Ešte raz (naposledy?) o otázke Námestia Ľudovíta Štúra

Tak už som ten „zázrak“ videl in extenzo. Kým som to videl len na fotografii, nazval som to „medovou sochou“. Ale v realite som utrpel mierny šok. Nielen chudák dávno nebohý J. Fadrusz, ale aj cisárovná Mária Terézia sa musia obracať v hrobe, žeby ich práca a dielo mali byť predstavované takouto „skulptúrou“. Odhliadnuc od toho, že onen orwellovsky sa nazývajúci vraj okrášľujúci spolok zavádza verejnosť, lebo on nechce postaviť sochu Márie Terézie ako ju prezentuje, ale súsošia maďarských husárov a kráľovnej, nemôžem uveriť, že si niekto na začiatku 21. storočia môže dovoliť v hlavnom meste Slovenskej republiky urážať vkus verejnosti takým nehoráznym gýčom. To, keby sa pán Mačuha vybral niekde na západnú hranicu Českej republiky a nakúpil v tamojších vietnamských obchodíkoch zopár trpaslíkov a ponúkol ich na umiestnenie do niektorých materských škôl na bratislavských sídliskách na pobavenie detičiek, by som mohol chápať ako okrášlenie, zľudštenie priestoru, ale toto!!?? To hádam nie!  Len mi nejako chýbajú tirády tých, ktorí sa tak vehementne pustili do vraj nevkusnej sochy kráľa Svätopluka na hrade. Nejako nepočuť ich odsudzujúce hlasy, ich „spravodlivé“ rozhorčenie nad tým, že si niekto na Slovensku dovoľuje takýmto spôsobom podceňovať schopnosť občana Slovenskej republiky rozlíšiť umelecké dielo od slaboduchej atrapy. Lebo J. Kulicha možno nemať rád, možno nesúhlasiť s jeho estetickými a ideovými prístupmi, ale nemožno povedať, že jeho dielo nemá umeleckú hodnotu. Ale toto??!! Týmto by sa mala prezentovať Bratislava??!! Boh nás uchovaj!

Nie však o tom som chcel hovoriť. Čítajúc niektoré diskusie na internete so znechutením registrujem skutočnosť, že na Slovensku sa nachádzajú jednotlivci, ktorí nepokladajú za potrebné vážiť si svojich starých otcov a praotcov a v pochybnom snažení byť „svetoví“ by neváhali na nich obrazne povedané napľuť. Za takéto pošpinenie pamiatky našich dedov a pradedov pokladám aj podporu pokusov nepriamo morálne rehabilitovať nedemokratický, protiľudový a utláčateľský režim Uhorska z obdobia po vyrovnaní, teda z obdobia, keď vrcholil národnostný a ľudský útlak príslušníkov jeho nemaďarského obyvateľstva vrátane Slovákov. Za pokus o rehabilitáciu režimu Uhorska spred prvej svetovej vojny, ale aj za morálne diskreditovanie obetí prvej svetovej vojny, bojovníkov za národné oslobodenie Slovákov a Čechov a tvorcov našej slobody r. 1918, považujeme aj snahu o opätovné umiestnenie súsošia maďarských husárov a Márie Terézie v centre hlavného mesta Slovenska. Dokonca by – podľa zámerov neznámych sponzorov a podporovateľov tohto projektu – mal  tomuto súsošiu ustúpiť tvorca moderného, demokratického národného programu Slovákov Ľ. Štúr.

Myslím si, že slovenská verejnosť by mala vysloviť zásadný nesúhlas s reinštaláciou akýchkoľvek sôch alebo súsoší, ktoré spochybňujú morálnu, právnu i politickú legitimitu slovenského národa opustiť r. 1918 žalár národov Rakúsko-Uhorsko. Som presvedčený, že v tomto konkrétnom spomínanom prípade nejde o žiadnu nevinnú sochu múdrej panovníčky Márie Terézie, ktorej význam v našich dejinách nechcem spochybňovať, ale o zobrazenie panovníka v pozícii, keď sľubuje vernosť Uhorsku a prísaha brániť jeho integritu proti všetkým nepriateľom. Osoba konkrétneho panovníka je v súsoší bezvýznamná; nemožno teda toto súsošie považovať za súsošie Márie Terézie, ale za to, čím v skutočnosti aj bolo – pomníkom spupnej maďarizácie a veľkouhorskej nadutosti. Socha bola postavená v období tzv. milénia na konci 19. storočia v čase vrcholiaceho národnostného útlaku a pre našich dedov a pradedov aj tento útlak symbolizovala. Jej celková ideová koncepcia je v príkrom rozpore s existenciou nezávislej, suverénnej Slovenskej republiky, a preto v žiadnej podobe nepatrí na verejný priestor, tobôž nie v našom hlavnom meste.

Okrem toho organizácia, ktorá obnovenie tohto súsošia obhajuje, tvrdí, že ho zničili „českí legionári, vandali a bratislavská luza“. Rozhodne sa treba proti takejto interpretácii tejto dejinnej udalosti ohradiť, pretože výbuch vášni okolo daného súsošia nebol náhodný. Predchádzali jej nielen niekoľko desaťročí národnostného a sociálneho útlaku, ale aj útrapy prvej svetovej vojny, vyvolanej Rakúsko-Uhorskom, v ktorej padlo okolo 69 000 Slovákov, okolo 300 000 Čechov a ďalšie desaťtisíce zostali trvalo telesne postihnutými. Nazvať ich spolubojovníkov a pozostalých, ktorí v hneve nad pokusmi exkráľa Karola IV. o obnovu Uhorska, teda štátu zodpovedného za ono utrpenie, nečakali na riadne vyplnenie zákona národného zhromaždenia o odstránení pomníkov symbolizujúcich predchádzajúci národnostný útlak a sami ho zničili, vandalmi a luzou je pošpinením ako obetí prvej svetovej vojny, tak aj zakladateľov česko-slovenského štátu.

Čudnú dobu žijeme. Človek chápe, že ekonomické problémy, najmä keď sú dlhodobé, vplývajú na hodnotový svet bežných ľudí. Nechce sa mi však veriť, že sme až tak generálne dezorientovaní, žeby sme si prestali vážiť našich predkov trpiacich a bojujúcich za našu národnú slobodu. Preto som aj presvedčený, že sa nenájde v Bratislave niekto, kto by dovolil takéto barbarstvo. Lebo nijako ináč ako protinárodné barbarstvo by sa nedalo nazvať odstránenie sochy Ľudovíta Štúra a jeho nahradením gýčovou atrapou zo sveta Snehulienky a siedmych trpaslíkov.

 

PS: V novembri 1918 v Budapešti rozvášnený dav rozbil v zostave sôch na Námestí hrdinov sochu Františka Jozefa II. a takisto boli z piedestálov odstránení habsburskí panovníci Ferdinand I., Karol III., Mária Terézia a Leopold II. Tieto sochy tam už nikdy neboli vrátené a Maďari o tom ani neuvažujú. Oni si totiž seba a svojich predkov vážia kompletne, bez výnimky. To len na Slovensku sa vždy nájde zopár zhavranených synov, ktorí sú ochotní aj matkin hrob rozryť.

 

11 Responses

  1. Avatar Metod J. Sláv 25. septembra 2011 / 10:01

    Pán Hrnko, máte môj plný súhlas v otázke „reinštalácie“ toho maďarónskeho gýča !!!

    Žiaľ dejiny nás učia, že náš národ „prekypuje“ takými „osobnosťami“, ktoré pre vidinu
    väčšej skyvy chleba zo stola „momentálnych okupantov“ (dnes „ekonomických“),
    sú ochotní, citujem, „aj matkin hrob rozryť“.

    Najtragikomicky vyznieva Sándor Petőfi, ktorý je v matrike zapísaný ako Alexander Petrovič,
    a aj na náhrobku má vyryté Alexander Petrovič.

    Tento maďarón svojho času mal vyhlásiť:
    „Keby som vedel, v ktorej žile mi koluje slovenská krv, tak si ju vyrežem.“

    Napriek tomu bolo dovolené dnešným maďarónom premiestniť
    jeho sochu z periférie do centra slovenského hlavného mesta???

    SLOVÁCI ZOBUĎTE SA !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  2. Avatar miro44 3. októbra 2011 / 15:41

    p.Hrnko, opäť môj súhlas s obsahom tohto príspevku ktorý týka reinštalácie, resp. reinkarnácie sochy Márie Terézie v Bratislave. Divím sa, že sa doposiaľ neozvala proti tejto soche tiež židovská obec, keďže Mária Terézia ešte dávno pred Adolfom Hitlerom prijala tvrdé protižidovské, priam rasistické zákony podľa ktorých sa všetci židia museli „identifikovať“ žltými páskami na rukávoch a nechala ich vysťahovať z Viedne a Prahy, dokonca trvala na ich vysťahovaní aj z územia dnešných Čiech, od čoho upustila až po naliehaní jej poradcu Kaunitza, že by to malo tvrdý dosah na príjem z daní od týchto obyvateľov. Trvala na vysťahovaní protestantov a kalvínov do najodľahleších oblastí Sedmohradska a Báčky, nechala popraviť x občanov z juhočeských obcí za to, že z týchto obcí prihlásilo zopár brancov do vojska bavorského kráľa a vypáliť obce, ktoré sa zúčastnili na sedliackej vzbure. Mária Terézia vo viacerých prípadoch podľa historikov oslobodených od prohabsburgskej ideológie nepostupovala moc „múdro“, mala iba šťastie na múdrych poradcov. Naviac, ako mi je známe, už jednu jazdeckú sochu v Bratislave má a nachádza sa v parku prezidentského paláca. Je predovšetkým na vás bratislavčanoch, aby ste sa rozhodne postavili proti jej reinštalácii v akejkoľvek podobe a na akomkoľvek mieste. Je pravda, že niektorí Slováci majú buď krátku alebo žiadnu historickú pamäť a majú priam otrockú potrebu sa komusi kdesi pchať aj keď ich o to nikto nežiada a neprosí, ako v tomto prípade predstavitelia tzv.BOS /pokiaľ nie sú niekým za to dobre zaplatení – v tom prípade je to však o to smutnejšie/. Je mi zle aj z toho, keď som zbadal na záberoch v televízii, že v prijímacej sále prezidentského paláca v Bratislave sa nachádzajú obrazy rasistky Márie Terézie, jej manžela-cisára svätej rímskej ríše nemeckého národa, inak známeho obháňača viedenských pobehlíc a jej otca Karola VI. inak agresívneho psychopata a vraha,ktorý bezdôvodne zastrelil svojho dvorana, namiesto portrétov z radov významných osobností Slovenska. Toto je skutočný obraz vlasteneckého cítenia ľudí, ktorí ich tam zavesili a ktorí ich tam trpia, len čo je pravda.

  3. Avatar Andrea 7. októbra 2011 / 9:13

    Ja uz neviem najst spravnych slov na to co sa na Slovensku deje. To je nieco hrozne a neuveritelne. Zo sturovho namestia odstranit sochu Ludovita Stura…………………………ved to je neuveritelne. Ved toto uz je hamba. Banda prasiva……………………..co uz si to dovoluju to uz prekracuje hranice. Banda skorumpovana, aj vlastnu mater by zapredali keby bolo treba. Slovaci nie su slovaci, nebojuju za svoje prava, daju hlavy dole a nic nerobia. Toto keby sa stalo v zahranici, by ste mali vidiet co by bolo. Kazda krajina si vazi svojich vyznamnych predkov. Vsak bez Ludovita Stura by nebola slovenska rec. On co tak bojoval za nase prava…………………………….a my nechame so sebou manipulovat.

  4. Avatar Miloslav Dubec 7. októbra 2011 / 20:44

    Vážení, kto vám povedal, že sa ten “Okrášľovací spolok” založili Slováci? Podľa mňa je to vylúčené, žiaden Slovák by nemohol takto vyvádzať proti svojmu národu!!!

  5. Avatar Marcel 9. októbra 2011 / 10:06

    Minule som počúval p. Mačuhu v rozhlase, kde o.i. spomínal úžasné výsledky prieskumu BOS, ohľadom verejnej mienky, nielen obyvateľov Bratislavy, na umiestnenie súsošia MT. Neviem,ako vy,ale ja mám dojem,že zavádza./či?/ Som sice zo „vzdialeného“ východu,ale v mojom okolí buď o osadení inkriminovaného súsošia nič nevedia,alebo znalí veci,striktne túto iniciatívu odmietajú./plný súhlas s názormi p.Hrnka/

  6. Avatar Pomocník 20. októbra 2011 / 23:20

    Ani v Bratislave o tom nikto vlastne nič nevie. O Svätoplukovi vedel všelikto, ale tá posledná kvázisocha MT prešla pomerne – a asi úmyselne – nenápadne. Ja keby som to nesledoval viac-menej cielene v tlači, tak o tom ani neviem.

  7. Avatar Anna Blahová 28. októbra 2011 / 10:17

    Okrášľovací spolok nadväzuje na činnosť okrášľovacieho spolku, ktorý založil mešťanosta Just, ten istý, ktorý organizoval výpravy proti štúrovským dobrovoľníkom. Je za tým J and T a mladí inteligentní chlapci, ktorí nepoznajú históriu, alebo ju poznajú a vnímajú ju čierno-bielo. No teraz nevidia to, čo naozaj bolo čierne. Sochy by mali stáť tam, kde stoja. Už legionárom sa socha Márie Terézie nepáčila, lebo je to gýč, tí mali vkus.

  8. Avatar štúrovec 2. novembra 2011 / 22:48

    Moje tri kratke postrehy:

    1. Bratislavsky okraslujuci spolok asi zije mentalne v roku 1914. 🙁

    2. O Márii Terézii by sa mohli vydavat nejake spisy, robit besedy, pisat clanky, lebo na vladarku zlocineckej monarchie toho urobila relativne dost dobreho, ale jasne, ze aj kopec zleho. Stavat jej sochy, ale rozhodne netreba.

    3. Co sa tyka susosia štúrovcov, ja ako štúrovec telom aj dusou, som jednoznacne proti jeho premiestneniu. Ale kludne napisem, ze susosie sa mi bohvieako nepaci a aj namestie by mohlo vyzerat kulturnejsie. Susosie predsa zobrazuje prvu a podla mna aj najslavnejsiu politicku generaciu novodobych slovenskych dejin (spolu s M.R.Štefánikom) a ta si zasluzi pamatnik a namestie ako sa patri. 🙂

  9. Avatar Dedo Dušan 6. januára 2012 / 21:28

    Je neuveriteľné,že v Bratislave,ktorá je predovšetkým HLAVNÝM MESTOM Slovenska a až potom sídlom „prešpurákov“ sa deje niečo takéhoto.To asi nemá obdobu v Európe-hlásiť sa najprv k satelinému mestu Viedne,k“prešpuráckej “ histórii,reprezentovanej takými“ velikánmi,ako“Schone Náci,“ a Čumil-a až potom k vlastnému národu.Inak tento marazmus zachvacuje aj Košice-na Hlavnej ulici stála za prvej ČSR socha Štefánika,ulica sa volala Štefánikova.Potom prišla maďarská okupácia a Štefánika vyhodili/resp.asi ho stihli odviesťčs.vojská/.Za komunistov tam trónil Gottwald.Po vzniku SR tam dali mestský znak -Anjouského anjela a Štefánik má len bustu v zastrčenej ulici,ktorú poňom narýchlo pomenovali.
    Teda lešie je na tom Štefánik v Dunajskej Strede,aj keď tu žije prevažne maďarské obyvateľstvo-Štefánikova ulica je druhá najväčšia v meste,paralalne s Hlavnou….

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *