Ešte raz (naposledy?) o otázke Námestia Ľudovíta Štúra

Tak už som ten „zázrak“ videl in extenzo. Kým som to videl len na fotografii, nazval som to „medovou sochou“. Ale v realite som utrpel mierny šok. Nielen chudák dávno nebohý J. Fadrusz, ale aj cisárovná Mária Terézia sa musia obracať v hrobe, žeby ich práca a dielo mali byť predstavované takouto „skulptúrou“. Odhliadnuc od toho, že onen orwellovsky sa nazývajúci vraj okrášľujúci spolok zavádza verejnosť, lebo on nechce postaviť sochu Márie Terézie ako ju prezentuje, ale súsošia maďarských husárov a kráľovnej, nemôžem uveriť, že si niekto na začiatku 21. storočia môže dovoliť v hlavnom meste Slovenskej republiky urážať vkus verejnosti takým nehoráznym gýčom. To, keby sa pán Mačuha vybral niekde na západnú hranicu Českej republiky a nakúpil v tamojších vietnamských obchodíkoch zopár trpaslíkov a ponúkol ich na umiestnenie do niektorých materských škôl na bratislavských sídliskách na pobavenie detičiek, by som mohol chápať ako okrášlenie, zľudštenie priestoru, ale toto!!?? To hádam nie!  Len mi nejako chýbajú tirády tých, ktorí sa tak vehementne pustili do vraj nevkusnej sochy kráľa Svätopluka na hrade. Nejako nepočuť ich odsudzujúce hlasy, ich „spravodlivé“ rozhorčenie nad tým, že si niekto na Slovensku dovoľuje takýmto spôsobom podceňovať schopnosť občana Slovenskej republiky rozlíšiť umelecké dielo od slaboduchej atrapy. Lebo J. Kulicha možno nemať rád, možno nesúhlasiť s jeho estetickými a ideovými prístupmi, ale nemožno povedať, že jeho dielo nemá umeleckú hodnotu. Ale toto??!! Týmto by sa mala prezentovať Bratislava??!! Boh nás uchovaj!

Continue reading

Keď vtáčka lapajú…

            Dlho som čakal, s akým priehľadným trikom opäť vystúpi onen vraj Bratislavský okrášľujúci spolok (BOS), aby zamaskoval svoju skutočnú maďarónsku tvár a svojich skutočných hýbateľov. Nebolo treba dlho čakať, aby opäť dokázali, že to s obyvateľmi Bratislavy a Slovenska nemyslia fér a chcú z nich spraviť obyčajných buta tótov.  Predstavili im medovú sochu Márie Terézie, bielučkú ako sneh a zatajili to podstatné, čo iritovalo našich dedov, keď uvedené súsošie dali zbúrať na základe zákona Národného zhromaždenia republiky česko-slovenskej. Som presvedčený, že keby roku 1918 stála takáto socha na námestí v Bratislave, nikoho by ani nenapadlo do nej nejakým spôsobom zavŕtať. Continue reading