Prednedávnom zaskočilo slovenskú spoločnosť udelenie ceny americkej Ligy proti ohováraniu (Anti-Defamation League, ADL) platenému agentovi Horthyho režimu, vysokoaktívnemu iredentistovi, ktorý pomáhal v r. 1938 – 1939 Hitlerovi pri jeho ovládnutí stredoeurópskeho priestoru, aktívnemu účastníkovi dejov na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 a na území Slovenska riadne odsúdenému politickému kriminálnikovi Jánosovi Esterházymu. Jeho aktívni stúpenci (na Záhorí im hovoríme iredentisti) doma i v blízkej cudzine zaplesali a hneď sa vyrútili na slovenskú verejnosť, aby si uvedomila, akú významnú osobnosť tu stále považuje za vydedenca. Prekvapení sme boli najmä preto, že ADL sa snaží vo svete tvrdo potierať akékoľvek prejavy antisemitizmu a tu zrazu deklarovaného antisemitu a aktívneho strojcu pohromy židovského obyvateľstva na Slovensku ocenia div nie ako jediného odbojára medzi „samými fašistickými Slovákmi“. Pritom ADL sa mohla sine ira et studio informovať u profilujúcich slovenských i izraelských historikov, kto v skutočnosti bol J. Esterházy, a nedať sa zatiahnuť veľmi jasne profilovanými lobistickými skupinami do tohto skutku, ktorý ju veľmi nectí. Pokojne to možno nazvať strelením si vlastného gólu, ktorý v budúcnosti môže značne relativizovať jej vyjadrenia. Continue reading
Month: január 2012
VYHLÁSENIE ÚČASTNÍKOV OKRÚHLEHO STOLA MATICE SLOVENSKEJ
Matica slovenská poriadala 13. januára 2012 okrúhly stôl slovenskej inteligencie, na ktorej sa zúčastnilo okolo 150 príslušníkov slovenskej, pozvanej MS z rôznych oblasti spoločenského života. Na stretnutí sa zúčastnili dvaja katolícki biskupi, hlavný dozorca Ev. a.v. cirkvi na Slovensku, rektori niektorých vysokých škôl, župan TT samosprávneho kraja, kapitáni slovenského priemyslu, vedci, inžinieri, vydavatelia a mnohí ďalší reprezentanti spoločenského života. Počas troch hodín rokovania vystúpilo celkove 33 účastníkov so svojimi príspevkami. Na tomto stretnutí prijali nasledovné vyhlásenie:
Dosť už bolo prešporkovania
Pred pár rokmi som v článku Bratislava das war einmal Pressburg kritizoval „počin“ hlavného „odslovenčovateľa“ Bratislavy Š. Holčíka, že v anglickom texte bedekra o Bratislave používa termín „Pressburg“ na pomenovanie Bratislavy v rokoch, keď Slovensko patrilo do uhorského štátu a priamo v texte hovorí, že to bolo oficiálne pomenovanie mesta. Predtým, teda od doby kamennej až po vznik Uhorska a rovnako po zániku tohto kráľovstva bez akéhokoľvek vysvetlenia používa termín Bratislava a konkrétne dobové pomenovanie ho vôbec „netanguje“. Samozrejme, to s tým oficiálnym pomenovaním je bohapustá nepravda, lebo Bratislava sa celé obdobie, keď sa na Slovensku používala latinčina oficiálne (diplomaticky) nazývala Posonium a všetky ostatné pomenovania boli len ľudovými (slovenskými, nemeckými, maďarskými…). Potom sa chvíľu oficiálne nazývala Pozsonyom, ale vtedy už existovalo rekonštruované slovenské pomenovanie Bratislava (zo staroslovenského Bräslava/Braslava), ktoré sa stalo úradným názvom r. 1919 a je ním dodnes. Nikto nevie, kedy zaniklo staroslovenské Braslava v slovenskom jazyku, ale pri vzniku uhorského štátu ešte bolo živé, o čom svedčia mince sv. Štefana s nápisom (B)RESLAVVA CIVITAS. Je pravdepodobné, že žilo až do tatárskeho vpádu, keď v oblasti Bratislavy i samého mesta došlo k veľkému úbytku slovenského obyvateľstva a príchodu nových skupín nemeckých kolonistov. Vtedy zaniklo v oblasti veľa slovenských názvov a presadili sa aj v slovenskom jazyku nemecké pomenovania. Z Devínu vznikol Tebeň (z nem. Theben), zo Stupavy (hradu) Pajštún atď. Aj na pomenovanie Bratislavy sa presadil názov Prešporek/Prešpurek. Tento názov sa však nikdy nestal diplomatickým a v slovenskom jazyku ani nebol štandardizovaný. Predtým, než by k tomu došlo, slovenskí vzdelanci rekonštruovali pôvodný staroslovenský názov najskôr do podoby Břetislav na Dunaji, neskôr ho Ľ. Štúr poslovenčil na Bratislava. Continue reading