Prednedávnom (r. 2009) vydal univ. docent Martin Homza v slovenskej historiografii viacmenej obchádzaný text Uhorsko-poľskej kroniky. Text, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou napísaný začiatkom 13. storočia, je zaujímavý tým, že značne odlišne vykladá začiatky Uhorska od hlavného prúdu uhorského a neskôr i maďarského a slovenského dejepisectva. Ako autor správne poznamenal, túto kroniku možno pokladať za prvý prejav pohostinnej teórie, na rozdiel od napr. Anonyma a ďalších uhorských kronikárov, ktorí sformovali tzv. podmaniteľskú teóriu. V každom prípade ide o zaujímavé dielo a spolu s úvodnou štúdiou skutočne stojí za prečítanie a uvažovanie o ňom.
Ale nie recenziu by som chcel napísať o tomto diele, ale ponúknuť riešenie jednej záležitosti, ktorú docent Homza predkladá aj vo viacerých svojich ďalších prácach: Ide o otázku, kto bol skutočnou matkou zakladateľa Uhorského štátu: kňažná Šarlota, dcéra sedmohradského vojvodu Ďulu, alebo kňažná Adelajda, sestra poľského kniežaťa Meška I., ako uvádza Uhorsko-poľská kronika a ďalšie poľské pramene. Autor uvádza viacero riešení, pritom konfrontuje Uhorsko-poľskú kroniku s Thietmarovou kronikou (súčasník udalosti) i hagiografiou sv. Vojtecha od Bruna z Querfurtu. Dovolím si tu odcitovať zo štúdie doc. Homzu, kde rieši túto otázku:
„Po prvé, neskoršie uhorské kroniky z 13. až 15. storočia uvádzajú ako matku svätého Štefana Šarlotu, dcéru sedmohradského Ďulu. Výklad jej mena má pri tom znamenať Sar-Aldu – Biela lasica. Thietmarova kronika, spoľahlivý prameň zo začiatku 11. storočia spomína ako Gejzovu ženu istú Beleknegini. Súvislosť na základe bielej farby medzi oboma dámami sa núka takmer okamžite. Thietmar o tej istej žene navyše píše, že jazdila na koni, pila vyše miery a údajne v hneve zabila dokonca aj akéhosi muža. Podobný opis charakteru Gejzovej manželky zanechal aj priamy návštevník uhorského dvora, neskorší svätec Bruno s Querfurtu vo svojom variante Života svätého Vojtecha. Podľa neho mal Gejza ženu nesmiernej energie, ktorá síce obrátila krajinu na kresťanskú vieru, ale tá viera bola skazená, horšia od pohanstva. Táto ženská pritom neovládala len svojho manžela, ale celú krajinu.“
V ďalšom rozoberá doc. Homza rôzne varianty možnosti alebo nemožnosti existencie kňažnej Adelajdy a pokúša sa aj o výklad pomenovania „Beloknegina“ tým, že spája farbu bielu s čistotou a múdrosťou (napr. nemecky weiss / weis = biely / múdry). Pritom používa aj názvy typu Belehrad ako možné politické a kultové miesta Slovanov. A práve tu sa docent Homza vydal nesprávnou cestou a keby správne vyložil názvy nielen typu Belehrad, ale aj Biela voda – Čierna voda, Biele more – Čierne more, možno by sa, prekvapujúco, omnoho bližšie dostal k riešeniu svojho problému smerom k potvrdeniu existencie kňažnej Adelajdy.
Ale poďme po poriadku. Z Thietmarovej kroniky i z diela Bruna z Querfurtu si môžeme celkom dobre vytvoriť obraz o manželke kniežaťa Gejzu, otca sv. Štefana. Skrátka bola to zlá ženská s veľkým vplyvom na politiku, vtedy to znamenalo na svojho muža Gejzu. Dokonca jej prišívajú nejakú vraždu. Z toho môžeme usúdiť, že informátori ako Thietmara, tak aj Bruna museli byť ľudia, ktorí nenávideli svoju panovníčku. Podľa Thietmarom použitého pomenovania Beloknagiňa títo informátori z Gejzovho dvora museli byť Slovania, najskôr Slováci. A teraz si dajme otázku: mala slovenská elita z okolia kniežaťa Gejzu príčinu nenávidieť jeho manželku? Myslím, že mali! A veľmi veľkú. Bolo to zavraždenie nitrianskeho kniežaťa – vojvodu Michala! A už tu máme aj mŕtvolu, ktorú jej pripisovali! Zavraždenie kniežaťa Michala bolo jediným prostriedkom, ako mohol Gejza inštalovať svojho syna za knieža do Nitry a zabezpečiť mu tým aj nástupníctvo na ústrednom kniežacom tróne. V dejinách by to nebol prvý prípad, keď ambiciózna manželka prehovorila svojho manžela aj na činy, ktoré by ináč nebol spáchal, len aby zabezpečila pozíciu svojmu potomkovi! Rôznymi Messalinami a inými dámami tohto typu sú zaplnené dejiny nejedného národa, nejedného kráľovstva, nejednej ríše. Thietmarovo tvrdenie, že Beleknegiňa mala niekoho na svedomí, treba brať veľmi vážne. Podľa mňa to mohol byť nitriansky vojvoda Michal!
Teraz sa môžeme pristaviť pri pomenovaní Beleknegiňa. Ale najskôr niečo z mojej pamäti. Môj otec sa narodil r. 1915 v čase, keď jeho otec brázdil fronty prvej svetovej vojny. Ešte počas vojny osirel a keď sa mu otec vrátil z frontu, znova sa oženil. Jeho nová matka bola vzorový typ macochy, ktorá mu z detstva a aj ďalšieho života urobila hotové peklo. Keď mal o nej niečo povedať, nikdy ju nepomenoval ináč ako „Hričovka“, teda podľa miesta, odkiaľ pochádzala (Dolného Hričova). Takéto geografické pomenovanie ľudí, ktorých z nejakého dôvodu nemáme radi, je veľmi časté. Rovnako časté mohlo byť aj v čase, o ktorom pojednávame.
Pozrime sa bližšie, čo by mohol znamenať pojem Beloknagiňa ako pejoratívna prezývka, substituujúca vlastné meno, ktoré sa autorovi prezývky bridí vysloviť. Myslím, že odpoveď väzí v správnom výklade oboch sémantických súčastí daného pomenovania. M. Homza nejde správnom cestou, keď sa snaží vysvetliť geografické názvy z „duchovného“ obsahu biely. Mal by si pozrieť, čo názvy typu biely, biela, biele znamenajú v geografii. Je veľmi starý, ešte indoeurópsky zvyk používať farby ako substitúciu za názov svetovej strany. Biely je severný, čierny je južný, modrý je východný a červený je západný. V geografii sa najčastejšie stretáme z dvojicami Biely – Čierny, kde biely je na sever a čierny na juh. Srbský Belehrad je severným hradom oproti Carihradu; Stoličný Belehrad má svoj pendant v Čiernom hrade, Crngrade = Csongráde; Biela Rus je Severná Rus, Červená Rus je Západná Rus; Čierne more má svoj pendant v Baltskom mori (lit. baltas, lot. balts = biely) a mohli by sme pokračovať ďalej. Rôzne Čierne vody, Biele vody, Schwarzbachy a Weissbachy sú po celom európskom priestore a vždy ide nie o farbu toku, ale o geografickú pozíciu pomenovateľa. Stačí pozrieť na Váh, na Hron atď. aj na Slovensku. Táto skutočnosť je nespochybniteľná!
Nuž a nakoniec nám nezostáva nič iné, ako sa pozrieť na funkciu slova kňagiňa. Slovenské slovníky uvádzajú pri slove kňahyňa len jeden význam – ako zastarané označenie pre kňažnú. Osobne sa nazdávam, že tento výklad je veľmi zúžený. Treba si len pozorne prečítať Dobšinského Prostonárodné povesti a rozprávky a prídeme na to, že slovo kňahyňa je tam požívané v omnoho širšom význame. Jedným z nich je aj vedma, žena ovládajúca mágiu, teda v určitom význame striga alebo bosorka.
Na záver si dovolím ponúknuť moju hypotézu, kto bola Beloknagiňa a prečo niesla túto prezývku, pretože podľa môjho názoru ide o pejoratívnu prezývku. Bola to manželka Gejzu, ktorá mala naň veľmi veľký vplyv, dokonca taký, že ho nahovorila, aby zavraždil svojho brata, nitrianske knieža Michala a zabezpečila tým nástupníctvo na trón pre svojho potomka Vajka – Štefana. Slovenskí príslušníci Gejzovho dvora, zväčša nitrianska šľachta ju preto nenávideli a nevedeli je prísť na meno a nazývali ju prezývkou Boloknagiňa, teda kňahyňa zo severu, resp. bosorka zo severu – teda podľa miesta jej pôvodu, niekde severne od hraníc Nitrianska, teda najskôr Krakova. Tento výklad za veľmi pravdepodobný a pokladám ho za veľmi silný dôkaz existencie Adelajdy, manželky kniežaťa Gejzu a matky sv. Štefana.
Pán Hrnko,
tuším som Vám predčasne gratuloval a pripil.
Neviem si predstaviť, ako sa Vám mohla do celkom dobrej úvahe vlúdiť taká „hrúbka“.
V predchádzajúcom článku (Udalosť, ktorú by sme si hádam….) ste konečne pochopili, že je nesprávne nahradzovať poctivé a všade zaznamenané meno našich predkov Slovenov novotvarom „Starí Slováci“. Jasne ste napisali: „…termín Sclavus, Sclavi bol najskôr etnickým pomenovaním našich predkov a tak ho aj treba prekladať – Sloven, Sloveni (ergo starí Slováci)“,
a na margo českých (a im pritakavajúcich slovenských) dejepiscov nasledovné:
„Neboli to žiadni neidentifikovaní Slovania, ich meno nebolo všeobecným pomenovaním Slovanov, ale ich vlastným kmeňovým a neskôr národným menom. V domácom jazyku vtedy znelo Sloven- a od toho bolo odvodené i domáce pomenovanie ich vlasti, otčiny – Slovenčiny/Slovenska.“
Ako potom môžte písať, že:
„Podľa Thietmarom použitého pomenovania Beloknagiňa títo informátori z Gejzovho dvora museli byť Slovania, najskôr Slováci“ a hneď na to:
„A teraz si dajme otázku: mala slovenská elita z okolia kniežaťa Gejzu príčinu nenávidieť jeho manželku?“
Tak ako to vlastne je, včera ste zabudli, čo ste písali predvčerom?
Slovania, alebo Sloveni?
Klobuk dolu, posledne dva clanky na vasej stranke su vynikajuce. Este aby si ich precitali aj ludia kt. historia zivy. Zaujimalo by ma dokedy sa bude tako kronika v oficialnych kruhoch prehliadat.
Neviete ci existuje aj nejaka ina kronika tej doby kt. sa venuje nasemu uzemiu a este nebola prelozena?
Zabúdate, že biely síce znamená aj svetovú stranu, ale zrejme len v geografických názvoch, teda v spojeniach s názvom nejakej krajiny, slovami typu hrad a podobne. Je veľmi nepravdepodobné, že by to platilo aj pri spojení so slovom typu vedma a ešte k tomu z významovým posunom, že výraz vyjadruje niečí pôvod. Na to by bolo treba doložiť, že sa to takýmto spôsobom naozaj v jazyku používalo aj mimo geografických výrazov. Po druhé, nemám k tomu nič po ruke, ale rád by som vedel, odkiaľ je to konkrétne priradenie farieb k svetovým stranám. Obyčajne sa totiž uvádza, že napríklad tie farby ruských oblastí sú podľa systému biela – západ, čierna – sever, červená – juh.
Pomocník,
po prvé: to, čo som predložil, je hypotéza, v ktorej fakty do seba zapadajú, resp. sú vysoko pravdepodobné. Preto som ju ponúkol na úvahu.
po druhé: pri tom kladení farieb ste sa určite pomýlili. Z čisto praktického hľadiska: Ste v Kyjeve, kde sa nachádza Bielorusko?, Kde je Biele more a kde Čierne more. Po turecky totiž Kara deniz neznamená Čierne more, ale Krajinské more (je to z času, keď sultán tvrdil, že skôr pustí chlapa do svojho háremu, ako by pustil cudziu loď na Čierne more). Ani v antickom Grécku to nebolo Čierne more, ale niečo ako Vzdialené more alebo niečo podobné. Pomenovanie Čierne more vzniklo v ruských stepiach, rep. na dnešnej Ukrajine. Červená Rus je vo východnej Haliči, teda na západ od Kyjeva. Biely Váh, Čierny Váh, Čierny Hron – pozrite sa, ako sú uložené! Na modrý je veľmi málo, ale len tak ne okraj Modrý Níl, Modřany na východ od Vltavy a možno by sa dalo nájsť viacej. Teóriu o používaní farieb na označenie svetových strán poznám veľmi dávno, možno ešte zo základnej alebo strednej školy. Vždy som si to overoval a platí to.
po tretie: samozrejme, že treba hľadať analógie, ale geografické označenie podľa pôvodu je jedna z najčastejších prezývok. Poznajú to všetci Paštekári, všakže!
Miňo, Miňo,
vy nečitajete gazetu! Resp. nečítate pozorne, o čom tu píšem. Po prvé: názov nášho národa je Slovák, Slovenka, Slováci, slovenský! Hoci slovo Slovák sa vyskytlo až v 14. storočí, Slováci ako osobitná slovanská entita sa definitívne vyčlenili spomedzi ostatných Slovanov v polovici 10. storočia. Preto od 10. storočia nemožno na označenie príslušníkov slovenského národa použiť iné slovo, ako Slovák. A uvedený dej sa odohráva na konci 10. st. Od 5. do 10. st. boli naši predkovia v stave transformácie z predchádzajúcich organizačných foriem (Rod, kmeň) spoločenského zriadenia na vyššie etnosociálne spoločenstvo – národ. Na toto spoločenstvo môžeme používať aj ich pôvodné pomenovanie, ako sa sami volali – Sloven, ale aj moderné pomenovanie ako Slováci v čase zrodu – teda starí Slováci. Tak som to vždy používal (od 90. rokov) a tak to používam aj dnes.
Keďže na dvore kniežaťa Gejzu boli nielen Slováci, ale aj Česi, Poliaci a možno aj Chorváti a slovo Beloknagiňa je všeslovánske, musel som pripustiť, že ten informátor mohol byť aj iný Slovan (Čech?, Poliak (ináč dobovo Polanin)?). Tá veta, ktorú tak napádate je preto úplne v poriadku a treba ju čítať tak, ako je napísaná!
K tým farbám som teraz narýchlo našiel toto: http://en.wikipedia.org/wiki/Cardinal_direction. Wikipédia nie je dobrý zdroj, ale na tieto účely to postačí, lebo to tam je redundantne. A tá hypotéza vždy znela tak, že Rusi prebrali ázijský systém. Ale samozrejme, že je kľudne možné, že jednoducho vo východnej Európe bolo to priradenie úplne iné, tak preto sa len pýtam, že kde si to môžem naštudovať. Také že ak sa pozeráme z Kyjeva – to nestačí, lebo nikde nie je napísané, že to je robené pri pohľade z Kyjeva (pričom Bielorusko je aj tak nie len na sever ale aj na západ).
Pán Hrnko,
preboha, čože ste to len včera večerali, veď to, čo ste o 22:25 napísali, nemá, ako sa hovorí, ani hlavu, ani pätu.
Predtým ste písali, že „…termín Sclavus, Sclavi bol najskôr etnickým pomenovaním našich predkov a tak ho aj treba prekladať – Sloven, Sloveni (ergo starí Slováci)“,
a to ste podporili nasledovným, že:
(Sclavus, Sclavi) „Neboli to žiadni neidentifikovaní Slovania, ich meno NEBOLO všeobecným pomenovaním Slovanov, ale ich vlastným kmeňovým a neskôr národným menom. V domácom jazyku vtedy znelo Sloven ….“
Ako potom môžte tresnúť takúto „múdrosť“:
„Slováci ako osobitná slovanská entita sa definitívne vyčlenili spomedzi ostatných Slovanov v polovici 10. storočia.“
Pričom Sclavus, Sclavi (ergo naši predkovia Sloveni), v rôznych obmenách sú len vo Vami spomínaných Fuldských análoch zaznamenaní už o storočie skôr!
Áaach, pán Hrnko, nad tým Vaším ďaľším mudrovaním sa ani neidem rozčuľovať.
Jednoducho včerajšok nebol Váš deň.
Pán Hrnko, chcel by som sa spýtať – poznáme aj konkrétne rody, resp. mená „Slovenských príslušníkov Gejzovho dvora“ ako uvádzate v článku, alebo je to iba hypotéza, že museli tam byť aj Slovenskí veľmoži?
O Huntovi a Poznanovi vieme, že boli podstatným spôsobom nápomocní budúcemu kráľovi Štefanovi pri boji so staromaďarskou opozíciou, ale okrem týchto rodov poznáme aj iné?
p. Orgoň,
snáď to pomôže.
http://www.genealogy-heraldry.sk/slo/slovak.htm
p. Orgoň,
knihy, 24. Najstaršie ro…
Miňo, Miňo,
vy ste tak v zajatí svojich koncepcii, že už ani nerozmýšľate! Preboha, veď vo vedeckej práci musíte používať vedeckú terminológiu. Ja predsa nehovorím o preklade nejakých termínov zo starých prameňov – a to Sclavus sa dotýkalo obdobia VM a jej teritória. Musíme však rešpektovať, že existuje pojem Slovan, ktorý je derivovaný zo slova Slovänin a znamená všeobecné pomenovanie Slovanov (t.j. aj Čechov, Poliakov…). Títo evidentne na dvore Gejzu boli (napr.sv. Vojtech, Adelajda….). Teda, ak týchto Slovanov nemám nazvať Slovania, ako ich mám nazvať? Prosím vás, čítajte, čo je napísané, a pri tom rozmýšľajte. Nespíte (na vavrínoch)! Skúsim po taliansky, keď slovensky nerozumiete. Capisca che cosa io voglio racontrare?
Pán pomocník,
teraz vám samozrejme nepoviem, žiadny titul alebo odkaz. len jednu poznámku: Pozrite sa na mapu, kde je Kyjev a kde Bielorusko. A ďalej, po dobytí dnešnej Haliče pomenovali z Kyjeva toto územie menom Červená Rus a na Ukrajine a v Rusku je to stále živé pomenovanie, v ostatných jazykoch v 19. storočí ustúpilo. Poliaci toto územie pomenovali Halič. Nečítal som žiadne etymologické vysvetlenia pôvodu slova Halič, ale je celkom možné, že je zo starého slovanského slova gal, čo je čierny. Potom by pre Poliakov mohlo byť toto územie prosto Juhom. Definitívne, ale pomenovanie Halič nemá nič spoločné s Galmi. Ináč hrad s týmto menom je aj na Slovensku (pri Lúčenci).
Pán Hrnko, chválim vás, a dodávam:
„onemievajúci“ Thietmar/ Thiudimer/Cudzimír ešte rozumel menu Beleknegina, tak vedel o čom píše. A prečo menuje Belekneginu, a nie Adelheidu, to asi preto, že dobre rozumel aj významu tohto „nie práve najvznešenejšieho pomenovania“(totiž dnes toto meno vykladajú ako „Tá vznešenej postavy“, ale to by sa musela začínať „ADAL-“). Pretože ADEL = hnojovka, močovka (doložené od 13. storočia) a HEIDe = pustina, neobrobená zem; POHAN (od 8. storočia) !!!
Je to „sranda“ s týmito „germánsky“ sa tváriacimi menami !!!
A švanda je to aj z „maďarskými“ menami.
Napríklad onen Gejza, že vraj je to zo starotureckého pomenovania vojenskej hodnosti „jeg“,
Ale prečo je potom na korune je po grécky napísané: GEOUITZas pistos KRALes Tourkias ?
Podľa mňa meno Gejza vzniklo „deformovaním“ z mena ŽELOVÍT, podobne ako z Ladislav „spravili“ László (do dnes máme Želimíra, Želislava, a žeby sme nemali Želovíta ???).
A Šarlota, tá je „oficiálne“ francúzske skomolenie Karolíny, ale naši južní „omondokievší“ barátom majú:
Sarlott, to je podľa nich meno germánskeho pôvodu a má znamenať silná, mocná, húževnatá a ženská;
Sarolt i Sarolta, čo by mali byť mená tureckého pôvodu a majú znamenať onú bielu lasicu.
Neviem, kde to tí naši barátom vyhrabali, ale v súčasnej turečtine platí BIELY = BEYAZ
a SAR(i) = ŽLTÝ, pomenovanie farieb býva v jazykoch veľmi stabilné, tak prečo by sa v turečtine biely zmenil na žltý ????????????????????????????????????????????????????????????
(a dnešné turecké OLTA = RYBÁRSKY PRÚT ?????????????????????????????????????)
Dakto nás tu pekných pár storočí vodí za nos !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Áno, vodí. Ale keď to niekde nevydáte aj so systematickým rozborom, tak to hovoríte skoro len pre sebe.
Jano 55, tú knihu mám, ale je trochu staršieho dáta a podľa mňa sa tam až príliš vychádza jednak z pochybnej Anonymovej kroniky a tiež vo väčšine článkov sa neprimerane často odkazuje na maďarských historikov, ktorí sa tradične snažia bagatelizovať význam Slovákov. Takže práve v tej knihe napr. v príspevku od pána prof. Marsinu sa príliš veľký význam slovenskej šľachte v 10.-12. storočí nepripisuje a možno si to dobre nepamätám, ale okrem Hunta a Pozanana sa tam spomína iba rod Diviackovcov a tuším Ludanickovci, ale podstatné je že sa tam vyslovuje predpoklad, že tieto významné rody sa prispôsobili Maďarom (asimilovali) takže ako keby tým chceli povedať, že šľachta slovenského pôvodu, ktorá patrila k najvýznamnejším rodom raného Uhorska sa pomaďarčovala, čo sa mi akosi nechce veriť. Takže ak zhrniem – je to veľmi zaujímavá kniha (zborník) ale myslím, že niektoré názory sú tam príliš poznačené teóriami z minulosti o tom, že Slováci (ich šľachta) boli pomaďarčovaní už v ranom stredoveku a že jediným „štátotvorným“ národom boli Maďari, ktorým sa museli ostatné národy prispôsobiť. Žiaľ nepoznám žiadne novšie práce historikov, ktoré by sa venovali štruktúre a významu slovenskej šľachty v ranouhorskom štáte, prípadne jej úlohe pri zachovaní kontinuity medzi „Veľkomoravským“ Nitrianskym kniežatstvom a tým Uhorským (ak nepočítam knihu od Steinhubela). A keďže pán Hrnko je historik, ktorého názory akceptujem, a v článku operuje so Slovenskou šľachtou, resp. zo „Slovenskými príslušníkmi Gejzovho dvora” zaujímalo ma či táto otázka je v nejakých novších prácach rozoberaná. Ale pán Hrnko si na mňa zatiaľ nenašiel čas, tak skusim šťastie inde.
Pán Orgoň,
čo tu na mňa nadávate. Zalistujte si v bibliografiách. Napr. v prácach J. Lukačku, ktorý už o tom napísal dosť veľa. Na raný stredovek sa dá národnosť usudzovať, len podľa mená. Ak sa niekto volal Sobeslav alebo Šebeš, tak určite nebol etnicky Maďar. Na základe tejto analýzy sa dá pomerne presvedčivo dokázať, že medzi slovenské rody v ranom stredoveku patrili nielen Hunt-Poznanovci a ich filiácie ako Svätojurskí a Pezinskí grófi, nitrianske rody ako Soboňa, Bošanskí, Radvanskí, Motešickí-Majténiovci…, ale aj Forgáčovci, Oponickí-Aponiovci, celá liptovská, turčianska, trenčianska šľachta, Bubekovci, Miškovskí, Radvaň-Bogatovci, ba dokonca aj potomkovia staromaďarského rodu Abovcov – Omodejovci atď. Prvá väčšia maďarizácia nastala po nastúpení Anjouovcov (vtedy pravdepodobne došlo aj pomaďarčeniu Žitného ostrova, čo by mohlo určitým spôsobom svedčiť o etnickej orientácii Matúša Čáka.
Nuž a keď vieme dokázať slovenskú etnicitu napr. takých Hunt-Poznanovcov, ktorí podľa všetkého patrili k nitrianskej elite dokonca zabezpečujúcej sv. Štefanivi prevahu nad staromaďarkým pohanským elementom, dožadujúcim sa starých obyčajov, nemôžeme nepredpokladať slovenská šľachta za Veľkej Moravy sa nepodieľala na tvorbe uhorského štátu; teda musela sa pohybovať aj okolo Gejzu!
Pán Hrnko ďakujem za odpoveď ale neviem prečo máte pocit že na Vás nadávam, veď ja práve Vaše články čítam veľmi rád. Ak sa Vás dotkla tá posledná veta, tak ju beriem späť.
Pán Hrnko,
nejak to tu zaspalo. Vyzerá to tak, že keď sú prázdniny, aj u Vás je uhorková sezóna.
Aby sa to pohlo, navrhujem Vám tému, ktorá vyzerá byť tabu v oficiálnej slovenskej histórii:
VELESTÚR.
Čo keby ste o tom niečo (gebírového) napísali?
Pri všetkej svojej samoľúbosti, v oblasti okultných vied som mimo.
PS.
Vôbec nepopieram, že Slovania mohli mať svoje písmo už pred príchodom byzantskej misie na Slovensko. Však Rusi našli stovky ak nie tisícky popísaných brezových kôr a tie aj rozlúštili. Rovnako nepopieram možnosť, že používali nejakú formu rún. Rozhodne však nezastávam názor, žeby v ich prípade išlo o tisícky rokov pred tým, než sa sami vydelili z rodiny indoeurópskych národov. Jednoducho Slovania sú potomkami poľnohospodárskeho ľudu, ktorý v mladšej dobe kamennej /teda cca 6000 rokov dozadu) obsadil väčšinu časti Európy. Jednoducho jazyková príbuznosť germánskych, slovanských, románskych, keltských a iných indoeurópskych národov je vedecky nevyvrátiteľná, ich jazyky mali spoločný základ, z ktorého sa postupne vydeľovali. Jazykové oddelenie Slovanov od ostatných Indoeurópanov je tak 3 – 4 tisíc rokov staré. A vám garantujem, že keby ste počuli rozprávať starého Slováka zo začiatku 9. st. tak by ste mu rozumeli menej ako hociktorému dnešnému Slovanovi. Preto všetky tie teórie o 10-tisícročných dejinách Slovanov sú kardinálna hlúposť a nepatrí do obzoru vedeckého skúmania dejín. Avšak každý má právo skúmať, čo chce, písať, čo chce, ale ak chce, aby to brala „gebírová“ história na vedomie, musí to dokázať. Ja mám dnes obavu o to, že „negebíroví“ historici, tváriaci sa ako národní, podkopávajú národne-orientovaným gebírovým historikom nohy a snažia sa ich umlčať.
Pán Hrnko, ja si Vás veľmi vážim, keby už nebolo za čo iné (samozrejme, že je), tak za Vašu odvahu publikovať formou blogu, lebo nepoznám iného profesionálneho historika, ktorý by podstúpil také „riziko“, spočívajúce hlavne vo veľkej časovej záťaži.
Ale, keď Vy tak excelentne viete odprezentovať názory „klasikov“ historiografie (tak sa mi vidí, že to robíte zámerne, aby ste nás provokoval k činom :-), že mi to nedá zas zarypnúť do školometských „poučiek“ oných „Vašimi ústami prehovárajúcich“ „klasikov“.
Robím to preto, lebo predpokladám, že tento Váš blog okrem nás „amatérov“ čítajú aj tí „gebíroví“ historici, ktorí, povedzme to takto, nenašli odvahu pustiť sa do debaty s verejnosťou, a že možno daktorému „svitne v hlave“ a uvedomí si, že interdisciplinárnych vedeckých poznatkov je už toľko, že ich nemožno ignorovať, ak vedec nechce ostať na posmech budúcim generáciám.
I keď, na druhej strane sa musím priznať, že v tom nie som až taký veľký optimista, ako by sa mohlo zdať, lebo dennodenne sa presviedčam, že „každý na tomto svete stíha čítať, len to, čo sám napísal“ 🙂 !!!
Posledne som zas prišiel o hodný kus optimizmu, keď som v kníhkupectve siahol po knihe s, pre mňa zaujímavým, názvom KRONIKA … – je chrapúňsky kapitalizmus, ktorý vzišiel z nagrc feudalizmu, tak predsa nebudem zadarmo dakomu robiť reklamu 🙁 .
Zo zvyku pozriem na zadnú stranu, a vidím tam aj pár pekných viet od pána …, tak celý „nažhavený“ otvorím na „prvej“ strane a čítam: I. Slovania vstupujú do dejín. Prvé správy. Naši predkovia nepoznali písmo … KNIHU ZNECHUTENE ZATVÁRAM, pomysliac si: „Tak túto knihu si kúpim o pár rokov vo výpredaji, lebo nemienim vyhadzovať posledné ťažko zarobené peniaze ZA NOVÉ UŠKATUĽKOVANIE VETEŠE.“
Páni „gebírovci“, keď už ste si neráčili prečítať tú olovenú „zaklínaciu“ tabuľku z Bath-u, tak sa pozrite na túto mincu razenú na severe Afriky za vlády VÄNDÄLSKÉHO kráľa, ktorého meno „poctiví“ „kronikári“ „skomolili“ na Gelimer (dobre oni vtedy ešte vedeli, že to znamená Želimír – do dnes používame meno Želmíra aj Želmír).
http://cs.wikipedia.org/wiki/Gelimer
VIDÍTE TAM TO meno GEILAMIR = ŽEILÄMÍR, – MÍR, – MÍR, – MÍR, – MÍR, – MÍR !!!
ROKU 530 -534 !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Ale pred ním je Hilderich, o čom ťažko možno pochybovať, že je meno germánske. Toto je len jedna minca, ale o Vandaloch sú desiatky dobových zápisov. Tie treba tiež vziať do úvahy, ako to tam zapisujú. Nuž a uvedenú mincu určite nerazil Vandal, musíme zohľadniť aj to, ako počul on vyslovené meno. Ale to nie je podstatné! Podstatný je ďalší výskum. Napr. dnes už nie je vo vede žiadnym tabu tvrdenie, že Vikingovia neboli len germánski Normani, ale aj okolo Baltu žijúci Slovania. Jednoducho boli to zlodejské tlupy, kde až tak na národnosti nezáležalo.
Ja zapochybujem, že je Hilderich meno germánske.
Keď môže byť Oesterreich-Ostarichi-Ostravica tak môže byť aj Hilderich-Hilderík alebo Hilderich-Hilderica.
S tým Hilde, pravda, mám problém 🙂 ale tiež nemám doma Šimonov Ondrušov Etymologický slovník 🙁
S názvami je to niekedy oštara :-(, aby som použil slovo zo slovníka mojej babky 🙂
A čo tak iná staroslovensko-etymologická teória:-)
Hilderich-Hilderech.
Tak ako v Trakoviciach – Tomašech, Cicech čiže Tomášových, Cicových na označenie člena rodiny.
Alebo srbochorvátska koncovka -ič. Napríklad Tomašovič, občas aj -ich ako Mila Jovovich alebo -itz ako Horowitz.
Furt je tam síce to Hilde- alebo Hilder- ale gdo má doma nejaké slowáry (bárs aj pre lúščitela tajničék) alebo ví, dze má gúgluvat tak k tomu nejakú patričnú staroslovensko-etymologickú konšpiratívnu (t.j. predvedeckú) teóriu prednesie.
Ledva síce poznám hochdeutsch a aj to slabo a trocha som rozumel z rakúštiny a pruštiny a teda – boli v staronemčine nejaké koncovky? Lebo tie postkonšpiratívne teórie (Mueckenflugstheorie) na -ich koncovku mi nejako nesedia:-(
Zvlášť by som o názor požiadal Otmíra !
A ešte trocha spamu.
Oesterreich-Ostarrichi-Ostravica
Čo keď sa ten Otto Kronsteiner mýli a nie je Ostarrichi-Ostravica ale Ostarrichi-Ostarík-Ostarič (niečo ako ómama).
P.S. Zajtra asi zoberiem známych zo zahraničia na výlet do Bratislavy pozrieť kráľa Svätopluka na Hrad.
Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana véďel
Vojnu; i jak víťaz, seba aj svój od jeho vládi
Osloboďiv národ, ňepodľehlí stal sa panovňík;
A zmužilích veľké založil králostvo Slovákov.
Umko milá, jestľiž mňe si v mích kedi prispela pesňách,
Včil najvác prispej na pomoc; ťebe všecki ti dobre
Známí sú bojové; poňeváč sama buďto na Bílích
Ňekďe Horách, buď nad Kobilú, v tvém bidľe seďícá,
Aj na Ďevín aj na hrozné mohla vojska si patriť.
Read more (dyk 🙂 ): http://zlatyfond.sme.sk/dielo/10/Holly_Svatopluk/1#ixzz1WWKtXN18
Janku bez násilia. Ten Hilderich sa nedá oklamať.
Pán Hrnko, zas ste ma donútil pohrabať sa v etymologických slovníkoch i v knihe „Vyberte si meno pre svoje dieťa.“
Ďakujem Vám za podnet, lebo som si zas mohol uvedomiť SKUTOČNOSŤ:
AKO JE MOŽNÉ, ŽE TIE TZV. „GERMÁNSKE“ MENÁ SÚ DNEŠNÝM POTOMKOM TZV. „GERMÁMOV“ NEZROZUMITEĽNÉ, A TIE NAŠE SLOVANSKÉ SÚ NÁM AJ PO TISÍCROČÍ, ČI DOKONCA TISÍCROČIACH, ZROZUMITEĽNÉ?
A Z TOHO PLYNÚCE PONAUČENIE:
VÁŽME SI NÁŠ JAZYK JE V ŇOM UKRYTÁ PRAVDA O NAŠEJ MINULOSTI ROVNAKO NEOCHVEJNE AKO V NAŠICH GÉNOCH!!!!!!!
Je napodiv, že meno takého úžasného „hrdinu“, akým mal byť onen „germán“ Hilderich, sa dnes našim deťom od „pomýlených“ slovanských rodičov nedáva???
Zato Hilda, Hildegarda a Hildegard áno :-(. A to pritom, že HILD SA V SÚČASNÝCH „GERMÁNSKYCH“ JAZYKOCH NENACHÁDZA (aspoň nie v bežnej slovnej zásobe, čo je protiklad k zložkám slovanských mien, ktoré sa dodnes nachádzajú v bežnej slovnej zásobe)!!!
Jediné „podobné“ slovo som našiel v anglickom etymologickom slovníku, a to HILT = rukoväť (meča, …), ALE S POZNÁMKOU „NEZNÁMEHO PÔVODU“ !!! (Neviem prečo, veď majú HOLD/HELD/HELD, čo má význam nášho „držať/držal/držaný“, a potom predsa HILT = DRŽADLO, rukoväť !!! )
TAK AKO JE MOŽNÉ, ŽE „SLOVUTNÍ“ „ONEMEVŠÍ“ „JAZYKOSPYTCI“ DODNES „OBLBUJÚ“ NAIVNÝCH „NEONEMEVŠÍCH“, ŽE hild je zo staronemeckého „hiltja“ = boj, bojovníčka ???
O „príhodnosti“ „zaklínacej formuly“ „to je staronemecké“ pre zastieranie pravdy som sa tu už raz zmienil v „Tkáč drž sa svojho stavu“.
Tak ako historicky nedávno platilo „poturčenec horší Turka“, dnes to platí ako „pomaďarčenec horší Maďara“, a samozrejme, že už od léta „predpáne“ „?“ platí „„onemevší“ horší „Drangnachosta“– lebo fakt nemám jasno, kto to tí „I – pramutanti“ boli, keď ešte v 16. storočí na území dnešného Švédska je zakreslená lokalita Morava, dokonca s mestom Nitrava – alebo žeby to bol zas len omyl „slovutného“ autora, ktorý si splietol Slovensko so Svensko ???
Pán Hrnko, najprv, ja mladý človek (naozaj) ,,poviem“: Pánu Bohu vďaka za Vás! Rozčítavam si vaše články – všetka úcta. Chcel by som vedieť Váš názor na výsledky ,,bádania“ prof. Stanislava, že najviac rozšíreným ,,nárečím“ na územi Veľkej( Slovenskej) Moravy bolo stredoslovenské.