Nevyťahujete nebožtíka z hrobu

Pravidelne pri príležitosti vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky (ako na potvoru stále nám tu tvrdia, že 28. októbra 1918 vznikla Československá republika, čo je vyslovená lož. Roku 1918 vznikla Česko-Slovenská republika a pod týmto menom ju aj medzinárodné spoločenstvo – mocnosti Dohody – ako spoločný štát národa Čiech, Moravy a Sliezska a národa Slovenska uznali; Československou sa stala až prijatím Ústavy vo februári 1920, ale pražská vláda nikdy nepovažovala za potrebné (?) požiadať medzinárodné spoločenstvo o uznanie tejto skutočnosti a presadila to na medzinárodnej úrovni via facti až r. 1924) sa určité média predháňajú v morfondírovaní, že v Českej republike je 28. október štátnym sviatkom a u nás nie je. Ako keby Slováci páchali nejaký zločin na svojej minulosti, keď vyhlásenie Česko-Slovenskej republiky 28. októbra 1918 nemajú medzi svojimi štátnymi sviatkami. Akosi pri tom neberú na vedomie, že žiaden slovenský orgán nesplnomocnil Český národný výbor na konanie v ich mene a pre Slovensko začala republika existovať, až keď sa k nej Martinskou deklaráciou 30. októbra 1918 prihlásili.

       Pokúsme sa teda zauvažovať, prečo Česi majú 28. október ako štátny sviatok a prečo by štátnym sviatkom na Slovensku naďalej nemal byť. Česi nikdy vnútorne nechápali 28. október 1918 ako vznik nejakej novej štátnosti, ale ako obnovu historickej českej štátnosti rozviazanej cca pred 300 rokmi Habsburgovcami rozšírenej o Slovensko. Je na to tisíce svedectiev a najvýrečnejšie o tom hovorí skutočnosť, že vždy Česko-Slovensko delili na „historické země“ a Slovensko, teda niečo, čo je substanciou „československej“ štátnosti, a niečo, čo je k tejto substancii pripojené. Vznik Česko-Slovenskej republiky a jej existencia v medzivojnovom období bol vrcholom mocenského postavenia českého národa v modernej dobe, lebo pod kontrolu Prahy sa dostali nielen „historické krajiny“, ale aj Slovensko a Podkarpatská Rus. Od dávnych čias českých kráľov to bolo druhé najúspešnejšie obdobie českého národa v jeho tisícročnej histórii. Všetky ďalšie štátoprávne zmeny od r. 1918 (Mníchov 1938, Žilinská dohoda 1938, protektorát 1939, i oslobodenie r. 1945 a ústavný zákon o federalizácii 1968) len obmedzovali a okresávali mocenskú sféru Prahy. Aj utvorenie samostatnej Českej republiky r. 1993 pre Čechov neznamenalo vznik novej kvality, len stratu priamej kontroly Slovenska. Nebolo to teda niečo, čo by malo byť z ich strany predmetom nejakého zvláštneho jasania. Preto je absolútne prirodzené, že za svoj štátny sviatok pripomínajúci vznik ich novodobého štátu si Česi vybrali 28. október, ktorý v českej histórii posledných sto rokov bol absolútnym vrcholom!

Pozrime sa však na 28. október 1818 zo slovenského pohľadu. Hneď na začiatku poviem, žeby bolo absolútnou hlúposťou popierať význam prvej republiky pre moderné dejiny Slovenska. Skutočne znamenala veľa a jej, síce obmedzený, ale predsa demokratický systém umožnil Slovákom dohnať straty v národnom konštituovaní zapríčinené násilnou maďarizáciou. Ale bola prvá ČSR skutočne tým, za čo prelievali krv slovenskí dobrovoľníci v légiách, na čo vyzbierali slovenskí krajania v USA obrovskú sumu peňazí a za čo zomrel M. R. Štefánik? O 28. októbri na Slovensku nikto ani nechyroval, nieto žeby na to dal nejaké zvolenie. K spoločnému štátu s Čechmi sa prihlásili legitímni zástupcovia Slovákov až 30. októbra 1918 (nevšimol som si, žeby tomuto dátumu niekto venoval v médiách špeciálnu pozornosť, pritom v slovenských dejinách je určite významnejší ako 28. október). Ale to by nebolo to podstatné, keby prvá ČSR splnila to, čo Slováci od nej očakávali, keď v boji za jej vytvorenie obetovali nielen svoje peniaze, ale aj životy. Namiesto bratského zväzku dvoch národov sa z nej objektívne stal veľkočeský štát, kde Slováci opäť – síce v nepomerne lepších podmienkach – museli bojovať za uznanie svojich národných práv. Rozbitie republiky r. 1938 – 1939 bolo síce primárne zapríčinené vonkajším tlakom, ale opustenie tohto štátu zo strany Slovákov po skúsenostiach z dvadsaťročného predchádzajúceho vývinu bolo plne legitímne. Slovenská národné ambície nenaplnila ako prvá republika, tak na sovietskych bodákoch obnovená povojnová republika. Tá veľmi rýchlo zlikvidovala aj pokus politických reprezentantov SNP o naplnenie tých ideálov v obnovenom štáte, ktoré stáli pri jeho vzniku roku 1918. Skutočné naplnenie ideálov Štúra, Hurbana, Hodžu, Daxnera, Francisciho…….. sa udialo až v obnovenej slovenskej štátnosti 1. januára 1993. Preto akékoľvek úvahy o zaradenie vzniku prvej ČSR ako ďalšieho štátneho sviatku Slovenskej republiky považujem za scestné, dokonca v rozpore s existenciou súčasnej Slovenskej republiky, ktorá vznikla popretím česko-slovenského štátu (na rozdiel o Českej republiky, ktorá je tou istou obnovenou českou štátnosťou, avšak zmenšenou a Podkarpatskú Rus a Slovensko).

Celé toto okiadzanie zaniknutého štátu by mi asi ani nevadilo, keby nebolo spojené s javmi, ktoré ma vyslovene iritujú. Napr. v rámci zavedenia duálneho televízneho vysielania sa vysielacích licencií u nás zmocnili zahraniční majitelia. V globálnom svete to asi ani ináč nemohlo byť a v princípe by som proti tomu ani nenamietal, keby si tieto televízne spoločnosti robili svoju robotu korektne voči hostiteľskému štátu (v našom prípade Slovenskej republike, nezávislej už temer 19 rokov). Oni nám však namiesto korektnosti neustále vykopávajú nebožtíka, ktorý by už dávno mal pokojne odpočívať na večnosti. Veď ako ináč ako vykopávanie nebožtíka možno chápať tie rôzne súťaže, kde sa používa Česko Slovensko bez spojky a sloveso je v jednotnom čísle? Aby bolo jasné, vôbec nie som proti tomu, aby naše talenty súťažili v jednom programe s českými. Dokonca by mi nevadilo, keby boli obdobné súťaže s Maďarmi. Ale vadí mi eliminácia dvoch subjektov v tejto súťaži rovnako, ako keby mi tu niekto ponúkal slovensko-maďarskú súťaž pod názvom Uhorsko má superstar.

Keďže podľa mojich vedomostí v týchto televíznych spoločnostiach nie je zastúpený slovenský alebo český kapitál, tak musím konštatovať, že v medzinárodných finančných kruhoch asi existujú zoskupenia, ktorým stále nezávislá Slovenská republika trčí v krku ako kosť vianočného kapra. Ináč si neviem vysvetliť, prečo je v týchto súťažiach zamlčaná skutočnosť, že ide o súťaž medzinárodnú (v dvoch štátoch a medzi dvoma národmi). V tejto situácii sú mi potom aj podozrivé všetky konania, ktoré smerujú k zavedeniu 28. októbra ako štátneho sviatku Slovenskej republiky, keď to už toľkokrát bolo odmietnuté. Najmä, keď s tými návrhmi prichádzajú stále tí, ktorí si často nevedia spomenúť, ako sa to ten náš štát volá oficiálne i v skrátenej podobe. Hádam by už bolo zadobre, keby sme nebožtíka nechali pokojne odpočívať, zapálili mu sviecu, keď treba. Ale jeho sústavné vyťahovanie z hrobu môže nakoniec narušiť slovensko-české vzťahy, ktoré v súčasnosti možno hodnotiť ako excelentné.

72 Responses

  1. Avatar Coopy 17. novembra 2011 / 23:58

    Pane Hrnko,
    ne JA ale autor vyroku,ze Tesinsko bylo vymeneno za slovenska uzemi,musi sve tvrzeni radne dolozit,jinak se jedna pouze o bohapusty zvast.
    A jak se zda,nikdo tento vyrok neni schopen radne prokazat.
    Normalni a slusny clovek by v takovem pripade mlcel,nemyslite??

  2. Anton Hrnko Anton Hrnko 18. novembra 2011 / 0:08

    Ale ani opak, teda tvrdenie, že to tak bolo, nevie nikto vyvrátiť. Mne ide len o to, aby sme sa kvôli tomu hneď neprívlastkovali. Tento typ diskusie bol typický pre minulý režim, ktorý chvála Bohu práve dnes pred 22 rokmi skončil.

  3. Avatar Milan 19. novembra 2011 / 23:23

    Coopy,
    je neviem, čo chcete dokazovať
    Veľmoci nariadili vykonať plebiscit.
    1. Napriek nariadeniu sa Poľsko a ČSR kuloárne dohodli na tom, že plebiscit neuskutočnia a dohodli sa na nejakom kompromise – výmene.
    3. To, že sa jednalo o výmenu je dokázaná práve tým, že žiaden plebiscit sa nekonal.
    Podobným spôsobom bol v Mníchove vymenený mier za Sudety a Česi to doteraz berú ako obrovskú krivdu na sebe.
    Obyvatelia Horného Spiša a Oravy ale neboli prizvaní ani do tej tej predizby, jednoducho sa zo dňa na deň prebudili v Poľsku.
    Existuje veľmi pekný film Polnoční jazdci, ktorí popisuje túto dobu – pašerák koní (zahral ho veľmi dobre Dočolomanský) v noci pred dňom zámeny s nasadením života prepašoval cez tatranské hrebene kone z Poľska do ČSR a ráno sa s nimi našiel „v Poľsku“.
    Neviem preto Coopy, čo stále útočíte – diskusia tu je veľmi korektná – čitateľovi sú ponúkané len fakty a odkazy, a nech si každý správí svoj názor – nik tu nenadáva ani na Beneša ani na Čechov (Moravanov), jediný, ktorý Čechov a Beneša označuje za takých a onakých ste ako čítam tak čítam Vy.
    Pre Slovákov je táto vec uzavretá – v roku 1958 ČSR s Polskom podpísalo medzištátnu zmluvu, ktorá túto vec definitívne uzavrela.
    K výmenám hraníc ešte jeden príbeh – v 50. rokoch minister zahraničných vecí Rakúska Lichenstein ponúkal ČSR zameniť oblasť svojich majetkov na južnej Morave (Lednice-Valtice), ktoré mu znárodnili, (toto územie pritom neviem, prečo sa pripojilo k Morave, hoci pôvodná historická moravská hranica – viď aj Komenského mapa) viedla severnejšie (viď Hraniční zámeček) a ponúkal za to veľmi výhodne oblasť susediacu s Bratislavou – oblasť Burgenlandu (kde plebiscit mimochodom po roku 1918 vykonaný vzorne bol).
    Takúto zámenu ale Praha „nepochopiteľne“ odmietla, hoci Bratislava to pre svoj rozvoj veľmi potrebovala ako soľ – dnes je natlačená úplne na hranicu- pritom napríklad obec Kopčany (Kittsee) susediaca s Bratislavou bola jej poddanskou obcou – teda historicky majetkom mesta Bratislavy.
    Ale zdá sa, že historické země sa mohli len zväčšovať – ani strategické záujmy republiky (mesto na Dunaji je určite strategicky dôležitejšie ako Hraniční zámeček, či zámek Lednice) neboli vyššie ako strata piade českého priestoru.
    Výmena Oravy a Spiša v tejto diskusií bola spomenutá len úplne okrajovo – neviem, prečo Coopy z toho urobil pomaly hlavnú tému – prečítajte si ešte raz úvodný článok.
    Hlavná téme bola, že na Slovensku nemôže byť 28.10. štátnym sviatkom, ale až 30.10.- kedy sa aj Slováci prihlásili k ČSR.
    Pre Slovákov má 28.10. asi podobný význam, ako dátum vyhlásenia 10 Wilsonových bodov, dátum podpísania Clevlandskej, či Pitsburskej dohody…., čiže o úroveň nižšie, ako 30.10.
    Tí novinári, čo opakovane atakujú Slovákov, že neoslavujú 28.10. iba preukazujú svoju nevedomosť.
    Koniec koncov, my by sme mohli tiež atakovať Čechov, že neoslavujú 30.10. ako dátum vzniku ČSR – pretoža až týmto dátumom de facto vznikla kompletná ČSR – prejavením vôle a teda pripojením aj slovenskej časti.

  4. Avatar Coopy 20. novembra 2011 / 1:47

    Ja jsem se u vymeny pozastavil proto,ze jsem presvedcen,ze k zadne vymene nedoslo!!! A tady se s ni operuje jako s faktem.Tedy vyjma pana Hrnka,ktery je v oboru vzdelan a vi,ze dukazy nejsou.
    Zatim nikdo nebyl schopen predlozit nejake konretni dukazy.
    Vy porad nemuzete nebo spise nechcete pochopit,ze CSR ztratila polovinu Tesinska.
    A taky o polovinu Oravy a Spise pochopitelne.
    Slovensko se napakovalo na bohatem jihu obyvanem Madary.
    Slezsko nebylo odskodneno nijak.
    Opakuji, dokazovani je na Vas,ne na me.Zatim jste nedokazal vubec nic,co by Vase tvrzeni cinilo verohodnym.

  5. Avatar Milan 21. novembra 2011 / 1:45

    To je nesprávny český pohľad, že Slovensko se napakovalo na bohatem jihu obyvanem Madary.
    Už vyššie bolo spomenuté, že hranica medzi Slovenskom a Maďarskom sa musela vo Versailes ťažko vytvárať, lebo horné a dolné Uhorsko nemali hranicu stanovenú, hoci Štúr a iní slov. politici jej vytýčenie vždy požadovali. Problém bolo, že obyvateľstvo na juhu bolo veľmi zmiešané .Preto sa nakoniec pristúpilo k tomu, že hranica 50% obyvateľstva slovenskej národnosti ponechalo v Maďarsku a 50% obyvateľstva maďarskej národnosti v ČSR.
    Čiže Maďarsko sa presne rovnako napakovalo na bohatem jihu obyvanem Slováky – napríklad oblasť v okolí Budapešti, či oblasť medzi Ostrihomom a Budapešťou- v pohorí Piliš boli čisto slovenské obce s autochónnym obyvateľstvom ešte z čias Veľkej Moravy.
    Ak by sme výraz horné Uhry brali doslovne, Slováci prišli dokonca aj o priemyselné oblasti v oblasti pohoria Matry – oblasť Salgotarjánu , Miškolca a podobne.

  6. Avatar zaznamnik 21. novembra 2011 / 23:06

    V Miskovci boli najvacie uhorske zeleziarne

  7. Avatar lacoravec 22. novembra 2011 / 17:08

    Nuž, prečítal som celú diskusiu a vychádza mi z toho, že p.Hrnko napísal podnetný článok, z ktorého vyšlo mnohé, veľa krát zatajované najavo aj prostredníctvom diskutérov! Som síce národovec, Slovák, ale chápem aj p.Kropáčka a p.Coopyho. Snažia sa pôsobiť v prospech svojho národa, lenže tu pravda nepopustí, je to dokázané v dokumentoch a hlavne v pamäti nášho národa! Pamäť národa vydrží aj tisíc rokov, ak národ prežije! A Slováci tento boj vyhrali a títo páni už prakticky bojujú proti veterným mlynom!

  8. Avatar lacoravec 22. novembra 2011 / 21:29

    Ospravedlnenie! Nenaskočilo mi to na prvý raz, tak som s obmenou skúsil druhý a až teraz vidím že je to tu, nevedel som o zmene systému zverejnenia príspevkov…

  9. Avatar Milan 22. novembra 2011 / 23:14

    Aby sme ale objektívne pochválili aj E.Beneša – pričinil sa o dodržnie tých spravodlivých 50 % a 50% voči Maďarsku.Asi práve to mal Coopy na mysli.

  10. Avatar Coopy 22. novembra 2011 / 23:42

    Pane Lacooravec,
    s politovanim Vam musim sdelit,ze se aspon v mem pripade krute mylite.Ja vubec nechci pusobit v prospech nejakeho,sveho? naroda.Ja totiz nejsem ,,narodovec,,.
    Mne zajimaji fakty!!!
    Tedy ty dokumenty a ne nejaka vagni ,,pamet naroda,,.
    Vzpominam si,jak letecti archeologove hledali sestrelenou nemeckou stihacku.Ocity svedek jejiho padu oznacil misto dopadu….. a nic! Letadlo se nachazelo dosti daleko od oznaceneho mista.A ten clovek byl presvedcen,ze si vse dobre pamatuje.Takova je pamet naroda.
    Nicmene,pokud Vy disponujete nejakymi dokumenty k vymene Tesinska za Oravu a Spis,tak sem s nimi.Jinak to musim povazovat nadale pouze za jednu z cechofobnich legend a mytu.

  11. Avatar Milan 27. novembra 2011 / 19:00

    Coopy, všetky originálne dokumenty sú buď v Prahe, alebo Varšave. Pre Slovákov je situácia jasná, a nemajú vôbec dôvod potvrdzovať a dokazovať jasnú vec .Nič prevratného – ako to, čo sa dávno vie, by nezistili. Je skôr na prípadnom českom historikovi, aby v pražských archívoch sa tomu rok – dva povenoval a napísal o tom knihu. Myslím, že by o takúto knihu bol v kníhkupectvách určite záujem.

  12. Avatar Jano 28. novembra 2011 / 18:58

    p. Milan,

    K. A. Medvecký – Slovenský prevrat. Je tam toho dosť, aby sme nemuselí objavovať Ameriku.

  13. Anton Hrnko Anton Hrnko 30. novembra 2011 / 23:31

    Pre Coopy a ostatných, ktorí majú o to záujem.
    Práve som dočítal knihu Nepokojná hranica, ktorá vyšla v Krakove r. 2010. Je to zborník príspevkov z konferencie z 3. októbra 2009, ktorá sa konala za účasti slovenských a poľských odborníkov v Spišskej Belej. Kúpil som si ju na knižnom veľtrhu, ktorý bol nedávno v Bratislave. Príspevky sa zaoberajú postavením Slovákov na Hornej Orave a Hornom Spiši v r. 1920 – 1947. Ak som pokladal otázku vzťahu Tešínska a týchto dvoch území za otáznu, tak po prečítaní tejto knižky som dostal dosť informácií, aby mi bolo, kto, čo, kedy a ako vymenil, samozrejme, na úkor Slovákov. V knižke sa píše napr. aj o referende, ktoré Sovietska armády na tomto území vykonala po obsadení, keď slovenské milície odmietali vpustiť na predmetné územie poľskú správu (medzi historikmi to bolo známe). V referende sa 98% obyvateľov vyslovilo za Česko-Slovenskú republiku, a preto Sovieti odovzdali civilnú správu česko-slovenským orgánom. Až 20. mája 1945 ju čsl. orgány odovzdali Poľsku z jediného dôvodu, aby si nekomplikovali pozíciu na Tešínsku. Keď delegácie všetkých spišsko-oravských obcí navštívili Beneša v Košiciach a žiadali ho, aby trval na ponechaní tohto územia republike, tak ich odbil poznámkou: „Jó, pánové, oběti jsou nutní, před obětmi sklánime.“ Skutočne, tá knižka sa oplatí prečítať. Teda, pán Coopy, nie slovenskí nacionalisti, objektívna historická veda!

  14. Avatar Petr Kropáček 1. decembra 2011 / 10:25

    Pane Hrnko,

    „objektívna historická veda“, píšete? A bez uzardění doplňujete výmluvný (prý Benešův) citát: „Jó, pánové, oběti jsou nutní, před obětmi sklánime“…ehm, už z té neopakovatelné rádobyčeštiny „objektívna veda“ přímo „srší“. 😉

    Sovětskou armádou uspořádané referendum a dokonce k přináležitosti k jakési „Česko-Slovenské“, nikoli Československé republice v květnu 1945?
    Zvláštní…a opět „objektívně-historicky-vědecké“.

    Benešův plán byl jasný. Obnovit Československo po 2. sv. válce v předmnichovských hranicích! Jejich možné posunutí, pak samozřejmě znejisťovalo pozici i na jiných sporných úsecích. To je samozřejmé. Objevil jste tedy Ameriku, pane Hrnko, a my stále marně čekáme na nějaký důkaz, že bylo Těšínsko v roce 1920 vyměněno za Oravu a Spiš (vzájemně nesrovnatelné strategickým a hospodářským významem, rozlohou i počtem obyvatel).

    P.S.: „Autorovi prý Benešova citátu“ prosím vzkažte, že onen citát nejen obsahuje hrubé pravopisné chyby, ale že ani nedává v češtině smysl.

  15. Anton Hrnko Anton Hrnko 1. decembra 2011 / 22:04

    Pán Kropáček,
    ja úplne žasnem. Dochádzam k záveru, že matrikár sa asi pomýlil pri zapisovaní vášho mena. Veď vy by ste sa mali volať Krpáček, nie Kropáček. Tak niečo krpošské som už dávno nečítal, ako tento váš príspevok. Ak neviete, čo znamená slovo krpoš, krpošský, tak vám pomôžem. Je to z argotu z okolia Žiliny, z Javorníkov a znamená niečo ako české dráteník, drátenícky.
    Predovšetkým, onen citát je z archívu Spolku Slovákov a Čechov z Poľska. Určite uznáte, že tí jednoduchí ľudia práce, ktorí boli 7. apríla 1945 za Benešom v Košiciach pramálo vedeli niečo o českej spisovnej norme, ktorou vy tak spochybňujete autenticitu výroku. Jednoducho si ju zapísali tak, ako to počuli a ako si mysleli, že je to správne. Ale čo vám budem rozprávať, pri vašej oxfordskej češtine nemôžete predsa za autentický uznať zápis nejakého Gorala so štyrmi ľudovými.
    Nebudem ani vôbec dokazovať, že ste písali v hneve a zaujatí, posudzovateľ by mal písať sine ira et studio, lebo – keby ste si to poriadne prečítali – tak by ste si pozreli, kedyže to Sovietska armáda obsadila severnú Oravu a severný Spiš! Bolo to – prosím pekne – ešte začiatkom r. 1945, keď prebehlo aj ono referendum. Čo sa týka písania názvu štátu, musím vás trochu upokojiť, v celej publikácii sa píše bez spojovníka. Ako si môžete prečítať v mojom príspevku, ja som nikoho necitoval. Písal som o faktickom stave, ktorý vyplýval z mierových zmlúv po prvej svetovej vojne i z dokumentov SNR, ktoré vydala počas SNP. Ako si môžete nalistovať v: V. Prečan: Slovenské národné povstanie, Dokumenty, Bratislava 1964, tak SNR sa vo svojej Deklarácii slovenského národa z 1. septembra 1944 prihlásila k Česko-Slovenskej republike, nie k Československej republike, túto ortografiu dôsledne dodržiavala v dokumentoch, ktoré som vám už raz odporučil, prijala uznesenie, že Ústava z r. 1920 už nemôže byť chápaná ako záväzný dokument. Takže nielen podľa môjho písania, ale aj fakticky na Slovensku v januári 1945 existovala Česko-Slovenská a nie Československá republika. Ale to by ste museli o veciach niečo vedieť, nielen tárať podľa českého šovinistického manuálu.
    A ešte jedno upozornenie, aby nedošlo k omylu: Na onej konferencii som nebol a ani som o nej nevedel. Nemal som tam žiaden príspevok a ani vplyv. Väčšinu prispievateľov ani osobne nepoznám. Prvýkrát som sa s materiálom stretol približne pred mesiacom a pomaly som si ho čítal.

    PS. Ubezpečujem vás, že aj keď v oxfordskej češtine uvedený citát asi nezodpovedá norme, slovenskí Gorali mu rozumeli veľmi dobre. Znamenal a pochopili ho asi nasledovne: Čo sa tu nadrapujete. Mne ide o Tešínske uhlie a nie o vaše chatrče. Nuž a tak o tom aj píšu v svojich spomienkach. Možno sa im čudovať? Prečítajte si tu knižku. Možno niečo pochopíte. Ale podľa vašich príspevkov pochybujem.

  16. Avatar Petr Kropáček 2. decembra 2011 / 7:15

    Pane Hrnko,

    doufám, že jste si ulevil a děkuju za přednášku o slovenských drátenících. Nepochyboval jsem, že v oné publikaci je Československo (tím spíš v souvislosti se Sověty pořádaným referendem) psáno bez pomlčky. Vaši „studii“ faktického stavu v lednu 45 pak považuju za zbytečnou. Co si dovymyslíte k nesmyslnému citátu je pak zcela irelevantní. Stále čekám na předložení nějakého důkazu, že bylo Těšínsko vyměněno za Oravu a Spiš. Pokud tedy nic nemáte, považuju tuto debatu za ukončenou.

    Zdravím a ne matrikář chybu opravdu neudělal, vy „ftipálku“ jeden. 😉

    P.S.: Nelze na jedné straně usilovat o obnovení (předmnichovských) hranic a na druhé straně usilovat o jejich změnu. Je to tak prosté, že byste tomu mohl rozumět, i přes pochopitelné zklamání „Gorola so štyrmi ľudovými“. Nic jiného než „ne, bohužel“ tedy od Beneše ani slyšet nemohl. Ostatně stejnou odpověď po 2. sv. válce dostali i Češi z Kladska a moravštinou mluvící Moravci z Ratibořska… pravda, toto už ale moc nazapadá do slovenského mytologického obrazu E. Beneše jako toho, kdo obětovával Slováky pro „české šovinistické zájmy“.

  17. Anton Hrnko Anton Hrnko 2. decembra 2011 / 23:54

    Bolo by to pekné, pán Kropáček, keby to bola pravda.
    Ako som si všimol na mape, čo vám pravdepodobne ušlo z merku: Hranice predmíchovskej Česko-Slovenskej republiky končili až niekde pri Jasini (Marmaroskoz). Niekto, predpokladám, že nejaký Beneš ich na tom istom princípe, ktorý uplatnili štyri mocnosti v Mníchove vo vzťahu k Sudetom, odovzdal svojmu bosovi Josifu Visarionovičovi. A nielen to. On neodovzdal len Podkarpatskú Rus, ale aj poriadny kus niekdajšej Slovenskej krajiny, ktorý administratívne nikdy Podkarpatskej Rusi nepatril. Takže nejak mu tie predmníchovské hranice nevyšli. Jó, když je hlavný plán aeroplán, to se potom vždycky utíka.Čudujem sa, že tohto Stalinovho poskoka ešte stále zbožňujete. Nehovorím, že neurobil aj hodne dobrého, ale celkový výsledok bol katastrofálny! A už som povedal, katastrofa za Moravou bola o veľa väčšia ako u nás!

  18. Avatar Petr Kropáček 3. decembra 2011 / 9:12

    Ehm, všiml jsem si, kde měla Československá (nevidím důvod k užití pomlčky) republika před Mnichovem své východní hranice. A předpokládám, že i vy jste si všiml, že vytyčování hranic s impériem, jehož vojska právě udělala z Berlína hromadu trosek, měla svá určitá „specifika“…Fini, pobaltské národy, Poláci i Rumuni by mohli vyprávět. Že by si pak zrovna Čechoslováci mohli před „sovětským odhodláním (podpořeným mnoha manipulacemi a typicky komunistickým „přesvědčováním“) sjednotit Ukrajinu v hranicích SSSR“ vymoct vyjímku, je docela naivní představa. Byť by byl prezidentem ČSR v té době kdokoli, včetně Antona Hrnka. Co je to ve vašem podání „poriadny kus“ jsem si už jistou představu udělal. No a že Slovensko dostalo v roce 1945 zas „kus“ Podkarpatské Rusi, který mu nikdy předtím nepatřil jste jistě opomenul zmínit jen nedopatřením.

    Plán na obnovu předmnichovských hranic jinak samozřejmě vyšel a Češi a Slováci za to mohou dodnes děkovat hlavně E. Benešovi. A pro zajímavost ještě jeden citát o komunistech.

    „Dlouho jsem věřil, že alespoň Gottwald mi nelže, ale nyní vidím, že lžou všichni bez výjimky, kdo je komunista, je lhář‘ – je to společný rys všech komunistů, a zejména ruských. Mou největší chybou bylo, že jsem doposledka odmítal věřit, že mne i Stalin chladnokrevně a cynicky obelhával, jak v r. 1935, tak i později, a že jeho ujišťování mně i Masaryka bylo úmyslným a cílevědomým podvodem.“

    (E. Beneš, Sezimovo Ústí 19. srpna 1948; Táborský, str. 271)

    Takže méně teatrálních odsudků, smím-li prosit, pane Hrnko, obzvlášť když vy sám máte máslo na hlavě.

  19. Avatar Ján Horal 3. decembra 2011 / 11:11

    Pán Kropáček
    ešte, že nie ste typický predstaviteľ českého národa.
    Ste trapní s tou citáciou Beneša – agenta NKVD. Mudrlantstvo ako Chrobák Truhlík. Raz som videl ako nejaký pražák v krčme niekde medzi Strahovom a Malou Stranou vyplakával, že všetci Slováci sú partizáni. To bolo za Husáka. Nužá šeci nemôžu byť agenti Gestapa a NKVD – ako Svoboda, Novotný.
    A o tom to je – o tej pomlčke čiže o spojovníku. Tam sa lámu charaktery.

  20. Avatar Milan 4. decembra 2011 / 2:29

    Pán Kropáček,
    v článku sa nehovorí o roku 1945, ale o roku 1918 a o nariadení veľmocí na sporných územiach vykonať plebyscit.
    Môžeme sa tu ale pobaviť, čo by sa stalo, keby sa plebyscit skutočne uskutočnil:
    Na Hornej Orave a Spiši by plebyscit drvivou väčšinou (môžete sa len hádať, či 98%, alebo len 95% hlasmi, ale určite nad 50%) rozhodol zotrvať v Č-SR.
    Časť dnešného českého Tešínska by sa priradila k Poľsku.
    Istú úsek Košicko Bohumínskej železnice by sa musel po istú dobu cca 2-3 rokov využívať spoločne, pokiaľ by sa vybudovala paralelná trať. Č-SR by musela aj trochu uhlia kupovať od Poliakov.
    Vzťahy s Poľskom by ale už boli bezproblémové, nezaťažené problémami, v roku 1938 by sa ČSR mohla o poľsko oprieť, nevznikli by konflikty na hranici, v roku 1939 by Slovenský štát nebol zatiahnutí do vojny proti Poľsku a v roku 1945 by autochtónne obyvateľstvo z tohoto územia v počte vyše 5000 ľudí nemuselo nevratne utiecť pred násilosťami Poliakov zo svojich domov.
    Otázka je, či to ale všetko stálo za to a komu.

  21. Avatar Petr Kropáček 4. decembra 2011 / 7:42

    Pane Horale,

    chápu, že jste si potřeboval ulevit. Ale pamatujete si, co jsem vám vzkázal ohledně přiblblých hospodských legend …? Pokud ne, tak si to najděte, vy jeden „partizáne z krčmy niekde medzi Strahovom a Malou Stranou“.

    Pane Milane,

    co by bylo kdyby… je zajímavý námět k přemýšlení, ale historie na to nehraje. Otázkou, na kterou jsem chtěl (nejen já) vaši odpověď bylo, zda existuje nějaký doklad, že byla 2 ekonomicky, strategicky, rozlohou i počtem obyvatel zcela nesrovnatelná území za sebe navzájem vyměněna.

    Zdravím.

  22. Avatar Coopy 4. decembra 2011 / 13:00

    I ja bych se pripojil s vyzvou o dolozeni nejakych overitelnych dokumentu a to bud na CS nebo polske strane.
    Omlouvam se,ale nejake pateticke prohlaseni,ze Slovaci to vi mne stezi mohou spokojit.
    Diskuze v takovych pripadech ma probihat stylem,ze pokud nekdo prohlasi neco za skutecnost,musi byt schopen to taky prokazat.Pokud toho neni schopen,slusnost veli mlcet.
    Takze vazeni panove,nejake overitelne dokumenty ci zdroje a ne nejake konstrukce co by bylo,kdyby bylo……..
    Predem dekuji.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *