Václav Havel – ako som ho videl ja

Tesne pred Vianocami roku 2011 odišiel nečakane do večnosti bývalý česko-slovenský a český prezident Václav Havel. Staré príslovie odporúča hovoriť o mŕtvych len dobre. Myslím si, že toto odporúčanie sa hodí tak na čas smútku, ale nie je to najlepším odporúčaním pri hodnotení života a diela verejného činiteľa. Viac sa hodí to z justičného paláca v Norimbergu Jedem das seine, teda Každému, čo mu patrí. Najmä vtedy, keď všetky emócie opadnú a je treba triezvy pohľad na vec. Určite triezvosťou neoplývali tí, ktorí sa postarali o adorovanie nebožtíka do takých rozmerov, že človek niekedy nevedel, či momentálny záber ide z Pchjongjangu alebo z Prahy. Nech sa bratranci Česi a ich čechoslovakistickí stúpenci na východ od Moravy nehnevajú, ale to, čo sa dialo najmä v Česku posledné dni, nepatrilo do kultúrneho okruhu nášho priestoru a ani času. Išlo do slova a do písmena o kult osobnosti ako vyšitý. Posledne sa také niečo dialo v našom priestore r. 1953, keď svetový proletariát opustil nejaký chromoruký Gruzínec. Zlatým klincom programu bolo, keď jedna televízia odvysielala „hlas z ulice“, ktorý Havla prirovnával k Ježišovi Kristovi. Vtedy už bledli aj plačky v severnej Kórei. Nič nedokumentuje lepšie tú skutočnosť, ako je boľševizmus ideologicky i poňatím sveta blízko neokonzervativizmu, resp. neoliberalizmu, ako práve tieto ceremónie. Dosť bolo však úvah o dnešku a pospomínajme, ako som V. Havla videl ja v dobe, keď sa lámal svet. Nech mi je odpustené, nepíšem objektívny pohľad na človeka sine ira et studio, ale svoje videnie. Možno sa mnohým nebude páčiť, ale taký je už svet.

Politicky som sa „prebudil“ asi, keď som mal takých desať rokov. Chodievali sme k jednému kamarátovi a kým sa spoločníci hrali šachy alebo karty, ja som listoval množstvom novín, ktoré si  kupoval pán domáci. Najviac sa mi páčili časopisy ako 100+1, Kultúrny život, Literární listy, PaS, Prúdy atď. Vtedy  vychádzali noviny vo veľkých nákladoch, ľudia si ich vo veľkom množstve kupovali a aj masovo čítali, nie ako dnes. Samozrejme, mnohým veciam som nerozumel, niekedy ma viac zaujali obrázky ako texty, ale postupne som vplynul do vtedajšieho života a môžem povedať, že roku 1968 ako 13-ročný som už bol pomerne dobre zorientovaný. Mojím idolom v tomto pohnutom roku ako idolom aj všetkých iných bol A. Dubček a jeho spolupracovníci ako L. Svoboda, O. Černík, J. Smrkovský, ale aj G. Husák a iní. Hoci v tomto roku už aktívne vystupoval aj V. Havel, nejako napriek pomerne dobrej sčítanosti, sa mi ho nepodarilo zaregistrovať. Áno, činnosť KAN a K-231 som vnímal, ale asi intelektuálske zápasy boli nad môj vtedajší, viac – menej detský rozhľad.

Prvýkrát som zaregistroval meno V. Havel až v súvislosti s Chartou 77, ale aj vtedy ho prekryl J. Patočka, ktorý bol pokladaný za hlavu celej akcie. Od vzniku Charty už svet v Česko-Slovensku bežal trochu ináč a každý aktívny človek (jednako straník alebo nestraník), ktorý chcel vedieť viac ako bolo napísané v novinách kontrolovaných KSČ, hľadal aj iné zdroje informácií, kde informácie o Charte patrili k prioritným. Keď som sa r. 1980 vrátil z vojenčiny, začal som pravidelne, takmer denne počúvať hodinovú reláciu Hlasu Ameriky (VoA) o 21.00 hod. Veľa správ na VoA bolo práve o činnosti Charty a ďalších disidentských organizácií, v ktorých V. Havel hral dosť kľúčovú úlohu. Vôbec sa nebojím priznať, že napriek tomu, že som bol člen KSČ, na činnosť Charty som sa díval s veľkým rešpektom a ľudia ako V. Havel, H. Marvanová, J. Ruml a ďalší, ktorí sa striedali v úlohe hovorcov Charty, predstavovali pre mňa výrazné autority. Ale hlavnou autoritou pre mňa bol a zostal A. Dubček, ktorý zosobňoval šťastné 60. roky, keď sa celá spoločnosť s nadšením pustila do budovania niečoho nového, dovtedy nevídaného – do socializmu s ľudskou tvárou. Už ako vysokoškolský študent som síce pochopil, že to bola utópia, ktorú si neželali ani v Moskve, ani vo Washingtone, ale kto nezažil to opojenie od marca do augusta 1968, nemôže pochopiť, čo pre nás znamenali tieto mesiace a ich hlavný predstaviteľ. Za celého doterajšieho môjho života nikdy predtým, ani nikdy potom tak ľudia neverili svojim politikom, ako práve vtedy. Preto sa mnohí fixovali práve na A. Dubčeka a verili, že nepovedal ešte posledné slovo. Bol som medzi nimi aj ja, samozrejme.

Od nástupu Gorbačova r. 1985 sa celá spoločnosť aktivovala, žiaľ, väčšina v očakávaní, kto to za nás vyrieši. Ale taká už bola doba a po skúsenostiach zo začiatku 70. rokov sa mnohým do spoločenskej aktivity priveľmi nechcelo. Aj ja ako mladý historik som sa občiansky angažoval najmä v zápasoch, ktoré sa začali rozvíjať okolo názorov na budúcu podobu federácie. Táto aktivita nebola však disidentská a do diskusií boli vtiahnutí ako straníci, tak aj nestraníci. Ale aj tak sme sa mnohí zapojení dostali do pozornosti ŠtB, najmä vtedy, keď strana rozhodla, že ústava bude „trojjediná“ a my na Slovensku sme sa s tým nestotožnili a ďalej sme proti tomu vystupovali. Keďže Charta do týchto diskusií žiadnym spôsobom nevstupovala, nebol ani dôvod nejako sa z tejto pozície o ňu zaujímať. Naďalej bola hlasom občianskej spoločnosti, ktorý si každý slušný človek vážil bez ohľadu na stranícku príslušnosť a autoritu mali aj jej hovorcovia, vrátane V. Havla. Preto bolo úplne samozrejmé, že po novembrových udalostiach sme chartistov prirodzene uvítali na čele štátu. Ich kredit bol práve vtedy na najvyššej úrovni. Za seba to hovorím stopercentne. V. Havel bol po A. Dubčekovi pre mňa druhou najvýznamnejšou autoritou na konci r. 1989. Vtedy však začali javy, ktoré moju neotrasiteľnú vieru v zmenu k lepšiemu, najmä v slovenskej otázke, naštrbili.

Britské noviny The Economist napísali, že Slováci Havlovi nerozumeli. Myslím si, že úplný opak bol pravdou. Slováci mu až veľmi dobre rozumeli. Rozumeli mu dve percenta jeho nekritických stúpencov na Slovensku, ktorí očakávali, že im porozdeľuje funkcie na Slovensku, ako to vždy v minulosti v Česko-Slovensku bolo, a že budú robiť českých miestodržiteľov v provincii. Rozumeli mu aj tí ostatní, ktorí sa s takýmto modelom spolužitia nemienili stotožniť a pod demokraciou si predstavovali aj demokratizáciu vzťahov Slovákov a Čechov v spoločnom štáte. Tým však on nechcel rozumieť a nikdy sa o to ani nepokúsil. Svojím ostentatívnym prihlásením sa k T. G. Masarykovi a jeho forme „demokracie“, ktorá pre Slovákov vôbec nepredstavovala demokraciu, ale jednoznačne potláčanie ich národných ašpirácií, hneď na začiatku zabuchol pred väčšinou Slovákov svoje dvere a potom sa čudoval, „proč ho tí Slováci nemaj rádi“. Do pozície oponentov V. Havla som sa veľmi skoro dostal i ja, hoci pár mesiacov pred tým by ma to ani nenapadlo.

Začalo to pre mňa nepochopiteľným menovaním M. Čalfu za predsedu federálnej vlády národného porozumenia. Presne toho M. Čalfu, ktorý nám ešte v septembri – októbri 1989 ako reprezentant pražského centralizmu hrozil straníckymi trestami za to, že odmietame „trojjedinú“ ústavu, ktorej cieľom bolo likvidovanie výdobytkov ústavného zákona o česko-slovenskej federácii z r. 1968, teda fakticky likvidovať štátoprávnu federáciu a zmeniť ju na administratívnu. Ako mnohokrát v histórii predtým, aj v tomto prípade si v Prahe na likvidovanie štátoprávneho postavenia Slovenska vybrali „Slováka“, ktorý akože v mene Slovenska toto požadoval. Pre mňa bolo menovanie tohto predsedu ZO KSČ na úrade federálnej vlády šok! Nutne som si kládol otázku, čo zamýšľa Občianske fórum so Slovenskom, keď hlavného komunistického „slovakobijcu“ slovenského pôvodu vyhlásili v Prahe za zástupcu Slovenska. Rozhodne som sa proti tomu ozval v Literárnom týždenníku už v januári 1990.

To však nebolo všetko. Veľmi sa mi – a som presvedčený, že veľkej väčšine Slovákov – nepáčilo spôsob, akým zaútočili reprezentanti Občianskeho fóra a ich slovenská agentúra vo Verejnosti proti násiliu na A. Dubčeka, ktorého mnohí chceli  vidieť vo funkcii prezidenta spoločného štátu. Nešlo o to, žeby ním nutne musel byť Dubček, ale vyliatie kýbľov špiny na tento desaťročný symbol nádejí na lepší život, aby sa tým dosiahla revolučná „jednota“ názorov na opodstatnenosť voľby práve V. Havla,  bolo skutočne nechutné. No a potom nasledovala séria krokov, ktorá už žiadneho skutočného slovenského vlastenca nemohla nedostať voči novozvolenému prezidentovi do opozície. Najskôr to bolo jeho ostentatívne ignorovanie Slovenska ako štátoprávneho celku v republike, keď svoju prvú cestu mimo Prahu nenasmeroval do druhého hlavného mesta štátu – Bratislavy, ale do Berlína, potom do Ostravy a až potom, myslím, že 13. januára 1990, zavítal do Bratislavy. „Zabodoval“ už tým, že hneď po prílete do hlavného mesta Slovenska nazval bývanie cca 100 000 Bratislavčanov králikárňami. Nuž a vrcholom jeho arogancie voči Slovákom bolo jeho vystúpenie na námestí SNP, kde ho očakávalo asi 30 000 ľudí vrátane mojej maličkosti. Nielenže v treskúcom mraze nechal svojich stúpencov čakať viac ako 20 minút, ale napriek všetkým očakávaniam, že sa prihovorí s konštitučnou rečou k Slovákom (čo robili od r. 1918 všetci česko-slovenskí prezidenti, aj keď nie vždy sa ich vystúpenia Slovákom páčili), si dve – tri minúty pošpásoval na úkor Budajovej čapice a zmizol ako gáfor. Ten úžas, ktorý zavládol v zhromaždenom dave, sa dal krájať. Práve v tomto dave som definitívne zlomil palicu nad V. Havlom ako osobou, ktorá by mohla priniesť niečo pozitívne do vzťahu medzi Slovákmi a Čechmi. Práve z tohto námestia viedla moja cesta k stúpencom rozdelenia štátu a vytvorenie osobitnej, suverénnej slovenskej štátnosti.

V. Havel sa správal v otázke vzťahov Slovákov a Čechov ako slon v porceláne. Rozbil svojou nemotornou veľkočeskou víziou česko-slovenského štátu, čo sa dalo. Ak niekto tvrdí, že mal rád Slovákov, tak je to možno pravda. Ale len tých, ktorí boli ochotní ospevovať jeho veľkosť, teda tých povestných 2%. Jeho vstup do štátoprávnych otázok v polovici januára 1990 s návrhom na zmenu názvu štátu a jeho symbolov, bol začiatok série krokov, ktoré nemohli vyústiť ináč ako do všeobecného konfliktu dvoch štátoprávnych entít, aj keď mnohí Slováci napriek tomu verili v možnosť ďalšieho spolužitia. Dnes mnohí tvrdia, že konverzia nebola z Havlovho rozhodnutia, ale že už bola dlho pripravovaná aj v minulom režime. To je stopercentná pravda, lenže to, čo urobil Havel v marci 1990 nebola konverzia, to bola likvidácia slovenského zbrojného priemyslu. Konverzia je predsa prestavenie zbrojného priemyslu na civilnú výrobu. Chce hádam niekto povedať, že to sa stalo v slovenskom prípade? Ale nielen to, Havel sa v rozrastajúcom spore medzi časťou reprezentantov maďarskej menšiny a slovenskej väčšiny postavil jednoznačne na pozíciu tých, ktorí pomerne dobré vzťahy medzi občanmi oboch národností sústavne kalia nezmyselnými sťažnosťami a požiadavkami. A už úplne trápnou bola jeho účasť na predvolebných mítingoch VPN, kde agitoval za ich politiku, za politiku českých miestodržiteľov na Slovensku slovenského pôvodu. A keď sa mu aj tento nástroj v dôsledku prevahy tých, ktorí sa nemienili stať poslušnými vykonávateľmi vôle Prahy na Slovensku, „utrhol“, neváhal podporiť neústavný puč vo vtedajšej SNR.

V. Havel určite nemohol vedieť o všetkom, čo predložil, podrobnosti. Keď na jeseň 1990 zverejnil svoj návrh na „spolkové“ usporiadanie Česko-Slovenska, kde sa počítalo s vytvorením dvoch územných celkov zo Slovenska, určite ani netušil, že tým nadväzuje na starú maďarskú politiku, reprezentovanú tzv. východoslovenským separatizmom na čele s V. Dvorčákom, alebo podobné pokusy E. Beneša po druhej svetovej vojne s tzv. Svojinou. Určite mu to podsunul niekto z jeho podarených poradcov, ale plne je za to zodpovedný. V tomto duchu som potom aj vystúpil v pléne SNR niekedy v októbri 1990 a tieto pokusy som odsúdil. Netreba v tejto súvislosti pripomínať veľavravné vyjadrenia vraj aj slovenského prezidenta na tému, že o vojenskom zásahu proti „separatizmu“ na Slovensku neuvažuje. Avšak minimálne jeden generál mi povedal, že keď o niečom podobnom s ním Havel chcel rokovať, tak ho striktne vykázal do rámcov Ústavy. Neviem sa k tomu meritórne vyjadriť, možno budúci historici budú múdrejší.

Na jar 1991 okrem pádu Mečiara ako predsedu vlády zatriasla Slovenskom ešte jedna udalosť. Vtedajšia veľvyslankyňa ČSFR vo Washingtone R. Klímová z titulu svojej funkcie v interview pre americké noviny nazvala Slovákov endemickými antisemitami, teda takými ľuďmi, ktorí už tým, že sa narodia, sú antisemiti. Toto evidentne rasistické vyjadrenie na jeden zo štátoprávnych národov štátu, ktorý reprezentovala, zatriaslo celým Slovenskom, avšak priateľa Slovákov na pražskom hrade evidentne nedojalo. V žiadnom inom štáte by takýto veľvyslanec nevydržal ani o minútu viac, ako by jeho vyjadrenia dorazili do ústredia. Pani Klímová však pokojne slúžila ďalej a v jej vyjadreniach o niečo neskôr pokračoval prezidentov hovorca M. Žantovský. Vtedy som už nevydržal a napísal som pánovi Hradu otvorený list, v ktorom som ho vyzval, aby sa dištancoval ako od Klímovej, tak aj Žantovského. V opačnom prípade som ho vyzval, aby odstúpil. Neurobil ani jedno, ani druhé. Časť slovenskej tlače síce s rozhorčením morfondírovala o trúfalosti jedného regionálneho poslanca, ale to bolo všetko. Aj Žantovský, aj Klímová pokojne okupovali svoje stoličky a ja silne pochybujem, že V. Havel mohol mať rád niekoho, kto bol „endemický antisemita“.

Poslednú, viac komickú ako tragickú úlohu v slovensko-českých vzťahoch zohral V. Havel na jar a v lete v lete r. 1992. Nielenže sa 14. marca vovalil na zhromaždenie stúpencov slovenskej štátnosti z rokov 1939 – 1945, medzi ktorými bol extrémne nepopulárny, ale ako správny dramatik využil útok rozvášneného davu ním priamo vyprovokovaný, na celosvetovú diskreditáciu Slovákov a Slovenska, teda tých, ktorým bol prezidentom a ktorých mal údajne rád. A nakoniec deň pred voľbami vystúpil v Slovenskej televízii s apelom, v ktorom každú vetu začínal slovami „Snažne vás prosím“. Celý prejav bol hysterickou výzvou Slovákom, aby nevolili strany, ktoré chcú pre Slovensko suverenitu. V ten deň sme končili volebnú kampaň v Košiciach, boli sme už na hoteli a pripravovali sme sa na cestu domov. Jeden môj spolukandidát hľadiac na daný prejav poznamenal: „Pozri sa naňho, veď on melie z posledného. Toto je škandál, veď on už pochováva republiku. Definitívne skončil.“ Mal pravdu. Ale ako dramatik, mohol skončiť dôstojnejšie. Ak bol takým priateľom Slovákov, za akého ho jeho stúpenci vydávajú, mal rozhodnutie zrodené zo slobodnej voľby väčšiny Slovákov, prijať dôstojne a so vztýčenou hlavou opustiť bojisko ako správny veliteľ posledný. Ale v jeho duši prevážila jeho urazená česká pýcha. Podobne ako Beneš r. 1938, aj on reagoval na slovenskú túžbu po vlastnej suverenite abdikáciou. Hneď po tom, ako SNR prijala 17. júla 1992 deklaráciu o zvrchovanosti odstúpil. Urbi et orbi tým dal najavo, že si neváži každú slobodu, že si neváži slobodné rozhodnutie zástupcov slobodného národa, ak sa tým skrížia jeho predstavy, jeho záujmy. Takýto selektívny prístup k hodnotám demokracie, slobody a práva na sebaurčenie ho potom sprevádzal až do konca života.

Nemienim hodnotiť jeho ďalšie pôsobenie v pozícii českého politika. Na to sú kompetentnejší a povolanejší. Ku cti mu slúži, že neskôr priznal, že sa v otázke rozdelenia Česko-Slovenska mýlil. Žiaľ, mýlil sa aj v iných veciach, čo si už nepriznal. Osobne som ho stretol iba raz, keď otváral komisiu na prípravu federálnej ústavy. Jediným, čím ma udivil, bola jeho extrémne nízka postava a plamenné ryšavé fúziky a vlasy. Ináč pôsobil presne tak, ako aj na televíznej obrazovke. Žiadna špeciálna aura ako napr. z Dubčeka z neho aspoň na mňa nevyžarovala. Je takmer isté, že zhorela v tom mrazivom januárovom dni r. 1990 na bratislavskom námestí.

V. Havla z dejín Slovenska nikto nevymaže. Tak ako nevymaže z našich dejín postavy ako Ľ. Košút, A. Aponi, T. G. Masaryk, E. Beneš alebo A. Novotný. Aj pri hodnotení jeho vkladu do dejín Slovákov budú súdy podobné ako pri spomenutých osobnostiach. Bude mať síce úzku skupinu podporovateľov rovnako ako T. G. Masaryk, ale väčšina aktívnych Slovákov si bude držať od neho odstup. Koniec koncov to dokumentovali aj veľmi riedko navštevované panychídy organizované najmä v Bratislave jeho stúpencami.

97 Responses

  1. Avatar miro 29. decembra 2011 / 23:30

    Pan Hrnko,
    vdaka za tento clanok. Podla mna bude zaujimava aj diskusia, ak sa nebude cenzurovat tak, ako na inych strankach u nas, aj v CR. Je smutne, ze 22 rokov po 89-tom sa tu ospevuje demokracia a sucasne cenzuruje hlas ludu. Ten skutocny, nie z obrazovky TV.

  2. Avatar Tučko Bombička 29. decembra 2011 / 23:52

    Napriek tomu ten hlas ľudu zaznel: na spomienkovom koncerte v Bratislave 500 ľudí a s podpismi v kondolenčných knihách to zrejme tiež nie je slávne. Myslím, že početnejšia účasť bola len v Košiciach a tam to má čiastočne „historické“ dôvody.

  3. Avatar Pomocník 30. decembra 2011 / 2:01

    Ja osobne svoj názor na Havla na Slovensku ani v cudzine povedať nemôžem bez obáv pred následkami. A to ten názor nie je ani taký zlý, ale je skôr diferencovaný. A nemyslím si, že je to v poriadku a dalo by sa povedať, že v istom zmysle sme toto nemali ani pred rokom 1989.

  4. Avatar Ján M. (priestornet.com) 30. decembra 2011 / 10:41

    Myslím, že aj v tomto prípade sa treba vyhnúť krajnostiam…
    Je prirodzené, že väčšinový názor na Václava Havla je iný zo slovenskej a iný z českej strany.
    Inak, váš pohľad, pán Hrnko, považujem za vyvážený – a typicky slovenský, teda náš.

  5. Avatar Marcel 30. decembra 2011 / 11:02

    Ja síce súhlasím,že sa naša politická reprezentácia dôstojne rozlúčila s bývalím prezidentom nášho bývalého spoločného štátu.Ale súhlasím s p. Hrnkom,aj s jeho názorom na „velkolepú rozlúčku“ ala severokórejský prezident.Mám ešte v pamäti nejakú show / asi ČT,neviem, toto som si nezapamätal/,kde si vo velkom robili srandu z pomlčky medzi Českom a Slovenskom,myslím na spôsob Jožo – Ráž a ináč a“veľkohubými“ vyhláseniami : máme prezidenta,kterého nám vo světe každý závidí…“ no neviem ako vo svete/to bol ironický podtón/,ale na Slovensku asi ťažko a verím,že ani všetci v Čechách nie. A nemyslím len odstavený zbrojný priemysel,veľkoamnestiu,či postoj ku Slovákom.Nič voči osobe p. Havla,už vôbec nie osobne, ale tá posmrtná „kampaň“ je naozaj prehnaná…

  6. Avatar Petr Kropáček 30. decembra 2011 / 13:33

    Pane Hrnko,

    rozumím tomu, že jste se o objektivní hodnocení nepokoušel a vzhledem ke svému „národovectví“ snad ani pokoušet nemohl. Ale že zas jednou dostane „pravda a láska“ od „lži a nenávisti“ tak na frak, jako ve vašem článku o posledním československém prezidentovi, to jsem opravdu nečekal. „Ale nejsme jako oni“, tak si na téma V.H. ulevujte dle potřeby. Nezlobím se proto na vás, „slovenský bratranče“, a přeju vám, aby se jednou po vašem skonu našly aspoň ty 2% Slováků (o Češích, Moravanech a Slezanech raději ani nemluvě), kterým to nebude úplně šumafuk.

    http://www.ceskatelevize.cz/porady/1110290084-o-ceste-na-hrad-a-zase-zpatky/20352216050/

    P.S.: Nevím, jak se to jevilo „národovcům“ na Slovensku, ale u nás byl pohřeb V.H. záměrně organizován a také přirovnáván k pohřbu T.G.M. Pokud se někomu „chtěl raději plést“ s pohřbem Stalina, nebo Kima, tak s tím holt nikdo nic nenadělá. „Každému, co jemu milé jest…“

  7. Anton Hrnko Anton Hrnko 30. decembra 2011 / 18:52

    Pán Kropáček,
    uznávam, lásky v tom mojom príspevku veľa nie je. Myslíte, žeby malo byť? Nenávisť ako pocit mi je úplne cudzí. Prieči sa to môjmu presvedčeniu, ktoré je odrazom dôslednej katolíckej výchovy. Ohradzujem sa však proti tomu, že tam je čo len byľka nepravdy a lži. Ak nechcete zostať tlčhubom, ako na tomto blogu všeobecne vypadáte, tak by som prosil označiť v texte aspoň jednu skutočnosť, ktorá je v rozpore s pravdou.

    PS. Samotný pohreb a la Masaryk predsa nepredstavuje nič, čo by nepatrilo do nášho priestoru. Ale komentáre typu „aj príslušníkom čestnej stráže sa rinuli slzy dolu tvárou“, „plačúce námestia“…. sa veru od tých holubíc, ktoré oprašovali Kimovu sochu moc nelíšili. No a to nehovorím o V. Havlovi ako Ježišovi Kristovi našich čias. Na českých blogoch je odsudzujúcich komentárov na takýto prístup až až. Nebudem ich dopĺňať. Skúste sa nad nimi zamyslieť.

  8. Avatar Petr Kropáček 30. decembra 2011 / 21:12

    Pane Hrnko,

    „…človek niekedy nevedel, či momentálny záber ide z Pchjongjangu alebo z Prahy.“ (i 5-leté dítě u nás vědělo, „vševědoucí slovenský národovec a tlučhuba“ nikoli? Lžete.)

    „Rozumeli mu jeho dve percenta občanov Slovenskej republiky, jeho nekritických stúpencov, ktorí očakávali, že im porozdeľuje funkcie na Slovensku ako to vždy v minulosti v Česko-Slovensku bolo a že budú robiť českých miestodržiteľov v provincii.“ (No vidíte a já znám dost Slováků, kteří rozumí Havlovi dodnes a nikdy žádné funkce neočekávali. Tedy lžete.)

    „Svojím ostentatívnym prihlásením sa k T. G. Masarykovi a jeho forme „demokracie“, ktorá pre Slovákov vôbec nepredstavovala demokraciu, ale jednoznačne potláčanie ich národných ašpirácií“ (Zase ten váš masarykovsko-čechoslovakistický mindrák? No jak je libo, ale co se Havla týče, opět lžete.)

    Ve svém 1. přízpěvku jsem dával odkaz na rozhovor s Havlem, kde sám vysvětluje pohnutky (cca 20. minuta pořadu), které ho vedly k abdikaci v roce 1992. x „Hneď po tom, ako SNR prijala 17. júla 1992 deklaráciu o zvrchovanosti odstúpil. Urbi et orbi tým dal najavo, že si neváži každú slobodu, že si neváži slobodné rozhodnutie zástupcov slobodného národa, ak sa tým skrížia jeho predstavy, jeho záujmy. Takýto selektívny prístup k hodnotám demokracie, slobody a práva na sebaurčenie ho potom sprevádzal až do konca života.“ (Tady nehorázně lžete.)

    …atd. Vaše odvolávání se na katolickou výchovu je v tomto případě spíš tragikomické.

    P.S.: Poslední rozhovor V.H. s přítelem a bývalým spoluvězněm arcibiskupem Dukou.

    http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/157700-vaclav-havel-a-dominik-duka-vyslech-s-presahem/

  9. Avatar Tučko Bombička 30. decembra 2011 / 21:37

    Tuším „bard slovenského parlamentarizmu“ sa v jednom z rozhovorov po úmrtí V. H. vyjadril, že podľa zosnulého Slováci až rokom 1998 dokázali, že si „zaslúžia vlastný štát“. Myslím, že to netreba ani komentovať.

  10. Avatar miro 30. decembra 2011 / 22:20

    Pan Kropacek,
    dovolil som si pridat linku na jedno video aj ja. Isto sa dovtipite, o ktorom ceskom kralovi sa v prvej piesni spieva a mozno pochopite aj vyznam textu.

    http://www.youtube.com/watch?v=5dBcubTZLA8

    Je to krasne porovnanie dvoch Cechov. Vyskou tela takmer rovnakych, vyskou ducha uplne odlisnych. Uprimny „vyvrhel“ odisiel bez fanfar a uznania, luxusny disident dostal vsetky pocty, aj tie nezasluzene.
    Vasi krajania vyjadrili V.H. uznanie v podobe poctu zucastnenych, ktorych oproti novembru 1989 nebola ani 1/10.

  11. Avatar Pomocník 30. decembra 2011 / 23:27

    Ja len podotýkam: Všimnite si Kropáčka: Akákoľvek kritika je neprípustná. Pred rokom 1989 sme toto nemali. Ale dnes ten kult vedia robiť veľmi rafinovane, to sa musí uznať.

  12. Avatar Milan 31. decembra 2011 / 0:33

    Ja si myslím že ako vnútornú udalosť susednej krajiny by sme to nemali komentovať. Skôr bola zaujímavá práca TV médií na Slovensku – niekoré stanice si robili svoju prácu a niektoré v čase predvianočnom nadprácu – (zvlášť TA3) – dá sa tak dobre vidieť, kde aká politická skupina má svoj vplyv.
    Tiež by ma zaujímali raz po 30 rokoch otvoriené zahraničné archívy – dozvieme sa, ako to v 1989 v skutočnosti bolo… aj s tým rozdeľovaním prezidentských postov.
    Pre prispievateľa Kropáčka bude asi prekvapením – ale na Slovensku bol Havel pred 17.11. pre drvivú časť obyvateľstva úplne neznámou osobou. Ja som z vysielania Hlasu Ameriky o ňom síce sem tam niečo začul, ale ako sa aj v článku píše – boli tam častejšie spomínané iné mená. Aby som uviedol aj nejaký príklad – známejší Kohout – po novembri záhadne úplne zmizol ..

  13. Anton Hrnko Anton Hrnko 31. decembra 2011 / 0:42

    Pán Kropáček,
    no vidíte. Ja mám 56 rokov a mal som s tým problém. Takže tie vaše deti musia byť nadmieru inteligentné! Ale už som vás odkázal na české diskusie, ktoré náhodou v demokracii sudetského typu radšej vymazali. Ak je tu teda niekto tlčhuba, tak krásny príklad.
    No vidíte. To musia byť nejakí exoti. Ja nepoznám ani jedného a žijem medzi nimi stále. Váš pohľad z diaľky môže byť skreslený. Vaša lož je do neba volajúca, lebo si myslíte, že poznáte Slovákov lepšie ako sa poznajú oni sami. Krásny príklad nadradenosti mčč. Hovoríte bez znalosti veci. lebo žiaden Slovák, ktorý si želal suverénne Slovensko s takouto politikou nesúhlasil.
    Chcete mi tvrdiť, že Havel sa neprihlásil ostentatívne k Masarykovi? To mi je novinka!!!! Alebo vaša ďalšia lož!
    To, čo o tom po rokoch hovorí sám aktér, je tak relevantné, ako váš príspevok do diskusie. Opäť obyčajná lož. Pravdou bolo to, čo si o tom akte mysleli bezprostredne dotknutí. Dúfam, že mi nechcete tvrdiť, že som bol vtedy na Slovensku úplnou výnimkou, ktorá to vnímala ináč ako ostatní. Jednoducho moja výpoveď je výpoveď priameho aktéra a vaše pocity sú pri tom úplne irelevantné!
    Toľko lži na tak málom priestore. Pán Kropáček, zamyslite sa nad sebou.

  14. Avatar Pomocník 31. decembra 2011 / 2:46

    Pre zaujimavost pre tych co ten rozhovor kolujuci po internete este nepoznaju: http://www.sme.sk/c/4178242/jan-budaj-havel-robil-tajne-dohody-s-komunistami.html. V kombinacii s clankom hore to dava aky-taky realny obraz o jednom obycajnom cloveku (o ktorom mne osobne mimochodom ludia co s nim rokovali ako aj jeden v prenose CT z pohrebu vyslovne povedali, ze to bol proste jeden vyslovene namysleny clovek, ktory tu svoju skromnost atd. len hral).

  15. Avatar Pomocník 31. decembra 2011 / 2:52

    Este davam do pozornosti ako dalsiu historicku zaujimavost prejav Jakesa z roku tusim 1989 alebo 1988 (pred revoluciou; je to na you tube ale starsi si ho aj pamataju), kde hovori ze nejako vaznit toho Havla nema zmysel a ze (!) Havla uz planuju antikomunisti so slovami (doslova to povedal uz vtedy) „Havel na hrad“ urobit prezidentom a ze sa nieco chysta. Z tejto jednoduchej skutocnosti aj bez akejkovlek hlbsej analyzy vidno, ze to cele bolo zinscenovane – teda prinajmensom zaciatok toho celeho. A nakolko sa v tom celom Havel pretvaroval sa radsej neodvazim hadat, ale myslim si ze to je cele pomerne jasne.

  16. Avatar Petr Kropáček 31. decembra 2011 / 9:58

    Pane Hrnko,

    pavlačové, bulvární a spiklenecké drby a hospodské legendy mě opravdu nezajímají. Každý si hledá holt sobě blízký zdroj informací. Nejen, že neumíte (nechcete) rozeznat rozdíl mezi pohřbem V.H. a Kimem (jste pak opravdu dětinštější než 5-leté dítě, možná se už ozývá vaše senilita), ale ani nechápete napsaný text. Přihlásit se k Masarykově humanismu a demokracii totiž neznamená přihlášení se k jeho pojetí čechoslovakismu. (K tomu měl Havel opravdu hooodně daleko.) O „svých“ Slovácích víte evidentně svoje. Už jsem zapomněl, že vy vlastně každého Slováka, který nesdílý váš pohled na dějiny a současnost nepovažujete za pravého Slováka. To pak vysvětluje ty vaše divné počty. (Já je mám určitě taky zkreslené.) Výpověď aktéra o svých pohnutcích je vždy relevantnější než vypindávání člověka, „čo ho nemal rád“. Můžu vám tady vypisovat v čem všem jsem s Havlem nesouhlasil (a nebylo toho málo) a vy samozřejmě dělejte totéž, ale nelžete a nevymýšlejte si o něm prosím.

    Ale dost už, myslete a pište si „svoje“ (i za obhajobu této naší svobody Havel seděl v kriminále, zatímco vy jste vstupoval do KSČ) a do nového roku hodně zdraví a štěstí. „Pravda a láska přece musí zvítězit nad lží a nenávistí“ 😉

  17. Avatar Ján Horal 31. decembra 2011 / 11:58

    Veľmi dobre si pamätám ako Václav Havel navrhoval zrušiť zákaz majority v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia a ako citoval Masaryka – Štáty sa udržiavajú na myšlienkach, na ktorých vznikli.
    1+1=2
    Václav Havel si zvolil najhoršiu možnú ideológiu, ktorá historicky dva krát viedla k rozpadu Česko-Slovenska.
    O Stalinovom pohrebe som čítal v knihe Mráz prichádza z Kremľa. Teraz Kimov bol podobný. Pamätám si Svobodov a Brežnevov pohreb. Ten Havlov s násilnou gloriolou bol ozaj skôr stalinistický ako pietny.
    Viaceré momenty z Havlovho života sú hanebné a jeho duševné schopnosti sú preceňované. Ako politik zlyhal prakticky aj morálne.

  18. Avatar miro 31. decembra 2011 / 12:53

    Hospodská legenda si svoju rolu v politickom divadle uz dohrala, ale neda mi nepripomenut, ze ked autor tohto blogu do KSC vstupoval, spominana legenda mala premieru v tejto strane uz davno za sebou 🙂

    Prirovnavanie Prahy k Pchongjangu je prehnane, ale na ilustraciu, ako funguje propaganda v sucasnosti (2 prispevky na TA3):
    V.H. sa dozil 75 rokov, zdravie mu podlomilo vazenie za byvaleho rezimu. Hned potom dalsi prispevok: K.C.I. podlomili zdravie alkohol a cigarety, ktorym holdoval. Pritom sa tu asi nenajde nikto, kto by nevedel o zivotosprave (diplomaticky napisane) V. Havla.

    “Pravda a láska přece musí zvítězit nad lží a nenávistí” sa v suvislosti s vyjadreniami o „humanitarnom bombardovani“ a „price we think, price is worth it“, dostava do uplne ineho svetla.

    Tak, ci tak, na tom uz nic nezmenime, takze veseleho Silvestra vsetkym.

  19. Avatar štúrovec 31. decembra 2011 / 14:18

    Miliony deti tretieho sveta si vydychlo. Ich sanca prezit na tomto blaznivom svete o par dni viac, sa zvacsila. Cim menej vojnovych stvacov, tym menej pozabijanych deti a ich matiek. VELKA CEST pamiatke statisicom deti a zien, ktore boli zabite za posledne desatrocia vdaka vojnovym stvacom, ktorym tu vyjadrujem VELKU NECEST!

    Reagan, Breznev, Pinochet, Teng Siao-pching, Kim Ir-sen, Milosevic, Tudjman, Jelcin, Basajev, Husajn, Ladin, Kadafi, ci najnovsie aj Kim Cong-il, dostali v pekle partaka. Havla.

    A pre vsetkych, ktori nemaju radi pokrytectvo a falosne pozlatkove dresi politickych zlocincov, ale aj pre tych, ktori to radi maju: http://www.youtube.com/watch?v=60R-pmTpCiU

  20. Avatar Milan 2. januára 2012 / 0:42

    V. Havel bol v novembri pre drvivú časť Slovákov (nech sa píše čokolvek) takmer úplne neznámy muž a javil sa účastníkom verejných meatingov , či sledovateľom prvých TV zpráv spočiatku ako akýsi hovorca českej časti revolúcie.
    Iné to bolo vo vedení VPN, tam sa o Havlovi vedelo.
    VPN sa v novembri veľmi snažilo dostať do Bratislavy Havla – čo sa im ale vôbec nedarilo.Viacero jeho ohlasovaných príchodov dokonca s rozpakami museli trápne vysvetľovať. VPN boli z toho asi dosť nervózny – a keď po viacerých avizovaných termínoch už konečne došiel, ohlasovali Havlov príchod s veľkým nadšením – ktorý ale davy ( ak si dobre pamätám) už neopätoval tak, ako si to organizátori predstavovali.
    Výmena osobností medzi Prahou a Bratislavou na tribúnach fungovala vlažne – významných českých reprezentantov v Bratislave dlho nahrádzal v podstate iba úplne osamotený spevák K. Kryl, ktorý si asi veľmi dobre uvedomoval čo vlastne sám samučičký v BA reprezentuje (viď pesnička Bratříčku).Havel akoby Bratislavu dokonca ignoroval, čo si Slováci mohli medzi riadkami vysvetľovať všelijako.
    Po prekvapujúcej rýchlej voľbe V.Havla za prezidenta na Slovensku väčšia časť budúcich voličov dostala studenú sprchu (1. v poradí) ďalej to už aj vďaka takýmto sprchám išlo so spoločným štátom v súkromnom myslení Slovákov dole kopcom, nech sa už písalo čokoľvek.
    Osobne sa domnievam (aj na základe reakcií z vtedajšieho môjho okolia), že keby vtedy Dubčeka v roku 1989 zvolili na toho pol roka prezidentom, spoločný štát by asi pretrval : Keby nebol aj nechutný virvar okolo názvu štátu (ktorý zaktivizoval už aj ináč časť veľmi ináč lojálnych Slovákov ) a názov štátu bol českou stranou (najlepšie Havlom) hneď navrhnutý tak, ako bol nakoniec vo FZ schválený, separatisti na Slovensku by to mali veľmi, veľmi ťažké.
    Ale ako to bolo povedané v jednom filme – …. asi někde „soudruzy“ udělali chybu.
    Zdá sa, že VPN s OF buď dobre nekomunikovali, alebo za VPN hovorili aktéri, ktorí Slovensku dobre nerozumeli, lebo nereprezentovali hlavnú časť obyvateľstva -(akoby potreby na Slovensku boli len plné obchody a slobodné cestovanie).
    Nech bol V.Havel vo svete akýkoľvek uznávaný politik, domnievam sa, že ak už priamo nespôsobil on rozpad štátu (čo si mnohí myslia), alebo ak by mu v tom porceláne niekto lepšie radil, asi by rozpadu štátu zabránil keď to ešte ľahko šlo.
    Ale po pripravenej provokácií na námestí SNP, kde boli mimochodom poznaní tí čo hádzali vajíčka ako agenti ŠTB, to už nešlo vrátiť späť.

  21. Avatar Tučko Bombička 2. januára 2012 / 7:30

    Rád by som požiadal všetkých, ktorí majú nutkavú potrebu vysvetľovať rozpad Česko-Slovenska ako dôsledok akýchsi „minel“ zo strana ponovembrových „elít“, poťažmo ako akúsi „náhodu“ divnú, nepochopiteľnú, ktorá by sa inak nebola stala, aby už raz konečne pochopili, že to tak nebolo. Ak tvrdia, že úlohu zohrala prekvapujúco rýchla voľba Havla (a nie Dubčeka) za prezidenta, tak nech to interpretujú ako rozdielne predstavy Slovákov a Čechov o svojich predstaviteľoch vo vedení štátu, ak tvrdia, že úlohu zohral nechutný virvar okolo názvu štátu, tak je to opäť o rozdielnych predstavách fungovania a usporiadania spoločného štátu. Teda nie – chybné rozhodnutie niekoho a ako dôsledok rozpad štátu, ale predstava o nejakom fungovaní spoločného štátu, ktorá bola iná, ako predstava toho druhého. Štáty sa predsa nerozpadávajú kvôli handrkovaniu o pomlčke/spojovníku, ani kvôli nezrealizovaným predstavám o personálnom obsadení prezidentského postu. Toto tvrdiť je skrátka smiešne. Ja plne chápem, že pre niektorých je komfortné začínať letopočet rokom 1998, kedy sa (vraj) Slovensko vydalo na novú cestu, ako nás včera poučoval jeden historik v médiách, chápem tiež, že niekomu sa môže javiť normálne, keď pri príležitosti štátneho sviatku vzniku samostatnej SR dostane priestor J. Čarnogurský, ktorý vraj od začiatku chcel niečo podobné súčasnému stavu, len nechcel aby Slovensko vzniklo tak, ako vzniklo (hoci každý, kto sa tomu trochu rozumie, sa musí z toho smiať, pretože vie, že ak by to záviselo od neho, tak tu samostatné Slovensko nie je dodnes), ja dokonca chápem, že pre komfort niektorých je nevyhnutné vnucovať svojmu okoliu vlastný fantazmagorický výmysel, že rozdelenie ČSFR bola len dohoda Mečiara s Klausom, ktorí chceli privatizovať (ako keby sa to v spoločnom štáte nebolo dalo, čo je už totálne na smiech), a že ho vlastne v skutočnosti nikto nechcel. Tak vážení, všetci, ktorí podobné nezmysly vyhlasujete, vedzte jedno: mnohí sme na tých námestiach vtedy stáli, mnohí sme vtedy boli medzi tými, ktorí žiadali samostatné Slovensko a mnohí sme vedeli o čom budú voľby v roku 1992 (v tej istej dobe, keď vy ste to údajne ešte nemohli tušiť). Tak prestaňte konečne balamutiť ľudí, dobre?
    P.S.:Existovalo dosť dobrých dôvodov, aby na Havla hádzali vajíčka obyčajní ľudia, dajakí agenti ŠTB sú tu úplne nepodstatní.

  22. Avatar Milan 2. januára 2012 / 17:01

    Bolo to tak myslené, že keby Havel v novembri stál za Slovákmi (tak ako napríklad Sisi za Maďarmi) tak by sa veľká časť slovenskej verejnosti v roku 1992 neradikalizovala a početnosť stúpencov HZDS a SNS by určite bol nižší. Ale aj napriek tejto radikalizácií , keby sa v roku 1992 uskutočnilo referendum, výsledok by bol skôr do 45% za rozpad a nad 55% proti.
    Rozhodli asi boje v Juhoslávií , či v bývalom ZSSR (napríklad pridnesterskom Moldavsku…), ktoré vtedy asi vystrašili európskych politikov. Vôľa občanov nie vždy rozhoduje – neverím, že by tu nerozhodovali aj veľmoci…
    Aj keď to s Havlom veľmi nesúvisí, je tu zaujímavý osud jeho budúceho kolegu na slovenskej strane – Dubčeka, ktorý sa asi nemal stať prezidentom nového Slovenska.
    Práve záhadné auto, ktoré s veľkou rýchlosťou tesne pred nehodou predbehlo auto s Dubčekom (a kupodivu nevyletelo z diaľnice) možno aj rozprášilo na mokrú vozovku nejakú rýchlo odparujúcu sa látku, zhoršujúcu priľnavosť pneumatík Dubčekovho auta. To idúce rýchlejšie ako malo, dostalo šmyk….

  23. Avatar Tučko Bombička 2. januára 2012 / 19:33

    Existovali na Slovensku politickí predstavitelia reprezentujúci záujem na unitárnom štáte bez výhrad? Existovali. Ak tvrdíte, že väčšina Slovákov (55 % čo ja beriem ako údaj vyveštený z kávy) bola proti rozpadu, tak je potom naozaj zvláštne, že títo politickí predstavitelia boli vo voľbách v roku 1992 porazení na hlavu. Ako je možné, že sa na Slovensku nikdy nesformoval spoločenský pohyb dostatočne silný na to, aby proste „separatistov“ (čo je termín, za ktorý by ste si zaslúžili vylepiť takú, že by vám stena druhú dala) odstavil? Peter Pithart spomínal, že keď cestovali po Slovensku a orodovali za spoločný štát, ako – tak pozitívne ich prijímal akurát východ Slovenska. Ale keď prechádzali stredným a západným Slovenskom, tak začal strácať ilúzie o udržateľnosti Česko-Slovenska. Ja normálne žasnem, ako sú niektorí schopní meditovať nad nevôľou k rozdeleniu údajne väčšiny obyvateľstva štátu, ktorý sa rozpadol bez akéhokoľvek vonkajšieho nátlaku prakticky za 2 roky. To fakt nevidíte tú absurditu vašich tvrdení? Ako je možné, že prakticky tie isté slovenské strany, ktoré bodovali v roku 1992 a rozdelili štát (vraj proti vôli väčšiny), zopakovali svoj volebný úspech aj v samostatnom Slovensku v roku 1994 a vládli ďalšie volebné obdobie? Kde bola tá vaša väčšina? Máte výsledky 2 volieb realizovaných s časovým odstupom 2 rokov. A vy tu fantazírujete o výsledku fiktívneho referenda? To dvojo volieb vás usvedčuje, vás a všetkých podobných fantastov, ktorí aby sa nejakým spôsobom vnútorne vysporiadali s vlastným postojom k osamostatneniu (dnes úspešného) Slovenska, chlácholia si svoje svedomie tým, že „patrili k väčšine“, a teda to až taký veľký omyl z ich strany nebol, respektíve neboli jediní, čo sa mýlili. No na tom, že sa mýlili – a my sme mali pravdu – to nič nemení.

  24. Avatar zaznamnik 2. januára 2012 / 20:51

    1, K Vencovi Havlovi….. velmi vystizne charakterizovanie od pana Hrnka…..na doplnenenie by bolo mozne spomenut aj postoj Karla Kryla k tejto tragikomickej figurke ponovembroveho vyvoja v „historickych zemich“ a na Slovensku.
    O postojoch clenov Charty 77, ktori neabsolvovali fesacky bolsevicky kriminal s americkymi cigaretami a jedlom a hlavne pitim z Tuzexu, ale ktorym bolsevicki bachari vyrazili zuby, mucili ich bitkami pendrekom po ladvinach ani nehovorim..je toho plny Internet „Vasku zasa si se ozral ty prase“ a podobne o povestnych zraniciach za dolare poslane zo Zapadu pre rodiny vaznenych Chartistov, ktore ale nikdy nedoralili k adresatom, o vyhradenych restauraciach pre slachtu z Charty tiez by sa dalo porozparavat. Co to bol za protikomunisticky disent, ked mali za najtuhsieho bolsevika pre seba vyhradenu nobl krcmu v Prahe, ktoru strazila ochranka a dostat sa na ich vecierok bolo mozne iba ako sprievod kmenoveho hosta-clena Charty 77 ???????
    blizky clen rodiny sa tam dostal…..je to jeho osobna skusenost…..

    2, Charta 77…od jedneho z mala jej slovenskych signatarov, ktory bol za svoje postoje vazneny, prenasledovany a zavrety do blazinca viem, ake bolo jeho prekvapenie, ked po roku 1989 v zoznamoch STBakov nasiel svojich spolusignatarov a priatelov, ktori sledovali aj jeho …..
    Jeho slova boli asi take —- Chartu 77 zalozila STB, boli v nej prevazne komunisti a STBaci a ti kontrolovali a sledovali tych, ktori Chartu podpisali z presvedcenia, ze ide o protikomunisticky spolok.

    3, Calfa a ostatni ‚prazski‘ Slovaci a hlavne vychodniari….. je zaujimave, ze to bol prave vychod republiky, ktory sa etabloval za CSSR v Prahe a tvoril vacsiu cast tych federalnych oportunistov, pre ktorych nebol problem zradit zaujmy vlastneho naroda a participovat na moci, ktora potlacala narodny pohyb po roku 1989 na Slovensku.
    Na cudnu pobludenost slovenskeho vychodu sa uz stazoval aj Jonas Zaborsky a odvtedy sa toho vela nezmenilo…….

    Co sa tyka toho, ci malo byt referendum alebo nie o rozpade federacie……..

    A bolo nejake referendum, ked sa v roku 1945 obnovovala na ruskych bodakoch ceskoslovenska unitarna republika ?????? Pytal sa niekto Slovakov, ci chcu byt opat ceskou koloniou ????? Ako kolonia sme totiz skoncili…nedodrzal sa Kosicky vladny program, bolsevici zlikvidovali vysledky volieb v roku 1946, predsednictvo DS skoncilo bud v base alebo v emigracii a to sa prosim este nepisal roku 1948. Bolsevicke prazske ministerstvo vnutra ich obvinilo z ludactva a uz politicke procesy frcali ako po masle.

    Ceskoslovensko bolo obnovene vdaka totalite, totalita padla, padlo aj Ceskoslovensko…nic pocudovaniahodne…..Skoda iba, ze k rozdeleniu neprislo hned po volbach v 1990 roku. Ano nebola politicka vola, v podstate iba SNS a v nej pan Hrnko bojovali za slovensku statnost, bolo ich vtedy este malo…..

  25. Avatar zaznamnik 2. januára 2012 / 20:58

    este k tomu 14.marcu 1992…..bola to jasna provokacia od havla a jeho pucipajtasov z VPN a hlavne FBIS, ked zatiahli Havlov sprievod na namestie v case konania spomienkovej manifestacie. samotni akteri z VPN sa o tom vyjadrili, ze to bol z ich strany jasny zamer na diskreditaciu slovenskych emancipacnych snah…./Tusim sochar Mihalik v knihe Spomienky na zlyhania spomina, kto to cele zinscenoval/ mna osobne velmi pobavilo, ako Sasovi Vondrovi nakopali zadok…..

  26. Anton Hrnko Anton Hrnko 2. januára 2012 / 22:27

    Páni, nehádajte sa ako Slováci,
    ale poďme pekne po poriadku.
    Ad referendum: Osobne nepokladám referendum v komplikovaných otázkach za relevantný nástroj demokracie. Referendum je demokratické len v takých otázkach, kde sa rozhoduje o veciach, ktorých všetky dôsledky sú známe. Môže to byť napríklad zákaz umelého prerušenia tehotenstva. Každý, aj ten najposlednejší občan si pri takejto otázke vie predstaviť všetky dôsledky vrátane negatívnych (napr. anjeličkárstvo a pod.). V týchto otázkach je referendum relevantné. Na zložitejšie otázky vymyslelo ľudstvo reprezentatívne zastúpenie, kde pri všetkých rizikách je možno domyslieť všetky rozhodnutia do dôsledkov. Zoberme otázku rozdelenia. Všetci ľudia sú obyčajne konzervatívny. Hypoteticky si dovolím tvrdiť, že v každom rozhodnutí od r. 1918 v slovenskej veci sa dá namietať, že rozhodnutia politikov neboli odobrené referendami. Ale opýtajme sa dejín. Bolo rozhodnutie o odčlenení Slovenska z Uhorska v rozpore so všeobecnou humanitou a právom na sebaurčenie? Keby bolo referendum r. 1945 vyslovili by sa Slováci za obnovenie dávno skrachovaného štátu? Asi nie! Dejiny sa nedajú zmeniť. Správnosť predchádzajúcich rozhodnutí overuje následný vývin. Chce niekto povedať, že vznik SR r. 1993 bol proti demokracii, proti všeobecnému humanizmu, právu na sebaurčenie? Chce niekto povedať, že tých 19 rokov nebolo 19 x 365 + pár priestupných dní úspechov Slovenska a jeho občanov? Slováci jednoducho dokázali nie r. 1998, že si zaslúžia svoj štát, ako si dovolil povedať môj priateľ M. Zemko v televízii na Nový rok. Slováci si zaslúžili svoj štát svojou nepretržitou existenciou v tomto priestore za posledných 1500 rokov. To je naša legitimatizácia, to je naše referendum. Nič iné, nič menej, ale ani nič viac.
    Ad separatizmus: Separatizmus je, keď sa nejaká časť celku snaží odtrhnúť a narušiť tým jednotu. Má niekto dojem, žeby Slováci boli niekedy súčasťou českého celku? Separatizmus smerom k Slovákom používali tí, čo si vymysleli v rozpore s prirodzeným právom a skutočnosťou československý národ. Keďže taký národ nikdy neexistoval, nemohol existovať ani slovenský separatizmus!
    Nuž a prečo sa bolo treba rozdeliť tak, ako sme sa rozdelili? No preto, lebo české a slovenské predstavy o fundovaní slovenskočeského súštátia a celého Slovenskočeska boli tak diametrálne odlišné, že sa takmer nestretali. To sme si všetci r. 1992 uvedomovali, a preto sme konali tak, ako sme konali! Boh mi je svedkom, že väčšina vtedajších poslancov ani len neuvažovala, žeby sa rozdelením mal deliť nejaký privatizačný koláč. Na druhej strane však potvrdzujem, že už od júna 1990 existovali poslanci, ktorí nerozmýšľali nad ničím iným, len ako ryžovať. Ale tým bola forma štátu úplne irelevantná. Jeden federálny poslanec za SNS už do volieb 1992 nahrabal v Prahe tak a toľko, že na Slovensku sa tak začalo hrabať až po voľbách v r. 1994. A práve až po voľbách r. 1994 začalo vytláčanie politikov – poslancov za podnikavcov – poslancov v masovom meradle a vo všetkých stranách.

  27. Avatar Tučko Bombička 3. januára 2012 / 15:25

    Tí, ktorí boli pri počiatkoch slovenského emancipačného hnutia, by sa mali zamyslieť, či nie je vhodný čas položiť spomienky na papier. A vydať ich. Pretože lapajov, ktorí by si radi prisvojili zásluhy akosi začína pribúdať.

  28. Avatar Coopy 3. januára 2012 / 19:05

    Pan Hrnko pise,ze Slovaci si sve pravo na samostatnost vydobyli svou nepretrzitou,patnact stoleti trvajici,nepretrzitou pritomnosti.
    Jiste lze s takovym tvrzenim souhlasit.Kazdy narod na prece pravo na samostatnost.Na mnoha slovenskych forech jsem cetl vrele pozdravy Slovaku Moravanum soucasne s pranim brzke samostatnosti.
    Zajimalo by mne,jak by se Slovaci respektive zdejsi diskutujici postavili k doposud hypotetickym snaham o vytvoreni vlastniho statu ze strany Rusinu .Jsou ve svem prostoru nejmene stejne tak dlouho jako Slovaci. Podporovali by ho?Souhlasili by s odtrzenim casti soucasne Slovenske republiky v ramci stejneho principu na jakem vzniklo samostatne Slovensko.
    Nebo by doslo na negativni reakce,podporene ,,vedeckymi,, teoriemi o tom ze Rusini jsou vlastne poukrajinsteni Slovaci atd. atd. a na vlastni stat bud proto nebo pro neco jineho narok nemaji.
    Dekuji za hojne reakce.

  29. Anton Hrnko Anton Hrnko 3. januára 2012 / 21:33

    Veľavážený pán Coopy,
    prečo sa neopýtate, ako by sme zareagovali na osamostatnenie Moravy? To by bola logická otázka. Nechápem túto otázku vo vzťahu Slovenska k Česku. Slovensko predsa nikdy nebolo súčasťou českého štátu. To po prvé. Po druhé – Rusíni majú svoje vymedzené a ohraničené (dokonca autonómne územie) na východ od SR až po hrebene Karpát. Rusínske obyvateľstvo na západ od tejto hranice je presah na územie Slovenska tak, ako boli sudetskí Nemci presahom na územie Česka, Moravy a Sliezska. Keby ste trochu poznali dejiny, tak by ste vedeli, že nielen severovýchodné Slovensko, ale aj celá Podkarpatská Rus bola pôvodne osídlená sporou slovenskou populáciou. Až počas valašskej kolonizácie sa na toto územie nasťahovali Rusíni. Ubezpečujem Vás, keby sa Ukrajinci a Rusíni hypoteticky dohodli na osamostatnení Zakarpatskej Ukrajiny tak, ako to urobili Slováci a Česi, určite by sme nemali problém to uznať. Čo sa dotýka cca16 000 Rusínov na východnom Slovensku, tak tí patria na Slovensko a na Slovensku aj chcú zostať. Ale ani v opačnom prípade by sme ich neriešili tak, ako riešili Česi svojich nemeckých spoluobčanov. Neurobili sme to s Maďarmi, prečo by sme to mali urobiť s Rusínmi, všakže. Slovák si váži každú národnosť v jej prirodzenom priestore!

  30. Avatar zaznamnik 3. januára 2012 / 22:05

    Pan Coopy trosku fantaziruje.

    1, Rusnaci, alebo Rusini nie su jeden narod…..Lemkovia, Bojkovia, Pujdaci, Huculi ….. minimalne z tychto etnik pozostavala tzv. I. Valasska kolonizacia, ked z vychodnej casti karpatskeho obluka v 15 storoci doputovali po karpatskom obluku pastierske slovanske etnika…

    Tieto etnika sa lisili nielen jazykom, ale aj fyziognomiou…ich osidlovanie neprebiehalo naraz a kontinualne…..

    2, Rusnaci, tento nazov dostali iba podla viery, boli to krestania byzantskeho obradu v cirkevnoslovancine, kedze prichadzali z prostredia evanjelizovaneho ziakmi sv. Cyrila a sv. Metoda …preto ten suhrnny nazov Rusnaci podla russkoj viry…./ruskej viery/…cize boli do 17.storocia pravoslavni, potom po Lvovskej a Uzhorodskej unii, ked uznala cast pravoslavnej cirkvi na uzemi Uhorska, Rakuska a Polska za svoju hlavu rimskeho papeza, stali sa z nich greckokatolici….

    Nikdy neboli jeden narod…….. uvahy o samostatnom rusnackom state su scestne a nerealne…..

  31. Avatar zaznamnik 3. januára 2012 / 22:07

    Cize nie su na Slovensku a v stredoeurpskom priestore tak dlho ako Slovaci…

    My od 5teho, oni od 15teho… rozdiel 1000 rokov.

  32. Avatar Coopy 3. januára 2012 / 22:22

    No pane Hrnko,nepotesil jste mne.Moje otazka nebyla myslena provokacne ale dostalo se mi odpovedi jako by byla.No nic.Ale musim priznat,ze jsem obdobnou odpoved ocekaval.No a dockal jsem se.
    Nicmene,mam tomu tedy rozumet tak,ze Slovaci a to bez vyjimky,jako jeden muz[i zena] by v pripade zajmu Rusinu o vznik jejich narodniho statu s timto srdecne souhlasili a s pranim vseho nejlepsiho by jim odstoupili jimi narokovane uzemni severovychodniho Slovenska?A ze hnacim motorem takoveho postupu je zcela mimoradna slovenska velkorysost,dobrota a laskavost jak jsem byl poucen a tyto skvele vlastnosti jsou vlastni opravdu kazdemu jedinci slovenskeho naroda?Samozrejme v prikrem kontrastu s podlymi,zakernymi,zradnymi Cechy s kolonialnim myslenim?
    Navic ani Rusini nikdy nebyli soucasti Slovenska,pomineme li soucasnost a obdobi CSR a CSSR a toze zname priciny,ze Slovensko neexistovalo,zatimco napr. Nemci v Ceskem kralovstvi byli vzdy ,,cesti obcane,,.
    Pockam tedy,zda se nevyjadri jeste nejaky dalsi diskutujici.

  33. Anton Hrnko Anton Hrnko 3. januára 2012 / 22:24

    Záznamník,
    s jednou menšou opravou. Termín Rusín a Rusnák hovoria o dvoch skutočnostiach. Kým termín Rusnák, ako správne hovoríte, je termínom náboženským (príslušník ruskej viery; podľa štatistík je na Sk približne 300 000 gréckokatolíkov), termín Rusín je etnický, chápe sa tým príslušník východoslovanského etnika na Sk a Zakarpatskej Ukrajine. Nie som si istý, či už Lemkovia v južnom Poľsku patria etnicky pod pojem Rusín. Na Slovensku je len čosi 16 000 Rusínov (r. 2001) a cca 17 000 etnicky totožných, ale vierou odlišných (pravoslávie) Ukrajincov. Rusnákov je cca 300 000, ale veľká väčšina z nich sú etnickí Slováci. Len nepatrný zlomok z príslušníkov „ruskej viery“ na Slovensku je etnicky odlišný od ostatného slovenského obyvateľstva.

  34. Avatar Coopy 3. januára 2012 / 22:35

    Rusini mi tak trochu pripominaji Makedonce.O ty se taky pretahovali Srbove a Bulhari a svorne tvrdili,ze zadni Makedonci neexistuji a ze se vlastne jedna a] o jizni Srby a za b] o zapadni Bulhary.
    Stejne jsou na tom Rusini mezi dvema mlynskymi kameny,ktere tvori ze zapadu Slovaci a z vychodu Ukrajinci.Ani u Polaku se jim valne nedarilo.Ale ti aspon uznavali,ze jsou to Rusini a rovnou je po valce rozprasili po celem Polsku.

  35. Avatar zaznamnik 3. januára 2012 / 22:36

    pan Hrnko OK, moze byt, ako greckokatolik a stvrtinovy Rusin a polovicny goral uznavam, ze mate pravdu 😉 trosku som to zjednodusil, ale ako som sa bavil na tuto temu s Poliakmi, Lemkov za rusinske etnikum povazuju…nakoniec aj rodicia jednej z mojich babiek, cize moji prarodicia sa narodili niekde pri Chelme v vtedajsej Halicine /Rakusko/, pradedko bol greckokatolicky knaz /cize lemkovia, etnicki Poliaci boli a su rimski katolici/, babka uz vyrastala v vtedajsom Uhorsku – na Slovensku……..no snad by sme o tom rusinskom suhrne hovorit mohli…..nakoniec Lemko je v Polsku oznacenie pre vsetkych rusinov…..

  36. Anton Hrnko Anton Hrnko 3. januára 2012 / 22:42

    Coopy,
    pokiaľ neviete čítať, tak radšej nič nepíšte. Vaša schopnosť čítať text je minimálna a jeho interpretácia je absolútne hlúpa a nezodpovedajúca tomu, čo je v ňom napísané! Viete pojem Slovensko je starší, v podobe Slovenská zem sa vyskytol už u Nestora, v podobe Windischland v kronike Ulricha z Lichentalu zo začiatku 15. st., od 16. st. už v podobe Slovensko, Slowakei, Sclavonia. A ako viem Rusíni od 15. st. na území, ktoré sa menovalo Slovensko žili. Administratívna hranica medzi Slovenskom a Rusínskom sa vytvorila už r. 1918, bola zmenená r. 1945. Slovensko bolo historickým faktom dávno pred tým, než Štefánik nahovoril Masarykovi, že Independent Bohemia je málo a treba sa usilovať o Česko-Slovensko. Ale načo písať človeku, ktorý si nevie prečítať krátky článok a trpí dyslexiou.

  37. Avatar zaznamnik 3. januára 2012 / 22:46

    Este pan Hrnko k tomu sucasnemu pravoslaviu a Ukrajincom na Slovensku…..nie je to celkom tak, ze ti, co su pravoslavni, sa hlasia k Ukrajincom a vice versa…..

    poznam par rusnackych /rusinskych/ dedin, ktore do 1950 roku boli cele greckokatolicke a dnes su pol na pol pravoslavno-greckokatolicke, pri totoznom obyvatelstve, pri skoro nezmenej strukture rodin, iba z jedineho dovodu, ze ked sa v roku 1968 obnovovala greckokatolicka cirkev, tak niektori ostali pri pravoslavi, lebo sa bali naspat prestupit a potom uz si nejak zvykli……

    Ale inac mate pravdu, byt Ukrajincom bolo iste politikum zo strany komunistickeho rezimu, ktory vyrobil z Rusinov Ukrajincov, hoci ozaj k nim mali daleko….

    pekne to bolo povedane v jednej repoortazi z Tokajika ktora vysla v Smene na nedelu v roku 1968 /tusim Comaj/, kde nahnevany rolnik na otazku ci mozu s nim novinari rozpravat na nich vybehol – Boha ste mi vzali, role ste mi vzali, narodnost sme mi vzali, co este odo mna chcete ?????.

  38. Avatar Coopy 3. januára 2012 / 23:05

    Ja dekuji vsem diskutujicim a panu Hrnkovi zvlaste,za projevene nazory.
    Popravde receno,muj prvni prispevek byl takovy test.Predem jsem si vytipoval,jak asi budou vypadat odpovedi a musim rici,ze vypadaji presne tak,jak jsem ocekaval.Mam takovy pocit,ze po navstevach vicero slovenskych ,,vlasteneckych,, for,bych mohl jiz kohokoliv ze zdejsich diskutujicich klidne zastoupit,kdyby treba onemocnel :]
    Jak jsem jiz rekl,scenar odpovedi presne odpovida mym ocekavanim.Od popirani Rusinu a rusinske narodnosti az po vytvareni fikce tj.Slovenska pevne zakotveneho ve stalete historii coby radneho,vseobecne uznavaneho cinitele ve stredoevropskem prostoru.Ba co vic,dokonce jako uznavaneho hegemona tohoto prostoru.
    Ma zvedavost byla timto nasycena a jiz nemam dalsich otazek a tise se vzdalim.
    Zucastnenym preji vse nejlepsi do noveho roku a brzky navrat vsech tech odnarodnenych Moravanu,Lemku,Bojku,Huculu,Goralu a v neposledni rade Madaru,zpet do naruce materskeho slovenskeho naroda.
    P.S. Jsou take Slezane vlastne etnicti Slovaci??

  39. Avatar zaznamnik 3. januára 2012 / 23:13

    Pan Coopy zrejme este od Silvestra nevytriezvel…..

  40. Anton Hrnko Anton Hrnko 3. januára 2012 / 23:20

    Skutočne, „dokonalý génius“ ten náš Coopy. Príde sem provokovať „blbých Slováků“ a oni mu na lep neskočia. Nuž sa tvári, že nevie čítať a nechápe text. Prosím ctených čitateľov, nech si vytvoria vlastný názor na tohto „českého génia“, ktorý ani jedným svojím slovom sa netrafí do toho, čo mu napíšu jeho oponenti, ale smradí a smradí a myslí si, že my nerozoznáme pach ľudského … od voňavky. Skutočne hodné „génia“, pre ktorého sú na východ Moravy len samé „primitívne opice“, ktoré nie sú schopné dorásť jeho „geniality“. Vy si len myslíte, že ste niečo odhadli. Vy musíte primitívne skresľovať príspevky vašich oponentov, aby ste vypadali akože cool. Ale vypadáte len ako hlupák!

  41. Avatar zaznamnik 3. januára 2012 / 23:26

    Pan Coopy s tymi madarmi ste to celkom trafil. podla genetickych vyskumov dr. Sforzu, ktore si objednali samotmi Madari vyplynulo, ze madarsky narod neexistuje, ze to su iba pomadarceni prislusnici okolitych narodov, ktori zo zahadnych dovodov zotrvavaju na pouzivani azijskeho dialektu. Cize mozno ozaj sa dockame, ze cast „Madarov“ sa spamata a prinavrati naspat k reci svojich predkov….. Nakoniec aj Bela Liptak, velky madarsky vlastenec a nepriatel Gabcikova a Slovakov sa vyjadril, ze jeho „totski“ rodicia si citali doma „totsku“ bibliu….pochadzal tusim z Bekesskej Caby. A prezradim vam novinku…keby nebolo bekesskych Slovakov, madari by nemali cabajsku klobasu 😀

  42. Avatar zaznamnik 3. januára 2012 / 23:31

    pan Coopy pardon – profesor Sforza…..

  43. Avatar Tučko Bombička 4. januára 2012 / 0:18

    Ale to vôbec nie je o záhadných dôvodoch. To je o dôslednej výchove k vlastenectvu už od útleho detstva až po hrob. Teda o tom, čo je u nás niektorými „pomalšími“ považované za opciu, hoci by to malo byť chápané ako nevyhnutnosť. Nedávno som bol u známeho, má malé deti a tie pozerali niektorý z tých káblových zahraničných rozprávkových kanálov dabovaný do češtiny. Išla tam rozprávka maďarskej výroby, podľa spôsobu vyhotovenia tipujem tak na začiatok 80. rokov, s názvom „Dobrodružstvá kráľa Matyáša“. Kráľ Matyáš v nej prichádza do Horného Uhorska, na Gemer, poľahky vyrieši akési spory medzi panskou vrchnosťou a sedliakmi (a ich blonďatými sedliačkami) a čo je najpozoruhodnejšie, je tam scéna, kde si Kráľ Matyáš pripíja s gemerskými pánmi „Na zdravie všetkých Maďarov!“. Tá rozprávka je kategória pre úplne najmladších. To bol v 80. rokoch maďarský večerníček. A nás naša „ponížene prosím“ vláda ide presviedčať o dobrých vzťahoch s Maďarskom. Aspoň že ten prezident to dnes povedal na plné ústa.

  44. Avatar Coopy 4. januára 2012 / 0:45

    Pane Hrnko,
    vec je zcela prosta.Ne,ze nemam rad rad Slovaky,jak se snazite prezentovat ale ja opravdu nemusim nacionalisty.Bez rozdilu.At jsou to nacionaliste slovensti,madarsti,cesti,moravsti nebo treba katalansti.
    Ve Vasem pripade vsak uznavam,ze se nejedna o cisty,ideovy nacionalismuz ale ze jste se pouze sikovne a ucelove svezl na soucasne nacionalisticke vlne.V hloubi sve duse jsem presvedcen,ze sam diky svemu vzdelani neverite v to co zde hlasate.V mych ocich Vas to cini lidstejsim nez jsou nekteri nacionalisticti fanatici z presvedceni.V podstate jste vyuzil soucasne poptavky po ,,novych,, slovenskych dejinach a proc ne.At se chudy lid bavi.Rozhodne Vas za Vasi ,,podnikatelskou,,cinnost neodsuzuji.
    Ale ted uz opravdu mizim.

  45. Avatar Marcel 4. januára 2012 / 1:01

    p.Coopy asi zmizol,ale keby náhodou čítal… p. Hrnko Vám v príspevku /21.33/ úplne vyčerpávajúco odpovedal.To by vyčítal a pochopil aj absolvent učňovky bez maturity./nechcem ich tým ale uraziť/ Takže mi to pripadá,že sú len tri, tu spomínané možnosti: provokácia,dyslexia,alebo ako trefne spomenul p. záznamník – istá nevoľnosť po Silvestri.Odpoveď na vašu hypotetickú otázku je jasná,s jednou výnimkou,že /podľa mňa/ by si na ňu asi časť Slovákov naozaj poklopala na čelo…

  46. Avatar miro 4. januára 2012 / 12:20

    Pan Coopy,
    mate to tazke, nacionalistov „nemusite“, teda sovinistov vasho typu musite minimalne nenavidiet (predstavili ste sa v diskusii „Nevyťahujete nebožtíka z hrobu“).

  47. Avatar Milan2 4. januára 2012 / 13:02

    Neviem, ako téma súvisí s Havlom –
    ale ked už, – v súvislosti s Rusínmi sa domnievam, (neočakávam s tým ale všeobecný súhlas) že Lemkovia, Huculi, Bojkovia…nazvime ich všetkých pod spoločné meno Rutheni, alebo Rusini – sú vlastne, idúc do dosť vzdialenej histórie menšia časť – zbytok veľkého kmeňového zväzu Sklavínov, ktorí sa spoza hrebeňa Karpát v 5. až 6. storočí vydal na juh – Rutheni sú ich zbytok, ktorý tam ostal – zabudol sa na severe v okolí oblúku Karpát.
    Etnicky teda by takto správne mal byť priraďovanýk južnoslovanským národom.
    Toto aj vyvetluje jazykové rozdiely s Ukrajincami (ktorí sú východní Slovania) a to, že Rusíni veľmi dobre rozumejú Bulharom – rozumejú Bulharom na rozdiel od Slovákov skoro všetko.
    Z tohoto pohľadu sú teda Rutheni naozaj svojbytným národom.
    So svojou vlastnou rečou, územím, kultúrou a náboženstvom. Mnohí – hlavne nezaťažení Nemci – pokladajú Ruthenov podľa mňa správne za samostaný národ, ktorý ale je v posledných 100 rokoch pod veľkým asimilačným tlakom, v posledných desaťročiach ich menia na Ukrajincov.
    Coopy by nás prípadne mohol z prvej ruky tiež informovať, ako sa darí Rusínom v ČR, aké tam majú spolky a podobne – pretože ich tam žije možno aj oveľa väčšie množstvo, ako na Slovensku.
    Zo známych Rusínov v Čechách bol známy myslím Gajda (?) a Vasiľ Bilak, ktorého si v Čechách vždy veľmi radi zamieňali za predstavieľa Slovákov – ktorý sa ale nikdy ani nenaučil správne slovensky hovoriť.

  48. Avatar zaznamnik 4. januára 2012 / 13:52

    inac zo slovenskych rusinov v 1947 roku presidlenych do Sudet, bol aj Misko Tucny ktory spieval cesku country s Fesakmi, Greenhornmi a svojimi Tucnakmi……..

  49. Avatar Milan 4. januára 2012 / 19:50

    Ešte ma napadá vývoj rokovaní o Rusínoch a o Podkarpatskej Rusi vo Versails po roku 1918.
    V zmysle rozhodnutia veľmocí vyplývalo, že tieto tiež pokladali Ruthenov skôr za zvláštny národ (a ja plne súhlasím s týmto názorom) a hoci ich z nejakých dôvodov pričlenili k ČSR – nariadili, že (ak si dobre spomínam) mali mať dokonca aj svoj vlastný autonómny snem?
    No ale ak by mali Rusíni snem, čo Slováci?
    Keďže Rusínov nemohli v Prahe ale vyhlásiť za neoddeliteľnú čiastku československého národa, ako to v Prahe ďalej prebiehalo, by nám mohol najlepšie popísať COOPY, ktorý túto tému má iste veľmi dobre naštudovanú.

  50. Avatar sulek 4. januára 2012 / 20:34

    zdravim diskutujucich, chcel by som len nieco co sa tyka tu prezentujucich sa diskutujucich z CR, kedze vidim ze sa pustate odbornou argumentaciou do diskusie s nimi, len tolko ze to nema ziadny zmysel ide o internetovych antislovenskych trolov, ktori sa uz pod tymito istymi nickmi prezentovali na inych internetovych forach, nech im napisete cokolvek nepochopia, budu sa tvarit ze oni neprovokuju to ste len vy nepochopili ich dobry umysel zosmiesnit slovakov, lebo ste strasni nacionalisti co vyhlasuju ze slovaci su pupok sveta bude to dookola to iste

    myslim ze diskutujuci pod nickom coopy sa na jednom fore prezentoval ako milionar zijuci na ostrove zarabajuci na burzovych spekulaciach a ako boric slovenskych mytu – samozrejme hojne sa venoval boreni slovenskych historickych mytu, politickych mytu ale zachadzalo to aj dalej slovaci vraj vobec nie su pohostinny narod ako si namyslame, nemame pekne zeny atd.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *