S T A N O V I S K O odbornej komisie pri Slovenskom historickom ústave a Historickom odbore Matice slovenskej k odhaleniu jazdeckej sochy kráľa Svätopluka umiestnenej na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu

Slovenský historický ústav v Bratislave a Historický odbor Matice slovenskej so znepokojením a s veľkým prekvapením prijali medializované vyhlásenia novozvoleného predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Ing. Richarda Sulíka, ktorý sa rozhodol, že utvorí komisiu, ktorej úlohou bude preskúmať, čo je to za sochu, odhalenú na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu v júni 2010 za účasti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky a čo je to za text umiestený pod tou sochou. Komisia nebola kreovaná štandardným spôsobom. Pán predseda NR SR totiž neoslovil relevantné profesionálne pracoviská, aby delegovali do komisie svojich odborníkov, ale jednostranne poveril pracovníčku Historického ústavu SAV Marínu Zavackú, ktorá sa venuje politologickým otázkam ideológií v 20. storočí, aby zostavila komisiu, ktorá posúdi otázky nastolené pánom predsedom NR SR. Pani Marína Zavacká je verejnosti všeobecne známa svojimi negatívnymi názormi na jazdeckú sochu kráľa Svätopluka a zostavila komisiu zloženú výlučne z osôb, ktoré sa politicky a publicisticky aktívne angažujú za odstránenie jazdeckej sochy kráľa Svätopluka z Čestného nádvoria Bratislavského hradu. Týmto bola od počiatku spochybnená objektivita komisie, ktorej vopred ohlasovaným poslaním je pripraviť pre pána predsedu NR SR „argumenty“ na odstránenie sochy.

Slovenský historický ústav 5. augusta 2010 verejne protestoval proti neobjektívnemu a tendenčnému zloženiu komisie utvorenej pani Marínou Zavackou a tento protest poslal e-mailovou poštou aj pánovi predsedovi NR SR Ing. Richardovi Sulíkovi. Dňa 18. augusta 2010 sa riaditeľ Slovenského historického ústavu Ján Bobák písomne obrátil na pána predsedu NR SR so žiadosťou o doplnenie ustanovenej komisie o ním navrhovaných odborníkov, alebo o poverenie renomovaného historika a medievistu univerzitného profesora Richarda Marsinu zostavením ďalšej komisie, ktorá by pre pána predsedu NR SR takisto pripravila odborné stanovisko na sochu kráľa Svätopluka.

Pán predseda Národnej rady SR Ing. Richard Sulík neodpovedal ani na oficiálny list riaditeľa Slovenského historického ústavu, preto bola pri Slovenskom historickom ústave a Historickom odbore Matice slovenskej vytvorená dvanásťčlenná komisia historikov, archeológov, literárnych historikov, jazykovedcov, architektov a umelcov (sochárov), ktorá – nezávisle na komisii zostavenej pani Marínou Zavackou – pripravila stanovisko k jazdeckej soche kráľa Svätopluka.

* * *

Členovia komisie vyjadrujú svoje znepokojenie nad spolitizovaním kampane vedenej proti soche kráľa Svätopluka umiestnenej na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu a nad ohlasovaným zámerom členov komisie, zostavenej na pokyn pána predsedu NR SR Ing. Richarda Sulíka, odstrániť sochu z nádvoria Hradu a zmeniť text pod sochou. Pán predseda Národnej rady SR by mal zvážiť ústavnosť takéhoto rozhodnutia, keďže v preambule Ústavy Slovenskej republiky, odvolávajúcej sa na veľkomoravské dedičstvo, sa priamo píše, že slovenský štát pamätá „na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť“.

V tejto súvislosti je zarážajúce, že na posúdenie národných a štátnych symbolov susedných štátov, odhaľovaných na suverénnom území Slovenskej republiky, sa nezriaďovali nijaké podobné komisie, a to, či už pri odhaľovaní skulptúr mýtického vtáka turula na južnom Slovensku, reprezentujúceho najtemnejšie stránky veľkomaďarského šovinizmu a iredenty, proti ktorým sa otvorene stavajú na odpor demokratické sily aj v samom Maďarsku; alebo pri odhalení sochy sv. Štefana v Komárne, ktorá sa stáva miestom pravidelných stretnutí politických extrémistov aj zo susedného Maďarska, pričom svätoštefanská revizionistická ideológia bola na mierovej konferencii v Paríži v roku 1947 odsúdená a Maďarsku bol mierovou zmluvou uložený zákaz šíriť túto ideológiu.

Na druhej strane svätoplukovská tradícia, ktorú zosobňuje aj jazdecká socha kráľa Svätopluka na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu, zohrávala a zohráva v slovenských dejinách pozitívnu štátotvornú funkciu, nebola a nie je netolerantne zahrotená voči susedným národom a štátom. Pritom „stáročné zápasy o národné bytie a vlastnú štátnosť“, tak ako je to vyjadrené v Ústave Slovenskej republiky, sú spojené práve s tradíciou kráľa Svätopluka a jeho ríše (pozri príloha 1).

Komisia historikov, archeológov, literárnych historikov, jazykovedcov, architektov a umelcov konštatuje nasledovné:

1. Kráľ Svätopluk patrí k najvýznamnejším historickým osobnostiam slovenských dejín. Popri Pribinovi, Mojmírovi, Rastislavovi, Slavomírovi a Koceľovi patrí k základným postavám slovenských dejín. Na rozdiel od spomenutých panovníkov bol kráľ Svätopluk na území Slovenska jediným domácim, skutočne nezávislým a suverénnym vládcom. Bol rešpektovaným partnerom vtedajších európskych panovníkov a Svätej stolice. Ako taký – mocný a suverénny panovník – vošiel do historického povedomia Slovákov. V kolektívnej pamäti reprezentoval Svätopluk túžby celých generácií Slovákov po samostatnom a nezávislom živote. Naňho a na jeho kráľovstvo sa odvolávali ideológovia slovenského národného obrodenia a slovenského národného hnutia, keď zdôvodňovali historické právo Slovákov na samostatný národný a štátny život. Preto spochybňovanie a negovanie Svätopluka pokladáme nielen za znevažovanie slovenských dejín, ale aj za znevažovanie slovenského národa, a jeho prirodzeného práva na samostatný štátny život. Preto aj súčasné útoky na svätoplukovskú tradíciu vnímame ako spochybňovanie aktu z 1. januára 1993 (vznik samostatnej Slovenskej republiky), a nie je vôbec náhodné, že sa v tom angažujú predovšetkým tí, ktorí vehementne odmietali rozdelenie Česko-Slovenska a utvorenie samostatného slovenského štátu.

2. Bratislavský hrad (v širšom zmysle celá Bratislava) je nespochybniteľne jedným z najvýznamnejších slovenských kultúrno-historických centier a súčasne aj hlavným mestom Slovenskej republiky. Stojí na mieste, ktoré na strednom Dunaji zohrávalo významnú kultúrno-spoločenskú, hospodársku a strategickú úlohu. Obývali ho mnohé kmene a národy. Po historicky známych Keltoch, Germánoch a Rimanoch sa na konci 5. a začiatkom 6. storočia na jeho vrchu usadili Slovania, naši slovenskí predkovia (Sloveni – starí Slováci), ktorí mu dali dnešné meno (Bresalauspurch, z toho Pressburg, Prešporok i dnešná Bratislava); ktorí ho kontinuálne obývajú podnes. Po vyhorení Bratislavského hradu v roku 1811 bol takmer 150 rokov ruinou. Keď ho v 50. rokov minulého storočia začali z podnetu Janka Alexyho a Alfréda Piffla obnovovať, vnímalo sa to ako obnovovanie symbolu slovenskej suverenity a štátnosti. Ako nespochybniteľný symbol slovenskej štátnosti bol Bratislavský hrad svedkom najvýznamnejších udalostí, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili slovenské dejiny. V našich moderných dejinách sa Hrad stal miestom podpisu ústavného zákona o česko-slovenskej federácii, podpisu a vyhlásenia Ústavy SR, vyhlásenia Slovenskej republiky, miestom významných medzinárodných politických rokovaní. Je úplne prirodzené a logické, ak sa takéto významné miesto doplnilo o sochu panovníka, ktorý bol po celé stáročia symbolom slovenských túžob po rovnoprávnosti, suverenite a štátnej samostatnosti.

3. Keďže odporcovia jazdeckej sochy kráľa Svätopluka sa neprimerane odvolávajú na údajné „historické dôvody“, chceme sa aj my vyjadriť k ich najčastejším námietkam:

a) Podľa nášho názoru je úplne nenáležité hovoriť o niektorých vraj nehistorických detailoch sochy (koruna, ostrohy a podobne). Spôsob umeleckého stvárnenia diela je totiž jednoznačnou otázkou umeleckej licencie. Keď sa pozrieme na veľké diela stredoveku, renesancie, baroka, ale aj súčasnosti, zistíme, že umelci v snahe čo najviac priblížiť historické scény či už z antiky, z biblických príbehov alebo aj zo stredoveku, stvárňovali osobnosti prevažne v kostýmoch svojich čias. Umelecké stvárnenie postáv zo starších dejín si vyžaduje použitie atribútov, typických pre ich život a činnosť;

b) odporcovia sochy kráľa Svätopluka spochybňujú najmä jeho kráľovský titul, ktorý vraj Svätopluk nemal, preto socha údajne „falšuje“ dejiny. Túto otázku pokladáme za pseudoproblém, lebo v 9. storočí neboli ešte presné kritériá, ktoré by túto otázku exaktne riešili (ako napríklad v období vrcholného stredoveku). V každom prípade bol však Svätopluk suverénny panovník. Za kráľa pokladali Svätopluka doboví vladári i kronikári a ako kráľa ho uvádzali aj stredoveké kroniky a neskoršie historické práce až do polovice 19. storočia (na Slovensku až do polovice 20. storočia), keď toto jeho postavenie začala z ideologických dôvodov spochybňovať najmä česká pozitivistická historiografia (výber záznamov o kráľovi Svätoplukovi pozri v prílohe 3);

c) negatívnu reakciu vyvoláva u odporcov sochy kráľa Svätopluka aj termín „starí Slováci“, ktorý sa nachádza na texte umiestnenom pod jeho jazdeckou sochou. Termín starí Slováci a prídavné meno staroslovenský sa používal oddávna, bez toho, aby niekto k nemu vyjadril vážnejšie výhrady. Do polovice 19. storočia (na Slovensku až do polovice 20. storočia) sa aj medzi historikmi pokladala Veľká Morava za slovenský štát (pozri prílohu 4); dokumentuje to okrem iného aj známy útok M. Benčíka z roku 1721 na Slovákov ako potomkov kráľa Svätopluka (pozri prílohu 1/b). V princípe ide o otázku historickej terminológie, ako pomenovať obyvateľstvo Slovenska, ktoré sa najneskôr od začiatku 9. storočia vo vlastnom jazyku až do 14. storočia samo nazývalo Slovenin, Slovene, Slovenka a až od 15. storočia sa v mužskom rode začali používať označenia Slovák, Slováci. Rovnako do 15. storočia sa Poliaci vo svojom jazyku nazývali Poľanin, Poľane, no zakladateľa poľského štátu Meška nenazývame Poľaninom alebo Poľanom, ale Poliakom a jeho krajinu Poľskom;

d) niektorí oponenti správne poukazujú na to, že Svätopluk nebol len panovníkom Slovákov, ale vládol aj Čechom, Poliakom, lužickým Srbom, respektíve, že bol Moravanom. Ani jedna z týchto výhrad však nie je relevantná, lebo to, že bol kráľom starých Slovákov (Slovenov) vôbec nevylučuje, že vládol aj inde. Nie je totiž povinnosťou Slovákov zdôrazňovať skutočnosti, ktoré sa ich priamo nedotýkajú;

e) poslednou námietkou oponentov je, že dvojkríž na štíte jazdeckej sochy kráľa Svätopluka vraj pripomína znak Hlinkovej gardy. Túto účelovú námietku pokladáme za zlomyseľnú. Dvojkríž vo všetkých svojich podobách a v akomkoľvek umiestnení je predovšetkým starým kresťanským, pôvodne byzantským, symbolom víťazstva a vzkriesenia (taký je aj na štítoch byzantských cisárovien Zoe a Eirene, na tzv. Monomachovej korune z 11. storočia, ako aj na Pala d´oro v Benátkach), ktorý aj v súčasnosti používajú viaceré európske štáty. Je nepravdivé tvrdenie, že dvojkríž s rovnakou dĺžkou brvien vznikol až roku 1938 ako znak Hlinkovej gardy. Jednak Hlinkova garda používala značne štylizovaný dvojkríž a jednak to nie je jediný znak, ktorý používala. Používala aj čierny obrys súčasného štátneho znaku Slovenskej republiky. Bolo by snáď nakreslenie obrysu dnešného štátneho znaku „propagovaním fašizmu“? Najdôležitejšie však je, že takýto dvojkríž – umiestnený i v kruhu – sa používal už od začiatkov heraldiky, a to nielen na území Slovenska. Dvojkríž na jazdeckej soche kráľa Svätopluka je svojou mierkou totožný s dvojkrížom z nitrianskeho erbu, kde je umiestnený v zástave, ktorú historici všeobecne pokladajú za nitriansku, vojvodskú (kniežaciu) zástavu, jej najstaršiu zachovanú podobu. Stvárnenie brvien a dvojkríža v kruhu, na štíte jazdeckej sochy, sa výrazne odlišuje od znaku Hlinkovej gardy tým, že je otvorené, na rozdiel od znaku HG, kde sú jednotlivé ramená kríža uzatvorené. Nejde teda o totožné znaky. Pri zvážení všetkých heraldických kritérií musíme v tejto súvislosti konštatovať, že znak zobrazený na jazdeckej soche kráľa Svätopluka vykazuje len veľmi všeobecnú podobu so znakom Hlinkovej gardy, ktorú bude vykazovať každé stvárnenie dvojkríža v kruhu (napríklad aj na slovenských eurominciach; rozličné varianty používania dvojkríža pozri v prílohe 5.)

4. Jazdecká socha kráľa Svätopluka je originálnou autorskou koncepciou, s dôrazom na celkové dynamické vyznenie diela. Jednotlivé detaily a atribúty diela sú podriadené celkovému autorovmu zámeru. Autorova koncepcia priestorového riešenia jazdeckej sochy je v súlade s otvoreným priestorom, v ktorom je socha umiestená. Socha kráľa Svätopluka je v súčasnosti v Bratislave jedinou jazdeckou sochou na otvorenom priestranstve.

Záver

Na základe uvedených faktov konštatujeme, že svätoplukovská štátotvorná tradícia je živou, národnou tradíciou Slovákov a je integrálnou súčasťou nášho národného a historického vedomia. Nie je nijakým mýtom, pretože sa viaže k reálnym historickým osobnostiam a udalostiam, dokázateľným podľa objektívnych kritérií historickej vedy. Prihlásením sa k tejto tradícii bola aj inaugurácia prezidenta Rudolfa Schustera v roku 1999, keď vtedajší najvyšší ústavní činitelia symbolicky zväzovali Svätoplukove prúty ako výraz jednoty národa a občanov Slovenskej republiky. Rozvíjať túto pozitívnu tradíciu v podmienkach Slovenskej republiky je jedna z úloh aj slovenského parlamentu.

Jazdecká socha spĺňa požiadavky kladené na umelecké dielo takéhoto charakteru. Socha kráľa Svätopluka na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu vyjadruje historickú spätosť slovenského národa s veľkomoravskou tradíciou, upevňuje v našom národe vedomie národnej spolupatričnosti, vedomie slovenskej štátnosti a príslušnosti nášho národa k slovenskému štátu, ako aj k širšiemu európskemu civilizačnému priestoru. Kráľ Svätopluk pokračoval v diele Karola Veľkého a významne sa zaslúžil o zjednocovanie sa Európy na národnom a kresťanskom základe.

Z uvedených dôvodov si dovoľujeme požiadať pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Richarda Sulíka:

1. aby sa zasadil o ponechanie jazdeckej sochy kráľa Svätopluka na pôvodnom mieste, na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu;

2. aby zabezpečil zachovanie pôvodného textu umiestneného pod jazdeckou sochou a tak znemožnil úsilie niektorých skupín nahradiť ho textom a terminológiou, ktorá bola slovenskému národu naoktrojovaná v časoch neslobody.

V Bratislave na Deň ústavy Slovenskej republiky 2010

1. Prof. PhDr. Július Bartl, DrSc.

2. PhDr. Ján Bobák, CSc.

3. Prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc.

4. Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.

5. PhDr. Anton Hrnko, CSc.

6. Akad. sochár Alexander Ilečko

7. PhDr. Titus Kolník, DrSc.

8. Prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD.

9. Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc.

10. Prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc.

11. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc. (predseda)

12. Akad. sochár Marián Polonský

P R Í L O H Y

Príloha 1

Už prvé uvedomelé prejavy slovenskosti v období renesancie sú spojené s menom kráľa Svätopluka. Svedčia o tom mnohé zápisy, z ktorých vyberáme:

a) V úvode k prvému slovenskému katolíckemu spevníku Cantus Catholici z roku 1655 sa zostavovateľ Benedikt Sölöši programovo prihlásil k veľkomoravskej tradícii ako celku, teda aj k sv. Cyrilovi a Metodovi a ku kráľovi Svätoplukovi: „Náš panónsky národ sa preslávil mnohými chválorečami a pamätníkmi dávnych pokolení. Keď za kráľa Svätopluka, sídliaceho na Belgrade, apoštolskí mužovia Cyril a Metod mu hlásali Kristovu vieru a on sa primkol ku Kristovi, hoci vynikal vo všetkej nábožnosti, jednako sa najväčšmi vyznamenal chválospevmi. Vysvitá to z rozličných piesní, podivuhodne prispôsobených na cirkevné slávnosti alebo na iné príležitosti. Spomenutí svätí mužovia, keď sv. krstom pripojili ku Kristovi Panónov spolu s kráľom Svätoplukom, taktiež i s Bulharmi, s Moravanmi, aj s českým kniežaťom Bořivojom, vymohli od rímskeho pápeža Mikuláša I. (povolenie), aby národom, čo pokrstili, bolo dovolené konať bohoslužby v ľudovom jazyku.“

b) Roku 1721 napadol na uhorskom sneme M. Benčík Slovákov, že sú potomkami kráľa Svätopluka, ktorý vraj predal svoju ríšu Maďarom za bieleho koňa, a preto sú v Uhorsku naveky odsúdení do poddanstva Maďarom. Táto otázka sa stala predmetom vášnivých polemík a obrán. Obrany vyvrcholili na konci 18. storočia najskôr vystúpením historika Š. Salagia, ktorý upozornil Slovákov, že nemajú rozmnožovať „svoju slávu predávaním dymu a bájkami. Je tu rozsiahla a slávna história starých Moravanov. Z tejto sa môže čerpať skutočná sláva“. Vo svojom diele pritom označil Svätopluka za „najslávnejšieho kráľa našich Slovákov“. Na Salagiove závery priamo nadväzoval Juraj Papánek svojimi Dejinami slovenského národa, ktorým dal podtitul O kráľovstve a kráľoch Slovákov. Svojou koncepciou slovenských dejín, v ktorej Veľkú Moravu vyhlasuje za kráľovstvo Slovákov a veľkomoravských panovníkov za slovenských kráľov, silne poznačil historické a národné povedomie nasledujúcich slovenských generácií. Ujali sa ho predovšetkým bernolákovci, ktorí či už prácami Juraja Fándliho alebo Jána Hollého rozšírili svätoplukovskú a cyrilo-metodskú tradíciu, obrazne povedané, do každej slovenskej chalupy. Epos Jána Hollého Svatopluk sa až podnes pokladá za národný epos Slovákov.

c) Na Papánkových dejinách a Hollého epose Svatopluk vyrástla generácia štúrovcov, ktorá sa pokladala za pokračovateľa svätoplukovskej štátoprávnej tradície. Na známej vychádzke na Devín roku 1836 si štúrovci dokonca dali mená podľa členov Svätoplukovej družiny tak, ako ich ospieval vo svojom epose Ján Hollý. Štúrov národný program bol filozoficky založený na Heglovi a jeho dialektike. Svätoplukov štát bol podľa toho tézou, začiatkom slovenských národných dejín. Obdobie Uhorska bolo antitézou, keď slovenský národný duch bol utlmený a štúrovci sú obrodením ducha Svätopluka, sú jeho zobudenou družinou (preto prijali tie mená), ktorá má priviesť slovenský národ opäť k jeho pôvodnej sláve. Aj nasledovné slovenské generácie rozvíjali túto štátotvornú koncepciu slovenských dejín a vieru, že národ, ktorý už raz mal svoj vlastný štát za kráľa Svätopluka, nemôže zahynúť. Bez tohto štátotvorného povedomia, odovzdávaného z pokolenia na pokolenie, by nevznikla samostatná slovenská politika, nieto ešte samostatná slovenská štátnosť.

d) Svätoplukovská idea sa aj v prvej polovici 20. storočia chápala ako obrana proti hungarizmu (svätoštefanská tradícia) a čechoslovakizmu (svätováclavská tradícia). Svätoplukovská tradícia, ako základ slovenského historického a národného povedomia, v rozhodujúcej miere prispela k tomu, že slovenský národ nepodľahol asimilácii. Preto aj súčasné útoky na kráľa Svätopluka a pokusy vymazať ho zo slovenských dejín a národného povedomia považujeme za útoky proti slovenskej identite a slovenským štátoprávnym úsiliam.

Príloha 2

Na novoobjavenom diele renesančného maliara Caravaggia „Judášov bozk“ vidieť, že všetky zobrazené postavy sú oblečené v dobových kostýmoch, aj rímski vojaci majú dobovú, renesančnú zbroj. Takto by sme mohli zdokumentovať v podstate všetky diela veľkých majstrov.

cvggo_taking


Tie isté „nehistorické znaky“ (ako Caravaggiov obraz) vykazuje aj jazdecká socha sv. Štefana odhalená v slovenskom Komárne.

cd67a0513aa10e97854057771ed77a20

a9e33d0e7fa83bf50527312ace431b0e

Z pohľadu historickej korektnosti možno rovnako spochybniť sochu sv. Štefana v Komárne. Predovšetkým tzv. svätoštefanskú korunu, ktorú sv. Štefan nemohol nosiť na svojej hlave, lebo je produktom, ktorý vznikol až po jeho smrti. Takisto nemohol mať na prápore ani dvojkríž na troch vŕškoch, pretože do znaku Uhorska bol zavedený až v 14. storočí, 300 rokov po smrti sv. Štefana.

Príloha 3

Slovo kráľ sa vyskytuje u všetkých Slovanov (po česky král, po poľsky król, po chorvátsky, srbsky a slovinsky kralj, po bulharsky kral, po rusky a ukrajinsky koroľ). Teda nielen Fuldské anály, Reginova kronika a list pápeža Štefana V. z roku 885 titulujú Svätopluka rex (kráľ), ale v čase jeho vlády ho názvom kráľ titulovali aj naši predkovia.

Jedným z dôkazov je aj staromaďarský jazyk. Štátoprávna kontinuita prešla v právnej terminológii zo Svätoplukovej ríše, aj s titulom kráľ, priamo na arpádovských panovníkov. Nitrianske veľkoknieža (dux magnus) Gejza, keď sa stal suverénom Uhorského kráľovstva, je na kráľovskej korune (corona graeca) označený dokonca ešte s nezmenenou slovenskou podobou slova kráľ – krales-„Geovitzas pistos krales Tourkias“. Slovo kráľ prešlo zo staroslovenčiny aj do živej maďarčiny v podobe király (kiráľ). To svedčí nielen o spontánnom a trvalom používaní a prevzatí tohto dôležitého slova zo štátoprávnej praxe Svätoplukovej ríše, ale nepriamo aj o určitej forme kontinuity nášho prvého štátu, ktorá je lingvisticky dokázateľná.

Z listu pápeža Štefana V. Svätoplukovi (z roku 885)

Stephanus episcopus, servus servorum dei, Zventopolco, regi Sclavorum… – Štefan biskup, sluha sluhov Boží, Svätoplukovi, kráľovi Slovenov (starých Slovákov)…

Výťah z Reginovej kroniky (Regino žil v rokoch 840-915)

<!–[if !vml]–><!–[endif]–>

<!–[if !vml]–><!–[endif]–>

K roku 890: Arnolfus rex, concessit Zuentiboldo, Marahensium Sclavorum regi, ducatum Behemensium – Kráľ Arnulf odstúpil Svätoplukovi, kráľovi moravských Slovenov (starých Slovákov) České vojvodstvo…

K roku 894: Zvendibold, rex Marahensium Sclavorum – Svätopluk, kráľ moravských Slovenov (starých Slovákov).

Je prakticky nemožné, aby súčasník udalostí v jednej vete udelil titul kráľa vlastnému kráľovi a aj panovníkovi zo susednej krajiny, ak by ten druhý nebol pokladaný za skutočne suverénneho panovníka – kráľa.

Výťah z Kristiánovej kroniky. (Napísaná v roku 995)

regem Zuentepulc seu pontificem Metudium Moravie repetivit. A quibus clarissime et ut decebat suscipitur, aliquantulumque aput eos degens, perfeccius doctrinam Christi nanciscitur. At vero plebs prefata in nequicia sua permanens, quendam ducem Ztroymir,

Uvedené vety jasne ukazujú, že Kristián si uvedomoval rozdiel medzi kráľom a kniežaťom; v texte je uvádzaný kráľ Svätoplukknieža Strojmír.

U Kristiána možno reálne predpokladať, že mohol stretnúť ľudí, ktorí fyzicky žili v čase kráľa Svätopluka, teda je nepravdepodobné, žeby nevedel, aký titul mal kráľ Svätopluk.

Kozmova kronika

<!–[if !vml]–><!–[endif]–>

<!–[if !vml]–><!–[endif]–>

Gostivit autem genuit Borivoy, qui primus dux baptisatus  est a venerabili Metudio, episcopo in Moravia  sub temporibus Arnolfi imperatoris et Zvatopluk eiusdem Moravie regis – A teda Gostivit splodil Borivoja, ktorý je prvé pokrstené knieža dôstojným Metodom, moravským biskupom za čias cisára Arnulfa a taktiež Svätopluka, kráľa Moravy.

V textoch vidieť, že autor rozlišuje cisára Arnulfa, kráľa Svätopluka a knieža Bořivoja. Kronika bola napísaná približne 150 rokov po smrti kráľa Svätopluka a zaznamenáva živú (tradovanú) legendu o Svätoplukovi na území Slovenska, v okolí Nitry.

Príloha 4

V prvej modernejšej syntéze slovenských dejín, ktorú napísal Július Botto roku 1906 a ktorá bola publikovaná aj po vzniku Česko-Slovenska (roku 1923), sa píše:

„IX. storočie je pre Slovákov najpamätnejším, ba jediným, kde Slováci mali svoju samostatnú históriu, kde sami pre seba žili a dejstvovali. Ich prvotné vlastné meno znelo vlastne Sloveni, lebo i dnes reč slovenská nemenuje sa slovackou, ale slovenskou. V IX. storočí žili na Váhu, Nitre, Hrone, Ipli a na rieke Morave, ba i v dávnej Panónii za Dunajom… Celé IX. storočie zápasili neprestajne so svojimi potlačiteľmi, ktorí im s kresťanstvom chceli nanútiť otroctvo. Ale to sa Frankom nepodarilo, lebo na sever od Dunaja sídlivší Slováci založili mohutné, do udalostí toho veku silne zasahujúce kráľovstvo, ktorého jadro bolo na Morave. (s. 7, vydanie Turčiansky Svätý Martin, 1923).

Július Botto označuje Svätopluka titulom „knieža“, keď bol vlastníkom údelu v Nitre, ale všade dôsledne používa titul „kráľ Svätopluk“, keď hovorí o jeho vláde na Veľkej Morave.

Po roku 1945 sa síce historická Veľká Morava naďalej pokladá za začiatok slovenských národných dejín, ale dochádza k veľkému rozkolísaniu pojmov – preberajú sa naoktrojované české pojmy, ktoré sa len hláskoslovne upravujú. V Slovenskej vlastivede z roku 1947 sa prvýkrát objavuje pojem Slovien (slovenský variant umelého českého variantu slověnský, Slověn zavedený roku 1883) a Svätopluk sa dôsledne uvádza bez titulu (teda ani knieža, ani kráľ).

V období komunizmu sa pri Svätoplukovi uvádza už výlučne len titul knieža. Veľká Morava sa z ideologických a politických dôvodov prezentuje ako údajne „spoločný štát“ Slovákov a Čechov. Táto nepriaznivá situácia trvala v slovenskej historiografii až do začiatku 90. rokov, keď sa časť slovenskej historickej obce vrátila k relevantným, objektívnym pojmom a odmietla komunistickou stranou naoktrojovanú čechoslovakistickú terminológiu.

Roku 1994 aj renomovaný český historik Lubomír Havlík dokázal, že Svätopluk bol kráľom, v jeho interpretácii „kráľom Moravanov“ (titulná strana nižšie). Na druhej strane však tvrdí, že pod etnonymom „Moravania“ chápe obyvateľov starej Moravy a starého Slovenska ako osobitnú slovanskú entitu. Z tejto osobitnej entity zostali v súčasnosti len Slováci. Pôvodní obyvatelia Moravy totiž splynuli s Čechmi a v súčasnosti sa už považujú za príslušníkov českého národa.

svatopluk-veliky-kral

Príloha 5

erb-nitra


Erb mesta Nitry. Prápor v rytierovej ruke sa všeobecne pokladá za zobrazenie nitrianskej vojvodskej zástavy. Tvarovo i rozmermi (2,5 : 1,5 : 1,5) je totožný so symbolom v kruhu štítu jazdeckej sochy kráľa Svätopluka.

hg_vogl_1

Jeden z používaných znakov Hlinkovej gardy. Pomer ramien veľmi blízky 1 : 1 : 1 (Podobne, ako v erbe Skalice)

10824989-socha-svatopluka


Štít na jazdeckej soche kráľa Svätopluka. Pomer ramien 2,5 : 1,5 . 1,5.

rene


Dvojkríž v kruhu používa v 15. storočí René z Anjou, vojvoda Lotrinský. Pomer ramien 2,5 : 1,5 : 1,5.

Vlajka Hlinkovej gardy. Pomer ramien veľmi blízko k 1 : 1 : 1. Najčastejšie používaný symbol Hlinkovej gardy. Všetky tri ramená kríža sa dotýkajú okraja kruhu(!). Tento oficiálny symbol Hlinkovej gardy, ktorý sa nosil aj ako rukávová páska, ani náznakom nepripomína symbol zo štítu jazdeckej sochy kráľa Svätopluka.

skhlg

Ďalšie použitie dvojkríža na mestských znakoch jednoznačne dokumentuje, že ani v tomto prípade nemôže ísť o znak Hlinkovej gardy, lebo vznikli o mnoho storočí skôr ako samotná Hlinkovej garda.

_504998znak_mesta

ximg_1058

Topoľčany,  Žilina

Ku „kompetentnému“ stanovisku pána architekta Šlachtu doplňujem jeden obrázok z Čestného nádvoria úplného centra európskej architektonickej tvorby – z paláca vo Versailles. Nie to to síce rozoznať dosť dobre, ale ak by ho zaujímalo, koho že to jazdecká socha stojí v úplnom centre čestného nádvoria tohto skvostu európskej architektúry, tak mu poradím: Je to Ľudovít XIV. Aká škoda, že neradil Francúzom. Zhromažďovaniu vojska a otáčaniu kočiarov tam nemuselo nič prekážať. Takto túto barokovú krásu przní nerozumne postavená jazdecká socha!

versailles11

thorvaldsen-poniatowski-varsavia

Hore vidíme ďalšiu diskvalifikáciu architekta Šlachtu. Na Čestnom nádvorí barokovo-klasicistického prezidentského paláca je vztýčená socha kniežaťa Jozefa Poniatowského. Na ňom by sa mohol „vydovádět“ i archeológ Turčan s jeho kunsthistorickými súdmi. Ako odborník na dobu rímsku by si zgustol, lebo Poniatowski je zobrazený ako rímsky konzul, nie ako barokový geroj a sukničkár, čím v skutočnosti bol.

603 Responses

  1. Avatar otokar 23. februára 2011 / 12:44

    Pán Valúšek,
    nemáte pravdu, práve naopak, mnohému u katolíkov rozumiem lepšie, než sa nazdávate a než tomu “rozumiete” aj Vy!
    Ja viem dosť dobre, čo za “huncútstvo” sa ukrýva v tejto “double think game”!
    Viem, že tieto “katolické pravidlá” platia len pre TÓT-ov a ako viem, tak len v TÓT-országu.
    Snáď netreba extra rozvádzať kalváriu súsošia taktiež svätých CaM v Komárne!
    Ako dôkaz, že nemáte pravdu, Vám položím otázku:
    Prečo žiadna katolícka univerzita v TÓT-országu, akademici a cirkevní historici sa ani len nezmienili o miléniových oslavách
    svätých CaM v Ríme 5.6.1863, keď si majú povinne ctiť všetkých svätých?
    A to píšem o kňazoch, “akademikoch” t tzv. katolických univerzít!
    Viete mi uviesť v ktorom katolíckom kostole s obradnou rečou v maďarčine a svätí sviatok sv.CaM?
    Ktorý maďarský katolík si ctí svätých CaM, ako to tu uvádzate?
    Ďalej niet najmenších pochybností, že Hongrois Franz Liszt bol srdcom i dušou verný katolík.
    Dokonca dlhoročný osobný priateľ samotného pápeža vo Vatikáne.
    Napriek tomu sa kategoricky dištancoval oslavovať taktiež katolíkou cirkvou vyhláseného za svätého
    maďarského kráľa Štefana I.
    A naopak plne sa angažoval spolu len so slovenskými františkánmi oslvovať svätých CaM!
    Prečo neboli aj maďarskí františkáni (katolíci) na týchto oslavách?

  2. Anton Hrnko Anton Hrnko 23. februára 2011 / 13:52

    Bla…bla…bla…bla. Ďalší dôkaz zaslepenosti a neznalosti spojených dohromady. Tak si predstavte, my tu v Stupave, kde podľa štatistiky žije 13 Maďarov máme kostol sv. Štefana kráľa a každý rok máme na jeho sviatok hody. Ba dokonca aj v mojej rodnej Žiline máme kostol sv. Štefana kráľa a tiež sú tam hody. A kostolov s patrocínioum sv. Štefana alebo sv. Ladislava, uhorského kráľa je po Sk x. Dokonca (nie som si celkom istý), sv. Ladislav je najmä svätým bývalého Nitrianskeho kniežatstva. A vôbec to neuberá na našej slovenskosti. To len zadubenec si myslí, že veci sú buď… alebo. Veci sú najčastejšie aj… aj. Preto mohol byť Bernolák úprimným uhorským vlastencom i uvedomelým Slovákom. V danej dobe sa to nebilo. To len v hlavách niektorých slepých sa oné veci bijú od začiatku sveta až do jeho zániku!

  3. Anton Hrnko Anton Hrnko 23. februára 2011 / 20:39

    Ako som povedal: K téme alebo niečo rozumné. Keďže od Otokara som sa nedočkal ani to, ani ono, tak som to poslal do koša. Valúškovi sa ospravedlňujem, ale škoda perál pre niekoho.

  4. Avatar Šľak 23. februára 2011 / 20:40

    Ja len poznámočku k tomu výročiu v roku 2013. Koncom tohto roka sa začne príprava na nakrútenie dvojdielneho veľkofilmu o C a M. Hotový by mal byť práve v roku 2013. Natáčať by sa malo okrem iného aj v Nitre a na Devíne a spolupracovať pritom by mala „vraj“ aj armáda. V areáli nitrianskych kasárni by malo vzniknúť „kulisové“ vládne Svätoplukovo sídlo, ktoré by neskôr malo byť dobudované na „skanzen“. Taký je údajne projekt (dlhodobý) Slovenského archeologického ústavu SAV v Nitre. V areáli tuším Agrokomplexu sa zase uvažuje o vybudovaní staroslovenskej dediny z čias VM. Všetko je to samozrejme podmienené peniazmi. Tak dúfajme, že sa tieto veľkolepé plány podarí naplniť. Len neviem, či toto je ten film, ktorý pripravuje Jakubisko, alebo či sa jedná o iný projekt. To len pre zaujímavosť.

  5. Avatar Šľak 24. februára 2011 / 10:42

    A preklad tých citátov (pán Hrnko, odpustite 🙂 už sa potom budem krotiť, sľubujem)
    1)Meyers Lexikon, siebente Aufl., Leipzig, 1929, zv. XI, str. 338.:“Slowaken, slawischer Volksstamm im NW, des ehemaligen Ungarn sowie in Mähren und einige Inseln im ungar. Tiefland (…) Die S. nahmen ihre heutige Wohnsitze in der Hauptsache wohl gleichzeitig mit den Tschechen im 6. oder 7. Jh. unter awarischer Oberherrschaft ein. Nach dem Sturz des Awarenreiches bildeten sie unter Priwina in Neutra einen eigenen Staat, wurden aber bald vom grossmährischen Reich unterworfen.” – „Slováci, slovanský kmeň na severozápade niekdajšieho Uhorska ako aj na Morave a pár „ostrovčekoch“ v uhorskej nížine (…) Slováci zaujali svoje dnešné sídla v podstate zároveň s Čechmi v 6. alebo 7. storočí pod avarským panstvom. Po páde Avarskej ríše vybudovali pod Pribinom v Nitre vlastný štát, vzápätí boli ale podrobení Veľkomoravskou ríšou.“
    2)Der Grosse Brockhaus. Handbuch des Wissens in zwanzig Bänden, Leipzig, 1934, zv. XVII, str. 484.: “Im 6. und 7. Jahrh. n. Chr. wanderten die Slowaken ein. Seit der ersten Hälfte des 9. Jahrh. war die S. mit dem Östl. Mähren der Mittelpunkt des sog. grossmährischen Reiches, das 907/908 von den Ungarn (Magyaren) zerstört wurde.” – „V 6. a 7. storočí po Kristovi prišli Slováci. Od prvej polovice 9. storočia bolo Slovensko s východnou Moravou centrom tzv. Veľkomoravskej ríše, ktorá bola v 907/908 zničená Uhrami (Maďarmi).“
    3)Wielka ilustrowana Encyklopedja powszechna, Kraków, s.a., zv. XVI, str. 95: “Slowacy… Obecne swe siedziby zajeli S. okolo VII. w. po Chr.” – Vo všeobecnosti, Slováci zaujali svoje sídla okolo 7. storočia po Kristovi.“
    4)Der Neue Brockhaus. Allbuch in vier Bänden und einem Atlas, Leipzig, 1942, zv. 4, str. 231: “Im 6. und 7. Jahrh. n. Chr. wanderten hier die Slowaken ein.” – „V 6. a 7. storočí po Kristovi sem prišli Slováci.“
    Celý rad encyklopedických diel, ktoré vyšli po druhej svetovej vojne, súhlasne informuje o tom, že územie Slovenska a časť Moravy zaujali Slováci od 5.-6. storočia:
    5)Schweizer-Lexikon in sieben Bänden, Zürich, 1948, zv. VI, str. 1411.:“Einwanderung der Slowaken um die Jahrtausendmitte. Im 9. Jh. stand die Slowakei iMittelpunkt des grossmährischen Reichs.” – „Príchod Slovákov okolo polovice tisícročia. V 9. storočí bolo Slovensko centrom Veľkomoravskej ríše.“
    6)Der Grosse Herder. Nachschlagewerk fůr Wissen und Leben. Fünfte, neugearbeitete Aufl. von Herders Konversationslexikon, Freiburg, i.Br., 1956, zv. 8, str. 786.: “Die Slowaken sind im 5. Jh. in die Slowakei eingewandert. Sie kamen unter Karl d. Gr. 799 in der Bereich der westl. Kultur.” – „Slováci prišli na Slovensko v 5. storočí. Za Karola Veľkého v 799 sa stali súčasťou západnej kultúry.“
    7)Jedno z najspoľahlivejších talianskych encyklopedických diel tiež veľmi presne informuje, že: “historické územie Slovenska odvodzuje svoje pomenovanie od západoslovanského obyvateľstva, ktoré v 6. stor. prešlo Karpaty a natrvalo sa tam usadilo vytvoriac si neskôr ako centrum nitrianske kniežatstvo”. – “La regione storica della Slovacchia trae il suo nome dalle popolazioni slavo-occidentali che nel sec. 6° passarono i Carpazi e vi si insediarono stabilmente, con centro poi il principato di Nitra”. Dizionario enciclopedico italiano, Roma, 1960, zv. XI, str. 371 – Ten istý text preberá i novší Lessico universale italiano di lingua, lettere, arti, scienze e tecnica, Roma, 1979, zv. XXI, str. 206.
    8)Encyklopaedia Britannica. A New Survey of Universal Knowledge, Chicago- London-Toronto, 1961, zv. 22, str. 799: “The Slovaks, a people closely akin to, but distinct from, the Czechs, probably entered it (although in small numbers) from Silesia in the 6th or 7th century A.D.” – „Slováci, ľudia blízki, ale odlišní od Čechov, tam pravdepodobne prišli (hoci v malých počtoch) zo Sliezska v 6. alebo 7. storočí roku Pána.“ (po Kristovi-pozn. Šľak)
    9)Meyers Neues Lexikon in acht Bänden, Leipzig, 1964, zv. VII, str. 553: “Slowaken (…) im 6. und 7. Jh. vom O. her zusammen mit den Tschechen eingewan­dert.” – „Slováci (…) v 6. alebo 7. storočí sem prišli z východu spolu s Čechmi.“
    10)Grand Larousse encyclopédique en dix volumes, Paris, 1964, zv. IX, str. 862: “Succédant aux Illyriens, aux Celtes, aux Sarmates et aux Germains, qui occupent ou traversent le pays du I au VI s. apr. J. C., la tribu slave des Slovaques s’installe dans les Petites Carpates et déborde en Pannonie jusqu’au lac Balaton.” – „Nastúpivší po Ilýroch, Keltoch, Sarmatoch a Germánoch, ktorí zaujímali alebo len prechádzali tou krajinou, sa od 6. storočia po Kristovi usadzuje v Malých Karpatoch a susednej Panónii až po Balaton slovanský kmeň Slovákov.“
    Aj novšie a najnovšie encyklopédie, ktoré vyšli v týchto posledných rokoch, hoci neprepisujú doslovne staršie texty a často upresňujú podrobnosti podľa novšieho stavu vedeckého bádania, podstatne sa zhodujú v konštatovaní historickej skutočnosti, že Slováci obývajú terajšie územie Slovenska nepretržite aspoň od 6. storočia.
    11)Encyklopädie 2000, Hrsg. von Gerd SEIBERT u. Erhard WENDELBERGER, Stuttgart, 1972, zv. 10, str. 4474.:“Die Einwanderung der Slowaken in ihr heutiges Siedlungsgebiet ist etwa vom 6. Jahrhundert n. Chr. an zu datieren. Seit der Vernichtung der weiter südlich siedelnden Awaren im 9. Jahrhundert began eine eigene staatliche Entfaltung innerhalb des Grossmährischen Reiches mit dem Schwerpunkt in der Westslowakei” — „Príchod Slovákov do ich dnešných sídiel možno datovať azda od 6. storočia po Kristovi. Od zničenia ďalej na juhu sídliacich Avarov sa v 9. storočí začal vlastný štátny vývoj v rámci Veľkomoravskej ríše s ťažiskom v západnom Slovensku“
    12)Grande Dizionario Enciclopedico UTET, Torino, 1972, zv. XVII, str. 390:“Gli Slovacchi debbono aver occupato la regione fra il VI e VII secolo provenendo dai Carpazi”. – “Slováci, prichádzajúc z Karpát, museli obsadiť svoju krajinu medzi VI. a VII. storočím.”
    13)Das moderne Lexikon in zwanzig Bänden, Berlin-München-Wien, 1972-1973, zv. XVII, str. 244.: “Slowakei (…) Nach Wegzug der Langoberden 568 drängten Slowaken nach, die zuerst unter awar., dann fränk. Oberhoheit standen.” – „Slovensko (…) Po odchode Longobardov v 568 pritiahli Slováci, ktorí boli najprv pod avarskou, potom franskou nadvládou.“
    14)The New Encyclopaedia Britannica in 30 volumes. Micropaedia, volume IX, Chicago-London-Toronto-Geneva-Sydney-Tokyo-Manila-Seoul-Johannesburg, 1974, str.275. Takmer doslovne preberá tieto údaje aj novšia The Macmillan Encyclopedia, London, 1981, str. 1126.: “It was settled by the Slavic Slovaks in the 6th or 7th century and was subjected to Avar rule before being incorporated into Great Moravia (9th century).” – „Bolo osídlené slovanskými Slovákmi v 6. alebo 7. storočí a pod avarskou vládou pred svojím včlenením do Veľkej Moravy (9. storočie).“
    Na 7. storočie datujú príchod Slovákov na Slovensko aj fran­cúzsky encyklopedický slovník pre školy z roku 1977, ako aj dve menšie nemecké lexiká.
    15)Enciclopedia Europea, Milano, 1980, zv.X, str. 644., Slovacchia, informuje: “Po Gepidoch, Gótoch a Húnoch, v V. stor. a na začiatku VI. stor. zaujal ju až po Dunaj slovanský kmeň Slovákov, ktorý prišiel pravdepodobne od hornej Odry a Visly; v VI. storočí uznali zvrchovanosť Avarov.”
    16)Lexikon der Weltgeschichte. Von der Vorzeit bis zur Gegenwart, Bayreuth, 1984, str.1327. informuje, že Slováci sídlia “seit dem 6. Jh. n. Chr. in der Slowakei”. – „od 6. storočia po Kristovi na Slovensku“.
    17)Meyers Grosses Universallexikon, Mannheim-Wien-Zürich, 1985, zv. 14, str. 110 a 107, mapa “Die Ausbreitung der Slawen vom 6. bis 9. Jh.(„Rozšírenie Slovanov od 6. do 9. storočia“) a ”“Grossmährisches Reich zu Ende des 9. Jh.” („Veľkomoravská ríša ku koncu 9. storočia) – v jeho centre ako obyvateľov územia medzi Moravou a Tisou udáva “Slowaken”.
    18)Grand dictionnaire encyclopédique Larousse, Paris, 1985, zv. 9, str. 9634: “Succédant aux Celtes, aux Quades, aux Marcomans, des tribus slaves, les Slovaques, s’installent à partir du IV s. dans les Petites Carpates et dans la plaine de Pannonie.” – „Nastúpiac po Keltoch, Kvádoch, Markomanoch, sa usádzali slovanské kmene Slovákov od konca 4. storočia v Malých Karpatoch a Panónskej nížine.“
    19)Ilustrovaný encyklopedický slovnčk, III, Praha, 1982, str. 312.: “… potomci západoslovanských kmenů, které na území Slovenska přišly asi v 5. až 6. st. V 9. st. byly slovenské kmeny do značné míry sjednoceny a začala se formovati slovenská národnost.” Preto v hesle Slovensko celkom správne píšu autori tohto diela: “Označení podle slovanského kmene Slovák (Sloven) obývajících od 5.-6. st. karpatskou kotlinu s centry zejména v Považí a Ponitří.”

  6. Avatar Šľak 24. februára 2011 / 10:52

    A vďaka všetkým, ktorí sa starajú o to, aby sa niektoré veci z tohto blogu dostali do troška širšieho internetového priestoru. Chlapi, robíte dobrú robotu a robotu, ktorá má zmysel.

  7. Avatar Juraj Valúšek 24. februára 2011 / 18:07

    Zdravím,

    p. Šľak, nepíšte toľko, je to znak grafomanstva 😀 (aspoň tak to tu zvyknú diagnostikovať…)

  8. Avatar Šľak 24. februára 2011 / 18:16

    Nepríjemné citáty, že?

  9. Avatar miro 24. februára 2011 / 19:54

    „Nepríjemné citáty, že?“

    Pre niekoho ano 😀

  10. Avatar milanxyz 24. februára 2011 / 21:11

    Pán Šľak,
    divím sa Vám, že si tak málo vážite čas. Dali ste si obrovskú robotu s prekladaním horeuvedených výňatkov z rôznych prameňov, ale prekvapuje ma, že ste si nevšimli, že v citovaných prekladoch chýba akákoľvek zmienka o dôkazoch, že to tak naozaj v skutočnosti bolo.
    Čiže všetky tieto preklady sú iba nepodložené (povedal by som politicky korektné) dohady.
    Už je načase, aby sme sa pozreli na to, čím sú tieto dohady podopreté.

  11. Anton Hrnko Anton Hrnko 24. februára 2011 / 21:45

    Nuž Milánku náš z konca abecedy. Nehovorím, že pod všetko by som sa nepodpísal, ale v princípe oné tvrdenia vychádzajú z úrovne poznania daného stavu. To, že Slováci minimálne na západné Slovensko a južnú Moravu prišli až v 5. a 6. st. je fakt nespochybniteľný. Čo bolo v slovenských horách a na východe pred 5. st., keď tam definitívne vieme lokalizovať našich predkov je na diskusiu. Jeden fakt je však tiež veľmi výrečný – nespochybniteľní sa tam Slováci stali až objavením sa novej archeologickej kultúry, ktorá ich zjednocovala s tými, čo prišli na západné Slovensko a južnú Moravu. Takže autochtónna teória tu má výraznú medzeru. To je aj dôvod, prečo akademická veda bez akýchkoľvek výhrad akceptuje prítomnosť Slovákov na našom území až od 5. st. Sú samozrejme aj iné kritéria (napr. jazykovedné), ktoré nám umožňujú špekulovať aj o autochtónnej koncepcii, resp., že Slovania na onom území mohli byť aj skôr, ale dokázať sa to nedá. Encyklopédie vždy hovoria o poznaní v danej dobe, nešpekulujú a nedomýšľajú si. Preto odrážajú pravdu svojej doby, čím sú užitočné. Určite užitočnejšie ako plácania o 5000-ročných Slovákoch na slovenskom území, čo je samo o sebe volovina par excellance. Nuž a tie hromníkovice, to už nechám na veriacich svojho guru. Ale to, čo predviedol v Kultúre mi poriadne rozkolísalo bránicu. Toľko somarín na našu adresu na takom malom priestore sa nepodarilo napísať za tisíc rokov všetkým nepriateľom Slovákov dohromady. Takže, pán Šľak, máte môj imprimátur. Nedajte sa znechutiť nepriateľmi Slovákov, ktorí si zámerne vymýšľajú rôzne hovadiny, aby nás tým v očiach normálne rozmýšľajúcej svetovej komunity zosmiešňovali.

  12. Avatar Šľak 25. februára 2011 / 9:26

    Pán Hrnko, ďakujem.

    Pán Milan, ja som sem ten preklad dal hlavne preto, aby som ukázal (presnejšie nie ja, to p. Ďurica), že keď A. Hrnko napíše, že Nemci (a iní) majú v otázke Slovákov pred 10. storočím jasno, tak že si nevymýšľa. Viete, tu napríklad (v inej súvislosti) p. Hrnko napíše, že nemecká encyklopédia niečo píše a jeden český rypák (mysliaci si, aký je chytrý) mu napíše „citujete z bezejmenných encyklopedií“. Vôbec ho nenapadne, že A. H. neuvádza zdroj jednoducho preto, že za to, že to v tej encyklopédii je, ručí vlastným menom. Tak to skrátka medzi historikmi chodí. Pre nich je nedôstojné (aj vo vzťahu k sebe, aj k ostatným historikom) doťahovať sa o úplnosť či neúplnosť citácií. Slovo vedca, o tom to je. Ale obyčajných čitateľov to môže zneistiť. Môžu nadobudnúť dojem, že si dotyčný predsa len vymýšľa, že to tí Nemci (a iní) vôbec netvrdia, atď. Takže preto.

    No a pokiaľ ide o migračnú teóriu vs. autochtónnu. Pán Milan, na rovinu Vám poviem, že mne sa POCITOVO autochtónna teória veľmi páči (komu by sa nepáčila, však?). Ale nemôžem ignorovať podľa mňa relevantné argumenty, na ktoré tu p. Hrnko upozorňuje. Takže do budúcna, zostávam otvorený. Obom možnostiam. To je všetko.

  13. Avatar Milanxyz 26. februára 2011 / 21:50

    Pán Hrnko,
    hovoríte, že encyklopédie nie sú ideologicky poplatné svojej dobe, ale že vždy „odrážajú pravdu svojej doby“ a preto im treba veriť. Podľa toho, čo pán Šľak poprekladal, tak naši predkovia, Slováci prišli na naše územie v rozmedzí od 5-ho, do 7-ho storočia, ba encyklopédia pod č.18 dokonca tvrdí, že tu prisťahovali už koncom 4-tého storočia!
    Teda naozaj pekné dohady a každý si môže vybrať z nich to, čo sa mu hodí.
    Aj otázka, odkiaľ sem údajne došli, má niekoľko variácii, aby si človek mohol vybrať.
    Tak v jednej encyklopédii sa tvrdí, že sem prišli zo Sliezka, v inej, že sme prišli od hornej Odry a Visly a ďaľšia zase tvrdí, že sem prišli dokonca z východu spolu s Čechmi (boli Češi ako národ identifikovaní už v 4-tom storočí?)
    V mnohých z uvedených prekladoch sa hovorí o Slovákoch v štýle už vydiferencovaného národa, čo sa však nepáči naším bratom z poza Moravy, ktorých „Ilustrovaný encyklopedický slovník“ tvrdí, že až „v 9-tom st. byly slovenske kmeny do značné míry sjednoceny a začala se formovati slovenská národnost.“
    Nuž naozaj pán Hrnko, pravdy je v týchto encyklopédiach habadej a každý si môže vyberať podľa svojej ľubovôle! Divím sa, že Vám to nepôsobí žiadne potiaže.

    Aj ja mám poruke jednu encyklopédiu, „A Pesti Hirlap Lexikona“ z 1937-ho.
    Heslo „Szlovák“ nepozná, ale pod heslom „Szlovák irodalom“ je odkaz na „Tót“.
    „Tót irodalom“ venuje až 17 (polovičných) riadkov spisovateľom od Bernoláka po Jána Smreka.
    „Tót népzene“ venuje 9 riadkov hudbe/tancom, a
    Heslo „Tót nyelv“ (jazyk) má dokonca až 4 slová: „a Ny-i szláv nyelvek egyik ága“ (patrí do západnej skupiny slovanských jazykov.
    Slováci, ako národ v tej encyklopédii neexistujú!

    Ale to ešte nie je všetko.
    Pri hesle „Szlovenszkó“ je jedno jediné slovo: Felvidék, a na hesle „Felvidék“ sa dočítate, že je to horné Maďarsko, ktoré predtým nikdy nemalo samostatnosť (administratívne rozdelené na Slovensku zem a Podkarpatsku Rus) a ktoré je od roku 1919 pod ČESKOU OKUPÁCIOU!

    A hoci si nerobím nárok, že môj preklad je 100%, toto v podstate tvrdí maďarská encyklopédia 18 rokov po rozpade Monarchie!
    Nuž nezdá sa Vám, pán Hrnko, že Vaše tvrdenie, že encyklopédie „nešpekulujú a nedomýšľajú si“ je mylné?
    A ktoráže to archeologická kultúra dokázala migráciu Slovákov (sťahovanie národov) spomínanú v hore uvedených prekladoch pána Šľaka?

    Pán Hrnko,
    Môžte nám, čitateľom Vášho blogu povedať, prečo naší „gebíroví“ historici nepovedia pravdu národu, že existujú dve teórie našej dávnovekosti, migračná a autochtónna, ale že žiadna z nich nie je doteraz potvrdená? Čo bráni historikom v tom?
    Naša malosť? Strach, žeby nás niekto za našu smelosť pokarhal?

    Zaiste poznáte výsledky bádania prof.Feráka, aj to, že 80% našich občanov má gény zhodné s našími predchodcami, čo tu žili 8000 rokov pred nami.
    Zaiste ste si všimli, že nepovedal, že to boli Slováci, ale že povedal, že z DNA sa národ (ktorý tvorí reč, kultúra a zvyky), vyčítať nedá.
    A tu sme pri koreni vecí.
    Slovenská historická veda ma to šťastie, že má jedného, zatiaľ jediného historika, na slovo vzatého odborníka, ktorý skúma najstaršie pramene našej slovenčiny. Je počudovania hodné, že čítanie jeho výskumov Vám „rozkolísalo bránicu“.

    Hľa, čo o jeho diele napísal absolvent niekoľkých univerzít:
    “Dĺhe roky som nečítal knihu s takým nadšením a s tak sústredenou mysľou ako je jeho.
    Hromník znovuobjavil slovenský národ. Fakty hovoria sami za seba. Nijaký slovenský historik nezašiel tak ďaleko a hlboko do slovenskej histórie ako Hromnik.
    Jeho originálny a nezávisly výskum našej minulosti je bomba v myslení historikov. Zobudil každého z nich. Kniha sa číta lahodne a s nadšením. Hromníkov výskum je senzáciou nielen v SR, ale v celej Europe. Konečne niekto myslí a skuma originálne! Nekopíruje chyby stredoeurópskych historikov, ako je zvykom u mnohých slovenských historikov. Hromník je objaviteľ našej hlbokej histórie. Je to tresk na poli skutočných výskumníkov histórie. Ďaľší ho budú nasledovať. Ale Hromník bol prvý!”

    Pán Hrnko, napísal niekto o nejakej Vašej práci niečo tak krásneho?

  14. Anton Hrnko Anton Hrnko 26. februára 2011 / 22:58

    Základom akejkoľvek diskusie je presné citovanie toho, čo bolo povedané. Môj výrok smeroval k encyklopédiám, ktoré boli citované. Rovnako som povedal, že všetko by som nepodpísal, čo v nich odznelo, ale v princípe odzrkadľujú skutočnosť poznania v danej dobe. Nevyjadroval som sa k žiadnej inej encyklopédii a už vôbec nie k encyklopédii z Hothyho čias v Maďarsku. Takže váš výstrel trafil poriadneho capa.
    No a o človeku, ktorý nemá ani šajnu o slovanskej etymológii, s vami nebudem diskutovať, aj keby ste tu dotrepali celú Podčičvu na jeho podporu. Jednoducho tie jeho slaboduché výpotky, ktoré sa snažia slová s jasnou slovanskou a indoeurópskou etymológiou vykladať podľa jazyka, s ktorým Slovania nikdy neprišli do styku, môžu osloviť iba človeka s inteligenciou hojdacieho koníka a vám sa skutočne čudujem! Žeby starecká demencia? Pre mňa je najznámejším Drávidom, ktorý sa dostal až na Slovensko, Sandokan. Ale iba cez televíznu obrazovku. Prosím vás, zobuďte sa a nezosmiešňujte sa. Chcel by som vidieť, v ktorej Európe je ten nezmysel senzáciou a lahôdkou? Možno v tej Podčičve, ale aj tam predpokladám, že väčšina ľudí je zdravá. To nemá nič spoločné s „gebírom“, ale so zdravým rozumom. A ešte odporúčam tomu vášmu Ferusovi, aby hľadal genetické prepojenie s Cejlonom a Malajziou. Možno, že keď potvrdí príbuznosť pred 60 000 rokmi, tak to bude veľa. Asi vtedy sa naši predkovia a predkovia Drávidov oddelili od spoločného kmeňa opustivšieho Afriku. Ale uznáte, že vtedy sme od nich kresťanskú a banícku terminológiu nemohli prevziať. Moja bránica sa opäť raz rozkolísala. Staráte sa mi o zdravie!

  15. Avatar Milanxyz 1. marca 2011 / 21:06

    Pán Hrnko,
    Nezavádzajte. Vyjadrili ste sa o encyklopédiach všeobecne. Doslova ste napísali:
    „Encyklopédie vždy hovoria o poznaní v danej dobe, nešpekulujú a nedomýšľajú si. Preto odrážajú pravdu svojej doby, čím sú užitočné.“
    Podľa toho, ako ste to povedali, vzťahuje sa to na všetky encyklopédie. Keď som Vám dokázal, že to nie je pravda, vynašli ste sa tvrdením, že maďarskú encyklopédiu z Horthyho čias Vaše vyjadrenie nezahrňuje. Nuž prosím, na dôkaz odcitujte tu heslá spomínané v mojom príspevku z novšej maďarskej encyklopédii. (Ako pomôcku navrhujem pozrieť sa na Bratislavu v http://www.magyar-eletter.hu).
    A keď už sme pri tých encyklopédiach, dokážte, že naozaj „odrážajú pravdu svojej doby“ a napovedzte nám, čitateľom Vášho blogu, v ktorej encyklopédii píšu o skutočnom dôvode „osamostatnenia“ Kosova, o bombardovaní Juhoslávie, o prepadnutí Iraku, Afganistanu a podobne.
    Čo sa týka výzkumov Dr Hromníka, na ktoré Vy máte svojský a keď na „gebírovaného“ historika nezvyčajne „neinteligentný“ názor, z Vašej odpovedi vidno, že Vám moje citovanie názoru iných vcelku poslúžilo na „upevnenie zdravia“ a preto si tu dovolím odcitovať iný (skrátený) posudok iného, v minulosti spoločensky vysoko postaveného čitateľa knihy Dr Hromníka: Sloveni/Slováci kde sú vaše korene.
    Píše:
    „Cyril A. Hromník je pre mňa úžasným svetlom pre dejiny Slovákov. Kniha je neustále položená na mojom pracovnom stole a vraciam sa k nej často. Ak máte kontakt na pána Hromníka, opýtajte sa ho, kedy vyjde avizovaná druhá kniha na túto tému. Ja sa históriou a archeológiou zaoberám amatérsky už veľa rokov, strávil som veľa vzrušujúcich rozhovorov s mojimi priateľmi kde som ich presviedčal, že naša história bude očistená od neodbornosti. Vo svojom vnútri na základe štúdia dostupnej literatúry som dlho presvedčený, že Sloveni a Slováci patria k najstarším národom. Ako počúvam, odborná verejnosť nechce zatiaľ vziať na vedomie túto knihu. Určite by sa im zrútili ich konštrukcie našej histórie ktorá bola zatajovaná a za bývalého Československa účelovo skresľovaná. Mnohým by vyhovovalo, aby ešte dlho, alebo nikdy nebola preukázaná pravda o našom národe. Len dúfam, že dožijem tú dobu, keď pravda o našom národe sa stane predmetom záujmu všetkých žijúcich Slovákov a odbornej verejnosti ktorá sa nebude báť priznať, že klamali sme, nepristupovali sme k štúdiu zodpovedne, naša vina, naša preveliká vina.“
    Pán Hrnko dúfam, že Vám pri čítaní týchto riadkov neodvisla gamba priveľmi.

  16. Anton Hrnko Anton Hrnko 1. marca 2011 / 21:20

    Nuž presne citovanie znie: „Nehovorím, že pod všetko by som sa nepodpísal, ale v princípe oné tvrdenia vychádzajú z úrovne poznania daného stavu.“ Upozorňujem na slovo „oné“. Ale zabudli ste uviesť, čo za génius ľudstva sa podpísal pod tie vysoko inteligentné slová! Nepočuli ste nič o Hromníkovom debakli v Krakove, len tak pomimo?
    A neutekajte od podstaty. Podstata je tá, že onen chlap nemá ani šajnu o slovanskej etymológii a ten váš genetik by už mohol konečne geneticky dokázať onú biologickú príbuznosť podčičvianskych baníkov so Sandokanom. Keď sa už na to DNA tak odvolávate, ha ha ha….

  17. Avatar Milan2 1. apríla 2011 / 21:48

    Pán Hrnko,
    môžem mať otázky konkrétne k terminológií 6. až 8. storočia?

    1. Grécki kronikári nazývali kmene stojace na severnom brehu Dunaja okolo roku 580 – 600 Sclabos.
    Môžeme prekladať toto slovo ako Slávi?
    2.Môžeme pokladať týchto Sclabos (Slávov) za predkov dnešných Južnoslovanov? (Bulharov, Srbov, Chorvátov, Macedóncov , Čiernohorcov, Bosniakov)?
    3.Keďže Slovinci svoju reč (hlavne tú v Koroške) sami radia skôr k západoslovanskej jazykovej skupine a nazývajú ju slovenčinou , sami sa označujú Sloveni a ženy Slovenky, môžeme ich predkov v 6. stor.označovať aj ako Sloveni, či starí Sloveni?
    4.Keďže našu krajinu nazývame Slovenskom, ženy Slovenkami a reč slovenčinou, môžeme našich predkov žijúcich v 6. až 8. stor.označovať tiež ako Sloveni?
    5.Keďže oba národy majú rovnaký názov – môže to znamenať že ich predkovia v 4. či 5.. stor.boli súčasťou pôvodne jediného, oveľa väčšieho kmeňa menom Sloveni?
    6.Môžeme pomenovanie Winidi, pokladať za pôvodný názov jazykovej skupiny západoslovanov ako celku?
    7.Môžeme pomenovanie Sclabos (Slávi) pokladať za pôvodný názov jazykovej skupiny južnoslovanov v 6. až 8. storočí ako celku?
    8.Ktoré národy, môžeme priradiť k potomkom Antov?
    9. Môžeme Antov pokladať za označenie celej jazykovej skupiny východoslovanov?
    Ďakujem za radu.

  18. Anton Hrnko Anton Hrnko 1. apríla 2011 / 22:11

    Milan2,
    je to ťažká otázka, niektoré veci sa dajú zodpovedať len hypoteticky. Ale dávam svoj názor, ktorý nie je vždy v súlade s oficiálnou vedou.
    1. Nie! Išlo o Slovanov, konkrétne asi o kmeňové zväzy Slovenov.
    2. Nie celkom. Určite sú predkami Bulharov, Macedóncov, Slovincov a Slovákov (vo väčšine, lebo nám dali meno; je však možné, že v Karpatoch boli aj iní Slovania, ktorí so Slovenmi splynuli; tak sa vysvetľuje aj trojité delenie slovenských nárečí). Srbi, Chorváti a pravdepodobne aj Bosniaci (ak boli samostatným slovanským kmeňom) prišli do oblasti stredného Dunaja asi až s Avarmi.
    3. Sloven je všeobecnejšie pomenovanie, skôr by som volil starí Slovinci, resp. predkovia Slovincov.
    4. Takisto pokladám za vhodnejšie používať termín starí Slováci, predkovia dnešných Slovákov.
    5. Myslím, že v bode 1 a 2 som už na to odpovedal.
    6. Nie. Názov je len v nemčine a pravdepodobne má význam Slovan, Sloven. Niektorí vedci tvrdia, že pôvodní Venéti, ktorí sa od ústia Visly presídlili ešte pred Rimanmi do oblasti Benátok (Venezia) neboli Slovania, ale keďže žili blízko Slovanov, Nemci preniesli na nich ich meno. Nie je to nič neobvyklé.
    7. Nie. Vidno to aj z popísaného.
    8. Asi Srbov a Chorvátov, možno aj niektoré ruské kmene.
    9. Asi nie, resp. skôr nie.

  19. Avatar Milan2 13. apríla 2011 / 21:24

    K horeuvedenému dopĺňam:
    Dáni : Vendere
    Švédi : Vender
    Fíni : Venaja
    Estónci : Vene
    Nemci : Wenden, Windish, Winden

  20. Anton Hrnko Anton Hrnko 13. apríla 2011 / 22:01

    Milan,
    to samozrejme nevyvracia moje tvrdenie v bode 6, lebo je veľmi pravdepodobné, ak nie isté, že v oných krajinách meno Vendi, Vindi na označenie Slovanov rozniesli Nemci, resp. ono označenie vzniklo ešte v germánskych časoch, podobne ako slovo Nemci u Slovanov.

  21. Avatar Milan 16. apríla 2011 / 21:14

    Áno, odpoveď 6 je vecne poriadku.
    Len v pomenovaní Venden mohol zostať rozmer času – v tomto slove mohli severania pôvodne pomenovať vyhranenú skupinu iba západných Slovanov, ktorej meno preniesli neskôr na všetkých Slovanov.
    Alebo je to vylúčené?
    Gréci južných Slovanov označovali Sclabos, čo je výraz diametrálne odlišný.
    Mohol to byť ale aj názov úplne inej etnickej skupiny slovanských kmenov – južných.
    však aj v pôvodnej pravlasti vidia archeológovia už na prelome letopočtu 2-3 rozdielne archeologické kultúry.Nemohli mať už vtedy svoje /tieto/ mená? Zapadalo by zrazu všetko…

  22. Avatar Milan 16. apríla 2011 / 21:29

    mám dotaz, že či vydelovanie slovanských jazykov sa nemohlo diať po udialo po stupňoch:
    najprv sa vydelili 3 základné jazyky – západoslovančina, južnoslovančina a východoslovančina.
    A až potom sa v nich a z nich vydelovali ďaľšie?

  23. Anton Hrnko Anton Hrnko 16. apríla 2011 / 22:07

    Milan,
    všetky hypotézy sú možné, len nemôžeme historický vývin ponímať staticky a mechanicky. Dejiny robia ľudia, a preto je to vždy proces rozporuplný a dialekticky, ale predovšetkým dynamicky. V prvom štádiu je to sformovanie nejakého jazyka. Potom nasleduje jeho expanzia do priestoru. Jeho osud závisí od mnohých faktorov. Primárnym je natalita – šírenie jazyka v skupine závislej. Potom je to expanzia = pohlcovanie príbuzných jazykov i jazykov porobených kmeňov. V starovekých dobách nemôžeme jazyk vidieť ináč, ako nástroj komunikácie – musel plniť predovšetkým nástroj dorozumenia, prenosu informácie (pracovnej, náboženskej, kultúrnej, neskôr poznatkovej). Keď túto funkciu neplnil, zanikol. Izolácia od príbuzných jazykov znamenala separátny vývin a keď trvala dlho, jazyky pôvodne totožné sa stávali nezrozumiteľné. V priestore, kde užívatelia jazyku nestratili kontakt, sa jazyk integroval. Tieto procesy sa prelínali. Nestabilizovaných spoločenstvách vznikali nárečia, na čo vplývalo aj jazykové podložie pri expanzii do inojazyčného priestoru. Definitívne v Európe stabilizovali jazyky až ranofeudálne štáty, ktoré vytvorením politickej hranice určili priestor vývinu jazyka. V národných štátoch, ktoré mali hlavné mesto, sa obyčajne metropolitný jazyk stával jazykom najvyvinutejším a spísomnil sa. Jazyky, ktoré nemali vlastné národné politické centrum (napr. aj slovenčina a maďarčina), obyčajne boli nárečovo rozdrobené a nárečia ovplyvňovali aj písané texty. K vytvoreniu jednotných spisovných noriem prichádzalo tak až v období nástupu modernej spoločnosti, keď sa písaná informácia stávala hlavným nástrojom komunikácie. Vtedy dochádza aj k vytváraniu spisovných noriem v našom priestore. Spisovná norma slovenčiny bola dokonca uzákonená skôr ako spisovná norma maďarčiny. Problém Slovákov bol, že sa na nej na rozdiel od Maďarov nedokázali dlho zjednotiť, a tým premeškali dobu. Tých 20 rokov, ktoré sme vinou J. Kollára stratili, nám bolo potom treba dobiehať ďalších 150 rokov.

  24. Avatar Milanxyz 18. apríla 2011 / 11:46

    Pán Hrnko,
    pozorného čitateľa privedie Vaša výmena názorov s „Milanom2“ k veľmi zaujímavému poznaniu
    Tak napríklad potvrdili ste síce, že v prípade Gréckymi kronikármi nazvané kmene na severnom brehu Dunaja okolo roku 580 – 600 ako „Sclabos“ šlo „asi o kmeňové zväzy Slovenov”, ktoré boli predkami aj nás a Slovincov, ale na druhej strane, pre našich predkov a predkov Slovincov (zo 6.storočia) nepovažujete za vhodné používať ich vlastné, ničím nespochybniteľné meno Sloveni.
    Prečo asi?
    Ozajstné prekvapenie je ale zapotrošené v otázke Venétov. Pripúšťate síce, že názov “Winidi” má pravdepodobne význam Sloven (aj Slovan, ale to len účelová kamufláž, lebo vtej dobe názov “Slovan” nepoznali), ale zároveň toto tvrdenie negujete tým, že “niektorí vedci tvrdia, že pôvodní Venéti, ktorí sa od ústia Visly presídlili ešte pred Rimanmi do oblasti Benátok (Venezia) neboli Slovania, ale keďže žili blízko Slovanov, Nemci preniesli na nich ich meno.”
    Nuž sú vedci a “vedci”, ako Dušan Kováč a Janko Steinhubel a preto sa tomu ani diviť netreba.
    Keď som Vám dobre porozumel, teda niektorí “vedci” údajne tvrdia, že pôvodní Venéti neboli Sloveni (Slovania), ale že len súsedili so Slovenmi (Slovanmi), a pretože ich Nemci (pravdepodobne nemajúc priamy kontakt s nimi) nerozoznali od Slovenov (pokiaľ to naozaj Sloveni neboli), ale ich za nich pokladali. Ináč by ich takto nevolali.
    Čiže keď to neboli Sloveni, ani Germáni (veď keby to boli Germáni, Nemci by ich nenazvali Vinidmi/Slovenmi), kto to teda bol?
    A ešte jeden malý detail: Hovoríme o predrímskej dobe (Venéti sa od ústia Visly presídlili do oblasti Benátok ešte pred Rimanmi).
    Kde sa teda podela ta slávna teória sťahovania národov, podľa ktorej sa Zablatenci z pripjaťských močiarov dovalili do Európy až o 5 storočí neskôr ???
    Nože, skúste to vysvetliť.
    p.s. Zdá sa mi, že na „fantazmgórie“ môjho guru si začínate pomaly privykať.
    p.p.s. Čo sa deje? S tými Milanmi sa tu asi roztrhlo vrece.

  25. Avatar lacooravec 18. apríla 2011 / 13:29

    Zdravím diskutujúcich! p.Valúšek, chcel by som, aby ste mi vysvetlili, ako to je, keď v 9.tom storočí v Carihrade delegácia z Veľkej Moravy Michala žiadala o učiteľov, predstavila sa ako, My Slovene, čiže, ak odvodíme ich reč od mena, ktorým sa sami na dvore predstavili, tak ich reč musela byť nutne SLOVENSKÁ!!! Veď to logika kontextu hovorí! Majster, čo je to tá Broňa??? Díky Broňa! :-)))

  26. Avatar lacooravec 18. apríla 2011 / 17:52

    Venezia = Benátky, kdesi som čítal, že Etruskovia boli na tých územiach skôr, ako Rimania. Dokonca jeden čas Rímu vládli, mali svoju, dá sa povedať, že vyššiu kultúru,ako Rimania a písmo, ktoré, ako že nie je rozlúštené, ale, ak sa doplní slovanskou rečou, tak z toho vyjde, že toto bol pranárod Slovanov, ktorý obýval strednú Európu už za predhistorických čias a mal svoj písaný jazyk, vysokú kultúru, len vplyvom bojovnejších kmeňov, pretože Slovania boli skôr roľníci, uviazaní k zemi…veď odkiaľ by bojovníci brali obživu ku svojim výpadom…takže to znamená, je to dokonca logické, že starí Slovania (Sloveni) boli tým autochtónnym etnikom, ktoré umožnilo expandovať Rimanom, neskôr rôznym nomádom ako Attila, až po posledných, tzv. Maďarov. Ako by to bolo možné, keby nebolo etnika, ktoré sa staralo o pôdu, o poživeň aj pre tých nájazdníkov, ktorí sa síce zachovali v písme, ale nikdy sa nepostarali o pôdu, cez ktorú len kopytami poníkov prebehli a zdevastovali ju, čiže znekultúrnili ju!! Lebo všetka nadstavba, aj terajšia kultúra vychádza zo skultúrňovania pôdy a o to sa starali naši predkovia, autochtonni vna území strednej Európy už celé tisícročia, sú to starí, hocako ich nazveme, Sloveni, Venedi,Sclavi…všetko jedno, sú to naši predkovia. Nemali času písať písané slová, lebo bolo treba živiť vojská, ktoré sa živili koristnícky a mali času písmom písať dejiny, kroniky. Po našich predkoch ostala popísaná, skultúrnená zem strednej Európy, kde sa dá uživiť a žiť, ak nie viac!!!

  27. Avatar Milan2 18. apríla 2011 / 21:24

    Prečo sa kladie rovnítko medzi Sclabos a Sloven? Však sú to odlišné jadrá slov.
    Čo ak to v skutočnosti boli ale tieto slová odlišné významom?
    Pán Hrnko, neviete či niektorý historik to niekde prebral? (= čo by to znamenalo, ak by tieto slová boli odlišné významom?)
    Rád by som si to niekde prečítal.
    Alebo zatiaľ si nik z historikov túto možnosť nevšimol?

    Prečítal som veľa hist. literatúry – ale podľa mojich vedomostí nik sa nevenoval ani tomu, čo by znamenalo pre históriu, keby pod pojmom Vinidi sme oddelili jednu veľkú skupinu a pod slovom Sklabos oddelili druhú veľkú skupinu? Však zemepisne v prameńoch boli jednoznačne oddelení.
    Ja nerozumiem, prečo historici obe skupiny stále dávajú dokopy ( že by iba zotrvačnosť a rešpekt pred starými autoritami?)

  28. Anton Hrnko Anton Hrnko 18. apríla 2011 / 22:10

    Milanxyz,
    vy ste dokonalý eskamontér. Predovšetkým vôbec nerozlišujete základný princíp vedeckej terminológie, ktorá rozlišuje veci o sebe, ktoré existujú, a veci pre seba, ktoré pomenúvame. Keby ste si prečítali poriadne moju štúdiu Slovo o slove Slovák, tak by ste prišli na to, že termín Slovania (Sklavenoi, Sclavini, Sclavi, Wenden, Winden…) nebol imanentným pomenovaním Slovanov, že ich takto pomenovali zvonka a až veľmi neskoro sa spoločným pomenovaním začali nazývať aj sami. V 9. st. určite – podľa môjho názoru – neexistovala situácia, žeby veľkomoravský Sloven pomenoval Slovenom napr. Čecha, Chorváta, Srba….. Jednoducho to bolo jeho etnickým pomenovaním tak isto, ako slovo Chorvát pre Chorváta alebo Srb pre Srba…. Neviem, žeby sa napr. niektorý zo slovanských kmeňov sám nazýval Vind, Vend alebo podobne. tak ich volali len Germáni na dotyku s nimi (ale rovnako nie je, aspoň o tom neviem, žeby sa nejaký konkrétny germánsky kmeň nazýval Germáni).
    Od 5. st. sa už – ako som tu povedal tisíckrát – kmene začali formovať do samostatných rečovo územných entít – národov. tento proces bol u západných Slovanov zavŕšený v 10. st. Preto pokladám za celkom logické, aby sme spoločenstvá, ktoré sa vyvinuli v konkrétne národy – Slovincov, Slovákov … – pomenovali aj v procese etnogenézy ich výslednými, teda súčasnými menami, lebo keby sme povedali na Korutáncov, že sú Sloveni, na Bulharov a Macedóncov, že sú Sloveni, na obyvateľstvo VM, že sú Sloveni tak, čo by sme docielili okrem galimatiášu? Jednoducho je úplne legitímne – najmä vo vzťahu k zahraničiu, lebo my si to vieme zdôvodniť – aby sme povedali: Toto sú naše dejiny, toto sú slovenské národné dejiny, ktoré začali v 5. st. a r. 1993 boli zavŕšené aj nejakou štátnosťou. Používanie termínu Sloven (aj keď možno naši predkovia ho používali dlhšie ako Slovák) považujem za zavádzajúce a oberajúce dejiny Slovákov o čas pred 15. st., čo naši neprajníci aj hojne využívajú. Veď to neboli Slováci, tí vznikli až v 15. st… Rozumieme sa. Na to váš guru so svojimi smiešnosťami nikdy nepríde!
    Čo sa týka gréckeho termínu Sklavenoi, z ktorého vzniklo aj latinské Sclavi, tak je to len gréckemu jazyku prispôsobené slovanské Sloveni. V gréčtine bolo nevysloviteľné spojenie slo-, preto sa tam pri preberaní do gréčtiny vsunulo S-k-l… a neprízvučne o sa zmenilo na a ako aj dnes sa to deje nepr. v ruštine. Oi (čítaj é) je len grécka koncovka množného čísla, teda slovo Sloveni prešlo do gréčtiny ako Sklavenoi (čítaj sklavené). Veci sú obyčajne jednoduchšie, ako sa zdajú, len ich treba poznať.
    Slovenský historik by mal písať slovenské dejiny, nie dejiny neexistujúcich Cigánov na Slovensku pred ich skutočným príchodom do Európy (12. st.). Termín Slovenin, Slovene môžeme používať v spojení, že tak sa Slováci sami nazývali medzi 5. a 15. st., ale len v tom vyýzname. Ináč treba používať slovo Slovák, Slováci!

  29. Avatar Milan2 20. apríla 2011 / 17:30

    Pán Hrnko, uvažoval už niekto zo známych európskych historikov nad tým, že by slová Winid a slovo Sklabos, Sklavenoi (sklavené) označovali nie jedno, ale dve úplne rozdielne etniká?
    Teda výrazne už striktne oddelené etniká Slovanov – s odlišným jazykom, odlišným náboženstvom a odlišnou kultúrou?

    Ja viem, že Vy oba výrazy pokladáte za synonymá.
    V odborných kruhoch by takáto varianta výkladu znamenala zemetrasenie?
    Predpokladám, že takéto úvahy máte v oficiálnych kruhoch historikov aj zakázané a neprípustné.
    Ale veľmi nezáväzne by ste mohli snáď naznačiť čo by z toho plynulo…

  30. Anton Hrnko Anton Hrnko 20. apríla 2011 / 20:15

    Milan2,
    nie som si istý, ale zdá sa mi, že Nemci tento termín nepoužívali generálne na všetkých Slovanov, ale len na tých, ktorí sa sami nazývali pôvodne Slovenmi (od severu pomoranskí Slovinci, Slováci a Slovinci). Česi boli Boemi, Poliaci Poloni, L. Srbi Sorben, nie Wenden, Vinidi atď.

  31. Avatar Milan2 21. apríla 2011 / 21:35

    Vážený pán Hrnko, historici nám predkladajú rôzne varianty/ teórie osídlenia Európy a strednej Európy Slovanmi. Sú to tieto teórie:
    1. Slovania ako jednoliata masa v 5. stor z pravlasti ( vých. Poľsko + záp. Ukrajina) sa pohli na západ, juh a východ (ako jednoliata masa s jednotným jazykom) a z nich potom po 10. stor. vznikli na nových miestach jednotlivé národy.(Oficiálna migračná teória)
    2. Detto, ale jednoliata masa Slovanov sa vydala na všetky strany od stredného Dunaja -(Nestorova teória).
    3. Detto, ale Slovania pôvodne vyrazili z Pripiaťských močiarov (Kučerova teória)
    4.Slovania odjakživa žili na tom istom území, kde žijú aj dnes (dokonca aj väčšom – Etruskia, Venétia, Gottland…), len to nebolo zaznamenané vtedajšími kronikármi (Autochtónna teória).
    5.Slovania vyrazili ako jednotná masa z Indie (Hromníkova teória)
    Zabudol som ešte na nejakú teóriu?

    Ak nie, využívam Vaše renomované stránky na oficiálne ohlásenie mojej novovytvorenej EVOLUČNEJ TEÓRIE.
    Ako ostatné teórie dúfam že mám tiež právo na omyl.
    Evolučná teória:
    Slovania pred prelomom letopočtu žili v pravlasti( vých. Poľsko + záp. Ukrajina) ako jednotná masa. V čase okolo prelomu letopočtu ale už boli vytvorené zárodky na 3 oddelené kultúrne skupiny/pranárody – líšiace sa rečou , kultúrou, zvykmi :
    predchodcov 1.západných, 2.južných a 3.východných Slovanov.
    Pravlasť 1.západných Slovanov bola v oblasti Katowice – Krakov – Gdansk
    Pravlasť 2.južných Slovanov bola v oblasti Lwova
    Pravlasť 3.východných Slovanov ležala v oblasti Kyjev – Nowgorod

    Kultúra 1 – skupinu západoslovanských kmeňov v 2. stororočí susedné národy už poznali pod spoločným menom Venedi – do nej patrili kmene Poľanov, Srbov, Pomorancov, Slovenov, Kašubov, Obodritov a kmene Bohemanov.
    Kultúru 2 – ich južní susedia poznali pod spoločným menom Sklavoi
    Kultúru 3 – jej okrajový výbežok – východných Slovanov- ktorý zasahoval k dolnému Dunaju, poznali pod menom Anti.
    Kultúra 1 a kultúra 2 v piatom storočí expandovala na západ, poťažme na juh.
    Kultúra 3 expandovala na východ a juh k ústiu Dunaja, ale po roku 600 bola od ústia Dunaja vytlačená na sever.
    Veneti sa v 5 stor. pohli z ich pôvodných sídel do nových oblastí (západ, juhozápad a juh).
    Ich významný – ľudnatý kmeň Slovenov sa vydal z oblasti Katovíc – Krakow smerom na juh.
    Po prúde toku rieky Morava, poťažme Váh, dosiahol Dunaj, prekročil ho pri Viedni a Devíne, dostal sa do Panónie a okolo oblúku Álp postupne jeho predvoj doputoval /osídlil Korutánsko, Slovinsko a dosiahol až Benátsky záliv. Okolo Tatier od Krakova malá časť Slovenov prešla na východné Slovensko a osídlila ho.
    Kultúra 2 – kmeňový zväz Sklávoi vyrazili v 5. stor od Lwova na juh … prekročil postupne hrebene Karpát, a popri sedmohradských riekach okolo roku 560 dosiahol dolný Dunaj. Prekročili ho v rokoch 580 – 610, dobil južný Balkán a osídlili obrovské územie južného Balkánu skade celkom vytlačili Grékov a Romerov.
    Hranicou oboch rečovo a kultúrne odlišných kultúr (Venedov a Sklavov) tvorila línia Pula-Zagreb – Pecs, maďarský tok Dunaja, oblúk stredoslovenských dolín, Tokaj , Mukačevo.
    Sloveni sa na svojom postupe na juh v 6. stor. ale až priveľmi roztiahli – to sa im neskôr stalo osudné. Nimi 2 hlavné osídlené oblasti: ( na severe Marava/západné Slovensko , na juhu Slovinsko/Korutánsko) boli spojené krčkom osídlenia v Panónií – ktorý najprv oslabili Avari, neskôr bavorská kolonizácia (prienik Bavorov – kolonistov v 7. stor.z dolín Álp do Panónie), decimoval v 10. stor. vpád Maďarov a v 11 stor. dokončilo ich usadenie. Takto sa po roku 1100 zlikvidoval priamy kontakt týchto dvoch skupín Slovenov. Po asimilácií Slovenov v Panónií sa oba celky 1000 rokov vyvýjali osamote, v už aj odlišných štátoch.
    Ale aj severní Sloveni žijúci na Marave boli v 10. stor. oddelení novou štátnou hranicou od slovenských Slovenov v Uhorsku. Moravskí Sloveni boli neskôr rečovo počeštení.
    Slovenskí Sloveni po čase poslovenčili stredoslovenských južných Sklávoi, ktorí tam boli zatlačení niekedy po 6 stor. z juhu Avarmi, alebo neskôr Maďarmi.
    Táto moja Evolučná teória je novou teóriou – verím, že snáď ju niekto aj spomenie ako nová variantná teória povedľa iných. Samozrejme je to teória, môže sa mýliť, ako tie hore spomenuté (len jedna teória môže byť pravdivá a možno práve tá pravdivá sa ešte ani nezrodila).
    Prednsoťou mojej teórie je logika – popisuje, ako pôvodne veľký kmeň Slovenov bol hrou osudu rozdelený do 3 štátnych útvarov, aby nakoniec prežil, ale namiesto jednej až s 3 rečami , namiesto jedného štátu, vytvoril 2 štáty a tvorí aj jednu (už len etnografickú) oblasť v ČR (Morava).
    Dúfam, že sa nehneváte, že som na publikovanie tejto mojej Evolučnej teórie využil vaše stránky.

  32. Avatar Milanxyz 22. apríla 2011 / 21:27

    Pán Milan 2,
    Už som vypínal počítač, len som sa jedným okom ešte mrkol na tento blok a priznám sa, že takú somarinu, akú ste napísali pod bodom 5 som ešte nikde nečítal. Pokiaľ by ste naozaj čítali Hromníkovu knihu, zistili by ste, že podľa jeho výskumov žili Sloveni aj na terajšom Slovensku od doby bronzovej.
    Strelili ste poriadného capa. A ako sa (kedysi) spievalo v Šarišu (Veľký piatok, nepatrí sa spievať, ale nedá mi):
    Streľel na ľišku
    Trafel Marišku,
    Mariška ľeži
    Na brišku.

  33. Anton Hrnko Anton Hrnko 22. apríla 2011 / 21:50

    Milan2,
    nič si z toho nerobte, Hromník narozprával aj viacero ešte väčších hlúposti, ako tie, na ktoré sa odvoláva náš kolega v diskusii.
    PS.
    Ale to vaše tiež nič moc. Takto sa k veciam nedá pristupovať.

  34. Avatar Milan2 22. apríla 2011 / 23:24

    Ďakujem za reakcie – samozrejme som nečakal žiadnu pochvalu.
    Pozrite ale – všetky doterajšie teórie počnúc tou prvou – Nestorovou – každá má svoje slabiny.
    Moja teória ale nemá také slabiny.
    Je síce založená na silnej axióme že Wenedi a Sklavíni boli úplne odlišné kultúry ( s inou rečou, iným nábožentsvom , odlišným pôvodom – skrátka iné 2 pranárody), ale ak takúto možnosť prijmete, všetko, čo doteraz nezapadalo, zrazu zapadá!
    Využil som príležitosť, že nikto z doterajších historikov takúto možnosť odlišnosti Venetov a Sklavov si doteraz nevšimol a doplnil som len medzeru.
    Evolučnú teóriu (= národy nevznikli 2 – stupňovo, čiže z Praslovanov, ale 3-stupňovo -cez medzistupeň) som začal zvažovať potom, čo som si nevedel vysvetliť Stanislava a jeho Slovenský juh v stredoveku. Ako v 9.-10. stor. mohol Stanislav vytušiť v Panónií etnickú hranicu medzi južnoslovanskými a západoslovanskými názvami? Jedine vtedy by to bolo možné, keby Sklavini a Vinidi boli úplne iné – rozdielne etniká. A úplne ma utvrdili Brežinské pamiatky – To, že je skôr slovenská, ako slovinská čo priznávajú aj Slovinci, znamená, že Slovinci neboli pôvodom Sklavíni, ale pôvodom Vinidi – resp. ich časť- Sloveni.Ddoteraz sú Rakúšanmi označovaní ako Windisch.
    A posledný argument – Slovinci sa viac hlásia k západoslovanskej jazykovej skupine, ako južnej jazykovej skupine.

    Mne ale stačí, ak moju Evolučnú teóriu len zaevidujete, ako tiež možnú aže sa o nej bude zvažovať, že čo ak….

  35. Anton Hrnko Anton Hrnko 23. apríla 2011 / 12:05

    Milan2,
    ale to je omyl. Neberiete do úvahy, že po príchode Avarov bolo slovenské (od slova Slovenin) etnikum v Panónii rozdelené na neskorších Slavóncov, Slovincov a Slovákov, kým sa niekedy na konci 8 storočia opäť dotkli, Slavónci už boli asimilovaní Chorvátmi a Slovinci sa vyvíjali v osobitosť v južnoslovanskom prostredí. Tie odchýlky vznikli za cca 250 rokov izolovaného vývinu. A vôbec osobitosť medzi Slovákmi a Poliakmi, aj keď je možné, že aspoň východní a západní Slováci majú s Poliakmi spoločných predkov v období niekde pred 5. st., vytvorili Karpaty. Bez tejto výraznej geografickej prekážky by asi slovenská osobitosť nevznikla. No a tie Karpaty od 6. do začiatku 9. st. medzi južnými a západnými Slovanmi boli Avari a potom Maďari. Stanislava treba pochopiť v tom zmysle, že oná etnická hranica sa vytvorila po expanzii zo severu a juhu po eliminácii Avarov. podobná situácia nastala po vytlačení Turkov, kde opustené územie veľmi rýchlo zasídlovali Slováci. Nebyť násilnej maďarizácie od konca 18. st., pravdepodobné je, že Slováci by tieto územia pohltili ako počas 9. st.

  36. Avatar Milan2 25. apríla 2011 / 11:45

    Pán Hrnko,
    s tým čo píšete súhlasím , len moja teória ide oveľa hlbšie – až k roku 600, k dobe osídlenia Balkánu Slovanmi.
    Evolučná teória lepšie vysvetluje odsídlenie Balkánu, ako klasická teória. A to tým, že ju vysvetluje ako zábor 2 vetvami Slovanov, nie jednou.
    Pri osídlení Balkánu boli síce Sklavíni jednoznačne dominantným (možno až 90%) nositeľmi osídľenia Balkánu (východzia pozícia útoku Sklavínov bola dlhá dunajská línia od Vojvodiny až po Dobrudžu).
    Západoslovanskí Vinidi pritom pri osídlovaní Balkánu zohrali len okrajovú úlohu – zasiahli do osídlenia severného Balkánu iba relatívne úzkym a dlhým prienikom od Viedne – Devína, prejdúc na juh okolo hradby Álp – a boli tu zastúpení iba jediným kmeňom – Slovenmi.
    Slavóncov som v teórií zvažoval a Slavónci veľmi dobre zapadajú do „evolučnej teórie“ :
    Podobnosť mien Slovák a Slavón (nehovoriac o latiskom označovaní) síce vždy zvádzalo k ich zjednocovaniu ku Slovákom, ale
    Slavónci názvom skôr patria k Sklavínom a nie ku Slovenom.
    Práve písmeno a (Slavonia) a o (Slovenia) vysvetľuje , že Slavónci svojím jazykom a menom,(ktoré si ponechali z pôvodného pomenovania veľkého etnika Sklavínov) (podobne ako slovo Slováci sú reliktom pôvodného veľkého kmeňa Slovenov), patrili k južným, resp. južno-východným Slávom, Sklavínom…a že Slovenci (dnešní Slovinci) do dnešného Korútánska a Slovinska prišli nie z východu, ale zo severu a patria teda pôvodom k Vinidom, či k jeho podčasti – Slovenom.
    Nedá sa ináč vysvetliť, prečo si malý národ Slovincov napriek dlhej spoločnej hranici s južnými Slávmi vytvoril takú ostrú etnickú hranicu so srbochorvátštinou. Aj Brežinské pamiatky pôvodom z 10. stor. by už museli niesť Stanislavove južnoslovanské prvky. Pritom sú v nich neuveriteľne zjavné práve severné = slovenské prvky – čo Slovinci sami priznávajú.Jazyk Slovencov je teda pôvodom západoslovanský (slovenský). Je síce pravdou, že za 10 storočí absorboval mnohé prvky srbochorvátštiny, ktoré ho formálne priradili k južným jazykom, ale toto pridelenie dnes sami Slovinci po nájdení Brežinských pamiatok spochybňujú a hlásia skôr do západoslovanskej jazykovej skupiny. Odporúčam si toto overiť u slovinských historikov.
    Čo sa týka Poľanov – žili severnejšie od pôvodnéhoteritória Slovenov (oblasť Katowice-Krakow). Po odchode Slovenov na juh samozrejme obsadili Slovenmi vyprázdnené oblasti. Poľania teda postúpili na juh a dosiahli hrebene Karpát. Súhlasím s tým, že tieto hrebene po čase zväčšili jazykové diferencie medzi Slovenmi a Poľanmi,
    K vytvoreniu jazykovej diferenciácií v Panónií za 250 rokov oddelenia Avarmi:
    Za 250 rokov existencie Slovákov na južnej zemi (Báčka, Nadlac…) hovoria tunajší Slováci tak, akoby včera odišli od Modrého Kameňa, či Detvy, nehovoriac o nárečí sedmohradských Sasov, či spišských Nemcov -kde 700 rokoch konzervovalo reč odkliaľ pôvodne prišli. Úporná zotrvačnosť dialektov je oveľa väčšia, ako si mnohí myslia. Stanislavove rozdiely neboli teda spôsobené tým, že by sa jazyky tak rýchlo zmenili, ale tým, že rozdiely už dávno predtým boli vytvorené a boli len zakonzervované.
    Stanislavova hranica bola teda spôsobená nie zmenami, ale tým, že pri postupe na juh sa dve rôzne vetvy Slovanov dotkli a vznikla v mieste dotyku ostrá jazyková hranica.
    Stanislavova práce umožňuje zrekonštruovať, kam obe vetvy pri svojom postupe došli. Keby Balkán osídloval jednoliaty národ Sklavínov, slovinčina by neexistovala – hovorilo by sa tam tiež srbochorvátsky.
    Ešte k téme slovinského jazyka – Slovinci za pôvodný slovinský jazyk považujú ten , používaný v Koroške (čo je oblasť ležiaca v dnešnom Rakúsku – Korutánsku).
    Tento dialekt je vraj bližší slovenčine, ako chorvátštine.

  37. Anton Hrnko Anton Hrnko 25. apríla 2011 / 19:21

    Milan2,
    má to len jednu chybičku. Nikdy neexistoval slovanský kmeň, ktorý by sa sám volal Sklavini. Grécke Sklavenoi, Sklabenoi (čítaj sklavené) nie je nič iné ako prepis pôvodného slovanského Slovenin, Slovene. Neexistovali odlišní Sklavíni a Sloveni, boli len Sloveni, Anti, Spori a možno Vinidi (v tomto poslednom prípade sa skôr prikláňam, že išlo o nemecký názov k slovanskému Sloveni; podobne ako máme my Nemci k nemeckému Deutschen). Rozdielnosť medzi Slovincami a Chorvátmi väzí skôr v tom, že Srbi a Chorváti prišli spolu s Avarmi a boli z antského zväzu, kým Slovinci patrili k slovenskému (od Slovenin) zväzu.

  38. Avatar Milan2 25. apríla 2011 / 20:55

    Ak by pôvod (dnes) južných Slovanov bol rovnaký (Slovenin) ako nás Slovenov (aj Moravanov), tak to by znamenalo, že predkovia južnoslovanov pôvodne tvorili za Karpatmi územne oveľa väčší zväz Sklavínov – Sloveninov – územne by musel sídliť od Katowíc snáď až po Kišinew.
    Vtedy by sme nás Slovenov mohli pôvodom skutočne rátať k dnešným južnoslovanom.
    Mohlo to byť samozrejme aj takto – ale táto nová – variantná teória by nás pôvodom už veľmi vzďalovala pôvodom od Čechov .(Čo si neviem ani predstaviť, čo by dnes politicky znamenalo)
    Pokiaľ by sme my Sloveni mali iný pôvod ako Česi a rovnaký pôvod ako dnešní južnoslovania, tak potom aj dnešní Slovinci boli z toho istého etnika Sloveninov – ako aj ostatný základ južnoslovanov.
    Čiže to by nevysvetlovalo názor Slovincov – že ich reč je zaradením viac západoslovanská ako južnoslovanská.
    Moja teória osídlenia Balkánu dvoma prúdmi to logicky lepšie vysvetľuje.
    Ak by sme pripustili stotožnenie Slovenov so Sloveninmi – následne by to znamenalo vznik ďaľších otázok – ako napríklad by ste potom zdôvodnli vznik zálivu južnoslovanských nárečí v dolinách južného Slovenska?
    Moja teória ho dobre vysvetľuje, naznačená teória Sloven = Slovenin ho nevysvetluje, moja teória vysvetluje príčinu slovinčiny ako západoslovanského jazyka, naznačená teória Sloven = Slovenin to nevysvetluje …..
    Samozrejme sú teórie o 2. kolonizácií Balkánu Srbmi a Chorvátmi – Srbi vraj prešli na juh od Labe, Chorváti zase spoza Karpát, niekde z Haliče.
    To ale ešte viac komplikuje jazykovú históriu príčiny, prečo ich reč je spoločná – srbochorvátština je rovnaká aj pre Černohorcov, aj pre Bosniakov, aj Srbov aj Chorvátov. To ukazuje, že vplyv 2. kolonizácie (početne) nemohol byť veľký – ináč by to už vtedy rozbilo dnešnú jazykovú jednotu balkánskych Slovanov.
    Jedinou výnimkou je slovinčina, ktorá tam nepasuje – ale jej existenciu moja teória veľmi dobre vysvetluje.

    Čo sa týka slova Slovenin a jeho vyslovovaní Grékmi. Overoval som si to u Grékov. Gréci bez problémov vedia zopakovať aj zapísať slovo Slovené. Overím si to u odborníkov na starogréčtinu.
    Ak by sa to potvrdilo, tak slovo Sklavín, Sláv bolo skôr skutočné , pôvodné pomenovanie masy Slovanov útočiacich na Bizanciu po roku 580 a nie teoretické slovo Slovenin.

  39. Anton Hrnko Anton Hrnko 25. apríla 2011 / 21:13

    Čítate vy vôbec, čo píšem? V histórii nie je: „Čo by to politicky znamenalo!“. A ináč s koncepciou spoločného pôvodu aspoň stredných Slovákov s južnoslovanskými národmi prišiel už S. Cambel na začiatku 20. st.

  40. Avatar Milan2 26. apríla 2011 / 13:42

    To je nedorozumenie – nemal som na mysli pohľad do minulosť, ale práveže do budúcnosti – sú rôzne zoskupenia, aj extrémistické, ktoré také veci obratom využívajú pre svoje ciele – to som mal na mysli. Oproti teórií o jednotnom československom národe by tu bola teória odlišného pôvodu Čechov a Slovákov?
    K južnoslovanskému zálivu na strednom Slovensku ešte doplním – s nárečím Chodov na Šumave si Česi nevedia dať rady – stretol som sa v literatúre aj s teóriou, že Chodovia do Čiech prišli z juhu – od Dunaja – čo by veľmi netradičné prvky v tomto špecifickom českom nárečí, či reči, lepšie vysvetlovalo…
    Zdá sa, že v histórií 6. až 10. storočia je veľa neznámeho.

  41. Avatar Milan2 26. apríla 2011 / 16:17

    Pán Hrnko,
    nechcem Vás už k téme osídľovania Balkánu trápiť.
    Z Vašich odpovedí na moju teóriu (že Sklavi a Veneti boli dve odlišné etniká a že západný Balkán bol osídlený iným eltnikom ako južný a východný Balkán, je jasné, že na obdobie po roku 600 Vy máte iný názor.
    Aj by ma zaujímalo sformulovanie ešte raz Vašej predstavy.
    Ašte by ma zaujímalo, ako vysvetľujete vznik južnoslovanského zálivu na dnešnom strednom Slovensku? Podľa mojej teórie som si záliv vedel už vysvetliť ako časť línie etnickej hranice oboch etník, ale podľa vašej teórie už to vysvetliť neviem, keďže hovoríte že Sloveni a Slovenini boli pôvodom tí istí.

  42. Avatar Milan2 26. apríla 2011 / 16:55

    len na okraj – k pôvodu slova Tót, Tótok – čítal som zaujímavý príspevok jedného slovinského historika – celkom aj jeho teóriu prijímam:
    Píše, že slovom Tót boli Maďarmi nazvaní tí Slovania (v Panónií), ktorí patrili pod jurisdikciu Francskej ríše, mali kostoly ako v Nemecku, nemecké právo, kňazov, nemecký odev, zbrane…
    Z pohľadu Maďarov to boli Nemci, čiže Teutóni.
    Skreslením slova Teutón (od slova teutsch = národ, ľudia) vzniklo Teut, Tót….Paradoxne neskôr Maďari pre etnických Nemcov museli používať slovanskú výpožičkou Nemec / Nemeth.
    Tak neviem či sa s touto teóriou tiež stotožníte, alebo nie.

  43. Avatar Milan2 26. apríla 2011 / 17:02

    Slovo Tót vysvetlil prijateľne jeden slovinskí historik:
    Slovanov v Panónií nazývali starí Maďari ako Teutóni – vzhľadom na vizuálnu podobnosť s Nemcami, ku ktorých ríši Panónčania patrili.
    Slovo teutón, teutsch = deutsch = národ, ľud, Maďari postupne si zjednodušili na teuti a potom na tóti.
    Celkom sa s touto teóriou stotožňujem.

  44. Anton Hrnko Anton Hrnko 26. apríla 2011 / 17:50

    Milan2,
    dalo sa to aj v jednom poste. O Chodoch je viacero teórií. Ich dialekt vykazuje veľké zhody zo slovenčinou. Jednou z teórií je, že to boli presídlení Slováci z Moravy už po vzniku českého štátu.
    Takže, čo sa týka slovanského osídlenia Balkánu, musíme sa zbaviť predstavy, že novodobé národy sa sformovali z jedného etnického substrátu. V čase po rozbití sídelnej štruktúry Európy Hunmi a následne Germánmi sa dali do pohybu celé kmene, ale nie všetci z jedného kmeňa alebo kmeňového zväzu išli jedným smerom. Tak napr. Dulebov v historickej dobe nachádzame v Bielorusku, v oblasti srbského Belehradu, západne od Neziderského jazera i v južných Čechách; Chorvátov severne od Slovenska, vo východných Čechách, na Kryme i na Balkáne; Srbov v Raške, v Čechách i v Lužici a v povodí rieky Naab. Slovenov vidíme v Bulharsku a Macedónsku, v Slovinsku, na Slovensku, v oblasti Novgorodu i Štetína. Okrem toho na všetkých územiach bolo aj germánske, románske, ilýrske, grécke a iné obyvateľstvo. Ich miešaním vznikli moderné národy. Tento proces trval v Európe prevažne od 5. do 12. st. V prípade Slovenska (keď odhliadneme autochtónnu teóriu) registrujeme dva prúdy nových slovanských kolonistov – cez Karpaty a po Dunaji. Osobne si myslím, že práve tí, čo prišli po Dunaji – Sloveni – nám tu zanechali svoje meno.
    Čo sa týka názvu tót, nedávno zosnulý profesor Š. Onduš tvrdil, že je to staré pomenovanie (ešte indoeurópske) teut, ktoré pôvodne znamenalo ľud. V slovenčine je toto slovo dodnes živé v podobe cudzí. Slovenská šľachta, ktorá sa pridala na stranu nových prišelcov tak pomenovávala neurodzených príslušníkov svojho národa, čo Maďari chápali ako etnické pomenovanie. Ale aj ten nemeckývariant je zaujímavý. Osobne dávam prednosť prof. Ondrušovi.

  45. Avatar Milan2 26. apríla 2011 / 22:18

    Ďakujem, upresním ešte ten Dunaj:
    Zo zpráv byzantských kronikárov vyplýva, že pred rokom 580 Slovania ešte neprekročili Dunaj a žili pozdĺž celého severného brehu Dunaja – ktorý vtedy tvoril ostrú etnickú hranicu.
    Na južnom brehu Dunaja žili Romeri – latinsky hovoriaci obyvatelia a Gréci. Z kroník vyplýva, že Sklavíni na dolnom Dunaji bojovali s Antami s ktorými sa neznášali.
    Ako zvlášť zaľudnená z gréckych kroník vyplýva v dobe 580 – 610 n.l.oblasť dnešnej Vojvodiny.
    Železné Vráta ale na Dunaji tvorili na severnom brehu Dunaja pre pešo putujúcich Sklavínov neprechodnú baréru – takže tu proti toku Slovania sotva šli.Nad Železné vráta sa skôr dostali po prúde sedmohradských riek. Po príchode do Vojvodiny časť mohla zamieriť aj proti toku Dunaja na sever a došli na Slovensko – popri Ipľu a proti jeho prítokom sa dostali do dolín stredného Slovenska.

  46. Avatar jhugo 22. mája 2011 / 2:34

    Pán Milan, rád by som s vami podiskutoval…
    Slovania antický svet spočiatku veľmi neupútali. Jestvujú len sporadické
    zmienky napríklad o tom, ako Priskos, byzantský diplomat a dejepisec (jeho
    hlavným dielom sú Byzantské dejiny, z ktorých sa, žiaľ, zachovali len zlomky),
    putoval v roku 448 k Atillovi a akýsi „Skýti“ ho pohostili medovinou, „médos“;
    iný Byzantínec Jordanes opísal Atilov pohreb (zomrel roku 453) a slávnostný
    kar nad mohylou nazval „strava“. Obe slová sa chápu ako dôkaz, že byzantskí
    poslovia prišli medzi Slovanov.

  47. Avatar jhugo 22. mája 2011 / 2:39

    Pán Milan, rád by som s vami podiskutoval…
    Prokopios opísal aj ďalší vpád, ktorý sa odohral len o rok neskôr:
    „Veľké množstvo Slovanov vpadlo do Ilýrie a spôsobilo tam neopísateľnú
    hrôzu. Cisár Justinián poslal proti nim vojsko, napriek tomu títo barbari po-
    kračovali v páchaní násilností. Dlho trvalo ich rabovanie, a až keď pokryli cesty
    mŕtvolami, vzali do otroctva nespočetné davy ľudí a všetko vylúpili, lebo nik
    sa proti nim nepostavil, vrátili sa domov so všetkou korisťou.“
    No nielen Prokopios, aj Ján Efezský nazval Slovanov „prekliatym národom“,
    ktorý v roku 581 dobyl mnoho miest a pevností, spustošil kraj, povraždil obyvateľstvo,
    „a ajhľa, ešte dnes bývajú v rímskych provinciách bez starostí a strachu,
    plieniac, zabíjajúc a páliac, nadobudli bohatstvo, majú zlato, striebro,
    čriedy koni, množstvo zbraní a naučili sa viesť vojnu lepšie ako Rimania“.

  48. Avatar Milan2 24. mája 2011 / 22:00

    Jasné, rád, môžeme podiskutovať, najlepšie nad mapami….
    Čo sa týka Sklavínov – ….ešte dnes bývajú v rímskych provinciách bez starostí a strachu, plieniac, zabíjajúc a páliac, nadobudli bohatstvo, majú zlato, striebro, čriedy koni, množstvo zbraní a naučili sa viesť vojnu lepšie ako Rimania…
    Áno, tento „hogonfongšág“ Sklavínov bol impozantný – 3 x väčší ako o 300 rokov neskôr u Maďarov. Dnes je pred verejnosťou skrytý a žiadne turule, žiadne sochy, oslavy…..
    Národ Prokopiosa,a Jána Efezského – Gréci sa ale za dobytie svojej obrovskej krajiny zaujímavo pomstil – slovo Sclabos (názov veľmi zdatných a úspešných dobyvateľov) exportovali do Európy ako označenie (paradoxné) pre otrokov.“Otroci“ si v ich krajine ale žijú doteraz a užívajú si dary územia z ktorého boli Gréci vyhnaní.
    Ja si ale myslím, že s touto skupinou Slovanov (Sklavinov) my nemáme veľa spoločného – jedná sa o vetvu Slovanou oddelenú od predkov západných Slovanov – Vinidov dávno pred rokom 500 , idúcu si svojou cestou.
    Ešte k poznámke p. Hrnka z 27.4. a k Slavóncom – ja osobne ich nepokladám za Slovenov.
    Ak tam aj niekedy nejakí zablúdili, boli tam rýchlo tak číselne prevrstvení Sklavmi (Chorvátmi), že sa sa o nich nedá hovoriť. Práve ostrá hranica so slovinčinou a vždy tu dominanujúca južná reč Slavóncov to dosvedčuje.

  49. Anton Hrnko Anton Hrnko 25. mája 2011 / 21:31

    Milan,
    už som Vám povedal, že žiadni osobitní Sklavíni neexistovali. Je to len prevzatie názvu Slovenin, Slovene do gréčtiny, kde muselo dôjsť k medzi s a l. Keďže vtedajšie slovanské o sa vyslovovalo podobne ako ruské neprizvučné o, vzniklo z toho slovo sklavinoi,Slovania. A keďže naši grécki priatelia slovanských zajatcov hodne predávali do otroctva, prenieslo sa v latinskom svete ono sclavus aj na pomenovanie otroka podobne ako sa slovo Cigán transformovalo aj na klamára. Neviďte za všetkým sprisahanie!
    Nuž, a myslieť si môžete, čo chcete, dôležité sú dôkazy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *