Čo treba vedieť

V národnej rade máme opäť návrh zákona, ktorým skupina poslancov navrhuje zaviesť 28. október ako štátny sviatok. Ale nielen to, keďže Slovenská republika má tých štátnych sviatkov neúrekom, hádam až priveľa, oproti minulosti prišli s inováciou. Vraj treba zrušiť Deň Ústavy (1. september), ktorý doteraz, najmä v zahraničí z praktických dôvodov bol považovaný za hlavný, najdôležitejší sviatok Slovenskej republiky. Počul som jedného poslanca, ako preradenie Dňa ústavy zo štátneho sviatku na pamätný deň zdôvodňoval tým, že Ústava sa často mení, a preto tento sviatok stratil na svojej opodstatnenosti. Zaujímavé, že v štáte, na ktorý sa práve tento poslanec odvoláva ako na vzor – USA – napriek 27 zmenám ústavy na takúto geniálnu myšlienku neprišli a napriek „nedostatkom“ imaginácie (však ich ústavu bolo treba meniť až toľkokrát) otcov zakladateľov 4. júl naďalej zachovali ako najdôležitejší sviatok krajiny. Myslím si preto, že naši poslanci pred tým, než zdvihnú ruku za alebo proti, by mali vedieť niekoľko detailov.

História dávania návrhov na 28. október  ako štátny sviatok Slovenskej republiky je hádam staršia, ako je história česko-slovenského štátu ako suverénnej a nezávislej (teda nesatelitnej) republiky. Najskôr sa ho snažili udržať ako štátny sviatok tí, ktorí do poslednej chvíle robili všetko preto, aby suverénna a nezávislá Slovenská republika nevznikla. Dňa 1. januára 1993 však Slovenská republika vznikla ako pozitívne popretie predchádzajúceho štátu, a teda prirodzene neprevzala 28. október ako štátny sviatok. Nový systém štátnych sviatkov bol budovaný na pripomenutie si tých udalostí s výrazným pozitívnym vplyvom na slovenský národný život, v ktorých Slováci sami zobrali svoj osud do svojich rúk a niekam sa posunuli ako subjekt, nie tie, kde niekto o Slovákoch rozhodol bez ich vedomia a vôle a niekam ich sotil. Aj z tohto dôvodu 28. október nepredstavoval dátum, ktorý by spĺňal kritérium na štátny sviatok.

Slovenskej republike povestné sudičky neprorokovali dlhý život. Ale keď sme podľa nich neprišli o tri mesiace prosiť o návrat starých pomerov a Česká republika sa postupne opäť podľa stáročných vzájomných vzťahov medzi našimi národmi stávala naším najdôležitejším susedom a spojencom, začal sa na Slovensku aj v kruhoch podporujúcich vznik nezávislého štátu meniť vzťah k spoločnému štátu. Vyzdvihovali sa viac jeho prínosy a nepripomínali sa jeho mínusy. Tento vývin spoločenských nálad sa koncom 90. rokov snažili opäť využiť čechoslovakistické skupiny na to, aby presadili vznik Česko-Slovenska (nie Československa, to vzniklo až ústavou z februára 1920, aj to len vnútroštátne. Podľa mierových zmlúv z Versailles naďalej existovalo ako Česko-Slovensko) ako štátny sviatok Slovenskej republiky. Keďže na Slovensku nie je vážnej spoločenskej sily, ktorá by popierala pozitívnu úlohu prvej republiky na štátotvorné dotvorenie slovenského národa, bola aj v parlamente pozitívna nálada na uzákonenie tohto sviatku. Vznikol však problém, ktorý dátum vybrať za deň, kedy sa má vznik spoločného štátu pripomínať. Čechoslovakisti trvali na 28. októbri, hoci v ten deň v Prahe síce vyhlásili česko-slovenský štát, ale od Slovákov na takéto vyhlásenie nemali mandát a Slováci o tomto vyhlásení ani len niekoľko ďalších dní nevedeli. Okrem toho v Prahe na základe tohto vyhlásenia deklarovali aj vytvorenie „československého národa“, čo bolo v rozpore so skutočnosťou i predchádzajúcimi slovensko-českými dohodami. Preto sa plne logicky za vhodnejší dátum považoval 30. október 1918, lebo v tento deň sa Slováci prostredníctvom svojich legitímnych zástupcov prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi (opakujem nie k jednotnému, ale spoločnému) a rozviazali svoj zväzok s Maďarmi. Bolo to plne v súlade s koncepciou štátnych sviatkov, že sa prízvukovalo na aktívny počin, nie na trpné zaradenie niekam, dokonca bez vedomia Slovákov.

To však naši milí „večne včerajší“ nechceli. Im v podstate ani nešlo o zaradenie dátumu vzniku spoločného štátu medzi štátne sviatky, im išlo o synchronizovanie slovenských štátnych sviatkov s českými, hoci celý vývin v 20. storočí ukazuje, že slovenský a český vývin sú viac asynchrónne ako synchrónne. Ukázalo sa to hneď vzápätí, keď po neúspechu s 28. októbrom presadili za štátny sviatok 17. november, hoci v nijakom inom štáte by takýmto spôsobom nepristupovali k svojim dejinám ako na Slovensku. Dodnes je predsa evidentné, že študentské demonštrácie na Slovensku začali 16., nie 17. novembra. A vlastne celá nežná revolúcia išla na Slovensku inou cestou ako v Česku. V každom národe, bez vykoľajenia historického vedomia by v tomto prípade vybrali pre Slovensko 16. november. Lenže oni páni „večne včerajší“ si nechceli pripomenúť to, čo bolo pre Slovensko tých dní typické, ale slovenskú submisívnosť a – samozrejme – synchronizovať slovenské oslavy s českými a nepripustiť, čo len pomyslenie na to, že Slovensko môže konať samostatne, nezávisle a podľa svojho vlastného rytmu.

V tomto starom čechoslovakistickom klišé sa pohybuje i dnešný návrh na zaradenie 28. októbra za štátny sviatok. Z jeho podstaty, teda z podstaty tohto návrhu vyplýva, že predkladatelia si nechcú vážiť a nevážia si tie udalostí z histórie Slovákov a Slovenska, v ktorých si svoje osudy, svoju budúcnosť vyvolili sami podľa svojich predstáv a potrieb. Ich cieľom je vtlačiť Slovákom pocit, že o nich (a najlepšie bez nich) majú rozhodovať druhí a oni sa majú pokorne prispôsobovať. Iný zmysel predloženého návrhu nevidím a určite ani nie je.

 

PS: Pobavil ma hore spomínaný poslanec, keď v rozhlase tvrdil, že prijatím 28. októbra si vlastne uctime M. R. Štefánika, lebo že vraj Československá republika bola jeho cieľom. Väčšiu dávku neúcty k histórii a k faktom si človek len ťažko môže predstaviť. Predovšetkým Štefánik nechcel Československú republiku, ale česko-slovenský štát. Ten maličký spojovníček je tam najpodstatnejší. V tom štáte, ktorý vyhlásil Národný výbor v Prahe, bol M. R. Štefánik „nadpočetný“, nerátali s ním. Nič ho viac neurazilo, ako keď ho onen výbor vymenoval za ministra vojny, hoci mal aj ministra národnej obrany. Len jeho smrť 4. mája 1919 zabránila, aby sa s pražskými „mužmi októbra“ nedostal do otvoreného konfliktu. Obhajovať čechoslovakistickú koncepciu česko-slovenského štátu M. R. Štefánikom je preto nenáležité.

35 Responses

  1. Avatar Petr Kropáček 19. novembra 2011 / 10:06

    Pane Hrnko,

    100x opakovaná lež se nestane pravdou. 28. října 1918 byl výhlášen nezávislý československý (bez pomlčky) stát. Už se s tím smiřte…

    http://www.svedomi.cz/dokdoby/181028_recepcni_zakon.htm

    Jistě pak není od věci připomenout i text Martinské deklarace z 30. října (když vám zmínka o jednotném!! čs. národu vadí 28. října, proč ne 30.října?…)

    „Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:

    Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobily známym na celom svete, mala účast i slovenská vetev.
    Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utuoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. oktobra 1918 formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. oktobra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
    Žiadame okamžité uzavretie pokoja a sice na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, že by medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie…“

    http://sk.wikisource.org/wiki/Martinsk%C3%A1_deklar%C3%A1cia

  2. Anton Hrnko Anton Hrnko 19. novembra 2011 / 17:07

    Kropáček, Kropáček,
    čo tak citovať dokument v úplnosti, keď už vám onen spojovníček níč nehovorí. Napríklad nasledujúcu pasáž Martinskej deklarácie: „Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude dopriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyvinovať a dľa svojich síl prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.“
    Alebo čo tak záver z porady o deň neskôr:
    „Vyslovuje sa: po nastúpení prechodnej doby, najďalej na desať rokov, upraví sa štátoprávny pomer dosiaľ v Uhorsku žijúcej vetvy nášho národa úmluvou medzi legálnymi zástupcami zo Slovenska z jednej strany, z Čiech, Moravy a Sliezska z druhej strany.“
    Nemýľte si taktický slovník so skutočnými zámermi, ale napriek tomu SLOVENSKÁ STRANA sa vyslovila za ČESKO-SLOVENSKÝ, nie ČESKOSLOVENSKÝ štát. A to už nehovorím, že všetky dokumenty o spolupráci v zahraničí medzi Slovákmi a Čechmi onen spojovník obsahovali ako záväzný. A v tejto podobe, teda so spojovníkom ako zlúčenie dvoch národov (peoples) do jedného štátu (nation) sankcionovali aj mierové zmluvy. Lenže ľudia ako vy všetko obraciate v zmysle českej politiky etnického čechoslovakizmu, ktorá hneď na začiatku dala slovensko-českému spolužitiu smrteľnú ranu. Termínu nation ste namiesto obsahu štát dali obsah národ a podobne ako Maďari ste sa snažili Slovákov asimilovať, len samozrejme kultivovanými prostriedkami, nie ázijskými spôsobmi, ako to chceli spraviť naši južní susedia. No a za tu trochu demokracie sme vám vďační, lebo nám umožnila to, čo naši politici vedeli už pred vojnou. M. Jankola to r. 1914 vyjadril asi nasledovne: Česi sa nás budú snažiť pohltiť (myslel v spoločnom štáte), ale nie sú natoľko silní, aby sa im to podarilo. Bude stačiť jedna generácia, ktorá vyrastie v slobodnom duchu, a už nás nič nezastaví. A tak sa aj stalo. vaše pokusy z oboru geografie prekresliť mapu dejín sú pochabé a málo presvedčivé.

  3. Avatar Petr Kropáček 19. novembra 2011 / 18:31

    Hrnku, Hrnku,

    čemu jste na mém přízpěvku nerozuměl? Vaše reakce se totiž o žádnou smysluplnou odpověď ani nepokouší…

    P.S.: Téma „věcnosti a faktičnosti“, nebo „chabosti a přesvědčivosti“ něčích názorů bych tu na vašem místě raději nenastoloval. Není to zrovna vaše silná stránka…

  4. Avatar Milanxyz 19. novembra 2011 / 21:19

    Veci by len prospelo, keby tieto dôležité vyhlásenia boli uvedené kompletné a v origináloch.

  5. Anton Hrnko Anton Hrnko 19. novembra 2011 / 22:45

    No jasné, pán Kropáček, keď neviem spochybniť argument, spochybním autora. V geografii to možno platí, ale v histórii je to ináč.

  6. Avatar Milan 19. novembra 2011 / 23:43

    Pán Hrnko má pravdu – na spoločných dátumoch 30.10. a 16.11. by sme sa vedeli s Čechmi určite (pokiaľ to Česi myslia úprimne), zhodnúť.
    Čo by sa mi ale nepáčilo, je zámena štátneho sviatku 1.9. s dátumom 30.10.
    30.10. sa už nedá chodiť k teplému Jadranu…. Tím stranám, čo s tým prípadne príjdu, moja rodina hlas určite už nedá…..

  7. Avatar zaznamnik 20. novembra 2011 / 9:56

    1, Ozaj nie je nutne, aby sme mali nejake spolocne sviatky s ceskym statom… preco potom nie aj s Polskym ? Poliaci tiez okupovali par rokov slovenske uzemia…alebo napriklad s Madarmi….s Madarmi by sme mohli mat spolocny aspon ten 4.jun ako pamatny den, Madari ho maju ako den narodneho smutku a my by sme mali ho slavnostne oslavovat a na trianonske vyrocie by mali dela slovenskej armady vypalit cestne salvy biekde na nadvori bratislavskeho hradu…ma vobec slovenska armada este nejake dela ?????? Ovela zmysluplnejsie by bolo oslavovat aj s vojenskymi poctami 4.jun, nez nejaky imaginarny 28.oktober, kedy o vyhlaseni nejakej CSR vtedajsi Slovaci nemali ani potuchy.

    2, Kto trva a lipne na synchronizacii slovenskych statnych sviatkov s ceskymi a ruseni slovenskych ????

    Potomkovia ceskych kolonizatorov, ktorych rodicia, stari rodicia s batozkom buchiet privandrovali na Slovensko po roku 1918 a verne sluzili ceskej kolonizacnej moci az ich potomci plni ceskych rezidui, zivocisne nenavidia vsetko slovenske a maju pre slovenskych vlastencov iba nadavky s nalepkovanie – slovenski klerofasisti…..

    Posledne zahviezdil polopalestincan, stupenec islamu a dokonca profesor na univerzite s tym, ze treba na Slovensku zrusit statne cirkevne sviatky……

    iste, a treba zrejme podla neho zaviest sariju… Mimochodom tento „profesor“ bol usvedceny z plagiatorstva.

    3, K Stefanikovi. Neviem kde skoncil archiv slovenskej televizie, ale osobne som v roku 1968 videl dokument natoceny cs. televiziou, studio Bratislava, kde vystupoval vtedy cca 70 rocny pan, ktory tvrdil, ze bol pritomny v cate vojakov, ktori na rozkaz ceskeho dostojnika strielali na Stefanikovo lietadlo, ked letelo ponad Vajnory (?) alebo Bratislavu (?).

  8. Avatar Petr Kropáček 20. novembra 2011 / 16:56

    Pane Hrnko,

    žádný argument proti tomu, že byl 28.10.1918 v Praze vyhlášen československý, nikoli „česko-slovenský“ stát, jsem od vás neslyšel. Až se vám v archivech podaří dohledat něco, co potvrdí opak, dejte mi vědět. Stejně tak ohledně přihlášení se k jednotnému národu 28.10.1918 v Praze i 30.10.1918 v Martině.

    P.S.: Můžu vás ubezpečit, pane Hrnko, že „součin“ 1*1=2 v geodézii, matematické kartografii, vyrovnávacím počtu ani geofyzice rozhodně neplatí. Pevně věřím, že v historii také ne… Pokud mnohonásobný autor podobně „pravdivých“ argumentů bere jejich spochybnění jako spochybnění sebe samého, budiž. Třeba ho to donutí se zamyslet.

  9. Anton Hrnko Anton Hrnko 20. novembra 2011 / 17:24

    Vážený vševedko Kropáček, aby ste už konečne vedeli, čo bolo vyhlásené v Prahe, tak sa pozrite na prvú česko-slovenskú známku. Ak potom oné dokumenty poprepisovali Beneš a spol. a ich nasledovníci vrátane Vás, je úplne irelevantné. Dokumenty, ktoré sa nedajú zničiť ani prepísať, vás usvedčujú!

  10. Avatar Petr Kropáček 20. novembra 2011 / 21:47

    Pane Hrnko,

    ztratil jste definitivně soudnost? Tvrdíte, že vyhlášení nezávislosti tedy tzv. Recepční zákon jako 1. zákon nově vzniklého československého státu sestavený JUDr. Aloisem Rašínem a podepsaný JUDr. F. Soukupem, Dr. V. Šrobárem, J. Stříbrným a A. Švehlou 28. října 1918 posléze Dr. Beneš přepsal a dokládáte to Muchovou známkou… začínám mít opravdu obavy o vaše duševní zdraví.

    Mimochodem Mucha na svém původním návrhu v opise slovo „česko slovenská“ kompozičně opravdu rozdělil, ale bez pomlčky. Ta přišla na řadu až později, nicméně narozdíl od vás z toho nehodlám nic fantazmagoricky vyvozovat a dokazovat, vážený popleto.

    http://www.postovnimuzeum.cz/cz/zajimavosti/vite–ze-prvni-ceskoslovenska-znamka-vysla-necele-dva-mesice-po-vzniku-republiky–id34586/

  11. Avatar Milanxyz 20. novembra 2011 / 22:23

    Neviem, ako iní, ale ja tam tu pomĺčku jasne vidím …..

  12. Anton Hrnko Anton Hrnko 20. novembra 2011 / 23:00

    Pán Kropáček,
    zas vidíte niečo naviac, čo nie je napísané. Od samého začiatku tvrdím, že r. 1918 vznikol česko-slovenský a nie československý štát. Vznikol ako štát dvoch národov (peoples). Vznikol tak na základe predchádzajúcich slovensko-českých dohovorov, vznikol tak na základe jediného legitímneho vyhlásenia zástupcov slovenského národa a aj na českej strane mimo benešovcov ho tak chápali (pozri uvedenú známku). A pod týmto menom, teda menom so spojovníkom, ako štát dvoch národov (peoples) ho 10. septembra 1919 uznali aj víťazné mocnosti. Aby ste s tým nemali problém, tak vám predkladám nefalšované české znenie onej zmluvy:

    Spojené státy americké, říše britská, Francie, Italie a Japonsko, Čelné mocnosti spojené a sdružené, se strany jedné;

    a Česko-Slovensko se strany druhé;

    hledíce k tomu, že spojení, které kdysi trvalo mezi bývalým královstvím českým, markrabstvím moravským a vévodstvím slezským se strany jedné a mezi ostatními územími bývalého mocnářství rakousko-uherského se strany druhé, navždy a zcela přestalo;

    hledíce k tomu, že se národ Čech, Moravy a části Slezska, jakož i národ Slovenska z vlastní vůle rozhodly se spojiti a že se skutečně spojily trvalým spolkem za tím účelem, aby vytvořily jednotný, svrchovaný a samostatný stát s názvem Česko-Slovenská republika;

    že se nárok jihokarpatských Rusínů připojil k tomuto spolku;

    hledíce k tomu, že republika Česko-Slovenská vykonává skutečně svrchovanou státní moc na územích výše jmenovaných a že byla již uznána ostatními Vysokými smluvními stranami za stát svrchovaný a samostatný;

    Spojené státy americké, říše britská, Francie, Italie a Japonsko se strany jedné, potvrzujíce své uznání státu česko-slovenského ve shodě s mírovou smlouvou s Rakouskem, danou dnešního dne, za svrchovaného a samostatného člena rodiny národů v hranicích určených nebo v hranicích, které jest určiti;

    A hádajte, kto je pod týmto textom podpísaný? No predsa ten, čo mal plán, ale zostal mu z neho len aeroplán.

    Prečítajte si to poriadne, a potom už hádam pochopíte, čo to 28. októbra v Česku a 30. októbra na Slovensku 1918 vzniklo. A – keďže, ako som už povedal, podľa Masaryka štáty sa udržujú myšlienkou, na ktorej vznikli, hádam aj pochopíte, prečo ten štát dospel až dvakrát do stavu nebožtíka. Jeho resuscitácia bola na škodu ako Slovákov, tak aj Čechov. Bez boľševika by Beneš jednotu štátu, aspoň nie takú v rozpore s vitálnymi záujmami Slovákov, nikdy neobnovil. Za túto resuscitáciu sme zaplatili obaja veľa. A myslím, že Česi viac ako my. Tak sa tešte, že si to dnes môžete budovať bez toho, aby ste doplácali na „Slováky“ a nechajte toho nebožtíka už spokojne spať. Nevykopávajte ho stále. Páchne to.

    A ešte jedno poznámku. Ako Spojenci označili nový štát? Aha je to tam napísané, kde sa hovorí o Rusínoch: SPOLOK, teda v spolku museli byť minimálne dvaja; dvoch spojiť bez spojovníka nejde! Aj keď sa to niekedy zdá, ono to nakoniec praskne. Čo sa aj stalo. Chvála Bohu!

  13. Avatar Petr Kropáček 21. novembra 2011 / 12:16

    Pane Hrnko,

    velmi dobře jsem si přečetl, co jste napsal, udělejte totéž. Recepční zákon a vyhlášení nezávislého československého státu z 28.10.1918, přihlášení se k jednotnému národu z 30.10.1918 v Martině a ústava z roku 1920 mluví
    zcela jasně. Pokud chcete mermomoci slavit „menší“ Saintgermainskou mírovou smlouvu s „jednotným!, svrchovaným a samostatným čs. státem“ (s pomlčkou, či bez), tak nech sa páči, navrhněte za státní svátek 10.9. (1919).

    Nesnažím se nic oživovat a ten váš rádobyvtipný posměšek (myslím, že pochází od českých fašistů-„vlajkařů“) na Beneše nemusíte pořád opakovat. Jste s tím trapný a páchne to zakomplexovaností! Jako byste nevěděl, že narozdíl od „plánů“ těch posměváčků, Benešovi jeho plán vyšel. Chvála Bohu!

    znění podle 508/1921 Sb. …“národy“ (!? 3x lid, národ) Č M a S, jakož i „národ“ (!? 1x lid, národ) Sl…
    http://cs.wikisource.org/wiki/Saintgermainsk%C3%A1_m%C3%ADrov%C3%A1_smlouva_%28men%C5%A1%C3%AD%29

    P.S.: Pro méně bystré. Návrh a první emise Muchovy známky z roku 1918 nese popis po obvodu „ČESKO“/vlevo/, „POŠTA“/nahoře/, „SLOVENSKÁ“/vpravo/“ bez pomlčky. Následné (rok 1919) mají popis „POŠTA“/nahoře/ „ČESKO-SLOVENSKÁ“ /pod Hradem/. Viz. odkaz. Další známky od roku 1920 pak pochopitelně „ČESKOSLOVENSKO“ opět bez pomlčky.

  14. Avatar Marcel 21. novembra 2011 / 12:22

    Zdravím p. Záznamník
    Len pre úplnosť: Čo sa týka delostrelectva OS SR,podľa mojích informácií, máme okr. samohybnej del. techniky,aj ťahané húfnice D-30 v počte asi 74 ks.

  15. Avatar Ján Horal 21. novembra 2011 / 17:03

    Pán Kropáček
    Česká legenda hovorí, že po tom ako Hácha dobrovoľne pripojil RestTschechei ako Protektorát k Veľkonemeckej ríši tak jediný, kto proti tomu protestoval boli českí fašisti.
    Ďalšia pražská legenda hovorí, že keď lúza búrala mariánsky stĺp v Prahe tak Panenke Márii založila slučku na hlavu nejaká Milada Horáková.
    A tak som Vás už dávnejšie tu na tomto fóre prosil aby ste mi zdokladovali odchod nejakých Čechov od toho Lincoln slavonic regimentu. Či to náhodou nebudú nejakí Česi ako Slovák John Dopyera. Aby to nebola zas raz nejaká česká legenda.

  16. Anton Hrnko Anton Hrnko 21. novembra 2011 / 22:55

    Pán Kropáček,
    buď napíšte niečo, čomu sa dá rozumieť, alebo nepíšte vôbec. ja vám tu stále tvrdím len jedno, ak český národný výbor v Prahe vyhlásil „československý“ štát a „československý národ“, konal tak v rozpore so všetkými predchádzajúcimi dohodami so Slovákmi a teda v konečnom dôsledku ničím Slovákov nezaviazal. Slováci sa prihlásili k česko-slovenskému štátu vo všetkých dokumentoch vrátane Martinskej deklarácii. To, že ich Hodža presvedčil, že z taktických dôvodov je treba sa prihlásiť k česko-slovenskému štátu v podobe, ako to chápu na západe – teda k národu, neeliminuje zámer, ktorý je vyjadrený v záverečnej pasáži, ktorú ste vy láskavo necitovali. Takže pre Slovákov vznikla republika ako zložený štát až 30. októbra 1918 a mocnosti dohody uznali ten štát, ktorý chceli Slováci – teda Česko-Slovensko a nie ten, ktorý aj proti vôli niektorých Čechov (vyjadrenej i v onej známke) presadzoval Beneš. Slováci nemajú čo sláviť 28. október, lebo je dňom, keď niektorí Česi porušili predchádzajúce dohody s nimi. Nám úplne vystačí 30. október, ktorý je vyjadrením našej autentickej vôle vystúpiť z Uhorska a žiť v novom štáte s Čechmi na princípe rovnosti. Bola by zvrátenosť sláviť niečo, čo túto slovenskú vôľu popiera.
    Čo sa týka aeroplánu, tak to bolo najautentickejšie vyjadrenie pocitu opustených národov v republike po Mníchove. Žiadna vlajka to nemusela vymýšľať. Ak pokladáte za Benešov úspech myslím, že 300 000 Čechov a približne 100 000, ktorí počas druhej svetovej vojny zahynuli násilnou smrťou, tak vás ľutujem. Aj keby sme sa vrhli do beznádejnej obrany, ako to urobili Poliaci o rok neskôr, ani pri najzúrivejšom nacistickom bombardovaní by sme toľko životov nestratili a to sa vojna potom mohla vyvíjať úplne ináč. Takže ten aeroplán vôbec nebol dobrý plán. Odvtedy sa mníchovanstvo stalo trvalou súčasťou českej národnej povahy, čo nie je ten najlepší prvok charakteru. Lebo v histórii vždy platilo, platí a bude platiť, že s porazeným generálom sa nakladá ako s generálom, ale so zbabelým generálom ako so zbabelcom. A tak sme aj potom prevažne českou zásluhou zažili „Víťazný únor“, pokorenie 21. augusta atď. Od zbabelca predsa nikto nečakal odpor a mal pravdu!
    A ešte k tým maďarským územiam, ktoré vraj Slovensko získalo neoprávnene. Byť uvedomelým a sebavedomým Čechom, tak by som takéto ničo v živote nevyslovil. Slovensko totiž v minulosti malo tiež svoje historické hranice, ktoré vznikli niekedy za Pribinu a násilne zanikli r. 1110. Tieto hranice išli po Dunaji až po Vacov, potom južnou hranicou Novohradu a južnou hranicou Boršodu (vrátane Miškovca) a odtiaľ hore Tisou až po Slánske vrchy. Presne sú popísané v Uhorsko-poľskej kronike z 13. storočia. Teda, ak sa niečo na základe zmenených etnických pomeroch, ktoré vznikli dôsledku úteku Maďarov pred Turkami a neskoršej maďarizácie, na hranici slovensko-maďarskej menilo, tak sa menilo na základe tejto zmeny tým, že Slováci ustúpili Maďarom časť svojho niekdajšieho územia. Česi si však vydobyli svoje historické hranice bez rešpektu na zmenu etnického zloženia krajiny. Teda, keby sa r. 1918 postupovalo podľa slovenského príkladu aj v „historických“ krajinách, polovicu Sudet by museli už vtedy odovzdať Nemecku. Už v predchádzajúcom článku som povedal, nevyťahujme nebožtíka z hrobu.

  17. Anton Hrnko Anton Hrnko 21. novembra 2011 / 22:57

    Marcel,
    nemáte pravdu. Myslím, že nevyzradím žiadne štátne tajomstvo, ale D-30 už dávno nie sú vo výzbroji slovenskej armády. Niekoľko kusov má len prezidentská stráž na slávnostné delostrelecké salvy.

  18. Avatar zaznamnik 21. novembra 2011 / 23:01

    takze toho 4.juna by tie slavy mohli teoreticky zazniet…mozno by ich bolo pocut az do Budapesti 🙂

  19. Avatar Petr Kropáček 22. novembra 2011 / 13:47

    Pane Hrnko,

    pokud něčemu nerozumíte, zeptejte se… „Mužové 28. října“ včetně Slováka Dr. Šrobára s americkými Slováky žádné dohody nesepisovali a stát vyhlásili podle svého nejlepšího vědomí a svědomí. Idea jednotného národa byla pro vznik státu naprosto nutná. Česko-německý stát (7+3 mil.) se slovenskou menšinou (2 mil.) opravdu nikdo v roce 1918 vyhlašovat nechtěl. To byl ten hlavní důvod proč se i v Martinské deklaraci musel jednotný národ objevit. „Taktickými dôvody“ kvůli možnému „nepochopení“, které zmiňujete, urážíte inteligenci nejen Slováků shromážděných onoho dne v Martině tak i lidí „na západe“. Pokud se vám tedy podaří prosadit státní svátek 30. října, já budu samozřejmě jenom rád. Je to pořád mnohem lepší, než se tvářit, že se v říjnu 1918 nic nestalo. (To páchne mnohem víc…)

    Je mi opravdu srdečně jedno, jestli mě kvůli označení Benešova plánu (na obnovení Československa v předmnichovských hranicích) za úspěšný, litujete.
    Taky si vám dovolím zopakovat svůj návrh na gentlmenskou dohodu, kdy vy nebudete tárať o trvalé? české „národní povaze“ a já naopak o té slovenské (což taky narozdíl od vás nedělám). Připomínat vám diametrální rozdíl mezi postojem spojenců, mezinárodními garancemi a postavením Československa v září 1938 a Polska o rok později považuju za zbytečně. Jistě se pak neurazíte, když se nad vašim velkohubým „bojovým odhodláním“ zpoza klávesnice v teple domova a „obnovou slovenských hranic z roku 1110“ jen ironicky pousměju. Pokud chcete demagogicky srovnávat nesrovnatelné, tak si poslužte, papír snese všechno.

    P.S.: Je fajn, že jste sem připíchl 1. čs. známku „Hradčany“, nicméně toto je ona pozdější „pomlčková“ verze z (dubna?) 1919. První emise z roku 1918 obsahovala jinak uspořádaný popis bez pomlčky. Viz odkazy.

    http://csol-mb.net/legionari-na-postovnich-znamkach-prvni-ceskoslovenske-republiky-id1427.html

    http://csol-mb.net/images/fotoclanky/znamky/znamka12.jpg

    P.S.2: Znění „menší“ S.G. smlouvy podle 508/1921 Sb. uvádí „národy“ (mn. číslo) Čech, Moravy a části Slezska jakož i „národ“ Slovenska, což význam celé věty o „jednotném, svrchovaném a samostatném státu“ v kontextu smlouvy posouvá.

    Pane Horale,

    obraťte se na autory Knihy, ze které jsem citoval. (L. Křížek a kol.: Americká občanská válka, Praha 1994) A ty přiblblé hospodské legendy si příště můžete nechat od cesty. Nicméně pokud jste si potřeboval ulevit, tak doufám, že vám aspoň odlehlo.

  20. Avatar Marcel 22. novembra 2011 / 17:49

    Máte pravdu p. Hrnko. Ten údaj bol staršieho dáta. Tak p.Záznamník,ťažkú techniku /Diany,Zuzany 2000,či 120 mm mínomety PRAM S / „ťahať“ na slávnosti nebudeme. Snáď tak akurát 98,alebo 81 mm ťahané mínomety,ale to by asi nemalo ten slávnostný „šmrnc“. Zostáva sa len spoliehať na tie zostavajúce,dúfam čerstvo natreté,na slávnostné príležitosti ponechané D-30.

  21. Anton Hrnko Anton Hrnko 22. novembra 2011 / 22:17

    Pán Kropáček,
    keby som chcel byť zlý, tak by som povedal: „Bla-bla-bla“. Nič viac a nič menej. Tvrdíte tie staré, okrem českej propagandy nikde ničím nepotvrdené pravdy. Preambula uznania česko-slovenského štátu z 10. septembra 1919 Vás všetkých „Bla-bla-bla“ usvedčuje z klamstva. Spojenci veľmi dobre vedeli, že uznávajú štát dvoch národov, ktoré sú si blízke a chcú žiť spolu. To im stačilo. A už vôbec nepotrebovali žiaden etnicky čechoslovakizmus, ktorým si paranoidní benešovci chceli riešiť svoj komplex z „nemeckého nebezpečenstva“. Ako história potvrdila, bola to práve táto paranoja, ktorá pochovala republiku, lebo nakoniec proti nej vmanévrovala aj Slovákov, ktorí ju ešte pred Mníchovom boli na sto percent odhodlaní brániť! Viem to aj z rozprávania môjho otca, ktorí bol tiež zmobilizovaný a pripravený splniť si svoju povinnosť. Dočkal sa však toho, že mu jeho bezprostredný český veliteľ vynadal do zradcov a zapredancov len za to, že sa počas raportu prihlásil slovom „tu“ a nie „zde“. Našťastie, vyšší velitelia dali za pravdu jemu a nie horlivému tiežvlastencovi.

  22. Avatar Ján Horal 22. novembra 2011 / 23:21

    D30 to je sovietska húfnica model zo 60-tych rokov?
    Nie že by som sa v tom vyznal. V ruke som mal len vz52 a vz58. BVP som videl 2x, guľomet raz, generála raz.
    Celkom by ma zaujímalo akú výzbroj vôbec ešte má slovenská armáda. Vyzerá to, že okrem expedičnej jednotky je nebojaschopná. Samozrejme legálne informácie, hoci VOS má teraz asi nejaké iné trable.
    Dojem mám taký, že keď ráno prejde tanková jednotka Dunaj tak večer bude v Novom Meste nad Váhom.

  23. Avatar Marcel 23. novembra 2011 / 0:06

    Áno, D-30 je 122 mm. húfnica zavádzaná do výzbroje na konci 60. rokov, pôvodom zo/z ZSSR/Ruska/.

  24. Avatar Petr Kropáček 23. novembra 2011 / 16:41

    Pane Hrnko,

    já vím, že matematika nikdy nebyla vaší silnou stránkou, ale věřte-nevěřte, pokud sečtete „národy“ a „národ“ je vyloučené abyste dostal součet 2. Co potom ona (myslím, že i ve francouzštině) velmi „krkolomná formulace“ z preambule menší SG smlouvy říká o „jednotném, svrchovaném a samostatném“ státu a jeho „národech“ má k vašemu výkladu opravdu daleko.

    Bohužel resp. bohudík jsme holt v onem zlomový moment (1918-1920) neměli takové „nezakomplexované a geniální“ osobnosti, jako jste vy. Řešení problému
    vzniku „společného“ státu s 3,5 mil Němci, jeho integrity, stability atd. by pak bylo jako procházka růžovou zahradou… 100x škoda, že jste se nenarodil dřív a nezařídil to. Za velmi zábavnou pak považuju také vaši přednášku o „komplexech a paranoi“ ve vztahu k Němcům. Nedá mi to nevzpomenout na dodnes těžko skrývané slovenské „nadšení“ nad byť jen zmínkou o možné maďarské autonomii na jihu Slovenska.

    Asi mi uniká důvod uvedení příhody vašeho ctěného pana otce (můj děda byl pochopitelně v roce 1938 mobilizovaný také, stejně jako 1,2 mil. dalších neméně odhodlaných, to ale bohužel nic nezměnilo na postoji našich „spojenců“…).
    A co vám mám vykládat, na blbce narazíte bohužel dodnes, budiž pak ke cti Československé armády, když dotyčným byla včas zavřena huba.

    Tak tedy nebuďte „zlý“ a šetřete si „bla, bla, bla“ na někoho jiného…

    Zdravím do Stupavy.

  25. Anton Hrnko Anton Hrnko 23. novembra 2011 / 21:55

    Pán Kropáček,
    opäť len bala-bla-bla. Neochota pozrieť sa pravde do očí z vás priam srší. Váš komplex z Nemcov je vaša vec. Prečo doň zaťahujete Slovákov? A jednu vážnu poznámku: V geografii asi platí, že 2+2=4, v politike a vo vzťahoch medzi národmi platia iné počty. Dané slovo má väčšiu váhu ako tony popísaného papiera. A r. 1918 Česi porušili dané slovo, o tom nemusíte pochybovať.

  26. Avatar Petr Kropáček 24. novembra 2011 / 15:13

    Pane Hrnko,

    pocity Slováků chápu. Na to jaký komplex a z koho srší vám můžu vzkázat jen to, že sa mýlíte často a mýlíte se i teď.

    A slabikovat už hezkých pár let umím docela dobře, tak si to vaše „bla, bla, bla“ nechte pro vnoučata.

    Zdravím.

  27. Avatar Ján Horal 24. novembra 2011 / 16:42

    Pán Kropáček
    čo sa tak venovať niečomu odborne?
    Už ste si našli čas, ako som Vás prosil, a viete dokázať český pôvod vojakov čo odišli z Lincoln slavonic regimentu?

  28. Avatar Juraj Hajjek 26. novembra 2011 / 11:43

    Pán Hrnko,

    viac krát sa tu spomínala Saintgermainska zmluva. Podarilo sa mi vygooglit jej anglicky text, v akom jazyku bol original? Bola to anglictina?

    Dakujem.

  29. Anton Hrnko Anton Hrnko 26. novembra 2011 / 21:29

    To, čo je na googli nezodpovedá často originálu, lebo je to prepisované z publikácií, kde sa na takú maličkosť ako spojovník z „nejakých“ dôvodov zabúda. Nie som si istý, musel by som si to overiť, ale myslím si, že originálom oných zmlúv bola francúzština. Francúzske znenia sú totiž priložené k českým „prekladom“, ktoré boli predložené Národnému zhromaždeniu Rčsl. zaujímavé na tom všetkom je, že tieto originály majú v názve štátu Republique Tschéco-Slovaque spojovník, ale české „překlady“ už túto nepatrnosť postrádajú. Podľa metodológie historickej vedy sa takémuto opisu alebo prekladu, ktorý mení pôvodný text hovorí falzum. Teda český preklad, ktorý bol predložený poslancom Národného zhromaždenia Rčsl, bol predkladateľom, teda Ministerstvom zahraničných vecí ČSR (minister E. Beneš) bohapusto sfalšovaný. To je vecná stránka otázky, o ktorej tu rozprávame.

  30. Avatar Pomocník 26. novembra 2011 / 23:52

    V angličtine je tam samozrejme pomlčka (Czecho-Slovakia) tak ako vo všetkých zmluvách z toho obdobia.

  31. Avatar Pomocník 26. novembra 2011 / 23:52

    teda spojovník

  32. Anton Hrnko Anton Hrnko 27. novembra 2011 / 0:05

    O tom som nikdy nepochyboval a ani som to netvrdil. Len neviem, či bol anglický text zmluvy rovnako „originálny“ ako francúzsky. Teda, či bol považovaný za prvopis. Ale na googli ešte pred mesiacom bol anglický text bez spojovníka. Až po mojej intervencii to dotyčný správca upravil podľa originálu. Jeho odpoveď prikladám:

    Dear Anton,

    Thank you for making me aware of this. I have made some changes on the World War I Document Archive (wwi.lib.byu.edu) and on EuroDocs (eudocs.lib.byu.edu) to reflect the naming practices of 1918-1920, as found in the Treaty of Trianon and other documents.
    If you find any other documents from that time period that need corrections, please let me know.

    Best regards,
    Richard Hacken

  33. Avatar Pomocník 27. novembra 2011 / 6:22

    Pre zaujimavost tu je odfotena rakuska zbierka zakonov z roku 1920, je to v nej pekne paralelne s francuzskym textom.
    http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=sgb&datum=19200004&seite=00000995 (to len na dalsie potvrdenie). Ja by som podla toho tipoval, ze bud bol jediny zavazny fr. text alebo vsetky jazyky naraz. Mozno zle pozeram, ale nevidim tam narychlo odkaz na to, ktora verzia ma prednost v pripade nejasnosti.

  34. Avatar Pomocník 27. novembra 2011 / 6:38

    Oprava: Je to tam na str. 1241 : vyhotovené to bolo vo fr., angl. a taliančine a fr. platí v prípade sporu. Takže angl. je rovnako originálny, ale fr. je najhlavnejší..

  35. Avatar Dedo Dušan 6. januára 2012 / 21:49

    Bože môj,ochraňuj Slovensko pre takýmito hádkami,ktoré nenachádzajú žiadne východisko.Bez menšín je nás necelých päť miliónov a my sa hádame na dátume nášho štátneho sviatku ! Ani si asi neuvedomujeme,ako sa potešia na tom Maďarské gardy,ktoré trepú o nás,že nemáme dejiny.
    Nemyslím,že bratskému českému národu až tak záleží na tom,aby sme vyhlásili za štátny sviatok práve 28.október.Dajme tam hoci 30. október,alebo-čo je trochu menej citované-deň podpísania mierovej zmluvy v Trianone.Ale história by sa nemala riadiť podľa toho,kto práve je u moci,alebo viac kričí.Tam platia len fakty-znovu sme mohli vystupovať ako národ a nie ako „odnož uhorského národa“.A to by sa malo sláviť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *