Rôzne národy, ale aj obce si rôznym spôsobom pripomínajú začiatky svojich dejín. Je – napr. – chronicky známe, že obce nezaujíma, kedy boli v skutočnosti založené, ale kedy sa po prvýkrát objavili v hodnovernom písomnom prameni. Pompézne to oslavujú ako svoje x-té výročie, ale vôbec neprekáža, že ich obec mohla pod tým istým menom existovať aj niekoľko storočí pred tým, než sa prvýkrát objavila v písomnom prameni, napr. v listine. Continue reading
Month: júl 2011
Ja už ničomu nerozumiem!!!
Počas štúdia histórie sme riešili mnoho praktických problémov, napr. aj otázku výkladu dejín. Hádam najháklivejšia otázka bola, ako vykladať politiku predstaviteľov slovenského štátu pred a počas druhej svetovej vojny. Všetkým bolo jasné – aj našim učiteľom – že do situácie sa vtedajšia slovenská politika nedostala vlastným snažením, ale v dôsledku zmeny geopolitického postavenia Slovenska, keď západné mocnosti vydali strednú Európu do rúk Adolfa Hitlera a nacistické Nemecko sa stalo neodškriepiteľnou, neopomenuteľnou a jedinou dominantnou mocnosťou v oblasti. Ako hodnotiť politiku tých ľudí, napr. Tisu, Ďurčanského….., ktorí pri svojej obhajobe tvrdili, že v danej situácii nemohli zabrániť zlu ako takému, a preto sa snažili aspoň – ak mali možnosť – dať prednosť menšiemu zlu pred väčším.
Deklarácia zvrchovanosti a dnešok
Pred 19. rokmi, 17. júla 1992, vtedajšia Slovenská národná rada hlasmi HZDS, SNS a časti SDĽ proti hlasom KDH a MKDH/Spolužitie (Bugár-Duray); teda v počte 113 za zo 150 možných prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Tento akt bol prvým a rozhodným krokom na ceste k vyhláseniu samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Myslím si, že takýto akt by si každý skutočne suverénny národ, teda nielen formálne, štátoprávne suverénny, ale aj národ suverénny mysľou, suverénny vo svojom vnútornom presvedčení o svojom jednoznačnom práve na vlastnú suverénnu štátnosť, musel vždy s veľkou pompou pripomínať. Žiaľ, hádam musí uplynúť tých povestných biblických štyridsať rokov, aby sme sa konečne ako celok zbavili predchádzajúcej otrockej mysle a rozmýšľali rovnako ako každý živý tvor – suverénne vo vzťahu k svojmu okoliu.
Cesta na Vyšehrad (Visegrád)
Ajť zde leží zem tá před okém mým sĺzy ronícím,
někdy kolébka, nyní národu mého rakev!