BRATISLAVA 10. 10. 2010

Mystický dátum, všakže. Ale aj počasie bolo nádherné, tak som sa vydal na túru po Bratislave. Aká je vlastne Bratislava v nedeľu poobede za krásneho počasia. Ako človek z blízkeho vidieka (Stupava) sa musím priznať, že tam zväčša chodím len do práce a potom domov. Málo kedy má človek možnosť bez záväzkov, len tak z jednej strany na druhú sa poprechádzať po meste, ktorého je, ale aj nie je takmer každodenným obyvateľom. Kedysi jej za socializmu dali epiteton Krásavica na Dunaji. Ale ako všetko vtedy, aj tento epiteton sa viac podobal na karikatúru, ako na skutočnosť. Centrum – aspoň, keď ja som prišiel na štúdiá do nášho hlavného mesta – bolo ošumelé a po 18. hodine bolo aj určitou dávkou odvahy sa tam len tak vydať, lebo bolo takmer ľudoprázdne. Budovy boli ošarpané a žilo sa v nich len cez deň, keď zavreli obchody a úrady, už tam bolo len zopár vinárni, ktoré stáli za návštevu. Dnes je centrum opravené, v novom šate, plné turistov a návštevníkov v každom čase, ale najmä živé, pulzujúce. Až teraz, keď sa všetky krásy Bratislavy odeli do šatu, aký im patrí, človek príde na to, že ten epiteton vôbec nie je nadnesený. Bratislava je skutočnou krásavicou na Dunaji, doslova a do písmena. Veď taká Viedeň je len pri Dunaji a Budapešť, ktorá bola tou krásavicou pre nás za socializmu a možno pre našich pradedov aj skôr, je predsa len poznamenaná vleklou krízou maďarského hospodárstva a pri poslednej návšteve tam som bol prekvapený, ako upadla na na príťažlivosti.

Ale pekne po poriadku, akože som to po tej Bratislave postupoval, a čo som pokladal za vhodné na zaznamenanie a podelenie sa s čitateľmi môjho blogu?

dsc_0001

Ako každý turista aj ja som začal na hrade. Bratislavský hrad v novom šate je skutočne nádherný. Len škoda, že kríza zastavila jeho obnovu a Pán Boh vie, kedy sa opäť nájdu peniaze na to, aby sa nielen dokončila obnova tejto perly Slovenska, ale aj na dokončenie archeologického výskumu, ktorý už teraz prepísal naše poznatky o postavení Bratislavy v starovekom svete. Keltské paláce z kvalitného muriva, ktoré v čase ich slávy nemali obdobu široko – ďaleko, svedčili o výnimočnom postavení Bratislavy v starovekom svete, keď bola križovatkou Jantárovej a Dunajskej cesty.

dsc_00071

Pohľad na Bratislavu z hradného vrchu je skrátka uchvacujúci. Vždy stojí za to prejsť sa po nádvorí a pokochať sa po okolí. Len žiaľ, tá Petržalka sa nevydarila. Možno, keď dožijú paneláky, niekto vymyslí niečo lepšie a pohľadnejšie.

dsc_0013

Bol som prekvapený, akú pozornosť návštevníkov vzbudzuje socha Svätopluka na čestnom nádvorí. Všetci kuvici, ktorí s posmeškami hovorili o tom, že socha môže zaujať len japonských turistov, by sa tam mali ísť pozreť, aby sa presvedčili, ako hlboko sa mýlili. Bol som úprimne dojatý z toho, čo som videl. Matka s kočíkom a s ďalším dievčaťom, asi začínajúcou školáčkou, prštekom išli písmenko po písmenku a hláskovali S V A T O P L U K aj s náležitým vysvetlením, kto to bol. Druhá matka skúšala svoje asi 4-ročné dievčatko, či vie, kde tam je slovenská zástava. Dievčatko sa chvíľu rozhliadalo a zrazu začalo vyskakovať od radosti a rukou ukazovalo na strechu paláca: Tam je, tam je!

dsc_0020

Nuž a potom obligátne fotografovanie. Žiadne poznámky o monštre, o falšovaní dejín, o komunistickom sochárovi. Všetko to je len hlúpa propaganda tých, ktorí neradi vidia Slovákov na čestných miestach v Bratislave, najmä v starom meste. O tom ešte neskôr.

dsc_0026

V paláci aj v nedeľu rýchlo pokračuje archeologický výskum a reštaurátorské práce, aby mohlo byť nádvorie definitívne prekryté. V ľavo od archeológov je ono slávne terazzo z jedného z keltských  palácov. Bude sprístupnené v rámci prehliadok v podzemí paláca.

dsc_0066

Ďalšie milé prekvapenie. Rad ľudí čakajúcich na kultúrnu pamiatku. Trvalo mi trištvrte hodiny, kým som sa dostal na miesto určenia. Ale stálo to za to.

dsc_0048

Na konci radu bola oná kráľovská koruna, ktorá si obyčajne tróni na veži dómu, dnes už vlastne katedrály sv. Martina. Radca z maďarského vyslanectva mi hovoril, že falšujeme dejiny aj tu, lebo vraj krížik mal byť naklonený a reštaurátori ho vyrovnali. No neviem, možno by si zaslúžilo narovnať aj ten na uhorskej korune, a možno nielen ten krížik.

dsc_0071

Vzadu za dómom, v úplnom kútiku rozmýšľa nad kráľom Svätoplukom jeho najslávnejší ospevovateľ Ján Hollý. Veru tak, Slovákom sa v Bratislave stávali sochy len do kúta! To bola opovážlivosť postaviť kráľa Svätopluka na najčestnejšie miesto na hrade!? Narušil sa tým hungaristický charakter centra mesta, ktorý má ešte posilniť vraj nevinné milenárne súsošie s Máriou Teréziou.

dsc_0076

Kúsok od dómu je aj secesná stavba lekárne u Salvátora. Práve v nej sa stal jeden z najväčších kultúrnych zločinov privatizácie. Od postavenie až do začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia v nej fungovala lekáreň s kompletne zachovaným secesným zariadením lekárne. Privatizér lekárne nedokázal nič iné len scudziť tento vzácny mobiliár a Pán Boh vie, či už nebol predaný niekde vo Viedni za niekoľkonásobne väčšiu sumu, ako privatizér onú lekáreň sprivatizoval. A nikto nedokázal nič urobiť na záchranu tohto skvostu.

dsc_0084

Aj tu je niečo zaujímavé. Tabuľa na mariánskom stĺpe oproti Jezuitskému kostolu. Čudujem sa, že ešte niekto nezriadil komisiu na posúdenie tejto tabule. V treťom riadku odspodu je jasný symbol SS. Nepropaguje sa tým fašizmus alebo podobné hnutie?

dsc_0087

Nuž a kúsok odtiaľ je busta veľkého priateľa A. Hlinku a Slovákov, moravského kňaza Aloisa Kolíska. Kedysi bola v strede námestia. Ale ako som už povedal, nezapadala tým do hungaristického konceptu Starého Mesta, ktorý reprezentujú istí radní v našom hlavnom meste. Tak musel k stene. Jeho miesto okupovala fontána nižšie. Prečo? Stačí si pozrieť erb na nej a zamyslieť sa, komu patrí!

dsc_0089

A na záver, čo si o našej žabomyšej súčasnosti myslia naši predkovia a ako na ňu reagujú. Aj na to nám v Bratislave dávajú odpoveď.

dsc_0078

Vkladám špeciálne pre heraldika P. Kropáčka.

dsc_0088

123 Responses

  1. pomocník 20. októbra 2010 / 15:33

    Pán Otokar, len stručne: to, čo píšete je zle. Po prvé, neustále splietate etnicitu so skutočnosťou, že sa ľudia od prípadu k prípadu označovali aj označujú celkom prirodzene AJ (znova opakujem: AJ) podľa príslušnosti k štátu alebo územiu (teda: som obyvateľ Uhorska, tak som aj Uhor, som obyvateľ Spiša, tak som aj Spišiak, som obyvateľ Československa, tak som v tomto zmysle aj Čechoslovák). Tuším to bol Ján Kollár, ktorý povedal, že je Slovák etnicitou a zároveň je Uhor. Neviem, prečo to odmietate pochopiť. Po druhé, k iným jazykom: problém je prakticky len latinčina, v nemčine – ako príklad – slovo Slowake (v tejto podobe) vo význame Slovák je doložené najneskôr od 15./16. storočia (teda odkedy je kníhtlač) a Nemcov bolo vtedy na Slovensku okolo 20% takže veľmi dobre vedeli, o čom hovoria. To by bola formálna stránka. Ak niekomu ide o povedomie, tak takisto platí, že len čo máme kníhtlač (16. stor.), tak sa výslovne dočítame priamo od Slovákov, akí sú pyšní, že sú Slováci (dnes by niektorí povedali, že boli nacionalisti) a podobne. Takže to môžeme krútiť ako chceme, hovoriť o Slovákoch od 18. stor. je v lepšom prípade chyba, v horšom prípade český (alebo iný neslovenský) nacionalizmus. Dodatok: Ak niekto argumentuje tým, že MODERNÝ národ vznikol v 18. stor., tak potom ale musí tak isto postupovať v prípade Čechov, Nemcov a podobne, a nie si len vypichnúť tých, ktorí mu kazia vytúženú nadradenosť v dejinách vlastného národa (a teda akosi „zavadzajú“) a ktorí dvesto rokov nemohli manipulovať knihy o dejinách tak ako ich susedia a ktorí – dodávam – ako vidíme dodnes si stále nechajú nahovoriť čokoľvek.

    Pán Šľak, ja si nemyslím, že pán Kropáček patrí do tej skupiny ako ju opisujete, treba len pozorne čítať, čo píše. Je to klasický český nacionalista (a neprizná to resp. si toho ani nie je vedomý): Keď treba zhodiť Slovákov, tak naraz národy neexistujú, ale keď treba povýšiť Čechov, tak to už národy existujú tak skoro ako sa dá a podľa akejkoľvek definície (hlavne aby výsledok bol, že používa slovo Česi čo najskôr). Je to absolútne priehľadné. Je to dnes inak veľmi rozšírený postup u nacionalistických historikov vo viacerých štátoch, s obľubou to robia najmä Maďari – ak ide o to ukázať ako im údajne všetci ubližujú a ani za svet im nechcú dať „ich“ územia, tak sú akože bojovníci proti utláčaniu menšín (rozumej: bojovníci za nadpráva samých seba) a do toho patrí aj to, že slovo národ pre všetkých (okrem nich samozrejme) je zrazu relatívne (rozumej: nikto v minulosti neexistoval len oni). Ale v iných kontextoch, keď ide o to ukázať, akí sú oni najlepší na svete, tak to už naraz národ existoval aj za Uralom pred tisíckami rokov (čo tam po tom, že to je nekompatibilné s prístupom k ostatným národom, oni sú predsa Herrenvolk). Doslova takto to v maďarskej histografii vyzerá. Zaujímavé je, že keď to takto zhrniem, tak každý, kto sleduje maďarskú „historiografiu“, potvrdí, že to takto je, ale keď sa potom konkrétne prezentujú dejiny Maďarov a Uhorska, tak na túto „drobnú“ nezrovnalosť každý akosi zabudne. A zhoršuje sa to z roka na rok.

  2. otokar 20. októbra 2010 / 16:51

    Pán pomocník,
    prepáčte, ale o „etnických Slovákoch“ píšete práve aj Vy!
    Pomenovanie obyvateľa je práve taká konvencia, ako pomenovanie voda, vzduch, slnko.
    Druhá strana musí predsa rozumieť, čo mám na mysli, keď napíšem Slovák a keď napíšem Uhor.
    A v zahraničí sa spravidla každý primárne identifikuje “podľa príslušnosti k štátu alebo územiu”, teda vôbec nie podľa etnicity.
    A snažte sa pochopiť, že sú v zásade vždy pohľady:
    ten môj, náš, domáci a pohľad iných, cudzí pohľad na obyvateľov Uhorska,
    alebo mi chcete dokázať, že už koncom 18.st.existovalo Slovensko?
    A pri identifikácii sa spravidla používa ten vonkajší pohľad, geografický.
    Vy sa doma na Slovensku identifikujete ako Slovák?
    Nuž ja ani moje okolie to akosi nepoužíva, pokiaľ nie som v zahraničí.

    Poďme ale do minulosti.
    Viete mi uviesť jediný príklad, kde sa vrcholný predstaviteľ maďarského národa Kossuth Lajos v zahraničí označoval ako „Hongrois“, Hungarus, Ungarn, Uhor …?
    Podľa mojich poznatkov sa označoval výhradne !etnicky!: „Magyar“!
    Pritom všetci vieme, že nemal materinský jazyk maďarčinu a Maďarsko vtedy neexistovalo!
    A to myslím platí pre všetkých WahlMagyarov revolúcie 19.storočia.
    Mám obavu, že si toho Kollára pletiete so Štúrom, alebo Bajzom.
    Kollár ss hlásil duchovne za Čecha a pôsobisko uvádzal Uhry.

    Nechcem tu dráždiť pán Hrnka mojími inými poznatkami, ako vzniklo slovo “Slowak”,
    kto a za akým účelom ho zaviedol práve v lutherovej prvej nemčine.

    Za podstatne vážnejší problém však považujem existenciu pojmu pre označenie obyvateľa,
    sídla prvej banskej akadémie na svete, Banskej Štiavnice v Nieder-Ungarn,
    hovoriaceho dialektom sclavónie, práve v maďarskom jazyku.
    Pri tom mi je jedno, či na báze etnickej, alebo na báze geografickej!
    Keďže štatistiky uvádzajú viac ako 20% obyvateľov hlásiacich sa za Maďarov v rokoch do
    Začiatku 19.st.
    Viete mi uviesť nejaký zdroj z konca 18.zač.19.st.kde sa dá niečo dočítať k téme, teda
    kedy maďarský jazyk začal fungovať v duchu vašich úvah?

  3. pomocník 20. októbra 2010 / 18:56

    Ohľadom POMENOVANIA teda slova Slovák v cudzom jazyku čítajte pozorne čo som vám práve napísal ako príklad (myslím, že nepíšem po čínsky). Ohľadom slova Uhor vám už bolo odpovedané asi dvadsaťkrát, nemienim to tu opakovať, bolo by to u osoby, ktorá si myslí, že si niekto vymyslel celé dejiny pred 9. storočím, zbytočné. Tak pokračujte vo svojom selektívnom „výskume“.

  4. pomocník 20. októbra 2010 / 18:58

    Mimochodom budete asi veľmi prekvapený, ale ľudia na Slovensku sa zvyknú dome identifikovať ako Slováci (slovne, povedomím aj jazykom). Ale nie, to bude nejaké sprisahanie, že mi to skôr nenapadlo.

  5. Anton Hrnko 20. októbra 2010 / 20:20

    Pán Otokar.
    už som vám viackrát poveda, že dristate do vetra. Nemáte elementárnu vedomosť o etnickej a územnej identite, čítate literatúru, o ktorú vo vedeckom svete ani pes nezakopne, a prezentujete sa ako príkladný typ hlupáka, ktorému ani názorná demonštrácia, že 2 + 2 = 4, nie je dostatočným dôkazom, že aritmetika platí. Píšte si tu koľko chcete, ale nemám najmenšiu chuť vám demonštrovať malú násobilku. Tu ste mali zvládnuť na elementárnej škole.

  6. Šľak 21. októbra 2010 / 7:34

    Pán Pomocník,

    inak perfektne tie Vaše slová sadnú aj na samotného Třeštíka. Onehdy som počul nejakú rozhlasovú reláciu, v ktorej zasvätene presviedčal, že český národ existuje „až od Palackého“, ale zaujímavé bolo, že keď prišla reč na Kosmasa, tak to zrazu bol „český intelektuál“. Podotýkam, že z kontextu, v akom sa o ňom hovorilo, nebolo dotyčné slovo „český“ myslené ako zemsky český. Inak skutočne je chyba – podľa mňa – že sa u nás učil dejepis tak ako sa učil. Za mojich čias sa nikto neobťažoval s vysvetlením, že český v zmysle zemsky český je niečo iné, než český v zmysle národný. Surovo práskli do slovenských učebníc kapitolu z českých dejín, kde to hrmelo samými českými kráľmi, atď. a spravidla až na druhom mieste (ako druhá v poradí) vždy bola kapitola o pomeroch v Uhorsku (teda na Slovensku). A takmer vždy rozsahovo sotva polovičná, či tretinová. To si nerobím srandu, a to nie je tak dávno. Keď to dnes niekomu hovorím, tak tomu ani nechcú veriť. Zrejme aj z toho pochádza časť komplexov u istej časti slovenskej verejnosti, ktorá sa dnes pretavuje do kŕčovitej snahy odhaľovať súsošia uhorským kráľom. Inak pozrel som si zo záznamu (je na internete) diskusiu k soche Márie Terézie, s účasťou A. Hrnka. Len som krútil hlavou. 3 momenty ma totálne šokovali:
    1) Ako môže niekto nechápať, že už samotný akt, kedy by mala „ustúpiť“ socha Ľ. Štúra soche Márie Terézie, je tiež symbolikou. A že tak samotná symbolika sochy, ako aj symbolika umiestnenia sochy vlastne celý akt definuje.
    2) Ako môže niekto z hľadiska princípu nadraďovať umiestnenie sochy presadzované skupinkou občianskych aktivistov (ktovie, koľko ich vôbec je) nad umiestnenie sochy uskutočnené najvyššími ústavnými činiteľmi štátu, demokraticky zvolenými a teda reprezentujúcimi obrovské množstvo občanov. Ten Mr. „komunikačný frejm“ bol tragikomický sám o sebe, ale táto jeho perla, to je ozaj „hlod“ roka.
    3) Názory M. Zemka poznám, ale čo ma teda šokovalo, bolo to, že takýto historik sa označuje za slovenského nacionalistu. To sme teda na Slovensku s tým nacionalizmom na tom veľmi biedne.

  7. pomocník 21. októbra 2010 / 15:11

    S tým „českým“ to je samozrejme na jednej strane aj úmysel, ale na druhej strane keď si prečítate túto diskusiu a niektorých „historikov“, tak tí takúto úplne jednoduchú súvislosť (nemyslím len pri Česku) nechápu ani dnes. Ľudia proste odmietajú a mnohí očividne nie sú schopní rozlišovať slovnú nálepku od viacerých obsahov, ku ktorým je priraďovaná.

    A ešte k tomu čs. dejepisu: Možno vás bude zaujímať, my sme na základnej škole mali učiteľku, ktorá predtým učila v Čechách, a oznámila nám (aj vtedy to bolo prekvapujúce), že v Čechách aj tie malé časti týkajúce sa Uhorska v učebnici proste preskakujú. Slovensko vraj nie je „historická země“, tak načo by sa to učili. To je samozrejme vyjadrenie jednej osoby, takže to možno neplatilo všade, ale aj tak je to zaujímavé. Takže takáto to bola federácia. O tom, ako sa v učebniciach pre základné školy kreslila mapa Veľkej Moravy a podobných drobných podvodoch ani hovoriť nemusím. Bolo by aj celkom zaujímavé napísať knihu s citátmi zo starých učebníc, lebo jednak by to bolo zaujímavé samé o sebe a jednak aby si ľudia uvedomili, čo im nalievali do hlavy.

  8. pomocník 21. októbra 2010 / 15:19

    Ešte k tomu Zemkovi: On bol proste vzdelaný podľa marxistických a československých (nazvimeto) „postupov“, nakoniec aj Marsina, Kučera a veľa druhých sa muselo pred rokom 1990 veľmi „mierniť“. Tak tam len zopakoval, čo sa svojho času učil (musel učiť). Tipujem, že si to teraz doštuduje. Ale máte pravdu, že to je čudný „nacionalizmus“.

  9. Anton Hrnko 21. októbra 2010 / 20:17

    Musím sa zastať kolegu Zemku, lebo skutočne zrušil projekt redaktora Hríba, kde mal naplánované ukričanie jedného „nacionalistu“. Je úprimný slovenský vlastenec, aj keď má možno iné predstavy o tom, ako by to jeho Slovensko malo vypadať. Ale na to má každý právo.

  10. Anton Hrnko 21. októbra 2010 / 20:21

    Pán Homola, ak chcete mať problémy s telekomunikačným úradom, tak pokračujte v svojom detinskom obťažovaní. Upozorňujem vás, že toto je môj súkromný blog, na ktorý som umožnil prístup každému, kto dodržiava princípy všeobecnej slušnosti. Vy ste tieto princípy porušili, a preto som vás vykázal. Prosím, rešpektujte moje súkromné vlastníctvo, ináč budem musieť svoje práva brániť. Buďte si istý, že to pre vás nebude príjemné.

  11. Šľak 22. októbra 2010 / 3:59

    Pán Hrnko,

    aby sme si rozumeli, ja tiež považujem Zemka za jedného z tých rozumnejších. Ale nehnevajte sa na mňa, slovenským nacionalistom podľa mňa nie je niekto, kto „oroduje“ za sochu Masaryka v Bratislave s odôvodnením, že dal „dar“ Matici slovenskej (tuším finančný), slovenským nacionalistom podľa mňa nie je niekto, kto sa „čuduje“, že Svätoplukovmu koňovi je zozadu vidieť „zadok“ a spredu „predok“, a už určite nie je slovenským nacionalistom niekto, kto dúfa, že dotyčná socha tam nevydrží. Pre mňa osobne – okrem toho, že mne sa tá socha veľmi páči – je dobrým dôkazom toho, že je vydarená, práve skutočnosť, že ju kritizuje J. Slota. A ním pomeriavam všetkých kritikov tej sochy. Všetkých. Nehovoriac už o takej skutočnosti, že od úprimného vlastenca M. Zemka by som očakával aspoň minimálnu schopnosť povzniesť sa nad vec a uvedomiť si, že do základov sochy bolo niečo aj uložené a tak dúfať, že bude odstránená, je pre mňa prejavom všetkého možného, určite nie prejavom úprimného vlastenectva. O to viac, ak má také zásadné výhrady k odstráneniu sochy štúrovcov, ktorá je všetko len nie estetická. Podotýkam, že tým nespochybňujem napríklad jeho kladný postoj v roku 2007 ku kauze A. Hlinka. I keď ani tam sa zrovna nepretrhol. A pokiaľ ide o muchotrávku jedovatú, dve veci: vôbec by ste sa v budúcnosti, pán Hrnko, nemuseli hanbiť a jednoducho oznámiť na tomto bloku, že idete do nejakej diskusie. My, čo nie sme hubári, sme ju totiž prepásli a nebyť na internete, tak ju ani neuvidíme 🙂 . A druhá vec, pozvať si do diskusie Štúr vs. Mária Terézia 2 Maďarov, to je skutočne nápad na zápis do Guinessovej knihy rekordov.

  12. pomocník 22. októbra 2010 / 15:45

    Podotýkam, že zdieľam názor, že socha Svätopluka je ako celok veľmi pekná v zmysle klasickej estetiky (v podstate pri pohľade na ňu už len človek čaká, kedy sa pohne a zíde z podstavca, to sa dá povedať o máloktorej modernej soche) a to súsošie Štúra mi vždy pripadalo ako nejaký bližšie neidentifikovateľný tmavý kolos, ktorý sa možno páči zopár postmoderným umelcom. Ale asi je to dosť relatívne a hlavne to ani nie podstatné, u sochy zobrazujúcej nejakú konkrétnu historickú osobnosť je podstatná symbolika (pravda pokiaľ nie je výslovne odporná alebo pohoršujúca).

  13. J.M. - PRIESTORnet 22. októbra 2010 / 18:01

    Zaujímavý článok – reportáž o Bratislave i o nás Slovákoch… Takéto pohľady takpovediac z druhej strany sú potrebné, aspoň sčasti vyvažujú jednostrannosť veľkých masmédií.

  14. Pavel Letko 22. októbra 2010 / 20:19

    Prepáčte, že sa zapájam do diskusie na tomto blogu.
    Ale nemám na pána Hrnka iný kontakt.
    Poradíte mi, či existuje český, alebo slovenský preklad
    Jordanesovho diela?

    ďakujem

  15. Anton Hrnko 22. októbra 2010 / 21:03

    Pravdepodobne celý nebol publikovaný. Výňatky z neho, dotýkajúce sa Slovanov publikoval už Ratkoš v Prameňoch k dejinám Veľkej Moravy; rovnako sú publikované v prvom dieli Prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov a aj v Havlíkových Monumentách. Anglicky sú na linke http://people.ucalgary.ca/~vandersp/Courses/texts/jordgeti.html .

  16. Šľak 23. októbra 2010 / 6:27

    Prečo tak porazenecky, pán Yorick?

    Tak sa teda pozrime, čo to celé prinieslo:

    1) Celospoločensky významné poznanie, že v roku 2010 sa už malým modrým ľuďom (volajme ich pracovne Šmolkovia) nepodarilo to, čo v roku 1996. Zatiaľ čo v roku 1996 sa na Ďuricovu knihu objednávali posudky z Európy a „demarše“ a kniha bola nakoniec stiahnutá (o to lepšie sa potom predávala) a jej autor ohádzaný hnojom,hoci pri moci bola vládna garnitúra inej farby než modrej, tak v roku 2010 sa Šmolkom podarilo dosiahnuť už len symbolické víťazstvo v podobe (dočasného) odstránenia nápisu Kráľ starých Slovákov či zatretia symbolu dvojkríža na štíte(zdá sa mi z fotiek, že dvojkríže sú aj na Svätoplukových nákolenníkoch), hoci majú vládnu moc. Čo však tiež treba spomenúť? Že samotný akt odhalenia sochy mal pomerne vysokú sledovanosť, niekde som sa dočítal, že cez 200 000 ľudí, čo v porovnaní so semifinále MS vo futbale (400 000) a finále (800 000) je celkom slušný výkon, keď uvážite charakter témy. Takisto netreba zabúdať na skutočnosť, že celá symbolika sochy ako takej zostáva zachovaná. V jej základoch sú uložené kúsky prste z celého Slovenska a spolu s tým, kde je umiestnená, že ju odhaľovali 3 najvyšší ústavní činitelia a to v jasne národnom duchu – to všetko niečo vypovedáva. A tieto veci ostanú v pamäti. To sú podstatné údaje pre to, ako sa k tej soche bude pristupovať v budúcnosti. Antipatie malých modrých ľudí voči druhej časti politického spektra budú mať v budúcnosti takú váhu ako prd v gatiach. Ako ste mohli vidieť, dostatočnú váhu na odstránenie sochy nemali už ani teraz. Ďalšou nesporne pozitívnou skutočnosť je fakt, že sa dlho o Svätoplukovi diskutovalo v médiách a že sa tak ľudia aspoň o niečo viac oboznámili s touto historickou slovenskou osobnosťou, ako už výstižne uviedol pán s nickom Vyšší záujem. A teraz si položme otázku, za „čieho“ budú Svätopluka považovať slovenskí návštevníci bratislavského hradu zo všetkých končín Slovenska??? Tí z možno asimilovaného Záhoria môžu hádať 3 krát 🙂
    2) Jasne sa sformovali historické „tábory“. Zatiaľ čo v roku 1996 zostal Ďurica so svojimi starými Slovákmi pomerne osamotený, dnes sú tu jasné dve fronty, pričom jednu z nich možno kľudne označiť ako minoritnú. Aj keď je stále ešte majoritná v médiách a má v súčasnosti väčšiu oporu v politickom establišmente. Ale poznáte to, všetkého do času.
    3) V náväznosti na bod dva možno s kľudom Angličana konštatovať, že oná minoritná skupina sa výrazne diskreditovala v očiach verejnosti svojou účasťou v politruckej komisii. Ubezpečujem Vás, že z tohto biľagu sa už nikdy nevymyjú a utkveje na nich ako slina a okrem iného sa to prejaví aj v záujme verejnosti o ich publikované „múdrosti“ . Jediné čo ma mrzí, že sa tomu vyhol D. Kováč. Ináč všimli ste si, ako bol v podstate počas celej kauzy viac menej ticho? Čo myslíte, prečo asi?
    4) Ja osobne očakávam, že sa socha Svätopluka v budúcnosti dočká svojich nasledovníkov (a nebude to dlho trvať). Údajne aj o už existujúcu sochu – keď hrozilo, že ju Šmolkovia odstránia – prejavila záujem Bojná, a niekde som čítal dokonca, že Nitra. Poznáte to, zakazované a odopierané priťahuje.

    Viete, pán Yorick, malí modrí ľudkovia sa dosť často dopúšťajú chyby, keď (zdanlivé) víťazstvo považujú za definitívne, hoci je to vlastne prehra. Nepreberajte ich pohľad. Časť z nich sa samozrejme budú snažiť presvedčiť Vás, že im vlastne vždy išlo iba o ten dvojkríž a nápis (a že teda vyhrali), možno Vás dokonca budú presviedčať, že nikdy nič proti tej soche ako takej nemali a ani nemajú. A ani si nevšimnú, a sami ju takým spôsobom akceptujú. Presvedčia sami seba, že teraz je to vlastne už „ich“ socha. Oni to inak nevedia. Verte mi, poznám ich a viem, o čom hovorím.

  17. Šľak 23. októbra 2010 / 6:29

    Podotýkam, že tí Šmolkovia nie sú môj vynález 🙂 . Ktosi kdesi nazval takto tých našich „modráčikov“ a nemôžem si pomôcť, veľmi sa mi to páči.

  18. Ján Horal 23. októbra 2010 / 7:34

    Neviem ako sa urobila úprava na soche, či je vratná alebo nevratná.
    V prípade, že je tá úprava nevratná tak ten Sulíkov paškvil pôjde z hradu preč rovnako ako kocúr, Masaryk a všeličo iné.

  19. Ján Horal 23. októbra 2010 / 9:17

    Pán Jozef
    možno máte pocit ukrivdenosti alebo chcete Hrnkovi niečo dokázať ale už sem, prosím vás, ten spam nedávajte. Spravte si vlatný blog podobne ako pán morse a tam si dávajte čo chcete.
    Kráľ Svätopluk.
    Beriem späť, zmena na soche kráľa Svätopluka je vratná. Takže stačí dať tú automobilovú puklicu dole a otrepať ju Sulíkovi o hlavu a je to vyriešené. Nič to ale nemení na mojom názore na kocúra.
    Kulich nakoniec ukázal viac rozumu ako nejaký zbohatlík.

  20. Petr Kropáček 23. októbra 2010 / 10:00

    Hmm, „odstranit“ znamená „zakrýt“? Že to mistr Kulich nepřelepil izolepou? I to by vypadalo líp než jak je to teď… parodie „na entou“. Ten pán musí mít opravdu vytříbený výtvarný cit. Myslím, že na další kolo tahanic okolo Svatoplukovy sochy je asi „zaděláno“…

  21. Šľak 23. októbra 2010 / 12:03

    Vidíte, pán Yorick, ako ho to štve? Tu dobre vidíte, kto „vyhral“ a kto „prehral“ 🙂 .

  22. Petr Kropáček 23. októbra 2010 / 14:01

    Chtěl jsem ještě přidat odkaz na stránky o historii a současnosti Mariánského sloupu na Staroměstském náměstí v Praze, o kterém byla pod „Lampou“ také řeč, ale nějak mi to uteklo. Tak snad teď.

    http://marianskysloup.info/index.php?cat=pages&id=4

    Z fotek je patrné, že si Mistr Jan (pomník postaven v letech 1903-1915) a Mariánský sloup nepřekáželi. A pro zajímavost ještě text privilegia pro Staré město pražské

    1649, duben, 20., dáno v Prešpurgku (Bratislavě) císař Ferdinand III. polepšuje Starému Městu pražskému znak, povyšuje celý staroměstský úřad do šlechtického stavu a uděluje městu další privilegia.

    My Ferdynand Třetí z Boží milosti volený Římský Císař (…). K věčné, budoucí a neumí- rající památce oznamujem tímto listem všem. (…) I přivedše My sobě k milostivé paměti mnohé, věrné a platné služby, které jsou Nám a Slavnému Domu Našemu Rakouskému poctiví Královský rychtář, purgkmistr, prymas a radda, starší obecní a celá obec Starého Města Našeho Pražského, věrní milí, po ty tak dlouho trvalé a již z milosti Boží upokojené příběhy vojenské, obzvláštně pak jak při tehdejším v léthu pominulém šestnáctistým třidcátým devátým Měst Našich Pražských od lidu Švédského nepřátelském nebezpečným obklíčení tak i, když jest se týž Švédský lid v jminulém šestnáctistým čtyrydcátým osmým roce, nejprve Hradu a Residencí Naší spolu s Menším Městem Pražským nenadále zmocnil a tu hned Staré i Nové Města Pražská, silně oblehvše, velmi prudce dobýval, zmužilostí svou staročeskou skrz neustálé, horlivé a udatné odporování skutkem dokázali, takže pro zachování Nám jakožto Králi a Pánu svému dědičnému a Vysoce vznešenému Domu Našemu Rakouskému, též milé Vlasti své stálé věrnosti týmž nepřátelům nijakž se poddati, žádnými lahodnými slovy ani oulisným velikých věcí připovídáním uchlácholiti ani těžkými pohrůžkami města vzdáti, méněji pak hroznou denní i noční z velikých i menších kusů střelbou, házením ohnivých kulí a granátův, též kamení, minirováním a těm podobnými nástrojemi se ustrašiti a od poddané věrnosti se odtisknouti dáti chtěli, aniž sobě z toho, že se některé věže, domy, kostely, brány a do pěti seth a desíti kroků zdýli zdi městské od střelby, podkopávání, ohněm a prachem podkládání a jiných nástrojův ssulo, i dále a více boří, vše v ohni plápolá a nato vší mocí ze všeh stran šturmuje, též všeckno okolo týchž měst plundruje a plení, jaký ostrach brali; nýbrž takové prudké dlouhotrvalé obležení, jich a měst dobývání za patnácte neděl pořád dnem i nocí s ochotným vynaložením hrdel, opovážením a volným vynasazením všeho jmění svého bez ohledu všelijakého nebezpečenství, nedostatku mnohých věcí manželek a dítek svých, bránivše se do nejposlednějšího přemožení svého srdnatě, zároveň lidu Našemu vojenskému s stracením nemálo osob, sousedův a čeledí svých, rádi a poslušně podstoupili a tudy jak sobě, tak dědicům a budoucím svým společně i rozdílně neumírající památku, jméno, česť a chválu spůsobili a pozůstavili, Nám pak, Královstvím a Zemím Našim, též všeobecnému pokoji velice a platně k obzvláštní věčné památce jich posloužili, ano i dáleji v takové poddané věrnosti a věrné Devoti poslušni býti se uznávají a zamlouvají. I aby tedy nadjmenovaní Naši věrní a Nám milí Pražané z takových Nám příjemně prokázaných služeb a všemu světu ku podivu a příkladu známého hrdinského chování svého se budoucně těšiti a k dalšímu v tom setrvání i dědicové a potomci jich šlépějí následovati příčinu měli, ráčili jsme je z mocnosti a milosti Naší Císařské a Královské následujícími Císařskými milostmi obdařiti a oppatřiti, jakožto předně: erb jejich předešlý městský hojněji a vzáctněji rozšířiti, aby ho tak, jakž se teď níže vysvětluje, nyní i na budoucí věčné časy v svých jak k Nám, tak i potomkům Našim, Králům Českým, neméně i k Našim Císařským a Královským soudům, Tribunálům, představeným vrchnostem, k vysšího i nižšího stavu osobám, a sice k komukoliv procházejících obecních městských listech a psaních, buď zavřených neb otevřených, při právě, i sice v malé neb velké formě pečeti s voskem červeným užívati i míti a vésti, též jej ku poctivosti jich buď na kostelích, branách městských, rathauze i na všech jiných a poctivých místech, kdež by se jim tak koliv za slušné býti vidělo a zdálo, vymalovati, vytesati a neb vyrýti dáti a tak bez všelijaké překážky jednoho každého člověka užívati mohli, k tomu milostivě povoliti. … Dále za páté aby oni věrní Pražané i to, že k nim obzvláštní milosti Naší Císařskou a Královskou naklonění jsme, tím prozřetedlněji v skutku seznati, též potomkové a budoucí jich jako i sice jeden každý toho znamenitější a věčnou památku spatřiti a je chváliti mohl, ano tudy ještě o další merita pečovati příčinu měl, ráčili jsme je, nynějšího královského rychtáře našeho, též purgkmistra, prymasa, raddu, kanclíře a písaře raddní, též starší obecní, hejtmany, leütenanty a fendrychy, jenž jsou tak osobně při častořečeným těžkým obležení pro Nás a Vlast svou milou život i statek svůj horlivě, věrně a rytířsky vážili, mnozí pak z nich, bojujíc udatně a rekovsky, v též nebezpečné a velice těžké Occasi i o život přišli, jména a příjmí jich, tak jak jsou Nám od Magistratu poslušně podané byli, do tohoto Císařského a Královského Majestátu Našeho posloupně vložiti a vepsati dáti. Osoby raddní: Vít Pepperl z Lewenburgku, Náš Královský rychtář. Mikuláš František Turek z Šturmffeldu a Rozenthalu, prymas. Jindřich starší Řečický. Vojtěch starší Had z Proseče. Jan Vojtěch Vodička. Jakub Zástup z Křížkovic. Jan Kobr z Kobršperku. Pavel Minych. Balthazar Werner z Gayersbergku. Danyel Vořikovský z Kundratic. Karel Šuster z Goldtpurgku. Václav Vyšín. Vojtěch mladší Had z Proseče. Pavel Voldřich Wolffius z Krušce a Rosenffeldu. Pavel Konstantyn Fiala z Feygelffeldu. Jan Severyn Leinhoz z Břevňova. Jan Václav Kleplot. Samuel Globic z Budčína. Kancléř: Jan Jiří Štěpánek z Vltavy. Písaři raddní: Jan Chocholius. Ondřej Augustyn Leydeman, Juris Vtriusq[ue] Licentiatus. Starší obecní: Eliáš Maggaur z Greyffenau, komory Naší České radda a rentmistr v Království Českém. Jan Krystyán Itter, též komory Naší radda a prokurátor v témž Království. Vendelín Benedykt z Wilden, radda a sekretář komory České. Foelix Had z Proseče, pergkmistr hor viničných pražských. Jan Hartung z Hartenffelzu, ouředník ungeltu pražského. Václav Vokoun z Vokounštejna. Bohuslav Zahořanský z Vorlíku, Ingrossator větších desk zem[ských]. Jiří Rovenský z Libán Hory, Adiunct Fiscalní. Zygkmund Urbách, vážný v ungeltu Královském. Danyel Nathanyel. Jan Bernardt z Pleyšteyna. Kryštof Turek z Rozenthalu, hofrychtéř měst věnních. Officírové nad dvanácti praporci městskými: Mikuláš František Turek z Šturmfeldu a Rozenthalu, nejvyšší vachtmistr. Vojtěch starší Had z Proseče, hejtman. Jan Kornelius Dvorský z Gryffí Hory, leutenambt. Lynhart Gräczig, fendrych. Vojtěch mladší Had z Proseče, hejtman, Frydrych Rašp, leutenambt. Krystyan Miller, fendrych. Karel Šuster z Goldtpergku, hejtman. Jan Wolff Uzdař, leutenambt. Martin Glot, fendrych. Jan Václav Kleeplot, hejtman. Jiřík Böhm, leutenambt. Kašpar mladší Švenkffelder z Švenk-ffeldu, fendrych. Šimon Koukol, hejtman. Ondřej Štoček, leutenambt. Pavel Pavlácký, fendrych. Jakub Bivet, hejtman. Melichar Plincler, leutenambt. Hendrych Bouček, fendrych. Jan Pavel Dvorský z Gryffí Hory, hejtman. Adam Ceyz, leutenambt. Martin Jaroň, fendrych. Danyel Jaroměřský, hejtman. Rudolf Štramanc, leutenambt. Jindřich mladší Řečický, fendrych. Foelix Had z Proseče, hejtman. Jiřík Murarius, leutenambt. Jan Neander, fendrych. Jakub Wölcker, Královský Náš mincíř pražský, hejtman. Adam Khyr z Khyr-pachu, pauschreiber hradu Pražského, leutenambt. Adam Ludvík Keyl z Šternbergku, Královského cla Našeho gegenhandler, fendrych. Jan Baptista Reymundt, hejtman. Jan Antonín Cassanova, leutenambt. Mikuláš Grulois, fendrych. Při kompagnii svobodné, kterouž jest statečný Jan Antonín Lozi z Lozymtálu, Naše komorní radda a nad důchodem solním, též vinným a pivným tácem deputirovaný, vedl a pro své, při též Occasi Nám a Slavnému Domu Našemu Rakouskému prokázané věrné platné služby a rytířské chování, do stavu panského od Nás vyzdvižen jest: Václav Jezberovský z Olivé Hory, místopísař v Království Českém, leutenambt. Jan Benedykt Smolík, sekretář kanceláře Naší Královské České místodržické, fendrych. Ano i aby vejš opáčení slovuttní, Náš Královský rychtář, purgkmistr, prymas, radda, kanclíř a písaři raddní staroměstští náklonnost naší obzvláštní, kterou k nim jmíti ráčíme, dále a více v skutku spatřili a obec celá z toho se těšiti mohla, pročež ráčili jsme týž celý ouřad staroměstský, spolu s nynějšími a budoucími řádně splozenými dědici jich obojího pohlaví, tak a na ten spůsob do stavu vladyckého vyzdvihnouti, aby oni společně i rozdílně na časy budoucí a věčné za pravé zemany, vladyky a osoby nobilitirované v Království Našem dědičném Českém, též přivtělených Zemích jmíni a držáni byli, téhož stavu spolu s privilegiemi, svobodami a co k němu z práva neb z obyčeje kdekoliv přísluší, bez všeliké překážky užívali a vedli, za takové se chovali, drželi a tytulírovali, nařídivše to při kanceláři Naší Královské České dvorské, aby jednomu každému z nich osob raddních na ohlášení jeho obyčejný Majestát na takový stav, erb nový neb zlepšený, s příslušejícím praedikátem vydán byl. Je Pražany Staroměstské pro jich šlechetné a rytířské chování i v tom za hodné a spůsobné uznávajíce a ustanovujíce, aby budoucně buď jedna neb více osob z prostředku jich Staroměstských do soudu komorního a dvorského přijímáni a tam své Sessi ihned po stavu rytířském jako jiné raddy naše jmíti, neméně i při dskách zemských (kromě místokomorníka, místosudího a místopísaře a při Královském ouřadu nejvysš[íh]o purgkrabství pražského krom místopurgkrabího) ostatních radd a přísedících místa neb povinnosti, vše bez ohledu stavu městského a újmy živnosti jich, jmíti a na ně dosazováni býti mohli. (…) Dán na zámku Našem Královském Prešpurgku dvadcátého dne měsíce dubna letha Páně šestnáctistého čtyrydcátého devátého (…).

    ..no a pro vás, pane Hrnko, ještě dodám, že se nejedná o překlad, ale přepis původní česky psané listiny. (Tedy stejně jako u privilegií, o kterých jsme se nedávno bavili.)

  23. Anton Hrnko 23. októbra 2010 / 15:58

    A co tím chtěl básník řící? Vysvetlí to aj menej chápavým Slovákom? Mariánsky stĺp predsa nebol symbolom pokorenia českého národa, ale oslavou jeho hrdinstva a vernosti svojmu kráľovi. Zhodiť takýto stĺp bol podobný protičeský čin ako bolo zbúranie chrámu sv. Spasiteľa v Moskve, ktorý symbolizoval víťazstvo Rusov nad Napoleonom, protiruským barbarstvom boľševikov.

  24. Petr Kropáček 23. októbra 2010 / 16:45

    No právě toto, pane Hrnko. 😉 Sochy mají bohužel takový význam, jaký jim společnost (dav) v danou chvíli přikládá, byť by to byla sebevětší hloupost. Na zodpovědných je pak střízlivě posoudit, co je a co není pravda a „míněním“ davu se nenechat strhnout. Nejinak tomu naneštěstí bylo i v případě pomníku Marie Terezie. Takže aby to i „menej chápavý Slovák“ pochopil, básník chtěl říci, že dnes se s klidem můžete na pomník M.T. dívat jako na alegorii vděku panovnice svým věrným a statečným Uhrům, přičemž ti dva husaři po boku panovnice mohli v předmětné době (na kterou socha odkazuje 1741) docela dobře být vašimi praprapra…dědy a mluvit lépe slovensky než maďarsky. Je to rozhodně pravděpodobnější než křečovité stylizování Svatopluka do role „slovenského krále“.

  25. pomocník 23. októbra 2010 / 18:14

    A čo takto „modriny“, p. Šľak? 🙂

  26. Anton Hrnko 24. októbra 2010 / 0:25

    Predovšetkým, pán veľavážený odborník na všetko, súsošie Márie Terézie vôbec nereprezentuje nejakú vďačnosť „uhorského“ národa svojej veľkej panovníčke. Je vyjadrením najhoršej koncepcie maďarizácie (ak neviete, čo to je, tak ide o pokus násilne pomaďarčiť – i s použitím brachiálnej moci (pozri Černová) – mnohonárodné Uhorsko. Mária Terézia je na tom pamätníku asi tak ako Pilát v kréde. Bola len použitá na to, aby sa nemaďarským podľuďom oznámilo, čo sa s nimi stane, ak sa náhodou vzoprú. Budú zašľapaní ako červíci práve sa vzpierajúcim koňom, teda symbolizujúcim napredujúcu maďarizáciu. Ja som vám už povedal, že môj dedo sa zúčastnil r. 1918 – 1919 oslobodzovania Slovenska. A nielen Slováci, ale aj tisícky Čechov boli pripravení obetovať svoj život – mnohí aj obetovali – aby sa už nedialo to, čo symbolizovala aj ono nepekné súsošie. Mariánsky stĺp v Prahe určite nesymbolizoval útlak Čechov. A keď. sa blahoslavený Karol Posledný pokusil vrátiť koleso dejín späť, museli ustúpiť všetky symboly, ktoré tú nepeknú minulosť reprezentovali. Obnovenie týchto symbolov, medzi ktoré vtedajšia slovenská a česká reprezentácia zaradila aj ono súsošie, by bolo pošliapaním pamiatky našich slovenských i českých predkov, ktorí sa o našu slobodu zaslúžili. Nehnevajte sa, ale predpokladám, že v Čechách Heydrichovi pomníky stavať nebudete. Ani my nebudeme stavať pomníky symbolizujúce náš útlak.
    A vaše českošovinistické názory na to, komu a ako majú Slováci stavať pomníky, ma zaujímajú menej ako lánsky sneh.

  27. Šľak 24. októbra 2010 / 7:10

    Pán Pomocník,

    neviem, neviem. Ešte by si o mne mohli začať myslieť, že ich nemám rád 🙂 .

    Pán Hrnko,

    zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo to na tej Zemi našej tak pekne funguje? Teda, ak ju stvoril Boh, tak skutočne klobúk dolu pred ním za toto majstrovské dielo. Ale domnievam sa, keďže to bolo jeho „prvodielo“ takéhoto druhu, že to predsa len nebolo úplne bez chýb a myslím si, že čo Biblia neopisuje je 8. deň, kedy sa Pán Boh kriticky pozrel na svoje dielo a povedal:

    DELETE

    a vymazal nepodarky.

  28. Petr Kropáček 24. októbra 2010 / 7:24

    Pane nejveleváženější z velevážených,
    uznávám, že chtít po vás nadhled oproštěný od paranoidního vlastenčení (socha Marie Terezie odhalena F.J.I. 15.května 1897 a „tragédie v Černové“ 27.října 1907…teď už chápu proč vám vadí dokonce i zelená barva) je stejně zbytečné jako chtít po Svatoplukově koni, aby se rozeběhl. (To abyste neřekl, že nedokážu „sesmolit“ také nějaké to „květnaté“ přírovnání, kterými mě neustále ovlažujete.) No nic, aspoň jsem to zkusil…a tu přihlouplou demagogickou estrádu s imaginární sochou Heydricha a „českošovinismem“ si příště raději nechte od cesty. Na druhou stranu oceňuji, že bývalý člen SNS z let 1990-1994 (když se mu to zrovna hodí) dokáže na Československu najít i nějaká pozitiva…

  29. Ján Horal 24. októbra 2010 / 15:01

    Pán Kropáček
    nekompatibilita Slovákov a Čechov je obrovská. Akosi u nás neexistuje žiadne „vlastenčení“. Také hlúposti Slováci nechápu.
    Môžte prečítať tony papiera ale mentálne rozdiely sú aj tak obrovské.
    Zvalenie Mariánsleho stĺpu v Prahe bol jeden z vážnych signálov pre Slovákov aby neakceptovali českú kolonializáciu. Sústreďte sa na pražskú urbánnu legendu, ktorá tvrdí, že keď váľali Mariánsky stĺp v Prahe po prvej svetovej tak slučku na krk Panne Márii dala Milada Horáková.

  30. Anton Hrnko 24. októbra 2010 / 20:08

    Pán Kropáček,
    vidím, že nemáte ďaleko od českých monarchistov, tak vám želám šťastnú cestu do nemeckého chomúta. Ak ste si nevšimli skorej, tak v mojom slovníku sa pojem „československý“ nevyskytuje. Ten pojem je výmyslom vám podobných (doplňte si, čo chcete, aby ste nepovedali, že vás značkujem). Roku 1918 nevzniklo totiž „Československo“, ale Česko-Slovensko ako spoločný projekt Slovákov a Čechov. Dokonca si myslím, že v zahraničí ho aj Slováci zväčša zaplatili. Vaši myšlienkoví predkovia tento projekt dokonale potopili, keď z tohto dobrého projektu urobili mačkopsa, nejaké „Československo“ a dodnes nepochopili, že ho tak aj pochovali. Holt, jak pravil tatíček, štáty sa udržujú myšlienkami, na ktorých vznikli. Dobre to popísal, ale myslel si, že na ním vnútené „Československo“ sa to nebude vzťahovať. Ale vzťahovalo.
    Viete, základom pochopenia dejín je vžiť sa do toho, ako dané projekty vnímali ľudia v dobe, keď sa odohrávali, a sledovať aj to, ako daná doba ostala v pamäti potomkov. Ak si automaticky prenesiete vnímanie Čechov Predlitavsko na sklonku monarchie a budete si myslieť, že Slováci rovnako vnímali Zalitavsko, tak ste na veľkom omyle. Moje prirovnanie k Heydrichovi nebolo samoúčelné. Čechom na konci monarchie išlo o to, či budú výnos z českých krajín užívať sami, alebo sa budú oň deliť s Viedňou. Slováci boli v úplne inom položení a stavanie milenárnych pamätníkov priamo súviselo s udalosťami v Černovej. To nebol(a) P(p)rocházka na moste, čo sa dialo okolo roku 1896 v Uhorsku; vtedy to bolo o (národnom) živote alebo smrti. Ak takúto základnú vec neviete pochopiť, tak sa potom nemiešajte do diskusiu na Slovensku. Tu nejde o žiadnu paranoju. Strýček Reinhard občas hladkal malých, štvorročných chlapčekov po hlavičke, ale predovšetkým krútil krky českým vlastencom. To bolo Uhorsko po vyrovnaní. Takže, keď o tom prd viete, tak mlčte.

  31. Petr Kropáček 24. októbra 2010 / 20:53

    Pane Horale,

    nechci nijak spochybňovat vaše dozajista upřímné přesvědčení, ale s „vlastenčením“ se hluboce, ale opravdu hluboce mýlíte… pokud čtete tento blog už nějaký čas, tak by vám mělo být jasné, že mě zajímají fakta nikoli legendy. Na to jsou tu jiní specialisté (A čím pitomější, tím lepší.)

    …no a pokud vás otázka nad účastí 16 leté Milady Králové (provdané Horákové) na stržení Mariánského sloupu uvázáním smyčky okolo krku Panny Marie opravdu drásá, buďte klidný, tato „stěžejní otázka“ našich novodobých dějin je již nějaký ten pátek vyřešena. Je to faktický a technicky neproveditelný nesmysl.

    http://veritas.evangnet.cz/html/sloupcz.htm#7

    Pane Hrnko,

    hmm… nevím jak jste přišel zrovna na české monarchisty, kteří se ani nedokáží dohodnout na tom, kdo má být českým králem. A už vůbec nechápu vaši poznámku o „německém chomoutu“… asi víte víc než oni sami. (Nepatřím k nim ani se k nim nehlásím, ale vy máte holt vždy nějakou spikleneckou teorii v záloze…) Na vaše odmítaní historických reálií a jejich úpravu dle vlastních potřeb jsem si už zvykl. Klidně si pište Československo jako „Slovenskočesko“ pokud se vaší zamindrákované dušičce uleví. Mě je to jedno, historickou skutečnost tím stejně nepřemalujete…
    No a o tom, co má chudák Marie Terezie (dokonce jen jako pomník) společného se „strýčkem Reinhardem“ a událostmi v Černové mi už raději nepřednášejte…protože kdo prd ví, má mlčet.

  32. Anton Hrnko 24. októbra 2010 / 21:11

    Ak tu skutočne niekto vie prd nielen o slovenských, ale aj českých dejinách, tak je to nejaký Kropáček. Je to ťažký mindrák mčč vidieť, že to Slovensko neskolabovalo za „tři měsíce“, že sa hrdo hlási k svojím dejinám napriek českým a ich čechoslovakistickým kuvikom. A máte pravdu, Mária Terézia nemá nič spoločné ani s Černovou, ale ani s tým pomníkom, na ktorom je zhodou okolností zobrazená. Ale stavanie takýchto pomníkov, s onou hungaristickou a maďarizátorskou náplňou priamo viedli ako k odporu Slovákov proti tejto politike, tak aj k oným represiám, ktorých vrcholom bol masaker v Černovej. Viete, vaše tvrdenie, že stavanie oných pomníkov v súvislosti s miléniom nemá nič spoločné s represiami proti slovenským vlastencom, je asi takého charakteru, ako tvrdenie, že vznik Protektorátu ČaM nemá nič spoločné s vyhladením Lidíc. Áno, keď sa na históriu dívate tak, ako vy, tak sú to dve úplne nesúvisiace udalosti. Veď predsa Hitler neplánoval už 15. marca 1939 vyhladenie onej obce, všakže. Nuž, pán Kropáček, mali by ste založiť novú školu metodológie histórie. Boli by ste jediný a prvý, ktorý by sa ňou riadil. Želám hodne úspechov!

  33. Petr Kropáček 25. októbra 2010 / 9:53

    Pane „Vím všechno a nejlíp“

    ten nějaký Kropáček měl v předmětné době-dělení federace 12 let a jediné co si z toho pamatuje je hořký pocit svých rodičů a prarodičů, že jim pár „pánů nahoře“ bere jejich vlast jen kvůli tomu, že se nejsou schopni domluvit „o rozdělení koryt“. Vaše žblebty o mčč a nějakých 3 měsících jen dokumentují výskyt blbců v každé společnosti přesně podle Gaussovy křivky normálního rozdílení. Tak mi prosím raději už žádné výroky nepřisuzujte… protože kdo prd ví, má mlčet.

    No a k té vaší „přednášce“ o metodologii a kauzalitě už jen krátká poznámka. Pokud jste si opravdu jistý, že pomník Marie Terezie nemá s touto panovnicí vůbec nic společného. Pokuste si sám pro sebe vymyslet, jak byste tyto „souvislosti a jediný národně správný výklad“ (Černová, Heydrich a kdo ví co ještě…) vysvětloval Františku Josefovi I., který se odhalování tohoto pomníku své praprabáby osobně účastnil. (O vztahu F.J.I. nejen k maďarskému, ale jakémukoli nacionalismu ani nemluvě…)

  34. Anton Hrnko 25. októbra 2010 / 21:08

    Pán Kropáček,
    pri tých tonách hlúpostí, čo ste tu už popísali, keď ste sebakriticky, občas poviete aj pravdu. Váš sebakritický výrok: „kdo prd ví, má mlčet“ nemožno, len privítať. Ale za Boha neviem pochopiť, prečo sa ho nedržíte!

  35. Petr Kropáček 26. októbra 2010 / 10:46

    Pane Hrnko,

    kdybyste byl aspoň vtipný, ale ani to vám moc nejde…
    Hodně štěstí v boji s větrnými mlýny (vlastně pardon se zákeřnou maďarónsko-čechoslovakistickou saní).

  36. Juraj Valúšek 30. októbra 2010 / 14:28

    Po dlhšom čase som späť, medzičasom som bol v Modrej pri Velehrade, odporúčam, nádherný archeoskanzen, dýcha to tam minulosťou 🙂

    Pán Hrnko, aby ste si nemysleli, že som len táraj, zohnal som si knihy od Jána Stanislava (Dejiny slovenského jazyka a Slovenský juh v stredoveku). Rád by som teda zistil, o aké poznatky jazykovedcov sa opierate pri tvrdení, že starí Moravania a starí Slováci boli jedným národom.

    Pán Pomocník, nenašiel som, čo ste mi písali o etnicite, v ktorom to bolo článku?

  37. Marcel 3. novembra 2010 / 0:22

    p. Hrnko, neviem,či ešte diskutujete na Vašej stránke,je tu akosi mŕtvo,ale chcel by som sa spýtať: …dostal som sa náhodou ku denníku Pravda z 30.10.10 a prečítal som si článok: rozhovor s p.Romanom Holecom,mimochodom aj o Svätoplukovi /soche/. p.Holec sa vyjadril o rozdelení „historickej obce“ /to bola otázka redaktora-ky/ tzv. druhej strany,roz. mimo SAV a to citujem:ako o „periférii,buď mimo skutočnej vedy a jej problémov,mimo medzinárodných vedeckých grantov a projektov,alebo dokonca bez akéhokoľvek historického vzdelania.Solídna historická obec ich jednoducho neberie vážne. Ich články nenájdete v odborných historických časopisoch doma a tobôž nie v zahraničí.“ toľko citát. Ešte spomenul,ako je mu smutno,keď medzi nimi nájde mená aj jeho učiteľov,o ktorých vie,že svojho času boli kvalitnými historikmi,ale ktorí sú už posledných 20-30 rokov mimo vedeckého diania. atď. ,bohvie,koho tým myslel…? skrátka,čo vy na to? Ten článok by si trebalo prečítať,lebo ja mám zmiešané pocity,ako to vlastne funguje medzi vami historikmi,aj keď čo to som už vypočul,resp.vyčítal…

  38. milanxyz 3. novembra 2010 / 19:44

    Áno p. Marcel,
    ale napriek tomu, že aj ja mám taký dojem, že debata pod týmto článkom pomaly zaspáva, to ešte neznamená, že sa pod inými článkami p. Hrnka neblýska. Na oživenie pozrite si posledné príspevky pod starším článkom „Prapredkovia“ a uisťujem Vás, že nebudete ľutovať. Ľutovať môže iba p. Hrnko, ale tu kašu si nakoniec uvaril sám.
    A čo sa týka Romana Holeca, človek nevychadza z údivu, ako môže takýto „historik“ prednášať na slovenskej univerzite historiu Slovákov.

  39. Igor 3. novembra 2010 / 21:07

    Pán Valúšek,
    skúste Encyclopaedia Britannica, : A New Survey of Universal Knowledge 1959, Cyril.A.Hromník :Sloveni,Slováci,kde sú Vaše korene
    Plínius Secundus / The Elder/ G.1942,Natural History,
    Kosmasova kronika

  40. Juraj Valúšek 3. novembra 2010 / 22:05

    Milí Hromníkovci!

    Upozorňujem na novú publikáciu z pera Cyrila Hromníka, ktorú napísal spolu s Erichom von Dänikenom a s finančním príspevkom hnutia Devleskhere čhave.

    Zistilo sa, že drávidskú kultúru a jazyk sem pred tisícročiami priniesli Rómovia. Podobnosť rómčiny a tamilčiny nie je náhodná, Rómovia tu boli omnoho skôr, než sa myslelo, skôr než Slovania.

    Odteraz by sme si našich spoluobčanov Drávidov a olašských Tamilov mali viac vážiť. Vďaka nim máme drávidské pomenovania riek, predmetov a sviatkov.

    A treba zabrániť amerikanizácii našich sviatkov! Žiadne Bukekela Vianose, ale:

    BACHTALO KARAČOŇ!

    Ja zomriem, takú zábavu ako Hromníka som dávno nečítal 😀 A vraj slovenský showbiznis je slabý…

  41. Anton Hrnko 3. novembra 2010 / 23:04

    Len, prosím, nezaťahujte tu našich Cigánov. Tí s tým nemajú nič spoločné. Ich jazyk je tzv. novoindický a patrí do skupiny indoiránskych jazykov (tam patria aj jazyky slovanské).

  42. Anton Hrnko 3. novembra 2010 / 23:21

    Čo sa týka R. Holeca, tak ten nestojí za reč. Hlavný prúd slovenskej historickej vedy ide úplne iným smerom, ako si on a jeho sponzori, čo ho pozývajú na „medzinárodné“ konferencie, myslia. Je len otázkou času, keď ako suchá ratolesť odpadnú zo zdravého slovenského stromu. Stači len, aby si Slováci zvykli, že vlastný štát je hodnota, o ktorú je hodno sa starať. Potom budú vidieť aj svoju históriu ináč.

  43. Petr Kropáček 4. novembra 2010 / 8:28

    Pane Hrnko,

    hmm… až budete mít čas, pochlubte se vašimi „mezinárodními vědeckými úspěchy“, abychom vás mohli srovnávat s tou „suchou ratolestí odpadávající ze zdravého slovenského stromu“.

    P.S.: R.Holec ve svém hodnocení trefil hřebík přímo na hlavičku, což „ty jediné pravé Slováky“ moc nepotěší.

    http://spravy.pravda.sk/ceskoslovensko-si-nesie-v-sebe-kazdy-z-nas-fi6-/sk_domace.asp?c=A101029_165319_sk_domace_p29

  44. Igor 7. novembra 2010 / 15:32

    Pán Valúšek,
    keď sranda tak sranda …ani Kosmas alebo Třeštík nie je na zahodenie…ten Sloven,
    praotec“Čech“ bol vrahom …to už do smiechu nie je … nuž čo, nejak sa ten „Čech“ živiť musel…

  45. Juraj Valúšek 7. novembra 2010 / 20:02

    Pán Igor,

    nič si z toho nerobte, Adam a Eva zhrešili tiež a sú to prarodičia všetkých ľudí 🙂

    Pán Hrnko,

    ten p. Hromník píše aj do Kultúry:

    http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1509.pdf

    No, o drávidsko-slovenskom obyvateľstve Solúna, kde kvitlo bohanstvo, predchodca kresťanstva, som teda nepočul. Ešte šťastie, že tá Hromníkova kniha nevyšla, škoda, že kedysi pomerne seriózny časopis klesol až tak hlboko. Kedysi som mal v rukách knihu Maďarské sebaklamy, bojím sa, že v krátkej budúcnosti bude potrebná kniha Slovenské sebaklamy.

  46. Anton Hrnko 7. novembra 2010 / 20:34

    Nie je to až také šťastie, oná tá kniha Hromníkovi vyšla a chodí manifestačne po Slovensku presviedčať prívržencov svojej sekty, že Slováci sa od predkov Rómov naučili všetkému, čo ich robí Slovákov. A, by ste sa čudovali, koľko nadšencov mu tlieska. Len neviem, či to robí za peniaze, aby nás pred svetom úplne zosmiešnil, alebo z hlúposti. Tej druhej možnosti dávam tak päť percent, lebo hlúpy nie je.

  47. pomocník 8. novembra 2010 / 1:35

    Knihu som nečítal (asi by som mal), len úryvky čo svojho času boli na internete. Ale treba povedať, že ak máme byť objektívni, je potrebné nie autora a-priori zosmiešňovať, ale je potrebné vyjadrenie niekoho, kto vie odborne a SYSTEMATICKY posúdiť tie jazykové vzťahy, ktoré tam Hromník spomína. Hoci aj ja tam vidím pár očividne podozrivých tvrdení a samozrejme prehnaných záverov, neznamená to, že celá myšlienka jazykovej (a tým aj prípadne inej) príbuznosti Slovanov a Indie musí byť nesprávna; v princípe na tom nie je vôbec nič nezvyčajné, ani nacionalistické, ani nevedecké ani nič podobné. To, že na také myšlienky nie sme zvyknutí, ako argument nepostačuje. Zároveň ale dodávam, že p. Hromníka som videl raz vyjadrovať sa k ruskému textu a tam viem posúdiť, že trepal a nedal si povedať, tak ak je takýto odborník aj na tie indické jazyky, tak mu veľké šance nedávam…ale hovorím, k tomu sa musí vyjadriť odborník. A už dávno sa tak malo stať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *