Gól do vlastnej bránky Na margo udelenia ceny ADL J. Esterházymu

Prednedávnom zaskočilo slovenskú spoločnosť udelenie ceny americkej Ligy proti ohováraniu (Anti-Defamation League, ADL) platenému agentovi Horthyho režimu, vysokoaktívnemu iredentistovi, ktorý pomáhal v r. 1938 – 1939 Hitlerovi pri jeho ovládnutí stredoeurópskeho priestoru, aktívnemu účastníkovi dejov na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 a na území Slovenska riadne odsúdenému politickému kriminálnikovi Jánosovi Esterházymu. Jeho aktívni stúpenci (na Záhorí im hovoríme iredentisti) doma i v blízkej cudzine zaplesali a hneď sa vyrútili na slovenskú verejnosť, aby si uvedomila, akú významnú osobnosť tu stále považuje za vydedenca. Prekvapení sme boli najmä preto, že ADL sa snaží vo svete tvrdo potierať akékoľvek prejavy antisemitizmu a tu zrazu deklarovaného antisemitu a aktívneho strojcu pohromy židovského obyvateľstva na Slovensku ocenia div nie ako jediného odbojára medzi „samými fašistickými Slovákmi“. Pritom ADL sa mohla sine ira et studio informovať u profilujúcich slovenských i izraelských historikov, kto v skutočnosti bol J. Esterházy, a nedať sa zatiahnuť veľmi jasne profilovanými lobistickými skupinami do tohto skutku, ktorý ju veľmi nectí. Pokojne to možno nazvať strelením si vlastného gólu, ktorý v budúcnosti môže značne relativizovať jej vyjadrenia.
Myslím si, že pri objasňovaní pozície J. Esterházyho nemá zmysel argumentovať jeho iredentistickou činnosťou počas prvej republiky, keď sa stal r. 1936 na nátlak z Budapešti a podľa vzoru Henleinovej Sudetonemeckej strany predsedom Zjednotenej maďarskej strany. Nemá  zmysel argumentovať, že sa ako poslanec Národného zhromaždenia ČSR aktívne zúčastňoval na Hitlerovom komplote proti vtedajšiemu Česko-Slovensku, a tým priamo napomáhal nacistickému Nemecku, aby sa stalo dominantnou mocnosťou v regióne, čo bola prvá a nevyhnutná podmienka, aby sa tu presadila antisemitská politika a neskôr holokaust. Veď stále sú vo svete sily, ktoré si myslia, podobne ako sovietsky minister zahraničia V. Molotov v prípade Poľska, že aj Česko-Slovensko bolo „obludným výtvorom versailleského systému“, a preto akákoľvek činnosť proti nemu bola chvályhodná. Nemá zmysel pripomínať asi ani to, že jeho najbližší spolupracovník zo Zjednotenej maďarskej strany, jej podpredseda A. Jaross, ktorý zostal po Viedenskej arbitráži v Maďarsku mal rozhodujúci podiel na deportáciách židov z Maďarska r. 1944 i na ich masovom vraždení v závere vojny v obkľúčenej Budapešti, za čo bol na rozdiel od Esterházyho v Maďarsku nielen odsúdený na smrť, ale aj popravený! To všetko nemá zmysel, lebo vraj trčí ako maják medzi „zločinnými slovenskými“ politikmi slovenského štátu, ktorí pripravili tragédiu slovenských židov a on vraj ako jediný hlasoval proti zákonu o vysťahovaní židov v Sneme Slovenskej republiky. Tým sa vraj vystavil perzekúcií slovenských úradov a vraj aj povojnovej pomste Slovákov. Bolo by to pekné, len keby to bola pravda. Skutočnosť je na míle vzdialená od tohto obrazu zámerne vytváraného na morálnu diskvalifikáciu Slovákov ako národa. Tak sa pozrime, ako to bolo v skutočnosti.
Nechajme hovoriť archívy, ktoré zachovávajú autentické postoje J. Esterházyho vo vzťahu k režimu slovenského štátu, jeho politike k nacistickému Nemecku a špeciálne k židovskej otázke. Všetky tieto dokumenty možno nájsť na serveri Národnej rady SR (www.nrsr.sk) v časti archív. Len treba do nich nazrieť a obraz „ochrancu“ prenasledovaných židovských spoluobčanov sa rozsype ako povestný domček z karát. Treba povedať, že J. Esterházy na pôde slovenského snemu vystupoval často a jeho prejavy sú plné deklarovania lojality slovenskému štátu a jeho politike. V tom duchu sa nesie i jeho prejav v snemu 28. októbra 1939, keď sa po voľbe J. Tisa za prezidenta prerokovávalo vládne vyhlásenie novej vlády V. Tuku. „Počas osemmesačného jestvovania slovenského štátu“ – zdôrazňoval – „sme sa v ničom neodklonili od tohto chovania sa. Proti slovenskému vládnutiu sme ani na okamih nezaujali opozičné stanovisko, ale sme sa hneď hlásili do konštruktívnej, štátno-budovateľskej práce. Táto naša ochota trvala nezmenene a trvá aj naďalej.“ Mal však aj výhrady: „Začalo sa s kontrolou personálnych pomerov v akciových spoločnostiach. Očistili ich od židov, od Čechov, ale vyložili aj Maďarov. Maďar sa už na takomto mieste i na ukážku sotva nájde. Spomedzi vládnych komisárov, vymenovaných do židovských podnikov, na viaceré moje zakročenie na príklad v Bratislave len troch Maďarov sa mi podarilo dať vymenovať, stalo sa na základe nesprávnych štatistických dát, že nás od ďalších štyroch miest odstrčili.“ Tak sa len pozrime, čože sa to stalo s obrazom vraj jediného ochrancu židov? Veď on víta arizačné praktiky slovenskej vlády, len sa mu nepáči, že napriek jeho intervenciám sa len málo jeho stúpencov dostalo do pozície správcu (v neskoršej dobe arizátora) v židovských podnikoch.
Ale sledujme, ako sa nám náš „spravodlivý“ vyvíja ďalej. Dňa 29. februára 1940 prerokovával snem zákon o židovských podnikoch (arizačný zákon) a následne ho aj schválil. J. Esterházy nebol prítomný. Dôvod nepoznám. Ale prezident zákon vrátil a parlament o ňom znova rokoval 25. apríla 1940. Vtedy už J. Esterházy prítomný bol a za zákon hlasoval. Potvrdzuje to aj jeho vystúpenie v sneme 7. mája toho istého roku, keď zdôrazňuje, že “ ráčte len prelistovať snemový denník a presvedčíte sa, že som ako zástupca Maďarov dosiaľ vždy každú zákonnú osnovu odhlasoval.“ V tom istom prejave vyznal i svoju lásku k nacistickému Nemecku, keď reagoval na niektoré články v slovenskej tlači. „Radi by dokázali Maďarsku, že tam panuje smer protinemecký, aby sa v súvise s tým stalo vypuklým to, že snáď jediným spoľahlivým spolubojovníkom 90 miliónového Nemecka je Slovensko. (Hluk. ) Priateľstvo maďarsko-nemecké je omnoho staršieho dáta a jeho korene hlbšie siahajú, akoby takéto násilné nezávažné články pokaziť mohli pomer medzi Maďarskom a Nemeckom.“ Nezdá sa mi, žeby takýmito prejavmi bolo možné kohokoľvek ochrániť pred dopadmi nacistickej politiky v strednej Európe! Skôr je to veľmi silné vyznania sa aktívneho spojenca politiky vtedajšieho Berlína.
V júli 1940 postihla slovenský štát ťažká pohroma. Po rokovaniach v Salzburgu musela vtedajšia slovenská politická reprezentácia prehltnúť tvrdú pilulku. A. Hitler ju zbavil akejkoľvek ilúzie, žeby v jeho mocenskej sfére mohla robiť nejakú nezávislú politiku. Z aktívnej politiky museli odísť všetci tí, ktorí akýmkoľvek spôsobom nacistov iritovali (napr. dovtedy všemocný F. Ďurčanský) a do vlády boli nanominovaní pronacistickí radikáli. Pritvrdilo sa i v tzv. riešení židovskej otázky. Snem 3. septembra 1940 prijal zákon  č. 210/1940 Sl. z., ktorým bola vláda zmocnená vykonať v čase jedného roka všetky potrebné opatrenia, aby bol zo slovenskej spoločnosti vylúčený akýkoľvek „židovský vplyv“. Za tento zákon hlasoval ako vždy predtým aj J. Esterházy.
Vzápätí po jeho vydaní začala vláda chrliť rôzne nariadenia, ktoré efektívne zbavovali židovské obyvateľstvo jeho základných ľudských práv. Boli im zobraté rozhlasové prijímače, vodičské preukazy, deťom sa zakázalo navštevovať „arijské“ školy, židia sa začali intenzívne zbavovať majetku atď., atď. A čo náš laureát ceny ADL in memoriam na to? To, žeby nič nepovedal, by sa dalo pochopiť. Ale on naďalej aktívne vystupuje. A veru nepovedal nič také, čo by ho ctilo. Práve naopak, 8. októbra 1940 snem prerokovával zákon o sčítaní obyvateľstva. Počuť sa nechal aj J. Esterházy: „Zo svojej strany s radosťou pozdravujem v návrhu zákona, ktorý pred nami leží, to, že sa Židia zvlášť, do zvláštnej triedy zoskupia. Lebo veď v najposlednejšom čase som musel s ľútosťou konštatovať, že keď aj nie z úradného miesta, a to podťahujem, ale predsa jednotlivci by tak boli chceli tunajších Maďarov predstaviť (cenganie), ako by títo Maďari akosi boli úplne jedno so Židmi a tým nás s nimi previedli na spoločného menovateľa.“ No neobmedzuje sa iba na to, aby sa prestalo so stotožňovaním Maďarov so Židmi (teraz už píšem veľké písmeno, lebo tu sa už prešlo z náboženského vymedzenia pojmu na rasové), ale pokračuje spôsobom, ktorý jednoznačne svedčí o jeho postoji k tomu, čo sa so Židmi vtedy dialo: „Hlbokovážená snemovňa! Viem, prosím, že maďarské masy, maďarské sedliactvo, maďarské maloživnostníctvo, maďarský obchodník počas desaťročí a storočí práve toľko trpel od Židov a od židovských rozličných prechmatov, ako od nich trpeli aj Slováci. Ja, prosím, preto opätovne s radosťou pozdravujem, že sa Židia budú zvlášť kvalifikovať. Ale súčasne prosím, aby v týchto časoch všetci tí, ktorí, povedzme, verejnú mienku vedú alebo sa o jej vedenie pokúšajú, nech odhliadnu od toho a nech nás neprivádzajú so Židmi na jedného menovateľa. Lebo my Maďari, ktorí stojíme na kresťanskom a národnom podklade, pripadáme od tej židovskej ideológie aspoň tak ďaleko, ako ďaleko pripadajú Slováci…. Mal by som napokon ešte jednu prosbu. Všeobecne je tu reč o tom, že Židov treba z hospodárskeho života čo najskorej vypojiť a zdá sa, že slovenská vláda činí v tomto smere skutočne a rýchle opatrenia. Ctená snemovňa! S našej strany to s radosťou pozdravujeme.“ Ako sa dívam na prednesenú reč, tak sa dívam, ale nebadám, žeby sa z nej dal vyvodiť nejaký prožidovský postoj.
Od konca r. 1940 asi do polovice roka 1941 prebehla najsilnejšia vlna arizácií židovských podnikov. O postoji k nej najlepšie hovorí vystúpenia J. Esterházyho v sneme 20. decembra 1940, keď sa rozčuľoval nad tým, že slovenská vláda zoštátnila kúpele Piešťany, lebo hrozilo, že sa ich zmocnia i za pomoci cteného pána poslanca ríšski Nemci. Nevidel v tom nič iné, ako intrigy nájomcu kúpeľov (ináč maďarskej národnosti) Ľ. Wintera, o ktorom poznamenal, že – ako myslí – „není Árijec.“ Masy židovského obyvateľstva sa zbavovali majetku, dokonca možnosti získať prostriedky na obživu, čoho výsledkom bolo vytvorenie vrstvy ľudí, ktorá sa stála vážnym sociálnym problémom. Nie je mi známe, žeby J. Esterházy akýmkoľvek spôsobom vyjadril čo i len náznak nesúhlasu s tým, čo sa v slovenskom štáte dialo v tejto otázke. Neozval sa ani vtedy, keď na báze spomínaného zmocňovacieho zákona zo septembra 1940, za ktorý osobne hlasoval, bolo vydané 9. septembra 1941 vládne nariadenie č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov známejšie pod názvom Židovský kódex. Bol to práve Židovský kódex, na základe ktorého (hlava VII, diel prvý) sa začali v marci r. 1942 deportácie slovenského židovského obyvateľstva a na základe ktorého sa realizovala aj ich prevažná časť. Nie je známe nič o tom, žeby hocikedy J. Esterházy spochybnil Židovský kódex alebo protestoval proti deportáciám, uskutočneným na jeho základe. Asi v tom nevidel žiaden problém, ktorý by vplýval na postavenie maďarskej menšiny alebo ju mohol ohroziť.
Jeho postoj sa čiastočne zmenil až vtedy, keď sa mal v sneme prijať zákon o vysťahovaní Židov. Problematika tohto zákona je veľmi zložitá a nie vždy sa komplexne vysvetľuje. V každom prípade to bol zákon hanebný a podobne ako židovský kódex nikdy sa nemal vyskytnúť v slovenskej legislatíve. Nie je však pravdou, že J. Esterházy hlasoval proti tomuto zákonu, a ani to, že keby tak urobil, by sa na Slovensku vystavoval nejakému riziku. Čítajúc stenografický záznam zo schôdze Snemu Slovenskej republiky z 15. mája 1942, keď sa inkriminovaný ústavný zákon č. 68/1942 Sl. z. prijímal, nezistí človek, žeby niekto mal námietky. Podľa tohto záznamu, snem prijal zákon bez akýchkoľvek pripomienok a J. Esterházy podľa prezenčnej listiny v sále sedel. O tom, že za zákon nehlasoval, teda nieže hlasoval proti, ale sa zdržal hlasovania, sú len dva informačné zdroje. Jednak je to radikálna gardistická tlač, ktorá ho za to napadla, a jednak jeho hlásenie do „ústredia“, teda do Budapešti, v ktorom informuje o svojom rozhovore pred hlasovaním s predsedom snemu M. Sokolom. Hlásenie zverejnil maďarský historik L. Tilkovszky v knihe Južné Slovensko v rokoch 1938 – 1945, ktorá vyšla v Bratislave r. 1972. Podľa tohto hlásenie sa J. Esterházy vyznal M. Sokolovi zo svojho antisemitizmu, ale zároveň ho informoval, že síce nič v pléne nepovie, ale za zákon hlasovať nebude. Vraj on ako vodca menšiny, nemôže žiadnom prípade uznať právo väčšiny vysťahovať inú menšinu. Dokonca sa pred Budapešťou ospravedlňoval, že musí konať ináč, ako by potenciálne mohol hlasovať vládny poslanec v Maďarsku za takýto zákon. Nech si každý o takomto postoji vytvorí názor sám. Nebolo v ňom nič hrdinské, dokonca ani v prožidovské, len úzko maďarsko-nacionalistické.
Otázne je aj to, čo sa často zdôrazňuje, že bol jediný v slovenskom sneme, ktorý nehlasoval za tento zákon. Odhliadnuc od tých, ktorí sa ospravedlnili dopredu (osem poslancov) podľa povojnových vyjadrení tesne pred hlasovaním opustila rokovaciu sálu skupina poslancov na čele s P. Čarnogurským. Na rozdiel od Esterházyho však nikto nemal záujem túto skutočnosť v danej dobe rozmazávať, takže žiaden dobový doklad na to neexistuje. Nakoniec, aj keby to bola pravda, podobne ako v prípade nášho „laureáta“ nebolo to príliš odvážne, za čo by si mali vyslúžiť špeciálny aplauz.
Podobne ako mnohí iní nielen na Slovensku, ale vo všetkých satelitných štátoch v nacistickej doméne aj J. Esterházy sa po rozhodujúcich zvratoch na frontoch druhej svetovej vojne z verejnosti vytrácal a hľadal alibi. Nie je však známe, žeby sa zastal prenasledovaných židov v Maďarku, aj keď jedna z kľúčových postáv Szálasiho režimu bol jeho bývalý stranícky kolega. Po vojne bol zaistený sovietskou NKVD a deportovaný do ZSSR. Keďže jeho pobyt bol neznámy, bol Národným súdom, pred ktorý boli postavení všetci poslanci slovenského snemu, odsúdený v neprítomnosti na trest smrti. Národný súd nebol riadny súd, a preto nemôžeme jeho rozsudky považovať za právne čisté. Bol to mimoriadny súd a aj jeho rozsudky boli mimoriadne. J. Esterházy sa však r. 1949 zo ZSSR vrátil a bol postavený pred riadny krajský súd a ten ho odsúdil na trest smrti opäť. Prezident K. Gottwald mu však udelil milosť. Nepatrím k stúpencom trestu smrti, ale v danej dobe sa za omnoho menšie prečiny vešalo három-fárom. Takže – podľa môjho názoru – nemožno túto milosť oddeliť od aktuálnej politickej situácie na Slovensku, kde sa práve vtedy začal pohon na „slovenských buržoáznych nacionalistov“. Obeťou tohto pohonu sa stalo takmer celé domáce vedenie komunistickej strany a postihnutí boli aj takmer všetci vojenskí a partizánski velitelia SNP. Pri tomto pohone si veľmi dobre rozumeli pražskí komunisti s tými v Budapešti. Kto vie?!

114 Responses

  1. Avatar zaznamnik 19. februára 2012 / 21:17

    Re :Pacient Coopy

    Madarsko vzniklo v roku 1919. Je to jeden z nastupnickych statov Uhorska. Neviem co tu dristate o Madarsku v 13.storoci….. vtedy neexistovali ani ziadni Madari…tych z Azie povrazdili Tatari /stari kronikari pisali, ze clovek sa mohol cele dni tulat po uhorskych rovinach a nestretol ziveho cloveka/ a ti novi este neboli…… takze neviem co splietate o Madarsku, do ktoreho prisli nemecki kolonisti….

  2. Avatar miro 21. februára 2012 / 16:08

    Pane Kropacek,
    diskusiu sledujem od zaciatku a viem, co si napr. o Moravcovi myslite, ale v mojom prispevku bola rec o Benesovi.
    Ak si este raz precitate vsetky 3 body mojho prispevku z 19. Február 2012 at 1:59, zistite, ze to nebolo „mimo“. Myslim si, ze ste to nepochopili zamerne 🙂 Coopy taktiez rad rozdava podpasovky, ale aspon na adresu Benesa sa vyjadril otvorene a kriticky.
    Takze este raz, ak by nedoslo 5.10.1938 k istej udalosti, museli by slovenski „separatisti“ (vsimnite si tie uvodzovky) riesit horucu situaciu tak, ako ju riesili? Postoj Benesa voci Slovakom a specialne Stefanikovi uz ani uvadzat netreba, vsakze? Cize pokojne si zasadnu cast na tom „uspechu“ ponechajte.

    Diskusiu, kde ste sa o vasich predkoch vyjadrili som necital. No, ak ste to uz spominali, asi nebude problem napisat to este raz?

    Na vasu ziadost dodavam este „statistiku“. Z mojej najblizsej rodiny boli v strane 2 ludia, ako obycajni clenovia. Jeden neskor (este pred 89-tym) vystupil.
    V konecnom dosledku bol byvaly rezim pre mojich predkov vyhra v tom zmysle, ze rodina prisla o pozemky, kedze dalsie vase „esa“ hlasalo „Továrny, statky, pole, všechno bude vaše.“

  3. Avatar miro 21. februára 2012 / 16:10

    …“eso“

  4. Avatar Petr Kropáček 21. februára 2012 / 21:01

    Pane Miro, tak ještě jednou.
    1. „Ak by nedoslo 5.10.1938 k istej udalosti, museli by slovenski „separatisti“ (vsimnite si tie uvodzovky) riesit horucu situaciu tak, ako ju riesili?“ Nerozumím, kam se s touto „co by bylo, kdyby“ otázkou míníte dostat…musím tedy poděkovat za vaši „chuť se podělit“ a trvat na tom, že za likvidaci ČSR nese pochopitelně vinu A. Hitler, přičemž špinavou práci za sebe nechal udělat radikální křídlo HSLS.
    2. „V. Biľak a A. Hrnko byly také v jedné straně…“ byla jedna z parafrází, která měla upozornit na jeden z pochybných názorů p. Záznamníka, že všichni členové nějaké strany X patří automaticky do stejného pytle. Já s tím nesouhlasím! A klidně si vyberte nějaký jiný okatý příklad, pokud vás tento pobuřuje. Už tomu rozumíte?
    3. Já o „separatistech“ psal až v reakci na vás a důsledně jsem je uváděl v uvozovkách! Vítka p. Hrnka tedy mířila na špatný břeh. Už tomu rozumíte?

    P.S.: Stále neznám vaše ctěné jméno, ale budiž. Co se týče naší rodiny, tak většina (prakticky všichni) pocházeli z gruntů. Od přináležejících polností jim bylo samozřejmě „pomoženo“ (o vzniklém vděku vůči straně, která to zařídila, se asi nemusím rozepisovat). Ve straně, pokud vím, byli z rodiny 2 obyčejní členové. No a v době, kdy jedno vaše „eso“ přednášelo své novoroční projevy o světlých dnešcích musel tata na základě odmítnutí vstupu do KSČ přejít na „lepší“ práci.

  5. Avatar miro 21. februára 2012 / 22:28

    Pan Kropacek,
    1. Hitler to zacal a hlinkovci dokoncili, ale vzdy vynechavate jednu „malickost“ a to tu, ktoru nevynechava ani Coopy – postoj Benesa.
    Kedze sa zodpovednosti v rozhodujucej chvili zbavil, na tahu bol opat A.H. a slovenski politici si „mohli vybrat“. Preto to nebol predovsetkym nas „uspech“. Ved som to napisal uplne jasne.
    2. Neslo mi konkretne o vas priklad, ale najma o to, naco je dobre stale dookola opakovat, ze p. Hrnko bol v strane? Ak sa to spomenie 1-2 razy, v poriadku, ale naco pod kazdym druhym clankom?
    3. Je pravda, ze ta vyhrada mala byt v jednotnom cisle (o separatistoch pisal iba Coopy), ale mierila na spravny breh. Ano, rozumiem tomu.

    PS: cele meno je dolezite pri osobnom stretnuti, nie na internete. Napokon sa ukazalo, ze statistiky mame obdobne 🙂

  6. Avatar zaznamnik 21. februára 2012 / 22:51

    takze Kropacku mantacku, mas nejaky dokaz, ze v juli 1938, testne pred smrtou Andreja Hlinku, mali Andrej Hlinka a Ferdinand Durcansky rozdielne nazory na postavenie Slovenska v ramci CSR ?????

    Klames Kropacek, moj nazor nie je pochybny ale spravny….. Ferdis Durcansky ako profesor prava na Komenskeho univerzite velmi dobre vedel a poznal moznosti legalneho procesu osamostatnenia Slovenska jak v lete 1938, tak v marci 1939…

    Kropacek, douca sa dejepis a potom hovor a pis…

  7. Anton Hrnko Anton Hrnko 21. februára 2012 / 23:00

    Chcel by som pánovi Kropáčkovi pripomenúť opäť, aby nezabúdal súvislosti na historickej osi. Zápas HSĽS za autonómiu Slovenska bol úplne legitímny, nebudem tu rozoberať všetky štátoprávne záležitosti s tým súvisiace počnúc Pittsburskou dohodou, pokračujúc Martinskou deklaráciou i štátoprávnym ohradením sa poslancov za HSĽS tzv. Dolanského interpeláciou pred schválením Ústavy z r. 1920, že síce z medzinárodného hľadiska za Ústavu budú hlasovať, ale vyhradzujú si právo pokračovať v zápase za autonómiu Slovenska až do jej realizácie.
    Pripomenul by som tu však jednu udalosť českého odmietania uskutočniť túto prirodzenú úpravu vzťahov Slovákov a Čechov v jednom štáte, ktorá bola neskôr hlavnou vnútropolitickou príčinou jeho zrútenia. R. 1934 vtedy minister zahraničných vecí, neskôr prezident Čo mal plán aeroplán predniesol reč ku Slovákom, ktorá bola vytlačená a široko distribuovaná po Slovensku. Podotýkam, že reč predniesol po slovensky. V onej reči sa zaprisahával, že nikdy nebude súhlasiť s narušením „československej jednoty“ a podotýkal, že nie kvôli českému záujmu, ale že to je životný záujem Slovákov. Použil na to vyhrážku, že v prípade, žeby sa náhodou niečo stalo s ČSR, Česi sa s Nemcami vždy dohodnú. Jediní, kto na to doplatí, budú Slováci, lebo budú pohltení Maďarmi. Nuž nečudujte sa ľudákom, ktorí do roku 1938 ani len nezauvažovali o možnej budúcnosti Slovenska mimo rámca česko-slovenského štátu, že keď prišla doba, v ktorej sa podľa Beneša rysovala „česko-nemecká“ dohoda a hrozilo „pohltenie“ Slovenska Maďarskom, že robili všetko preto, aby sa do toho Maďarska nedostali. Nazvať túto politiku separatizmom (už som vysvetlil, že Slováci sa nemali od koho separovať) a rozbíjaním republiky je presne taká pravda ako nemecká „Dolchstoddlegende“, teda legenda, že Nemecko by neprehralo prvú svetovú, keby mu nezasadili socialisti a komunisti ránu dýkou do chrbta. Hitler na „Dolchstosslegende“ pobláznil celý národ a vidieť, že rovnaké bláznovstvo zasadil Beneš do českej duše. Kým však Nemci už dávno pochopili, že vojnu skutočne roku 1918 prehrali na bojiskách, niektorí Česi si ešte stále myslia, že roku 1939 republiku rozbili Slováci. Opakujem ešte raz – Republiku rozbil Mníchov a tí, ktorí pred Mníchovom kapitulovali. To, čo sa udialo v marci 1939, bolo už len epilógom Mníchova a nikto nemôže spochybniť legitimitu konania vtedajšej slovenskej politickej reprezentácie. Konala tak, ako konala, lebo tak konať musela. Všetko ostatné je kvač. To, samozrejme, neospravedlňuje niektorých slovenských politikov za ich činy v rozpore so všeobecnými princípmi ľudskosti, ktorých sa dopustili v neskoršom období. Samotný 14. marec zo slovenského pohľadu bol plne legitímny vzhľadom na existujúce geopolitické súvislosti!

  8. Avatar Coopy 22. februára 2012 / 1:49

    Po precteni prispevku pana Hrnka musim bohuzel s timto panem aspon v necem souhlasit.Dle meho nazoru krizi cesko-slovenskych vztahu zapracinilo dloho neresena zjevna slovenska snaha po svebytnosti,autonomii ci jak to nazvat.Preziravy pohled vladcu prazskeho hradu vuci slovenskym pozdavkym byl jiste kontaproduktivni.Druha stranka je mira aktivity slovenske strany v krizovych dnech 1939.Z dnesniho pohledu je mnohymi Slovakum vycitano,ze se spolcili s nelidskym,vrazednym nemeckym nacistickym rezimem.Nutno vsak chapat,ze Nemecko roku 1939 rozhodne nebylo tim Nemeckem treba z roku 1944.Nikdo nemohl dopredu vedet o zrudne nacistecke vyhlazovaci politice.Nemecko z roku 1939 se jevilo jako pristi hegemon stredni Evropy.Slovaci sice technicky vzato zradili CSR ale to same udelali Cesi v roce 1918 Rakousku.
    Co se tyce osobnich vypadu pana Hrnka vuci me osobe,kdy mne obvinuje z ceskeho sovinizmu a klade mi za vinu vyvrazovani sudetskych Nemcu,mohu rici pouze jedno.My Slezane jsme od Cechu mnohem vice etnicky,jakykove i kulturne vzdaleni nez Slovaci.Moje rodina byla v roce 1945 nucena nosit na kabatech vapnem namalovany hakovy kriz a od deportace do Nemecka ji zachranila???? pouze sktecnost,ze muj stary otec odmitl podepsat vokslistu a za to byl jediny trest.Koncetracni tabor.Z toho se mu podarilo uprchnout a pri svem skryvani soucasne ukryval dve, bud zidovske nebo ruske zeny.Co s nimi v zemljance delal behem dlouhych,zimnich veceru mi nikdy neprozradil:]

  9. Avatar Coopy 22. februára 2012 / 2:04

    Pane Hrnko,
    s litosti musim komentovat ze vas nacionaliscko-sovinisticky nahled opet zvitezil.Vite my ve Slezsku obvykle{i kdyz se pochopitelne mohou najit i nejaci Hrnkove] neposuzujeme lidi podle toho jestli mluvi nemecky,cesky,polsky nebo tzv.,,po naszymu,, vsichni jsou tu proste doma a jsou to Slezane.Takovemu chapani zemske prislusnosti se vy a vam podobni budou muset jeste hodne ucit a pochybuji,ze se vy a vam podobni tomu vubec nekdy nauci.
    Pro vasi informaci o zrudnostech,kterych jsme se dopustili na Nemcich ve Slezsku.Cela moje rodina musela odklizet trosky po bombardovani v kabatech na kterych meli vapnem namalovany hakovy kriz.
    Zrejme to nezapada do vasi skatulky cloveka z poza Moravy,ktery nenavidi Slovaky,vrazdi Nemce,miluje pastiky a jeho nejvetsim pranim je zahynout v Tatrach.Hlavne,ze Slovaci jsou jsou dokonali a bez poskvrnky.A pokud maji nejakou skvrnku,tak je k tomu donutili ti hnusni Cesi.Tak,tak vystudovany,nezaujaty historiku.
    Takze na zaver jeste jednou.Zilinu zalozili SLEZANE,at uz hovorili jakkoliv a ne Slovaci.

  10. Avatar Coopy 22. februára 2012 / 2:21

    Pane Hrnko,aby jste pochopil rozdil mezi sovinistou jakym jste vy a mnou,uvedu priklad pocatku meho mesta.Misto kde se mesto nachazi bylo osidleno slovanskym obavatelstem.Jestli to byli Cesi,Polaci nebo Slezane se neodvazuji hadat,nebot nejsem tak jasnozrivy jako vy,abych s urcitosti tvrdil v 9.st.Slovaci sidlili az k upati CM vysociny.Na neco podobneho nemam kvalifikaci= politik,clen SNS ani tzv.hrosi kuzi.Kazdy na neco podobneho nema zaludek.
    Nicmene pocatky mesta se datuji zhruba od roku 1263 kdy koloniste z Dolni Luzice [Nemci nebo Luzicti Srbove????] postavili prvnich 57 domu okolo namesti ziskali mestska prava.Od te doby se povazovali za Slezany,ucastnili se knizecich snemu v Tesine nebo v Ratibori nebo zemskych snemu ve Wroclavi.Proste byli to SLEZANE.Mozna mluvili nemecky,mozna luzicko=srbsky,mozna mistnim slovanskym dialektem ale v prve rade to byli SLEZANE!!!!

  11. Avatar Petr Kropáček 22. februára 2012 / 13:29

    Pane Miro,
    1) „Hitler ist Deutschland, Deutschland ist Hitler.“ může platit jen v totalitách. Beneš nebyl Hitler a ČSR nebyla totalitou. Po jeho abdikaci si slovenští politici mohli vybrat a také si vybrali autonomii v II. ČSR. Některým to ale bylo málo …a tak přišel na řadu opět A. Hitler. Benešovi můžeme vytýkat přijetí Mnichovské dohody (a zároveň děkovat, že je většina z nás vůbec naživu), ale faktem zůstane, že Německo, Itálie, VB a Francie garantovali „okousané a národně homogenější“ II. republice existenci a hranice. Pro případ rozdělení ČSR nebyly garance žádné a na tom už měl Beneš zásluhu naprosto nulovou.
    2) P. Hrnkovi si jeho minulost dovolím připomenout pokaždé, když začne se svou kostkou másla na hlavě docela nevybíravě odsuzovat jiné, pro jejich domnělou zbabělost a „ex-post žvásty“. „…naco pod kazdym druhym clankom?“ Ale to snad ne!
    3) OK

    P.S.: Bohužel bývá dost velký rozdíl mezi tím, co si člověk dovolí říct, nebo napsat jako anonym (viz. poslední přízpěvek jakéhosi záznamníka) a tím pod co se podepíše. Pokud si stojíte za svým, nevidím důvod, proč se pod své názory nepodepsat. Tak seberte odvahu a udělejte to. 😉

    Záznamníku,
    my si tykáme? Odkdy? Otázka by měla znít jinak: Máte nějaký důkaz na to, že by A. Hlinka v roce 1939 postupoval stejně jako F.Ďurčanský? Až se takový důkaz objeví, přehodím klidně Hlinku do pytle k Ďurčanskému. Do té doby ne.

    Pane Hrnko,
    místo převyprávění textu sem raději přidejte odkaz na jeho plné znění (Nemám zrovna nejlepší zkušenosti s vašim „převyprávěním“ Martinské deklarace a „Menší“ Saint-Germainské smlouvy …) Nikdo nezpochybňuje legitimní usilování HSLS o autonomii pro 2 mil. Slováků, stejně jako důvody, proč na ni ČSR přistoupila až poté, co „se zbavila“ 3,5 mil. Němců. Autonomie a rozbití státu ale rozhodně není totéž, stejně jako způsoby jakými se o ně usiluje. „Konala tak, ako konala, lebo tak konať musela.
    Samotný 14. marec zo slovenského pohľadu bol plne legitímny vzhľadom na existujúce geopolitické súvislosti!“ No, tak takto zdůvodníte prakticky cokoli včetně přijetí Mnichovského diktátu…

  12. Avatar miro 22. februára 2012 / 18:56

    Pan Coopy,
    1. na zrade sa tu vacsina zhodne, ale na zradcovi uz nie. Ak sa na to pozriete apoliticky a pochopite rozdiel medzi pricinou a nasledkom, identifikovat zradcu bude pre vas hracka.
    2. sovinizmus: „My Slezane jsme pritom vyhlaseni toleratnim pristupem k jinym narodum.“ Vy do tej skupiny nepatrite – co ste zac, to vieme uz od prispevku o „vsivavych goralskych vesniciach“.
    3. Zilina: tu si pomozem vasim prispevkom, preco by sme sa nezasmiali? 🙂
    „Nemci na Slovensku vsak nemohli byt Slovaci,protoze jak jiste dobre znamo,zadne Slovensko neexistovalo.Statni utvar s kterym se mohli ztotoznit bylo Madarsko,tehdy v Cechach nazyvane Uhersko.“
    Uzasna konstrukcia, ale v 2 vetach tolko nezmyslov?
    – Ak sa na to pozrieme z pohladu panovnika, podla vasej „logiky“ musel byt Ludovit I. neskutocny hlupak. Ani nevedel komu vladne! Kedze vtedy existovalo Uhorsko (podla vas Madarsko), nemalo byt Privilegium pro Slavis nahodou Privilegium pro Hungaris?
    – Z pohladu ludu a vasej „dokonalej logiky“ naopak, hlupy musel byt lud, ved ani nevedel za koho sa povazuje a to hned 2x. Ti „Slavis“ ani nevedeli, ze su Hungaris a sucasne sa stazovali na Nemcov, nie na Slezanov 😀 😀 😀

    PS: este dodajme, ze ti „Uhri“ (podla vas Madari) – opat, kedze Slovensko este neexistovalo – sa kolosialne pomylili, ked zalozili Maticu slovensku, nie uhorsku (podla vas madarsku). Alebo, zeby to mala byt Matica moravska? 😀

    Pan Kropacek,
    „a zároveň děkovat, že je většina z nás vůbec naživu“ odkial mate tu vacsinu, mate nejake tajne informacie?
    Nie vsetci u vas v tom maju nejasno:

    „Českoslovenští generálové přesto žádali aby se stát postavil na ozbrojený odpor. Beneš ale „v zájmu zachování národa“ přesto, že k tomu neměl pravomoc a porušil svým konáním československou ústavu, na kterou přísahal, prosadil kapitulaci. Co ale byla pro Beneše přísaha? Považoval snad přísahu za pouhý příslib, který dle okolností může být částečně nebo zcela nedodržen?“

    „Na přelomu září a října 1938, kdy Československo bojovalo o své přežití, se v plné nahotě ukázala nekoncepčnost zahraniční politiky tehdy už prezidenta Beneše. Dvacet let z největší části právě on formuloval československou zahraniční politiku. Jejím výsledkem byl stát obklopený nepřáteli a žádní spojenci.“
    Za precitanie stoji aj jediny komentar, kt. je pod clankom. Aj jeho autor v tom ma jasno.
    http://www.narmyslenka.cz/view.php

    PS: uistujem vas, ze ak to bude dolezite, uvediem aj rodne cislo 🙂

  13. Avatar zaznamnik 22. februára 2012 / 21:03

    Davam tu prejav Ferdinanda Durcanskeho vo Viedenskom rozhlase /vysielalo sa z Petrzalky na slovenske uzemie/, aby pan kropacek videl, ze Durcansky nebol ziaden ludozrut, ktory na ranajky zjedol dve ceske deti, ale nahnevany mlady muz, ktoreho uz nazlostilo ceske podraznictvo. Je to zo Sidorovej knihy – Tak vznikol Slovensky stat :

    Prejav vo viedenskom rozhlase 10. marca 1939 (Ferdinand Ďurčanský)

    Slováci, Slovenky, Hlinkova garda!

    Len máloktorí z nás mysleli, že dospejeme tak rýchlo tam, kde sa teraz nachodíme. Nie je to tak dávno, že zaslepujúca politika vedúcich mužov českého národa priviedla na okraj katastrofy nielen českých, ale i slovenských ľudí. Každý z nás si myslel, že český národ poučený takýmito chybami — všetkému sa vyhne, čo ohrozilo nielen existenciu republiky, ale aj jeho samostatný život.

    V skutočnosti sme sa mýlili. Český národ a jeho vodcovia nič nezabudli z dejín a nič sa nepoučili z udalostí. Naopak, vytrvale pripravovali sa na to, aby nás, náš slovenský ľud, olúpili o jeho práva, ktoré sme si vybojovali strádaním a dvadsaťročným utrpením. Česi hľadali k tomu príležitosť už od októbrových dní. Je síce pravda, že niečo podobného nebolo by im prišlo na rozum, keby neboli v našom ľude niektoré pochybné a zradcovské elementy, druhu Teplanského, ktoré nič neočakávali tak náruživo, ako to, aby moc prešla výlučne od ich rúk, ako to bolo aj doteraz. Praha našla ľudí, ktorým viacej záležalo na úsmevoch ako na slobode a právach, na životných podmienkach slovenského národa. Slovenská vláda sa dopustila od októbrových dni iba jednej chyby: Nepokračovala s takou rozhodnosťou a takou tvrďosťou, akoby sa to bolo patrilo. Čo sa však nestalo, určite sa stane a musí sa stať zajtra alebo o niekoľko dní. Pochybné existencie, ktoré zo všetkého robia obchod, hľadajú všade len a len svoje osobné záujmy, musia raz navždy zmiznúť z povrchu Slovenska. Už bolo dosť toho, aby nad Slovákmi panovali ľudia, ktorí duchovne nemali nič spoločné so slovenským životom. V budúcnosti nesmie tomu tak byť. My zákonití vodcovia slovenského ľudu, boli sme aj v tomto prípade, ako tak často v minulosti, iba zahriaknutí. Praha vždy všetko urobila za naším chrbtom a proti nám. Pri tvorení zákona o autonómii slovenského územia a aj neskoršie využila príležitosť, aby dokázala, že slovenský ľud bez Prahy nemôže nič podniknúť, ani žiť. Pri každom kroku robila ťažkosti. Úpine nenápadne usilovala sa urobiť autonómiu neskutočnou a neviditeľnou. Mužovia slovenskej vlády, ktorí nemali žiadne zadné myšlienky, urobili všetko, čo bolo možné, aby takéto pokusy narazili na odpor, aby sa minuli účinku. A to sa nám poďarilo. Pravďa, pražskí ľudia poďnikli všetko možné, aby slovenská vláda ukázala sa byť pred slovenskou verejnosťou neschopnou. A pokúsili sa to dosiahnuť tým, že zastavili Národnej banke všetky úvery, ktoré bez ťažkostí sa dali pražskej vláde k dispozícii na krytie bežných výdavkov prechodnej povahy. Praha chcela nás takto prinútiť na kolená. Keď slovenská vláda pochopila toto jednanie a neprejavila ochotu upustiť zo svojich práv a keď chcela jednať tak, ako to vyžaďovali záujmy slovenského ľudu, keď vláda ministerského predsedu Tisu vyhlásila, že slovenské národné záujmy sú merítkom pre jej jednanie a pre každú činnosť jej smerodatných vodcov, Praha jasne poznala, že svoje plány neuskutoční. Prelo sa rozhoďla našu vládu odstrániť, lepšie rečeno onú vládu, ktorá stála v ceste jej vládnych chútiek. Z počiatku Praha mala úspech. Našli sa ľudia, ktorí z obavy alebo z vypočítavosti boli ochotní jednať proti tomu, čo každému Slovákovi je sväté, drahé a veľmi cenné, čo je hodné toho, aby obetoval aj život. V každom národe sa nájdu i slabí ľudia, bojazliví jednotlivci a vypočítavé osoby a tak sa našli takíto aj medzi nami Slovákmi. Našli sa ľudia, ktorí na spôsob Teplanského zradili svoj ľud, ktori vedome hovorili nepravdu, ktorí sa schovali, lebo mali nečisté svedomie. Pravda, slovenský ľud už vyúčtoval s týmito ľuďmi. Nemôže týmto mužom viacej veriť a nebude ani viacej im dôverovať. Konečne pozná ich Z vlastnej skúsenosti a preto nebude váhať dať im to na vedomie takým spôsobom, ako sa stalo s ministrom Tepíanským, že na jednom zhromaždení všetci jeho poslucháči mali na sebe obrátené kabáty. Predvídali, že tento chameleón nie je vstave držať sa línie, ktorú jernu určil národ a že on túto neustále bude meniť tak, ako to jeho osobné záujmy vyžadujú.

    Pokračovanie pražskej vlády je úplne nezákonné. Pražská vláda využila iba situáciu, že v jej rukách je vojenská moc, že českí dôstojníci sú na čele slovenskej armády, že sme bolí tak ľahkoverní, že sme na zodpovedných miestach ponechali Čechov a pochybné existencie slovenskej krvi, ktorí nezniesli, aby na Slovensku Slovák bol pánom, aby na Slovensku prestala cudzovláda, aby museli žiť z práce a nie z rôznych fondov a prémií, vyplácaných za zradu slovenského národa. Pokračovanie pražskej vlády je nezákonné, lebo nemá nijakú oporu v ústavnom zákone. Podľa ústavného zákona o autonómii Slovenska menuje prezident republiky vládu na návrh predsedu snemu slovenskej krajiny. Vláda môže byť pozbavená svojho úradu len vtedy, keď Krajinský snem slovenský vyslovil jej nedôveru, alebo vláda podá demisiu. Ani jeden z uvedených prípadov sa nesplnil a preto nikto nebol oprávnený vládu Slovenska pozbaviť jej funkcie, ju zosadiť a práve tak nebol nikto oprávnený na miesto tejto vo skutočnosti nezosadenej vlády vymenovať novú vládu. Keď prezident oproti týmto jasným ustanoveniam doterajšiu vládu zosadil a novú vládu vymenoval, tak jednal nezákonne a v protive so svojou prísahou, ktorú zložil pri svojej voľbe. A tak má slovenský národ nový doklad toho, že český národ, poťažne jeho vodcovia, nepridržiavajú sa daného slova a nemôžu splniť daný prísľub. Následok toho nezákonného postupu pražskej vlády je, že Tisová vláda ďalej právne jestvuje a že je oprávnená vykonávať svoju moc. Ja ako jej člen viem, že v skutočnosti nieje to v plnej miere možné. V plnej miere preto nieje to možné, lebo česká armáda jednoducho uskutočnila na Slovensku suchou cestou diktatúru za pomoci Teplanského. To, čo generáli, ktorí sa tešia zrejme z jasných skutkov, robia, aby nemuseli dokazovať svoje vojenské schopnosti, prekračuje všetky hranice ústavy. Nie je predsa možné – takého generála by bolo treba postaviť pred vojenský súd – aby generál Homola vyhlásil na Slovensku stanné právo len z toho dôvodu, lebo túži po dobrodružstvách a že sa to hodí do krámu pražskej vlády.

    V Prahe si musia uvedomiť, že tie časy už pominuli, keď bolo možné vládnuť takým spôsobom, ako sa to dnes prejavuje: zosadiť v noci ministrov, v noci zatýkať ľudí a pozavierať Tuku a Macha, ktorí požívajú dôveru slovenského ľudu, obsadiť úrady policajného riaditeľa a veliteľa žandárstva zaistiť, obsadiť všetky budovy vojskom a rozhlasové vysielanie usporiadať v rámci novej humoristickej vlády Teplanského. Tieto Časy pominuli a to navždy. Dôkazom toho, že nijaký národ na svete nemožno umlčať, spočíva aj v tom, že ja tu vo Viedni pristupujem pred mikrofón týmito slovami: som si vedomý, že som zákonným zástupcom slovenského ľudu, že miesto, ktoré zastupujem, nastúpil som z jeho vôle a každého ubezpečujem, že nik sa nesmie vo mne sklamať a ani sa nesklame.

    Slováci, Slovenky!

    Každý zostane na svojom mieste. Neverte správam a úradným hláseniam, vysielaným z Prahy a z Bratislavy. To sú zlomyseľné fantómy, postrádajúce každý právny podklad. Nenechajte sa viesť za nos! Postavte sa na odpor tam, kde je treba. Čo je ale hlavné: nech Hlinková garda prevedie nástup v obciach, mestách a dedinách. Takto zoskupená Hlinková garda nech postupne preberie moc. Pritom nech Hlinková garda sa postará o to, aby na celej čiare všade vládol bezpodmienečný pokoj, poriadok a disciplína. Ktokoľvek sa vzoprie proti prevedeniu tohto rozkazu a ho neprevedie, je škodcom slovenského národa. Praha zneužila svoju moc, musíme z vlastnej sily prevziať moc do vlastných rúk. V tomto smere sme všetci Slováci jednotní. Moc na Slovensku patrí do slovenských rúk. Vojak, policajný úradník, keď je Slovák, nech sa postaví do služieb obrany slovenských práv, do služby zákonitej slovenskej vlády, do služby práva, spravodlivosti a poriadku. Títo vojaci, policajti a žandári nech sa označia gardistickou páskou, aby bolo jasné, že vykonávajú službu v duchu gardy, ako to chcel Hlinka a ako to prikazuje veliteľstvo Hlinkovej gardy. Nech nikto neotáľa, nech sa nikto nerozpakuje, ale nech každý splní svoju úlohu na svojom mieste. Pritom musí sa zachovať poriadok a musí sa konať služba, od ktorej závisí normálny chod života. To prikazuje záujem slovenského národa. Rozkazy Čechov a zradcov okolo Teplanského, ich rozkazy a opatrenia vás už nezaväzujú, lebo je jasné, že Česi nesledujú iné, ako zabezpečenie svojich vlastných záujmov na účet našej vlastnej prítomnosti a budúcnosti.

    Organizované jednotky Hlinkovej gardy tých obcí, ktoré ležia blízo hranice, nech obsadia hranice, aby sme boli bezpodmienečnými pánmi nášho Slovenska. Nech je každý na svojom mieste. Nech každý vyčká moje rozkazy, ktoré dávam ako zákonitý zástupca slovenskej vlády, lebo ostatným je a ešte na niekoľko dni aj bude nemožné, aby prejavili slovenskému národu svoje pravé, neovplyvnené mienky. Moje rozkazy ohľadne činnosti Gardy sa majú rovnako súrne previesť a splniť, lebo som zborovým veliteľom tejto inštitúcie slovenského národa a vyšší vodcovia nemajú dnes tú možnosť, aby dávali rozkazy také, aké by chceli v záujme slovenského ľudu.

    Našim nepriateľom a Čechom, ako aj zradcovským Slovákom pripomínam, že každý pokus proti terajšej zákonitej vláde, ktorej som i ja členom, každý čin, ktorý sa pácha vo spojení s Prahou, už po niekoľkých dňoch bude prísne potrestaný. Prechodné dni prejdú a ubezpečujem vás, že vydobyjeme plné víťazstvo slovenského národa a zabezpečenie jeho práv tak, ako to mal na mysli výkonný výbor Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorý snemoval v Žiline 6. októbra.

    Slováci, Slovenky!

    Nech každý stojí na svojom mieste! Nech Hlinková garda strhne na seba moc v každej obci a v každom meste, kde táto moc nie je v spoľahlivých slovenských rukách. Starajte sa o udržanie poriadku za pomoci tých slovenských policajtov, žandárov a vojakov, ktorí sa k vám prihlásia a vy Česi a čechoslováci ustúpte dobrovoľne, ak nechcete vás a váš ľud‘ priviesť ďo nešťastia.

    Slováci, Slovenky!

    Volám vás všetkých do boja za slobodu slovenského národa, za lepšiu budúcnosť a za spoluprácu s veľkým a priateľsky zmýšľajúcim nemeckým národom.

    Na stráž!

    Zdroj
    Citované podľa

    Karol Sidor, Takto vznikol Slovenský štát, vyd. Odkaz, Bratislava, 1991, str. 102-105

  14. Avatar zaznamnik 22. februára 2012 / 21:57

    No tak sorry, ale sam dobre viete, ze Durcansky mal velmi dobre dovopdy, na svoj radikalizmus…najma ked dobre vedel od svojich nemeckych priatelov, ze

    1, Cesko do par dni bude nemeckym uzemim
    2, Slovensko sa rozdeli medzi Polsko a Madarsko.

    Esteze sme mali Durcanskeho a Tuku……

  15. Anton Hrnko Anton Hrnko 22. februára 2012 / 22:49

    Kropáček,
    ťažko debatovať s človekom, ktorý vidí v cudzom oku aj smietku a vo vlastnom ani brvno. Už som Vám povedal, že Slováci nikdy neboli, nie sú a ani nebudú apendixom na českom tele. Boli vždy samostatným celkom a to, že Česi mali problémy s Nemcami, ich mohlo zaujímať len do takej miery, pokiaľ nemali oni problémy s Čechmi. Reč k Slovákom som nenašiel na internete, ale keď si to dáte do googlu, tak tam nájdete x-ponúk brožúrky a môžete si ju zakúpiť. Ja vám ju zháňať nebudem. A vylučujem, žeby som niečo tvrdil o Martinskej deklarácii alebo o tzv. malej Versaillskej zmluve, čo v nich nie je. Ja nemôžem, že vašemu benešovskému uchu sa to zle počúva a oku vidí.
    Tak teda žiadané vysvetlenie, ktorým nie je možné zdôvodniť hocičo: Slováci r. 1918 išli do holportu s Čechmi preto, aby sa vyšmykli zo zadúšajúceho objatia Maďarmi. V žiadnom prípade tam nešli pre to, aby sa dali Čechmi pohltiť. To pokojne mohli zostať s Maďarmi, s ktorými sú mentálne bližší ako s Čechmi. To už Hlinka na takéto snahy povedal: Ak sa máme utopiť, tak sa utopme v mori, nie v kaluži. Čo si myslíte, koho myslel tou kalužou? Pre Slovákov bola republika zaujímavá a boli ju pripravení brániť aj s tým, že dočasne trpeli českú supremáciu, pokiaľ ich bola schopná brániť pred Maďarmi. Boli za túto istotu ochotní brániť republiku spolu s Čechmi aj proti Nemcom. Ale keď Česi neboli ochotní svoju vlasť brániť a dokonca v rámci republiky prišlo Slovensko a štvrtinu územia, nebol už žiaden dôvod túto republiku brániť. To je hádam pochopiteľné aj pre žiaka prvej ľudovej, či nie?
    To s tými garanciami nemyslíte vážne!?! Už dávno som sa tak nezasmial. Jediný, kto po Mníchove mohol garantovať hranice, bol Berlín. Veď Briti a Francúzi dali strednú Európu Hitlerovi v darčeku, dokonca previazanom červenou mašličkou. Prečo čakali s garanciami na Hitlera a keď ten povedal, že nadá, nedali ani oni. Vyhovárať sa, že republika prišla o garancie postupom Slovenska je ale poriadna „Dolchstosslegende“! To vás tak učia v dejepise? To potom Jirásek bol lepší! Ten aspoň nikomu nekrivdil.
    Áno, autonómia a rozbitie štátu nie je to isté. Len sa lepšie pozrite, kto ten štát rozbil!

    PS. Mohli by ste mi vysvetliť, keď už sa tak dožadujete dôsledného citovania, prečo Česi dôsledne falšujú mierové dokumenty z konca prvej svetovej vojny? Veď predsa v originálnych textoch je všade Česko-Slovensko, nie Československo! A robia to aj spätne, keď tie dokumenty publikujú v originálnych jazykoch!

    PS 2. Naštudujte si dejepis a netvrďte takéto voloviny: „Benešovi můžeme vytýkat přijetí Mnichovské dohody (a zároveň děkovat, že je většina z nás vůbec naživu), ale faktem zůstane, že Německo, Itálie, VB a Francie garantovali “okousané a národně homogenější” II.“ Po prvé prísľub nie je garanciou. Nemecko garancie nedalo a ich odmietnutie bola pravá príčina prečo sa spustil Homolov puč na Slovensku. A po druhé, žiaden vojnový konflikt, ktorý by vznikol neprijatím Mníchova, by nestal Česko-Slovensko 300 000 životov. Nejdem to teraz hľadať v encyklopédiách, ale myslím, že to je počet ľudí, ktorí zahynuli na území Slovenska a Česka v rokoch vojny násilnou smrťou v jej dôsledku. Nuž a nakoniec, Slovensko v prvej svetovej vojne stratilo 69 000 chlapov v uniformách na frontoch. Za obdobie 1939 – 1944 stratilo Slovensko na frontoch 1 300 mužov v uniformách. Keď zarátame aj padlých v povstaní a po prechode frontov i povraždených židovských spoluobčanov, ľudské straty Slovenska nepresiahli 80 000 ľudí. Keď porovnáme straty na životoch v prvej svetovej vojne – cca 10 miliónov a druhej svetovej vojny – cca 60 Miliónov, to by podľa vašej zvrátenej logiky Slováci už dávno mali mať v každej dedine sochu záchrancu Jozefa Tisa. Čo keby ste tak začali rozmýšľať hlavou a nie vaším hlboko zakoreneným obdivom k Benešovi. Ten aeroplán mu Česi nikdy nemali odpustiť. A to už nevravím o Vítěznom únoře.

  16. Avatar Tučko Bombička 23. februára 2012 / 9:18

    Predbehli ste ma. Chcel som napísať, že 20 rokov ignorovania Pittsburghskej dohody legitimizovalo akúkoľvek snahu Slovákov o ukončenie existencie Česko-Slovenska. Nie je povinnosťou žiadneho národa ďakovať inému národu za to, že jeho práva nerešpektoval v menšej miere, než ten predošlý. 1. Česko-Slovenská republika zlyhala morálne vo vzťahu voči slovenskému národu a tým stratila akékoľvek oprávnenie dovolávať sa akejkoľvek loajality z ich strany. Všetko ostatné (legitimita či nelegimita 14. marca atď.) sú jalové diskusie. A k ničomu nevedú.

  17. Avatar Petr Kropáček 23. februára 2012 / 15:32

    Pane Hrnko,
    jako projev národoveckého alibismu beru vaši snahu vykličkovat z problematiky německé menšiny v ČSR. Nemile mě překvapilo, že jste již v článku o „slovenských vojenských tradicích“ zmínil kde co, ale na obranu republiky v letech 1938-1939 (cca 150-200 padlých) jste si nevzpoměl. Tak tedy vězte, že i II. republika si byla nucena své nové hranice proti útokům různých bojůvek (zejména ze strany Maďarska) bránit a taky si je bránila! Takže nevím jak Slováci, ale Češi byli rozhodně ochotni bránit i nové jižní slovenské hranice ČSR (a taky jich v bojích s Maďary nemálo padlo) až do hořkého konce v březnu 1939 (O bojích 12. divize čs. armády proti postupujícím Maďarům na Podkarpatské Rusi ještě několik dnů po zániku ČSR ani nemluvě!). Ale to se vám evidentně nehodí do krámu…

    Pokud byl podle vás ve střední Evropě Hitler po Mnichovu tak „všemocný“ a nemusel se ohlížet napravo ani nalevo, tak proč ty zbytečné tanečky a opakované naléhaní na vyhlášení slovenské samostatnosti (rozuměj rozbití ČSR zevnitř, nikoli vnějším útokem, které koneckonců i někteří členové HSLS odmítali)? Takže netuším, co vás učí v dějepise, ale i žákovi z „prvej ľudovej“ je jasné, že nakonec Mnichovský diktát Dolfíka Hitlerovic v březnu 1939 přece jenom „pálil v kapse“ a potřeboval si zajistit nějaké alibi. (Jinak máte pravdu v tom, že věty o pomnichovských garancích hranic II. republiky jsem formuloval nesprávně. V Mnichovské dohodě predikované garance Německa a Itálie po vyřešení problematiky polské a maďarské menšiny zůstali po 1. vídeňské arbitráži nenaplněny. To ale není Benešova zásluha a také to nic neříká o „neochotě“ představitelů II. ČSR nové hranice hájit. Viz. první odstavec)

    P.S.: Nevím, já to nedělám. A proč vy přidáváte do slov Československo pomlčku i pro období, kdy tam nemá, co dělat a dokonce vytváříte i absurdní novotvary jako „Česko-Slovenská ľudová armáda“ včetně jejich překladů do cizích jazyků?

    P.S.2: Nezlobte se na mě, ale demagogicky plácáte. Jednak pokud chcete srovnávat nějaké hypotetické ztráty vzniklé nepřijetím Mnichova, tak se nevracejte do 1. světové války, ale podívejte se na našeho severního souseda a jeho brutální ztráty způsobené nacistickým terorem po prohrané 3 týdenní válce. A pak srovnávat vynucené přijetí mezinárodního diktátu (Beneš ho nevyjednal, nesepsal ani nepodepsal) s vlastní aktivitou vedoucí k rozpadu státu je opravdu „zvrácená logika“…

    P.S.3: Měl jsem na mysli, vaše odmítání oslav 28.10. 1918 kvůli zmínce o jednotném československém národu na úkor 30.10., přestože v Martinské deklaraci se uvádí také. Vaše „převyprávění“ považuju za zábavné, stejně jako váš národovecký výklad preambule „menší“ Saint-Germainské smlouvy. Tedy Benešovu řeč si rád přečtu a vaše „převyprávění“ budu jako obvykle brát s rezervou. A buďte si jist, že
    uši mám svoje ne Benešovy ani Husákovy, vy jeden „Vítěznom únoře“. 😉

  18. Anton Hrnko Anton Hrnko 23. februára 2012 / 22:50

    Kropáček,
    vaše hodnotenie poľských udalosti je výrazne alibistické. Útok na Poľsko sa odohral v úplne inej situácii, za úplne iných geopolitických danosti. Ochota brániť republiku by možno položila Hitlera na lopatky, lebo ani v Nemecku ľudia nechceli spáchať kolektívnu samovraždu. Ale je síce pravda, že Poliaci mali veľké straty, ale vyšli z vojny ako morálni víťazi, do ktorýchsi po vojne už nikto nedovolil kopnúť tak, ako si veľmoci dovolili a ďalej dovoľujú kopať do Česka(Slovenska). Jednoducho z Mníchova viedla priama cesta k 21. augustu. V Poľsku dokázali akurát tak nahovoriť jedného generála, aby tam urobil stanné právo. Ale opakovať v Poľsku to, čo urobili v Česko-Slovensku, si nedovolili. Chápete ten rozdiel. Porazený generál je vždy generálom, ale zbabelý generál je vždy zbabelcom.
    Písanie Česko-Slovensko so spojovníkom je jediné legitímne písanie názvu spoločného štátu lebo
    1. Bol to štát dvoch národov a aj podľa pravidiel českého pravopisu sa v názve takéhoto spojenia píše spojovník alebo spojka (pozri Rakúsko-Uhorsko, Trinidad a Tobago atď.
    2. Rodný list tohto štátu bol napísaný podľa skutočnosti, nie podľa masarykovsko-benešovskej fikcie (a darmo pľujete jedovaté sliny, tú versailleskú dohodu možno vyložiť len tak, ako som to vyložil ja. Existujú totiž ešte dva dokumenty, ktoré to potvrdzujú v britských archívoch. Nemám ho teraz po ruke, takže len vami odmietaná interpretácia: Začiatkom 20. rokov sa snažil Tuka dosiahnuť, aby Slováci v republike dostali aspoň štatút menšiny. Vtedajší britský konzul v BA mu vysvetlil, že to nie je možné, lebo Slováci sú účastní versailských zmlúv ako jedna zo zúčastnených strán. Druhý dokument je z konca 30. rokov, keď toto – že Slovensko je zmluvnou stranou – tvrdil nejaký sudeťácky plátok. Britsky vyslanec poslal v tejto veci otázku do ústredia, či je to pravda. Ústredie mu to potvrdilo. Akékoľvek prepisovanie rodného listu je neprípustné. Je to falzum. Jednoducho Beneš s Masarykom nechali sfalšovať základné dokumenty vzniku štátu.

    A Vítězný únor si nechajte pre seba. V análoch histórie sveta bude navždy zapísané, že len na dvoch územiach sveta komunisti vyhrali v slobodných voľbách. V Česku a v indiskom zväzovom štáte Bihár. Takže odporúčam zmeniť českú hymnu na Avanti popolo, bandiera rosa … Pripomínam vám aj, že Ben Hur tiež vstúpil do rímskych légii, aby mohol bojovať s Rimanmi, keď už toľko viete o mojom členstve v KSČ. Ale tak ako kôň s klapkami nevidí inde len dopredu, tak aj ľudia s klapkami vidia len svojich hrdinov na aeropláne. V mojich očiach má vždy väčšiu hodnotu človek s ľudskou podstatou (bez ohľadu na to z akej strany, národnosti alebo náboženstva je), ako zbabelec, ktorý svoje zlyhania prenáša na druhých. Nuž a model takéhoto človeka vám nemusím predstavovať. Je to váš idol. Gott mit uns, ak by sme sa mali držať takýchto idolov.

    A na záver, veci sú vždy zložitejšie, aby sa dali popisovať jednoznačnými ideologickými súdmi a odsúdeniami. W. Dilthey, nemecký historik učil, že historik by sa mal predovšetkým snažiť pochopiť aktérov dejov, prečo tak konali, ako konali. Potom nám tie postavy a postavičky vyzerajú omnoho ľudskejšie. Motivácia je veľmi dôležitá, aj keď neospravedlňuje princíp účel svätí prostriedky. A keď si takto posvietime na Beneša, Tisa a Háchu, tak ten Beneš medzi týmito troma tragickými postavami vyjde najhoršie. To je môj pohľad. Váš pohľad môže byť iný a ja vám ho neberiem! Máte naň legitímne právo.

  19. Avatar Petr Kropáček 24. februára 2012 / 11:19

    Pane Hrnko,
    Polsko bylo samozřejmě v cela odlišné mezinárodně-politické situaci… v mnohem lepší. Viz. postoj Francie a VB, kterým už „mír za každou cenu“ po zkušenostech s ČSR nepřišel jako to nejlepší řešení a podobná „řešení“ pro Polsko si už ani nedovolili navrhovat. Před útokem na Polsko s Francií a Británií v zádech si také někteří nejen v Německu mysleli něco o¨“kolektivní sebevraždě“, ale jak to ve skutečnosti dopadlo dobře víme. Tak naivně nesněme o Hitlerovi na lopatkách.

    Hmm, nesdílím vaše fatalistické přesvědčení, že z Mnichova vedla přímá cesta k 21. srpnu 1968 a že by řešení polských událostí z let 80/81 bylo nějakým „morálnějším“ následováníhodným příkladem už vůbec ne (určitě to nebylo jen o 1 Jaruzelském, že). Ostatně je jen na nás, jestli do sebe dnes necháme „kopnúť“. Vymlouvat se na 70 let staré události je…jakže bylo to slovo…jo, už vím – alibismus.

    1.-2. Byl to stát národa československého, i když se vám to nemusí líbit. 1. zákon republiky alias vyhlášení nezávislého československého státu 28.10.1918, Martinská deklarace 30.10.1918 a ústava RČS 1920 mluví jasně. (To nejsou rodné listy?) „…tú versailleskú dohodu možno vyložiť len tak, ako som to vyložil ja.“ Tak tomu sám nevěříte. Ale to se nám jak bumerang pořád vrací 3,5 mil Němců versus 2 mil. Slováků a o tom se vy nehodláte bavit, to byl přece jen „český problém“… Buďte tedy tak laskav a nepřepisujte dějiny, když už to jiným vytýkáte.

    “Vítěznom únoře” (česky: Vítězném únoru) je tak kouzelný příklad „Husákovy českoslovenštiny“, že jsem si neodpustil vám ho se smajlíkem zopakovat. S vaší minulostí to opravdu nemělo, co dělat, tak nebuďte hned tak chytlavý. Nevím, kde se vzala vaše zcela mylná představa o mých idolech, tak si E. Beneše s klidem vyškrtněte. A znovu vás ujišťuju, že přestože si mnohem víc vážím postojů těch, co dokázali říct „ne“, nehodlám slovenského „Bena Hura“ odsuzovat. Jen ho upozornit, když se mi jeho odsudky jiných budou zdát pokrytecké.

    Zdravím na Slovensko

  20. Avatar rannkor 24. februára 2012 / 12:41

    pan kropacek dovolite nam slovakom vykladat si dnes nase dejiny tak ako ich vidime my , alebo sa budete spravat tak , ze pavda je len jedna a tu mate stale vy,

    aha niekde som to uz zazil ehm kedy ze to bolo??? ufff uz som si spomenul na 70 rokov spolocneho spoluzitia v jednom state

  21. Avatar Milanxyz 24. februára 2012 / 14:16

    Pán Kropáček,
    nemôžem sa prestať čudovať nad úpadkom českého intelektu. Je to možné, že dnes v 21.storočí niekto tvrdí, že existoval národ „československý“???
    Aj to neustále podsúvanie tri a pol milionového vnútorného českého problému pri poukazovaní na ponižujúce postavenie Slovákov – teda štátotvorného národa – v Prvej republike nemá k tomu ďaleko.

  22. Avatar zaznamnik 24. februára 2012 / 21:38

    pan Kropacek

    1,Cesi az tak vela na tej podkarpatskej Rusi nebojovali….
    2, Viedenska arbitraz usekla jak zo Slovenska, tak z Podkarpatia a cesi nehli ani prstom
    3, Po 14.marci utekali cesi pred madarskym utokom tak, ze nechali napospas Madarom mladu Podkarpatsku republiku, ktoru Madari utopili v krvi.

    a zasa sa ukazala cechackovska povaha….

    ked uz bolo jasne, ze CSR skoncila tak :

    V noci z 13. na 14. marca vypuklo v Chuste otvorené povstanie ukrajinských nacionalistov (jednotky Karpatskej Siče) proti Česko-slovenskej republike. Situácia bola kritická, lebo do konca februára 1939 boli z tamojších vojenských posádok odsunuté všetky posilové jednotky. Jednotky, ktoré ostali, neboli dostatočne silné. Veliteľovi VI. armádneho zboru generálovi Prchalovi sa podarilo ukrajinské nacionalistické povstanie potlačiť. Situácia sa napriek tomu dramaticky zhoršovala, lebo Maďarsko sa rozhodlo využiť situáciu a zakročiť silou. 15. marca jednotky maďarskej kráľovskej armády prekročili hranice Podkarpatskej Rusi a rýchlym postupom dosiahli 17. marca hranice Poľska. Generálovi Prchalovi sa ešte podarilo so skupinou obrnených automobilov prebiť na Slovensko.

    Cize hlupak Prchal umoznil madarom obsadit Podkarpatsku Rus a potom utekal ako zbabelec.

    Jedine nasadenie ceskoslovenskych tancikov Skoda bolo v okoli Mukaceva v marci 1939.
    4, Ano Ceskoslovenske vojsko branilo hranicu – severnu, ked fasisticke beckovske Polsko pred mnichovom 1938 napadlo v priestore Skalite Zvardon ceskolsovensku hranicnu posadku. Gulometne druzstvo cs. armady v pocte 14 vojakov tam vtedy poslalo na druhy svet vyse 200 polskych agresorov.

    ale cesi ako taki, vela po bokovi pri obrane Slovenska nedali. Aj 22 marca, ked madari napadli mladu Slovensku republiku, tak clen HG Klanica musel pri Sobranciach vykopat z tancika ceskeho generala prchalu aby mohol zstavit madarsky utok

    Tak branili Cesi CSR….

  23. Anton Hrnko Anton Hrnko 24. februára 2012 / 23:15

    Kropáček,
    neodpovedali ste mi, len nás tu chcete nakŕmiť čechoslovakistickými kalerábmi. A verte, s tým háčkom na r to vyzerá autentickejšie. A keď sa tak na vás dívam, tak hrdlorezi typu „prvního dělníckého presidenta“ alebo „kapa Mauthausen“ vám na prestole v Prahe neprekážajú. Vám tam prekáža Husák, nie ako komunista, ale Husák ako Slovák. Nečudujem sa vám. Lepší zlosyn, ale náš, ako intelektuál, ale „cizák“. Aj my o tom niečo vieme.

  24. Avatar Coopy 25. februára 2012 / 0:26

    Pane Zaznamniku,
    pres vas pateticky popis udalosti na Podkp.Rusi v 1939 a vasi retoriku ohledne vzdy a za kazdych okolnosti zbabelych,podlych a zradnych Cechu a prave tak naopak statecnych,cestnych a vernych Slovaku,jenz shledavam nesmirne puvabnou doplnim jen o nekolik udaju.
    Cs. armada v onech dnech nedisponovala ve zminenem prostoru zadnymi tanciky.Byly pouzity pouze lehke tanky LT-35. Tanciky prave nasadili vasi.. ech co to pletu,vlastne Madari.Byly to tanciky italske vyroby.
    Dale mne zaujal vas vyrok o zbabelem ceskem generalovi[jak jinak] ktery tim,ze nezadrzel Madary,dopustil pozdejsi Madarsky utok na vychodni Slovensko.
    Skupina Cs.armady vsak po vypuknuti boju zadala dne 15.3. slovenskou stranu o poskytnuti pomoci.Toto vsak bylo slovenskou stranou ignorovano,coz se za kratko projevilo jako kratkozrake rozhodnuti,nebot Madari pak napadli a de fakto porazili Slovaky na vychodnim Slovensku a jen zasah Hitlera zarazil madarsky postup.
    Dalsim kratkozrakym rozhodnutim,i kdyz chapu ze Slovaci nemohli jinak,protoze to Hitler nedovolil,byl Catlosuv myslim rozkaz o zakazu presunu vojska a techniky z Cech na Slovensko a dale na Podkp.Rus.
    Koncentrace cs.vojska v tomto regionu mohla Madarum poradne zkomplikovat plany.
    Mnohem lepe se k cs.vojsku nez Slovaci zachovali Rumuni.Ti myslim vyhlasili castecnou mobilizaci a presunuli sve jednotky ke hranicim Madarska a podkp.Rusi.Kdyz vsak videli,ze Slovaci nemaji zadneho zajmu branit toto uzemi z akce pochopitelne vycouvali.

  25. Avatar zaznamnik 25. februára 2012 / 8:03

    Coopy, zasa ceke baje a povesti

    1, Jedine ceske nasadenie vojska na Podkarpatskej Rusi bolo proti narodnej rusinskej vlade v den zaniku CSR…..zasa sa ukazalo ceske cechackovstvo – presne ako na Slovensku, kde bol Homolov puc a internacia slovenskej autonomnej vlady, tak na podkarpatskej Rusi Prchalov puc….typicke spravanie kolonilaistu….ako nasledok umoznenie zahranicnej intervencie a zanik statu…..

    Nastastie Slovaci mali tu moznost, ze vdaka nemeckym obyvatelom Slovenska a medzinarodnym stykom nezavislym od ceskej vlady, si vybojovali vlastny stat, zatial co na Podkarpatskej Rusi to bola spolocna madarsklo-polska hranica…. to iste hrozilo aj na Slovensku.

    Coopy hlupacik…dristy slovenskom odmietnuti nejakeho poziadania o pomoc 15.marca si nechaj pre materske skolky, alebo pre tych co seno zeru…..

    Objektivne, slovenska vlada nemohla robit nic, pretoze slovenska armada este neexistovala, ceski dostojnici sabotovali odovzdanie zbrani do slovenskych ruk, utekali aj s vyzbrojou do Nemecka /Protektoratu/…… staci si iba pozriet, v akom stave sa nachadzalo vybavenie technikou v prvy den Malej Vojny….. nikde nic, vdaka nasim ceskym bratom, ktori radsej vyzbrojili Nemcov ako keby mali pomoct bratom Slovakom.

    A to nasadenie vreckovych ceskych tancikov pri Mukaceve bolo proti chudakom Rusinom, ktori chceli slobodu na vlastnej pode, vo vlastnej krajine a nie proti agresivnym madarom.

    takze Coopy, ako vzdy dristy.

  26. Avatar zaznamnik 25. februára 2012 / 8:07

    A tu bajku o planovanom presune na Podkarpatsku Rus si tiez nechaj pre deti…vsetci cesi z Podkarpatskej Rusi utekali opacnym smerom – do nemeckeho zajatia…

  27. Avatar Petr Kropáček 25. februára 2012 / 9:15

    Hrnku,
    napočítejte si do deseti a uklidněte se. Co všechno mi chcete podsouvat, protože si s vámi dovolím nesouhlasit je jen váš problém. Považuju za zcela zbytečné vám do nekonečna opakovat, že si např.: vážím Dubčeka jako symbolu Pražského jara stejně jako si nevážím Husáka, protože byl symbolem normalizace. Že byli oba dva Slováky a komunisty na mé hodnocení nemá vliv. Ale to je asi zcela mimo intelektuální dosah slovenského národovce…

    MilaneXYZ,
    netvrdím, že „existoval“ československý národ jako takový. Byla to jistá účelová konstrukce, která stála u zrodu Československa. Myslet si o tom dnes můžeme, co chceme, ale dějiny nepřepíšeme. Tečka.

    Záznamníku,
    buď máte hodně špatné informace, nebo účelově lžete…
    1 a 3 viz odkaz

    http://cs.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Farsk%C3%A1_invaze_na_Podkarpatskou_Rus

    2 Mnichovská dohoda přímo predikovala „vyřešení“ problematiky polské a maďarské menšiny v ČSR podobně jako právě „vyřešila“ problematiku menšiny německé. Viz 1. dodatek smlouvy a slíbená garance takto nově vzniklých hranic (II.) ČSR ze strany Německa a Itálie. O tom tu již ostatně byla řeč. Mnichov a Vídeň jsou 2 strany téže mince. („3.“ stranou bylo přijetí polského ultimáta ohledně Těšínska)

    http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda

    …vaše pavlačové drby o gardistech kohosi „vykopávajích z tančíku“ si nechte někam k pivu…

    http://cs.wikipedia.org/wiki/Oleg_Sv%C3%A1tek
    http://cs.wikipedia.org/wiki/Lev_Prchala

  28. Avatar zaznamnik 25. februára 2012 / 10:19

    re : Kropacek

    madarske dristy…podobne ako o hrdinskych madaroch bojujucich za slobodu Uhorska v 1848 roku proti „reakcnej“ Viedni a par storoci predtym „braniacich“ Europu pred tureckou invaziou.

  29. Avatar Coopy 25. februára 2012 / 10:47

    Zaznamnik je nejlepsiiii…
    Madarske dristy,ceske dristy a zaznamnikova neotresitelna pravda.Ja navrhuji ukoncit tuto neplodnou diskuzi vyhlasenim spolecneho memoranda,ktere bude obsahovat dva body.
    1.Vsichni Cesi a to jednoho,bez vyjimky jsou nejzbabelejsi a nejpodlejsi lide na celem svete a jejich jedinym cilem je vzdy a za kazdych okolnosti skodit Slovakum.

    2.Vsichni Slovaci a to opet do jednoho jsou ti nejstatecnejsi a nejlepsi lide na celem svete.Bohuzel o teto skutecnosti se ve svete vi malo,protoze s odkazem na bod jedna,prave hnusni Cesi toto svojimi dristy pred svetem zamerne zamlcovali.
    No a mame to vyresene,ne?Na co dalsi dohady.
    No a Madari?To jsou tez vlastne jen takovi Cesi,hovorici nejakou ugrofinskou hatlaninou.

  30. Avatar Tučko Bombička 25. februára 2012 / 12:06

    „Martinská deklarácia

    Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, shromaždení dňa 30. oktobra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného československého národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v meně česko-slovenského národa bývajúceho v hranicicach Uhorska, je jedine ona oprávnená hovoriť a konat.

    Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desatročia nepoznala vážnejšej úlohy, jako potlačovat všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkove ničila a vykoristovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.

    Nie sú oprávnené na to, aby v meně slovenského ľudu hovorily, ani tie tak zvané zastupiteľské sbory, ktoré sú sostavené na základe úzkeho volebného práva nedopúštajúceho prejavit vôľu národa, a ozostáuajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova.

    Nie sú na to oprávnené ani také ľudové shromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia.

    V meně slovenského národa na Slovensku oprávnená je leda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada.

    Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:

    Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobily známym na celom svete, mala účast i slovenská vetev.
    Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utuoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. oktobra 1918 formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. oktobra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
    Žiadame okamžité uzavretie pokoja a sice na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, že by medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie.

    Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyviňovat a dľa svojich sít prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.

    Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady
    V Turčianskom Sv. Martine, 30. októbra 1918.

    Karol A. Medvecký, v.r.,
    Tajomník Slovenskej Národnej Rady.

    Matúš Dula, v.r.,
    Predseda Slovenskej Národnej Rady“

    Toto je text Martinskej deklarácie (z wiki). Niekoľko momentov ma na nej zaujalo:
    1) na konci dokumentu (datácia a podpisy) je názov zastupiteľského orgánu uvedený ako „Slovenská národná rada“ a za takto menovaný orgán je materiál aj podpísaný, iné názvy teda nie sú oficiálnymi názvami tohto zastupiteľského zboru,
    2) táto Slovenská národná rada sa vyhlasuje za jedinú reprezentantku „slovenského národa na Slovensku“, teda v podstate definuje legitimitu svojej moci (slovenský národ) a svoje územné pôsobenie (Slovensko) – toto je podľa mňa konštatovanie vlastnej zvrchovanosti SNR, s tým súvisia aj odseky 2, 3, 4, v ktorých sa deklaruje výlučné postavenie SNR, nelegitimita iných zastupiteľských zborov a vlastne aj nezávislosť od uhorskej vlády,
    3) najzaujímavejšie sú však spojenia “ Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného československého národa“, „Národná Rada vyhlasuje, že v meně česko-slovenského národa bývajúceho v hranicicach Uhorska“ a „Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného“. Ako prvé ma napadlo, čo pán Hrnko v inej diskusii povedal o premenovaní SNR na NR SR (súčasnú) v 90. rokoch. Už si presne nespomeniem na jeho argument, ale napadlo ma, či v rovnakých súradniciach neuvažovali aj vtedajší slovenskí politickí predáci – teda jasné vymedzenie pojmu NÁRODNÁ RADA práve v súvetí s „česko-slovenským národom“ či „slovenskou vetvou jednotného československého národa“. Tiež je zaujímavé, že v 2. prípadoch sa tieto „česko-slovenské“ znenia spomínajú v súvislosti s teritóriom Uhorska a v 2. prípadoch v jednoznačnej súvislosti s právom na samourčenie (Wilson, atď.).
    4) Posledný odsek potom hovorí celkom jasne, že reprezentanti SNR považujú slovenský národ za samostatnú čiastku svetového spoločenstva národov.

    Mne z toho celého vychádza, že v tých častiach dokumentu, ktoré sa nejakým spôsobom mali týkať konštituovania nového česko-slovenského štátu (teritoriálne vymedzenie slovenskej časti jeho územia ako časti bývalého Uhorska a právny podklad pre jeho vznik – princíp samourčenia), sa politickí predstavitelia uchýlili k Národnej rade (podľa mňa ako kontrapunktu) a česko-slovenskému národu (jeho slovenskej vetve). Podľa mňa je to teda iba vyjadrenie záujmu na spoločnej česko-slovenskej štátnosti. Vo zvyšku dokumentu je potom reč o samostatnom slovenskom národe a jeho zvrchovanom zastupiteľskom zbore.

    Takže nie, nebol to štát československého národa! Akokoľvek by si to niektorí na tomto blogu želali.

  31. Avatar Tučko Bombička 25. februára 2012 / 12:13

    Teda „Národná rada slovenskej vetvy jednotného československého národa“ ako kontrapunkt k jednotnému československému národu!!!

  32. Avatar Petr Kropáček 25. februára 2012 / 13:17

    re: záznamník

    počkejte si až bude schválen můj komentář z 25. února 2012 z 9:15 o bojích na Podkarpatské Rusi, Vídeňské arbitráži a generálech Olegu Svátkovi a Lvu Prchalovi. Pak si znova můžete pročíst své pavlačové drby na tato témata…

    re: Bombička

    co vám z celé Martinské deklarace vychází, je vcelku nepodstatné. Československý (s pomlčkou či bez) národ tam máte deklarovaný zcela jasně. A přesně o něm 1. ČSR také byla. Tečka.

  33. Avatar Tučko Bombička 25. februára 2012 / 14:43

    Re: Kropáček

    No ak nerozumiete tomu, že „národnú radu“ môže mať len národ – či ho rovno nazvete slovenský, alebo ho (politicky účelovo) opíšete ako „slovenskú vetvu jednotného československého národa“, „česko-slovenský národ v Uhorsku obydlený“ atp. – je to len váš problém. Žiadny štát československého národa skrátka nevznikol. Akokoľvek by ste si to priali. 2 bodky.

  34. Anton Hrnko Anton Hrnko 25. februára 2012 / 22:15

    Kropáček, som úplne pokojný. Len vám chýba úprimnosť. Husák predsa nebol hlavným normalizátorom. To boli Kolder, Jindra, Biľak, Jakeš atď. Keby sa tí dostali k moci, a nie Husák, tak by v Česku bolo asi nedostatok šibeníc. Buďte k nemu aspoň tak spravodlivý, ako ste k Benešovi. Veď zachránil životy! Veď je to v úplnom súzvuku s vašou filozofiou!!!!! Vidíte, aký máte dvojaký meter?!? Nielen v práve, ale aj v histórii patrí: Jedem das Seine!

  35. Anton Hrnko Anton Hrnko 25. februára 2012 / 22:23

    Aby sme boli spravodliví k Čechom, tak treba povedať, že keď 23. marca 1939 napadli Maďari východné Slovensko, odchádzajúci českí dôstojníci v tamojších posádkach dostali osobný list od organizátora obrany Š. Haššíka, v ktorom ich poprosil, aby sa vrátili k svojim jednotkám a pomohli Slovákom odvrátiť tento útok. Valná väčšina z nich reagovala pozitívne a do bojov sa zapojila. Coopy, nie je pravda, že tvoriaca sa slovenská armáda bola porazená. Práve naopak, postup zastavila a vrátila agresora asi o päť km späť. Vtedy zasiahol Hitler a prikázal zastaviť boje.

  36. Avatar Coopy 26. februára 2012 / 3:34

    Pane Hrnko,
    neminim snizovat statecnost ci odhodlanost slovenskych vojaku v bojich vuci Madarum.Nejsem Zaznamnik.Avsak de facto Madari meli behem boju iniciativu a slovenskou stranu bohuzel charakterizuje jista zmatecnost a nedostatek profesionality.Pokud odmitneme extremisticke nazory pana Zaznamnika o po zuby ozbrojenych Madarech a nedostatecne vyzbrojenych Slovacich,za coz muzou pochopitelne ti proklati Cesi,nebot Slovenska armada byla vyzbrojena velmi dobre,da se rici az prezbrojena.Chyby slovenskeho veleni se projevily zejmena ve vzdusnem boji,kde madarske letectvo doslova deklasovalo letectvo slovenske,pricemz stihaci letadlo Avia B-534 vykazovalo vyssi kvality nez madarske Fiat CR-32.K tragickym ztratam slovenskych letcu doslo zejmena kvuli nevhodnemu zpusobu nasazeni slovenskeho letectva.Atd.atd.
    Takze zaverem,Slovaci se museli smirit s tim,ze Madari obsadili cast slovenskeho uzemi a tim se stali de facto vitezi v tomto konfliktu.

  37. Avatar Petr Kropáček 26. februára 2012 / 7:49

    Pane Hrnko, psal jsem o „symbolech“, ne o konkrétních větších či menších zásluhách na Pražkém jaru a normalizaci. Chtěl jsem vám už po x-té nějakým způsobem naznačit, že při hodnocení konkrétní osoby jeho slovenská národnost, nebo komunistická příslušnost jako taková nehraje roli. Evidentně se mi to už po x-té nepovedlo, protože vy to zase účelově posunete někam úplně jinam a podsunete mi něco o čem jsem vůbec nepsal. „Každému, co zaslouží.“ (Na mě nemusíte německy.)

    Pane Bombičko 😉 právě naopak, vůbec žádný problém v tom není. Máte to tam černé na bílém, jen si to odmítáte připustit. Že to byla formulace „politicky účelová“ se shodujeme, nicméně to ani o píď neumenšuje její zásadní význam pro nově vzniklý československý stát.

  38. Avatar zaznamnik 26. februára 2012 / 8:56

    Ano, budme spravodlivi k Cechom, pomahali /mozno vacsina/…..

    no Coopy, neprehanaj..

    ceski piloti vycviceni na Avia BH 534 odmietli preletiet do Spisskej Novej Vsi, ktora bola jedinym letiskom na vychode Slovenska, z ktoreho sa mohli a viedli letecke operacie proti utociacim madarom na vychode republiky.

    V case napadnutia Slovenska tam bolo 6 pilotov a v case bombardovania 8 vycvicenych pilotov. Mali stare rachotiny Letov S-28 /na ktorej zahynul pri bombardovani Sp. Novej Vsi aj moj prastryko /…..a tie rovnocennym superom Fiatov ozaj neboli……A ked aj tam mozno boli nejake Avie /musel by som pozriet/ tak v Spisskej Novej Vsi neboli piloti ktori vedeli na nich lietat….

    Funcia pilota bola v Cs.armade za I. CSR vyhradena skoro vylucne pre Cechov. az v lete 1938 va ramci vsetkych aeroklubov v CSR prebehla akcia – 1000 novych pilotov pre republiku, kedy sa ucili lietat aj Slovaci….tak sa vycvicil aj Jano Reznak – najuspesnejsie stihacie letecke eso v CSR 32 potvrdenych a 3 nepotvrdene zostrely..87 miesto v svetovych tabulkach a tam sa ucil lietat aj moj prastryko.

  39. Avatar zaznamnik 26. februára 2012 / 9:21

    pre coopyho :

    Jediné obrnené jednotky, ktoré mal Malár na východe k dispozícii bolo 8 OA vz. 30 a 9 LT35, ktoré boli evakuované z Podkarpatskej Rusi do Humenného a Prešova, ktoré však boli po evakuácii a po príchode na Slovensko ich českými posádkami poškodené (10 LT35 sa počas evakuácie z Podkarpatskej Rusi pokazili a boli ponechané napospas Maďarom). To malo za následok, že 23. marca ani jeden z nich nebol okamžite k dispozícii. Všetky tieto vozidlá boli včlenené do skupiny obrnených vozidiel pod velením delostreleckého dôstojníka por. Daxnera. Posádky boli vybrané zo spojovacieho práporu a nemali žiadne skúsenosti s opravou a prevádzkou obrnených vozidiel. Našťastie por. Potočný, ktorý práve prišiel k jednotke, mal výcvik na tankoch LT vz. 35 a tak sa stal jediným expertom, ktorého skupina mala momentálne k dispozícii. Por. Potočný organizoval opravy vozidiel v Prešove a začal zostavovať posádky na základe ich skúsenosti. Do 24. marca sa mu podarilo zostaviť rotu piatich obrnených vozidiel OA vz. 30.

    Podobne pluky VI. zboru, ktoré boli časťou 11. a 17. divízie a mali mať každý 2 až 3000 vojakov ostali iba so 70 a 400 slovenskými vojakmi potom, ako ich českí príslušníci odišli domov. Toto ponechalo východnú hranicu takmer nechránenú. Preto Malár začal stavať základ týchto jednotiek z rezervistov piatich ročníkov zálohy povolaných po 15. marci. V rovnaký čas Jurech a Imro na západnom Slovensku začali postupne formovať jednotky pre Malárovu podporu zo slovenských dôstojníkov a vojakov prichádzajúcich z Čiech. Ich presun na východ bol však brzdený tým, že cesty a železnica boli preťažené prepravou českých vojakov vracajúcich sa domov. Posledný transport s Čechmi z 12. divízie odišiel 22. marca, teda iba deň pred maďarským útokom.

    Cize odchadzajuci Cesi zamerne poskodzovali VSETKU vojensku techniku, ktoru si nemohli so sebou zobrat a tak „pomahali“ Slovakom…

    /mimochodom o tej ceskej pomoci mam aj od otcovych bratov, ktori vtedy boli slov.vojakmi…./

    http://www.druhasvetova.sk/view.php?cisloclanku=2007020008

    Zasa prideme k tomu cechackovstvu.

  40. Avatar zaznamnik 26. februára 2012 / 9:22

    errata ceskej „pomoci“

  41. Avatar Coopy 26. februára 2012 / 20:51

    Kazdopadne mel Malar k dispozici vice tanku nez CELA madarska armada!
    Nicmene doporucuji precist si o tom vsem clanek na http://www.palba.cz/wiewtopic.php?t=3588.
    Pokud ovsem nebude oznacen za ,,ceske dristy,, ; ]

  42. Anton Hrnko Anton Hrnko 26. februára 2012 / 22:46

    Pán Kropáček,
    stále vám uniká jedna podstatná vec. Absolútne ignorujete geopolitické danosti štátu, jeho postavenie na medzinárodnej scéne a možnosti slobodného konania aktérov malého štátu zoči voči agresívnej veľmoci. Teda po lopate možnosti – výsledok. Keď zoberieme štyroch pánov na našej šachovnici – Beneša, Háchu, Tisa a Husáka, tak najväčšia katastrofa bol Beneš. Mal najväčšiu možnosť slobodného konania, ale úboho zlyhal. Výsledok jeho politiky nie je len okupácia krajiny, ale aj hekatomby ľudských životov a následne 40 rokov režimu, ktorému neviete prísť na meno. Z tejto štvorice jednoznačne – podľa vašich kritérií – vychádza najlepšie Husák. Z toho mi vyplýva, že keď obhajujete činnosť pána s aeroplánom a do prachu zeme zakopávate Husáka, ktorého možnosť slobodného konania nebola ani zlomok Benešovej možnosti, pritom priamo a ani nepriamo nespôsobil žiadne ľudské obete, tak jediné, čo vám na ňom prekáža, bola jeho národnosť (a možno apřílová čeština, ktorú sa naučil – ako sám povedal – na Pankráci). Môžete tu kľučkovať akokoľvek, najväčšia vina Husáka v očiach Čechov je, že bol Slovák. Keď vedia stavať sochy existencii, akou bol Beneš, iná vina na ňom mi nenapadá!

  43. Avatar zaznamnik 26. februára 2012 / 23:41

    re : Coopy…

    link nefunguje. takze sa na neho neviem dostat

    mozno tych 5 tancikov, co mal Malar k dispozicii 24. marca ozaj bolo viac ako mali Madari, ale :

    Nemal ludi, nemal nic, co mohol pouzit….. vsak uvazuj…. posadku tanku nevycvicis za pol hodiny….

    o nacviku sucinnosti ani nehovorim…taktika – hovori ti nieco tento pojem ?

    a tu su ozaj popisane dristy :
    http://cs.wikipedia.org/wiki/Obrn%C4%9Bn%C3%BD_automobil_vz._30

    uz viem odkial cerpas svoje hluposti… ze boli poslane na Slovensko ako pomoc proti madarom ?????

    Vsak prave Cesi nechali na Podkarpatskej Rusi LT 35 a OA vz.30 v Presove a Humennom VSETKY pokazili, aby ich slovenska armada nemohla pouzit……

  44. Avatar Pomocník 26. februára 2012 / 23:41

    Mňa vždy udivuje, ako niektorí ľudia nevedia pochopiť, že Husákovi (ktorý sa ešte 20 rokov pred premiérom rozplakal pri spomienke na to ako ho týrali vo väzení atď.) vďačia za to, že tie roky boli po 1968om boli vyslovene civilizované a neboli tu fyzicky zabíjaní a týraní oponenti. Vyplývalo to z jeho osobnej skúsenosti. Presne ako píše p. Hrnko, takmer hocikto iný z ostatných alternatív tieto skúsenosti nemal a vyzeralo by to tu úplne inak. A viac urobiť nemohol – každy deň totiž musel telefonovať s Brežnevom atď. a ten bol informovaný aj o poslednej dedine v ČSSR (je o tom jeden český dokument, je aj na you tube).

  45. Avatar Pomocník 26. februára 2012 / 23:47

    po 20 rokoch

  46. Avatar Coopy 27. februára 2012 / 0:36

    Tak ja uz fakt nevim,
    jeste jednou zopakuji,ze se nejednalo o tanciky ale o TANKY!!!!!
    Tanciky mela slovenska armada samozrejme take v poctu 30ks. jednalo se o tancik vz.33.Ty mely ovsem bidnou bojovou hodnotu.Slovensko vsak disponovalo 27ks.tanku LT-34 a 52ks.tanku LT-35.
    Take jim zustalo 81ks stihacek Avia B-534 a 101ks Letov S-328.Podle http://www.Palba.cz bylo Slovensko po Nemecku druhou nejvyzbrojenejsi zemi na pocet obyvatel.
    Palbu ja osobne vnimam jako seriozni historicky web,kam pise i mnoho Slovaku.
    Cesti vojaci opravdu poskodili VSECHNY???? tanky ktere zustaly na Slovensku?
    Samozrejme,ze doslo k poskozovani vyzbroje ceskymi vojaky,kteri v te dobe vnimali Slovaky jako zradce.To je vseobecne znamo.
    Zbrane jako letadla ci tanky vsak vyzaduji technicky zdatny personal.A toho bylo vzdy vice v ceskych zemich nez na Slovensku.To je dano odlisnym historickym vyvojem.Kdyz to prevedu du humorne roviny,proste kdyby se Slovaci lepe ucili a nemalovali misto toho kosoctverce po plotech,mohli si i oni zajezdit s tankem:]

  47. Avatar Milanxyz 27. februára 2012 / 9:25

    Pán Coopy,
    no toto je perla! Palba, že je seriózny historicky web???
    Nedajte sa vysmiať!!!
    Horšieho šovinistu, ako je ich dvorný historik Miroslav Káčer treba naozaj hľadať! Pred časom som sa zúčastnil debát týkajúcich sa vyložene slovenskej, alebo spoločnej histórie, aby som ten jednostranný, silne protislovensky zaujatý „český“ pohľad trochu skorigoval. A ako som pochodil?
    Nuž tento český plátok:
    a) v niektorých článkoch nielen moje, ale aj ich vlastné pripomienky na moje komentáre po čase vygumovali,
    b) zatvorili daľšiu debatu k jednému môjmu článku,
    c) môj článok o Memorande o Slovensku (Memorandumvyhlásili za falzifikát) úplne ho zašantročili, že nie je možné ho nájsť.
    Dlhšie som tam nebol, neviem, či sa tak nestalo aj s ďaľšími mojími článkami a príspevkami.
    Keď toto je u Vás seriózny web, nedivím sa Vaším názorom.
    p.s.
    O tom, že odchadzajúci českí vojaci motorizovanej jednotky zneškodnili všetky vozidlá nasypaním cukru do benzinových nádrží som vedel už dávnejšie. Aj to bol jeden prípad „českého“ chápania vzájomnosti. Čo je na tom samozrejme? Aká bola výchova v „historických zemích“, keď dožadovanie sa plnenia vzájomnej zmluvy bolo považované za zradu?
    A o tom, ako sa robil výber pre jednotlivé technické zložky armády i samotné povýšenia v prvej aj druhej republike hádam netreba ďalej rozpisovať. To, čo ste napísali môžte nanajvyš rozprávať svojim deťom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *