konecne-reseni/212563235400015-atentat/

    a rozhovor s E. Stehlíkem o J. Gabčíkovi

    http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/171247-gabcik-ten-co-zabil-kata-ceskeho-naroda-heydricha/

  5. Anton Hrnko 24. augusta 2012 / 20:45

    Pán Kropáček,
    svoje hodnotenia úrovne SNN si láskavo nechajte pre seba. Ja by som povedal, že rovnaký plátok ako Lidové noviny alebo hocijaký postkomunistický „žurnalistický“ výtvor na území bývalého spoločného štátu. Holt, demokracia nie je vždy prechádzka ružovou záhradou. Niekedy je to aj brodenie sa po hnojisku – teda sledovanie našej i vašej tlače.

  6. Tučko Bombička 24. augusta 2012 / 22:15

    Veru nie, pán Hrnko. Lidové noviny sú skutočne exemplárnym príkladom (často neskrývaného) českého šovinizmu (samozrejme na účet Slovákov) na rozdiel od iných českých médií. Takže porovnávanie tohto českého splašku so SNN, nech sú aké chcú, si vyprosím.

  7. Milanxyz 24. augusta 2012 / 23:01

    Ako keby sme Vás nepoznali pán Kropáček,
    ako stará platňa. Všetko, čo je napísané na Slovensku je „upocená slátanina“ a „národňárska demagogie“. Len to z Čiech je čisté, ako ľalia…..

    Nuž pozrime sa, čo o atentáte píše Wikipedia pod heslom „Heydrich“ (voľne preložené):
    „Križovatka v Prahe-Libeň bola veľmi vhodná pre útok, pretože Heydrichovo auto muselo v ostrej zatáčke znížiť rýchlosť. Keď auto spomalilo, Gabčík namieril samopal, ale ten sa zasekol a nevystrelil. Namiesto zrýchlenia, Heydrich prikázal šoférovi zastaviť auto, aby sa porátal s útočníkmi. Keď auto zastavilo, Kubiš hodil upravenú protitankovú mínu k zadnej časti auta.V explózii bol Heydrich, aj Kubiš ranení.
    Keď sa dym rozplynul, Heydrich vystúpil z poškodeného auta s pištoľou v ruke, utekal za Kubišom strieľajúc. Kubiš vyskočil na bycikeľ a pedalujúc unikol. Heydrich kvôli zraneniu stačil bežať tak pol bloku.
    Svojho šoféra poslal za Gabčíkom, ktorý v prestreľke zasiahol šoféra do nohy a tak sa mu podarilo utiecť do tajného bytu.“

    Wikipedii sa nedá vo všetkom veriť, ale pre zaujímavosť, čo píšu v hesle o Gabčíkovi (aj v hesle o Kubišovi):
    „Gabčík a Kubiš čakali na zástavke električky neďaleko nemocnice Bulovka, Praha-Libeň. Keď sa Heydrichov cabriolet približoval k ním, Gabčík vystúpil pred auto, aby vystrelil, ale samopal sa mu zasekol. Heydrich rozkázal šoférovi zastaviť. Keď sa postavil, aby vystrelil na Gabčíka, Kubiš hodil upravený protitankový granát k autu….. Heydrich, neuvedomujúc si svoje zranenie, vyšiel z auta, vystrelil a snažil sa prenasledovať Gabčíka, ale čoskoro skolaboval. Klein sa vrátil z neúspešného prenasledovania Kubiša a Heydrich ho poslal za Gabčíkom, ktorý tentoraz použijúc svoj revolver ho dvakrát postrelil.“
    Nuž hádam niečo na tom bude, že po zlýhaní samopalu mohol Gabčík použiť svoj revolver namiesto zutekania ….

  8. Petr Kropáček 25. augusta 2012 / 8:31

    Pane Hrnko,
    když dovolíte, tak si své hodnocení laskavě nenechám pro sebe. No a pokud chcete házet Lidové noviny a SNN do jednoho pytle, tak mě zase napadá cosi o hrubé demagogii … ale to není předmětem tohoto článku ani diskuze pod ním. Mimochodem zas utekl další měsíc, jak jste pokročil se sháněním dokladů pro vaše tvrzení 1-5?

    Pane XYZ,
    rekonstrukci jste viděl? Viděl. Tak dlouze nespekulujte nad rozhodnutím, které muselo padnout ve zlomcích vteřiny. Obzvlášť když sami experti nemají dodnes zcela jasno, jak celá akce probíhala a byla naplánována. Pokud Gabčík nechtěl střílet proti tramvaji Stenem (a dát tak dárek Goebelsovi), tak to samé platilo i pro pistol (kde by vzali čs. parašutisté revolver?). Následná přestřelka z pistolí, pak probíhala před jiným „pozadím“. Pochopitelně, že zmínka o účasti Gabčíka jako pěšáka v kampani ve Francii 1940 v rámci 1. pěšího pluku čs. divize a to, že byl jedním ze 7 československých parašutistů, kteří 7 hodin vzdorovali 100-násobné přesile SS a gestapa v kostele sv. Cyrila a Metoděje v okupované Praze 18.6.1942 se již do SNN nevešla…vždyť by to byla přece „nenáležitá glorifikácia“ (sic!). Článek pisálka takto dehonestujícího Gabčíka, je prostě „upocená ubohost“ a „národňárská demagogie“. Bohužel pro tyto „taky noviny“ tak typická.

  9. Milanxyz 25. augusta 2012 / 14:09

    Ale, ale pán Kropáček,
    pozel som rekonštrukciu atentátu a tá Vašej verzii len priťažila. Oni sa tam zhodli, že pre cvičeného atentatníka, plniaceho tak dôležitú úlohu, prítomnosť električky nemohla (nesmela) ovplyvniť

    Mimochodom, Google má vyše dva a štvrť miliona referencii na Heydricha, Wikipédia je prvou z nich. Pod jej článkom je zoznam 121 citátov iných autorov, z ktorých meno ani jedného-jediného nedáva tušiť, žeby patril k tým s „národňarskou demagogiou“.
    Naopak, z uvedenej literatúry (34 diel) je aj jedno vydané v roku 2002 Ministerstvom národnej obrany ČR. Teda ťažko povedať, žeby Wikipediin príspevok bol poplatný nejakým „upoceným slátaninám“.

    Čo sa týka električky, tá sa tam nemohla objaviť v zlomku sekundy, jej približovanie museli obaja experti-záškodníci pozorovať. Pokiaľ ju brali do úvahy, je preto divné, že Gabčík vstúpil na cestu proti autu a namieril na Heydricha samopal (Sten). Dosiaľ všetky pramene (aj odborníci na videu) hovoria, že Sten sa zasekol, teda, že Gabčík stiahol spúšť, ale zbraň nevystrelila. Inými slovami električka, ne-električka, chcel strieľať.
    Rozvážny atentatník, by v prípade, že električka (na ktorú by mal brať ohľad) prichádzala do pozadia auta, vôbec do cesty s namierenou zbraňou nevstupoval. Rozhodnúť sa strieľať, vystúpiť proti protivníkovi a potom zbadať, že tam ide električka a ostať stáť, nestrieľať, je dobrá teória pre tých, čo nevedia rozmýšľať.
    Heydrich dal auto zastaviť. To sa určite nezastavilo na metri. Bola električka stále v smere paľby?
    Po výbuchu granátu Heydrich vystúpil z poškodeného auta. Nebolo dosť času naňho strieľať? Alebo aj električka okamžite zastavila a cestujúci (stále v dráhe streľby) sa začali dívať, ako to dopadne?
    Zaujímavé, že tam bola „přestřelka z pistolí“, ale nikto z nich Heydricha (ani jeho šoféra), ktorí ich hneď začali prenasledovať, netrafil. Gabčík údajne postrelil šoféra, ktorý ho prenasledoval ďaleko od miesta atentátu.
    Zaiste podarená teória.

    Článok v SNN sa týkal Gabčíka a jeho konania počas atentátu a nie 7-hodinového odolávania „100-násobné přesile SS a gestapa“ zpoza hrubých múrov kostola.

    Jednoducho, keď sa niečo napíše na Slovensku, čo nie je „košer“ pre Čechov, tak to je zásadne „upocená úbohost“ a „národňarská demagogie“.

    V Čechách je to asi ináč. Vďačný český ľud na nehynúcu pamiatku atentátnika „kata českého lidu“ – Heydricha, pomenoval mestečko – na Slovensku.
    Typicky české.

  10. Petr Kropáček 25. augusta 2012 / 19:12

    Ale, ale pane XYZ, rozumíte slovu „pokud“? A verzí proč tenkrát parašutisté na Heydricha nevystřelili je hned několik. Viz. video s rekonstrukcí. Můžete si klidně vybrat, která se vám zdá pravděpodobnější (zaseklý náboj, vadný náboj, nesprávně sestavený Sten, ohled na lidi v tramvaji,…?). Netuším, kde zrovna vy berete tu jistotu. Nicméně experti, kteří se touto problematikou zabývali/jí ještě nepřišli s tím, že by Gabčík byl, nebo se choval jako „nenáležitě glorifikovaný zbabělec“… to je to, oč tu běží.

    To co se objevilo v SNN je střelbou do vlastních (slovenských) řad, nikoli českých. To byste snad pochopit mohl. Tak si ty vaše spekulace a „dobré teorie“ pro „tých, čo nevedia rozmýšľať“, nechte raději od cesty (v rekonstrukci hned několik zažitých představ o průběhu atentátu v celku logicky rozebírají a označují za velmi nepravděpodobné /vstupování Gabčíka do dráhy auta, atp./ a vy je tady plácnete znova). A ten článek v SNN byl o J. Gabčíkovi jako osobnosti, nejen o jeho jednání během atentátu. Trochu se tedy zorientujte a já vám naoplátku nebudu kázat o tom, co je typicky slovenské. (Buďte v klidu, SNN mezi to nepočítám ani omylem.)

  11. Milan2 26. augusta 2012 / 21:10

    Postaviť sa pred Heydricha (teda pred minimálne dve pištole -vrátane tej šoférovej) a namieriť na neho na otvorenej ceste samopal mohol len psychicky odvážny a silný človek.
    Prirovnať dnes sa to možno dá v civilnom živote postavením sa s puškou pred leva v buši, či pred útočiaceho diviaka…
    Spochybňovať osobnú odvahu takéhoto človeka môže len blázon.
    Spomínam si na osobné spomienky jedného účastníka SNP- počas tankového útoku Nemcov pri Sliači ponad ich zákop prešiel tank – že sa pri tom zo strachu skoro posral… Tankom a útoku sa ale postavil a pokladám ho preto za statočného vojaka – hoci by sa aj posral.
    Zbabelosť majú právo posudzovať iba tí, čo sa v podobných udalostiach osobne ocitli – ostatní statočnosť nemôžu objektívne posúdiť – pretože ani nevedia, ako by sa správali sami. Vedia maximálne, ako by sa chceli zachovať.

  12. Milanxyz 27. augusta 2012 / 10:45

    Pán Kropáček,
    verzii, prečo Gabčík nevystrelil sú len dve. Alebo sa mu zasekla zbraň, alebo si to rozmyslel. Tá druhá verzia, že si to rozmyslel vzhľadom na približujúcu sa električku, bola vznesená jedným z diskutujúcich pri rekonštrukcii prípadu a bola vzápäti anulovaná hlavným diskutujúcim (pravdepodobne najväčším prítomným vojenským expertom), ktorý to okamžite vylúčil poznámkou, že atentatníci pri plnení tak dôležitých úloh nemôžu náhodných prítomných absolútne brať do úvahy.
    Pán Kropáček, za pár mesiacov Slováci doma i vo svete oslávia dvadsiate výročie znovuzískania slovenskej samostatnosti, preto je na čase, aby ste si uvedomili, že už nie sme kolóniou Prahy a že nám nemôžte, ako kedysi, diktovať, čo si môžme o spoločných dejinách myslieť. Nevidí sa mi, žeby Gabčík svojimi činmi pomohol Slovensku, aj keď chápem, že v ČR majú dôvod ho oslavovať. Pomohol ich veci.

    Milan2:
    neviem, kto spochybňuje osobnú odvahu Gabčíka, ani nevedno, prečo sa prihlásil do záškodnického komanda. To je na iných, povolanejších. Článok v SNN iba vyvodzuje, že Gabčík po zlýhani samopalu ho odhodil (našiel sa na mieste), nezačal strieľať záložnou zbraňou, aby úkol – zavraždenie Heydricha splnil, ale (podľa všetkého) začal utekať. Detaily týchto okamžikov ešte nie sú celkom známe a dosiaľ uvedené výpovede svedkov sa dosť rozchádzajú.
    Faktom je, že Gabčík čakal na auto s nabitou zbraňou (či už vstúpil do cesty, alebo nie), Heydrich nemal v ruke pištoľ a jeho šofér mal plné ruky práce zvládnuť auto v ostrej zatáčke.
    Gabčík sa teda nepostavil „pred minimálne dve pištole“, prakticky ani pred jednu, lebo Heydrich po Prahe cestoval bez ochránky a musel byť Gabčíkom so samopalom poriadne zaskočený. Nikto nespochybňuje fakt, že keď zbadal Gabčíka prikázal šoférovi auto zastaviť (na stojaté, alebo takmer zastavené auto hodil Kubiš bombu) a po rozplynutí dymu vystúpil z auta a začal po utekajúcich strieľať.
    To sú zatiaľ známe detaily, úsudok si môžte urobiť sám.

  13. Petr Kropáček 27. augusta 2012 / 14:33

    Pane XYZ, tento článek nazval p. Hrnko takto: „Múdrym na pripomenutie, hlupákom to bude aj tak zbytočné“. Jen vám tedy připomenu, že ten „1 diskutující“ při rekonstrukci, který neustále laboruje s vlivem projíždějící tramvaje (ten šedivý pán s brýlemi v maskáčích z army shopu, na začátku pořadu vystupuje i s p. Töpferem) je právě J. Čvančara ÚSTR (považovaný za asi největšího odborníka na dané téma, kterému se dlouhodobě věnuje, ostatně i ten pisálek z SNN ho uvádí ve své literatuře.) Jeho pohled, se kterým pravda nemusí leckdo souhlasit, nelze zcela „anulovat“. Co víc, E. Stehlík VHÚ (ten uniformovaný pplk. AČR) nedávno přišel s verzí, (která je také v rekonstrukci letmo zmíněna), kde jako první útočící je právě Kubiš s granátem, nikoli Gabčík se Stenem (v době, kdy, dle své výpovědi, Heydrichův řidič „hleděl do hlavně Gabčíkova Stenu“ už mohl Kubišův granát dávno letět vzduchem.) Také připomínám, že parašutisté měli na místě atentátu zanechat „britskou stopu“ (nově zavedený Sten, který se prakticky neměl do Protektorátu jak dostat, byl na to ideální).

    Pokud jste si před 20 lety nechal od kohokoli diktovat, co si můžete o společných dějinách myslet, nezbývá mi než vás upřímně politovat. No a pokud vám tedy nic neříká anulace Mnichovské dohody (včetně 1. Vídeňské arbitráže) a kde že to v době atentátu Slovensko vlastně mělo své jižní a východní hranice a jak „pozitivně“ se navíc měnily hranice států stojících na konci války na straně Osy, je pak, jak již napsal p. Hrnko, „zbytočné“ cokoli dodávat. Snad jen abyste maďarské obce Párkány, Gúta a Bös již nenazýval jejich „Čechy“ vnucenými názvy „Štúrovo, Kolárovo a Gabčíkovo“ a vůbec všechna dotyčná území na jihu a východě vrátil Maďarsku. Tak, jako kdyby Gabčík ani SNP „vaší věci“ nijak nepomohli…

    P.S.: … „nekonal ako hrdina, ale ako zbabelec“ … „neviem, kto spochybňuje osobnú odvahu Gabčíka“. Podle mě, je opravdu minimálně nepatřičné, pokud se takto vyjadřuje někdo, kdo se bojí podepsat…

    http://www.ceskatelevize.cz/porady/10095426857-interview-ct24/212411058040525/

  14. yoss 27. augusta 2012 / 20:33

    pan Kropacek,
    nic proti vasim nazorom ohladne atentatu na risskeho protektora, prave naopak. co ma pobavilo je, ze ako vzdy ste k tomu prifaral naslapnu minu v podobe precenovania politickeho dosahu atentatu na povojnove hranice slovenskej casti spolocnej republiky. Slovensko nemalo problem hlasit sa k vitazom 2. svetovej vojny vdaka SNP, tento problem bol na strane cechov, ktori prikladne plnili plany Reichu ohladne vyroby nabojov, diel a a dalsieho vojenskeho materialu pre potreby Wehrmachtu. cesky odboj – ako to formuloval Benes v Londyne ked na neho tlacili – mal dovtedy viac menej „vedecky“ charakter, to znamena, ze dodavali spojencom informacie o dolete, prieraznosti a nicivej sile granatov a nabojov, ktore v CKD vyrabali :o)

  15. Milanxyz 27. augusta 2012 / 20:56

    Pán Kropáček,
    neprináleží sa Vám stavať do úlohy jediného správneho vykladača atentátu, ktorý nedokázala česká strana, disponujúca s „navětším odborníkem na dané téma“ (ako aj s prístupnosťou k archívom), za uplynulých sedemdesiat rokov prijateľne vysvetliť.
    Prečo by som mal veriť Vášmu výkladu?
    Ako píšete, ešte aj teraz prichádza pplk. AČR z Vojenského historického ústavu (!) s ďaľšou verziou atentátu, ktorá otvára ďaľšie nespočetné špekulácie a vlastne len dokazuje, že atentát sa prepisoval tak, ako si to vyžadovala politická situácia.
    Aby som porozumel Vaším posledným tvrdeniam, Gabčík tam nemal samopal na to, aby ním zastrelil Heydricha, ale na to, aby „zanechal britskou stopu“. Preto asi ním ani nestrieľal.
    Zostáva len zodpovedať, prečo potom na Heydricha nestrieľal pištoľou.

    Tak isto si dovolím Vám poradiť, aby ste odrhovačku, že čo by sa s nami stalo, keby Beneš nezaistil anulovanie Mníchovskej dohody a následnej Viedenskej arbitráže zanechali, pretože to neviete ani Vy, ani ja, ale do nekonečna to používať ako strašiaka na Slovákov sa nedá. Nebyť pofidérnych politických machinácii Beneša, predstavitelia 1.Slovenskej republiky by sa asi zachovali tak, ako sa zachovali predstavitelia iných malých štátov závislých na mocnostiach. Nezakrývajte hrozbami maďarských snah koloniálnu politiku Beneša a jeho politickej strany vyjadrenú v Memorande o Slovensku, ktoré sa česká strana snaží vyhlasovať za falsum. Pravda, jeho účinky sme pociťovali v minulosti a ešte stále pociťujeme dnes.
    Ľutujte nie mňa, pán Kropáček, ale seba, že patríte k národu, ktorý v smerniciach vydaného Memoranda chcel asymilovať národ, z ktorého vzišiel.

  16. Petr Kropáček 28. augusta 2012 / 7:02

    Pane Yossi, nikoli jako vždy, ale extra pro XYZ, aneb přečtěte si jeho první přízpěvek. Nevím, co důležitějšího než právě anulace Mnichovské dohody VB a F v roce 1942 otevřelo cestu v obnově předmnichovských hranic… ke komu se hlásilo Slovensko a pro koho pracovala slovenská ekonomika v roce 1942 je vám asi známo.

    Pane XYZ, hmmm, a kde jste vzal, že vás nutím, přijmout „můj“ výklad. Jen vám tady po několikáté opakuju, že vysvětlení a verzí je z objektivních příčin prostě několik. Vy jste sem přišel s demagogií „a la SNN“… Nechápu, proč do toho taháte politiku, která s novými poznatky E. Stehlíka („kupodivu“ vím, co je VHÚ!) nemá, co dělat. A nikoli, Gabčík samozřejmě měl v prvé řadě Sten na zneškodnění Heydricha a nejlogičtější vysvětlení, proč ho zahodil, je, že by se mu s ním dost těžko „nenápadně“ mizelo a co taky s ním, když měl nejspíš závadu. Klidně se můžete dlouze rozepsat o plánech představitelů Slovenského štátu na obnovení předmnichovských hranic s Maďarskem v případě, že Německo válku vyhraje, a v případě, že Německo válku prohraje…

    Lituju dvojnásob lidi, co staví na mýtech a falzech a ještě si dovolí k lítosti vyzývat druhé, jen kvúli jejich příslušnosti k jinému národu… Vy píšete „asymilovat“ s „y“? Budiž to taková symbolická tečka za naším rozhovorem.

  17. Milanxyz 28. augusta 2012 / 8:01

    Pán Kropáček,
    hovorí sa, že aj majster tesár sa niekedy utne….
    K ukončeniu tejto debaty o výsledkoch sedemdesiatročných výskumoch najlepších českých kapacít v tomto odbore a Vami „prihodeného“ významu anulovania Mníchovskej dohody len toľko, že prinavrátenie Sudet bolo v PRVOM rade českým záujmom a Viedenskú arbitráž ako jej súčasť nebolo možné nechať stranou.
    Nerobte z núdze cnosť!

  18. Tučko Bombička 28. augusta 2012 / 8:17

    Možno by stálo za to zamyslieť sa, ako by vyznelo porovnanie prípadnej nezávislej existencie Slovenska po 2. svetovej vojne (pokojne aj v „poarbitrážnych“ hraniciach) s vývojom po 2. svetovej vojne pod českou kuratelou. Keď uvážim, o koľko sa znížili rozdiely medzi Slovenskom a Českom za dvadsať rokov (1992 – 2012) a hypoteticky k tomu pridám ďalších vyše štyridsať (prípadnej povojnovej samostatnosti), tak – pravdupovediac – dôvod na žiadnu vďačnosť komukoľvek z českej strany za obnovu predmníchovských hraníc nevidím. Skôr naopak. Ale to je už taká typická česká finta, zvýrazňovať permanentne (niekedy nepriamo), za čo všetko im Slováci vďačia, aby tých Slovákov náhodou nenapadlo zamyslieť sa nad tým, ako by to tu vyzeralo bez českej „opatery“. Takže, či by som vymenil, prípadnú vyše 60 ročnú existenciu samostatného Slovenska (od vojny) za obnovu predmníchovských hraníc? Kedykoľvek. Boli by sme dnes podstatne ďalej vo všetkých aspektoch vývoja spoločnosti a ako bonus – neriešili by sme tu žiadneho Bugára, Čákyho, Duraya a pod. Ale už je to v podstate jedno: o 3 dni nám začínajú trojdňové oslavy prijatia Ústavy SR, tak si všetci túto (napospol príjemnú) udalosť pripomeňme, pretože to bol jeden z dôležitých krokov k tomu, aby napr. aj pána K. od nás dnes delila štátna hranica. Za seba dodám: chvalabohu.

  19. miro 28. augusta 2012 / 13:33

    Pan Kropacek,
    ta „asymilacia“ je naozaj velmi tvrda, ale neda mi neopytat sa, Vy pisete kvůli s „ú“? 🙂

  20. Anton Hrnko 28. augusta 2012 / 21:51

    Páni,
    nechcem sa vám miešať do „plodnej“ diskusie (nesúvisiacej s článkom), v ktorej – ako vidím – ste všetci doma ako Kropáček v práve. Iba by som ho chcel upozorniť, že v práve poznáme termíny nulita a anulovanie. Nulita znamená, že všetky nasledujúce právne kroky, ktoré vznikli na základe rozhodnutia vyhláseného za nulitné sú neplatné, ako by sa nestali. Anulácia znamená, že opatrenie bolo v čase prijatia právoplatné, ale nastali okolnosti, ktoré prinútili jednu alebo všetky zúčastnené strany, aby anulovali svoje pôvodné rozhodnutie. V tom prípade však právne akty založené na anulovanom dokumente ďalej platia a musia sa posudzovať individuálne. Napr. ústavný súd rozhodne, že niektoré ustanovenie zákona je neplatné. Takéto rozhodnutie sa anuluje, ale opatrenia vzniklé na jeho základe v čase platnosti sú naďalej právoplatné.
    Česko-Slovensko sa vždy snažilo, aby bola Mníchovská dohoda uznaná za nulitnú, teda neplatnú od samého začiatku. Tento cieľ sa mu podaril iba čiastočne. Zo štyroch signatárov iba traja (Francúzsko, Taliansko a Nemecko) uznali Mníchovskú dohodu za nulitnú, kým Veľká Británia ju iba anulovala.
    A ešte k samej veci. Svoj názor som vyjadril už v prvej reakcii na Milanaxyz. Osobne som presvedčený, že si treba vážiť všetkých, ktorí z presvedčenia za správnu vec (a ja osobne – a myslím si, že aj všetci tu diskutujúci – považujem boj proti nacizmu za správnu vec) sú ochotní priniesť aj najvyššiu obetu. Nazvať zbabelcom človeka, ktorý sa nechá vysadiť v hlbokom tyle nepriateľa a i za cenu seba obetovania neváha vykonať svoju úlohu, pokladám za nenáležité. Nikto z nás nevie, čo sa odohráva v hlave človeka v limitnej situácii.No a nakoniec, nikto ani nevie, aký mali atentátnici scenár. Čo ak šermovanie so samopalom pred autom malo len odpútať pozornosť, aby Kubiš mohol hodiť na Heydricha granát? A ešte sa chcem opýtať: Myslí si niekto, že skupina Antropoid nesplnila svoj cieľ?

  21. Petr Kropáček 29. augusta 2012 / 14:11

    Pane Hrnko,
    5.srpna 1942- VB prohlásila MD za neplatnou.
    29.září 1942- F (národní výbor) prohlásil MD za neplatnou.
    22.srpna 1944- F (prozatimní vláda) prohlásila MD za neplatnou hned od samého počátku. (nulitní)
    26.září 1944- I prohlásila MD za neplatnou od samého počátku. (nulitní)
    11.prosince 1973- SRN prohlásila MD za nulitní.

    Zda by se v mé větě vztažené k roku 1942 (přečtěte si ji znova) mělo objevit slovo „nulitní“, nechť /pokud to tedy musí být/ přece jenom raději posoudí opravdový právník. Jen bych chtěl upozornit, že spíš než vaše právní rozbory, by mě zajímalo, jak jste pokročil se sháněním dokladů pro své tvrzení 1-5?

    Pane Miro (doufám, že vám nevadí velké „M“), jestli vás kvůli „kvúli“ naučím používat diakritiku, stál ten překlep za to. Jinak některá „Y“, co si myslí, že byla 1.VA součástí MD a ze cnosti robí núdzu, nejsou ani tak tvrdá jako spíš natvrdlá. 😉

  22. Milanxyz 29. augusta 2012 / 17:23

    Máte pravdu pán Hrnko,
    článok bol o niečom inom, k čomu sa ale nedalo debatovať. Preto som využil príležitosť, aby som Vám na pozadí článku o atentáte pripomenul Váš sľub ohľadom článku o povstaní (v oboch ide o boj proti nacizmu), pretože by som rád vedel, či sa na túto tragickú udalosť po 68. rokoch stále dívate česko-komunistickou optikou, alebo po dvadsiatich rokoch znovuzískanej slobody už slovenskou. (Nedávno bol v trojpísmenkových novinách uverejnený rozhovor so známym slovenských historikom, ktorý sa vyjadril, že terajší historici to majú ľahšie, lebo môžu voľne skúmať, čo chcú, kdežto v nedávnej minulosti sa dalo skúmať, len to, čo bolo povolené, a v mnohých prípadoch bol výsledok, k čomu majú dôjsť, dopredu daný…)

    Žiaľ Váš sľúbený článok doteraz nevyšiel a už hádam ani nevýjde.

    Bol som prekvapený Vašou nemastnou-neslanou obhajobou Slovenských národných novín, ktorých ste naviac sám prispievateľom.
    Čo sa týka Gabčíka, nemalo by sa zabúdať, že ako príslušník Slovenskej armády sa dopustil sabotáže na vojenskom objekte a odišiel za hranice (čiže bol zbehom). V cudzine sa prihlásil do ozbrojenej složky samoústanoveného „prezidenta“ dvoch krajín, ktoré mali svojich prezidentov a tretieho nepotrebovali.
    Je neodškriepiteľné, že samostatné Slovensko klalo Benešovi oči, a že v pozadí jeho protinacistického odboja bolo zbavenie Slovenska samostatnosti a jeho znovupripojenie k Čechám a Morave. Gabčík pravda o tom nemusel vedieť, a pokiaľ nebol do skupiny výsadkárov odvelený, ale prihlásil sa na takú riskantnú úlohu dobrovoľne, zaiste to urobil, ako píšete „z pesvedčenia za správnu vec“, spojenú s najvyššou obetou, lebo asi žiadny plán na ich odsun z Protektorátu neexistoval.
    To vyžaduje odvahu, o tom niet pochýb. Autor článku v SNN však poukazuje, resp. rekonštruuje chovanie Gabčíka počas útoku na Heydricha a vychádzajúc z toho, že Gabčík nevystrelil, a po zlýhaní zbrane z miesta činu (pokiaľ to tak naozaj bolo) zutekal. To považoval autor článku v SNN za zbabelosť.
    Nakoniec sám pripúšťate, že to tak mohlo byť. „Nikto z nás nevie, čo sa odohráva v hlave človeka v limitnej situácii“ píšete. Môžme len hádať, lebo ani najlepšie kapacity za Moravou po sedemdesiatročnom úsili to nedokázali ozrejmiť.
    Skupina Antropoid splnila svoj cieľ.
    Pomohlo to samoustanovenému prezidentovi? Mimoriadne.
    Pomohlo to nám, Slovákom? Silne pochybujem.

  23. Anton Hrnko 29. augusta 2012 / 20:41

    Milanxyz,
    ak ju nájdem – mám toho veľa. Už som to hľadal, ale zatiaľ som našiel iba iné veci. Niektoré z nich uverejním – určite ju publikujem. osobne si myslím, že SNN netreba obhajovať. V prípade Kropáčkovho názoru sa treba riadiť starým arabským príslovím o psoch a karavánach. Také slinty nemá zmysel vyvracať.

  24. yoss 29. augusta 2012 / 20:45

    nadvaznost datumov je dost sugestivna – atentat v maji 1942, v auguste 1942 VB oznacuje MD za neplatnu (svojimi slovami). atentat vyvolal vskutku siroku medzinarodnu pozornost. v hre bolo akiste aj zle svedomie tych, ktori MD podpisali a teda ktori ju pri prvej vhodnej prilezitosti oznacili za neplatnu – francuzi ako uvadza pan Kropacek – v septembri 1942, taliani po uspesnej invazii spojencov 1944, len nemci (SRN) vahali az do 1973. urcite to malo svoj vyznam aj pre Slovensko a obnovu jeho predvojnovych hranic. dejiny su take, Jozef Tiso zohral svoju vyznamnu ulohu pre Slovensko v tazkych casoch a potom musel padnut. ze skoncil ako skoncil nijako necti tych, ktori sa na sudnej fraske zucastnili, pripadne plnili politicke prikazy. dnes je to zdrojom vzajomnej nevrazivosti, co nie je dobre. by som to bral ako odkaz pre sucasnost, ze zmierenie je dolezitejsie ako presadzovanie tej svojej pravdy ktora platila v danom case a mieste…

  25. zaznamnik 30. augusta 2012 / 7:34

    Pan Hrnko, prepacte, jednu otazku mimo clanok mam aj ja…vcera som si kupil novu Kulturu a na predposlednej strane som cital vyhlasenie, kde ste podpisany aj vy….dost ma to sokovalo, pretoze som si myslel, ze pan Tkac je pomerne rozumny clovek a ked sa stal predsedom Matice, tak jej to po Markusovom basovani iba prospeje……

  26. Milan Kučiak 30. augusta 2012 / 15:10

    Kropáček,teba by som mal dostať do rúk…Mám 43 rokov bývam neďaleko Morav. hraníc ale takého …… ako je kropáčťek Moravská zem neniesla. Prepáčte p. Hrnko,sledujem Váš blok pár mesiacov ,ale už som musel zareagovať. Obdivujem Vás,máte pevné nervy,lebo strpieť takého deb… ako je kropáček to je fakt sila.Až sa ukľudním.prispejem aj ja.

  27. Milan Kučiak 30. augusta 2012 / 15:18

    Prispejem a už bez emócíí.

  28. Milanxyz 31. augusta 2012 / 10:42

    Yoss,
    „… zmierenie je dôležitejšie ako presadzovanie tej svojej pravdy…“

    na zmierenie je treba dvoch/dve strany a aj poznať históriu. Ináč sa zmieriť nedá.
    Nedávno som si zo záznamu prezrel dokumentárny film o bojoch na Dukle „Dukla krev a mýtus“ natočený ČT v roku 1999, teda šesť rokov po rozdelení. Napriek tomu, že na rekonštrukcii bojov (s originálnymi frontovými zábermi) spolupracovala aj Slovenská televízia a jednalo sa o boje jednotiek pozostávajúcich z českých a slovenských príslušnikov na slovensko-poľskej hranici, v dvojhodinovom programe, ktorý popisovali priami účastníci bojov, bolo slovenčinu počuť v kratučkom okamžiku iba raz. Celý dokument sprevádzali Češi s hojným zastúpením Nemcov. Zo Slovenska nepozvali mimo toho jedného nielen žiadneho ďaľšieho bojovníka, ale ani pamätníkov z miestnych obyvateľov.
    Slováci, a Slovensko pre nich neexistovali.
    Keď ukázali mapu, bola to mapa Československa, hoci taký štát vtedy neexistoval. Benaša na záberoch titulovali ako „president“ Beneš, hoci prezidentom ničoho nebol, ani ho za prezidenta nikto nevolil. Povstanie na Slovensku za „spoločnú republiku“ bolo zmienené len preto, aby sa celé nezmyselné krviprelievanie na Dukle mohlo zdôvodniť ako pokus o rýchlu pomoc povstaniu a zvýrazneniu zlýhania slovenskej strany za nezaistenie Dukly. To aj napriek tomu, že v čase, keď sa rozhodovalo o útoku odzbrojenie prešovských posádok bolo dávnou minulosťou.
    Symbolom toho dokumentu bolo ukončenie. Prítomní českí príslušníci bývalých čs jednotiek spomínali, že v čase, keď sa fronta posúvale bližšie k slovenskej hranici, sa tešili, že „jedou domu“. Nie na Slovensko, ale „domu“ po čom nasledoval originálny záber jasajúcich vojakov osadzajúcich nový hraničný kameň s českým levom (a maličkým dvojkrížom).

    Amputácia slovenskej štátnosti, tisícročného snaženia národných síl, započala. Tak sa nechovajú osloboditelia, ale kolonizátori.

    Toto dielo ČT mimo Českej republiky malo dosah aj na Slovensko a je dostupné na internete. Aký odkaz má pre dnešnú generáciu? Že 1.Slovenská republika vôbec neexistovala? Že domov Čechov začína na Dukle? Že sme im v 93-ťom časť ich „domova“ ukradli?
    Zaiste pritiahnuté za vlasy,ale kde je záruka, že si to tí, čo nepoznajú históriu, nebudú aj takto vysvetľovať?

    Za takéhoto videnia histórie na druhej strane sa asi ťažko dá zmieriť.

    Treba pripomenúť, že za toto „oslobodenie“ sme osloboditeľom draho zaplatili. Likvidácia osôb verejného života na Slovensku začala už povstalcami a pokračovala likvidáciou celej generácie Slovákov zapojených do národného života postupujúcimi „osloboditeľmi“, čechoslovákmi a komunistami po vojne. Benešova pomsta za odvahu Slovákov žiť v samostatnom štáte vyvrcholila v tzv. Národných súdoch, v ktorých, napriek tomu, že medzi 36 tisíckami mien na listine vojnových zločincov vojakov a politikov nebolo ani jedného Slováka, čechoslováci a komunisti postavili pred súd 33 tisic obvinenych. Paťdesiatpäť odsudili na trest smrti a až osem tisic do väzenia. (Na porovnanie, Japonci, ktorí vo vojne v krutosti predstihli dokonca i nemeckých esesákov, postavili pred sudcov iba 5 700 osôb a iba siedmich odsudili na trest smrti.)

    Ktovie, koľko z desaťtisícov, čo odviezli do gulagov ide na vrub Benešovej žiadosti Stalinovi „náležite potrestať Slovákov“….

  29. Petr Kropáček 31. augusta 2012 / 19:04

    Milánku, my si tykáme, odkdy? Jinak zdravý 43-letý chlap projevující se jako 15-letý fracek, je docela unikum… Máte i něco k věci (Gabčík, atentát, SNP, SNN…), nebo jste si potřeboval jen ulevit?

  30. Milan Kučiak 1. septembra 2012 / 19:58

    Nie kropáček,nemienim s tebou diskutovať.Ja len aby si vedel čo si o tebe myslím…

  31. Petr Kropáček 1. septembra 2012 / 20:47

    Milánku, já jen že jste tady avizoval také „přízpěvek bez emocí“. Ne že bych po vašem „ántré“ vyhledával nějaká další vaše „moudra“, ale naskočil zde jen další demagogický přízpěvek od XYZ. Tedy nabízí se: Milan Kučiak=Milanxyz…?

  32. Milan Kučiak 1. septembra 2012 / 22:58

    kropáček,kropáček samá „slátanina“…Nie, nie som xyz.:-D

  33. Petr Kropáček 2. septembra 2012 / 7:33

    Díky Milánku, lépe, k potvrzení kým jste, jste ani zareagovat nemohl. 😉

  34. Milanxyz 3. septembra 2012 / 8:50

    Kropáčku,
    keď máte nejaké kritické pripomienky k môjmu príspevku, tak to napíšte, nech sa na to pozrieme. Ináč mi Vaše neustále oháňanie sa demagógiou pripadá ako tá tretia veta v úvode článku ku ktorému diskutujeme.

  35. miro 3. septembra 2012 / 12:39

    Pan Kropacek,
    pokojne piste velke „M“ a ta diakritika je v diskusii na internete rovnako dolezita, ako uvadzanie celeho mena, ci rodneho cisla.

    Iba som sa dobre zasmial na tom, ze sa vam to poucanie vypomstilo v najnevhodnejsej chvili 🙂

  36. Petr Kropáček 3. septembra 2012 / 21:51

    Milánku, hodnotit subjektivní pocity z TV pořadu na jednu stranu dost dobře nejde, na druhou stranu ten dokument lze shlédnout a vidět, že to co tvrdíte jednoduše není pravda.

    Historickému pozadí celé operace je věnováno mimo jiné cca prvních 15 min. pořadu, kde najdete jak vznik Slovenského štátu, (dokonce i s jeho mapou), tak (politické) rozhodnutí/zdůvodnění operace, „horkou jehlou šité“ vojenské plánování atd. To, že dokument ČT zohledňuje hlavně české vojáky 1. čs. armádního sboru, kteří bojovali za svou vlast Československo, které celé považovali za svůj domov a na hranici byl osazen sloup s (malým) státním znakem, který měl ostatně každý čs. voják na čepici, je přece logické. Takže ano, vaše další dedukce jsou dost přitažené za vlasy. Pokud vás trápí otázka Benešova prezidenství (+ exilové vlády) za války, právní rozbory si jistě najdete sám, podstatné je uznání spojeneckými vládami v roce 1941.

    http://www.fronta.cz/dotaz/benes-valecne-presidentsvi

    A na závěr to ještě „vyšperkujete“ naprostou smyšlenkou o „Benešově pomstě“ a žádosti Stalinovi „náležitě potrestat Slováky“ (dokonce vyčíslené a „porovnané“ s japonskými válečnými zločinci). Zdroj? Ale že se vůbec ptám… SNN.

    „Za takéhoto videnia histórie na druhej strane sa asi ťažko dá zmieriť.“
    Hmm, hmm, ještě že „viděním historie“ na Slovensku nejste pověřen vy ani několikrát zmiňovaný „důvěryhodný“ týdeník.

    Mimochodem jen tak pro zpestření 1 hoax:
    http://www.hoax.cz/hoax/slovencina—nejtezsi-jazyk-na-svete/
    porovnej s článkem na straně 4 SNN 29/2012.
    http://www.snn.sk/archiv_pdf/snn/29_2012.pdf

    P.S.: Jak málo stačí k dětské radosti, že Miro… Nicméně diakritika asi důležitá přece jenom trochu bude, když byste se bez ní ani neměl čemu dobře zasmát… Jinak vaše rodné číslo mě fakt nezajímá.

  37. Milanxyz 5. septembra 2012 / 12:17

    Kropáčku,
    subjektívny pocit si vytvorí každý po zhliadnutí onoho programu pripraveného tak, aby bol v koncepcii českého videnia dejín. U nás sa môže páčiť tak akurát istým „národovcom“, ako napríklad Jurko zo Záhoria. Aj cudzinci, rozumejúci češtine a nepoznajúci slovenskú históriu si osvoja želateľný český subjektívny pocit.

    Historické pozadie vzniku 1.Slovenskej republiky podané českými historikmi je po takmer 70-ročnom omieľaní dobré známe. V poslednej verzii chýba iba tá povestná „kudla do zád“.

    1.čs armádny zbor pozostával z Volynských Čechov (a českých dôstojníkov dopravených z Anglicka) a ich vlasťou nemohlo byť Československo, ale Sovietský zväz, aj preto, že ČS neexistovalo, nezávisle na tom, či vojaci mali na čapiciach odznak neexistujúceho štátu, alebo nie. Výmena pohraničného stlpu nie je zvykom vojakov oslobodzujúcich vlasť, ale okupačných vojsk – viď chovanie Nemcov na českých hraniciach.
    Právne rozbory sú ako paragraf, ktorý nie je nadarmo je taký pokrívený. V jednej veci neplatí čo mocnosti dohodnú – viď Mníchov, ale v druhej už platiť má. 1.Slovenská republika vznikla z vôle riadne zvoleného najvyššieho zákonodárneho zástupiteľstva národa a bola uznaná mnohými štátmi. Samoustanovený „prezident“ Beneš a jeho poskokovia v Londýne boli natoľko drzí, že sa Slovákov nepýtali, či chcú nazpäť do „milovaného“ zväzku.

    Máte pochybnosti o Benešovej „láske“ k Slovákom? Stačí zalistovať v Memorande. O jeho vyhrážkach, ako sa „zatočí“ so separatistickými Slovákmi po vojne, v londýnskom vysielaní pre Slovensko počas vojny, je pamätníkom, a generácii ich detí dobré známe. To sa pravdaže počas spoločného štátu tutlalo. Ale určite sa to dá vyhľadať v archívoch.

    O prenasledovaní národovcov tzv. Národným súdom (a nielen ním) v „oslobodenom“ Československu existuje celá rada kníh domácich autorov v posledných 20. rokoch, i v dielach zahraničných Slovákov, ktoré sa k nám pomaly dostávajú. Nemusíte čítať Matičné noviny.
    Som si však istý, že akékoľvek dielo odhaľujúce temné stránky českého panovania je za Moravou okamžite zavrhnuté ako „falza“, alebo „národniarská demagogie“.

  38. Petr Kropáček 5. septembra 2012 / 19:54

    Milánku, vaše subjektivní pocity po shlédnutí TV pořadu mi tu nemusíte opakovat, je zbytečné na nich cokoli komentovat… každý se na 2.dílný dokument „Dukla-krev a mýtus“ může podívat sám.

    Přesto snad jen pár drobností k těm vašim „moudrům“. 1. čs. armádní sbor samozřejmě nebyl tvořen jen o Čechy a Rusíny. (Viz: 2. čs. paradesantní brigáda, jejíž národnostní složení a bojové nasazení pro vás bude asi šokující…) Co se týče „domova“ Volyňských Čechů, tak vězte, že v meziválečném období byli občany Polska. Že se jejich chalupy v září 1939 najednou octli v SSSR a oni sami často v gulagu, nebyla jejich zásluha, tím méně touha. (Viz: reemigrace 40 000 volyňských Čechů po 2. sv. válce zpět do ČSR, kterou považovali za svou vlast a výslovně to veteráni zmiňovali i v tom dokumentu.) Vztyčování vlajek a znaků na hranicích osvobozeného státu je symbolické a přirozené, co vy si k tomu našplechtíte, je naprosto irelevantní, stejně jako vaše ignorování faktu, že SŠ vznikl v prvé řadě z vůle A. Hitlera a byl satelitem nacistického Německa. Názory a postoje spojenců vám též asi nic neříkají,SNP raději ani nebudu zmiňovat.

    Jakési „Memorandum“ ČSNS je podvrh, Beneš v této straně navíc již nefiguroval. Ale klidně hledejte a bádejte, dokud nějaké „Memorandum“ Beneše nenajdete… Působení poválečných Národních soudů byste měl posoudit i s ohledem na druhý břeh Moravy, neboť tam asi taky jen „pronásledovali /slovenské?/ národovce“.

    Ale hlavně, že jste si jistý a všemu, co tvrdíte, taky bezmezně věříte…

  39. Milanxyz 6. septembra 2012 / 20:28

    Kropáčku,
    celkom tak, ako píšete, každý si môže pozreť spomínaný dokument o Dukle a som si istý, že 99% Čechov nepobadá tie „chybičky krásy“, ktoré som spomenul.
    Predpokladám, že Volyňski Češi asi nevedeli, že Česko-Slovensko (tak je zapísane v dokumentoch jeho vzniku) bolo spoločným štátom dvoch národov (a ich území), ktoré do toho zväzku vstúpili dobrovoľne. (Na chudákov Moravanov sa pritom nejak pozabudlo.)

    Volyňskí Češi asi nevedeli, že v 39-tom pod tlakom vnútorných a vonkajších okolnosti Slováci z tohto zväzku vystúpili a Čechy s Moravou sa na žiadosť ich vtedajšieho prezidenta stali súčasťou veľkého nacistického Nemecka.
    Je možné, že českí dôstojnícky zbor importovaný z Anglie im pred vstupom na Slovensko nepovedal, že Slovensko je samostatný štát s vlastným parlamentom a prezidentom a preto asi v domienke, že to patrí im, teda Čechom trebalo hraničné kamene s nenávideným slovenským znakom okamžite vymeniť česko-československými.

    Presťahovanie volyňských Čechov po vojne do Čiech nasvedčuje iba tomu, že pohraničie vyľudnené po vyhnaní tri a pol milióna Nemcov bolo treba niekym zaľudniť. Teda mimo domácich a Slovákov.

    Čo sa týka „šplechtenia“, tak tu ste sa prekonali tvrdením, že 1. Slovenská republika vznikla v prvom rade z vôle Hitlera, o čom som sa zmienil vyššie. To, že sme boli v tom čase vojny viac-menej satelitom prvej veľmoci v Európe, Nemecka, nikto nepopiera. Ale to predsa nie je nič zvláštne, veď aj dnes, v mieri, sme my, aj Vy satelitmi Nato a USA, takže to ťažko môže byť nejakým závažným argumenttom.

    Iróniou je iba fakt, že nám vyčítate, že sme boli „satelitom“, pričom zabúdate, že Vy ste boli dobrovoľnou súčasťou toho istého nacistického Nemecka.

    Memorandum o Slovensku nemusím hľadať, mám ho pred sebou. Vydalo ho Oddělení pro vědeckou politiku při strane národně socialistické, 7.VII.1946.
    Pochopiteľne, že to z Vašej strany musí byť len podvrh. K takémo to zdrcujúcemu dokumentu, ktorý bol na Slovensku prvý raz zverejnený v Historickom časopise č.2, ročník 1968 sa Češi nemôžu priznať. To by úplne stratili tvár ……

  40. Milanxyz 7. septembra 2012 / 8:52

    Oprava, „český dôstojnícky zbor“…

  41. Petr Kropáček 7. septembra 2012 / 12:20

    Milánku, začíná to být trochu obehrané. Na každý „šplecht“, který vám člověk vyvrátí, vy nasypete 3 další. Nějak jste zcela odignoroval Slováky v 1. čs. armádním sboru, SNP a SNR… Za ubohou pak považuju vaši zmínku o „dobrovolnosti“ vzniku PČM a SŠ. Takže vám klidně zopakuju, že SŠ (jako PČM) vznikl a byl udržován z vůle A. Hitlera, ať se vám to líbí, nebo ne. Vaše podobenství k současnosti s NATO, USA (ještě jste zapomněl na EU) mi ani nestojí za komentář.

    K postoji spojenců, Volyňských Čechů, potažmo kohokoli v čs. zahraničních jednotkách k „problému“ ČSR verzus SŠ+PČM nemám také potřebu cokoli dalšího dodávat. Je to pro vás asi terra incognita. Jen se zkuste zamyslet, které jednotky kterého státu a proč vlastně „bránili Slovensko“ v Dukelském průsmyku proti postupu 1. čs. armádního sboru a pak se vraťte k prvnímu odstavci. „Nenáviděný znak Slovenska“ viz poznámka dole.

    K tzv. „Memorandu č. XXVI“ z roku 1946 snad naposledy. Poprvé publikováno v roce 1966 v práci „Cestou k únoru“… V historickém časopise v roce 1968 publikováno i s částí o mocenské asimilaci Slováků, která v „původní“ verzi (1966) chybí… Co víc, průzkum archivu ČSS/ČSNS ukázal, že mezi memorandy XXIV a XXIX je mezera, nejsou… Co víc tzv. „memorandum XXVI“ se od zbylých dochovaných memorand liší formou, stylem a má dokonce nesprávné datování… V jeho „čistě náhodném“ zveřejnění právě v 2. polovině 60. let je pak těžké nevidět záměr „strany a vlády“ podvrhem (navíc docela odfušovaným, viz výše) si zajistit argument pro obhajobu „Vítězného února“, aby všichni viděli, co by bylo, kdyby zvítězila „reakce“. Více Jan Rychlík: Češi a Slováci ve 20. století. Česko-slovenské vztahy 1945-1992. Nicméně mimo jiné vaším tvrzením; „Memorandum o Slovensku nemusím hľadať, mám ho pred sebou“ (v Historickom časopise 1968), jste mě fakt pobavil… 🙂 Tak tedy hledejte a bádejte dál, až memorandum č. XXVI najdete, dejte mi vědět. Pak mi můžete i vysvětlit, co s tím má společného prezident Beneš.

    Zdravím na Slovensko.

    Poznámka k „nenáviděnému znaku Slovenska“: Je pikantní, že píšete, že „nenáviděný slovenský znak“ byl okamžitě nahrazen československým (není mi známo, zda-li v místě postavení onoho symbolického sloupu, kdy stál nějaký slovenský), který má slovenský znak na tom nejčestnějším místě. Jak je všeobecně známo, republika si po jistém přechodném období 1918-1920 krom jiného stanovila i státní symboly. Malý, střední a velký znak Republiky československé byl pak používán v letech 1920-1960. Pak byl nahrazen zcela bezprecedentním komunistickým paskvilem (1960-1990). Ale zpět k malému znaku 1920-1960. V heraldice má obsah srdečního štítu vždy větší váhu a důležitost než jakékoli jiné pole hlavního štítu, nebo hlavní štít jako celek. Na velikosti plochy pokryté tím kterým symbolem nezáleží. Důležité je umístění a srdeční štít je jasně nejdominantnější. Jistě tedy stojí za zamyšlení proč, ten „nenáviděný znak Slovenska“ byl právě na nejčestnějším místě nejpoužívanějšího (malého) znaku ČSR 1920-1960 (střední a velký znak se tolik neužívali, po roce 1945 se myslím střední znak přestal používat úplně a velký jen vyjímečně) a koneckoncú stejné nejčestnější umístění zůstalo symbolu (těžko to nazvat znakem) Slovenska i na komunistickém paskvilu 1960-1990.

  42. Anton Hrnko 7. septembra 2012 / 21:43

    Kropáček, Kropáček,
    vy si z nás robíte žarty. Buď sa skutočne do heraldiky vyznáte ako hus do piva, alebo si myslíte, že na tejto strane Moravy sú sami hlupáci, ktorí sa do ničoho nevyznajú. Nemienim teraz komentovať vaše obojstranné výlevy s Milanom z konca abecedy. Je to klasická ideologická debata hluchého so slepým, kde nemôže prísť k žiadnemu preniku, a teda je zbytočná. Chcem sa len zastaviť pri vašom „superodbornom“ vyjadrení o malom čsl. štátnom znaku. Viete vy vôbec, ako vyzerá srdcový štít? Nuž, tak vám to pripomeniem. Srdcový štít musí byť v strede štítu nosného a musí s ním byť zhodný tvarovo!!!! V malom čsl. znaku preto nejde v žiadnom prípade o srdcový štít, lebo štíty nie sú zhodné tvarovo a štít so slovenským erbom je vyosený, teda nie je umiestnený v strede, ale je posunutý napravo. V heraldike sa tomu hovorí štítok a má takú istú funkciu, ako keby sa na rameno leva zavesili špagin, napr. taký, aký Kefalín namaľoval „bratrovi Žižkovi“. Nemá teda funkciu samostatného heraldického symbolu, ale je ozdobou českého leva podobne ako pazúry alebo dva chvosty. Preto sa národne cítiaci Slováci nikdy nestotožnili s oným okrašleným českým levom a žiadali uviesť malý štátny znak do heraldickej podoby – navrhovali štiepený štít, nakoniec sa až roku 1990 podarilo presadiť štvrtený.

  43. Petr Kropáček 8. septembra 2012 / 8:03

    Pane Hrnko,
    tak tedy je pravda, že časté konkrétní zobrazení malého československého znaku, které máte na mysli (s vyoseným slovenským štítem, který dokonce někdy částečně „realisticky“ překrývají chlupy lva sic!), není heraldicky zrovna „povedené“ a stalo se terčem kritiky heraldiků hned po svém vzniku. Co je ale podstatné, v popisu (blasonu) znaku v zákonu z 30.3.1920, který je pro podobu jakéhokoli znaku určující, nic takového (vyosený štít, s jiným tvarem, atd.) nenajdete. (viz. následné správné/správnější spodobnění znaku heraldiky, na mincích, pasech atp. Tedy záleželo na tom, kdo se kresby, plastiky atp. ujal.)

    Taky vás vyvedu z omylu, že srdeční štít musí být stejného tvaru jako štít hlavní. Ano je to tak heraldicky správně, ale nebývá to vždy dogmaticky dodržováno. Viz např.: znak Španělského království. (Ten si jistě najdete sám.)

    Takže díky za „heraldický rozbor“ národně cítícího Slováka. Jinak požadovaný polcený štít je pro zobrazení lva nepříliš vhodný a již od Zikmunda Lucemburského se objevoval 1/4 štít pro znak česko-uherské personální unie. (Uhersko=arpádovská břevna.)

    Zdravím do Stupavy a jak jste pokročil s hledáním dokladů pro vaše tvrzení 1-5?

    P.S.: Přestože je i popis znaku v zákonu z roku 1920 heraldicky docela „podivný“, nejedná se o „ozdobu“ pověšenou jen tak „na rameno“ na úrovni zbroje, či ocasu (sic!).

  44. Anton Hrnko 8. septembra 2012 / 16:16

    Nuž, pán Kropáček,
    v mojom príspevku som len pretlmočil, čo nás učil profesor Novák. Predpokladám, že on vedel, o čom hovorí.

  45. Petr Kropáček 9. septembra 2012 / 15:28

    Pane Hrnko,
    upřímně pochybuju, že vás doyen slovenské heraldiky pan profesor Novák učil toto (štít=špagin, zbroj, či ocas?!?) a tak, jak jste to tu prezentoval… Označení slovenského štítu v malém znaku ČSR 1920-1960 (potažmo ČSSR 1960-1990) za srdeční je do jisté míry věc sporná, budiž. Ale tak jako tak „na prsou“ a „na hrudi“, nosili obecné figury či štítonoši štíty, nebo znakové tabardy dávno před rokem 1920. V heraldice pak platí, že větší váze a důstojnosti se těší takto nesený štít, než figura, která jej nese…

    Jistě pak není bez zajímavosti dodat, že to byl právě i Prof. PhDr. Jozef Novák DrSc., který v poradách expertů o novém československém znaku v únoru 1990 projevil lítost nad úplným odsouzením malého znaku ČSR 1920-1960 a uváděl jeho přednosti…

    …predpokladám, že on vedel, o čom hovorí.

  46. Anton Hrnko 9. septembra 2012 / 21:11

    Pán Kropáček,
    tárate do vetra. Nesnažte sa svoje úvodné trafenie capa ďalej rozširovať o ďalšie nezmysly. Český lev nenesie štít, je ústrednou postavou malého čsl. znaku a to, čo má pripnuté na ramene je štítok (samozrejme, špagin by tam mohol byť tiež a mal by tú istú funkciu). Je to niečo podobné, ako keď vojak má na uniforme odznak zdatnosti. Je to jeho ozdoba, ktorá môže byť na uniforme pripnutá, ale nevypovedá o jeho vojenskej hodnosti alebo chrabrosti (statočnosti). Hádam len o tom, že športoval. Avšak ak má na uniforme upevnený rád, mení sa kvalita výpovede jeho uniformy. Takže ešte raz – ten štítok má v malom čsl. znaku podobnú funkciu ako odznak zdatnosti na vojenskej uniforme. Je len ozdobou českého leva, nemá inú funkciu. Môžete hovoriť dookola, čo chcete. Je to tak!

  47. Petr Kropáček 9. septembra 2012 / 21:57

    Pane Hrnko, vaše opakovaná přirovnání jsou svou prostoduchostí opravdu odzbrojující. Zkuste také krom vaření z vody zapojit i nějaké příklady z heraldiky. Zatím jste absolutně mimo…

    „Malý znak republiky Československé jest: Na červeném štítě stříbrný dvouocasý lev ve skoku v pravo hledící, úst rozžavených, s jazykem vyplazitým, drápy a čelenkou, vše zlaté barvy, nesoucí na svých prsou červený štítek s třemi modrými vrchy, z nichž na prostředním vyšším vztyčen jest stříbrný kříž patriarší.“

    …takže český lev nenese slovenský štít(ek), ale má na rameni jen jakousi ozdobu s funkcí odznaku zdatnosti (sic!). Tak to vykládejte holubům, ne mně. Mimochodem označení „srdeční štít“ pro slovenský štít(ek) ve znaku ČSR a ČSSR není můj výmysl a můžete se s ním setkat v heraldické literatuře…ale proč vám to vlastně dookola píšu, vždyť vy máte svá úchvatná vojenská přirovnání a cítíte národně. Víc, zdá se, nepotřebujete.

    Heraldice 3x nazdar…

  48. Anton Hrnko 9. septembra 2012 / 22:09

    Pán Kropáček,
    bla, bla, bla…..
    Okrem opakovania vašich čechoslovakistickýcb žvástov nič nového. Už by ste si konečne vziať mohli vziať serióznu literatúru a neodvolávať sa na to, čo bolo napísané na „vytretie kocúra“, keď sa už musím vyjadriť vulgárne. Jednoducho je to štítok, nie štít. A tým končím!

  49. Petr Kropáček 10. septembra 2012 / 11:21

    Pane Hrnko,
    potom, co jste tady vyprodukoval, se vás raději ani nebudu ptát, ve které seriózní heraldické literatuře jste se k tomu dobral. Těžko říct, co byste si bez univerzálního zaklínadla o „čechoslovakistických žvástoch“ vlastně vůbec počal. „Jednoducho je to štítok, nie štít.“ … tak tímto „superodborným“ vyjádřením ke znění zákona o znaku ČSR z roku 1920, jste vašemu „heraldickému rozboru“ opravdu nasadil korunu… 🙂

    Netrapte se teda dále heraldikou a nebuďte vulgární. Zdravím.

    P.S.: Mimochodem jak jste pokročil s hledáním dokladů k vašim tvrzením 1-5? Není jistě neskromné po roce a půl očekávat, když už ne přímou odpověď (kterou jste mi slíbil), tak aspoň situační zprávu, jak jste pokročil daleko. Pokud to nechcete zvěřejňovat tady, mejl na mě máte.

  50. Milanxyz 30. septembra 2012 / 18:42

    Pán Kropáček,
    na ozrejmenie, do akej miery sa idey Memoranda o Slovensku uplatňovali na Slovensku už v začiatkoch spoločnej prvej republiky Vám odporúčam si prečítať článok „Krvavý zraz slovenských vlastencov v košickom Schalkáze“ v 36 čísle Slovenských národných novín.
    Napriek tomu, že si myslíte, že SNN sú “národniarska demagógia“, odporúčam Vám si ju prečítať, aby ste si priblížili pomery, aké panovali na východe českej kolónii v podaní vtedajších dokumentov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *