Slovenské vojenské tradície


            Slovenské vojenské tradície sú poznačené tým, že Slovensko bolo v minulosti súčasťou viacnárodných štátnych celkov, v ktorých netvorilo osobitnú politickú, resp. samosprávnu jednotku. Svoje vojenské a bojové tradície preto často zdieľa s inými národmi, resp. niektoré národy si ich v celosti privlastňujú. Významnú súčasť európskeho vojenstva tvorili aktivity Rastislava a Svätopluka v 9. storočí. Rovnako pri zakladaní uhorského štátu zohrali veľkú úlohu slovenskí veľmoži Hunt a Poznan a vojske „posoniensis et nitriensis“, teda bratislavské a nitrianske. V bojových stretoch stredovekého Uhorska určite zohrávali dôležitú úlohu aj naši predkovia, ale nič z toho sa nedochovalo ako vojenská tradícia. Ani pohyby husitov a bratríkov nezostali v pamäti národa a vieme o nich len z učebníc dejepisu.

Situácia sa zmenila nástupom novoveku. V pamäti ľudu sú hlboko zakorenené tradície z obdobia tureckých vojen, keď v rokoch 1540 až 1685 bola južná slovenská etnická hranica zároveň hranicou osmanského záboru v Európe. Slovenské obyvateľstvo vtedy znášalo hlavnú ťarchu bojov medzi kresťanským a moslimským svetom, čo sa výrazne odráža aj v slovenskom folklóre dodnes. Medzi významnými vojvodcami protitureckých vojen boli aj mnohé osoby slovenského pôvodu alebo pochádzajúce z územia Slovenska (Adam Forgáč, Valentín Balaša, Štefan Bosniak, viacerí Esterháziovci, Pálfiovci a iní). Viacerí z nich dodnes žijú vo vedomí slovenského obyvateľstva prostredníctvom rôznych povestí a legiend.

Aj v neskoršom období slúžilo v armádach Habsburskej ríše mnoho Slovákov, ktorí sa zapísali do dejín vojenstva nielen svojím hrdinstvom, ale aj vojenskými úspechmi a kariérnym postupom. Medzi nimi vyniká najmä Andrej Hadik, ktorý sa vyznamenal najmä svojím „husárskym kúskom“, t.j. dobytím Berlína počas sedemročnej vojny r. 1757, ale aj Ladislav Gábriš – Škultéty, cisárov večný vojak, ktorý vstúpil medzi husárov ako trinásťročný a po 81 rokoch služby zomrel v sedle r. 1831. Bol najdlhšie slúžiacim vojakom, akého kedy história zaznamenala. Slováci sa vyznamenali v habsburských armádach aj počas napoleonských vojen a II. cisársko-kráľovský pluk (Alexandrovci) so slovenskou plukovnou rečou za svoje zásluhy v boji dostal privilégium ako jediná jednotka rakúskej armády zúčastniť sa v Paríži na víťaznej prehliadke po porážke Napoleona. Slovenskí vojaci sa vyznamenali aj v rakúskych jednotkách počas prvej svetovej vojny, avšak koleso dejín sa otočilo iným smerom a do povedomia národa ako bojová tradícia prešli úspechy česko-slovenských legionárov. Napriek tomu za cisára a pána ich padlo okolo 69 000.

Prvou skutočne slovenskou armádou bol Slovenský dobrovoľnícky zbor utvorený počas revolúcie v r. 1848-1849. Svoj bojový krst zažil 22. septembra 1848 vo víťaznej bitke pri Brezovej pod Bradlom (Deň Ozbrojených síl SR). Cieľom ozbrojeného vystúpenia Slovákov bolo vytvorenie samostatného, samosprávneho slovenského politického celku v rámcoch Habsburskej monarchie. Napriek viacerým bojovým úspechom v troch bojových kampaniach (jeseň 1848, zima 1848-1849 a jar – leto 1849) sa politický cieľ povstania nepodarilo naplniť. Ako vojenskí velitelia sa presadili najmä Štefan M. Daxner, Ján Francisci, Samuel D. Štefanovič a iní.  Po skončení revolúcie dostali príslušníci Slovenského dobrovoľníckeho zboru ponuku na zaradenie do ozbrojených síl Rakúskeho cisárstva, avšak sklamaní vojaci po odmietnutí slovenských požiadaviek na samosprávu cisárskym dvorom túto ponuku odmietli, a tak bol zbor 21. novembra 1849 v Bratislave „slávnostne“ rozpustený.

Politický, národnostný a sociálny útlak prinútil mnoho Slovákov opustiť svoju vlasť a hľadať útočisko v zahraničí. Niektorí z nich sa zapojili ako vojaci do ozbrojených konfliktov a získali aj všeobecné uznanie. Móric A. Beňovský v službách francúzskeho kráľa a neskôr proti nemu bojoval v 18. storočí na Madagaskare, Ján L. Polorecký bojoval na stane osadníkov v boji za nezávislosť USA v rámci francúzskeho kontingentu a Jozef Mihalócy zorganizoval slovanský (slovenský? – slavonic) pluk bojujúci na strane Únie vo vojne Severu proti Juhu v 19. storočí. Najvýznamnejšou osobnosťou medzi Slovákmi, ktorá sa zapísala do dejín vojenstva bol astronóm Milan R. Štefánik, ktorý ako francúzsky občan dokázal počas prvej svetovej vojny 1914 – 1918 hodnostne postúpiť z poddôstojníka na brigádneho generála. Popri tom bol hlavným tvorcom myšlienky zorganizovania česko-slovenského vojska v zahraničí, ktorý si osvojil aj vodca odboja Slovákov a Čechov proti Rakúsko-Uhorsku v zahraničí Tomáš G. Masaryk. Pod vedením Štefánika boli zorganizované česko-slovenské légie v Rusku, vo Francúzsku a v Taliansku zväčša zo zajatcov rakúsko-uhorskej armády, ale aj z krajanov. Ich bojové úspechy na východnom fronte, proti boľševikom na Sibíri, na západnom i na talianskom fronte výrazne pomohli spoločnému česko-slovenskému  odboju získať podporu pre uznanie práva Slovákov a Čechov na samourčenie v spoločnom česko-slovenskom štáte.

Obdobie prvej Česko-Slovenskej republiky nepredstavovalo z hľadiska nielen vojenstva pre Slovensko a Slovákov to, čo si predstavovali slovenskí politickí a vojenskí predstavitelia v spoločnom odboji s Čechmi. Slovensko v novom štáte sa síce zbavilo maďarizačného útlaku a v oblasti kultúry a modernizácie spoločnosti výrazne pokročilo, ale nestalo sa skutočne rovnoprávnou súčasťou spoločného štátu. V oblasti vojenstva sa to prejavovalo jednak ignorovaním slovenčiny ako veliacej reči, ale aj fakticky marginálnym zastúpením Slovákov v dôstojníckom zbore Česko-slovenskej armády. Ani po dvadsiatich rokoch existencie prvej ČSR sa na tomto stave nič nezmenilo. Z takmer 13-tisícového dôstojníckeho zboru armády bolo len 435 vojakov slovenskej národnosti a tento nepomer sa výrazne prehlboval smerom k vyšším vojenským hodnostiam. Medzi 139 generálmi bol iba jeden Slovák, z 343 dôstojníkov generálneho štábu bolo len 11 Slovákov, z toho ani jeden plukovník (celkovo 78), len 3 podplukovníci (125) a 1 major (79). Z celkového počtu 5 439 vyšších dôstojníkov bolo len 67 Slovákov (žiadny plukovník, 1 podplukovník, 10 majori). Tento stav vyvolával na Slovensku všeobecnú kritiku, avšak napriek prejavovanej ochote centrálnych orgánov zmeniť tento stav, až do zániku štátu v marci 1939 sa nič na tomto stave nezmenilo.

V čase ohrozenia Česko-Slovenska nacistickým Nemeckom všetky slovenské politické sily boli pripravené brániť spoločný štát, avšak kapitulácia pred Mníchovskou dohodou z konca septembra 1938 tento stav radikálne zmenila. Po Mníchove, ktorý sa chápal ako dobrovoľné vydanie stredoeurópskeho priestoru západnými demokraciami nacistickému Nemecku, prevážil v celej oblasti medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom národný egoizmus a snaha o samostatné dohodnutie sa s Berlínom. V takto narušených vzťahoch bol 14. marca 1939 pod nátlakom Nemeckej ríše vyhlásený slovenský štát, ktorý od júla 1939 niesol názov Slovenská republika. Slovenský štát sa v ochrannej zmluve s Nemeckom zaviazal budovať svoju brannú moc v spolupráci s Berlínom.

Ozbrojené sily nového štátu (slovenská armáda) sa začali budovať  bojovým krstom pozostatkov Česko-slovenskej armády v tzv. Malej vojne, teda v prvom ozbrojenom konflikte v strednej Európe pred vypuknutím druhej svetovej vojny v marci 1939. tento krst slovenská armáda úspešne zvládla (padlo 22 vojakov). Vzhľadom na nedostatok dôstojníkov z povolania sa ich dôstojnícky zbor budoval zo záložných dôstojníkov, zväčša učiteľov. To výrazne poznamenalo celkový charakter slovenskej armády a prejavilo sa to najmä v závere druhej svetovej vojny, keď jej celé organizované jednotky prechádzali na stranu antifašistickej koalície. Slovenská armáda sa zúčastnila na dvoch ťaženiach po boku nemeckého wehrmachtu – vo vojne proti Poľsku r. 1939 (19 padlých)  a proti Sovietskemu zväzu 1941  – 1944 (1281 padlých). Súčasné OS SR sa nehlásia k tradíciám slovenskej armády z r. 1939 – 1945, napriek tomu nemožno nespomenúť niektoré operačné a bojové úspechy slovenských vojakov na východnom fronte. Predovšetkým treba spomenúť dobytie Rostova na Done r. 1942 a úspechy slovenského stíhača Jána Režňáka, ktorý sa s potvrdenými 32 a nepotvrdenými ďalšími 3 zostrelmi radí medzi najúspešnejších stíhačov druhej svetovej vojny. Ako vojenskí velitelia sa vyznamenali najmä gen. Jozef Turanec, gen. Augustín Malár a iní.

Súčasné OS SR sa hlásia najmä k bojovému odkazu Slovenského národného povstania r. 1944, keď sa časti slovenskej armády vzopreli pokusu nemeckého wehrmachtu okupovať Slovensko. V priamom bojovom nasadení vydržali ozbrojené sily povstania (cca 60 000 vojakov a 10 000 partizánov) odolávať tlaku nacistických vojsk rovné dva mesiace, avšak ani po vojenskom potlačení povstania sa už nikdy nestalo Slovensko bezpečným tylom pre vojská tretej ríše. SNP bolo jedným z najväčších bojových vystúpení proti nacizmu v okupovanej Európe a zaznamenalo aj niektoré operačné úspechy. Nikde inde okrem povstalcami oslobodeného slovenského územia počas druhej svetovej vojny neoperovalo letectvo vyše mesiaca v hlbokom tyle nepriateľa. Povstalecká armáda hlásila 1720 padlých, celkové ľudské straty na povstaleckom území sa odhadujú na 10 – 12 000 ľudí.

Slováci sa v rokoch druhej svetovej vojny zúčastnili bojových operácií v rámci spojeneckého úsilia o porážku nacistického Nemecka. Pôsobili v českej a slovenskej légii v Poľsku, v rámci česko-slovenského vojska na Blízkom východe, v Líbyi, vo Francúzsku a Veľkej Británii. Značná časť ich bojovala aj v I. čsl. armádnom zbore v ZSSR. Jednotlivci i v armáde USA, Poľska a iných štátov. Výrazný úspech dosiahlo asi 250 príslušníkov RAF, medzi ktorými bol najúspešnejší Otto Smik (9 potvrdených a jeden nepotvrdený zostrel).

V obnovenom česko-slovenskom štáte sa budovala nová branná moc výrazne spravodlivejšie ako počas prvej republiky. Slováci sa uplatňovali pomerne k svojmu počtu vo všetkých hodnostiach a postupne sa aj slovenčina stala plnohodnotnou veliacou rečou v novej Česko-slovenskej ľudovej armáde. Dokonca na konci 80. rokov minulého storočia bol pomer dôstojníkov – Slovákov percentuálne o niečo vyšší, ako bol počet Slovákov v štáte. Netýkalo sa to však generálneho štábu a ministerstva obrany, kde odhliadnuc od najvyšších funkcií bolo stále početné zastúpenie Slovákov bližšie pomerom v prvej republike ako k celkovým počtom slovenských dôstojníkov v ČSĽA. Hoci bola bojová sila ČSĽA hodnotená pomerne vysoko, jej jednotky sa nezúčastnili žiadnych bojových operácií.

Nový vývin nastal až po zmenách r. 1989, keď sa slovenskí vojaci najskôr ešte v rámci spoločnej armády s Čechmi, od r. 1993 už samostatne podieľali na mierových operáciách na Balkáne, na Blízkom východe, v Eritrei, na Cypre, v Iraku, Afganistane i Východnom Timore. Uplatnili sa a všeobecné uznanie získali najmä slovenskí ženisti a lekári. V poslednej dobe dochádza i v tejto oblasti k čiastočným zmenám a Slovenská republika je pripravená vyslať i bojové jednotky.

 

86 Responses

  1. Avatar Milanxyz 4. októbra 2011 / 17:39

    Pán Hrnko,
    k Vášmu popisu povstania v 44-tom odporúčam do Vašej pozornosti článok S Májeka: „O čo komu išlo“, uverejnenom v Kulture č.15/2011. Možná, že potom sa budete na to vzopretie „pokusu nemeckého wermachtu okupovať Slovensko“ dívať trochu ináč.
    Mimochodom, nazvať nasadenie v Iraku a Afganistane „mierovými operáciami“ je na historika naozaj pritiahnuté za vlasy.

  2. Anton Hrnko Anton Hrnko 4. októbra 2011 / 22:29

    S.Májeka si veľmi vážim, ale predsa len nie je historik. Takže jeho názor môže byť zaujímavý, ale veľmi jednostranný, nezohľadňujúci celý komplex otázok. Nuž a čo sa týka toho nasadenia našich vojakov, na to je len jedna odpoveď. Pre nás je správne len jedno riešenie, podobne ako v prípade eurovalu. Ale čudujem sa, že vy taký obdivovateľ politikov z obdobia 1939 – 1945 ho nechápete. Keď je človek v rieke, má len dve možnosti: Buď pláva, alebo sa utopí.

  3. Avatar Milanxyz 5. októbra 2011 / 9:40

    Óch pán Hrnko,
    takto zbabele „zahrať do autu“ dobu v živote národa, ktorú ste na najvyššom stupni školstva študovali, na pokračovaní ktorého štúdia ste získali „gebír“, teda doktorant a skúmanie ktorej doby Vás po dlhé roky pred prevratom živilo, Vy ste si nevšimli, že S. Májek v svojom článku citoval z knihy českého historika V. Prečana, ktorá bola napísaná a vydaná 9 rokov predtým, ako ste sa dostali k maturite?
    Je možné pán Hrnko, že Vy ste o Prečanovej knihe „Slovenské národné povstanie – Dokumenty nevedeli?
    Či Vás v svetle Prečanom predložených dokumentov o protištátnom sprisahaní čechoslovákov a komunistov proti slovenskej samostatnosti nikdy netrápilo svedomie, že ste „plávali po prúde“ komunistického falšovania dejín?
    Či Vás nikdy nezamrzel smutný osud veliteľa nitrianskej posádky, ktorého po vojne odsúdili a popravili, lebo zostal verný prísahe a nepridal sa k povstalcom?
    Či ste sa nikdy nezamysleli nad tým, že hlavnou úlohou partizánov bolo vniesť nepokoje medzi občanov a torpédovať hospodárstvo štátu, za čo sa im noví páni odvďačili zvláštnou dlhoročnou podporou?

    Pán Hrnko, v príspevku pod iným článkom som Vám poukázal na veľmi zaujímavú štatistiku počtu vyvezených židovských občanov. Zahrali ste to „do autu“ že Vy ste sa židovskou otázkou, napriek tomu, že v tom päťročnom období 1. Slovenskej republiky, bola najviac popisovaná a skúmaná – nezaoberali.
    Som zvedavý, ako sa vyhovoríte dnes.

  4. Avatar Juraj Valúšek 5. októbra 2011 / 12:07

    Konečne téma, čo ma zaujala:-)

    K vojenským tradíciám Slovákov by som rád pridal jednu, ktorá sa tu opomenula.

    Keď východorímsky cisár Justinián I. (483-565) zmenil pohraničnú politiku a zrušil zmluvu s nespoľahlivými Gepidmi v Potisí, namiesto nich uzavrel spojeneckú zmluvu s Longobardmi v Panónii (r. 546). Vzrástlo napätie medzi oboma národmi Gepidov a Longobardov. Gepidi, aby ukázali svoju dôležitosť prepustili na územie Východorímskej ríše vojsko Slovanov. Tieto slovanské vojská ukázali, že v bojaschopnosti v ničom nezaostávajú za svojimi germánskymi kolegami a dokážu sa vyrovnať rímskym bojovým tradíciám.

    Otázne je len to, odkiaľ títo Slovania pochádzali. Vieme o Slovanoch na území niekdajšieho Valašska a Moldavska, ktorí útočili na Východorímsku ríšu od roku 518. Je však známe, že počas vojny Justiniána proti Ostrogótom v Taliansku (535-554) boli títo dolnodunajskí Slovania spolu s Antmi a „Hunmi“ (asi skôr Bulharmi) najímaní ako žoldnieri do Itálie.

    Dolnodunajskí Slovania hraničili navyše s Východorímskou ríšou priamo a nemuseli prechádzať územím Gepidov. (Poľahky je to vidieť na dnešnej mape – dolnodunajskí Slovania sídlili v južnom a východnom Rumunsku, Gepidi v Maďarsku a západnom Rumunsku, Sedmohradsku. Byzancia vtedy ovládala zhruba územie Bulharska a bývalej Juhoslávie. Je jasné, že dolnodunajskí Slovania nemuseli ísť obkľukou cez Maďarsko.)

    Teda útoky zo strany dolnodunajských Slovanov sú nepravdepodobné. V týchto rokoch však už aj na Slovensku sídlili Slovania, naši predkovia, už od konca 5. stor. (snáď po r. 470). Slovensko je severne od Maďarska, sídla Gepidov, teda ak by títo Slovania, naši predkovia, chceli prejsť na územie VRR, išli by cez Gepidov.

    Aj preto sa mnohí historici domnievajú, že útoky Slovanov v r. 548-551 na územie Východorímskej ríše boli vedené z územia dnešného Slovenska. Môžeme teda hovoriť o prvom známom vojenskom ťažení našich predkov, starých Slovákov!

  5. Avatar Juraj Valúšek 5. októbra 2011 / 12:13

    Len pre ilustráciu, Prokopios o prvom ťažení z roku 548 píše:

    „V tom čase slovanské vojsko prekročilo rieku Dunaj a hrozne besnelo v celej Ilýrii až po Epidamnos; zabíjali alebo brali do otroctva všetkých dospelých mužov, ktorí im padli do rúk, a lúpili majetok. Podarilo sa im hladko zmocniť sa mnohých tamojších pevností, ktoré sa predtým zdali pevné; a tak mohli bez prekážky prečesať celý kraj. Velitelia Ilýrie s vojskom 15 000 mužov ich prenasledovali, ale neodvažovali sa k nepriateľom veľmi priblížiť.“

    Z toho vyplýva, že starí Slováci:
    – vedeli dobýjať pevnosti (dokonca hladko)
    – vedeli klamať o svojom počte; pravdepodobne ich bolo menej ako Byzantíncov (ak je údaj o ich počte pravdivý), no tí sa k nim neodvážili priblížiť, len ich vytláčali.
    – mužov brali do otroctva alebo zabíjali (bežná prax)

  6. Avatar Marcel 5. októbra 2011 / 15:38

    Dobrý deň, p. Hrnko.
    Trochu od veci,ale neviem sa dostať na staršie stránky Vášho blogu.Sú už vymazané,príp. ako sa na ne dostanem? Ďakujem.

  7. Avatar Juraj Valúšek 5. októbra 2011 / 16:53

    V roku 549 alebo 550 sa naši predkovia zapojili do veľkého vojenského konfliktu. Justinián viedol vojnu s Ostrogótmi v Taliansku. Frankovia boli spojenci Ostrogótov. Longobardi boli spojenci Justiniána. Gepidi a ich spojenci starí Slováci útočili na Byzanciu, čím pomáhali Ostrogótom. Práve v tomto roku ich pomoc Ostrogótom bola ešte priamejšia. Prokopios píše, že Hildigis (Longobard, utečenec od vlastného kmeňa, ktorého prijali Gepidi a potom i naši predkovia) sa od Slovanov vydal na cestu „k Totilovi [vládca talianskych Ostrogótov] a ku Gótom s vojskom nie menším než 6 000 mužov. Po príchode do Venetie [Benátsko] sa stretol s malým oddielom Rimanov vedených Lazarom, zahnal ich na útek a mnoho z nich pobil. Nespojil sa však s Gótmi, ale prekročil Dunaj a znova sa vrátil k Slovanom.“

    Takéto zapojenie do väčšieho konfliktu je hodné spomenutia. Vojsko starých Slovákov preniklo do oblasti Benátok, kde zlikvidovalo údajne len menší oddiel východorímskeho vojska. K spojeniu však nedošlo (nevieme prečo, asi veľká vzdialenosť od domova).

    Máme tu konkrétny odhad o počte vojakov – 6 000 mužov. To na túto dobu vôbec nebolo málo. Ak to bola tretina či polovica bojaschopných mužov celého kmeňa, mohlo mať Slovensko vtedy 80 000 – 120 000 obyvateľov. Vtedajšie kmene boli zhruba rovnako veľké.

    Teda počtom sa naši predkovia mohli rovnať ktorémukoľvek okolitému kmeňu či národu.

  8. Avatar Milanxyz 5. októbra 2011 / 17:09

    Pán Valúšek gratulujem!
    Gratulujem Vám, že ste prekročili Rubikon slovenských dejepiscov a svojími príspevkami dokázali, že nemecko-česká chiméra sťahovania národov v 5-6 storočí sa začína rozplývať. Keďže Sloveni už na začiatku 6. storočia podnikali výpravy proti Východorímskej ríši, museli mať organizované zázemie a to nemohli vytvoriť v Pripjaťských močiaroch.

    Mimochodom, Prokopios určite nepísal o „Slovanoch“, lebo v tom čase termín „Slovan“ neexistoval, ale s najväčšou pravdepodonosťou použil grécku variantu slova „Sloveni“.

    p.s Môžte mi napísať, koho máte na mysli, keď spomínate Illyrov?

  9. Avatar Juraj Valúšek 5. októbra 2011 / 21:57

    ad Milanxyz

    tzv. sťahovanie národov nie je nemecko-česká chiméra, ale fakt. Veď si len zoberte obyvateľstvo Panónie. Okrem romanizovaných Panóncov tu prišli Ostrogóti; po ich ťažení do Itálie sem prišli Longobardi; po odchode Longobardov do Itálie sem prišli Slovania… To nie sú chiméry, ale archeologicky a pramenne doložené fakty.

    Práve opieranie sa o písomné pramene popiera Hromníka.
    Strabón (64 pr. Kr. – 20 po Kr.) vo svojom Zemepise opisuje aj situáciu v Podunajsku:
    „V minulosti […] sídlili v poriečí Pádu Kelti. Najvýznamnejšími keltskými kmeňmi boli Bójovia a Insubri, ako aj Senóni. […] Bójovia sa presťahovali do oblastí pri rieke Istros.“
    Opisuje ďalej ich boje s Dákmi.
    O Bójoch hovorí i Tacitus (55 – 117):
    „Medzi Hercýnskym lesom a riekami Rýnom a Mohanom žili Helvéti, ďalej za nimi Bójovia, obidva kmene galské [keltské]. Meno Boihaemum jestvuje dosiaľ a ukazuje na staré dejiny zeme, hoci obyvateľstvo sa zmenilo.“
    A ďalej pokračuje: „Vedľa Hermundurov bývajú Naristi a ďalej Markomani a Kvádi. Zvlášť veľká je vláda a moc Markomanov; aj samotné sídla získali statočnosťou, veď kedysi vyhnali Bójov.“
    Teda dozvedáme sa, že Bójovia obsadili Čechy (a z archeológie vieme, že aj Slovensko) a stadiaľ ich vyhnali Germáni. Okrem Kvádov (ktorí obývali aj západné a stredné Slovensko) v Karpatskej kotline boli aj iné kmene:
    „Vzadu od chrbta obkľučujú Markomanov a Kvádov Marsigni, Kotíni, Osi a Buri. Z nich Marsigni a Buri pripomínajú rečou a spôsobom života Svébov; galský jazyk Kotínov a panónsky jazyk Osov dokazuje, že nie sú Germánmi, ako i to, že neplatia dane. Časť poplatkov im ako cudzincom ukladajú Sarmati, časť Kvádi. Kotíni ťažia aj železo, aby ich hanba bola ešte väčšia.“
    Archeológia objavila stopy po Kotínoch na severnom Slovensku (tzv. Liptovská kultúra). Skutočne pestrá zmes: Sarmati, Dákovia, Germáni, Kelti, Ilýri… Rímski historici tieto kmene poznali, boli v ich susedstve.

    Až sa Hromníkovi podarí spochybniť tieto správy, môže fantazírovať 🙂

  10. Anton Hrnko Anton Hrnko 5. októbra 2011 / 22:05

    Ale, ale moje zlato východniarske,
    to, že niekto okomentuje nejaký dokument, to ho ešte nerobí historikom a jeho článok históriou. To je jedna stránka veci. Druhá stránka veci je, že som nechcel diskutovať o povstaní, ale o vojenských tradíciách. A tam patrí všetko, čo v národnej pamäti zostalo. Zostali tu protiturecké vojny, zostali tu vojny s Prusmi od Márie Terézie, napoleonské vojny, prvá vojny, druhá vojna a aj súčasné misie. Aj povstanie z r. 1848 zostalo v pamäti. Dokonca tak, že kapitulácia pri Világoši (világoš značí v maďarčine niečo ako jasný, svetlý) prešla do aktívnej slovnej zásoby Slovákov v podobe világoš vo význame poriadna bitka, náter.
    A keď sme už pri tom povstaní, tak je nepopierateľné, že patrilo k najväčším protinacistickým vystúpeniam v Európe. Malo svoje špecifiká, bolo aj občianskou vojnou. Nebolo však povstaním proti štátu, ako by chceli nahovoriť niektorí, čo boli v občianskej vojne na inej strane ako tí, čo v nej boli úspešní. Podľa prijatých dokumentov (keď sa už na ne odvolávame) bolo predovšetkým povstaním za zachovanie slovenskej štátnosti v podmienkach, keď bolo jasné, že vojnu vyhrajú tí, na ktorých strane si „voľkal“ Edo Jamámplán Aeroplán. A jeho koncepcie voči slovenskej štátnosti neboli vôbec priaznivé. Môžeme sa škriepiť, či mohli alebo nemohli predstavitelia SNP jasnejšie a dôslednejšie deklarovať slovenskú otázku, ako to spravili. Ale nemôžme im odoprieť vôľu a snahu o zachovanie idey slovenskej štátnosti v nových pomeroch. To, ako to dopadlo po vojne, je už iná vec. Ale to, že bolo SNP, nám umožnilo v obnovenej ČSR (a tá by bola obnovená bez neho alebo s ním) vyhrať zápas o federalizáciu i o samostatnosť. Samozrejme, že sme za to, že sa nepodarilo zachovať suverénnu štátnosť zaplatili vysokú cenu (a stále ju platíme v podobe vlažného až nepriateľského postoja niektorých Slovákov k ich vlastnej štátnosti), ale je to stále viac, ako keby sme stratili všetko.

  11. Anton Hrnko Anton Hrnko 5. októbra 2011 / 22:12

    Pán Valúšek,
    do tradícií môže patriť len to, čo sa zachovalo vo vedomí národa. To, o čom vy píšete, sú slovenské vojenské dejiny. Myslím si, že historici nepopierajú, že Sloveni, ktorí napadli v danej dobe Ilýriu prišli s najväčšou pravdepodobnosťou z územia dnešného Slovenska. Ich moc sa tam konsolidovala vzápätí po odchode Suebov (potomkov Markomanov a Kvádov) do Nemecka po r. 470. Ale ešte raz, nemýľme si vojenské tradície s vojenskými dejinami.

  12. Avatar Juraj Valúšek 5. októbra 2011 / 22:29

    Ad vojenské tradície starých Slovákov od Prokopia:

    „V tom čase [január 550] slovanské vojsko v počte najviac 3 000 mužov prekročilo rieku Dunaj a nikto sa im nepostavil. A keď prebrodili rýchlo a bez ťažkostí rieku Hebros [Marica], rozdelili sa na dva prúdy. Jeden oddiel mal 1 800 mužov, druhý potom zvyšok [1 200].
    S obidvoma, s každým oddielom osobitne, sa stretli velitelia rímskeho vojska v Ilýrii a Trácii a boli napriek všetkému očakávaniu porazení; jedni boli pobití, druhí sa v zmätku zachránili útekom.
    Keď velitelia takto skončili, rozdrvení onými dvoma barbarskými vojskami, početne omnoho slabšími, narazila jedna z týchto nepriateľských skupín na Azbada. Tento muž bol kopijníkom cisára Justiniána a bol povýšený do hodnosti takzvaných kandidátov; velil jazdeckým jednotkám, ktoré boli umiestnené dlhý čas v pevnosti Tzurulon [Çorlu v európskej časti Turecka neďaleko Istanbulu] v Trácii; bol to silný oddiel zložený z vynikajúcich vojakov. Slovania sa stretli aj s nimi, väčšinu z nich na bezhlavom úteku hladko pobili; Azbada potom zajali a zatiaľ ho nechali nažive, ale neskôr ho hodili do ohňa, a keď si predtým z jeho chrbta vyrezali remene, zaživa ho upálili.
    Po tomto čine spustošili títo barbari ešte smelšie všetky trácke a ilýrske územia a obliehaním sa zmocnili početných pevností, hoci predtým nikdy neútočili na hradby, ani sa neodvažovali zostúpiť na nížinu, pretože sa nikdy nepokúsili preniknúť na rímske územie. Dokonca sa zdá, že ani nikdy neprekročili s vojskom rieku Dunaj, iba v onom čase, ako som sa už zmienil.
    Po víťazstve nad Azbadom drancovali Slovania krajinu postupne až po more a zmocnili sa útokom i prímorského mesta Toperos, hoci malo vojenskú posádku. Toto mesto je najvýznamnejšie na tráckom pobreží a je vzdialené dvanásť dní cesty od Byzantia [Konštantínopolis]. Ovládli ho takto. Väčšina z nich sa ukryla v neprehľadnom teréne pred hradbami, zatiaľ čo menší oddiel pri východnej bráne znepokojoval obrancov cimburia. Vojaci, ktorí tam boli na stráži, v domnienke, že nepriateľov nie je viac, ako ich bolo vidieť, hneď sa chopili zbraní a všetci urobili výpad. Barbari sa obrátili a vzbudili u prenasledovateľov dojem, že zo strachu pred nimi utekajú. Rimania ich prenasledovali a dostali sa ďaleko od hradieb. Tí, čo boli v úkrytoch, vyšli von, dostali sa do tyla prenasledovateľov a znemožnili im návrat do mesta. Obrátili sa aj tí, čo predstierali útek, a zovreli Rimanov z oboch strán. Keď barbari všetkých pobili, vrhli sa na hradby.
    Obyvatelia mesta, zbavení vojenskej ochrany, sa dostali do tiesne a pokúšali sa brániť, ako sa dalo. Najprv liali vriaci olej a smolu na útočníkov, a odvšadiaľ hádzali na nich kamene a nechýbalo veľa, boli by unikli nebezpečenstvu. Barbari ich však zasypali množstvom šípov a prinútili ich opustiť cimburie. Opreli rebríky o hradby a útokom sa zmocnili mesta. Rýchlo pobili mužov v počte 15 000, ulúpili majetok a deti i ženy si vzali ako otrokov.
    Zo začiatku skutočne neušetrili žiaden vek a od okamihu, keď vykročili na rímske územie, zabíjali bojovníci obidvoch skupín každého, koho stretli, bez rozdielu veku, takže celá ilýrska a trácka zem bola pokrytá mŕtvolami. Tých, s ktorými sa cestou stretli, nezabíjali ani mečom ani kopijou, ani iným zvyčajným spôsobom, ale vrážali pevne do zeme zahrotené koly, nabodávali na ne celou silou nešťastníkov, hrot kola im vrážali do zadku, až prenikol vnútornosťami, a takto nechávali ľudí umierať. Ďalej barbari zatĺkali do zeme štyri dosť hrubé koly, na ne uviazali ruky a nohy zajatcov, tĺkli ich bez prestania palicami do hlavy a ubíjali ako psy, hady alebo inú zver. Iných zavierali do príbytkov spolu s dobytkom a ovcami, ktoré sa im nepodarilo odviesť do svojej krajiny, a nemilosrdne ich upaľovali. Tak hubili vždy Slovania tých, ktorí sa dostali do ich moci. Teraz však i Slovania z druhej skupiny, akoby sa boli nasýtili krvi, rozhodli sa ponechať nažive niektorých z tamojších zajatcov; potom sa všetci vrátili domov a odviedli so sebou nespočetné tisíce otrokov.“

    Kým o výprave z r. 548 by sme mohli pochybovať (nespomína sa, že prechádzali cez Gepidov), o tejto určite nie. Prokopios akoby hovorí o týchto Slovanoch, že boli na území VRR prvý raz. Ak by sme výpravu z r. 548 ešte nepripísali našim predkom, túto určite.

    – Starí Slováci dokázali zlikvidovať početne silnejšie a asi aj lepšie vyzbrojené byzantské vojská, dokonca i jazdecké a dobre vycvičené jednotky.
    – používali vojenskú lesť (napr. pri obliehaní veľkého mesta Toperos).
    – vedeli dobýjať mestá a čeliť ich obrane (vrhanie kameňov, liatie oleja a smoly).
    – mestá dobýjali útokom rebríkov na hradby, pričom lukostrelci ich kryli
    – používali meče, kopije, lukostreľbu
    – brali ženy a deti do otroctva; mužov bez rozdielu veku zabíjali

    Vidíme aj metódy mučenia a plienenia:

    1. poznali nabodnutie na kôl
    2. zajatcov ubíjali k smrti
    3. vyrezávali pri mučení kožu (Azbad)
    4. upaľovali zajatcov zaživa – jednotlivo i celé skupiny ľudí a zvierat, najmä tie, čo nemohli odvliecť. Upálenie môže hypoteticky súvisieť s tým, že naši predkovia si ctili oheň, mŕtvych spaľovali. Mohla to byť forma rituálnej obete.

    Treba však povedať, že hoci sa nám zdajú ich metódy plienenia neľudské, v tej dobe boli bežné a naši predkovia sa v brutalite nelíšili od okolitých kmeňov.

  13. Avatar Juraj Valúšek 5. októbra 2011 / 22:35

    Pán Hrnko,

    ani tradícia Rastislava a Svätopluka sa priamo nezachovala v tradícii národa (ak tým myslíme všeobecné povedomie, prejavujúce sa napr. v piesňach), no hlásime sa k nim. Vstúpili do povedomia neskôr, vďaka historikom, ako znovuobjavená tradícia. Prečo si takto nepripomenúť ešte staršie vojenské dejiny? Navyše, sú to dosť podrobné správy a mimoriadne zaujímavé 🙂

  14. Anton Hrnko Anton Hrnko 6. októbra 2011 / 21:58

    Pán Valúšek,
    však áno, pripomínajme si aj staršie dejiny a tvorme si tak bohatšie historické povedomie. Ale tradícia je to, čo sa zachovalo v pamäti národa kontinuálne, bez toho, aby to musela história znovu objavovať. Svätopluk bol doložiteľná kontinuálna tradícia; Rastislav je v našom historickom vedomí preto, lebo sa začali robiť písané dejiny na základe archívneho výskumu. Keď hovorím o vojenských tradíciách Slovákov, tak nehovorím o útokoch našich predkov na Carihrad, lebo v historickom vedomí po tom nezostala ani stopa, kým to nevypátrali historici.

  15. Avatar Metod J. Sláv 6. októbra 2011 / 22:55

    Vážený pán Valúšek,

    keď čítate staré pramene, tak sa snažte prečítať si aj ich orginály v pôvodnom jazyku,
    dnes to už nie je až taký problém vďaka internetu.

    Zároveň musíte mať na pamäti, že vtedajší „spravodajcovia“ robili také isté „psie kusy“
    ako dnešní, napr. „sedia vo viedenskej krčme a píšu o Bratislave to, čo sa v tej krčme od štamgastov dozvedia“. Dôsledkom sú minimálne nemčinou skomolené mená a názvy.

    Západní historici nám tu potom „hádžu také perly“, ako že COSTOBOCI/Kostoboci, zapísani aj ako TOLISTOBOGI/Tlstoboci sú Kelti. Im totižto tie mená nič nehovoria, lebo zaručene sa neunúvajú študovať slovanské jazyky, a tak sa im nemožno čudovať (síce ?).

    Ale prečo im tieto perly žerú naši gebírovci, a to ešte aj dnes, keď genetici aj slovenskí genetici „okolo“ profesora Doc. Vladimíra Feráka potvrdili, že Sloväni sú európsky autochtóni z 85% minimálne 20 000 rokov.

    A to ešte aj po zistení genetickej „slovanskosti“ „Otciho“, 5 300 ročnej múmie muža z ľadovca, ktorí, ako ukazuje chemická analýza zloženia jeho zubov, vyrastal južne od miesta jeho nálezu na severe dnešného Talianska !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    Tak že, pán Valúšek a páni gebírovci, akéže to bolo to sťahovanie národov, keď v našich génoch sa to neukazuje ??????????

  16. Anton Hrnko Anton Hrnko 6. októbra 2011 / 23:20

    Metode, Metode,
    nebude z vlka slanina, ani zo psa baranina. Genetika predsa nič nehovorí etnicite. Keď ma niekto so mnou totožnú genetickú výbavu a dokázateľne bol môj predok napr. pred 5000 rokmi, neznamená to, že bol Slovák alebo Slovan. Bol len človek, môj predok a jeho etnická príslušnosť je – pokiaľ nežil v Egypte alebo Mezopotámii vo hviezdach. Môžeme zapolemizovať o rímskych prameňoch pri zaraďovaní do etnických skupín, ale ťažko u nich predpokladať, že nevedeli odlíšiť germánsky a keltský jazyk od iných jazykov. Všetky genetické výskumy môžu hovoriť len o mobilite, napr. pri Stonehenge našli kostru človeka, ktorý nepatril do lokálnej populácie a zistili, že tam prišiel z Álp. Ale to je všetko. Preto aj o Slovanoch môžeme hovoriť isto až od 5. storočia, keď sú ich pohyby zaznamenané. Samozrejme ich jazyk sa vydelil z indoeurópskych jazykov približne 2 000 rokov predtým, ale my nevieme, či ním vtedy rozprávalo 20, 200 alebo 2000 ľudí. No a najväčšou záhadou je, že sa zrazu objavili na obrovskej ploche Európy. Jednoducho naši predkovia nieže boli holubičie povahy, ale museli byť poriadne agresívni a svoj jazyk vnucovať veľkým skupinám ľudí, ktorých si podrobili. Ináč táto záhada nie je vysvetliteľná. Ale to nie je predmet môjho článku, takže ďalej nediskutujem.

  17. Avatar Milanxyz 7. októbra 2011 / 8:34

    Pán Hrnko,
    som prekvapený, že ste nevybadali, že mne sa nejedná o niekoho „okomentovanie nejakého dokumentu“, ale práve o tie dokumenty, ktoré historik Prečan o krátkom období vraj jedného z „najväčších protinacistických vystúpení v Európe“ zozbieral. Dokonca dva diely. O tomto „protinacistickom vystúpení“ ste sa zmienili v svojom článku a preto by ste sa nemali diskúsii o tom vyhýbať.
    Českí historici nám nikdy neboli a ani nie sú naklonení. Práve preto nemožno predpokladať, žeby bývalý prednášateľ marxizmu-leninizmu na UK mal čo len minimálny záujem priklášliť slovensku históriu. Prečanom zozbierané dokumenty dokazujú, že tvrdenia, že povstanie bolo „predovšetkým povstaním za zachovanie slovenskej štátnosti“ sú len chabým pokusom komunistov a čechoslovákov zakryť tu najväčšiu špinavosť, ktorej sa povstalci (mnohí nevedomky) dopustili – vlastizradu.
    V svetle Prečanových dokumentov sa nedá hovoriť o žiadnej „snahe o zachovanie idey slovenskej štátnosti“, lebo ten, kto sa usiluje o zachovanie vlastnej štátnosti nebude sa spájať s tými, čo usilujú o zánik slovenskej štátnosti a nebude vyvesovať vlajku bývalého spoločného štátu, ktorý sa k Slovákom v minulosti tak macošsky zachoval.
    Dokumenty tiež hovoria o odvelení (teda nedobrovoľnej účasti) posádok do Povstania i o mobilizácii ďaľších ročníkov civilistov, pomocou lži, že prezidenta Tisa zajali Nemci.
    Toto „protinacistické vystúpenie“ si vyžiadalo, ako píšete, 1720 padlých vojakov a celkove vraj 10-12000 zbytočne stratených životov (doteraz asi nebolo nebolo záujmu túto štatistiku upresniť). Pravda tu ste neuviedli tých 12-15000 židov, ktorých vyviezli Nemci po obsadení Slovenska, ani tie biliónové škody na slovenskom hospodárstve týmto „pronacistickým vystúpením“ spôsobené.
    Viem pochopiť, že počas vlády jednej strany, keď sa Vám jednalo o živobytie, ste sa nechali unášať prúdom komunistických lží. Dvadsaťdva rokov po prevrate je dostatočne dlhá doba na to, aby sa táto bolestivá udalosť v živote národa konečne objasnila vo svetle všetkých dokumentov, nielen tých čo sa hodili komunistom a čechoslovákom. Až potom budeme môcť posúdiť, či patrí medzi tradície Slovenskej armády.

  18. Avatar Milanxyz 7. októbra 2011 / 8:40

    Pán Valúšek,
    Ehmm, ehmm ….. s Vami je naozaj škoda strácať čas ….. do smrti budete papagájovať o Čechmi úmyselne premenovaných Slovenov na nejakých Slovanov a potom, aby ste sa zapáčili p.Hrnkovi tam capnete Starých Slovákov….

  19. Avatar Metod J. Sláv 7. októbra 2011 / 10:45

    Pán Hrnko,

    a O ETNICITE NAJLEPŠIE VYPOVEDÁ JAZYK.

    JAZYK JE ZLOŽENÝ ZO SLOV.

    SLOVA SÚ AJ MENÁ !!!!!

    A RôZNE JAZYKY RôZNYCH ETNÍK SA ROZLIŠUJÚ

    PREDOVŠETKÝM RôZNYMI SLOVAMI !!!!!!!!!!

    MILK, MILCH je anglosaské, ale MLIEKO, MLÉKO, MLÍKO i MOLOKO je slovanské,
    napr. v srbochorvátčine sa aj podľa mlieko, mliko, mleko rozlišujú je-kavské, i-kavské
    a e-kavské nárečia !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    Tak páni „gebírovci“ mi vysvetlite,

    AKO JE MOŽNÉ, ŽE MY SLOVANIA SLOVU, MENU COSTOBOCI ROZUMIEME,
    TAK ISTO ROZUMIEME SLOVU MENU OSERIAT ALEBO BOI, KEĎ ÍRI,
    podľa gebírovcov, hovoriaci údajne keltským jazykom, TÝMTO SLOVÁM NEROZUMEJÚ ???

  20. Avatar Juraj Valúšek 7. októbra 2011 / 11:11

    Ja len krátko k tým genetickým výskumom. To platí nielen o Slovákoch, ale prakticky o väčšine európskej populácie.

    „Z rekonštrukcie DNA chromozómu Y (Y-DNA) a tzv. mitochondriálnej DNA (mtDNA) línii európskych populácií vrátane slovenskej vyplýva, že väčšina línií, s ktorými sa dnes v Európe stretávame (zhruba 75 – 80 %), má genetické korene siahajúce do mladšieho paleolitu, t. j. do doby pred 10 000 až 45 000 rokmi a len asi 15 – 20 % je neolitického pôvodu. Len menej ako 5 % je mladších ako 10 000 rokov.“

    Sú to pomerne nové výskumy a historici musia len začínať intenzívne premýšľať o modeloch sťahovania populácií. V každom prípade ale uvedené zistenie znamená presne to, čo hovorí p. Hrnko, že etnicita tkvie nie v DNA, ale v myslení a uvedomovaní si človeka.

  21. Avatar Metod J. Sláv 7. októbra 2011 / 11:40

    Chlapi,

    TO STE SLEPÍ A HLUCHÍ,

    ALEBO LEN NECHCETE UVERIŤ VLASTNÝM OČIAM A UŠIAM ???????????

    A SA KELTSKÝ KMEŇ NAZÝVAL KOSTOBOCI, resp. TLSTOBOCI,

    TAK SLOVANMI MUSELI BYŤ ONI, ALEBO SLOVANOM MUSEL BYŤ

    ZAPISOVATEĽ, ČI MINIMÁLNE INFORMÁTOR ZAPISOVATEĽA.

    TO SVEDČÍ, ŽE „V BLÍZKOSTI“ GRÉKOV ALEBO RIMANOV SA V ČASOCH,
    „KEĎ TU NEMAL BYŤ“ POHYBOVAL MINIMÁLNE JEDEN SLOVAN !!!!!!!!!!!!!!

    TIE MENÁ SÚ DOSTATOČNE DLHÉ NA TO, ABY SA DALA
    JEDNOZNAČNE URČIŤ ICH „JAZYKOVÁ PRÍSLUŠNOSŤ“ !!!!!!!!!!!!!!!!!!

    TÁ „ETNICKÁ PRÍSLUŠNOSŤ“ TÝCH MIEN JE JEDNOZNAČNÁ,

    A JE DNES PODPORENÁ GENETIKOU !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  22. Avatar Juraj Valúšek 7. októbra 2011 / 14:28

    Pán Sláv

    našich predkov nazývali „SKLAVENOI“ alebo „SAQÁLIB“. To vôbec neznie slovansky. Nechápem, prečo etnonymum považujete za nejaký dôkaz. Dokážte slavinitu etnoným „CROATUS“ a „SORABUS“. Pozrite na Čechov: až do 12. stor. sa volali „BOHEMI“. To do 12. stor. neboli Slovanmi?

    Možno som slepý či hluchý, nie som však blbý, aby som skočil na rozprávky nejakého Hromníka 😀

  23. Avatar Juraj Valúšek 7. októbra 2011 / 16:46

    A k tej genetike – podľa nej aj Maďari sú tu už tisíce rokov. Z toho je evidentné, že kým jazyk sa menil, menilo sa aj etnické povedomie, ale gény ostávali.

    Alebo aj Maďari vykazujú v lexike spoločné znaky s Drávidmi? :-O

  24. Avatar Metod J. Sláv 7. októbra 2011 / 23:55

    Pán Valúšek,
    asi ste si len povrchne prečítal ten môj „vzorový“ príklad skresľovania správ spravodajcami, ktorí „sediac vo Viedni píšu o Bratislave“.

    Veď, ako ináč by ste mohli argumentovať gréckym a arabským skomolením nášho mena.

    Ďakujme šťastnej zhode okolností, že zopár „praslovanských“ slov a mien k nám došlo cez zomieľajúcu mašinériu „komolenia“ dejín – mierne povedané.

    Slavinitu etnoným “CROATUS” a “SORABUS”, možno ľahko dokázať, keď si zoradíme všetky varianty = skomoleniny, ktoré sa kedy vyskytli v historických prameňoch, a potom ten rad skomolením preženieme cez „interdisciplinárno-jazykovedný filter“. Týmto činom sa dopátrame k výsledku v duchu „hesla“ VERME SEBE a VERME VLASTNÝM.

    Základom SÚ TO LEN PREZÝVKY PODĽA MIESTA = „CHRBÁTI“ z horských chrbtov,
    A PODĽA PREVAŽUJÚCEJ ČINNOSTI = „SRPI“ = „KOSÁCI“ = ROĽNÍCI !!!!!!!!
    A NA DÔVAŽOK KELTI = „KĹCI“ = KOVÁČI !!!!!!!!

    Aké jednoduché, keď človek odkydá nánosy nezmyslov vyprodukovaných zbormi potomkov slovanských odrodilcov, ktorí sa vždy išli pretrhnúť, len aby zakryli svoj nízky otrocký pôvod (toto „povedomie“ funguje ešte aj dnes, viď Bratislavský okrášľujúci spolok, atď.)

    To, že do toho otrockého postavenia sme sa dostali práve kvôli zrade takých „otrockých koží“, to tie „otrocké kože“ netanguje, hlavne, že ich otrokári platia lepšie.

    Česi “BOEMI” tým prischlo pomenovanie po KĹCoch BOJoch, medzi ktorými sa „zahniezdili“. Meno Čech podľa nebohého profesora Ondruša, znamená „vrchár“, teda „prezývkovo“ „CHRBÁT“, veď v „Bojémii“ sú doložení Vršovci aj Chorváti !!!!!!!!

    A Maďari to sú len do staroturečtiny prekalkovaní Slovania, ktorí utiekli pred „ázijskými“ hrdlorezmi k nám z juhoruských stepí, preto RUTHENI = Ruténi = Ruséni = Rusíni !!!!!!!!

  25. Anton Hrnko Anton Hrnko 8. októbra 2011 / 18:41

    Metode,
    ľudová etymológia sa dnes už vo vedeckých kruhoch nenosí. Nakoniec aj Macchu Picchu je podľa tohto slovenské slovo. Pamätáte si, čo Slovák povie, keď niekomu niečo nechce dať? Čo to ten druhý dostane?

  26. Anton Hrnko Anton Hrnko 8. októbra 2011 / 18:51

    Miňko,
    odporúčam z Prečana prečítať dokumenty 372 s. 600, 455 s. 694 a 475 s. 741. Ak pochopíte význam týchto dokumentov pre zachovanie myšlienky slovenskej štátnosti, tak potom môžeme ďalej debatovať. Nezabúdajte, že o obnove čsl. štátnosti už bolo rozhodnuté. Preto bolo dôležité do nej preniesť to, čo bolo pre nás v danom momente najcennejšie – ideu slovenskej štátnosti. Myslíte si, že r. 1918 si naši predkovia neboli vedomí, že sa nás Česi budú snažiť podčiniť? Lenže oni vedeli, že s Čechmi je jediná šanca, ako sa z Uhorska dostať, a preto urobili to, čo urobili. Boli si okrem toho tiež vedomí, že Česi nie sú tak silní, aby sa im to podarilo. R. 1945 však boli tak silní, že si mohli dovoliť hoci čo (napr. poslať do hája 3 milióny Sudeťákov). Preto bolo treba SNP, aby to isté nemohli spraviť so Slovákmi. A to sa podarilo, a preto tu dnes máme samostatnú SR. Nevidieť toto, je niečo ako slepota.

  27. Avatar Milan 9. októbra 2011 / 0:02

    Pán Hrnko,
    dali ste na stôl dobrú tému, ktorá zjavne aktivizovala diskutujúcich.
    Zabudli ste tu ale na obdobie kráľa Zápolského – keď generál Katzianer dobíjal Trenčiansky hrad zachovala sa zpráva, že 400 členná posádka hradu hovorila jazykom podobným! češtine.
    Tiež obdobie stavovských povstaní.
    Napríklad Thökoliho volali slovenský kráľ – jeho armáda zjavne bola asi zväčša slovenská.
    tiež povstanie Rákociho II. – nie len že v boji pri Soblahove tu bol zajatý Juraj Jánošík, ale sú zaznamenané povzdychy, že po tejto bytke, resp. po bitke pri Vavrišove / Lipt. Petre sa slovenksí rozišli a už viac neboli ochotní bojovať.
    Vtedy tiež zahraniční návštevníci Slovenska zaznamenali, že po dedinách stretali množstvo mladých mužov bez nôh a rúk.
    Ešte chcem pripomenúť zaujímavú knihu od historika Kočiša:Neznámy Jánošík – pri trpnom vypočúvaní vo výpovediach prebleskujú zprávy o nejakom ukrytom súkne pre stotinu vojakov – a Jánošíka navštevoval plukovník V…(zabudol som meno), ktorý Jánošíka pravidelne navštevoval z emigrácie z Krakova – a pripravoval znovu ozbrojený návrat Rákociho na Slovensko….Slovenskí sedliaci bojovali za sľúbenú slobodu, ktorú mali sľúbenú – aj na medených minciach Rákociho bolo napísané Liberta – takže bojovali za slobodu.
    Tak asi by som J.Jánošíka spomenul do Vášho zoznamu, kedže ako sa ukázalo na základe novonájdených dokumentov v Bytči pred 25 rokmi to nebol iba obyčajný zbojník…

    Pán Vallušek
    ja Vám tiež blahoželám – konečne niekto tu rozvinul aj tému Slovanov v Rumunsku. Veľmi dobre a správne píšete – len si to zatiaľ neviem prečo vôbec nik nevšíma, ako južní Slovania obsadili svoju novú vlasť – Juhosláviu a Bulharsko – územie skoro 3 x väčšie ako neskôr osídlili Maďari. Takáto masa ľudí nemohla prísť len zo Slovenska – na to bolo potravinovými a ľudskými zdrojmi toto územie primalé.
    Títo Slovania nazývaný Slávi – Sklávoi žili najprv ako veľmi správne píšete na území dnešného Rumunska. Pozrite si ale aj zemepisnú mapu Rumunska – Sedmohradska – je tam tiež množstvo dodnes zachovaných zemepisných slovanských názvov – Bistrica a podobne – takže títo Sklávoi prišli možno aj odtiaľto – zo Sedmohradska.
    Zo studeného Rumunska, valašska Slovania za teplom odišli na juh, pričom späť domov posielali otrokov (ako správne tiež píšete) a tí tam potom ostali – preto časť dnešných Rumunov je určite potomkami týchto zajatých otrokov – jednoducho Slávi a Rimania – otroci sa jednoducho vymenili.
    Zo Slovenska tiež chodili do Itálie vojaci – ale toto boli zjavne už iní Slovania ako tí z prenikajúci z Rumunska. Aj dnes je to o vzdialenostiach – musíte si uvedomiť akčný rádius vtedajších vojakov.
    Na rozdiel medzi 1.Slávmi a 2.Slovenmi som na tejto stránke už poukázal – trochu to ešte určite potrvá, kým tento názor ako tak diskutujúci prijmú – ale pán Valúšek si zjavne veľmi dobre preštudoval zdroje a aj na to poukázal – až na to, že ja nepovažujeme útočiacich Slovanov v oblastiach Marice a dolného Dunaja za predkov Slovákov – Slovenov, ale len ich bratrancov Slávov – nakoniec aj sa zachovali zprávy súčastníka – že Slovanov je množstvo druhov a rodov a vymenovanie všetkých by trvalo veľmi dlho…
    Čiže Slávi a Sloveni boli asi bratranci – čo odpovedá aj horeuvedeným písomným zprávam.

    Metodovi – niečo na tom čo píšete bude, ale chcelo by to rozsiahlu štúdiu.Co poviete na podobnosť slov Svébi a Sveden – DNA vo Švédsku a južnom Nórsku má nejako veľa z DNA z našej západoslovanskej – polskej DNA skupiny.

  28. Avatar Juro 9. októbra 2011 / 7:42

    Pan Hrnko,

    z akeho zdroja ste cerpali cisla o zastupeni Slovakov v dostojnickom zbore pocas 1. CSR?

  29. Avatar Metod J. Sláv 9. októbra 2011 / 11:55

    Vážený pán Milan,

    ja sa pri reinterpretácii dejín opieram o jazykovedu, pretože jazyk je podobný génom
    v tom zmysle, že aj on už zo svojej podstaty (niečo ako „zvyk je železná košeľa“),
    a tiež vďaka písmu, má v sebe „zakonzervovanú“ minulosť, okolo ktorej môže „politikárčiť“
    len ten človek, ktorý svoj materinský jazyk používa na úrovni papagája (žiaľ, keď tak sledujem
    to masové odkopávanie mäkkého ľ, tak tu „papagájuje“ 99,99…% percent dnešnej slovenskej
    populácie – VEĎ ČLOVEK, KTORÝ UVEDOMELO POUŽÍVA SVOJ JAZYK NEMôŽE
    IGNOROVAŤ ROZDIELY MEDZI ľud a lud (prelud), ľad a lad (súlad), ľavica a lavica, …)

    Preto ja nemôžem súhlasiť s Vašou teóriou, ktorá „drobí“ Slovanov ešte viac, ako ich
    rozdrobili mocenské záujmy „nemažrancov“ z „domova aj cudziny“.

    Pretože si uvedomujem, vo svete z ničím neporovnateľnú, vzájomnú zrozumiteľnosť tzv.
    slovanských jazykov, a to aj v tedy, keď tieto „jazyky“ neboli v kontakte cca 1000 rokov
    (napr. lužičtiny a slovenčina), JA POZNÁM, LEN JEDEN SLOVANSKÝ JAZYK A JEDEN
    SLOVANSKÝ NÁROD, KTORÝ DNES NESIE MENO PO NAŠOM SLOVENSKOM KMENI !!!

    A TEN V SEVERNOM TALIANSKU BOL V KONTAKTE S „NENAŽRATÝMI“ RIMANMI,
    A TÍ SKOMOLILI NAŠE MENO NA SCLAV, SLÁV.

    Čo sa týka Nórov, tí napr. majú v slovnej zásobe dve slová pre DO-BRÝ – anglosaské god
    a „?-ské“ BRA – pritom u nich „bro“ = most a „bry“ = obťažovať ???????????????????

    Čo sa týka Švédov, tak tam na starej mape pán A. F. Zvrškovec, žijúci aj vo Švédsku,
    našiel mesto Moravia na rieke Netra v kraji Gothia naproti ostrovu Gotland. ?????????

    No a SUEVI, SVEVI, SUEBI, SVEBI, … TO SÚ SKOMOLENINY SLOVA SLAV,
    aj keď tejto interpretácii sa vysmieval ešte aj jeden z Ferkovcov, pod vplyvom
    slovutných 150-ročných radobyjazykospytcov.?!?!?!?!?!

    A keď som už spomenul pána Zvrškovca, tak na podporu jeho „vytušených“ “ Vandalorum“ uvediem „dôkazový menný reťazec“:
    VANDALI, VENDELI, VINDELICI, VINIDI, VINITI, VENETI, VENEDI, ENETI, ENETOI …

  30. Anton Hrnko Anton Hrnko 9. októbra 2011 / 16:05

    Juro,
    čerpal som zo Slovenské vojenské dejiny zv. IV., Bratislava 1996, vydalo MO SR. Stranu sa mi nechce hľadať, ale ľahko to tam nájdete.

  31. Anton Hrnko Anton Hrnko 9. októbra 2011 / 16:09

    Metod,
    vaše príspevky sa blížia táraniu, už prekročili aj rámec ľudovej etymológie. Len jedno by ste mali vysvetliť, prečo nositelia mena Suebov, ktorí dokázateľne opustili dnešné Slovensko po r. 470 a presťahovali sa do oblasti Bavorska (po nem. Schwaben, po slov. Švábi) rozprávajú pekným nemeckým dialektom!

  32. Avatar Metod J. Sláv 9. októbra 2011 / 19:59

    Pán Hrnko,

    mám o dva roky menej ako vy,
    mám riadne vyštudovanú technickú vysokú školu
    a externe humanitnú vysokú školu,

    tak si vyprosujem ten váš nadutý štýl hodný tých odrodilých „mudrlantov“

    spred oných 150 rokov, ktorý napríklad Sasinkovi nesiahajú ani po členky.

    O Sasinkovi dnes vieme, a kde sú tí úbohí mudrlanti, ktorí poriadne nevedeli
    ani len svoj jazyk. Kto si na nich dnes zo širokej verejnosti spomenie ???
    Ako keby ani neexistovali, len ich jed pôsobí do dnes !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    Prispievam na váš blog len preto, že ste jediný historik, ktorí má blog.

    Prispievam nie kvôli vám, ale kvôli verejnosti, aby tá mala prístup,
    nie len k školometským vedomostiam na jednej strane
    (VIĎ VEDECKÉ TVRDENIE V SLOVENSKOM ŠKOLSKOM ATLASE,
    ŽE MAĎARI SÚ PRÍSLUŠNÍKMI ŽLTO-BIELEJ ĽUDSKEJ RASY, …),

    a na druhej strane vedomostiam tiež „titulovaných“ absolventov moderných univerzít
    štúdijných odborov typu „kreacionisti“ či „vyháňači diabla“ …,

    ALE ABY MALA PRÍSTUP AJ K VEDOMOSTIAM HODNÝM POZNANIA
    21. STOROČIA,
    AKO SÚ POZNATKY GENETIKY, KTORÉ napr. Z MAĎARSKÉHO ŠKOLSKÉHO ATLASU
    VYDURILI TEN NEZMYSEL O ŽLTO-BIELEJ RASE V SÚVISLOSTI Z MAĎARAMI.

    ČO SA TÝKA SLÁVOV ŠVÁBOV,
    TAK TÍ ROZPRÁVAJÚ ÍREČITO „ONEMEVECKY“
    Z TOHO ISTÉHO DôVODU,
    Z KTORÉHO SLOVÁCI NA DOLNEJ ZEMI ÍREČITO MONDOKUJÚ !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  33. Avatar Milan 9. októbra 2011 / 20:27

    Metodovi – to čo spomínate – niečo na tom zase bude, zvlášť Zvškovcove články si osobne cením kvôli ich zaujímavým a netradičným pohľadom…
    Ale s tým, že je len jeden slovanský jazyk a jeden slovanský národ málokto bude súhlasiť.
    Vezmime si analógiu: germánsky starí Frankovia, Sasi, Bavori, Durínčania… dnes majú jeden jazyk a tvoria jeden národ – nemecký, ale tu bol dlhý zjednocujúci proces, ktorý u Slovanov nikdy neprevládol.
    Skôr ako historické záznamy súčasníkov spomínajúi – vládne medzi nimi nesvornosť….
    U Slovanov historicky chýbala silná autorita a zjednocujúca sila – síce boli tu aj snahy presadiť ruštinu, poľštinu, srbčinu,češtinu… ale zjednotenie sa nikdy neuskutočnilo – až na miniúspechy – kde Čechom sa podarilo pohltiť jazykovo Moravanov, Chorvátom Slavónčanov….
    Ale aby sme ostali pri téme pána Hrnka – ešte doplním – do dejín slovenského vojenstva by som zaradil aj hotovosti stavané slovenskými kráľovskými mestami v 12. až 14. storočí, prípadne krátko spomenul daňový systém v Uhorsku – insurekciu a zánik tohoto systému po katastrofálnom fiasku insurekčného vojska v bitke pri Győry. Táto zmienka by tie „chýbajúce“ slovenské vojenské tradície v období 11. až 15. stor. neinformovaného čitateľa trochu aj objasnila- ak to ale nie je nad zámer príspevku autora.

  34. Anton Hrnko Anton Hrnko 9. októbra 2011 / 20:32

    Metod,
    ak máte technickú školu (neviem, akú presne), tak musíte vedieť, že v rovnakých podmienkach rovnaká vec musí reagovať rovnako. Toto isté platí aj v humanitných vedách. Tam nemôže platiť, že raz je to tak, inokedy ináč. To znamená, ak chcete použiť tvrdenie VANDALI, VENDELI, VINDELICI, VINIDI, VINITI, VENETI, VENEDI, ENETI, ENETOI …, musíte zozbierať celý iný rad podobných slov, ktoré zodpovedajú tomuto radu. Lebo, keď ja poviem, že nosové o (v modernej slovenčine u) prevzala maďarčina ako on, om, tak to musí platiť na všetky prevzatia z danej doby – Stupa – Stompa, dub – domb, kúkoľ – konkoly…. Preto, kým , nezostavíte zoznam aspoň 3 slov, ktoré sa vyvíjali podľa vašej schémy vyššie, nemôžem o tom povedať iné, len že je to táranie. Ja nespochybňujem vaše vzdelanie, ani sa nesnažím spochybniť vašu integritu, ale na rozdiel od vás som tieto otázky študoval profesionálne. Pri vašich výkladoch stále zabúdate, že existuje niečo ako klasická lingvistika, pre náš priestor indoeuropeistika, ktorá problémy skúma komplexne a v súvislostiach. Táto veda dokázala, že germánske a slovanské jazyky majú spoločný pôvod, vzájomne sa ovplyvňovali, boli v neustálej interakcii, takže vykazujú mnoho spoločných čŕt, ktorých je smerom dozadu stále viac a viac. Napr. koncovky mien -mar, -mer, -mír určite majú spoločný pôvod, ale to neznamená, že neboli v oboch jazykových skupinách. Takže každá kritická veda – ak chce priniesť nový poznatok – musí sa najskôr vyporiadať s poznatkami doterajším. Paušálne tvrdenie, že je to protislovanská germánska „veda“, v skutočnosti je to takto (ako tvrdím ja), nemá nič spoločné s kritickou vedou. Dokážte kritickí, že Švábi sú ponemčení Slovania, že nie sú to pôvodní germáni z nášho územia. Ale vaše tvrdenie je len výstrel do tmy. Nič viac.

  35. Anton Hrnko Anton Hrnko 9. októbra 2011 / 20:38

    Metod,
    to kde ste čítali, že severné Slovensko bolo pred príchodom Valachov ľudoprázdne. A potom sa rozčuľujete, keď vám poviem pravdu.

  36. Avatar Metod J. Sláv 10. októbra 2011 / 11:36

    Pán Hrnko,

    ja svoje závery staviam na tom, čo vidím !!!

    Nie na starých teóriách, ako je tá o tom, že „nosovky“
    sa na našom území „vyparili“ cca v 10. storočí.

    Tá skutočnosť, že maďarčina „zakonzervovala“
    slová slovanského pôvodu s nosovkami, teda
    primitívnejšiu formu slovanských slov,
    sa dá vysvetliť aj tak, že „k tým nosovkám“ prišla
    dakde v Levédii/Lebédii a možno, že ešte „hlbšie“ dakde v Ázii.

    Veď si treba už konečne uvedomiť, „genetický“ Slovania žili
    AJ V DNEŠNEJ PÚŠTI TAKLAMAKAN, A MOŽNO AJ ĎALEJ NA VÝCHODE.

    KEĎ V ZÁPADNIARSKOM DOKUMENTÁRNOM FILME SA URÁČIA POVEDAŤ,
    ŽE GENETICKÝ FOND „BIELYCH MÚMIÍ“ Z ONEJ PÚŠTE SA PONÁŠA
    NA GENETICKÝ FOND OBYVATEĽOV UKRAJINY, TAK TO PRE SLOVANA
    ZNAMENÁ, ŽE SÚ TO AJ JEHO PRÍBUZNÍ !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    Tak isto sú našimi príbuznými potomkovia Áriov Brahmáni s ich jazykom Sanskrtom,
    a v Sanskrte vidíme tiež už len „zvyšky“ nosoviek“ napr. zub, kel = džamba (poľsky
    foneticky „zomb“).

    Je celkom možné, že do Poľska sú nosovky „importované“ Sarmatmi/Škutmi,
    ktorí sa javia byť tými genetickými Slovanmi, ktorí na prelome nášho letopočtu
    opustili púšť Taklamakan, lebo sa tam už nedalo prežiť, vyschli aj oázy.

    Vy sa okúňate prečítať si tú olovenú tzv.zaklínaciu tabuľku z toho Bath-u,
    ale ja poznajúc latinku „z gruntu“, sa nebojím ju čítať !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    A nech tú tabuľku minimálne cca zo 4. storočia čítam „z ktorejkoľvek strany“,
    ja v zápise reči toho „sarmatského“ (podľa dobových správ a viď naše hory
    ako Sarmatské hory na starej mape) legionára nikde nenachádzam nosovky,
    hoci tam použil starý aorist i staré supinum !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    TAK AKÉ NOSOVKY TO POTOM MOHLI U NÁS ZANIKAŤ V 10. STOROČÍ,
    KEĎ MINIMÁLNE UŽ V 4. STOROČÍ „TU NEBOLI“ ???????????????
    A AKO TO, ŽE V POĽŠTINE SA „NEVYPARILI“ DO DNES, A ASI SA UŽ
    ANI NEMIENIA VYPARIŤ ĎALŠÍCH 1000 ROKOV !!!!!!!!!!!!!!

    A tí valasi boli napísaní s malým v, a všetko v úvodzovkách, ako reakcia
    na staré, svojho času uznávanými vedcami napísane, „hlody“ o osídľovaní
    nášho územia (je mi nehodno pamätať si ich mená, kto číta o histórii viac,
    ako je bežné ten vie, o kom je reč).

  37. Avatar Milanxyz 10. októbra 2011 / 11:41

    Pán Hrnko,
    slepota je tragédiou každého jedinca, koho postihne. Slepota „gebírového“ historika je tragédiou národa. Zásluhou slepoty „gebírových“ historikov sme prišli o históriu slovenského Uhorska i Slovenov, keď nám ako náhradu niekoľko tisícročnej histórie Slovenov podhadzujú novotvar „starých Slovákov“.
    Kedže už v decembri v 43-ťom „všetko bolo rozhodnuté“, bolo nám potrebné započať v auguste v 44-tom krviprelievanie, ktoré zanechalo desaťtisíce mrtvých?
    Komu boli prospešné biliónové škody slovenského hospodárstva spôsobené záškodníckou činnosťou povstalcov?
    Ako prispela okupácia Slovenska Nemcami vyvolaná záškodníckou činnosťou partizánov „preniesť ideu slovenskej štátnosti“?
    Ako tej idee slovenskej štátnosti prospelo odvlečenie tisícov židov po povstaní?

    Nože prihoďte niektorý z Vami citovaných dokumentov na podporu Vášho tvrdenia a nezabudnite prezradiť do ktorého „hája“ by Česi boli poslali Slovákov – ako poslali Nemcov – keby povstania nebolo a slovenské jednotky v Prešove by boli zaistili hladký prechod ČA cez Karpáty.

  38. Avatar Metod J. Sláv 10. októbra 2011 / 18:21

    Pán Hrnko,

    i keď sa na Slovenské národné povstanie dívam diametrálne odlišne od pána Milanaxyz,

    „zneužijem“ jeho výzvu na predloženie „dokumentov“ v tom zmysle,

    že Vás žiadam, aby ste predložil príklad na

    existenciu (inú než „v koncovke mena“) , zrozumiteľnoť dodnes a kontinuitu dodnes

    slov: mer, mar, měr, mär, mier, mir, mír,

    v „anglosaštine“, či „románčine“, či „gaelčine“ !!!

    Ináč je Vaša argumentácia „o ničom“.

    PÍŠEM VŠAK Z INÉHO DôVODU všetkým „tu čítajúcim“.

    AK CHCETE VIDIEŤ ODHAĽOVANIE FALŠOVANIA DEJÍN
    (žiaľ len „na západný spôsob“),
    TAK SI POZRITE NA VIASAT HISTORY O 24:00 ALEBO O 08:00
    „BARBAROV TERRYHO JONESA“.

  39. Anton Hrnko Anton Hrnko 10. októbra 2011 / 21:54

    Metod,
    každá reč s vami je zbytočná. Keď som povedal, že tárate, tak som to nemyslel ako urážku, ale ako fakt. Tým som diskusiu s vami ukončil a nemienim sa ďalej zaťažovať výplodmi fantázie absolventa „riadne vyštudovaného technickú vysokú školu
    a externe humanitnú vysokú školu“. To je všetko, čo som vám na záver našej diskusie chcel povedať.

  40. Anton Hrnko Anton Hrnko 10. októbra 2011 / 22:03

    Moje srdce z východu,
    ak je tu niekto postihnutý slepotou, tak som to nie určite ja. Slováci o žiadnu históriu neprišli, nikdy sa jej nevzdali a že niekto si ju vykladá ináč, nemení nič na mojom tvrdení. Keď nemáte základnú imagináciu o tom, čo by bolo so Slovákmi v „obnovenom“ Benešovom Československu (zámerne píšem bez spojovníka), ten nemôže vôbec pochopiť veľkosť boja Slovákov v SNP. Ale ťažko diskutovať s človekom, ktorý nechápe históriu ako nepretržitý, súvislý, kauzálne podmienený proces. Nuž a ako by benešovskí šovinisti pokračovali (v tomto prípade by som nikdy nepovedal Česi), stačí si prečítať Memorandum o Slovensku. Dúfam, že ho poznáte! Nuž a ja som tu nie na to, aby som vymazával vaše medzery vo vzdelaní. Len si to pokojne naštudujte. Ona kniha je v každej väčšej knižnici.

  41. Avatar Marcel 11. októbra 2011 / 8:55

    p.Hrnko
    Ospravedlňujem sa za nezmyselnú otázku, svoje som si našiel… Ignorácia bola na mieste.

  42. Avatar Metod J. Sláv 11. októbra 2011 / 10:34

    Pán Hrnko,

    NÁPODOBNE !!!

    Ja viem zas dačo o vašom „študovaní“, ale nebudem sa ponižovať
    na úroveň toho, komu v diskusii došli argumenty !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    OSTATNÝM:

    OSPRAVEDLŇUJEM SA, ALE VYTVÁRANIE OBSIAHLEJŠÍCH ŠTÚDIÍ
    BY SOM SI MOHOL DOVOLIŤ ROBIŤ, KEBY MA TENTO ŠTÁT ZAPLATIL
    TAK, AKO PLATÍ V „SLOVENSKEJ AKADÉMII VIED“ TÝCH
    „ODBORNÍKOV“, KTORÝ SA POSTARALI O ODSTRÁNENIE
    NÁPISU – KRÁĽ STARÝCH SLOVÁKOV, Z PODSTAVCA SOCHY
    SVäTOPLUKA!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?

  43. Avatar Juraj Valúšek 11. októbra 2011 / 21:00

    Pán Milan,

    Slovania z nášho územia sa nesťahovali do Rumunska. To, o čom som písal, boli vojská Slovanov, veľmi pravdepodobne starých Slovákov, ktoré útočili na územie Byzantskej ríše. Aj títo sa však volali rovnako ako ich dolnodunajskí kolegovia. V tomto období však územie dnešného Bulharska a niekdajšej Juhoslávie Slovanmi obývané nebolo. Za vlády Justiniána ešte hranice ako tak fungovali.

    Až príchod Avarov a ich agresia voči Byzantskej ríši spustila ďalšie masové nájazdy Slovanov, avšak teraz s tým, že Slovania neodišli. Ján z Efezu píše:

    „V treťom roku po smrti cisára Justína [581] a za vlády víťazného Tibéria vytiahol prekliaty národ Slovanov, prešiel cez kraje Tesálie a Trácie celou Heladou, zaujal veľa miest a pevností, ovládol, pálil a pustošil i zaujal kraj a usadil sa v ňom slobodne a bez obavy ako vo svojom vlastnom. To trvalo až štyri roky, a to dovtedy, kým bol cisár zaujatý vojnou v Perzii [572–591] a kým všetky svoje vojská posielal na východ. […] A hľaďže, do dnešného dňa, a to v roku 583, bývajú, sedia spokojne v rímskych provinciách bez starostí a strachu, rabujúc, vraždiac a páliac, obohacujúc sa a prisvojujúc si zlato a striebro, konské stáda a veľa zbraní. Naučili sa viesť vojnu lepšie, ako Rimania.“

    Východorímska ríša nedokázala zabrániť vlnám slovanských kmeňov usadzovať sa na jej teritóriu. Tu si pripomeňme správu Konštantína Porfyrogeneta o Chorvátoch a Srboch, ktorí prišli za vlády cisára Herakleia (610-641) do krajín západného Balkánu južne od Drávy a Dunaja. Spomínajú sa tu ako držitelia krajiny Avari, no je jasné, že tu sídlili skôr Slovania v avarskom područí. Chorváti a Srbi sa zmocnili týchto území a ako federáti Byzancie a obrancovia proti Avarom (aspoň podľa Porfyrogeneta).

    Pre severných Slovanov i dolnodunajských kronikári používali rovnaké meno: „Sklavinoi“.

    Pán Sláv,

    k dokazovaniu slavicity Eskimákov, Hotentótov či Hurónov nemáte ďaleko. Lebo vašou „jazykovedou“ môžeme dokázať, že Venetoi, Uenetoi, Inuitoi… a Inuiti sú Eskimáci.

    Odmietate antické pramene. Aký však máte dôvod? Tacitus vedel rozlíšiť germánske a keltské jazyky, dokázal odlíšiť Osov, ktorí rozprávali „panónsky“, od „galsky“ hovoriacich Kotínov a germánsky hovoriacich Svébov.

    Tacitus o vzdialenejších národoch má zahmlenejšie predstavy:

    „Tam končí Svébsko. Som na pochybách, či mám národy Peucinov, Venedov a Fennov rátať ku Germánom, či k Sarmatom. Hoci Peucini, niektorí ich volajú Bastarni, sa ponášajú jazykom, spôsobom života, sídlami a príbytkami na Germánov. Všetci sú špinaví a náčelníci tupí a nečinní. Keďže sa miešajú sobášmi so Sarmatmi, svoj zovňajšok majú tak trochu zohyzdený ako Sarmati. Aj Venedi prijali veľa zo sarmatských mravov, lebo sa potĺkajú za lúpežou po lesoch a vrchoch, ktoré sa týčia medzi Peucinmi a Fennmi. Týchto [t. j. asi Venetov] predsa len skôr možno rátať ku Germánom, pretože si stavajú domy, nosia štíty a majú radi pochod a svižnosť: všetko je to naopak ako u Sarmatov, ktorí žijú na voze a na koni.“

    Spoznáva podobnosť jazyka Bastarnov a ostatných Germánov (hoci si nie je istý). To však hovorí o vzdialených krajinách, kam rímska noha nevstúpila.
    Lenže pohraničie za Rýnom a Dunajom poznať Rimania museli, bolo to strategicky dôležité. Veliteľ potreboval poznať miestne pomery, potreboval tlmočníkov pre svojich diplomatov, potreboval mať svojich agentov. Musel vedieť akou rečou rozprávajú, aby mohol poslať správneho tlmočníka. Nepodceňujte ich informovanosť, aj vtedy informácie vyhrávali vojny…

    Vaša druhá narážka je na koncovku mien „-mir“, príp. „-mar“ alebo „-mer“. Ak som tomu dobre porozumel, tak tvrdíte, že slovo mier je zrozumiteľné len Slovanom a preto takéto meno prezrádza Slovana.

    Kto je však Slovan? Slovan je človek, rozprávajúci „sclauonice“. Teda hoci mám grécke meno „juraj=georgos=roľník“, som Slovan. Meno neurčuje etnicitu ani jazykovú príslušnosť. Germán menom Iulius Civilis by Vám vedel rozprávať 🙂 A Arnulfov syn Svätopluk (Zuentibald) z rodu Karolovcov by sa asi nehlásil k Slovanom, verte mi 😀 Tak ako ja nie som Grék (nemám na to ani plat).

    Môžete dokázať, že THIUDIMER, VALAMER a VIDIMER rozprávali slovanským jazykom? Nemôžete. Ale keďže boli Góti, ja Vám pokojne dokážem, že boli Germáni. Hovorili gótsky a gótštinu zo starých germánskych jazykov poznáme dobre, lebo biskup Wulfila preložil Bibliu do gótštiny. Tu je ukážka, ako sa modlili títo traja Otčenáš:

    „Atta unsar, þu in himinam, weihnai namo þein. Qimai þiudinassus þeins. Waírþai wilja þeins, swe in himina jah ana aírþai. Hlaif unsarana þana sinteinan gif uns himma daga. Jah aflet uns þatei skulans sijaima, swaswe jah weis afletam þaim skulam unsaraim. Jah ni briggais uns in fraistubnjai, ak lausei uns af þamma ubilin. Unte þeina ist þiudangardi jah mahts jah wulþus in aiwins.“

    Úplní Slovania, že?

    Ale aby som bol úplný. Slovo MER/MAR/MIR v iných jazykoch:

    Asi najvzdialenejšie sú nám semitské jazyky, kde slovo MAR znamená pán, slobodný muž. Ak máte Bibliu, viete, že v knihe Apokalypsa sa nachádza aramejské zvolanie MARAnatha = príď, pane. Slovo MAR zaznieva v mene boha MARDUKA. V tomto význame sa dostalo do perzských čiže iránskych jazykov. V rôznych obmenách znie aj ako „MARD“ či „MRU“.

    Avšak indoeurópske jazyky majú aj určitý základ pre slovo MAR/MER. Je to slovo, ktoré označuje veľké vodné plochy. Praindoeurópske slovo MAR sa odráža v latinskom MARE (more), nemeckom MEER, litovské MARES (zátok), nemecké MOOR (močiar)…

    Ďalej nezabudnime na nemecké MEHR (viac). Tomu aj rozumejú.

    A ešte poukážeme na staroiránske MIHR, ktoré v starých perzských spisoch z 3. – 7. st. n. l. znamenajú božstvo Mitru, alebo zmluvu, ale najčastejšie slnko. Perzské slovo MIHR sa používalo na označenie zhody, súladu a harmónie (teda významovo najbližšie nášmu slovu MIER). Je známe, že slovanské jazyky majú mnoho spoločného s iránskymi, napokon v ich blízkosti sídlili iránsky hovoriace sarmatské kmene.

    A k nosovkám: spomínali ste čítanie originálov. Pozrite si Život Konštantína a Život Metoda v originále, v cyrilike. Sú tam nosovky.

  44. Anton Hrnko Anton Hrnko 11. októbra 2011 / 21:02

    Žiadne argumenty okrem táranín som si nevšimol. Ale to len na okraj. Nie som platený SAV a nie všetci historici zo SAV majú názory, ktoré si osvojil ten, kto nápis dal odstrániť. Nápis neodstránili historici (tí majú nárok na svoj názor). Nápis odstránil niekto, kto sa dočasne dostal do pozície, že o ňom mohol rozhodnúť. Verte, ten nápis sa tam vráti.

  45. Avatar Metod J. Sláv 12. októbra 2011 / 12:36

    Pán Valúšek,
    na jednom blogu sa jeden prispievateľ vyjadril, že Vy ste archeológ.

    Prosím, popíšte nám ako rozpoznávate germánsky črep od slovanského.

    Lebo z toho, čo som o tom čítal, mňa človeka, ktorý sa usiluje pri interpretácii
    našich dejín vychádzať z toho, čo „vidím okolo seba dnes“ (z rukolapných faktov),
    ide „poraziť“.

    A „poraziť“ ma ide, keď v, na Západe vydanej a u nás preloženej, populárnovedeckej
    knihe fundovane (súdiac podľa zhody ostatných údajov s údajmi v iných knihách)
    podávajúcej prehľad dejín sa dočítate,

    ŽE vami vyššie spomenutý JUSTINIÁN MAL SLOVANSKÝ PôVOD, BOL SLOVANOM
    s „dovetkom“, že do smrti sa nezbavil barbarského prízvuku.

    A hneď na to sa v Historickej revue od „otitulovaného“ neznámeho historika dočítate,
    že to o tej slovanskosti Justiniána nie je pravda,
    že si to vymyslel dajaký pravoslávny cirkevný činiteľ,
    A TO BEZ UVEDENIA „ZDROJA“ „TOHTO ODHALENIA FALZIFIKÁCIE DEJÍN“ !!!

    TAK „ZÁPADNIAR“ S ŤAŽKOSŤAMI (viď „dovetok“: Do smrti sa nezbavil barbarského
    prízvuku.) PREŽREL NOVÉ ZISTENIA,

    ALE AKÝSI „JANIČIAR“ ZO SLOVENSKA TO NEMIENI PREHLTNÚŤ,
    A „ARGUMENTUJE“ „ODHALENIAMI“ AKÝCH SI PRACHOM ZAPADNUTÝCH,
    UŽ DÁVNO HNIJÚCICH „MÁLOVEDKOV“ ?!?!?!?!?!?!?!?!?!

  46. Avatar Juraj Valúšek 13. októbra 2011 / 23:40

    Pán Sláv,

    Vaša reakcia je trošku od veci, ale beriem to tak, že uznávate, že ten, kto má v mene „-mir“, „-mar“ alebo „-mer“ nemusí byť Slovan (lebo gótsky jazyk je 100% germánsky).

    Nuž, k Vašej otázke. Najprv Justinián – nečítal som žiaden jeho životopis, preto Vám neviem odpovedať. Odporúčam Vám, aby ste šli „ad fontés“, zistite si, ktoré pramene hovoria o jeho pôvode a porovnajte verzie. Pokiaľ ja viem, bol to romanizovaný Illýrčan. Jeho materinská reč bola vidiecka latinčina. Ale nečítal som to v žiadnom prameni, takže neručím. Slovanmi však boli často (spolu s Turkami) mamlúci, otroci moslimských arabských vládcov, slúžiaci ako ich elitné vojenské jednotky a v týchto funkciách často získali i mimoriadne postavenie na ich dvoroch. To len na okraj.

    No a k prvému – nie, nie som archeológ. Ale zaráža ma Váš postoj. Postoj pohŕdania voči profesionálnym historikom. Ja som viackrát na tomto blogu p. Hrnkovi oponoval. Ale neodvolával som sa na pseudojazykovedu, ale na práce jeho kolegov, ktorí majú iný názor. Dejepis je veda a vedec občas musí uznať, že kým nie je podaný dôkaz, môžu vedľa seba paralelne jestvovať rôzne hypotézy. Páči sa mi prístup tých, ktorí zvyknú vymenovať všetky relevantné hypotézy a až potom sa k niektorej z nich priklonia, príp. priznajú, že za súčasného stavu poznania sa nedá jednoznačne prikloniť k ani jednej. Je to veda, ako každá iná, má svoje pravidlá, ktoré podliehajú určitým epistemologickým kritériám. Spochybňovať ich prácu znamená pohŕdať ľudským rozumom.

    Takže Vy neviete rozoznať „germánsky črep od slovanského“, ale spochybňujete historikov. Keby ste aspoň mali potuchy, ako sa robí historický výskum, nemohli by ste sa pýtať takéto banality. Lenže ak neviete tieto banálne veci, kde beriete tú drzosť kritizovať profesionálov? Zamyslite sa nad svojím postojom.

    Teraz k veci: Nie som archeológ, ale mám zopár známych historikov a archeológov (poznáme sa z gympla). Zhruba teda viem, ako sa „rozoznávajú črepy“.

    Archeológia sama o sebe vie len objaviť a klasifikovať nejaký nález podľa určitých spoločných znakov. Príklad: ujo archeológ vykope dedinku a pohrebisko. Nájde keramiku, pohrebnú výbavu, časti oblečenia, postroj koňa, zbrane… Určité spoločné znaky zaznamená a nazve ich menom KULTÚRA. Buď objaví novú, alebo nálezisko zaradí podľa spoločných znakov k už objavenej kultúre.

    Kultúry sa dajú datovať podľa chronologicky citlivého materiálu (napr. mince), využíva sa aj dendrochronológia a uhlíková metóda.

    Problém je priradiť kultúru nejakému etniku. Tu si archeológia sama zväčša nepomôže (iba ak by objavila nejaký nápis). Sem musí prísť historiografia, ktorá kriticky skúma pramene (kroniky, letopisy). Na základe datovania archeológov historiografia určí – v tomto období v tomto priestore podľa týchto prameňov tu bol tento kmeň. A zistíme, že nejaká kultúra má nositeľa – nejaký národ, či kmeň. (Samozrejme, kultúry mohli byť i nadetnické, čiže rovnakú hmotnú kultúru mohli mať rôzne etnické skupiny.)

    Archeológia dokáže veľa, ale bez historiografie len ťažko určí etnicitu. Prím tu hrajú pramene. Lenže tie Vy odmietate úplne. Prečo? Lebo Vám nesedia do Vašej pseudoetymológie. To však nie je logicky únosné. Archeológia a pramene sa navzájom korigovať môžu a musia. Ale tvrdiť o nejakom slove, že je slovanské a kvôli tomu odmietnuť výsledky archeológie a historiografie, je ako keby sme mali tisíc pokusov, 990 ukáže výsledok „x“ a desať „y“. Každý vedec a rozumný človek povie, že správny výsledok je „x“. Vy hovoríte, že správne je „y“, ale rovnicu prepísať neviete.

  47. Avatar Pomocník 14. októbra 2011 / 3:18

    Pán Sláv, najprv pozitívne: máte do istej miery (teda viac ako si pán Hrnko myslí) pravdu. Každý kto sa etymológiou niekedy zaoberal a dôkladne pozná jazyky, rozumie čo píšete, a že tie vaše argumenty sú väčšinou technicky správne. Ľudová etymológia to nie je, teda nejde len o argumenty založené len na povrchnej podobnosti slov. Napríklad to s tými Keltmi a iné považujem za veľmi pozoruhodné pozorovanie. Aj s tým príkladom o Justiniánovi ste to uviedli veľmi výstižný príklad toho, čo sa na Slovensku dnes deje. Veľmi výstižný.

    A teraz negatívne: Na druhej strane často neberiete do úvahy faktor náhody a že v etymológii jednoducho je skoro vždy možné rovnako kvalitne argumentovať viacerými spôsobmi, teda: nie je to matematika. Ak etymológiu budete dlhšie sledovať alebo tak už robíte, tak zistíte napríklad, že je proste možné, že aj tí Germáni alebo hocikto iný mali niečo na -mir, nech už to znamenalo čokoľvek (hlavne keď ide o takú krátku skupinu hlások, je väčšinou možné takmer „všetko“, iné je to pri dlhých slovách). Takže skúste to brať tak, že hoci sa vám osobne zdá, že to, čo píšete je technicky bezchybný etymologický reťazec, tak môžu existovať viaceré rovnako dobré a vy nemôžete bez dodatočných (aj nejazykových) informácií vedieť, ktorý z nich je ten správny (možno váš, možno iný).
    P.S: A toho Valúška môžete z obsahového hladiska ignorovať, vidíte že len ako vždy sype frázy a ani spolovice nerozumie tomu, čo píše.

  48. Avatar Juraj Valúšek 14. októbra 2011 / 8:09

    Pán Pomocník,

    ďakujem Vám, že ste mi prišli na pomoc. Už som si myslel, že so svojím ledvapriemerným IQ to tu budem musieť zvládať sám. Našťastie, Vaša genialita ma zachránila 🙂

    Samozrejme, že ani spolovice nerozumiem tomu, čo som popísal, možno ani štvrtinu nie, to len Vy vo svojej veľkodušnosti ste mi prihodili viac – vďaka! 😀

    Avšak verím, že Vy, ako erudovaný etymológ, archeológ, historik, antropológ, psychológ, politológ, meteorológ a astrológ uznáte, že hoci tomu nerozumiem, nabifľoval som sa to správne a nepopísal som tam nezmysly 😀

  49. Avatar Metod J. Sláv 14. októbra 2011 / 11:44

    Pán Pomocník,

    ďakujem Vám za podporu i kritiku.

    Podľa toho ako píšete tak ste jeden z mála, ktorý vie skutočne čítať s porozumením 🙂
    Tu narážam na tú, pre mňa „nepochopiteľnú“ skutočnosť, že naše násťročné deti
    rozumejú písanému textu horšie ako anglické,
    veď rodení „angličani“ majú aj v dospelosti problémy „so spelovaním“,
    nie to ešte s chápaním „doslovného“ významu 2/3 ich slov románskeho pôvodu ???

    Spomínam to preto, lebo pán Valúšek zle prečítal moju otázku.

    Pán Valúšek ja viem ako archeológovia rozoznávajú germánsky črep od slovanského,
    ALE MŇA IDE PORAZIŤ Z „INFANTILNEJ LOGIKY“ UPLATŇOVANEJ PRI TOMTO
    „VÝSOSTNE VEDECKOM POČINE“.
    Veď len uvážte máte v ruke črep rovnakého tvaru, rovnako zdobený, a vy ten,
    ktorý je robený na hrnčiarskom kruhu vyhlásite za germánsky,
    a ten, ktorý je vyrobený len v ruke vyhlásite za slovanský,
    lebo „Slovani boli tak blbí, že nepoznali hrnčiarsky kruh“,
    podľa „našich“ „ge-bír-ovcov“ = „u-piv-cov“, toť ľudová etymológia, ktorá je oveľa bližšia
    pravde ako „seriózna“ ( = „starecká“ 🙂 ) etymológia 😀 .

    A ešte, pán Pomocník, k tej „kritike“ si nájdete odpoveď v tom, čo som odpovedal
    istému pánu Mirkovi na inom blogu, a ktoré z časovej tiesne pripájam celé:

    Metod J. Sláv hovorí:
    13/10/2011 o 11:41

    Pán Mirek,

    niekedy sa vo svojich úsudkoch dokonca blížite pravde , napríklad v tom “sudcovstve”

    do tej miery, že ja som vo volenej funkcii, ktorá sa za socializmu nazývala Sudca z ľudu.

    Práve aj z titulu tejto funkcie, som si vytríbil vnímanie na to, kto hovorí pravdu, a kto klame,
    čie dôkazy sú pravdivé, hodnoverné, vedecké …, a koho dôkazy sú “vyfabrikované”, zamerané
    “na city”, zneužívajúce diery v zákonoch, diery v poznaní bežne vzdelaných ľudí, …

    A PRÁVE Z TITULU TEJTO FUNKCIE VIEM, ŽE “GENETICKÉ DÔKAZY” SÚ V DNEŠNEJ DOBE
    TIE NAJISTEJŠIE DÔKAZY, lebo už aj nahrávky, nie len dokumenty, sa dajú perfektne
    sfalšovať, a výpovede svedkov aj “po prísahe” pred súdom to je “kapitola sama o sebe”.

    Metod J. Sláv hovorí:
    13/10/2011 o 20:19

    No, a na “lokalizáciu genómu” nám slúži chemická analýza zloženia zubov.

    Náš “Oci” podľa zloženia zubov vyrastal v severnej Itálii a genóm má ako my.

    Čo z toho vyplýva?

    Plus, moje jazykovedné poznanie mi hovorí, že jazyky sa nemenia tak rýchlo,
    ako je to dnes prezentované.

    Práve teraz pozerám/počúvam dokument o tzv. Germánoch na VIASAT HISTORY.
    A chechtám sa, keď v pozadí počujem češtinu hercov.
    Tak, vravím si, “ekonomika” (snaha ušetriť pri nakrúcaní) donútila nadutých
    dnešných radobypotomkov “Germánov” nakoniec natočiť pravdu.

    Tých zopár skomolených “germánskych” mien, ktoré zapísal Caesar,
    my, súc podporení “genetickou jednotou” v celej širšej strednej Európe,
    sme schopní napríklad meno

    ARIOVIST “PRETLMOČIŤ” AKO SKOMOLENINU SLOVANSKÉHO MENA JAROVÍT !!!

    Ináč aj dnešné “germánske” slovo DOLMETSCHER JE SKOMOLENINA NÁŠHO TLMOČNÍK.
    A NÁŠ TLMOČNÍK JE ZAPÍSANÝ UŽ V DOBE RÍŠE MITANNI V 15. STOR. PRED N. L.
    AKO MENO OSOBY Talami.

    Ja osobne “verím”, že s pribúdaním genetických a “chemických” analýz vykopaných kostier,
    moja “drzá jazykoveda” dôjde k novým potvrdeniam.

    Kým čakám, čítam staré texty, napr. tzv. Etruské, a zisťujem, že Antonín Horák
    a iní, vedcami neuznaní pred ním sú k pravde bližšie ako “akademici” !!!!!!!!!!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *