Už niekoľko rokov sa v Bratislave vedú reči o postavení repliky súsošia Márie Terézie a uhorských husárov, ktorá onehdy stála na námestí pred redutou a ktorú z vôle parlamentu novovzniknutej Česko-Slovenskej republiky zhodili roku 1921 česko-slovenskí legionári v reakcii na pokus Karola Posledného o reštitúciu Uhorska. Tí, ktorí chcú reinštalovať tento pomník veľkomaďarského šovinizmu, sa ukrývajú za osobnosť Márie Terézie a odstránenie predmetného súsošia v dvadsiatych rokoch minulého storočia predstavujú ako krivdu na osvietenej panovníčke, reformátorke, horlivej katolíčke, ktorá celý svoj život venovala práci pre blaho svojich poddaných. Táto legenda o súsoší Márie Terézie a uhorských husárov je však hlboko nepravdivá, lebo osobnosť Márie Terézie bola len hrubo zneužitá na propagáciu ideí, ktoré s jej osvietenou dobou a s jej zámermi v habsburskej ríši nemali nič spoločné.
Nič proti Márii Terézii, ak Bratislavčania pociťujú potrebu postaviť jej pomník, žiaden súdny človek nemôže mať proti tomu žiadne námietky. Ako podotkol publicista E. Chmelár, v spoločnosti dvoch významných Slovákov na jej dvore – maršala A. Hadíka a autora školskej reformy v ríši A. F. Kollára – by dokonca bolo jej súsošie určite prínosom pre pozdvihnutie sebavedomia národa. Napriek všetkej úcte k nej si však nemyslím, žeby mala mať prednosť pred pre Slovákov omnoho významnejšou osobnosťou Ľudovítom Štúrom a vytláčať ho z miesta, ktoré už niekoľko desaťročí okupuje. Neviem si predstaviť, žeby napr. Maďari nahradili sochou Márie Terézie Ľudovíta Košúta alebo Česi Františka Palackého, aj keby ich sochy stali na mieste jej rodného domu. Jednoducho takáto zámena je neprípustná, je výrazne protislovenská a len dokresľuje obraz iniciátorov reinštalácie oného symbolu útlaku Slovákov v Uhorsku.
Najskôr si dovolím niekoľko všeobecných poznámok. Sochy sa nikdy nestavajú bez súvislosti s dobou, v ktorej vznikli. Dejiny rovnako poznajú obdobia, v ktorých sa sochy ako symboly nežiaducej minulosti odstraňovali. Málokedy sa však stáva, že nasledujúce generácie sa podujmú na reinštaláciu sôch, ktoré sa nezachovali a treba vytvoriť ich repliky. Na takéto konanie musí byť obzvlášť významný dôvod, akým bola napr. obnova Varšavy po tom, čo sa ju nacisti rozhodli zrovnať so zemou a navždy vymazať z mapy. Stavitelia sôch dávajú vždy prednosť originálom, ktoré vyjadrujú ich vzťah k zobrazovanej osobe, najmä, keď niekedy v minulosti odstránená socha nespĺňa ideové predstavy súčasníkov. V Bratislave už máme dve nepodarené repliky, ktoré by žiaden normálny, slovenský národ si vážiaci zodpovedný činiteľ nikdy nepripustil vztýčiť – ozrutu v osobe motorkára, ktorý má vraj predstavovať M. R. Štefánika, a trápnu, proporciám námestia a budovy SNM neprispôsobenú repliku sochy T. G. Masaryka. V oboch prípadoch si viem predstaviť, že keby oné námestia poskytli nejakému dnešnému modernému sochárovi a tomu dali úlohu postaviť tam sochy oných osobností, tak sme mohli mať v Bratislave dve pekné umelecké diela, na ktoré by museli byť hrdí aj tí, ktorým sa uvedené osobnosti z rôznych dôvodov nepáčia. Tvrdohlavosť objednávateľov však zapríčinila, že máme dve pokazené námestia, obsadené nevkusnými sochami.
Poďme však k uvedenému dielu, ktoré nám tu niekto intenzívne natláča a pritom sa nám pokúša ako baranom tlačiť do hlavy kaleráby, že ide len o nevinné postavenie sochy múdrej panovníčke. Ono to vôbec tak nie je. Tí, čo z úzadia tlačia na to, aby sa dané súsošie v replike postavilo v Bratislave dokonca na pôvodnom mieste, kde dnes stojí Ľudovít Štúr, vôbec nie sú až tak ťažko identifikovateľní. Sú to tí istí, ktorí si v Rumunsku vymohli reinštaláciu pomníka Aradských generálov popravených po Világoši, ktorí reinštalovali milenárny stĺp s turulom v Mukačeve, ktorým sa zatiaľ len na Slovensku nepodarilo reinštalovať nič z pôvodných milenárnych pomníkov, postavených z príležitosti tisíceho výročia údajného „zaujatia vlasti“. Kým však v rumunskom Arade ide len od premiestnenie pamätníka na pôvodné miesto, a v Mukačeve sa i prispením ukrajinských orgánov vztýčenie milenárneho „turula“ stala fraška v kúte Mukačevského hradu, v Bratislave by milenárna obluda mala stať v najcentrovitejšom centre mesta a dokonca by mala z tohto miesta vytlačiť pomník zakladateľa moderného slovenského politického myslenia, tvorcu národného programu, ktorý našiel svoju realizáciu vo vytvorení suverénnej slovenskej štátnosti 1. januára 1993. Takáto predstava je jednoducho nepredstaviteľná pre niekoho s normálnym slovenským myslením a verím, že bratislavskí radní niečo také nepripustia.
Ale poďme pekne po poriadku. Súsošie Márie Terézie a uhorských husárov bolo umelecký nezvládnuté, pretože autor (Ján Fadrusz) uprednostnil ideový zámer zadávateľov pred historickou pravdou. Celé dielo malo dva ideologické zámery. Jednak z príležitosti údajného tisícročného príchodu starých Maďarov na stredný Dunaj malo „podrobeným národom“ Uhorska (teda aj Slovákom) ukázať, kto je skutočným pánom v Zalitavsku, a keď sa nepodrobia, budú zašľapaní do prachu uhorskej zeme. Druhým ideovým zámerom bolo dokumentovanie podmienenej lojality uhorskej vládnucej džentry Habsburgovcom za prísľub obhajovania integrity Uhorska a nevmešovania sa do maďarizačnej politiky uhorskej vlády. Prvý zámer predstavovalo celkové bojové, agresívne vyznenie súsošia (vzpierajúci sa kôň, husári s vytasenými šabľami); druhý zámer predstavovalo spletenie dvoch nezávislých historických udalosti do jednej scény. Prvou historickou udalosťou je vystúpenie uhorskej kráľovnej na korunovačný pahorok, kde podľa korunovačného ceremoniálu prisahala brániť integritu Uhorska proti akýmkoľvek nepriateľom; druhou je príchod panovníčky na uhorský snem, kde po vypuknutí vojny o habsburské dedičstvo plačúc a malým Jozefom v náručí žiadala stavy o podporu. Vtedy dojatí šľachtici sľubovali svoje životy a krv za svoju kráľovnú. Ale už doboví komentátori s úsmeškom poznamenali, že nemysleli svoje životy a svoju krv, ale životy a krv svojich poddaných.
Aby mohol autor splnil všetky podmienky zadávateľov, urobil v diele niekoľko úplne nelogických obrazov, z ktorých najvypuklejší je štít s uhorským znakom v ruke husára, lebo husári ako ľahká jazda štíty nikdy nenosili. Rovnako na diele sú aj remeselné chyby (napr. zahnutá šabľa husára a rovná pošva na jeho páse), ktoré už v čase odhalenia pomníka vyvolali tvrdú kritiku, ktorú autor nezvládol a chcel spáchať samovraždu. Teda suma sumárom možno povedať, že v prípade oného Fadruszovho diela ide z dnešného pohľadu (obhajoba integrity Uhorska, obhajoba národnostného útlaku, obhajoba výlučnosti uhorskej džentry a jej veľkomaďarskej politiky) o ideovo pochybné dielo a k tomu ešte umelecky nie celkom zvládnuté. Vztýčenie takéhoto diela v centre Bratislavy by sa nedalo ináč chápať ako oslava veľkomaďarskej, utláčateľskej a maďarizátorskej politiky a zneuctenie celých generácií Slovákov (a samozrejme aj Čechov), ktorí bojovali proti tejto politike často za cenu veľkého strádania i životov. Odstránenie oného pomníka nebolo otázkou nejakého revolučného zmätku, ale rozhodli o tom legitímne orgány oslobodeného českého a slovenského ľudu. K úplnému zničeniu diela však došlo z dôvodov pokusu zo strany bývalého uhorského kráľa o návrat pomerov, ktoré dané súsošie reprezentovalo. Toho by si mali byť vedomí všetci tí, ktorí o danej otázke budú rozhodovať.
Bratislava má dlhú históriu. Dnešná Bratislava má začiatky svojej histórie vo Veľkej Morave a dlhé storočia bola prevažne slovenským, resp. slovensko-nemeckým mestom. Po tatárskom vpáde a zničujúcich vojnách o rakúske dedičstvo sa preklopila na nemecko-slovenské mesto. Z pôvodnej Braslavy sa zmenila na Pressburg, Prešporok. V 19. storočí došlo k silnej maďarizácii a mesto sa postupne menilo na Pozsony. Tento vývin zastavil rozpad monarchie. Od roku 1918 sa mesto postupne odmaďarčovalo a odnemčovalo a získavalo svoj pôvodný slovenský charakter i svoje – síce trocha upravené – pôvodné slovansko-slovenské meno Bratislava.
Slováci však z nepochopiteľných dôvodov Bratislavu neobsadzovali svojimi dejateľmi. V Bratislave máme síce Hodžovo, Hurbanovo i Kollárovo námestie, ale ich sochy tam chýbajú. Tých niekoľko sôch, ktoré sa v centre Bratislavy postavili, po roku 1989 odtiaľ noví radní vytesnili. Často z nepochopiteľných dôvodov (Andrej Bagár, Alois Kolísek). Na ich miestach sa zrazu objavili skulptúry z dôb monarchie, čuduj sa svete, zväčša s uhorským erbom, ktorý si dnes privlastnilo Maďarsko. Človek má niekedy dojem, ako keby tu niekto zámerne pracoval na obnovovaní ducha starého Pozsonyu. Snahu o reinštalovanie oného súsošia Márie Terézie a uhorských husárov nemožno nezaradiť do týchto súvislostí. Táto plazivá hungarizácia centra mesta začína nadobúdať už skutočné nežiaduce rozmery. Myslím, že je čas s týmto skončiť. Slováci môžu postaviť svojej múdrej panovníčke dôstojný pamätník aj v Bratislave. Nie sú odkázaní na vztyčovanie symbolov ich útlaku a poníženia.
Kropáček, netárajte. Boli ste niekedy v Kopčanoch na sviatok sv. Margity? Alebo ste niekedy boli na c-m. oslavách na Devíne alebo v Nitre? Tam sa účastníci nerátajú na tisícky, ale desaťtisíce. Tak skôr než strelíte capa, najskôr dobre namierte. Ináč vypadáte trápne!
Marcel, nečudujte sa! Ale definitívne „Hussarenstuck“ je spojený s Hadikovým dobytím Berlína počas sedemročnej vojny. Ale nielen to, onen pluk bol doplňovaný z Trenčianskej stolice a bol preto prevažne slovenský. Slúžil v ňom a na dobytí Berlína sa zúčastnil aj najdlhšie slúžiaci vojak v histórii Ladislav Gábriš Škultéty z Mojtína, ktorý k husárom prišiel ako 13-ročný a zomrel v sedle ako 93-ročný. Zúčastnil sa na 22 vojnách a 256 bitkách. Chápete prečo sa to musí opomenúť v pobratimskej historiografii? No lebo Slováci nemôžu mať nič, ničím nemôžu prispieť do svetových dejín okrem bryndze.
Pán Marcel, ale chyba je z časti aj v nás. MY sami málo kričíme:“TOTO JE NAŠE, V TOMTO SME MALI PRSTY MY“. A hlavne, mnohí si to ani nevážia – to naše.
Trochu pomimo (nie moc): príklad spred dvoch dní v jednom slovenskom rádiu. Zoširoka tam referovali o prieskume jedného mienkotvorného seriózneho britského denníka, ktorý skúmal ako sa vyvíja britská tradícia „piknikov“. A zhrození koštatovali, že je na ústupe, lebo tuším v roku 2010 išlo na piknik o 11 percent Britov menej ako rok predtým. A hneď autor toho článku zakončil svoj článok uvedením niekoľkých vhodných oblastí pre piknikovanie.
Viete, ako to zakončila redaktorka slovenského rádia? „No, mali by sme si z tejto britskej tradície piknikov vziať príklad aj my, Slováci“. A ja sa pýtam:“Nemáme my náhodou na Slovensku čosi, čomu sa ľudovo hovorí „opekačka?“ Každý to zažil, každý to pozná (aj to posledné teľa), no viete si predstaviť, že by nejaký slovenský MIENKOTVORNÝ denník skúmal a zhrozil sa nad tým, že ľudia chodia do prírody na opekačky čoraz menej?
Viete, časť slovenskej verejnosti je totálne bezprizorná, nezakorenená, v ničom neukotvená. Všimnite si rozhovory slovenských redaktorov s našimi politikmi na tému Orbán. Oni absolútne nechápu, že vôbec existuje niečo také ako „slovenský záujem“ a už vôbec nie, že tento slovenský záujem môže byť ohrozený a preto ho treba chrániť. Nie sú jednoducho schopní v tejto rovine úvah sa pohybovať. Skrátka nula. Nič.
Keď si predstavím, že by teraz nastúpil v Nemecku (hypoteticky) Hitler a títo novinárski diletanti by ho ako „psi demokracie“ mali „odhaliť“, tak ma zimomriavky obchádzajú.
Tým som chcel povedať, že buď sa naučíme uvažovať v kategórii s názvom
SLOVENSTVO
jeho perspektíva, spôsob jeho ochrany a rozvíjania, alebo rovno môžme odovzdať štát niekomu inému a zase sa schovať pod českú alebo maďarskú sukňu. A ak toto nie je voľakto schopný pochopiť, tak…
…treba ho nakopnúť a vykopnúť z parlamentu a z vlády (a riadne ďaleko).
P. Horal, Steinhubel proste v rozpore s ostatnymi nasimi historikmi „postuluje“, ze Slovensko kompletne cele az hore po dnesne Polsko uz od 10. storocia patrilo do Uhorska (mozno okrem vychodu, ale to je ina tema). Dobre ze sa na to pytate, lebo toto je jeden z prikladov, kde sa ja vzdy cudujem, ze si nikto nikdy nevsima, ze ten clovek spolovice proste len pise, co sa mu paci/hodi, ale ludia to beru ako keby to boli fakty, lebo ved tam predsa je tolko zdrojov, tak to musi byt predsa „vedecke“ . Ak si precitate jeho texty, ozajstny dovod tam nie je ziaden uvedeny, ale ked kresli mapy a podobne, dava to tam ako samozrejmost. do vsetkeho co o Slovensku vychadza. Naozaj neviem, kto mu kedy dal pravo, sirit vsade mozne svoje osobne nazory (ktore mu nikto neberie) ako aktualny stav poznania.
P. Šľak, to sa nakopeme…
P. Kropáček, stručne povedané, takúto odpoveď môže dať absolvent základnej školy a nie niekto, kto sa ide baviť o odborných veciach. Mne chcete hovoriť, že to, že vás Nemci (nie všetci) samozrejme úmyselne berú ako svoje vojvodstvo (teda závislé územie), nie je interpretačný spor? Takúto starú známu vec chcete nejako poprieť? Buď ste nikdy nehovorili so žiadnym Nemcom alebo ste taký nacionalista, že si dokážate nahovoriť ešte to, že toto nie je pravda. Po druhé, je pomerne zaujímavé, že keď je to teda vraj podľa vás jasný vojvoda v latinčine, prečo ho ako vojvoda nevolajú aj Česi (tie oficiálne texty boli vtedy latinské). Po tretie, ešteže ste mi ozrejmili, že tam je niekedy po latinsky dux. Nepovedzte. Ide ale o to, že to dux sa dnes pre stredovek prekladá niekedy ako knieža, niekedy ako vojvoda čisto podľa významu (to ze to je etymologicky skôr vojvoda je úplne iný problém). Je to preto, že vtedajší kronikári mali v tom bordel, a prisudzovali tie tituly nie podľa významu, ale takmer ľubovoľne. Nie je teda identické rovná sa medzi vojvoda a dux.
A ešte celkovo: Necitujte prosím vás wikipédiu, keď ide o podrobnosti. To hádam nemyslíte vážne.
P. Šľak, k tomu citátu: Nedáva to zmysel. Buď to je zle preložené alebo tam niečo vypadlo alebo to je diletantsky formulované. Tá posledná veta nepasuje k tomu, čo je predtým, a aj keby sme ju brali samostatne tak to, čo nasleduje po „thus“ v lepšom prípade nevyplýva z ničoho v tej vete ani v odseku a v horšom prípade chce tá veta povedať, že Slováci vznikali 1000 rokov. „Majstrovské dielo“. Už vidím, ako sa tá veta bude v zahraničí citovať, aby sa dokázalo, že Slovák (teraz už – pre neinformovaných – povýšený tým, že sa zapojil do propagandy proti „nacionalistickej“ soche) tvrdí, že Slováci vznikali počas celej existencie Uhorska.
Hrnku, domýšlení toho, co má svátek sv. Margity společného s Cyrilem a Metodějem potažmo VM nechám na vás…a pokud jste vy byl někdy pro změnu na Velehradě, neztrapňoval byste se tu nějakým poukazováním na desetisíce účastníků. To je na Velehradě zcela běžné. Tečka.
P. Pomocníku (stále bych rád znal vaše ctěné jméno, než mě budete zase posílat do základní školy a označovat mě za nacionalistu), přečetl jste můj přízpěvek opravdu celý, nebo jen první 3 věty, jak jste kdysi „vtipně“ poznamenal? Čemu jste tedy nerozumněl? Překladu a příkladu „kníže český“ do portugalštiny, španělštiny, angličtiny, italštiny, francouzštiny, … , nebo stejného překladu a příkladu „kníže polský“ do zmíněných jazyků? Takže i za „polským knížetem/vévodou“ je podle vás česko-německý interpretační spor? (Nepopírám ho, ale je stejně iracionální, přifouknutý a zbytečný jako většina nacionálních sporů.) A samozřejmě, že se konkrétní znění panovnického titulu „dux“ překládá do různých jazyků různě, ale jde v prvé řadě o jazykový a zvykový problém. Druhá tečka.
Zdravím, páni!
Neuveríte, ale už som sa tešil, čo nové tu bude. Žiaľ, všetko pri starom. Bedákanie nad vyfabulovanými vlastizradcami, boj s veternými mlynmi etc.
Nebudem Vám skákať do diskusií, ktoré sa tu rozvinuli. Len jedno chcem podotknúť – Slovensko je multikultúrne. Ak to niekto nevidí, je mimo. Je tu síce dominantná kultúra, ale existujú tu aj iné. Máme tu pol milióna Rómov, pol milióna Maďarov, potom Rusínov, Ukrajincov, Čechov a iné. Všetci sú plnoprávni občania našej republiky a sú tu doma.
Ohľadne Velehradu a pútí, neviem, či to je merítko hlásenia sa k CM-koreňom, ale na Morave funguje Matice cyrilometodějská, a ak sa nemýlim, cyrilometodská úcta je doložená v Čechách v latinskej cirkvi už v dobách Karla IV., určite však nadväzovala na staršie tradície. Kultúrny odkaz CM nie je len náš, je všeslovanský. Cyrilika a byzantská liturgia sa ujali viac na Balkáne a Východe, než u nás. Ale tvrdiť, že na Morave a v Čechách sa k tejto tradícii nehlásia, je buď obrovský omyl alebo klamstvo.
No a dorazilo ma, ako p. Hrnko s oneskorením pochopil niektoré tézy p. Steinhubela. On v knihe Nitrianske kniežatstvo naozaj tvrdí, že Slováci sú tu od konca 5. stor. Vy z toho robíte objav roka 😀 Typické, neprečítam si, ale ohodnotím.
Jeho – podľa Vás – „hriech“ spočíva v dvoch veciach. Moravanov a Slovákov chápe ako dve rôzne etnické skupiny (čo je aj pravda) a o Slovákoch tvrdí, že pred 12. stor. používali etnonymum Nitrania (čo síce nie je na 100% isté, ale je to možné a vcelku pravdepodobné).
Inak na dovolenke som nezaháľal a študoval som, no a dočítal som sa zaujímavú vec: chorvátske knieža Trpimír (845-864) mal v prameňoch titul „dux Croatorum“ ale aj „rex Sclavorum“; jeho nástupca Branimír (879-890) bol označovaný ako „dux Croatorum“ ale aj „dux Sclavorum“ a „dux Sclavitinorum“. To je oneskorená reakcia na Váš argument o Svätoplukovom titule „rex Sclavorum“.
A o určitom upadnutí CM úcty v Západnej cirkvi hovorí pekne tento článok (to aby sme si príliš neprivlastňovali CM):
http://storico.radiovaticana.org/slo/storico/2006-06/84934_greckokatolikom_cyrilometodsky_kult_-_zdroj_narodnej_a_krestanskej_identity.html
Autor je slovenský arcibiskup, terajší sekretár vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi.
„…to aby sme si príliš neprivlastňovali CM…“
Na tomto to krásne všetci môžete vidieť. Ťažký pocit inferiority o dotyčného indivídua. Takúto vetu by NORMÁLNY, sebavedomý človek nikdy nesformuloval. K tým hlúpostiam, čo tu zase popísal je škoda sa vyjadrovať.
Mr. Šľak,
ak nerozumiete tomu článku, nemusíte sa k nemu vyjadrovať 😀
Ak Vy nerozumiete môjmu príspevku, tiež sa k nemu nemusíte vyjadrovať.
Pán Šľak, u ľudí ako Valúšek si vždy treba uvedomiť, že vedomosti má prakticky nulové a nahrádza to (inú možnosť nemá) dogmami, ktoré mu neustálym opakovaním natrepú politici a noviny príslušnej orientácie. To sú presne okolnosti, z ktorých vznikli ľudia ako Goebbels, ľudia, čo robili čistky v 50. rokoch a im podobní. A keď si to uvedomíte, tak zistíte, že najlepšie je vôbec nereagovať.
Kropáček, ty ť….s, to slovo má viac významov (mám to napísať ešte štvrtý raz? ), neskorší šľachtický titul nemá s tým stredovekým vládcom v strednej alebo východnej Európe obsahovo nič spoločné. Chápem, že to pri prvom pohľade veľa ľudí nevie, ale keď to niekto nechápe, ani keď mu to výslovne napíšem, tak nepatrí ani do tej ZŠ.
Ešte aby ste to pochopili: Nemcom ani nenapadne volať ruské a iné kniežatá (tiež dux) Herzog, ale české – a ak sa dobre pamätám aj chorvátske (teda tie, čo im podliehali) – sú Herzog, lebo boli vazali Nemcov. Jednoduchšie to už povedať neviem, ale je mi dopredu jasné, že zas nerozumiete.
Anonyme, my si tykáme? Odkdy? No nic, vzpomínejte dál a lépe (k polským knížatům- „herzogům“ už jste nějakou pohádku vymyslel, nebo je stále odmítáte vzít na vědomí, protože do vaší báječné „teorie“ nezapadají?) a neomezujte se pouze na němčinu, ale i na jiné germánské a románské jazyky…ale to byste musel pochopit o čem je řeč….
Valúšek,
myslel som si, že je nenáležité dávať niekomu prívlastky ako hlupák a imbecil v diskusii. Ale po vašom dnešnom príspevku už chápem, prečo Pomocník reaguje na vás tak, ako reaguje. Prosto vy ste vedľa od začiatku a čo vypustíte, to je skrátka perla. Viete vy, aký bol oficiálny titul chorvátskeho kráľa, ktorý používali všetci chorvátski panovníci od Arpádovcov až po Habsburgovcov? Aby ste nemuseli hľadať tak vám to napíšem: kráľ chorvátsky a slavónsky. Keď si to preložíte do latinčiny, možno prídete na to, aký ste hlupák. Ale ja tomu neverím!!!
Kropáček,
pre vás to platí tiež. Prečítajte si, na čo som reagoval, a potom sa vyjadrujte. A aby ste to pochopili, tak vám to poviem aj polopatisticky: Mikulčice sú mŕtve múzeum. Chodia tam len ľudia, ktorí chcú ísť do múzea. Kopčany sú živým chrámom, ku ktorému ľudia chodia stáročia pri určitej príležitosti -sviatku sv. Margity Antiochijskej. Ale nie podľa súčasného kalendára kresťanských svätých, ale podľa toho, ktorý platil pred dvanástym storočím. Teda napriek tomu, že cirkev zmenila deň sv. Margity, ľudia zo širokého okolia tam naďalej chodili a chodia na hody podľa starého dátumu celých 800 rokov. Čo myslíte, o čom to svedčí? Určite nie o tom, že Slováci zo širokého okolia nevedia, kto sú a kam patria!!!!
Pán Hrnko,
uznávam. Máte pravdu. Asi niekedy možno použiť pre diskutujúceho slová „imbecil“ a „hlupák“. Ale otázka znie – pre koho? 😀
Ja sa však týchto slov vyvarujem, pevne verím, že len vinou Vašej nepozornosti ste si nevšimli, že kým Branimír (879-890) bol označovaný ako “dux Croatorum” ale aj “dux Sclavorum” a “dux Sclavitinorum” a vládol v južnom Chorvátsku, v Slavónii vládol paralelne Braslav (880-890). No a mali by ste vedieť, že Chorvátsko (severná Dalmácia) a Slavónsko pred personálnou úniou s Uhorskom boli spojené vždy len na krátky čas a ich vývoj bol autonómny. Doučte sa to 😀
No a treba aj podotknúť, že úcta k Margite Antiochijskej je pravdepodobne ešte predcyrilometodská. A stále ste nepostrehli, že CM-kult bol v Čechách a na Morave živý počas dejín. Privlastňovanie si ich dedičstva je detinské.
Pán Pomocník,
vzorec našej komunikácie je:
P: argument
JV: protiargument
P: invektívy
ak nadhodím niečo ja:
JV: argument
P: invektívy
Ono je ťažké, keď už sa len citmi držíte nejakého presvedčenia, ktoré nestojí na faktoch, použiť niečo iné ako urážky… Ale prosím, prezentujte sa naďalej.
P. Hrnko, pro vás vaše rada platí jakbysmet. Přečtěte si na co, respektive na koho jsem reagoval. Pominu-li otázku vévoda x kníže, chtěl jsem jen jednoho anonyma ubezpečit, že o „identifikaci s CM respektive VM“ v českých zemích nemusí mít obavy… (má tisíciletou tradici a ani dnes rozhodně neschází na úbytě.) Spekulovat nad tím, která velkomoravská lokalita je více „mrtvá“, je pak naprosto zbytečné…
…no a když jste tady „nakousli“ maršála Hadika, tak ještě přidám jednu heraldickou zajímavost. Při povýšení do uherského hraběcího stavu 20. května 1763 byl Andreji Hadikovi z Futaku polepšen erb (Viz: odkaz s erbovní listinou, roku 1777 byl pak povýšen i na říšského hraběte.) Mimo jiné se v prvním poli a druhém klenotu polepšeného erbu objevilo erbovní znamení (2 snítky vinné révy) jeho manželky Františky Lichnowské, ze starého slezského rodu Lichnowských z Voštic (mimo jiné povýšení 1702-český sv. pán, 1721-český hrabě, 1773-pruský kníže, 1824-rakouský kníže, jejich nejznámnějším sídlem byl zámek Hradec nad Moravicí u Opavy, kde je také možné na mnoha místech vidět jejich erb se snítkami vinné révy.) To jen na doplnění „pobratimské historiografie“… 😉
http://hu.wikibooks.org/wiki/C%C3%ADmerhat%C3%A1roz%C3%B3/Hadik_c%C3%ADmer
“o identifikaci s CM respektive VM” v českých zemích nemusí mít obavy…“
Ja o identifikáciu s CM, resp. VM v „českých zemích“ žiadnu obavu nemám. Viem totiž, že žiadna identifikácia tam neexistuje. Viď ono – v inom príspevku na tomto blogu zmieňované – vyjadrenie českého historika D. Třeštíka.
p. Kropáček, …a o.i.bol aj kráľovským miestodržiteľom v Sedmohradsku,vojenským gubernátorom Haličska a Vladimírska,alebo prezidentom Dvorskej vojnovej rady vo Viedni. Pochádzal zo slovenskej zemianskej rodiny z Turca a narodil sa na Žitnom ostrove.Jeho syn Karol Hadik bol napr. levočský rodák. Pochovaný bol vo Futogu /Vojvodine/,na svojom dedičnom panstve,kde sa aj jeho zásluhou prisťahovali Slováci do neďalekého Petrovca. /možno si poviete „co tím chtěl básnik říci“,odpovedzte si ale sám/. Nepochopili ste ale jedno,prečo sme ho tu spomenuli. No práve kvôli zamlčovaniu našich historických postáv,našich rodákov zo strany našich susedov, v rôznych publikáciách,alebo časopisoch s historickou tématikou./či už zámerne,alebo z nedbanlivosti,nezáujmu./ Ja ani nehovorím,že kade chodil,tade sa hlásil k svojmu pôvodu,alebo všade „kecal“ po slovensky. S určitosťou to bolo po nemecky,či už voj. príkazy/tie boli povinné – od 50.rokov 18. stor./,alebo trebárs vo Viedni. V „kruhoch“,v ktorých sa pohyboval,v danej dobe, to bolo proste tak. Ale osobne verím,že v srdci nezabudol na svoju rodnú hrudku zeme,svoju rodnú reč.Dalo by sa o tom polemizovať, ale vzhľadom na jeho pôvod,jeho už uvedené činy,či taká „verbovačka“ z rodnej zeme v jeho oddieloch,je to aspoň u mňa jasné./a nielen u mňa./ Howgh
Valúšek,
ja sa nič nemusím doučovať, ale vy sa naučte čítať pramene a potom vstupujte do diskusie.
P. Marceli, nebojte, já jsem pochopil, proč jste tady maršála Hadika připoměli. Chtěl jsem jen dodat jednu heraldickou zajímavost (která, si myslím, není všeobecně známá)…
… populárně pojatý časopis History revue opravdu není objektivním obrazem české historiografie a pokud vás v něm uvedené vysvětlení „husarského kousku“ neuspokojilo, není nic jednoduššího než napsat do redakce. Třeba pak maršálu Hadikovi věnují celý článek, kde se najde i prostor pro připomenutí jeho slovenských kořenů. Howgh.
Anonyme Š., „viem totiž, že žiadna identifikácia (s CM – VM v ČR) tam neexistuje.“ A já zase vím, že víte, že nevíte o čem mluvíte.
V poriadku p. Kropáček, asi tá posledná veta vo Vašom príspevku mi zaváňala jemným vánkom irónie,ale možno som sa zmýlil.
„A já zase vím, že víte, že nevíte o čem mluvíte.“
Vy si len myslíte, že viete, že viem, že neviem, o čom hovorím. Až budete skutočne vedieť, že viem, že neviem, o čom hovorím, prestanete mať potrebu mi to vyvracať.
Napriek krásnemu jazykolamu, p. Šľak, ak hodnotíte CM úctu v Čechách podľa jedného historika, ja Vám na Slovensku nájdem tiež historikov, ktorí ju zosmiešňujú. Podľa Vás ani u nás nie je CM úcta?
P. S. A už prestaňte s tým anonymovaním. Ja fakticky nemôžem za to, že ste ma nevydržali ignorovať. Ako to bolo?
„přízpěvky začínajíci „Šľak hovorí“ pro mně neexistují“? 🙂
Bolo Vám to treba, tak veľmi sa durdiť?
Ano, anonyme Š., to vaše opakované škemrání o nějakou mou reakci, mi za to stálo. 😉 A k „neexistující“ úctě k CM-VM v ČR se klidně vyjadřujte dál … v sebeztrapňování vám už bránit nebudu.
„…v sebeztrapňování vám už bránit nebudu.“
Ste si istý, že to tentokrát vydržíte 🙂 ? Budem Vám držať palce, dobre?
Ešte pre tých hlúpejších:
„Identifikovanie sa s niečím“ a „úcta k niečomu“ nie je to isté.
Pán Šľak,
slovíčkárenie je pre tých najhlúpejších 😀
Zaujimava diskusia o tejto, v ktorej p. Macuhu dusili a nakoniec aj vysmiali 🙂
http://www.tyzden.sk/vecery-tyzdna/v-com-je-problem-pri-soche-marie-terezie.html
Ďakujem Mirovi, že poukázal na uvedenú debatu, lebo sú tam dobré pripomienky, ktoré sa mali aplikovať aj v prípade Svätoplukovej sochy.
1. Predpokladám, že pre osadenie sochy/súsošia je potrebné územné rozhodnutie/stavebné povolenie, ktoré môže byť vydané na základe kladných vyjadrení zainteresovaných mestkých složiek (pamiatkári, ochranári a pod), ktoré by posúdili, či navrhované umelecké dielo je v danom priestore ideovo a priestorovo vhodné. Predpokladám, že obstaranie týchto vyjadrení je záležitosťou mestského úradu.
Boli tieto náležitosti splnené v prípade Svätoplukovej sochy?
2. V prípade osadenia akéhokoľvek vyjadrenia historickej osobnosti/skutočnosti je zaiste potrebné poznať mienku aspoň miestného obyvateľstva, najlepšie diskusiou.
Je takáto diskusia povinnosťou autorov myšlienky, alebo príslušného odboru mestského úradu?
3. Je tvar budúcej sochy/pamätníka podmienený vypísaním súťaže? Pokiaľ nie je to podmienkou, potom samozrejme zadávateľ si môže sochára bez obmedzenie vybrať.
Posúdením týchto otázok v prípade jazdeckej sochy Svätopluka ľahko zistíme, do akej miery autori tejto sochy chybili, resp. do akej miery bolo jej osadenie neprajníkmi zneužité.
Dúfam, že mi niekto na tieto otázky fundovane odpovie.
Čo sa týka osadenia sochy Svätopluka na BA hrade, tak všetky náležitosti stavebného konania mal! Keďže ide o pozemok Kancelária Národnej rady SR, nebolo potrebné vyjadrenie mesta. Krajský pamiatkový ústav i príslušný stavebný úrad vydali riadne stavebné povolenie; odborné posudky historikov dali v súčasnosti najvýznamnejší historici – medievalisti prof. Marsina a prof. Kučera. Súťaž by mala byť vtedy, ak ju zadávateľ vypíše. Ak ja A. Hrnko mám peniaze a chcem si postaviť na svojom pozemku výtvarné dielo môžem urobiť súťaž, ale môžem si ho aj priamo u niekoho objednať. Občianske združenie Svätopluk prijalo dar od J. Kulicha, ktorý svoje umelecké dielo venoval bezplatne. Keď NR SR poskytla svoj pozemok občianskemu združeniu Svätopluk na postavenie sochy, nebola povinná vypísať verejnú súťaž, lebo nedávala na uvedenú sochu žiadne financie. Pre budúcnosť však z celej kauzy je, že na každý verejný priestor by mala byť vypísaná verejná súťaž; mnohé veci sme si neskôr mohli odpustiť. Ale netýka sa to len Svätopluka – som presvedčený, že žiadna odborná komisia (ak by skutočne bola odborná) by neprepustila cez svoje výberové sito také paškvily ako masaryček-trpaslíček pred SNM a obor-motorkár pred SND. To Svätopluk vo vzťahu k týmto dvom nepodarkom pri zhodnotení všetkých umeleckých kritérií je asi ako Donatello k oravskému rezbárovi (a to som si vedomý, že oravskému rezbárovi krivdím).
Pán Hrnko,
ďakujem, vyššie spomenuté otázky som zverejnil preto, lebo bývalý spolužiak, ktorý mi napísal, že „mám okolo seba samých historikov umenia i dejín a moja manželka ….. ako docentka roky na architektúre …… katedry pamiatok a čo s tým súvisí, môžeme si vymeniť názory. Z tohoto prostredia sme uzavreli debatu tak, že socha na hrad nepatrí, lebo Svätopluk možno v Bratislave nebol (posledné historické výskumy v Čechách) a socha do tohoto prostredia nepatrí! Môže byť niekde inde v Bratislave. Takto stvárnená socha a to ešte v centre nástupu do hradu je vyjadrením komplexu menej cennosti Slovákov, vlády Fica a spol., ktorí to urobili bez akejkoľvek predchádzajúcej vedeckej diskusie, za naše peniaze a bez nás. Takto umiestnenú sochu už kritizujú aj v okolitých krajinách.”
Prekvapil ma, najmä tým komplexom menejcennosti (sám pochádza zo stredného Slovenska), ale na žiadosť o bližšie informácie o údajnom komplexe i o “historikoch umenia i dejín” z jeho okruhu známych mi neodpovedal.
Z Vašej odpovede vyplýva, že všetky náležitosti potrebné k osadeniu sochy boli splnené. Pochopiteľne, keď je socha darovaná (a dostatočnej umeleckej hodnoty) žiadnu súťaž robiť netreba. Otázkou je, či bola verejnosť o zámere občianskeho združenia Svätopluk dostatočne oboznámená a či poskytnutie pozemku na hrade bolo protokolárne riadne prevedené.
Ináč mi z toho humbuku okolo vychádza, že “modráci” urobili presne to, čo vyčítali Ficovi – politickú kampaň.
Škoda, že podobné verejné diskusie sa nekonajú, keď sa umiestňujú rôzne umelecké diela na verejných priestoroch žitnoostrovských obcí (turule, Štefanovia, uhorské koruny, Košútovia, – to sú už stovky diel a už je to aj na hrubú diplomovú prácu nejakého študenta).
Zvlášť Svätý Štefan v Komárne si také mlčanie určite nezaslúžil – bol postavený za úplnej ignorácie ináč inde aktívnych bratislavských umelcov a historikov .
Jeho umiestnenie tak, aby cválal smerom na Bratislavu je pritom iste omyl – zadávateľov zdá sa nik neupozornil, že on historicky necválal k Bratislave, ale za Dunaj – na juh – smerom proti svojmu pohanskému protivníkovi – Kopáňovi. Tiež asi neboli správne informovaní, že Bratislava v jeho dobe, patrila Boleslavovi Chrabrému, čiže k Poľsku. Neviem, či by sa nemala aspoň dodatočne spraviť nejaká dodatočná komisia – viem si v nej predstaviť členov s odbornou praxou z Bratislavy – s odporučením na jej dodatočne správne natočenie sochy.
Tiež z BOS by možno aj navrhli, aby k Sv. Štefanovi pridali ešte aj dvoch viťúzov – pána Hunta a Poznana…
Páni Hunt a Poznan neboli iba „viťuzi“ ale ako staroslovienske rodové kniežatá, postupne spojení do spoločnej rodiny boli tí, ktorí v Hrone Vajka opásali…
Áno, tak to bolo a v Bíni kde sa to uskutočnilo by sa dala predstaviť socha – výjav opásavania mečom Vajka Huntom a Poznanom, kde si viem predstaviť pri odhalovaní aj maďarského prezidenta.
Ešte korekcia – nie staroslovienske ale staroslovenské kniežatá, lebo na tomto území žili Sloveni a nie Slověni.