BRATISLAVA 02042011

Dnes bol v Bratislave veľmi pekný deň. Žiaľ, do mesta ma priviedla smutná povinnosť. V Dóme sv. Martina sa konala za prítomnosti veľkého davu spolucítiacich posledná rozlúčka s Donom Antonom Hlinkom, kňazom – saleziánom, ktorý nás naveky opustil po dlhej a ťažkej chorobe. Od roku 1979 som ho poznal len po mene z Hlasu Ameriky, ktorý som odvtedy počúval takmer denne. Vždy som sa tešil na jeho príspevky, pretože popri informatívnej hodnote správ o dianí u nás, najmä v oblasti cirkevného života, bolo z jeho reči cítiť, že nie je len presvedčený demokrat, hlboko veriaci katolík, ale aj človek s horúcim slovenským srdcom a svoju lásku k svojej slovenskej vlasti sa nebál vkladať do svojich reportáži. Roku 1991 sa vrátil na Slovensko a vtedy sme sa aj osobne spoznali. V skutočnosti robil ešte príjemnejší dojem, ako vyvolávalo jeho fluidum na vlnách éteru. Žiaľ, zákerná choroba ho postupne zožierala a vyradila z verejného života. Česť jeho pamiatke. Nech  mu dá Pán Boh večne odpočinutie a nech mu je zem slovenská ľahká.

Pekné počasie som po poslednej rozlúčke s pátrom Hlinkom využil na dokončenie svojej reportáže, ktorá bola uverejnená na tomto blogu pod názvom Bratislava 10102010.

ba-11

Ako je vidieť z obrázku, slnečné počasie vytiahlo do ulíc davy ľudí, ktorí si sadli či už na pivo, na limonádu, alebo sa len tak túlali za poznaním nášho hlavného mesta. Popri slovenčine bolo počuť najmä nemčinu, angličtinu, sem tam taliančinu alebo maďarčinu. Nikto sa nikde nenáhlil, aparáty (alebo len obyčajné mobily) cvakali a návštevníci si zvečňovali, čo si z Bratislavy chceli odniesť na trvalé pripomenutie. Mojím cieľom bolo zdokumentovať, ako sú Slováci prítomní v Starom Meste, teda v historickom jadre svojho hlavného mesta, ktoré by malo vyjadrovať tento prívlastok. Minule som poukázal na jednu veľkú sochu, ktorá je v kúte za dómom sv. Martina. Ako je to s ostatnou slovenskou prítomnosťou, nach sa čitateľ presvedčí v nasledujúcom.

V Bratislave v Starom Meste máme síce námestia J. M. Hurbana, M. M. Hodžu, J. Kollára, P. J. Šafárika….., ale sú to len holiny, ktoré nijakým spôsobom nepripomínajú, že ide o ľudí, ktorých by si mali Slováci špeciálne ctiť. Jednoducho skoro za sto rokov, čo je Bratislava hlavným mestom Slovenska, sa len veľmi málo snažili, aby svojich dejateľov sprístupnili domácej i zahraničnej verejnosti na verejných priestranstvách. Námestia pomenované po ľuďoch, ktorí sa mimoriadne zaslúžili o to, aby sme dnes mohli žiť v slobodnom a demokratickom štáte sú podobne vybavené ako nasledujúce, pomenované po J. M. Hurbanovi.

ba-141

Okrem reklamného pútača sa tam nenachádza nič, čo by priestor dotváralo, čo by pripomínalo, že J. M. Hurban bol výraznou osobnosťou slovenských dejín v polovici 19. storočia, že bol spolu s Ľ.  Štúrom tvorcom slovenskej národnej ideológie, že bol jedným z kodifikátorov dnešnej spisovnej slovenčiny, že začal vydávať Slovenské pohľady, ktoré sú najstarším stále vychádzajúcim literárnym časopisom v Európe (vo svete?), že bol prvým predsedom Slovenskej národnej rady a organizátorom Slovenského povstania r. 1848 – 1849. Vie si niekto predstaviť, že na Kossúth tér v Budapešti by nestála socha tohto politika? A keď sa tak pozrieme dozadu, ako sa „odbavovala“ vraj slovenská tlač na tom, keď žilinská radnica postavila v Budatíne jazdeckú sochu Hurbanovi na počesť jeho víťaznej bitky pri tejto obci? Ale postúpme trocha ďalej.

ba-2

Historická budova Slovenského národného divadla. Všetci vedia, že oná budova bola postavená ako Pozsonyi Városi Színház , teda Bratislavské mestské divadlo, v ktorom sa hrávalo maďarsky a nemecky a postupne stále viac maďarsky. Tomu zodpovedala samozrejme aj jeho výzdoba. Tak sa do piatich ník dostali sochy niektorých maďarských hudobných skladateľov – v mojich zdrojov sa mi nepodarilo zistiť presne ktorých, ale z jedného článku viem, že niektorí by neboli určite ani na národnom divadle v Budapešti. Bolo normálne, keď sa Pozsonyi Városi Színház zmenil na Slovenské národné divadlo, oných skladateľov z ník odstránili. V danej dobe bola slovenská národná klasická hudba len v stave zrodu, tak človek aj pochopí, že tie busty neboli nahradené slovenskými hudobnými skladateľmi. Medzi časom sa však slovenská národná hudba hudba skladateľmi ako E. Suchoň, J. Ciker a ďalší dotkla hviezd a je plne porovnateľná s klasikou iných podobných národov. Pred pár rokmi, za záhadných okolností sa však v nikách objavili pôvodné sochy! Pardon, nie všetky, jednu nahradil L. van Bethoven. Nikto sa nikoho nepýtal, nikto verejnosť neinformoval a ani nezdôvodnil, prečo tam tie sochy vrátil! A prečo nie všetky? A keď už nie všetky, prečo tých menej významných maďarských hudobníkov nenahradili naši velikáni? Nič proti F. Lisztovi, E. Kálmanovi, B. Bartókovi a iným, ktorých mená momentálne neviem, ale aj keď sa na tieto tri mená pozriem, tak okrem Liszta futbalovo povedané oproti Suchoňovi a Cikerovi hrali skutočne nižšiu súťaž. Prečo tam nie sú ich busty? Alebo aj v tomto prípade ide o pozsonizáciu Bratislavy?

Ale poďme ďalej. Hviezdoslavovo námestie. Už od 30. rokov minulého storočia na ňom stojí socha P. O. Hviezdoslava. Ale ani ten nemá na námestí pokoj. Na ďalšej sníme vidieť vzdialenosť, ktorú už postupne na námesti zdolal od doby svojej inštalácie. Keď som fotil, stál som na mieste, kde bola socha odhalená.

ba-4

Žiaľ, fotil som proti slnku, takže je to trochu nezreteľné. Napriek tomu (pozri nižšie), že socha je pomerne masívna, vidieť, že autori pracovali s priestorom, kde chceli sochu umiestniť. Plne zodpovedá rozmerom námestia, je skutočne dôstojným pomníkom tohto nášho velikána poézie. Dokonca aj „lesík“ za jeho chrbtom ako by bol lesom na Podvŕši, kde príde-li hosť  priam tisíc vánkov privanie.

ba-3

Ale posuňme sa po Hviezdoslavovom námestí smerom k novému mostu. Na mieste, kde dnes stojí fontána (?) dievčaťa so srnkou od F. Riegeleho postavilo mesto na konci 80. rokov minulého storočia sochu kráčajúceho A. Bagára.

ba-5

Kto bol A. Bagár? Mnohí si ho pripomínajú najmä ako herca, režiséra a možno niektorí aj ako impresária. Mnohí ho spájajú s bývalým režimom, ale to by sme museli odsúdiť všetkých hercov strednej a staršej generácie. Do slovenskej divadelnej kultúry sa zapísal najmä tým, že poslovenčil Slovenské národné divadlo. Aby bolo jasné, bratislavské divadlo nieslo síce po založení hrdé meno SND, ale hrávalo výlučne česky. Zo začiatku to azda bolo aj ospravedlniteľné, ale s narastajúcim počtom rokov mladej republiky to bolo neprijateľné. Neudržateľný stav sa najvypuklejšie prejavil, keď vedenie SND pri príležitosti jubilea J. G. Tajovského (ináč legionára a jednoznačného stúpenca ČSR) odmietlo uviesť jeho hru v slovenčine. Teda aj o poslovenčenie Slovenského národného divadla sa bolo treba zaslúžiť v dobách blahej pamäti „tatíčka“ Masaryka. Nuž a sochu venovanú tomuto slovenskému divadelnému Periklovi porevolučné vedenie mesta zo Starého Mesta odstránilo. Ono pre divadelný život v Bratislave sú asi dôležitejší druhotriedni maďarskí skladatelia ako prvotriedny slovenský herec a divadelník, naviac taký, čo niečo v Bratislave poslovenčil!

Namiesto Bagára sa vedľa objavil H. Ch. Andersen.

ba-6

Nič proti Andersenovi, svojím rozprávkarským umením očaril celý svet. Ale moja otázka znie: A čo P. Dobšinský? On neoslovoval celé generácie slovenských detí svojimi rozprávkami? On by si nezaslúžil v Starom Meste tiež pripomenutie? A čo ho dať do spoločnosti tohto svetoznámeho autora? Dobšinský sa nestal svetoznámym len preto, že pochádzal z utláčaného  národa, ktorý ho nemohol tak ako Dáni predať celému svetu. Avšak tam, kde bol preložený do cudzieho jazyka, vyvolal úplne nadšenie! Keby bol tak v spoločnosti s Andersenom, nebol by to impulz pre cudzích návštevníkov mesta, aby sa pýtali po dôvode, prečo sme ich dali dohromady? To by však radní v Bratislave nemohli mať zahnojenú slamu na svojich lakovkách mysliac si, že keď niečo nazveme River Park je to viac svetové, ako keď to pomenujeme Nábrežný park. To by museli mať aspoň kúsok sebaúcty a vidieť si ďalej od nosa, aby pochopili, že tým pre svet nie sú svetoví, ale smiešni!

Ale posuňme sa kúsok ďalej! Len o pár sto metrov na Námestie Ľ. Štúra. Aj tu začalo niekomu prekážať, že v Starom Meste sa nachádza ešte socha nejakého „tóta“.  Vraj je to zámer okrášliť Bratislavu, keď sa odtiaľ odtrepe   socha Štúra a postaví atrapa niekdajšieho súsošia uhorských husárov a Márie Terézie. Nech mi nikto nehovorí, že dotyčný vraj Bratislavský okrášľujúci spolok nevznikol ako „účelovka“ na reinštaláciu oného nechutného milenárneho pomníka, ktorý je pochybný nielen svojou umeleckou hodnotou, ale najmä svojím ideovým zameraním! Veď pozsonizovať Bratislavu vložením búst maďarských skladateľov do ník SND sa dalo spraviť takrečeno bez informovania verejnosti. Odstrániť Štúra a inštalovať milenárny pomník na to už treba mať ušľachtilý zámer – minimálne okrášliť Bratislavu. Až takí „buta tóti“ zas nie sme, aby sme tento zámer nepostrehli. Darmo nám tu budu šibrinkovať Máriou Teréziou a životmi a krvou!

ba-7

Každý, kto sa pozrie na uvedený pomník, vidí, že – podobne ako Pospíšilov a Ilečkov  Hviezdoslav – bolo dielo koncipované do priestoru, ktorý okupuje. Je skutočnou ozdobou oného námestia a nemožno ho už odlúčiť ani od modernej slovenskej histórie. Roku 2009 sa pred touto sochou konala prvá vojenská prehliadka, ktorá končila slávnostným kladením vencov najvyšších slovenských politických činiteľov a predstaviteľov zastupiteľských orgánov krajín NATO. Socha preto už nesymbolizuje len 150 rokov úsilia o národnú slobodu a samostatnú štátnosť, ale aj naše zaradenie do euroatlantických štruktúr. Sama myšlienka jej odstránenia  z doterajšieho miesta je chorá od úplného začiatku. Je smiešne, že sa tomu dáva vážnosť nejakého skutočného problému.

Nuž, ale poďme ďalej, aby sme zdokumentovali nezmyselnosť stavania replík. Asi 200 m od Námestia Ľ. Štúra je budova niekdajšieho Poľnohospodárskeho múzea, dnes hlavná budova Slovenského národného múzea. Večne včerajší sa rozhodli využiť svoju dočasnú väčšinu v zastupiteľstve Starého Mesta a vnútili tam celému auditóriu Bratislavy a Slovenska sochu T. G. Masaryka. Aby bolo jasné, nie originálne dielo, ale do čiastočne rozobraného pamätníka vzniku Česko-Slovenskej republiky inštalovali repliku sochy vytvorenej pre úplne iný priestor. Podarilo sa im vytvoriť taký umelecký nepodarok, že T. G. Masaryk, keby ho sám videl, by určite na mieste dostal porážku!

ba-8

Na dvojrozmernej fotografii sa nie celkom dá vystihnúť celú priestorovú nezmyselnosť umiestňovania diela pôvodne určeného pre iný priestor. Socha je neprimeraná miestu, kde stojí. Je zle zakomponovaná do pôvodného pamätníka, neproporčne  najmä k čelnému pilieru, na ktorom je text – on bol totiž komponovaný pred 19-metrový pylón a nie pre piadimužíka, ktorého postavili na stračiu nôžku za ním. Ak chcel niekto zosmiešniť Masaryka, tak sa mu to dokonalé podarilo. A to už nehovorím o neproporčnosti celého diela k budove SNM a priestoru, kde stojí. Jednoducho budovanie pamätníkov na báze replík je volovina na kvadrát, a preto sa ani nebudem vyjadrovať o motorkárovi (vraj má predstavovať M. R. Štefánika), ktorého tá istá krvná skupina (ale bez elementárneho vzťahu k umeniu a vkusu) postavila pred novú budovu SND. To je už úplná tragédia!

Teraz by som chcel predstaviť niečo skutočne pekné. Umelecky zvládnuté. Príťažlivé.

ba-9

Áno, ide o Modrý kostolík neďaleko od Šafárikovho námestia.

ba-101

Áno, je to skutočná perla secesnej architektúry na Slovenku. Kostol bol postavený ako súčasť neďaleko stojaceho gymnázia tesne pred prvou svetovou vojnou. Nebol však postavený len tak na oslavu Pána Boha a na uspokojovanie duchovných potrieb veriacich. Jeho účelom bolo napomáhať maďarizácii študentov gymnázia, ktorí nemali tú správnu národnosť podľa Aponiho školských zákonov. A čuduj sa svete, tento kostolík nás reprezentuje v Parku Európy v Bruseli. Aby sme vedeli o čo ide, neďaleko známeho Atómia (gigantický model atómu kyslíka, ktorý bol postavený pri príležitosti svetovej výstavy r. 1958) je zriadený tzv. Park Európy. Každá krajina EÚ si tam môže postaviť jednu stavbu, ktorá ju má reprezentovať. Krajiny tam majú modely svojich kráľovských palácov, hradov, zámkov, kostolov, ktoré majú reprezentovať nielen architektúru, ale aj dejiny národov. Nás tam reprezentuje kostol, ktorý bol postavený za účelom maďarizácie!!!!

Na záver nám už treba len spojiť vytesňovanie slovenských sôch z centra Bratislavy, niky na historickej budove Slovenského národného divadla, Modrý kostolík v Bruseli a snahu o inštaláciu milenárneho súsošia uhorských husárov a Márie Terézie a musí nám byť jasné, o čo tu ide. Samozrejme, hlupák, ktorý schválil Modrý kostolík ako symbol Slovenska, nemusel vedieť o jeho symbolike. Ale ten, čo mu to navrhol, určite vedel, čo mu podsúva! Aj ten, kto rozhodol o návrate búst na priečelie historickej budovy SND, si mohol myslieť, že však o nič nejde. Ale ten, kto ich vypátral a podsunul, určite vedel, čo chce. Ale pri inštalácii repliky uhorských husárov a Márie Terézie, už – myslím si – by mal každý vedieť, že nejde o okrašľovanie Bratislavy, ale o jej pozsonizáciu a felvidekizáciu celého Slovenska. Pripustime to?!!!???

57 Responses

  1. Petr Kropáček 4. apríla 2011 / 10:18

    Pěkný den pane Hrnko,
    nebudu tu čeřit vodu komentováním toho, za čím vším jste schopen hledat a posléze dokonce i nalést „pozsonizáciu, felvidekizáciu a maďarizáciu“ Slovenska. Stejně tak nebudu komentovat váš najednou probuzený „umělecký cit a vkus“ zacílený na umístění a zobrazení vybraných soch, který tak povážlivě absentoval při vašem obhajování umístění a provedení jedné karikatury koně a z něj padajícího jezdce. To vše je vaše osobní věc, ale musím vás upozornit na to,
    že Atomium bylo postaveno jako model krystalové mřížky železa, nikoli jako model atomu(!?!) kyslíku, jak uvádíte… chtělo by se dodat, že je to od vás celkem typické nepochopení a dezinterpretace.

    http://www.atomium.be/#/History.aspx

  2. Šľak 4. apríla 2011 / 13:24

    Pre prípad, že by niekomu ešte stále nebolo jasné, prečo sa ten človek stále zdržuje na tomto blogu, 2 jeho citáty:

    Petr Kropáček hovorí:
    Marec 26, 2010 o 13:53

    „…Nicméně socha jako taková se mi moc líbí…“

    A ten istý človek o rok neskôr 🙂

    Petr Kropáček hovorí:
    Apríl 4, 2011 o 10:18

    „…provedení jedné karikatury koně a z něj padajícího jezdce…“

  3. Petr Kropáček 4. apríla 2011 / 14:57

    …a nemám vůbec problém uznat, jak povrchní mé prvotní hodnocení bylo. To, že jsem v březnu 2010 znal jen pár nekvalitních fotek z ateliéru, mě neomlouvá. Mea culpa. Ta socha je opravdu hodně nepovedená… 😉

  4. milovnik historie 4. apríla 2011 / 15:14

    Pán Hrnko, naozaj sa Vám zdá pamätník venovaný L.Štúrovi od T.Bartfaya dostatočne dôstojný jeho osobe , tomu miestu ??? mne nie , takisto ako sa mi nepáči Svatopluk, naozaj chodte si sadnut na hrad kolko ludi sa tomu celemu smeje, keby bola ta socha inde nepoviem , ale je celne ze sa naozaj kazdy pozera konovi na mega gule …… staci sa ist pozriet na jazdecke sochy do inych krajin a mozeme len plakat ze nemame nieco podobne , ale mame len takychto Kulichov s malymi hlavami – a spachtlou rozotretym bronzom ….

  5. Šľak 4. apríla 2011 / 19:17

    Jistě Švejku. Věříme Vám… Jak jinak 🙂

  6. Anton Hrnko 4. apríla 2011 / 19:39

    Pán milovník histórie,
    každý vidí na pamätníku, pomníku, soche, obraze…., čo na ňom chce vidieť. Ja v celku sochy Svätopluka na hrade vidím suverénneho panovníka našej krajiny z našej krvi, kráľa starých Slovákov. Iný, kto má anatomické videnie alebo trpí zoofíliou vidí predovšetkým gule. Keby tam ono ústrojenstvo nebolo, tak by obviňovali autora, že „kráľa starých Slovákov“ posadil na kobylu, nedajbože na valacha. A smiali by sa ďalej. Žiadne umelecké dielo nevyhovie všetkým. Ak by to bolo tak, tak by to mohol byť len gýč! Len gýč sa páči alebo nepáči všetkým! Keby to robil Picasso, tak by Svätopluk bol nejaký trojuholník a z koňa by zostal len masívny falus. Vtedy by to všetci obdivovali ako vrchol umeleckého prejavu, lebo Picasso. Nuž a Bartfayho Štúr je je modernistické dielo, ktoré sa nemusí každému páčiť. Ale je tam primerané a patrí tam, kde je! Nemôže ho nahradiť nejaká atrapa vytvorená na základe zopár fotografií a ešte k tomu ideovo v príkrom rozpore s dnešnou skutočnosťou.

  7. Anton Hrnko 4. apríla 2011 / 19:48

    Kropáček, vy sa starajte predovšetkým o to, aby v Prahe (ne)stavali sochy K. H. Franka, K. Henleina a podobných exotov. O môj vkus nemajte obavy; určite ho o pol roka nebudem meniť, lebo by mi mohol zapadnúť do podpichovania niekoho iného.
    Nuž a Atómium v Bruseli? Bol som tam dvakrát a sprievodca mi oba razy tvrdil, že je to atóm kyslíka! Spočítal som si to na prstoch – jadro a osem elektrónov na orbite; sedelo to, prečo by som to mal niekde preverovať, keď ma to aj tak nezaujíma! Zdá sa mi, že niekto v tom má hokej, ale ja to nebudem. Ďakujem za upozornenie. Viem, že vás to až tak nenapálilo, ako popis toho trpaslíka pred budovou SNM. Ale musíte uznať, že pre slovenských vlastencov to musí byť skutočné zadosťučinenie, keď vidia, akou trápnosťou si slovenskí večne včerajší „pripomínajú“ svojho guru. A najsmiešnejšie na tom bude, že tú sochu nebudú odstraňovať z ideologických dôvodov, ale pre kazenie vkusu!!!

  8. Marcel 5. apríla 2011 / 9:48

    páni, niečo k tej soche. Ja si vážim názory tu spomenuté.Určite si myslím,že tu patrí. Dokonca nemám nič ani proti autorovi,ani jeho umeleckému cíteniu. Aj chápem všetky argumenty tu vyššie podané. Chcem len vyjadriť svoj skromný názor.Som tzv. realista a tak trochu aj „rojko“.Upresním. Napr.- obrazy, mám rád vyobrazenú, reálnu, trebárs, krajinu, žiadne surrealizmy,abstraktné veci, atď. Alebo iný príklad.: film zo 70.rokov, Džingischán-herci,ktorí tam hrali, komparz,aj hlavné postavy boli američania,iná zbroj,iná výstroj,proste „humbuk“. Teda k veci: viem si predstaviť sochu Svätopluka v „dobovom“,podľa najnovších vedeckých zistení,ako asi mohli vyzerať slovania v inkriminovanom čase./vrátane kniežat,resp. kráľa/. Moja predstavivosť siaha aj ďalej: Mohla by tam byť napr. z jednej strany postava „družinníka“ v plnej,vtedajšej „zbroji,o čosi menej honosnejšej, z druhej strany obyčajný, radový bojovník so sekerou a štítom v ruke. To by som z hrdosťou ukazoval turistom ,hoci z „Malajzie“ – áno takto asi vyzerali naši predkovia.

  9. Petr Kropáček 5. apríla 2011 / 10:55

    Pane Hrnko,
    když jste to už nakousl, překvapuje mě vaše opakovaná péče o jakousi imaginární sochu K. Henleina v Praze, zatímco k nedávnému odhalení busty „slovenského Henleina“ Esterházyho, jste se na svém blogu nenapsal jediné slovo… zbývá mi jen spekulovat, proč? Váš názor jako („věčně zítřejšího“) slovenského vlastence by mě docela zajímal.

    …k Atómiu, nemáte zač.

    P.S.: Mě je jedno, co si myslíte o T.G.M. Ostatně svědčí to spíš o vás než o něm. Již dříve jste se jasně vyjádřil, že vám jeho socha v Bratislavě vadí (ať by byla jakákoli), takže máte pravdu, považuju pak vaše „cílené“ ohánění se uměleckým citem a vkusem za dětinské. Ale to je váš osobní problém a k tomu se vyjadřovat nechci. Mohu vám jen zopakovat, že narozdíl od vás si stejně jako před rokem myslím, že do Bratislavy patří jak socha velkomoravského knížete, tak československého prezidenta, (i uherské královny). Záleží ovšem na tom, jaká a kam… Co se týče „různých zadostiučinění“ nedá mi to nezeptat, co podle vás cítil slovenský vlastenec, když „Svatoplukovi“ odebrali z podstavce nesmyslný titul „krále starých Slováků“ a gardistický znak mu překryli poklicí? A budete se také smát až „tú sochu nebudú odstraňovať z ideologických dôvodov, ale pre kazenie vkusu!?!“

  10. Viktor 5. apríla 2011 / 19:01

    Vážený pán Hrnko,
    predpokladám, že z neznalosti píšete o Františkovi Listovi, tomto Bratislavskom rodákovi ako o Maďarovi. Tento svetoznámy hudobný skladateľ bol SLOVÁK a vždy sa hlásil ku Slovákom a dokonca ani nevedel rozprávať po Maďarsky !!! Vedel iba slovensky, nemecky a francúzsky. Žiaľ, víťazi a okupanti robia dejiny. Aj Maďari ukradli po smrti jeho telo, aby ho pochovali v Budapešti a pred celým svetom sa chválili s ním ako s Maďarom. Takých príkladov sú desiatky. Len napr. skvelý maliar z liptovskej dedinky Uhrovček, ktorého si privlastnili a píšu ho Mednyánszky, čo je už aj len umenie napísať a to nehovorím o Alexandrovi Petrovičovi a ďalších. František List si zaslúži našu najhlbšiu úctu a výskum jeho života. Mal by mať v Bratislave určite sochu !!! Jeho rodičia sú pochovaní v Stupave.

  11. Anton Hrnko 5. apríla 2011 / 20:37

    Viktor,
    ja som nepísal o národnosti F. Liszta. Mal veľmi vrúcny vzťah k Bratislave, ale nenarodil sa tam. Narodil sa v Raidingu (maď. Doborjan, pôvodne slovensky Rudník) v dnešnom Burgenlande. V Bratislave má pamätnú tabuľu na Univerzitnej knižnici. Proti soche by som nič nenamietal. Poznám štúdie o jeho slovenskom pôvode; neviem sa vyjadriť, lebo sa tým nezaoberám. Vec nie je definitívne uzatvorená. Jeho rodičia nie sú pochovaní v Stupave; to by som niečo o tom ako historik tohto mesta musel vedieť! Čo sa týka Ladislava Medňanského, Slováci si ho dostatočne privlastnili a že ho pokladajú za svojho i Maďari, svedčí len o tom, že bol skutočne dobrý!

  12. Anton Hrnko 5. apríla 2011 / 20:56

    Kropáček,
    človek by si myslel, že neviete čítať. Ja som sa už toľkokrát vyjadril k osobe slovenského Henleina – J. Esterházyho (aj na tomto blogu, len treba hľadať – na celom blogu je cca 90 článkov, jeden z nich je venovaný aj tomuto pánovi), že to už neviem ani spočítať!

    Záleží ovšem na tom, jaká a kam…“ – veď práve. O tom tu celý čas hovorím. A rovnako – ako demokrat – môj názor môžem vysloviť, ale nemôžem zabrániť konať ostatným, ktorí na to majú legitímne právo! Avšak tí s tým legitímnym právom by mali rešpektovať námietky ostatných a keď už niečo stavajú, mali by sa vytasiť originálnym dielom, nie replikou (maketou), ktorá nakoniec celé dielo zhovädí! Som presvedčený, že keby zadávatelia sochy Masaryka vytvorili originálne dielo, ktoré by malo vysokú umeleckú hodnotu, nakoniec by ho privítali možno aj jeho neprajníci. Takto vytvorili nechutný paškvil, ktorý utvrdil neprajníkov, že mali pravdu, a neutrálnych len znechucuje. Capisce, signore Kropaček, che cosa io voglio parlare? – lebo keď nerozumiete po slovensky, možno po taliansky to pôjde! Svätopluk nie je dokonalé dielo zrovnateľné s Brabantem alebo Donatellom. Na slovenské pomery je lepším priemerom s poznámkou, že okrem Kulicha sú na Slovensku ešte asi dvaja sochári, ktorí vedia spraviť koňa. Je to však originálne dielo postavené do priestoru, v ktorom sa nachádza. Je v jeho mierke a nepôsobí tam cudzo. Na rozdiel od tajtrlíka, ktorého zadávatelia vydávajú za Masaryka.
    Nuž a na záver: Len absolútny heraldický diletant a ignorant môže vydávať onen dvojkríž za znak HG. Dokonca v tej podobe (v kruhu) ho vytvoril český grafik Vodrážka v čase, keď o HG nebolo ani chýru. To, že ho Sulík dal zablendovať, svedčí o ňom, nie o autorovi. Podobne ako odstránenie nápisu (v noci)!

  13. Petr Kropáček 6. apríla 2011 / 11:36

    Pane Hrnko,
    přiznávám, že italsky nerozumím a začínám mít pochybnosti, zda vy ještě rozumíte česky. Neptal jsem se vás totiž na osobu J. Esterházyho (váš článek jsem četl), ale chtěl jsem znát váš názor na odhalení jeho busty v souvislosti s vaší „péčí“ o (ne)postavení sochy K. Henleina… Pokud se k tomu prostě vyjadřovat nechcete, přestože „felvidekizáciu“ hledáte všude možně i nemožně, stačí říct, jen mi příště prosím nepředhazujte „starost“ o imaginární sochu K.Henleina. Předem děkuji.

    Jsem rád, že aspoň na něčem se shodnem. A chápu, že jen vaše „vlastenecké“ ohledy, nikoli „nestranný“ umělecký cit a vkus, vás nutí se o soše „Svatopluka“ vyjadřovat tak „opatrně“, zatímco u jiných si servítky rozhodně neberete. (Nemám o slovenské výtvarné scéně přehled a tak možná trochu naivně, ale přesto doufám, že to, co jste napsal o počtu slovenských sochařů, „ktorí vedia spraviť koňa“, není pravda.)

    A k heraldice se raději nevyjadřujte, heraldikem nejste a označovaním opravdových heraldiků (p. L.Vrteľ) za „absolutní diletanty a ignoranty“ shazujete jen sám sebe. (Hákový kříž vznikl dokonce tisíce kilometrů daleko a o tisíce let dříve než nacismus v Německu, ale … o tom už tu byla x-krát řeč.) Ostatně ptal jsem se vás na něco zcela jiného…

  14. Anton Hrnko 6. apríla 2011 / 19:50

    Viete, Kropáček, už som vám to raz povedal: Aj majster tesár sa utne. To je všetko, čo môžem povedať na margo Vrteľovho stanoviska. Keby som chcel povedať viacej, môj priateľ Lacko by to mohol pochopiť ako dezavovanie.
    Nuž a môj názor na onú bustu v Košiciach je veľmi podobný, ktorý by ste zaujali vy, ak by nemecká vláda za svoje peniaze postavila v Reichenbergu bustu Konrádovi Henleinovi a vyslovila by počudovanie, prečo sa to Čechom nepáči, však Henlein nebol vojnový zločinec, on bol takmer svätý, on len chcel dosiahnuť lepšie vzťahy medzi Čechmi a Nemcami. Toto sa stalo totiž v Košiciach. A pridám ešte, že podobne ako Olomoucka arcidiecéza začala svätorečenie oného oplana, pridala by sa k akcii Berlína Nitrianska diecéza a vyhlásila by proces blahorečenia K. Henleina. Tak, aby ste mali komplexný obraz toho, čo sa tu deje za mlčania kompetentných slovenských činiteľov. To, že ste nezaregistrovali moje vyjadrenia, neznamená, že neboli!

  15. Pomocník 6. apríla 2011 / 21:33

    Nikto sa „neutnul“. Urobil niečo v odbornej oblasti na politickú objednávku, o to je to horšie. Môže sa hanbiť. A ostatní z tej komisie tiež.

  16. milovník umenia 6. apríla 2011 / 22:39

    😀 ze dvaja sochari s kulichom a kto ?? berak co jeho hurban sedi na somarovi ?? ved prave preto mate taky nazor, lebo slovenske mesta su zaplnene paskvilmi tychto pohlavarov byvaleho rezimu , aspon keby mali talent , ale aj to im chyba zjavne – zoofil som rozhodne neni – Pan kulich povodne dal Svatoplukovi do ruky mec ako malu dyku az na prikaz Fica mu mec dal do podoby v akej naozaj v tej dobe boli mece …… ta socha je nevkusna – staci mi pocuvat turistov ci uz domacich alebo zahranicnych ako sa smeju nad tym celym, zavadzia to hradu – skazilo to ten priestor, keby ju dali na nizsi podstavec a dali na vychodnu terasu kam aj patri nemam proti tomu nic …. takisto Ladislavovi Szabovi / odlieval tu sochu / absolutne nevysla patina bronzu – staci to porovnat s kvalitnou patinou Stefanika na nabrezi……. jednoducho narychlo uplacana hlina pre pana Fica k volbam – toto je to vlastenectvo ??, je mi na blvanie

    a Bartfayovu sochu nepovazujem za hodnu Sturovi – zasluzi si realisticky pamatnik s celou druzinou, nieco na sposob namestia hrdinov v Budapesti – taketo namestie by malo byt podla mna namestie slobody.

    Plus este mala poznamka ku soche Marie Terezie – ak v tom vidite stale madarizacnu sochu – Madari mali povodny pamatnik na namesti hrdinov( mileniovy) taky, ze tam mali okrem uhorskych kralov aj najvyznamnejsich panovnikov z rodu Habsburgovcov , po vojne, kedy bol tento pamatnik zniceny a sochy boli rozbite , ich nahradili sochami vodcov protihabsburskych povstani – aka madarizacna socha ….. takí ludia ako Vy spravili z Bratislavy to co je dnes …… stratila svoj flér a pocit tolerantneho multikulturneho mesta…… je inak pohladnica zachovana z roku ´´20 kde je napisane pri pamatniku ze pamatnik marie terezie – ved to zburali ceski sokoli v hneve a afekte …. v Prahe chceli robit s kazdym pamatnik to iste , len nakoniec si ich zachovali – neboli takí sprosti ako my

  17. Juraj Valúšek 7. apríla 2011 / 7:39

    Pán Šľak,

    tak tú sochu Štefánika by som dal pokojne na hrad namiesto nepodareného Svätopluka. Nie som kunsthistorik, ale tá socha sa mi fakt páči.

    Pán Hrnko,

    prv než budete hodnotiť Modrý kostolík, prečítajte si k tomu niečo. Pred niekoľkými rokmi o ňom bola napísaná dobrá kniha. Táto ho vôbec nevidí ako symbol maďarizácie.

    Tá Vaša posadnutosť hungarizáciou Bratislavy je podľa mňa prehnaná. Ja si myslím, že dôvod je prozaickejší a typický pre Slovensko. Nemáme nejaký jednotný ideový plán, ktorý by komplexne riešil umeleckú architektúru hl. mesta. Mala by sa vypracovať určitá hierarchia či stupnica osôb i miest. Medzi osobnosťami by nemali chýbať poprední slovenskí dejatelia, ale i maďarské a nemecké osobnosti spojené s Bratislavou.

    Takto sú to vždy individuálne projekty bez akejsi koordinácie, robí to len zlú krv. A, samozrejme, kde nie je poriadok, tam môže niekto prepašovať aj svoje lobby, svoju sochu, svoju „citovku“. Ale ja v tom konšpiráciu nevidím, neznášam konšpiračné teórie.

  18. Milanxyz 7. apríla 2011 / 8:03

    Pán Valúšek,
    Povedzte úprimne, ste Vy naozaj taký naivný, alebo to len predstierate?
    Osobne sa priklaňám k tej druhej verzii.

  19. Juraj Valúšek 7. apríla 2011 / 9:49

    Ľudia, ktorí majú fixné predstavy, že svet ovládajú určité skupiny, si o zdravých ľuďoch často myslia, že sú naivní 😀

    Vravím, že určite, hlavne tam, kde nie sú jasné princípy, sa vždy nájdu jednotlivci i skupiny, ktoré si prihrievajú vlastnú polievku. Ale nenafukoval by som to do takých rozmerov, akoby išlo o sprisahanie 🙂

  20. Šľak 7. apríla 2011 / 9:52

    Pán Milanxyz, on je naozaj taký naivný.

    Počúvam rádio a asi tak 30-45 minút dozadu išla zaujímavá reportáž o francúzskom dievčati Marianne. Jej obraz sa nachádza takmer v každej francúzskej radnici, na niektorých súdoch, jej sochy a busty sa nachádzajú po celom Francúzsku. Na obrazoch ju maľujú spravidla spolu s francúzskou zástavou, dokonca si ju Francúzi dali na niektoré euromince (akési centy). A viete, čo je na tom najlepšie? Je to fiktívna osobnosť a všetci to vedia a nikomu to nevadí. Reprezentuje (vtedy) ešte mladú francúzsku republiku. Takže je, predpokladám, jasné, aké malicherné sa mi zdajú tie výhrady voči (ne)realistickosti sochy kráľa Svätopluka (či iných sôch).

  21. Milanxyz 7. apríla 2011 / 13:35

    Pán Valúšek, a koľkože slovenských osobnosti bolo kedy prizvaných pri zostavovaní hierarchii, či stupnici osôb a miest v Maďarsku, alebo v Nemecku?
    Skúste vymenovať.

  22. Petr Kropáček 7. apríla 2011 / 18:28

    Pane Hrnko, děkuju za vyjádření. (Já mezi Henleinem a Esterházym vidím paralely, ale také dost podstatných rozdílů…) K vaší analogii dodám, že Ol. arcibisk. žádný proces blaho/svatořečení J. Esterházyho nezačalo a podle vyjádření tiskového odboru O.A. by takový podnět od nich ani vzejít nemohl. To jen, abyste měl komplexní obraz toho, co se tu (ne)děje.

    P.S.: Rád bych věděl, kde se podle vás „mistr tesař“ Vrtel, ve svém stanovisku „utnul“. Urážky a rádobyvtipné poznámky se pokuste vynechat a věcně říct, kde se mýlí. Jeho stanovisko jistě podrobně znáte, ale pro jistotu vám ho ještě pošlu. (Nechci „zaplevelovat“ diskuzi k jinému tématu, ale jestli k tomu máte opravdu co říct…)

  23. Ján Horal 7. apríla 2011 / 18:44

    Pán Valúšek
    Mám na Vás dve otázky. Rád sa dozviem niečo nové.
    1.
    Uviedli ste:
    „Medzi osobnosťami by nemali chýbať poprední slovenskí dejatelia, ale i maďarské a nemecké osobnosti spojené s Bratislavou. “
    Ktoré slovenské osobnosti spojené s Bratislavou zaradíte medzi českých a maďarských šovinistov a fašistov ako vhodné na uctenie sochou?
    2.
    V predchádzajúcom článku ste označili Slovensko ako multikultúrne.
    Ktoré (multi)kultúry sú na Slovensku?
    Teším sa na odpoveď.
    Keď by ste moc chceli vedieť moje meno tak Vám ho poskytnem.

  24. Anton Hrnko 7. apríla 2011 / 20:31

    Že vraj milovník umenia! Ha-ha. Vaše maďarónstvo a nenávisť k všetkému národne slovenskému z vás priam srší. Viete, Berákov Hurban stojí asi sto metrov od môjho rodného domu a šabľou mieri rovno na našu bránu. Mal som teda možnosť tisíckrát ísť okolo neho a prezrieť si ho z blízka i z ďaleka. Ak vám jeho kôň pripadá ako somár, tak vám odporúčam urýchlene navštíviť očného lekára. Alebo žeby stačilo zložiť maďarónske protislovenské okuliare? A keď neviete nič o histórii, tak sa nevyjadrujte. vypadáte smiešne. Ak tvrdá maďarizácia nemecko-slovenského mesta v 19. a na začiatku 20. storočia bola prejavom „férového multikulturalizmu“, tak ďakujem! Neprosím! Multikulturalizmus tohto typu dnes prekvitá v Orbanovom Maďarsku! A konečne berte na vedomie, že BA je dnes na 96% slovenské mesto a vyprosím si, aby to nejaký maďarón spochybňoval! Irtett?

  25. Anton Hrnko 7. apríla 2011 / 20:35

    Pán Kropáček,
    odporúčam vám pozrieť si to v Stanovisku… Nebudem sa desaťkrát opakovať.

    Pán Valúšek,
    pre vás je každého slova škoda. Nechcete vstúpiť do Levente? Tam sa takí ako vy uplatňovali.

  26. Šľak 7. apríla 2011 / 21:45

    Jazdecká socha Jozefa Miloslava Hurbana je veľmi dobrou sochou. Mne sa páči ešte viac než socha kráľa Svätopluka.

  27. Petr Kropáček 8. apríla 2011 / 12:10

    Pane Hrnko, beru to tak, že k Vrtelovu posudku nemáte, co říct. (Stanovisko „truckomise“ a vaše další „protiteze“ k Vrtelovu posudku jsou věcně i heraldicky zmatečné.) Každopádně vám doporučuju, abyste právě vy! pojem „absolútny heraldický diletant a ignorant“ raději nepoužíval.

  28. milovnik historie 8. apríla 2011 / 17:23

    Pán Hrnko – neviem co mate zas za problem :)) ….. ozaj som teda madaron. Prave koli ludom ako ste Vy prichadzame o vsetku historiu …… nechcete aby este socha krala Sama stala na devine ….. preboha My mame historiu aj uhorskych dejin – takze sa stym laskavo vyrovnajte. ja som hrdy na panovnikov ako bol Ludovit I. velky, Karol Robert – a zato mam byt madaron ???
    Vy ste podla mna trosku mimo :)) ….. tato republika je v takom stave pretoze ludia Vasho tipu si rozdelili vsetko co tu je – pan Meciar, Fico ( byvale gardy komunistov juhuuuuu – ´89 sa malo s nimi vysporiadat.

    Hurban je krajsi ako Svatopluk :)) – ale je to neporovnatelne so sochami ktore su v Cesku myslim equaestrialne ………..

  29. milovnik historie 8. apríla 2011 / 17:28

    pán Hrnko clovek co nema cim argumentovat nalepkuje ludi :)) – vo Vasom pripade sa to tyka toho ze ma oznacujete za madarona – zial ja by som si tiez jednu nalepku mohol na Vas dat, ale podobnym sposobom sa spravat nebudem …. totizto voci komunizmu mam odpor 🙂

  30. Šľak 8. apríla 2011 / 18:56

    Ako vidím, ďalší modrý hnojkydač – potom ako najprv „poogrciaval“ sochy slovenských osobností – tu ide dávať lekcie zo slušného správania. Tak to vezmem teda zaradom:

    1) No pokojne môžme skúsiť porovnávať napríklad Svätopluka a Hurbana s tou konskou zdochlinou, na ktorej sedí Masaryk v Česku (predpokladám, že ste ju videli. Ja som škaredšiu a biednejšiu jazdeckú sochu teda už dlho nevidel). No nepochybujem, že vy by ste si nad jej „krásou“ cvrkli do textilu.
    2) No a čo by bolo na tom, keby na Devíne stála socha Sama? Aha, viem, upozornila by na dávnu históriu nie Maďarov, nie Nemcov, ani nikoho iného, ale Slovákov. A to vám je v dnešnej dobe ohromná charakterová závada každej posudzovanej sochy. Inak, ja osobne dúfam, že na Devíne bude čoskoro stáť socha kráľa Rastislava.
    3) My (nikto z nás tu) sa nepotrebujeme vyrovnávať s našou uhorskou históriou. No kvôli nej sa nemienime vzdávať našej SLOVENSKEJ histórie. Už len to, že tieto dve veci dávate akoby do kontrapunktu svedčí o tom, čo ste zač. Apropo, nepatríte náhodou k tým karafiátovým ohadzovačom spod Svätoplukovej sochy?
    4) No a nad tým Mečiarom a Ficom sa musím teda zasmiať. Ideme si tu pospomínať, ktože to bol, kto sprivatizoval (teda rozpredal) štátny majetok v hodnote cca 300 mld. Sk? Budeme tu spomínať, kto sa nám postaral o zvýšenú spotrebnú daň, pretože mu „ušlo“ 7 mld Sk v ročnom rozpočte, ktorý nedokázal presnejšie naprognózovať? Alebo preberieme ďalšie „pestvá“ tých vašich? Také SPP, Slovak Telekom, pri ktorom sa akousi čudnou náhodou ponechalo vo vlastníctve štátu nie 34 percent, ale len 33,9999 takže to nestačí ani to blokačné kvórum? Pokojne môžme. Tento typ diskusií ovládam dosť dobre.

    Chcete sa doň pustiť? Pokojne, ale aby vás to na konci debaty nemrzelo.

  31. milovnik historie 8. apríla 2011 / 19:37

    pán Slak – asi sa pohybujete v tychto hajzlovskych kruhoch ked to tak ovladate – ano viem aj o Jaslovskych Bohuniciach – ja sa nedivam na to z jednej strany :)) – SORRY _ ALE Títo LUDIA DO RADU MALI VYSIET !!!!!!!!!! a pán Hrnko bol tiez strannik – mal svoju minulost olutovat, ako to urobil napr. dominik Tatarka

    jazdecku sochu v Lánoch som videl – suhlasim je slaba……..mal som na mysli – Kafkovho Zizku v Prahe, sv. Vaclava, Frantiska I . na narbrezi ….
    nejhsom ziaden karafiatovy ohadzovac , ak Vas potesi sprava , Rastic sa chysta na Devin, ma to byt ta socha od L. Cverngosovej , sediaci na stolci hladiaci na sutok Dunaja a Moravy. Samo – bol frank, skor by som si uz vazil Rastislava a Pribinu ako nejakeho Sama ak Vam nevadi ze to nebol stary slovak.

  32. Šľak 8. apríla 2011 / 19:56

    „asi sa pohybujete v tychto hajzlovskych kruhoch ked to tak ovladate“ – áno, často navštevujem diskusné fóra pravicových denníkov.

    „mal som na mysli – Kafkovho Zizku v Prahe, sv. Vaclava, Frantiska I . na narbrezi ….“ – Václav a František sa mi páčia, Žižka absolútne nie.

    „Rastic sa chysta na Devin,“ – tak to som rád, dúfam, že kartónová partia je už v pohotovosti.

    „ak Vam nevadi ze to nebol stary slovak.“ – predstavte si, nevadí. To ste v šoku, čo?

  33. milovnik historie 8. apríla 2011 / 20:11

    ste chudaciq :))

  34. Šľak 8. apríla 2011 / 20:19

    …nie každý môže byť milovník histórie. Musia byť aj chudáčikovia.

  35. Anton Hrnko 8. apríla 2011 / 20:22

    Pán Kropáček,
    beriem to tak, že neviete rozlíšiť vedecké odborné stanovisko od politickej objednávky, ktorú si Lacko sám vypýtal! A pri vašom prístupe, že len tí „soudruzi za Západu“ sú dobrí, ktorí pľujú na Slovensko, a odmietanie „soudruhů za Západu“, ktorí si dovolia to istá na Pekliny (Becheim), ste svoju amatérsku „vedeckosť“ doviedli do dokonalosti. Preto sa radšej ani okrem táraja k ničomu neprirovnávajte.

  36. Anton Hrnko 8. apríla 2011 / 20:46

    Vraj Viktor, vraj milovník umenia a vraj milovník histórie,
    neviem, ktorý z vašich niknamov je väčšia nepravda. Berte na vedomie, že ja, Tóno Hrnko na rozdiel od D. Tatarku, ktorí písal sekernícke články začiatkom päťdesiatich rokov, sa nemám za čo ospravedlňovať. Vždy som bol verný Bohu, pravde a spravodlivosti a predovšetkým som sa snažil hovoriť vždy pravdu, aj keď – ak som sa chcel dostať do tých archívov, kam sa normálny smrteľník nedostal – som musel robiť kompromisy. Ale vy ste ten posledný, ktorý ma má právo k niečomu vyzývať. Moja knižná prvotina o slovenskom štáte z roku 1987 bola veľmi pozitívne recenzovaná na Slobodnej Európe a ak vás to zaujíma od r. 1985 som bol záujmová osoba ŠtB – pre moje názory na federáciu, ktoré som sa nebál formulovať ani vtedy, keď väčšina mlčala. Slovenské dejiny beriem komplexne – územné od praveku a národné za posledných 1500 rokov. Má v nich miesto aj Samo, aj Pribina, aj Svätopluk, aj Arpádovci, aj Habsburgovci,bernolákovci, kollárovci, štúrovci, matičiari, Šrobár i Hlinka, Hodža, dokonca aj Masaryk, aj Beneš, aj Tiso, aj Husák….. Všetci a všetko. A keby ste poriadne čítali, tak by ste videli, že nemám nič ani proti tomu, aby v BA a hocikde, kde to uznajú za vhodné, stála socha Márie Terézie. Ale preboha, nemôže to byť socha, ktoré implicitne bola postavená ako výraz útlaku môjho národa, za ktorý moji predkovia – prastarý otec, starí otcovia, otec a krstný otec (a to nehovorím o celom rade strýkov) bojovali so zbraňou v ruke! Irtett, kedves barátom? Mne história dovolila bojovať za tento národ len perom a slovom, nemusel som vziať do ruky zbraň. Ale nedovolím, aby niekto špinil mojich predkov tým, že tu bude celebrovať to, za odstránenie čoho boli ochotní obetovať svoj život!!!!!! Útlak môjho národa! A som presvedčený, že každý hrdý Maďar, Čech alebo Poliak, príslušník ktoréhokoľvek národa postupuje presne tak, ako ja. Lenže tam sú takí ľudia považovaní za normálnych vlastencov, lev v samostatnom Slovensku sa nás niekto pokúša presvedčiť, že to nie je normálne, že máme pripustiť, aby sa tu stavali turule, sochy iredentistov, rozvracačov územnej celistvosti Slovenska, len nie preboha tých, ktorí sa nejakým spôsobom zaslúžili o slovenský národ! Ak teda nie ste maďarón, zdá sa vám to normálne? Ak je tu niekto chudák, doslova úbožiak, tak ste to predovšetkým vy. Veď kto môže byť väčší úbožiak „jenž ten, kdo berlou železnou na svůj národ kydá“. (Ak by ste nevedeli, tak je to z J. Kollára).

  37. milovnik historie 8. apríla 2011 / 20:56

    KLUD TROSKU 🙂

  38. milovnik historie 8. apríla 2011 / 20:59

    PS- po madarsky neviem 🙂 takze piste po slovensky

  39. milovnik historie 8. apríla 2011 / 21:02

    Kollar bol pomyleny, hlavny rozvracac slovenskej jednoty – ved pocas ked bol poverenikom viedenskej vlady pre veci slovenske , tak znova hlásal svoju prekliatu slovakizovanu cestinu……. nepochopil ze My slovaci sme si davno vybrali jazykovu jednotu – stretnutie Holly a sturovci na fare – znamy obraz a vyjav

  40. Anton Hrnko 8. apríla 2011 / 21:06

    Druhý raz po slovensky: Pokoj! Írtett?

  41. Petr Kropáček 9. apríla 2011 / 10:19

    Pane Hrnko, buďte bez obav, právě že to rozlišit „viem“, narozdíl od „vědce“, co nevidí rozdíl mezi Maxwellem a Metznerem, od „bývalého súdruha“, co nevidí, že ti dva nejsou soudruhy, od „heraldika“, co nevidí o čem věcně a heraldicky psal p. Vrtel, od ‚bývalého politika“, co nevidí v čem spočívalo politické zneužití odhalování Svatoplukovy sochy, od „katolíka“, co nevidí kdy a jaká diecéze může někoho blaho/svatořečit a tak bych mohl ještě dlouho pokračovat. Podstatné je, že jste nepochopil ani můj předposlední přízpěvek. Já se totiž k ničemu nepřirovnával… jen jsem vás chtěl upozornit, abyste byl ve svých úsudcích (odsudcích) méně emotivní a paranoidně „vlastenecký“. Vy naopak ještě více „přitlačíte na pilu“. Nezbývá mi než vám asi po desáté zopakovat, že mě „ludia vášho typu“ prostě urazit nemohou. Tak se zbytečně nenamáhejte…

    Zdravím.

  42. Juraj Valúšek 9. apríla 2011 / 13:03

    Fú, dva dni sa tu človek neukáže a aké bitky 🙂

    Inak, keď už je reč o odstraňovaní sôch, ja by som z námestia SNP vyhodil partizánov a dal tam sochy povstalcov z meruôsmych rokov. Pre mňa má toto povstanie väčšiu hodnotu, než to o sto rokov neskôr (zvlášť ak partizáni ani neboli jeho hlavnými aktérmi).

    Pán Hrnko,

    Vy v tej soche vidíte symbol národnostného útlaku. Počul som, že bola rozbitá v súvislosti s návratom Habsburgovcov. Zaujímali by ma okolnosti demolácie tohto diela. Neplánujete článok? Vďaka.

  43. Anton Hrnko 9. apríla 2011 / 19:27

    Pán Kropáček,
    práve, že to viem. Ja som nehovoril nikdy, že autor „pekného popisu Peklín“ je lumen vo svojom odbore, ja som len hovoril, že sa vám nepáči iba preto, že si zarýpal do Peklín. Rovnaký lúmen, ktorý to isté urobil v smere na Slovákov, je už pre vás vedeckou autoritou, hoci som vám povedal, kde sú jeho „metzneroviny“. Rovnako môj priateľ Lacko si potreboval liečiť svoju boľačku, tak si pomohol „vedou“. Ale od českého zupáka ťažko možno čakať, žeby vedel odlíšiť v slovenskej veci zrno od pliev! takže len si píšte svoje nezmysly, ako to podporuje vaše 195-centimetrové JA.

  44. Anton Hrnko 9. apríla 2011 / 19:40

    Ak sa chcete bližšie zoznámiť s konkrétnymi okolnosťami zhodenia sochy, odporúčam vám spomienky vášho rodáka Branislava Varsíka, profesora histórie na FF UK v Bratislave, ktorý sa jej demolácie zúčastnil. Bol to Slovák ako repa myslím zo Skalice, čo tiež vyvracia tvrdenia, že sochu zbúrali českí legionári. O odstránení sochy v novembri 1920 rozhodol česko-slovenský parlament (zaradil ju medzi tzv. milenárne symboly oslavujúce maďarskú nadvládu nad porobenými Slovákmi – okrem tejto sochy to bol stĺp s Arpádom na Devíne /kvôli jeho výstavbe splanírovali citadelu, ktorú rozrumili Napoleonovi vojaci/, milenárne stĺpy na Zobore a pri Čadci a turula v Mukačeve). Mesto malo urobiť opatrenia, aby socha bola uložená v depozite. Pokus Karola Posledného – nie prvý, ale až druhý – o obnovu Uhorska v roku 1921 vyvolal vo vtedajšom Česko-Slovensku vlnu odporu proti všetkému habsburskému a rozvášnený dav nevyčkal na úradné odstránenie sochy, ale ju odstránil revolučne. Na záver ešte jednu poznámku: V úplnom centre mesta na Hlavnom námestí je socha Maxmiliána II. Aj o nej sa vášnivo vtedy diskutovalo, že ako Habsburg by mal byť odstránený. tejto sochy sa ani vtedy, ani nikdy potom nikto nedotkol. Takže aj to svedčí, že v danom období nešlo o všeobecné obrazoborectvo, ale len o odstránenie symbolu útlaku.

  45. Šľak 9. apríla 2011 / 20:35

    Nech mi je odpustené, ale toto musíte vidieť 🙂 . Je to super.

  46. Petr Kropáček 10. apríla 2011 / 6:18

    Pane Hrnko, já o „lumenech“ taky nepsal. Nicméně představy o tom, co jsou „zrna“ a co jsou „plevy“, máme oba evidentně dost odlišné nejen v případě posudku p. Vrtela. (Jasně jsem vám napsal v čem je rozdíl mezi Max. a Metz., o „metznerovinách“ jejichž jste autorem raději ani nemluvě.) A napíšu to ještě jednou a ještě více polopaticky. Mě vaše rádobyvtipné urážky neublíží, takže si klidně „ulevujte“, jak je vám libo. Shazujete tím jen sám sebe…

    Zdravím.

  47. Šľak 10. apríla 2011 / 7:48

    Všetko vie, všade bol a odvšadiaľ má suvenír…

  48. Šľak 10. apríla 2011 / 10:00

    Ešte k tomu Maxwellovi – pre nezainteresovaných. On, v jednom inom svojom článku tvrdí, že slovenský nacionalizmus (v zmysle 19. storočia, teda slovenské vnímanie vlastnej osobitosti) vznikol – teraz dávajte pozor:

    „neočákavane, dokonca náhodne.“

    To aby ste si utvorili obraz o tom človeku, ktorý ho (Maxwella) tu má plné ústa. Teda o tom, ktorého ja nazývam Švejkom.

  49. Juraj Zamborsky 10. apríla 2011 / 11:05

    odstranenie sochy je docela zaujimava historka, a je analogicky prepojena s Mariánskym sĺpom v Prahe ( btw. Praha ho obnovuje asi 15 rokov tiez na zaklade fotografii, zachovala sa iba hlava panny Marie, a chysta sa navrat , osadeny bude vedla Jána Husa, Praha takisto obnovuje pamatnik w.Wilsona, ktory zburali Nemci pocas protektoratu( a nejedna sa o maly pamatnik). Podobne ako Mária Terézia mal skončiť Petoffi( hoci si myslim ze petoffi ako revolucionar madarskej strany – ako keby taky náš Hurban by skor logickejsie prisiel ako Maria Terezia, len vtedy rozvašnený dav ukludnila inteligencia ktora tam vtedy bola, ze sa jedna o hodnotne dielo, cize Pán Hrnko naozaj ho malo mesto len do depozitu ulozit ?? – to je dost podstatna informacia- ze nebolo nariadene okamzite rozbitie – a ak by socha nebola z mramoru tak ju mame doteraz . Ak by ste napisali viac bol by som rad. Nebyt 1. svetovej vojny, mozno by sme boli sucastou R-U. – Ferdinand d´Este chcel vyjednavat, dovie ako by to bolo (ale nato sa v historii nehrame )

    Pán Valúšek odstránenie rozhnevanej rodiny ani nespomínajte pred p. Hrnkom – lebo Vás ukameňuje, navyše je to „hodnotne dielo“ p. Kulicha ( socialisticko- formalisticka socha) povodne iba mala soška, klasicky problem Kulicha ( jeho velke skulptury su nehorazne neproporcne) – vid aj svatopluk aj tento partizan – mala hlava, velke ruky, postavy zahalene do plasta ( autor zakryva neschopnost detailneho spracovania postavy) navyse tie plaste su neskutocne hmotovo tazke ako keby nepoznali gravitaciu a vietor. ale ako tym nedegradujem historicku vyznamovost SNP, aj ked komunisti ho zneuzili a vyuzili na svoju propagandu- tam by si skor zasluzil nejaky pamatnicek Ján Golian a Rudolf Viest. a ruski partizani to akurat cele pokazili

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *