Už niekoľko rokov sa v Bratislave vedú reči o postavení repliky súsošia Márie Terézie a uhorských husárov, ktorá onehdy stála na námestí pred redutou a ktorú z vôle parlamentu novovzniknutej Česko-Slovenskej republiky zhodili roku 1921 česko-slovenskí legionári v reakcii na pokus Karola Posledného o reštitúciu Uhorska. Tí, ktorí chcú reinštalovať tento pomník veľkomaďarského šovinizmu, sa ukrývajú za osobnosť Márie Terézie a odstránenie predmetného súsošia v dvadsiatych rokoch minulého storočia predstavujú ako krivdu na osvietenej panovníčke, reformátorke, horlivej katolíčke, ktorá celý svoj život venovala práci pre blaho svojich poddaných. Táto legenda o súsoší Márie Terézie a uhorských husárov je však hlboko nepravdivá, lebo osobnosť Márie Terézie bola len hrubo zneužitá na propagáciu ideí, ktoré s jej osvietenou dobou a s jej zámermi v habsburskej ríši nemali nič spoločné.
Nič proti Márii Terézii, ak Bratislavčania pociťujú potrebu postaviť jej pomník, žiaden súdny človek nemôže mať proti tomu žiadne námietky. Ako podotkol publicista E. Chmelár, v spoločnosti dvoch významných Slovákov na jej dvore – maršala A. Hadíka a autora školskej reformy v ríši A. F. Kollára – by dokonca bolo jej súsošie určite prínosom pre pozdvihnutie sebavedomia národa. Napriek všetkej úcte k nej si však nemyslím, žeby mala mať prednosť pred pre Slovákov omnoho významnejšou osobnosťou Ľudovítom Štúrom a vytláčať ho z miesta, ktoré už niekoľko desaťročí okupuje. Neviem si predstaviť, žeby napr. Maďari nahradili sochou Márie Terézie Ľudovíta Košúta alebo Česi Františka Palackého, aj keby ich sochy stali na mieste jej rodného domu. Jednoducho takáto zámena je neprípustná, je výrazne protislovenská a len dokresľuje obraz iniciátorov reinštalácie oného symbolu útlaku Slovákov v Uhorsku.
Najskôr si dovolím niekoľko všeobecných poznámok. Sochy sa nikdy nestavajú bez súvislosti s dobou, v ktorej vznikli. Dejiny rovnako poznajú obdobia, v ktorých sa sochy ako symboly nežiaducej minulosti odstraňovali. Málokedy sa však stáva, že nasledujúce generácie sa podujmú na reinštaláciu sôch, ktoré sa nezachovali a treba vytvoriť ich repliky. Na takéto konanie musí byť obzvlášť významný dôvod, akým bola napr. obnova Varšavy po tom, čo sa ju nacisti rozhodli zrovnať so zemou a navždy vymazať z mapy. Stavitelia sôch dávajú vždy prednosť originálom, ktoré vyjadrujú ich vzťah k zobrazovanej osobe, najmä, keď niekedy v minulosti odstránená socha nespĺňa ideové predstavy súčasníkov. V Bratislave už máme dve nepodarené repliky, ktoré by žiaden normálny, slovenský národ si vážiaci zodpovedný činiteľ nikdy nepripustil vztýčiť – ozrutu v osobe motorkára, ktorý má vraj predstavovať M. R. Štefánika, a trápnu, proporciám námestia a budovy SNM neprispôsobenú repliku sochy T. G. Masaryka. V oboch prípadoch si viem predstaviť, že keby oné námestia poskytli nejakému dnešnému modernému sochárovi a tomu dali úlohu postaviť tam sochy oných osobností, tak sme mohli mať v Bratislave dve pekné umelecké diela, na ktoré by museli byť hrdí aj tí, ktorým sa uvedené osobnosti z rôznych dôvodov nepáčia. Tvrdohlavosť objednávateľov však zapríčinila, že máme dve pokazené námestia, obsadené nevkusnými sochami.
Poďme však k uvedenému dielu, ktoré nám tu niekto intenzívne natláča a pritom sa nám pokúša ako baranom tlačiť do hlavy kaleráby, že ide len o nevinné postavenie sochy múdrej panovníčke. Ono to vôbec tak nie je. Tí, čo z úzadia tlačia na to, aby sa dané súsošie v replike postavilo v Bratislave dokonca na pôvodnom mieste, kde dnes stojí Ľudovít Štúr, vôbec nie sú až tak ťažko identifikovateľní. Sú to tí istí, ktorí si v Rumunsku vymohli reinštaláciu pomníka Aradských generálov popravených po Világoši, ktorí reinštalovali milenárny stĺp s turulom v Mukačeve, ktorým sa zatiaľ len na Slovensku nepodarilo reinštalovať nič z pôvodných milenárnych pomníkov, postavených z príležitosti tisíceho výročia údajného „zaujatia vlasti“. Kým však v rumunskom Arade ide len od premiestnenie pamätníka na pôvodné miesto, a v Mukačeve sa i prispením ukrajinských orgánov vztýčenie milenárneho „turula“ stala fraška v kúte Mukačevského hradu, v Bratislave by milenárna obluda mala stať v najcentrovitejšom centre mesta a dokonca by mala z tohto miesta vytlačiť pomník zakladateľa moderného slovenského politického myslenia, tvorcu národného programu, ktorý našiel svoju realizáciu vo vytvorení suverénnej slovenskej štátnosti 1. januára 1993. Takáto predstava je jednoducho nepredstaviteľná pre niekoho s normálnym slovenským myslením a verím, že bratislavskí radní niečo také nepripustia.
Ale poďme pekne po poriadku. Súsošie Márie Terézie a uhorských husárov bolo umelecký nezvládnuté, pretože autor (Ján Fadrusz) uprednostnil ideový zámer zadávateľov pred historickou pravdou. Celé dielo malo dva ideologické zámery. Jednak z príležitosti údajného tisícročného príchodu starých Maďarov na stredný Dunaj malo „podrobeným národom“ Uhorska (teda aj Slovákom) ukázať, kto je skutočným pánom v Zalitavsku, a keď sa nepodrobia, budú zašľapaní do prachu uhorskej zeme. Druhým ideovým zámerom bolo dokumentovanie podmienenej lojality uhorskej vládnucej džentry Habsburgovcom za prísľub obhajovania integrity Uhorska a nevmešovania sa do maďarizačnej politiky uhorskej vlády. Prvý zámer predstavovalo celkové bojové, agresívne vyznenie súsošia (vzpierajúci sa kôň, husári s vytasenými šabľami); druhý zámer predstavovalo spletenie dvoch nezávislých historických udalosti do jednej scény. Prvou historickou udalosťou je vystúpenie uhorskej kráľovnej na korunovačný pahorok, kde podľa korunovačného ceremoniálu prisahala brániť integritu Uhorska proti akýmkoľvek nepriateľom; druhou je príchod panovníčky na uhorský snem, kde po vypuknutí vojny o habsburské dedičstvo plačúc a malým Jozefom v náručí žiadala stavy o podporu. Vtedy dojatí šľachtici sľubovali svoje životy a krv za svoju kráľovnú. Ale už doboví komentátori s úsmeškom poznamenali, že nemysleli svoje životy a svoju krv, ale životy a krv svojich poddaných.
Aby mohol autor splnil všetky podmienky zadávateľov, urobil v diele niekoľko úplne nelogických obrazov, z ktorých najvypuklejší je štít s uhorským znakom v ruke husára, lebo husári ako ľahká jazda štíty nikdy nenosili. Rovnako na diele sú aj remeselné chyby (napr. zahnutá šabľa husára a rovná pošva na jeho páse), ktoré už v čase odhalenia pomníka vyvolali tvrdú kritiku, ktorú autor nezvládol a chcel spáchať samovraždu. Teda suma sumárom možno povedať, že v prípade oného Fadruszovho diela ide z dnešného pohľadu (obhajoba integrity Uhorska, obhajoba národnostného útlaku, obhajoba výlučnosti uhorskej džentry a jej veľkomaďarskej politiky) o ideovo pochybné dielo a k tomu ešte umelecky nie celkom zvládnuté. Vztýčenie takéhoto diela v centre Bratislavy by sa nedalo ináč chápať ako oslava veľkomaďarskej, utláčateľskej a maďarizátorskej politiky a zneuctenie celých generácií Slovákov (a samozrejme aj Čechov), ktorí bojovali proti tejto politike často za cenu veľkého strádania i životov. Odstránenie oného pomníka nebolo otázkou nejakého revolučného zmätku, ale rozhodli o tom legitímne orgány oslobodeného českého a slovenského ľudu. K úplnému zničeniu diela však došlo z dôvodov pokusu zo strany bývalého uhorského kráľa o návrat pomerov, ktoré dané súsošie reprezentovalo. Toho by si mali byť vedomí všetci tí, ktorí o danej otázke budú rozhodovať.
Bratislava má dlhú históriu. Dnešná Bratislava má začiatky svojej histórie vo Veľkej Morave a dlhé storočia bola prevažne slovenským, resp. slovensko-nemeckým mestom. Po tatárskom vpáde a zničujúcich vojnách o rakúske dedičstvo sa preklopila na nemecko-slovenské mesto. Z pôvodnej Braslavy sa zmenila na Pressburg, Prešporok. V 19. storočí došlo k silnej maďarizácii a mesto sa postupne menilo na Pozsony. Tento vývin zastavil rozpad monarchie. Od roku 1918 sa mesto postupne odmaďarčovalo a odnemčovalo a získavalo svoj pôvodný slovenský charakter i svoje – síce trocha upravené – pôvodné slovansko-slovenské meno Bratislava.
Slováci však z nepochopiteľných dôvodov Bratislavu neobsadzovali svojimi dejateľmi. V Bratislave máme síce Hodžovo, Hurbanovo i Kollárovo námestie, ale ich sochy tam chýbajú. Tých niekoľko sôch, ktoré sa v centre Bratislavy postavili, po roku 1989 odtiaľ noví radní vytesnili. Často z nepochopiteľných dôvodov (Andrej Bagár, Alois Kolísek). Na ich miestach sa zrazu objavili skulptúry z dôb monarchie, čuduj sa svete, zväčša s uhorským erbom, ktorý si dnes privlastnilo Maďarsko. Človek má niekedy dojem, ako keby tu niekto zámerne pracoval na obnovovaní ducha starého Pozsonyu. Snahu o reinštalovanie oného súsošia Márie Terézie a uhorských husárov nemožno nezaradiť do týchto súvislostí. Táto plazivá hungarizácia centra mesta začína nadobúdať už skutočné nežiaduce rozmery. Myslím, že je čas s týmto skončiť. Slováci môžu postaviť svojej múdrej panovníčke dôstojný pamätník aj v Bratislave. Nie sú odkázaní na vztyčovanie symbolov ich útlaku a poníženia.
Mr. Šľak,
buď ste slepý, alebo nechcete vidieť. Bola to predvolebná kampaň.
Bolo to odhalenie sochy slovenskému kráľovi. Tromi najvyššími ústavnými činiteľmi. S požehnaním od najvyššej morálnej autority tohto štátu (pána Korca). Že z toho Fico dokázal vyťažiť aj niečo „pomimo“, to je jeho šikovnosť ako politika (a sprostota tých Vašich, teda modrých, ktorí sa nepridali).
Pre normálneho človeka je to postavenie sochy osobnosti, ktorá ju už dávno mala mať. Pre malého modrého obmedzenca je to predvolebná kampaň.
Pokojne verte tomu, čo ste napísali 😀
A ešte niečo. Koľkí z tých „ostatných“ politikov, ktorí (by zrazu) mali byť pozvaní na odhalenie sochy (a strašne nespravodlivo neboli) verejne Fica podporili v tom období od jeho „pamätného“ prejavu v januári 2008 až do júna 2010 vo veci sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade? Alebo vôbec rekonštrukcie hradu ako takej? Keď teda (zrazu) tam mali byť pozvaní všetci? Veď mi ich tu niekto vymenujte. A začnite modrákmi.
„Pokojne verte tomu, čo ste napísali“
Na otázky viery (v imaginárny národ Moravanov, atp.) ste tu predsa Vy. Tak, ako som to napísal, to ľudia vnímali. A vnímajú.
Inak by Vás (a tú Vašu modrú bandu) neboli kopli do prdele, keď ste sa pokúsili ľudí proti soche poštvať, aby ste ju mohli odstrániť.
Pán Valúšek, to je hlboké nedorozumenie, že národné povedomie súvisí s nejakou konkrétnou politickou stranou.
Fakt ale je, že keď si pozriem, kto chcel zbúrať Svätopluka a kto nechcel svätého Cyrila a Metoda tak viem, ktoré politické strany NEsúvisia so slovenským národným povedomím.
Pán Valúšek aby ste mi rozumeli, nevolil som žiadnu parlamentnú stranu.
A samozrejme, že niektoré politické strany majú národnú kultúru v programe a absurdne niektoré „slovenské“ politické strany majú PROTInárodnú kultúru v programe.
To, že majú politické strany svoj program a svoju volebnú kampaň, to je tak v celom svete a neviem prečo sa nad takou samozrejmosťou pozastavujete. A keď niektoré politické strany stavajú sochy protislovenským kreatúram tak sú tie strany jednoznačne protislovenské. Bodka.
Tu si kto robil predvolebnú kampaň? :
Navrhujem dať vytrhať a zlikvidovať všetky diaľnice, ktoré otváral Dzurinda, Fico alebo Mečiar pol roka pred voľbami. Všetko to totiž bola volebná kampaň.
Pán Šľak ten link, čo ste sa pýtali, som už raz (vďaka vám) preletel, len teraz nemám veľmi čas, ešte si k tomu snáď znova sadnem.
…a v rámci akcie likvidácia diaľnic poveríme niektorých sfanatizovaných jedincov, napríklad takého Kameňohübela alebo napríklad nejakú pani Závadnú, aby trošku popustili uzdu svojej fantázie a spísali analýzu dokladajúcu, aké sú diaľnice diabolské dielo, a že kto ich postaví, ten do roka a do dňa umrie. Toto bude oficiálny dôvod; dôvod, že išlo o predvolebnú kampaň, budeme uvádzať až akože vedľajší. Ach áno, a hlavného odborníka štátu na diaľnice neprizveme do komisie s oficiálnym zdôvodnením, že mu nefunguje internet. A nejaké tie noviny typu „Ešte stále bohužiaľ sme „, ktoré za nás zmanipulujú naivné obyvateľstvo, nebude na Slovensku problém nájsť. A keby náhodou niekto chcel protestovať v televízii, z ktorej nemôžeme zákonnou cestou odstrániť riaditeľa, tak jednoducho televíziu zrušíme, zlúčime ju s rozhlasom a budeme sa tváriť, že sa tým finančne niečo zmení (skutočný dôvod neuvedieme, naše noviny to už správne podajú naivnému obyvateľstvu a ešte za to budeme aj pochválení). Takto nakoniec vyznieme pre istú skupinu obyvateľstva ako národní hrdinovia. Tak rýchlo do toho.
Akýkoľvek súvis s reálnym osobami, udalosťami či štátmi je čisto náhodný.
…de facto zánik Carga (ako štátneho podniku), prepustenie 5000 ľudí a zrušenie 230 spojov (a niekoľkých tratí) nazveme REVITALIZÁCIA PODNIKU, pričom budeme argumentovať, že Cargo nie je vyťažené, hoci projekt (širokorozchodnej železnice), ktorý to mal riešiť, sme potopili približne pol roka predtým,
…letisko Bratislava (keďže predať ho po vybudovaní nového terminálu by asi predsa len bolo ako päsťou dooka) prenajmeme „len“ na 30 rokov, pričom „objektívne“ poukážeme na to, že od roku 2008 každý rok klesá počet odbavených cestujúcich (o každoročnom náraste do roku 2008, teda do krízy sa radšej nezmienime),
…sprivatizujeme teplárne (NIE MY NEBUDEME PRIVATIZOVAŤ)
…doprivatizujeme Slovak Telekom (NIE MY FAKT NEBUDEME PRIVATIZOVAŤ)
…predáme JAVYS (VEĎ VÁM HOVORÍM, ŽE NEBUDEME PRIVATIZOVAŤ)
VIVAT MODRÁ…a aplauz stádo.
Pozdravujem všetkých 🙂
Prepánajána, tu všetci najprv píšu a potom premýšľajú. Pritom stačí domyslieť súvislosti. Horúce hlavy = prázdne hlavy.
No, p. Šľak,
zbytočne peníte na modré farby, to, že som pravicovo orientovaný neznamená, že som „modrý“. Naopak, nemám rád modrú farbu, milujem zelenú, žltú a červenú, občas aj čiernu, sivú, hnedú. Modré tričko nemám ani jedno.
O nás, pravičiaroch, to pekne povedal Dano Lipšic. Vo všeobecnosti je pravicový volič viac kritický ku svojej strane, než mnohí voliči ľavice. Preto naša politická ľavica je jednotná a pod silným vodcom, kým pravica rozdelená a pod viacerými lídrami. Ja, ako katolík, môžem voliť pravicovú stranu, ale môžem mať kopec výhrad k iným pravicovým stranám. Dobré ráno, to je demokracia. Čiže zaradiť ma do „modrých“ je nezmysel. Neexistujú žiadni modrí.
Nezabúdajte tiež, že ja som nikdy nežiadal odstrániť sochu, len zmeniť nápis, ktorý je modernou mytológiou za politickým účelom. Nemá zmysel tu opakovať siahodlhú debatu, či Svätopluk bol alebo nebol Slovák. Hypotéza p. Hrnka, že starí Moravania a starí Slováci mali jednotné etnické povedomie v IX. stor., je len hypotéza bez dôkazov, navyše mnohé fakty svedčia o opaku (i keď on to nechce počuť). Nápis sa zmenil, socha mi nevadí, len smrdí komunistami 😀
Pán Horal,
ktoré politické strany chceli zbúrať Svätopluka? Ja si spomínam len na Sulíka. Ale pripomeňte mi.
Mr. Pomocník,
porovnávanie neporovnateľného tu p. Hrnko označil slovným spojením „duchovné malomocenstvo“ 😀
Diaľnice, na rozdiel od sôch, nie sú kultúrnym dedičstvom. Prečo sa Fico, Gašparovič a Paška pasujú za zmierených Svätoplukových potomkov? Prečo záhadne posunuli inštaláciu sochy pred voľby, hoci ešte nebola zaplatená? Ja to vnímam tak, že oni mi kradnú Svätopluka. Kto je verný odkazu Svätopluka, musí voliť Fica. Veď to je choré. A ak to takto naaranžoval, ešte sa čudujete, že mnohým sa pri pohľade na sochu obracia žalúdok. Jednoducho má ficovskú pachuť. Ak chcel urobiť niečo štátne, mal prizvať aj opozíciu.
Záver: Je podľa mňa nesprávne zneužívať kultúrne dedičstvo na predvolebnú kampaň. Lebo potom si strana akoby toto kultúrne dedičstvo nárokuje. A nevolič Smeru je odrazu protislovenský živel. Nechutné.
Odchádzam na dovolenku, majte sa pekne.
Pán Valúšek.
Neviem prečo sem ťaháte politiku.
Na odhalení Svätoplukovej sochy sa zúčastnili všetci traja najvyšší ústavní činitelia a aj všetci župani okrem toho vúdúFreša. To znamená štát aj stavy, ak vám to niečo hovorí.
To, že stále máte nutkanie spomínať Fica je posadnutosť a indoktrinácia. Ja som Fica nikdy nevolil a ani sa nechystám ale vy to preháňate.
A keď je vám Daniel Lipšic sympatický a ste národne orientovaný, tak dúfam, že viete o žiarovkovom referende.
To je zbytočné p. Horal, on Vám nerozumie, ja som takými ako on obklopený, takže viem, prečo to hovorím. Typ človeka „tágo“. Jediné, čo dnes v tejto krajine normálnemu človeku ostáva, je byť ironický.
„Napríklad p. Hrnka niektorí považujú za nacionalistu, ale to čo on aj tu tvrdí by napr. v Nemecku bol vo vzťahu k Nemcom (aj keď to prirovnanie je samozrejme problematické) ešte dokonca antinacionalizmus alebo úplne normálny mainstream.“
Ja som teraz pár posledných dní trošku „surfoval“ po nemeckom internete. Prečítal som si (aj keď som vždy úplne všetkému nerozumel) niekoľko článkov od Nemcov (s titulmi pred menom aj za menom) týkajúcich sa histórie 8.,9.,10. storočia, atď. a môžem naozaj len potvrdiť. Výrazov typu „nemecký“, „germánsko-nemecký“, „nemecko-germánsky“, „Nemci“, „nemecké kmene“ sa tam nedorátate. Toľko ich tam je. Podotýkam, že v ODBORNÝCH ČLÁNKOCH. Pokiaľ ide o „nenemecké“ obyvateľstvo, však už taký dôslední nebývajú 🙂 . Ale to isté robia aj Česi. Pojmy týkajúce sa ich obyvateľstva nemajú problém preložiť ako Čechy, Česi ale u ostatných sú neuveriteľne „doboví“. Takže treba mať tieto záležitosti na pamäti, keď čítate cudzojazyčnú literatúru.
„Vorauszuschicken ist auch, dass die kriegerischen Auseinandersetzungen des Frankenreichs mit westslawischen Stämmen seit Karl Martell und Karl dem Großen eine ziemlich genaue allgemeine Kenntnis über die Sitze ‚omnium orientalium Sclavorum’ (Reichsanalen a. 822) an der Ostgrenze des fränkischen Reichs mit sich brachte; die entsprechend genannten, weithin mit den ‚Völkertafel’-Nennungen übereinstimmenden westlichen slawischen Stammesnamen, deren Aufzählung wir uns hier ersparen, sind aber als die Namen nicht von ‚Ostslawen’ zu verstehen, wie man gedankenlos übersetzt hat, sondern als die Namen der (von fränkischen Herrschern bzw. DEUTSCHEN Nachbarn beherrschten) westlichen Slawenstämme in nächster Nähe zu Ludwig, die zu den ‚Ostarrichi’ des Königs Ludwig als Herrscher der ‚orientalium regnorum’ (Otfried von Weißenburg), zu den ,Reichen der Östlichen’, zu den östlichen Stammesgebieten also des Frankenreichs, kurz: zu den ‚DEUTSCHEN’ Stämmen, gehörten, solange noch die Macht der Karolinger sie in Abhängigkeit halten konnte;…“
Link na celý článok (v nemčine) je v diskusii k mape Veľkej Moravy.
Pán Valúšek, dúfam, že sa vám na dovolenke neštikúta.
Ako som tu v diskusii spomenul :
„Marec 16, 2011 o 10:46
Očakávam v najbližšej dobe proticirkevné príspevky v mienkotvorných médiách. To bude ktorá politická strana forsírovať?“
Tak som už aj objavil :
http://www.sme.sk/c/5817620/cirkvi-spustaju-kampan.html
Ale ako vy píšete:
„Marec 18, 2011 o 9:55
ktoré politické strany chceli zbúrať Svätopluka? Ja si spomínam len na Sulíka. Ale pripomeňte mi.“
Pontský Pilát si predsa umyl ruky a iní kričali Ukrižuj. Tak aj Sulík si umyl ruky a zriadil previerkovú komisiu. Meno nechal pošpiniť tým, čo si do tej komisie sadli.
A tým chcem povedať, že tých čo kričali Ukrižuj bolo veľa a aj plno takých čo mlčali a nechali svojich súzlepencov konať a zakryť kríž.
Zatiaľ, všeličo vypláva v súvislosti so zámerom postaviť oné nechutné súsošie uhorských husárov a Márie Terézie. Najzaujímavejšie je, že ten, kto to mal údajne hradiť, sa od toho dištancoval. Zároveň „staviteľ“ tvrdí, že peniaze má, ale nechce povedať odkiaľ. Určite nebudem ďaleko od pravdy, keď otvorene poviem, že v pozadí bude nejaký hungaristický „dirigent“. Aj celý okrášľujúci spolok nám che len zohyzdiť Bratislavu oným súsoším, žiadna iná aktivita za ním doteraz nie je. Teda, domnievam sa, že aj oprášenie onoho spolku z dôb Uhorska bolo účelové len z jedným cieľom – dostať do centra Bratislavy nechutný milenárny pomník, podobne ako sa to už stalo v Arade a v Mukačeve. Akurát, že na Slovensku je dosť ľudí, ktorí tento prvoplánový zámer vraj okášľujúceho spolku postrehli a postavili sa proti nemu. Treba len veriť, že mestskí poslanci a primátor mesta majú aspoň toľko národného cítenia a hrdosti v sebe, že toto poníženie Bratislavy a Slovenska nepripustia.
pán Hrnko, súhlasím s vami. Myslím si, že maďarizačná socha nemá na Slovensku miesto. Máme dostatok osobností na to, aby sme metre štvorcové okupovali nezmyslami. A keď už Máriu Teréziu (čo si myslím že ona má jednoznačný priestor aj v slovenských dejinách), tak nech je zobrazená so Slovákmi, aby aj svet videl, že my nie sme žiadne skaderuky-ztadenohy, ale máme schopných ľudí, ktorí sa vedia presadit. Ale samozrejme nie na miesto štúrovcov, ale niekde inde. Takéto snahy vnímam ako pokus urážať nás- čiže štátotvorný národ….Darmo sa tvária títo páni ako milovnící humanizmu a demokracie, keď ich ciele sú nehumánne a ani nedemokratické. PS: som rád že na Slovensku je niekto, kto si ešte váži kultúru a minulosť, pozdravujem Vás všetkých, čo im nieje ľahostajná prítomnosť ani budúcnosť.
Toto mi došlo poštou. Ja som si myslel, že na Slovensku je práve opačný trend, než to, čo hlása táto novoprišlá „Cvek“-áreň.
Presvedče sa sami:
„Napriek tomu, že Slovenská republika nie je národne a etnicky homogénny štát, slovenská mentalita tento stav veľmi nereflektuje. Väčšina Slovákov má sklony k nacionalizmu a nadradenosti vo vzťahu k menšinám. Jedným z dôvodov takéhoto myslenia je pomýlená historická pamäť, ktorá sa často upína len na historické krivdy. Sme tak poznačení rôznymi historickými stereotypmi, ktoré v nás živia nacionalistické a nepriateľské nálady. V modernej Európe, ktorej dominujú témy globalizácie, multikulturalizmu, či migrácie je takýto prístup škodlivý. Častokrát súčasnému stavu dopomáhajú samotní politici, ktorí tým získavajú lacné politické body pre seba. Najmä v minulom volebnom období sme boli niekoľkokrát svedkami falošnej interpretácie dejín pre politické účely. Tento nezmyselný nacionalizmus má negatívne dôsledky pre život menšín, medzištátne vzťahy a v konečnom dôsledku aj život majority.
Rozvoj historickej vedy bol na dlhé obdobie poznačený štátnou ideológiou. História bola vždy vedným odborom, ktorý minulé režimy dokázali politicky zneužívať prifarbovaním a prekrúcaním. Žiaľ táto prax sa do veľkej miery zachovala dodnes. Seriózna, neideologicky zaťažená historická diskusia prebieha na odbornej úrovni len krátko a zatiaľ nedostatočne preniká k verejnosti. Rovnako v kreovaní historickej pamäti často zlyháva štátny vzdelávací systém. Vyrastajú tak nové generácie, ktoré budú pravdepodobne rovnako nacionalistické a nepriateľské voči menšinám ako ich rodičia.
Najväčším problémom je chápanie slovenských dejín len cez prizmu národa. Súčasťou slovenských dejín je mnoho významných osobností, ktoré však ostávajú nepovšimnuté len z dôvodu, že nemali slovenský pôvod, alebo sa k nemu dostatočne nehlásili. Namiesto nich však robíme patrónov z iných, prinajmenšom kontroverzných, historických postáv. Prekrúcame rôzne etapy našich dejín, alebo sa k nim odmietame hlásiť, pretože nie sú dostatočne „slovenské“. Chýba nám vlastná sebareflexia našich chýb a porozumenie či pochopenie iných. Napriek tomu, že žijeme v mnohonárodnostnom štáte, nepoznáme dejiny a kultúru týchto národností. Pri takomto nazeraní na naše dejiny nebudeme schopní v budúcnosti čeliť výzvam globalizovanej modernej doby. Zdravým predpokladom pre úspešnú budúcnosť je vyrovnanie sa s minulosťou.
Centrum pre výskum etnicity a kultúry má preto v úmysle realizovať projekt, ktorého zámerom je popularizovať najnovší historický výskum a kreovať nové historické vedomie.“
Vie niekto, čo to je za „Centrun“, čo-zač su tí, čo nám chcú pomôcť „vyrovnať sa s minulosťou“ a kto ich za to úsilie platí?
Milanxyz,
a neviete náhodou, kto je pod tým podpísaný? Prečo takéto centrum nezačne pracovať v Prahe alebo v Budapešti? Poviem vám presne prečo? Aj keby ich desať Sorosov platilo, zomreli by od hladu. Nikto by totižto o taký produkt nemal v týchto krajinách záujem!!! Neviem, prečo nepresviedčajú Francúzov alebo synáčikov strýčka Sama, aby nepestovali nacionalizmus (rozumej prirodzené vlastenectvo). Nuž a najväčší nezmysel je, keď nám tu niekto chce nahovoriť, že sme multikulturálna spoločnosť. Slovensko nie je multikulturálne, nikdy nebolo. Všetci jeho praobyvatelia sú zakorenení hlboko v európskej kresťanskej alebo v rámci nej pôsobiacej judaistickej kultúre. Žiadna miltikulturálnosť tu nie je!!! A čo sa dotýka etnickej homogenity, ak je niekde 86% jedného etnika, tak je to z hľadiska etnickej homogenity pomerne homogénna spoločnosť. Oproti takému Francúzsku sme takmer etnickí „čistí“. Ono Centrum… Nebudem ďaleko, keď poviem, že ho platí nejaká „firma“, ktorej samostatné Slovensko prekáža! A ešte niečo. Nepoznám generálne dejiny, ktoré by neboli chápané cez prizmu nejakého národa (samozrejme okrem niektorých čudáckych slovenských historikov). Veď len národy a predtým ich subštruktúry sú skutočnými nositeľmi dejín! Neexistujú žiadne rakúsko-uhorské alebo česko-slovenské dejiny. Existujú len dejiny Rakúsko-Uhorska a Česko-Slovenska. Ale existujú slovenské dejiny, české dejiny, maďarské dejiny…, lebo existujú také národy. A dejiny R-U, Č-Sl., Uhorska atď sú len dejinami štátov, v ktorých sa odohrávali dejiny konkrétnych národov. Preto cieľ Centra je jasný. Rovnako je známy aj jeho financmajster, aj keď ho nepoznáme po mene. Ako po mene nepoznáme ani financmajstrov onej husársko-tereziánskej obludy.
Dobrý večer pán Hrnko,
žiaľbohu to, čo som uviedol, je – až na nasledujúcu vetu: „Všeobecné ciele: Popularizovať seriózny historický výskum na kontraverzné obdobia našich dejín, správne interpretovať niektoré udalosti a osobnosti, odlišovať mýty od faktov,“ – je všetko, čo som dostal. Žiadné mená, podpis, nič. Dúfam, že niekto z Vaších čitateľov bude o tom vedieť niečo viac.
Mimochodom, aj pre mňa to príliš „smrdí cudzinou“.
Prekladám: Multikultúrny = aj maďarský, (údajné) utláčanie menšín = (údajné) utláčanie Maďarov (zato oni vyhubiť 400 000 Slovákov a stovky tisíc Nemcov smú a všetci sú ticho), správna interpretácia dejín = maďarská interpretácia dejín, nacionalistické nálady = kritika Maďarov, globalizácia = nechanie Maďarov rozhodovať o hlavných veciach a najlepšie obnoviť aspoň nejakou formou Uhorsko…atď. A ak niekto rozumie po maďarsky alebo pravidelne podrobne sleduje, čo Maďari tvrdia, chcú a dennodenne robia, tak vám potvrdí, že toto je doslova len špička ladovca. Slovensko hraničí so štátom gaunerov a tie presahy sem budú stále narastať.
Staci sa pozriet na zadavatelov a darcov – napr. OSF a hned su veci jasnejsie.
Na začiatok absolútny súhlas s tým, že:
1) Slovensko nie je multikultúrnou krajinou,
2) Slovensko je relatívne etnicky homogénne,
3) vnímať dejiny inak ako dejiny národov (resp. ich predchodcov) je nezmyselné,
4) s príspevkom p. Pomocníka.
A teraz k tomu slovenskému nacionalizmu, pán Milanxyz: mne pesimizmus nikdy dlho nevydrží 🙂 . Sledujete napríklad teraz tú záležitosť so slovenskou hokejovou hymnou? Čo mňa predovšetkým prekvapilo, bolo to (až neuveriteľne) zlostné odmietnutie piesne, ktorú naspievala speváčka Kristína, hoci tá pieseň je porovnateľná s čímkoľvek vo svojej kategórii. Skutočne nie je zlá. Ale drvivá väčšina ľudí ju doslova znenávidela. Ja som si dal robotu a dosť podrobne som si odsledoval, aké boli reakcie ľudí v diskusiách a aké výhrady uvádzali. A vychádza mi to nasledovne:
1) obrovské množstvo výhrad bolo z titulu použitého jazyka (strašne veľa ľudí rozčúlila angličtina),
2) no a priam vstúpením do onoho povestného ho… bola skutočnosť, že uvedenie tejto piesne bolo pochopené ako náhrada za známu slovenskú pieseň „Nech bože dá…“.
Z toho mi vychádza (a zato dám ruku do ohňa), že v povedomí ľudí by to, čo je od podstaty „slovenské“ malo byť nevyhnutne spojené so slovenčinou, s patričnou dávkou pátosu,lásky a aj hrdosti (a aj pýchy prečo nie?) k tomu, čo ľudia za slovenské považujú (vychádzam z textu piesne Nech bože dá…). A potvrdilo sa mi to. Ujala sa totiž úplne iná pieseň (aspoň sa to tak zatiaľ zdá):
http://www.youtube.com/watch?v=aVQg2Zy6TaM
Zrejme Vám to bude trhať uši 🙂 , ale skúste to „pretrpieť“ a všímajte si text. Zatiaľ čo táto pieseň bola (aspoň na youtube) prijatá absolútne pozitívne, Kristína tam totálne pohorela. Čo mi z toho vychádza? Po obsahovej stránke je to podľa mňa so slovenským nacionalizmom úplne v poriadku. Je tu však ale jedno velikánske ALE. To spočíva v tom, že istým „elitám“ sa podľa všetkého nie úplne neúspešne darí presviedčať Slovákov o tom, že akékoľvek prejavy nacionalizmu by mali byť spojené a mali by sa obmedzovať len na udalosti súvisiace so športom. To potom – podotýkam tým istým elitám – umožňuje rozpredávať (rozumej rozkrádať) štátny majetok s argumentáciou, že štát je najhorší vlastník, resp., že sa rozkráda (tak prečo tomu nezabránia, nevedia to???). Inými slovami:“Buďte vlastenci a hrdí na Slovensko, ale len tam, kde to nebude prekážať naším (rozumej úzkym skupinovým) záujmom“. Z toho mi vychádza, že aj ľudia propagujúci národnú hrdosť a vlastenectvo by sa mali zamerať ani tak nie na „burcovanie pozitívnych pocitov v súvislosti s vlastnou krajinou“ (myslím, že to nám až tak veľmi nechýba), ale na vysvetľovanie toho, že tak ako je nacionalizmus namieste v športe, je namieste aj v ekonomike či politike (teda pri obhajobe národnoštátnych záujmov) a že je úplne v poriadku cítiť národnú hrdosť nielen z titulu športového úspechu, ale aj úspechu v ekonomike (napr. akvizícia nejakého zahraničného podniku nejakým slovenským, prečo nie, že?) či kultúre alebo politike – keď už ju necítia dotyční takrečeno spontánne a „od narodenia“. Apropo, koľko týždňov dozadu je to, čo Obama vyzval amerických podnikateľov aby boli patriotickí a investovali radšej v Amerika, než v „lacnom“ zahraničí? Každopádne nie som pesimista 🙂 .
A ešte k tomu centru: takéto inštitúcie sa spravidla zakladajú, aby umožnili čerpanie nejakých grantov (teda slúžili ako zdroj príjmov) a zároveń odfinancovali publikovanie „diel“, ktoré by inak skončili v peci. Takže tu niekde by som hľadal účel. Pokiaľ ide o autora, dojímavá je tá starostlivosť o menšiny vyjadrená v tom materiáli. Podľa narážky na odhaľovanie sôch by sa mohlo jednať o niektorú z úzkych záujmových skupín angažujúcich sa v prípade boja proti buste Ďurčanského. Takže tam by som hľadal autora.
Popravde mohlo ma to napadnúť skôr a nemusel som nikoho obťažovať.
Ale aspoň som upozornil záujemcov o národnú históriu, kto sa nám bude snažiť „pravdivú“ históriu nanucovať.
Stačilo si to naklepať do googla, aby človek zistil, že CVEK je veľmi aktívna proti-národna, diverzná ustanovizeň zameraná na vytvorenie spoločnosti vyhovujúcej novému svetovému poriadku.
Má šestnásť tématických zameraní a za prvými tromi nepodstatnými témami sú schované tie hlavné:
Antisemitizmus,
Problematika netolerancie a rasizmu a
Rozvoj občianskej spoločnosti.
V krátkom slede za tým nasleduje „Diskriminácia a porušovanie práv menšín“ a ďalej ku koncu aj „Chudoba a sociálna politika“.
O histórii ani chýru, ani slychu.
Túto úderku samoustanovenej „nezávislej výskumnej inštitúcii“ úzko naviazanou na mnohé národu a našej štátnosti nepriaznivo, až nepriateľsky naklonené organizácie 3-ho sektoru vedie istý Dr Michal Vašečka, absolvent Masarykovej univerzity v Brne (pravdepodobne Čech), „bojovník“ za „nezávislý výskum“ vyškolený západom, s ďaľšími piatimi magisterkami a jednou doktorkou, poväčšine činnými v hore spomenutých organizáciach.
Ďalej má sedem externých spolupracovníkov a 13 stážistov (z toho len traja mládenci). Všetky mená sú uvedené na blogu http://www.cvek.sk a je dobre si ich všimnúť, aby človek vedel, „odkiaľ vietor fúka“.
Pán Šľak,
ďakujem, súhlasím.
Je smiešne odpredávať zbytky vlastníctva podnikov, ktorých väčšie podely už boli predané preto, lebo údajne štát je zlým vlastníkom (nie jedinci, čo to riadia). Nuž prečo teraz predávať zbytok, keď z tých akcií, čo ešte vlastní štát plynú pod cudzím vedením len zisky? Veď preto sa to vlastne predalo, aby sa aj štátu z toho zisku ušlo, či nie?
Niektorým ľuďom naozaj nerozumiem.
Vašečka? No, a sme doma, stará známa firma.
Milan, nebol by som s tým prideľovaním národnosti taký frišký. Skôr by som to tipoval na vnuka istého Félixa Vašečku, zúrivého komunistu zo 40. a 50. rokov minulého storočia.
Váž.pán Hrnko,prosím Vás o informáciu či existuje slovenský preklad diela Slovakia in History, ako prvý ucelený prierez našimi dejinami, napísaný v anglickom jazyku historikmi Teich,Kováč,
Brown…ak áno,kde by som si preklad mohol zakúpiť…
Mňa by skôr zaujímalo (vzhľadom na osobu editora a niektorých prispievateľov), či ma pri čítaní toho textu takpovediac rovno trafí šľak alebo sa to bude aspoň ako-tak znesiteľné. Ale dopredu samozrejme nemôžem nič hovoriť, možno sa stal zázrak.
Neviem, zatiaľ som nevidel, ale moja životná skúsenosť hovorí, že všetky zázraky sa už vyčerpali. Takže nemajte obavu!
Je to na google.books
http://books.google.sk/books?id=jrC1HFgjJxsC&printsec=frontcover&dq=slovakia+in+history+teich+brown&source=bl&ots=Jct8QAbL80&sig=CGjXy8XTa5–4TML1phEnpERLSM&hl=sk&ei=bNiQTf_7JMuXOsb61eAJ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=8&ved=0CFEQ6AEwBzgK#v=onepage&q&f=false
Hneď pri prvom pohľade len na obsah a úvod môžem skonštatovať, že to majú zle preložené, Nitrianske kniežatstvo je tam preložené ako Nitrianske vojvodstvo (hoci na tom dosť záleží). To len tak pre zaujímavosť. A o otázkach vzťahov k „maďarstvu“ atď. sa tam vyjadruje pán Kováč…no to ani radšej nekomentujem.
Zlá zelina nevyhynie. Nebojme sa. Len problém je, že nikto zatiaľ nenapísal iné. Ale aj to bude.
Tak som sa začítal do „Slovakia in history“
A úvodu Dušan Kováč : Slovakia, the Slovaks and their history.
Úvody totiž vždy charakterizujú svoju dobu. Tak ako kedysi v prvej polovici 80-tych rokov som sa učil z technických skrípt z 50-tych rokov. Text bol v slovenčine, vzorce písané švabachom a úvod venovaný Stalinovi.
Ťažkopádnym štýlom Kováč uvádza Slovensko ako malý európsky štát (čo nie je pravda – je to stredný európsky štát), (v zhode s Albrightovou ako čiernu dieru) do 1993 neznámy (ako pre koho) a vyslovuje otázku : Má Slovensko históriu?
Dušan Kováč sa jednoducho nezaprie. Ďalej postupuje pre nezasväteného čitateľa dosť zmätočne.
Síce spomenie akýsi Slavic settlement v 5. storočí ale tá história je pre neho vymyslená a mytologická ! V zhode s maďarskou historiografiou začína až v 15. storočí.
Hoci spomína iba Hungaria a Czechoslovakia zrazu sa vynorí akýsi independent state 1939-1945. Tam si spomenie aj na Slovenskú národnú radu od 1943 ale prvá Hurbanova Slovenská národná rada a Slovenské povstanie 1848 mu za zmienku nestojí !
Centralizmus v Česko-Slovensku zvaľuje na komunistov (aha) a federalizácia podľa neho formálne vznikla počas Pražskej jari (ideovo možno áno, formálne určite nie).
Čechofilstvo zvalí na protestantov a Ľudovíta Štúra teda radšej ani nespomenie.
Po tomto znova rekapituluje slovenské dejiny kde fakticky protirečí týmto svojim politologickým blábolom. Po takýchto politických úvodoch sa nečudujem, že aj tu vystupujú niektorí úplne popletení.
Naozaj, stačí sa pozrieť na mená prispievateľov (Kováč, Steinhubel, Kamenec, Šujan – to len aby som spomenul tých známejších) a tém, aby si človek vedel predstaviť, ako táto vyše 400 stránková kniha poškodí meno a image/obraz Slovákov vo svete.
Najsmutnejšie na celom prípade je to, že vydávateľ Cambridge University Press, (ktorý ma pobočky v takmer každom veľkomeste anglicky hovoriaceho sveta) je považovaný za jeden z najserioznejších svetových vydavateľstiev, a nimi vydané diela sú právom považované v tom-ktorom odbore za smerodajné. Preto nikto, kto v anglickom svete siahne po tomto paškvile nebude pochybovať o pravdivosti jeho príspevkov. Kniha bola vydaná v Spojených štátoch a zaiste nebude chýbať v žiadnej univerzitnej knižnici.
Škoda na obraze/imidži Slovákov a ich histórii vo svete je ťažko predstaviteľná a bude sa veľmi dlho naprávať. Dušan Kováč, ktorý mimo toho, že je pracovníkom Oddelenia dejín 19. storočia, nemá žiadne zábrany písať o najstaršej národnej histórii, je aj odborným editorom tohto „diela“ a preto nesie aj plnú zodpovednosť za jeho obsah.
Za takýto „prínos“ o histórii svojho národa by bol historik v inej krajine zo štátneho ústavu okamžite prepustený.
Na Slovensku je to však inak.
Tak som to čítal ďalej.
Dušan Kováč tam tvrdí, že Slovensko v Uhorsku nemalo administratívne hranice. Nuž polopravda je často horšia ako lož.
Tiež tvrdí, že KSČ nebola federalizovaná. Nebol som v KSČ ale celkom tak to zas nebolo. Veď bola aj KSS. A určite nie sú (len) komunisti na vine silnej centralizácii Česko-Slovenska.
Zaujímavé, že uznáva ukončenie formovania slovenského národa v 30-tych rokoch (tož 1939 – ale prečo, to neuvedie J ).
Čudný je jeho prepis mena – Matúš Csák. Pritom slovo čak sa vyskytuje snáď vo všetkých slovanských jazykoch (Šimon Ondruš).
Najprv označí staroslovenské dejiny za vymyslené a mýtologické a neskôr ich nazve najstarší slovenský mílnik. Odmieta názov Starí Slováci ale Steinhubel v pohode používa názov Starí Maďari. Hoci Starí Maďari NIE SÚ genetickí predkovia dnešných Maďarov ! a Starí Slováci SÚ predkovia dnešných Slovákov. To už nie je len Kováčova schyzofrénia, to je orwellovský newspeak.
Dušan Kováč Čechov zaraďuje do Kingdom of Bohemia, ja by som ich zaradil skôr do Svätej ríše rímskej národa nemeckého.
Vie mi niekto vysvetliť rozdiel medzi duchy a principality v angličtine?
Slovenské povstanie v 1848 spomenie akoby to bola súčasť (maďarskej) revolúcie. Mal by si spomenúť na Karla Marxa, ktorý to označil za KONTRAREVOLÚCIU !
Z nejakého dôvodu Dušan Kováč obraňuje marxizmus a stavia ho do protikladu k marx-leninizmu. Ani sa potom nečudujem, že za vyvrcholenie slovenských dejín považuje Bystrický puč. Nastolenie diktatúry proletariátu je pre Dušana Kováča určite pozitívnejšie ako strata samostatnosti slovenského národa.
Dušan Kováč sa nevie zbaviť svojej ideologickej indoktrinácie a tá ho stále ťahá k prekonaným propagandistickým konštrukciám. George Orwell je skrátka nadčasový. A neviem či celá kniha ale Kováčov úvod je paškvil.
Asi si pomyslíte, že som sa napil bláznivého odvaru, alebo čo. Ale mne to také strašné nepripadá. Čitateľ sa tam dozvie (dokonca od samotného Kováča), že veľkomoravské obdobie je podstatnou časťou slovenskej etnogenézy (o to smiešnejšie je jeho odmietanie pojmu starí Slováci, že?) aj keď ich vývin do samostatného etnika sa odohral až v Uhorsku, že sa Slováci úplne správne hlásia k tradícii VM, lebo vtedajšie obyvateľstvo bolo nespochybniteľne ich predkami, dokonca sa priamo od tohto „piliera“ slovenského historického poznania dozvie, že Slováci nikdy neboli Maďarmi a vždy hovorili odlišným jazykom (to je teda objav). Ja si viem dosť dobre predstaviť, že pre niekoho, kto o slovenskej histórii nič nepočul, alebo počul len od Maďarov, budú takéto veci doslova šok. 2 stránky tam síce chýbajú, ale na základe úvodu tretej, usudzujem, že tam dokonca vysvetľuje (opäť samotný Kováč) rozdiel medzi slovami Hungarian a Magyar v zmysle „štátnopolitický“ (ten prvý) a kultúrny, jazykový, teda etnický (ten druhý). To sú všetko dosť dôležité veci. Akurát si Duško mohol odpustiť cielenú dehonestáciu oponentúry (starí Slováci ako produkt „vymýšľania“ a „mýtologizovania“ histórie), resp. zmienku o udatnom „odolávaní“ slovenských historikov (ktorých?) tlaku niektorých častí spoločnosti (vraj) túžiacich po starovekosti a unikátnosti Slovákov. Klasika: hlavne nezabudnúť napľuvať na názorových oponentov.
Janík sa zase rozplýva nad Nitrianskym „vojvodstvom“, pričom poznamenáva, že:
(parafrázujem)…po tejto etape už boli Slováci časťou multietnického (tento pojem opakujú viacerí a to je dobre) Uhorska, kde zotrvali po tisíc rokov; pričom však proces etnogenézy a vzniku samostatného národa bol záležitosťou dlhodobou (to je zas objav, čo?), z čoho mi zase vyplýva zrejme polodementná úvaha (za ktorú sa ospravedlňujem), že súčasťou multietnického Uhorska (a v ňom po 1000 rokov zotrvať) sa mohol stať len niekto, kto už existoval. Samozrejme nič nenamietam proti predostieranej kontinute Nitrianskeho vojvodstva (a veľmi dobre, že je tam aj tá mapka z 11. storočia v Uhorsku) – v tejto súvislosti aj ten pojem vojvodstvo zrejme plní predsa len aspoň čiastočne pozitívnu úlohu (v Uhorsku asi ťažko hovoriť o kniežatstve, neviem) tým, že zvýrazňuje tú kontinuitu. A už vôbec nič nemám proti záverečnému konštatovaniu nášho Janíčka, že Nitrianske kniežatstvo položilo teritoriálne a historické základy dnešného Slovenska.
Ján Lukačka zase hovorí o Pribinových Nitranoch, o „local Slovak elite“ (miestnej slovenskej elite), či o nižšej šľachte so slovenskou etnickou charakteristikou (podľa ich mien) resp. o jej slovenskom pôvode (Slovak origin).
Vladko Segešovie zase upozorňuje na to, že komunity Sasov na Spiši neboli etnicky, alebo národne čisto nemeckými, pretože v sebe zahrňovali aj tzv. „Slovak guests“ (teda slovenských hostí) a upozorňuje na hospodársku vyspelosť Slovenska v tej dobe.
Myslím, že zase Kováč tam spomína, že tradície Nitrianskeho vojvodstva, panstva M. Č. Trenčianskeho, či kráľovského Uhorska (so sídlom v Bratislave) spolu s vedomím etnickej odlišnosti sa stali základom pre sformovanie národnej ideológie v 18. a 19. storočí, rovnako spomína, že Slováci sa začali formovať v moderný národ v rovnakej dobe ako všetky ostatné európske národy – teda už v 18. storočí (také konštatovanie tiež nie je na škodu). Po politickej stránke sme sa „vraj“ doformovali v 30. rokoch 20. storočia.
Keby som to mal ohodnotiť celkovo, povedal by som: zbytočne polovičaté, zbytočne zbabelé a ustráchané. Ale majúc na pamäti, čo na tomto blogu v súvislosti s maďarským informačným pretlakom spomenul p. Pomocník (parafrázujem: „bolo by dobre vydať hoci aj čechoslovakistickú syntézu slovenských dejín, skrátka aspoň niečo“), hovorím, že to predsa len nie je také zlé. Škoda toho terminologického zmätku (Slovania, Slováci, Nitrania, ….).
Vy máte celú knihu, p. Šľak? Lebo mne to ukazuje len malý zlomok, preto som sa ani k obsahu nemohol bližšie vyjadriť.
Ešte k tomu vojvodstvu. To bola len taká technická poznámka. Ide o to, že v origináli tam má kniežatstvo, ale v preklade dali vojvodstvo (a pritom to je dávno známa sporná záležitosť, preto to nie je jedno). Vidno to na tom, že v úvode je dokonca priamo napísané, že Steinhubel napísal knihu „Nitrianske kniežatstvo“ a vedla toho je preklad do anglictiny Nitrianske vojvodstvo, okrem toho Steinhubel to vzdy vsade vola kniezatstvo. Mna to hned zarazilo, je to ako keby pre seba sme nieco viac ale pri preklade do ineho jazyka to akosi napravime deformovanym prekladom (odhliadnuc od toho, ze takto sa odborne preklady z principu nemaju robit).
Nie, p. Pomocník, nemám. To som len uviedol, čo sa píše na tých necelých 40 stranách toho náhľadu, na ktorý som dal link. Teda v článkoch Kováča, Steinhubela, Lukačku či Segeša. Ale z každého chýbajú tak 2-3 stránky v tom náhľade. Ale zrejme by som nemal posudzovať knihu podľa 40 strán, asi som sa unáhlil. Len sa mi zdalo, že sú to (aspoň niektoré) dôležité konštatovania.
K problematike Duke, Duchy – nevidím v tom problém. Niekde som dokonca čítal, že vojvoda je predstaviteľ vyššej kniežacej vrstvy, teda niečo ako vyššie knieža. Potvrdzuje to aj následný citát z Wikipédie: The title Fürst (female form Fürstin, male plural Fürsten, female plural Fürstinnen) is used for the heads of princely houses of German origin. Unless he also holds a higher title, such as duke or king, he will be known either by the formula „Fürst von + [geographic origin of the dynasty]“, or by the formula „Fürst zu + [name of the ruled territory]“. These forms can be combined, as in „…von und zu Liechtenstein“. V uhorských prameňoch sa Nitrianske kniežatstvo nazýva Ducatus.
Najväčší problém onej knihy vidím v tom, že hoci má názov Slovensko… slovenské dejiny do príchodu Slovanov v 5. st. (bez spomenutia autochtónnej teórie, by už diela o slovenskej histórii nemali vychádzať) sa tam vôbec nespomínajú. Vôbec tam nie je spomenutý hádam tritisícročný civilizačný vývin v našej krajine, ktorého sme aj my dedičmi! Toto je neodpustiteľné, lebo napr. v dobe bronzovej bolo Sk jednou z najcivilizovanejších krajín v Európe a pravdepodobne na našom území sa sformovalo niečo, čo sa v historických prameňoch neskôr nazýva dórskou inváziou do Grécka! Rovnako keltská civilizácia na našom území patrila k vrcholom európskej antickej civilizácie mimo sféru Grécka a Ríma. Neuviesť tieto veci v slovenských dejinách, najmä v dejinách Slovenska ako integrálnu súčasť diela je trestuhodné. Nečítal som samozrejme celé dielo, ale najsmiešnejšie mi pripadá Steinhubelove pomenovanie našich predkov termínom Nitrania. Tým, že sa priklonil k osobitnému pomenovaniu, vlastne uznal, že už v období existencie Nitrianskeho kniežatstva, boli rozlíšiteľní od ostatných Slovanov. Zároveň im však odmieta uznať ich vlastné meno, ktoré kontinuálne nesú až dodnes (však naše krásne Slovenky). Steinhubel ma týmto presvedčil, že netreba používať termín starí Slováci, vystačíme si pokojne s termínom Slováci. Veď to boli naši predkovia a už aj Steinhubel uznáva, že boli odlišní. Heuréka!
Možno, keď si nájdem čas a to všetko prečítam, tak napíšem recenziu. Ale tak sa mi zdá, že to je veľmi starý text (asi tak z polovice 90. rokov), ktorý teraz len oprášili, keď našli vydavateľa.
Problém je v tom, že slovo knieža má dva významy: jeden je (ak to zjednoduším) menší ale viac menej nezávislý vládca v stredoveku a jeden je novší šľachtický titul. Vojvoda má tých významov ešte viac. V danom kontexte sa tým ale odlišuje nezávislejší vládca od viac závislého vládcu. Aby to bolo jasnejšie: pre Nemcov sú (dodnes) stredovekí vládcovia Čiech vojvodovia, pre Čechov sú to kniežatá (a nejde o vôbec o problém prekladu, je to čisto vec inej interpretácie). V angličtine sa to tiež takto rozlišuje (v niektorých jazykoch nie, ale to nás nemusí zaujímať). V kontexte Nitrianskeho kniežatstva ide jednak o záležitosť „terminologický spor ľudí typu Marsina (vojvodstvo) vs. Steinhübel (kniežatstvo)“ a jednak ide o to, že Maďari vehementne chcú mať vojvodstvo (ak už to vôbec musia spomenúť), lebo kniežatstvo by vraj znamenalo, že tam vidíme nejakú historickú súvislosť s dnešným Slovenskom (to mám po rozhovore s viacerými Maďarmi, mne by to ani nenapadlo) – aby som teda ozrejmil maďarský pohľad: Slováci síce vznikli až niekedy v 18. storočí, ale „dobre“ no bolo tam niečo, ale to niečo bolo maličké, nemalo to skoro žiadnych obyvateľov okrem okolia Nitry (všetko sa to tam prisťahovalo z Rumunska alebo Nemecka alebo z juhu) a hlavne to bolo samozrejme – ak to vôbec stojí za zmienku – úplne závislé od maďarského kráľa, o nejakom kniežatstve teda vôbec nemôže byť ani reči. To je tak v skratke ich interpretácia. Zdôrazňujem, že čo si ja osobne myslím o tom, či vojvodstvo alebo kniežatstvo, tu teraz neuvádzam, ale nemyslím si, že takáto dávno sporná vec (pre tých, ktorí to sledujú), sa môže takto odbiť trikom v preklade. Aspoň tam mali dať poznámku pod čiarou, to by malo byť minimum. Cudzincovi ani nenapadne, že by v tom mohol byť problém.
A ešte k tej knihe: Tak ja si počkám na celú knihu. P. Kováč tam napr. má podľa obsahu nejaký článok ďalej v texte, to je ten, ktorého sa obávam. Inak samozrejme taký Lukačka je napr. pravdepodobne v poriadku, takže určite to nie je všetko pohroma.
Predsa len jedna vec, ktorá mi vŕta v hlave. Pán Pomocník, ako by ste Vy rozumeli tomuto odseku:
„In the second half of the seventh century, the developments in Moravia and Slovakia were not paralleled in the rest of the Western Slavic world. But they were comparable to the other Slavic settlements across the Carpathian Basin, where Slavic dutchies grew in strength. One of these, Carinthia, lay in the shadow of the eastern Alps, on the upper courses of Drava, Murs and Ens river. Another was Slavonia, on the middle course of the Sava, separated from the Avar khanate by the marshy lower course of the Drava. The remnants of material culture here, characterized by cast bronze objects from the skeleton graves of the second half of the seventh and eight centuries, are similar to those found across the whole Carpathian Basin. By this stage the Slovaks were already part of the multi-ethnic kingdom of Hungary, where they would remain for a thousand years; thus the ethno-genesis of the Slovaks, and their evolution into a separate nation, was to be a lenghty process.“
Najmä tá posledná veta. Lebo som ju (v tom svojom prvom príspevku) uviedol len po pamäti. Ale včera som si to znova pozrel. V ďalšom texte potom síce píše, že:
„After the break-up of Great Moravia (c. 907), the Old Magyars conquered the territory of Slovakia, and its future fate was determined by events within the Carpathian Basin.
Ale aj tak…
Inak aby nedošlo k nedorozumeniu, nájdete tam samozrejme všetky Kováčove perly, aj o „iba“ začiatku diferenciácie Slovanov v 9. storočí, aj o VM ako „hlavne“ slovanskej tradícii (so širším ako iba slovenským konceptom), aj zmienku o tom, že s VM sa identifikujú okrem Slovákov aj „Česi (Moravania)“ – zaujímalo by ma, koľkí z nich o tej svojej identifikácii s VM vedia.
Ten odsek v angličtine je v článku Steinhubela.
Pán Šľak,
Váš príspevok trochu povyše mi pripadá, ako keď „topiaci sa slamky chytá“, lebo aj Vy, ako Popoluška preberáte Kováčove a Steinhubelove pokrútené a všelijako pomiešané a kombinované vety, zahmlievajúce skutočnú históriu Slovenov/Slovákov, aby ste v tom ich galimatiáši našli zrnka pravdy. Nezabudnite, že Vy poznáte aj tu druhú stránku slovenskej histórie, čo študent v Tókiu, v Melbourne, či v Los Angeles nepozná a preto sa nad Vami vyhrabanými zrniečkami pravdy pravdepodobne ani nepozastaví.
Môže mi niekto, prosím Vás, vysvetliť ako to Steinhubel ráta 1.000 rokov Slovákov v Uhorsku?
V roku 1.000 napríklad západné Slovensko nebolo v Uhorsku, celé dnešné Slovensko bolo v Uhorsku až niekedy v 11. storočí.
Potom je 1900 (nuž 1918) – cca 1100 = 800. Alebo tam ráta všetkých Slovenov v terajšom Maďarsku?
Technická poznámka vévoda x kníže.
Přemyslovská knížata, ať už vládnoucí, nebo moravská údělná se latinsky psala „dux/duces“ a všechny „západní“ jazyky (germánské i románské), tedy nemají důvod titulovat je jinak než jako vévody (duke, herzog, duc, hertog, duque …a také tak bez vyjímky činí i u polských a slezských Piastovců, není to tedy česko-německý interpretační spor, ale spíš latinskorománskogermánsko-slovanský jazykový problém). Analogické je to i v případě arpádovských nitranských knížat/vévodů a jejich knížectví/vévodství (dux, ducatus). Porovnávat větší nebo menší míru (ne)závislosti spojenou s titulem „knížete“ či „vévody“ ve středověku je pak „chytáním větru“… Začátek Svatováclavského chorálu z 12. století zní: „Svatý Václave, vévodo České země, kníže náš, …“. „Kníže“ byl v češtině původně synonymem pro „vévodu“, v polštině je tomu tak dodnes (arcivévoda rakouský = arcyksiążę Austrii, Velkovévodství lucemburské = Wielkie Księstwo Luksemburga)
Jinak šlechtická titulatura ve střední Evropě dává „vévodu“ nad „knížete“, ale např. ve Francii tomu bylo naopak.
http://de.wikipedia.org/wiki/Adelstitel
P.S.: Identifikace s VM? Na loňské národní cyrilometodějské pouti se na Velehradě krom arcibiskupa olomouckého-metropolity moravského a arcibiskupa pražského-primase českého zúčastnilo cca 50 000 lidí. Bohoslužbě přímo na hradisku v Mikulčicích bylo přítomno cca 4000 lidí… 5. července jsem byl i u kaple sv. Margity v Kopčanech, byli jsme tam já, mé kolo a na babetě projíždějí borec, jedoucí si zarybařit k nedalekému kanálu… (nehodlám z těchto osobních zážitků nic vyvozovat… o cyrilometodějských slavnostech po celé republice a dalších příkladech identifikace s VM není problém si potřebné informace zjistit.)
Dobrý večer,páni. Viem,že som znova trochu mimo „rozpravy“,ale nedalo mi to. Item: Krátim si čas aj čítaním takého „bulváru histórie“ pod názvom HISTORY revue. Je tam aj rubrika,kde sa čitatelia pýtajú na im neznáme veci. Otázky typu: Samová ríša,VM, sú zodpovedané z časti,alebo vôbec bez slovenskej účasti./je to český mesačník/ Pri poslednej otázke som sa ale už pozastavil. Kde vznikl pojem „husarský kousek“? Na otázku bola veľmi zoširoka podaná odpoveď, o.i. Tito vojáci se proslavili odvážnými, mnohdy riskantními činy, tedy „husarskými“ kousky. Čo je síce správne,ale nie je to náhodou tak,že sa tento pojem viaže na konkrétnu akciu generála Andreja Hadika, ktorý sa rýchlym presunom poza tylo pruskej armády dostal k Berlínu a na krátky čas obsadil hlavné mesto Pruska? A nie je tá vlažná odpoveď práve preto, lebo Hadik bol „slovenským“ rodákom, ktorý zastával takú vysokú vojenskú funkciu v cisársko-kráľovskej armáde?/neskorší maršal a iné …/ P.S. “ Tento čin preslávil Hadika v celej Európe a zapísal sa do dejín pod názvom „husársky kúsok“. /cit.: Vojtech Dangl, Bitky a bojiská v našich dejinách /2.
Viete, tam sú aj iné veci ako napr. používanie termínu Karpatská kotlina. Okrem Maďarov a Kováča určite nikto vo svete nevie, kde to je. Pretože také niečo nikdy nebolo, nie je a o nejaké milióny rokov… Nevedno. Karpatská kotlina je v maďarčine len synonymum k pojmu Veľké Maďarsko (Uhorsko).