Čertovo kopýtko dvojitého občianstva

„Tak nám ten zákon predsa prijali“ – komentoval by Jozef Švejk stav po hlasovaní v maďarskom parlamente 26. mája 2010. Treba len dúfať, že svet sa za tých cca 100 rokov natoľko zmenil, že nerozumné konania hocikoho v stredoeurópskom priestore už nemôžu mať také dôsledky, ako keď hrdina románu Jaroslava Haška predniesol pamätnú vetu: „Tak nám zabili Ferdinanda“. Áno, sú rôzne druhy atentátov a nemusí vždy pri nich tiecť krv. Avšak všetky obdobné činy mávajú obvykle ďalekosiahle dôsledky, často také, ktoré si nikto – vrátane ich iniciátorov – možno ani neželal. To, čo sa udialo v maďarskom parlamente, tiež možno zarátať medzi atentáty; v danom prípade za atentát maďarskej politickej elity na dobré susedské vzťahy a určite nielen so Slovenskom.
V tejto súvislosti ma priam zaráža písanie tlače na Slovensku i konanie niektorých slovenských politických síl, ktoré si nevšimli, že v konaní maďarského parlamentu už nejde o bežné politické rozhodnutie, ale o kvalitatívne iný prístup k riešeniu bežných záležitosti, ktorý nerešpektuje nielen partnera, ale celý systém medzinárodných vzťahov. Otrepané tvrdenia našich mainsteamových novín a televíznych staníc, že reakcia slovenskej vlády a slovenského parlamentu sú „predvolebným hraním maďarskou kartou“ alebo dokonca šírením protimaďarských nálad, hraničí s podozrením, že v tomto prípade už nejde o žurnalistiku, ale o dobre platených „agentov vplyvu“ cudzej moci, nie príliš priateľsky naklonenej Slovensku. Je predsa nemožné, aby vám susedný štát doslova proti všetkým zvykom dobrých susedských vzťahov a v rozpore s medzinárodným právom anektoval občanov a aby ste vy neprijali proti tomu relevantnú odpoveď. Len skutočný nepriateľ Slovenskej republiky môže takéto konanie nazvať „hraním maďarskou kartou“. Už sa nehrá žiadnou kartou, už nejde o povestnú gombičku, ale o priame atakovanie integrity Slovenskej republiky, v tomto prípade integrity jej občianstva.
Keď robia dvaja to isté, nie je to obyčajne to isté. Touto starou múdrosťou možno odbaviť všetky nenáležité tvrdenia o tom, že však aj Slovenská republika uznáva dvojité občianstvo. Prečo potom jej predstavitelia namietajú dvojité občianstvo Maďarskej republiky pre slovenských občanov, pýtajú sa mnohí. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Preto, že Slovenská republika nedáva občianstvo ľuďom, ktorí nikdy slovenské občianstvo nemali alebo ktorí sa na Slovensko neprisťahovali a neprešli u nás naturalizačným procesom. Nikoho na Slovensku nenapadlo a ani nenapadne dávať občianstvo na etnickom princípe na území druhých štátov. Dvojité občianstvo u nás majú len tí, ktorí niekedy naše občianstvo mali a boli oň v rozpore prirodzeným právom obratí, alebo tí, ktorí sa na naše územie trvalo prisťahovali a mienia tu žiť. V tom prípade naše orgány netrvali na zrieknutí sa pôvodného občianstva. Iní spôsob dvojitého občianstva naše právo nepozná.
Maďarský zákon sa však odvoláva na zákonodarstvo neexistujúceho štátu, ktorého nie je výlučným právnym následníkom. Porušuje tým Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá jej prisúdila zodpovedajúcu časť územia bývalého Rakúsko-Uhorska i s patričným obyvateľ-stvom. Rovnako porušuje Parížsku mierovú zmluvu, ktorá v celosti prevzala Trianon a navyše zakázala akúkoľvek iredentu i revizionizmus. Ako ináč ako revizionizmus a iredentu možno nazvať tento maďarský zákon, keď chce revidovať mierové zmluvy v ich podstatnej časti – príslušnosti občanov ku krajine. Taktiež porušuje dohovor MR a ČSSR č. 37/1961 Zb. o tom, že vo vzťahu MR a SR sú vylúčené dvojité občianstva. Jednoducho momentálna maďarská politická elita sa rozhodla svojím zákonom nerešpektovať nič z toho, čo zabezpečilo mier v Európe na dlhých 65 rokov. Môže toto zodpovedná vláda Slovenskej republiky ignorovať? Kam to všetko povedie? Nazvať slovenskú odpoveď za „hranie maďarskou kartou“ môže len ten, kto sa stotožnil s plánmi Maďarska, alebo absolútny hlupák, ktorý je úplne dezorientovaný!
Pri posudzovaní konania hocikoho nemôžeme obísť okolnosti, ktoré sprevádzajú jeho konanie, najmä ak sa sám podieľal na ich vytvorení. Aby sme pochopili, v akých okolnostiach bol prijímaný uvedený maďarský zákon o dvojitom občianstve, musíme zájsť hodne ďaleko; až do 18. storočia. Vtedy si maďarské politické elity zaumienili totálne maďarizovať mnohonárodné Uhorsko, v ktorom Maďari tvorili niečo okolo tretiny obyvateľstva. So zarytou dôslednosťou tento projekt realizovali najmä po rakúsko-maďarskom vyrovnaní roku 1867. Výsledkom ich politiky bolo, že „objekty maďarizácie“ vzali svoj osud do vlastných rúk a roku 1918 dali definitívne zbohom krajine, ktorá otvorene a nezakryto vykonávala voči ním politiku etnocídy. Maďarské politické elity sa všemožne snažili zvrátiť rozhodnutie národov oslobodiť sa spod panstva etnocídneho režimu, ale nakoniec museli kapitulovať a podpísať roku 1920 Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá dala bodku za ich snom „kývať Európou, keď nás bude 15 miliónov (J. Andrássy)“.
Hneď po podpísaní Trianonskej mierovej zmluvy rozpútali maďarské politické kruhy zúrivú revizionistickú a iredentistickú kampaň, ktorá bola založená na dvoch lžiach. Jednou lžou bolo to, že stotožnili Maďarsko s Uhorskom a tvrdili, že nie utláčané národy, ale nespravodlivé veľmoci rozbili „tisícročný maďarský štát“, že Maďarsko bolo nespravodlivo potrestané za vojnu, ktorú údajne nezavinilo, že Maďarsko stratilo dve tretiny svojho územia a obyvateľstva. Absolútne ignorovali skutočnosť, že to boli práve oni a ich predkovia, ktorí celú tragédiu pre maďarský národ súvisiacu s porážkou v prvej svetovej vojne zapríčinili. Druhou lžou, ktorú šírili po svete, bolo tvrdenie (podobne ako dnes), že príslušníci maďarských menšín v nástupníckych štátoch sú surovo utláčaní a ohrozovaní v svojej identite. Keďže demokratické európske národy im na tieto lži nenaleteli, maďarské politické elity naskočili na vlnu revanšizmu, ktorú v 30. rokoch minulého storočia predstavovali nacisti na čele s A. Hitlerom.
Budapešť bola prvým štátom, ktorý uznal legitímnosť hitlerovského režimu v Nemecku, a jedným z najhorlivejších podporovateľov jeho revanšizmu. Pevne dúfala, že s Hitlerovou pomocou aj oni budú môcť realizovať svoj program integrálnej revízie, teda vytvorenie veľkého Maďarska v hraniciach bývalého Uhorska. K tomu slúžila aj zúrivá veľkomaďarská propaganda pod heslami Minden vissza (Všetko späť)! a Nem, nem, soha (Nie, nie, nikdy)! Horthyovský režim staval okázalé revizionistické pomníky a všetky svoje neúspechy zdôvodňoval tým, že vraj stratil svoje historické územia. Aby odvrátil pozornosť bežných občanov od sociálnej biedy a politickej neslobody vytvoril predstavu o raji na zemi, ktorý nastane po naplnení cieľov revízie. Aj na to mal heslo v podobe Csonka Magyarország nem ország, nagy Magyarország az Menyország (Okyptené Maďarsko nie je štát, veľké Maďarsko je nebo)! Kde to všetko skončilo, vieme. Krajne pravicový horthyovský režim zaviedol štát do nezmyselnej vojny s desiatkami tisícov zahynuvších Maďarov a nakoniec aj sám bol vystriedaný radikálnymi stúpencami F. Szálasiho (ináč mávajúcimi tými istými vlajkami ako dnešné Maďarské gardy a Jobbik), ktorí už nevraždili len židov a ostatné „menejcenné rasy“, ale aj svojich „zradcov“.
Skúsenosť z druhej svetovej vojny primäla národy urobiť opatrenia, aby sa už podobné situácie nemohli zopakovať. Jedným zo zásadných bol aj zákaz iredenty v aktuálnom čase i do budúcnosti pre Maďarskov v mierovej zmluve z Paríža. Po upokojení povojnových pomerov aj vtedajšie Česko-Slovensko upustilo od domnienky, že obyvatelia južného Slovenska maďarskej národnosti prijali v čase okupácie dobrovoľne maďarské občianstvo a prestalo ich považovať za cudzincov na česko-slovenskom štátnom území. Aj vtedy totiž dobrovoľné prijatie občianstva cudzieho štátu znamenalo stratu toho pôvodného. Neskoršie sa príslušníkom maďarskej menšiny vrátili všetky národnostné práva v rozsahu, ktoré nie sú celkom obvyklé v Európe. Takže aj dnes je príslušník ktorejkoľvek menšiny na Slovensku plnoprávny a rovnocenný občan s vysokým štandardom národnostných práv.
Roku 1989 sme všetci dúfali, že sa oslobodíme z pút minulosti a v občianskej zhode pripravíme šťastnejšiu budúcnosť pre seba i naše deti. Málokto by bol ochotný pripustiť, že s odvrhnutím komunistickej totality sa spochybnia aj všetky tiet hodnoty a zmluvné záväzky, ktoré znamenali pre Európu od roku 1945 mier až po našu generáciu. Len neveriacky sme prijímali tendencie nových maďarských politických elít ako vo vlastnom Maďarsku, tak aj u nás, ktoré spochybňovali základy povojnového mierového usporiadania. Ako studená sprcha na nás pôsobili vyhlásenie prvého nesocialistického premiéra Maďarska J. Antalla, že sa cíti premiérom 15 miliónov Maďarov v „Karpatskej kotline“. Aj toto je jedna z ďalších iredentistických a revizionistických lží maďarskej propagandy, pretože v oblasti stredného Dunaja nikdy nežilo a nežije 15 miliónov Maďarov. Podľa všetkých prístupných štatistických údajov žije v Maďarku a v štátoch s ním susediacich maximálne 12,5 milióna príslušníkov maďarského etnika a to musíme zarátať aj tých, čo sa z nejakých dôvodov za Maďarov do štatistiky neprihlásili.
Slovensko nemôže pri hodnotení prijatého zákona o dvojitom občianstve ignorovať historické súvislosti a v akom ovzduší sa uvedený zákon prijímal. My nemôžeme nevidieť, že od dôb J. Antalla sa situácia v Maďarsku v smere nerešpektovania medzinárodno-právne daného stavu výrazne radikalizovala a silne pripomína časy z medzivojnového obdobia, keď maďarská iredenta a revizionizmus prekvitali. My nemôžeme nevidieť, že za prvej vlády dnešného dezignovaného premiéra Maďarska V. Orbana došlo k obnoveniu všetkých iredentistických pamätníkov v Maďarsku, ktoré boli postavené za Horthyho a odstránené po vojne. My nemôžeme ignorovať, že dnešná vláda v Maďarsku ignoruje všetko to dobré, čo vo vzájomných vzťahoch bolo vybudované, že ignoruje nielen medzinárodné zmluvy, ale aj zmluvy, ktoré podpísalo so Slovenskom. Jednoducho našou povinnosťou je brániť suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky i integritu nášho občianstva. Nikto nesmie prísť loviť do nášho „rybníka“ bez nášho povolenia. To by mohlo byť jasné aj niektorým našim žurnalistom a to nehovorím o politikoch. Lebo povedať pytliakovi, ako to robí jedna naša pravicová politická strana, že rybník je náš, a nechať ho tam loviť je veľmi zvláštna politika.
Slovenská republika je demokratický štát. Nikoho predsa nemôže nútiť, aby bol proti svojej vôli slovenským občanom. Na druhej strane však musí trvať na základnej povinnosti každého svojho občana, aby bol voči nej lojálny. Len lojalita občanov voči štátu totiž môže zabezpečiť to, aby si štát svoje povinnosti voči svojim občanom mohol plniť. Preto prijatú novelu slovenského zákona o občianstve pokladám za najlepšiu odpoveď všetkým pytliakom, ktorí by chceli loviť v našom rybníku. Som presvedčený, že obrovská väčšina slovenských občanov bez ohľadu na národnosť pokladá Slovensko za svoju vlasť a spája svoj osud s jeho úspešným napredovaní. Všetkým ostatným, ktorým sa to nepáči, musíme dať možnosť výberu. Takúto možnosť dávajú napr. Česko, ale aj model európskej demokracie Nemecko. Jednoducho slovenskí občania potrebujú pokoj a myslím si, že súčasná vláda a parlament sa im v prijatom zákone pokúšajú toto zabezpečiť. Žiaľ, asi nemôžeme dúfať, že „skvelý“ Viktor a jeho spolustraníci v jednej na Slovensku pôsobiacej strane nám dajú pokoj. Musíme sa pripraviť na dlhý zákopový boj, v ktorom – ak budeme v zásadných otázkach jednotní – nemôžeme neuspieť.

40 Responses

  1. Attila 31. mája 2010 / 19:52

    Vázeny Pán Hrnka,

    Písete vela múdrych viet, avsak viete, do trianonskej zmluvy neexistovalo ziadné Uhorsko. To je len ídea, alebo presnejsie fikcia. Bol to stát, ktory sa nazyval Madarské královstvo a územia patriace madarskej korune. Tie posledne menované boli napríklad Chorvátsko, Sedmihradsko a prípadne aj iné. V rámci Madarského královstva zili samozrejme aj slováci, hlavne v severnych, hornatych oblastiach, ale aj inde. O Velkej Morave, rísi avarov, hunov, rímanov, gepidov, atd.., je mozné písat historické diela, avsak o to teraz tiez neide. Ale nemá zmysel polemizovat ani o Uhorsku, ktoré ste si vymysleli len vy. Rumuni, Juzny slovania, rakúsania, ani celá Európa ten pojem nepoznajú. Predstavte si, ze rumuni si myslia, ze sedmohradsko bolo stále pod rakúskou nadvládou. Právo na sebaurcovanie národov nikto nepopiera, avsak po prvej a druhej svetovej vojne islo o nieco iné. Ak by islo o to, tie hranice by urcite boli inde, a Slovensko by nemalo problémy s tou strasnou, arogantnou, iredentnou národnostou.

    s pozdravom

  2. Anton Hrnko Anton Hrnko 31. mája 2010 / 20:19

    Milý Attila,
    ďakujem za názor, ale je úplne nesprávny. Štát, ktorý založil kráľ Štefan I., nemal zo začiatku jednoznačne jasné meno. Volali ho Panónia, objavuje sa aj názov Slavonia (nemyslí sa tým neskoršia Slavónia). Postupne sa uplatnil názov Hungaria, po Slovensky Uhorsko. Termín Magyarország, resp. Magyar Kiralyság je pomerne mladý. Zavedený ako oficiálny názov bol podľa mojich vedomostí až r. 1842 v období nastupujúcej maďarizácie, ale nevyjadroval skutočné zloženie krajiny a ani jej dejiny, lebo Maďari boli v Uhorsku v menšine oproti ostatným obyvateľom, ktorí zmenu Uhorska na Maďarsko neakceptovali.. Dovtedy to bola Hungaria, Regnum Marianum, kráľovstvo Panny Márie, ktoré oficiálne rešpektovalo mnohonárodnostné zloženie krajiny. Uhorsko zaniklo 14. novembra 1918, keď bola vyhlásená Maďarská republika. Maďarské kráľovstvo vzniklo až roku 1920 (alebo 1919 neviem presne) po tom, ako sa ujal moci admirál Horthy. Uhorské kráľovstvo a Maďarské kráľovstvo sú dva odlišné pojmy, aj keď v maďarčine sa to zámerne neodlišuje. Medzinárodné právo to však odlišuje veľmi presne. Uhorsko nikdy nebolo Maďarským kráľovstvom. Rovnako Uhorsko nezaniklo Trianonom roku 1920, ale uplatnením sebaurčovacieho práva národov, vrátane národa maďarského roku 1918. A nakoniec. Nuž viete, hranice určuje víťaz alebo vládnuci národ. Roku 1867 sa vládnucim národom v Uhorsku stali Maďari. Mali na to 50 rokov, aby určili hranice v kráľovstve tak, aby im vyhovovali. Som presvedčený, že keby v Uhorsku bol vyznačený samosprávny celok slovenský, ako to od r. 1848 žiadali Slováci, všetci – vrátane víťazov – by ho museli rešpektovať. Vládnuci Maďari v Uhorsku nielenže odmietli vytýčiť hranicemedzi národnosťani, ale sa ich snažili aj surovo maďarizovať. Nemožno sa preto čudovať, že národnosti sa postavili proti Uhorsku a opustili ho. Rovnako sa nemožno čudovať, že keď boli na strane víťazov, si hranice určili také, ktoré vyhovovali im.
    Hranice sa obyčajne dajú zmeniť iba vojnou. Myslím si, že žiaden rozumný Slovák a ani Maďar si takéto riešenie neželá. Európska únia namiesto zmeny hraníc ponúka odstránenie hraníc. Myslím si, že Schengen vytvoril dostatočný priestor na to, aby sa dali prekonať rozdelenia, vytvorené v čase existencie víťazov a porazených. Súčasný maďarský premiér však chce opäť hrať na víťazov a porazených. To nie je správna cesta, lebo ako povedal slovenský básnik P. O. Hviezdoslav v Krvavých sonetoch, môže to skončiť nasledovne: „Ach beda, beda porazeným a v mene pomsty beda víťazom.“ Toto chceme? Ja si myslím, že na oboch stranách Dunaja by sme sa mali usilovať o úplne niečo iného! Nie vytvárať nové trecie plochy, nie pokusy o zmenu daného formou víťaz – porazený. Naším cieľom by malo byť víťazstvo pre všetkých. Ale to politika Orbána nesleduje. Ani v r. 1914 Štefan Tisza, ani r. 1939 Mikloš Horthy si nemysleli, že vojna dopadne tak, ako dopadne. Orbán určite sleduje svojím smerovaním ku konfliktu určité ciele. Kde je záruka, že nedopadne ako Tisza a Horthy? Je to pre Maďarov alternatíva pre budúcnosť? Nebude lepšie, keď spoločnými silami prekonáme historické traumy a krivdy? Čo núka Orbán slovenským Maďarom? Poviem vám to na rovinu. Núka im postavenie, aké mali v Česko-Slovensku v rokoch 1945 – 1948! Skutočne o to slovenskí Maďari stoja? To chcú byť opäť cudzincami na vlastnej zemi s neistým osudom? Ja si myslím, že SR je dobrou matkou všetkých svojich občanov a že môžu byť aj dobrí príslušníci svojej národnosti i dobrí občania SR. To sa nevylučuje. Prekáža to len tým, ktorí si znárodnosti robia živnosť! Áno, aj na Slovensku sú Slováci, ktorí sú Slovákmi z povolania.Rovnako sú tu Maďari z povolania. Ale myslím si, že títo plateni Slováci a platení Maďari sú na škodu obom spoločenstvám.

  3. Attila 1. júna 2010 / 8:45

    Vázeny Pán Hrnko,

    Dakujem za odpoved. Je v nej vela vecí, kde sa nase názory zhodujú. Avsak vychodisková vec s tym Uhorskom je úplne falosná. Prvym králom, ktory urcite nebol madarom, a ktory vo svojich zmluvách aj vypredával madarské záujmy v prospech Habsburgovcov (nástupcovia madarského trónu v prípade jeho smrti), bol Zigmund Luxembursky avsak ze by pomyslal nad tym ze by sa nedal volat aj rex hungariae, to neprichádzalo do úvahy. Z madarského trónu sa dokonca dostal az na trón Rímsko-Nemeckej ríse. A napokon Habsburgovci museli cakat este asi 100 rokov, az kym sa uchopili moci (vpád turkov do strednej Európy) . V rámci Rakúskej monarchie, vsak madarské královstvo pretrvávalo nadalej. Rakúskí cisáry boli korunované aj za madarskych králov, hoci uz madarmi neboli. Vtedy madarské královstvo zaberalo hlavne dnesny Burgenland, dnesné Slovensko, Podkarpatie v dnesnej Ukrajine. Ze tieto oblasti vtedy dokonca prezívali rozkvit hospodárského a kultúrneho zivota.
    V tom máte pravdu, ze obdobie madarizácie, hlavne medzi 1867 az 1918 bolo obdobím, na ktoré za súcasnych okolností by madari urcite nemohli byt hrdí. V tom ohlade a v tej dobe vsak neboli na tom lepsie ani iné státy. Co sa tyka povojnového obdobia, doslo v madarsku k vyhláseniu republiky, detronizácii Habsburgovcov, detronizácii Karola IV. Po období I. Madarskej republiky sa uchopili moci komunisti na jar 1919 a vyhlásili Madarskú republiku Rád.Tá trvala len nieco viac ako pol roka, potom na jesen sa zacala formovat nová vládnuca moc Horthyovcov, ktorá opat obnovila najprv demokratickú republiku a po niekolkych mesiacoch zase Madarské královstvo, avsak bez Habsburgovcov a bez krála. Karol IV. sa pokúsil o návrat na trón, avsak ten uz mu nepatril, kedze bol korunovany za spolocnej monarchie, ktory zanikol. Samozrejme situácia bola velmi zlozitá, nic nebolo také jednoznacné, akym sa zdá po tych 90- 100 rokoch z historického nadhladu. A pritom Madarsko a madarmi obyvané oblasti boli takmer stále pod vojenskou okupáciou zo strany susednych státov.
    Trianonská zmluva bola pripravená uz najmenej rok pred jeho podpísaním ( az na minimálne zmeny) bez toho, ze by sa na rokovaniach mohli zúcastnit predstavitelia madarského státu. Vyjadrovat,uplatnovat madarské stanovisko vóbec nebolo mozné. Bolo to ozajstné saskovanie. Rakúsko- Uhorská (Madarská) monarchia zanikla, historické Madarské královstvo zaniklo, a to v tom case asi aj bolo nutné z historického hladiska. Avsak vytváranie hraníc bolo nieco iné, bol to diktát, zalozeny na viacerych zámeroch a klamstvách velmocí a politikov následnych státov. Najvacsiu vinu na tom majú velmoci, ktoré zasiali semienka nenávisti, ktorá vyústila v dalsiu vojnu. Právo na sebaurcenie národov nikto nepopiera, avsak napríklad vznikol stát Cesko-Slovenská republika, kde z 13,5 millióna obyvatelov bolo asi 2,5 mil. nemcov, 1 mil. madarov, 250000 poliakov, 500000 rusínov a niekolko inych mensích etnickych skupín. Aky ze to bol stát národa ceského a slovenského na základe Wilsonovych princípov ? A ze hranice sa dajú menit len vojnami? Absolútna pravda to tiez nie je. Dajú sa menit kúpou oblastí, zmluvamy, referendami, atd…Z národov sa mózu stat národnosti a opacne, a to by este bolo v poriadku. Avsak asimilacné zámery máte nadalej také isté, aké madari mali pred 100 rokmi, to nie je anachronizmus? Velmoci majú vzdy radi, ked malé národy, malé státy si nerozumia, ved je to dókazom, ze sme na nich závisly, cakáme od nich verdikt. Dajme si navzájom ruky, úctu jeden k druhému, nebojme sa kulturálnej, politickej pestrosti. Ved máme vela spolocnych, aj tá história, hoc je spekulatívna, ale je nasa, aj problémy v súcastnosti, aj budúce sú dost podobné.

    s pozdravom

  4. otokar 1. júna 2010 / 9:13

    Pán Atilla,
    27.2.08 Literány dvoj-týždenník,Anton Hrnko: „Ako si chránime svoje poklady.“
    Str 4. uvádza: „… Treba hneď na začiatku povedať, že Slováci nikdy nežili len na území ohraničenom dnešnými slovenskými hranicami.
    Ba dokonca treba povedať, že pred príchodom akože ?“starých „Maďarov“? územie, na ktorom sa formovalo slovenské etnikum, bolo niekoľkonásobne väčšie ako súčasné Slovensko (Pannonia, Sclavonia, Ugoria). Ale aj neskôr Slováci žili nielen v celom Uhorsku, ale aktívne si osvojovali bližšie i vzdialenejšie krajiny. Zápecníctvo, domasedstvo nikdy neboli všeobecnou vlastnosťou Slovákov.
    Je zaujímavý napr. údaj z 18. a začiatku 19.storočia, podľa ktorého len Slováci a Sasi (Sasi hovorili dialektom Sclavónie-Lužickou srbštinou) žili vo všetkých mestách Uhorska.
    (Otázka: A kde boli „Maďari“ dovtedy?)
    Je len samozrejmé, že v tomto období pomenovávali Slováci okolie, v ktorom žili, svojím jazykom…“

    „V rokoch 1667 aż 1669 postavili jezuiti na Veľkej Skale nový klástor v …. Pocet novicov, ktorí sa hlásili (alebo ich zapísali) ako „Hungarus“ bol 971, za
    „Slavus“ alebo „Pannon“ 138, za „Germanus“ z Uhorska 36. Ostatní, t. j. 579
    pochádzali z iných oblastí Rakúskeho cisárstva. Nie menej je zaujímavé v tejto
    súvislosti aj národnostná otázka trenčianskeho noviciátu: Z územia dnešného
    Slovenska bolo prijatých 741 novicov-školastikov, čo tvorí 43% celkového počtu prijatých. Z toho bolo Slovákov (a Panónov) 138, Uhrov („Hungari“) 580
    Nemcov („Germani“) 23.
    Uhrov, čo nevedeli po maďarsky, alebo len čiastočne, bolo 257. Slovenčinu
    uvádzali na prvom mieste s maďarčinou („bene“) 52. Z toho sa dá usudzovať s
    istou pravdepodobnosťou (najmä keď sa vezme do úvahy pôvod), že Uhrov, čo
    neboli Maďarmi, bolo 309. Maďarov-Uhrov zo Slovenska bolo teda 271. Uvádzali maďarčinu rovnocenne so slovenčinou („bene“) 196. Vedeli aspoň čiastočne po slovensky („parum, mediocriter, infra mediocritatem, supra mediocritatem“) 200.
    … jezuiti.sk/admin/dok/4994557fc5a32.pdf
    Odporúčam si to prečítať, koľko Hungarusov vôbec vedelo po maďarsky.

    Ale to podstatné je Hongrois Franz Liszt s jeho mnohokrát zaznamenaným výrokom:
    „JE SUIS HONGROIS“…. MAIS JE NE PARLE PAS HONGROIS
    „Som Uhor, ale nerozumiem po maďarsky.“
    „Magyar vagyok, nemírten magyarulny“-??? No nie je to priam úchvatné?“

    Matične spisy / N℗arodn℗i kalend℗ar: na obyčajn℗y, 365 dn℗i maj℗uci rok po naroden℗i Krista P℗ana .., Band 1, Matica Slovenska (Košice) , Krěm℗er, 1865
    S. 274-275 sú v stati: XVI. Rozličné zajímavé kratšie zprávy,(Sostavil Mich. Chrástek)
    Str.274 uvedené:
    „*Fr.Liszt. Svetoznámy hudec, Fr.Liszt, krajan náš, ktorý kde a kedykoľvek vystúpil, všeobecný potľask dosiahol, od nektorého času o samote žil v kláštore dominikánskom, neďaleko Ríma na Monte Mario, a kolovala povesť, že vezme na sebä rúcho dominikánske. Medzitím stalo sa, bez toho, žeby sa kto bol o tom popredku dozvedel, že arcibiskup Hohenlohe, veľkoalmužník Jeho Svätosti pápeža, udelením mu tonsúry prijal ho do stavu kňažského, ba už i menšie posvätenie obdržal. Odvtedy býva vo Vatikána a vídať ho v Ríme chodiť v rúchu svetského kňaza., v mes. auguste t.r. prišiel do Pešti k hudobnej slávnosti, aby osobne riadil svoju vlastnú znamenitú skladbu: „Svätá Alžbeta.“ Po svojom z Uher do Ríma návrate mal nastúpiť úrad riaditeľa pápežskej kapelly vo chráme sv Petra. Výššie posvätenie nehodlá vraj prijať. Liszt složil a vydal mnoho znam.diel, medzi nimi k tisícročnému jubileumu pokresťanenia Slovanov zvláštni sbor pre mužské hlasy, ktorý sa najsamprv v pôvodnej slovanskej osnove prevodzoval 1863. v Ríme v slov. chráme (San Girolamo die Schiavoni a ripette), a ktoréhož osnova počína slovy: „Slavimo Slavu, Slaveni.“

    Pán Atilla a ešte sa aj Vás spýtam:
    Uveďte nám jedného, jediného skutočne etnického Magyara z obdobia pred Košútom a aj krátko po ňom.
    Pod pojmom „etnický Magyar“ mám na mysli osobu, ktorá si nemusela „znovuobnovovať svoj zabudnutý materinský jazyk“ a ktorá teda nespadá do kategórie „Maďar voľbou“.
    Alebo ináč, lepšie povedané, ktorej jej mater spievala uspávanky v maďarskom jazyku.

    Franz Lisszt vo svojom dodnes cenzurovanom diele
    :„Les bohémiens et leur musique en Hongrie“ dáva jasnú a jednoznačnú kvalifikovanú odpoveď,
    že ako Bohémiens, taka aj Magyariens nemali vlastnú etnickú hudbu a teda nemali ani uspávanky v maďarskom jazyku.
    Projekt „Magna Madžárie“, ako aj „Magna Bohémie“ , ako aj ďalšie nemenované,
    narazil na zásadný problém, mentalizačný problém, absenciu etnickej hudby!
    A náš Hongrois-Slovák Franz Liszt tento problém jasne definoval a ohraničil v uvedenom diele.

    Pán Hrnko,
    teraz tu na Vašom blogu, nielen Vy sám, vidíte, aké zmetky a nedorozumenia vyrába nesprávny preklad „Uhor-Maďar“ a kam až to všetko vedie.
    „Uhorské kráľovstvo“ bolo plánom „Veľkej Magyárie“ postavené na zlúčení Panónie,
    prezentovanej (nesprávne!)„arpádovskými brvnami“ (bol to kráľovský znak Panónie) a Ugórie-Uhorska, prezentovanej dvojkrížom na trojvrší.
    Nepíšte o Uhorsku, keď to bolo „Magyarské kráľovstvo“-Madžária, po roku 1867!
    Atilla má v danom prípade pravdu!

  5. Attila 1. júna 2010 / 12:17

    Vázení Páni,

    Vidím, ze skolovaní a múdry ludia polemizujú tu o dólezitych veciach, a to je dobré. Dialektika vraví, ze vsetko je v pohybe, vsetko sa mení. Ked to bolo tak v minulosti, urcite to bude tak aj nadalej.
    Kto bol a kto je madarom, kto je zidom, kto cigán, kto róm? Vsak si nemyslíme, ze odpoved je jednoduchá. Podla pleti, mena, nábozenstva, státného obcianstva sa to zistit urcite nedá. Podla materinskej reci (tá je uz velmi vzácna vec, to si uvedomujeme vsetci, vsak?) by som to urcoval tiez len velmi globálne. Kto by nepoznal madara, slováka, ktorí uz neovláda, alebo nehovorí jazykom jeho predkov. A stratil tym úplne svoju národnú identitu? Podaktorí áno, iny zase nie. Treba sa nad tym zamysliet velmi hlboko. Scítania obyvatelstva v rokoch 1870-1890-1910 stále vykazovali vacsinu slovanského, v drvivej vacsine slovenského obyvatelstva v severnych zupách Madarského královstva. Hanebná madarizácia koncom 19. a zaciatkom 20. st. existovala, avsak kto by spochybnoval, ze tu zili slováci. To spolunazívanie vsak bolo natolko dlhé, ze o tisícrocnorm útlaku hovorit je prehnané.
    Definovat etnickych madarov, slovákov je síce z vela aspektov mozné, ale vsetky tieto pokusy by stroskotali v rodokmeni, urcite by sa nasiel jeden otec, jedna matka, koho by sme pokladali za etnicky cudzieho. Ucebnice slovenského dejepisu sú toho dókazom. II. Farntisek Rákóczi sa narodil napríklad v obci Borsa, mal sídla vo vsetkych terajsích státoch- Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Madarsko, a bojoval za nezávislost Madarska. Komu teda patrí?
    Ja osobne si myslím, ze práve tá spolupatricnost, to cítenie je hlavné. Co by na to povedal Franz Liszt? Mozno to isté, ako vtedy, alebo nieco iné. Tá otázka uz zostane neodpovedatelná.

    S pozdravom

  6. otokar 1. júna 2010 / 13:50

    Pán Atilla,
    národy sú politické a etnické.
    Slováci sa zaraďujú k etnickým národom a Magyarov k politickým aj podľa kritérií Franza Liszta:
    Kto má etnickú pieseň, ten je príslušník etnického národa, kto ju nemá, ten je príslušník politického národa.
    Pán Atilla, píšete: „Kto bol a kto je madarom, kto je zidom, kto cigán, kto róm? Vsak si nemyslíme, ze odpoved je jednoduchá.“
    A to ani Vy sám neviete kto ste, ku komu patríte, ku komu sa hlásite?
    Alebo ste „hermafrodit“, z každého trošku a či podľa toho „z akej strany fúka“!?
    Buď vyznávate sv.Štefana, alebo slovanských vierozvestcov sv.Cyrila a Metoda!

    Projekt „Magna Magyarie“ a jeho politického národa bol postavený na :
    novom jazyku, novej viere a „prepracovanej“ histórii.
    Do Uhorského kráľovstva prišli „k vládnutiu predurčení“ a v 19.st im doniesli:
    nový jazyk-magyarský, s novou vierou-kalvínsku a staro-nové učebnice histórie,
    kde povedali každý Hungarus z histórie je a bol Magyar.
    Pragmaticky politicky vymenili Natio Hungarica za Natio Magyarica.
    (etnická hudba, spev,tanec mu chýbala).

    Pán Atilla, prosim Vás “sčítania obyvateľstva v Uhorskom kráľovstva”,
    viete Vy ako boli robené?
    Tam boli rafinovane stavané otázky typu: “Akou rečou najradšej hovoríte?”
    a to si treba uvedomiť, že to bolo v časoch “brutálnej magyarisation”!
    Samozrejme, že sa k tejto otázke veľa Slovákov a Sasov postavilo pred magyarskym úradníkom “zodpovedne” a vyhlásili:
    “No predsa v Magyarorságu hovoríme najradšej po magyarsky”,
    alebo sa snáď mýlim v “demokratickosti” týchto otázok?
    Prečítajte si:
    MAGYROSODÁS ÉS MAGYROSITÁS különös tekintettel városainkra,
    irta BEKSIC GUSZTÁV, Budapest az Athenaum r.társulat kiadása 1883
    Zenobius Paelisanu: Der usrottungs Ungarns gegen seine nationalen Minderheiten nach Magyarischen Geheimdokumenten. 2.Ausgabe -Bucarest Die Dacia Bücher 1941
    V roku 1820: mala Pešť + Buda 90.000 obyvateľov a za Maďarov voľbou sa hlásilo len 4%!
    V roku 1910: 882.000 to bolo už 86% Maďarov.

    V roku 1857 malo Slovensko (Dolné a Horné Uhorsko – bez Panónie) pri sčítaní ľudu
    2,277 tisíc obyvateľov, z toho 1,820 tisíc Slovákov-Uhrov, čiže takmer 80%, a 250 tisíc Maďarov, čiže 10,9%.
    Po II.SV podľa vyhlášky Povereníctva Vnútra zo dňa 17.júna 1946 Vyhl.č.20 000/I-IV/1-1946, v rámci reslovakizácie slovenského juhu bolo podaných 135.317 žiadostí za 410.820 osôb! V zmysle tejto vyhlášky sa slovenská národnosť prinavrátila osobám, ktoré o to požiadali a ktoré HODNOVERNE DOKÁZALI, že:
    1.) sa v roku 1930 pri sčítaní ľudu hlásili k slovenskej národnosti.
    2.) sa k slovenskej národnosti hlásia naďalej a vedia dokázať,že sú slovenského pôvodu,za podmienky, že
    a.) sa nikdy neprevinili proti Československu,
    b.) neboli funkcionármi maďarských fašistických strán a organizácií,
    c.) nenapomáhali maďarizácii slovenského obyvateľstva,
    d.) nenapomáhali arizácii (vyvlastňovaniu) židovského majetku.
    Po dvojnásobnom preverení predložených žiadostí v rokoch 1946 a 1947
    bolo v komisiách priznané znovunadobudnutie slovenskej národnosti
    326.679 občanom, !!! ktorí vedeli dokumentačne dokázať svoju slovenskú národnosť!!!!

    Ak berieme do úvahy,že podľa sčíctania ľudu žilo na Slovensku 585.434 a podľa dostupných údajov v roku 1937 až 622.843 štatistických Maďarov, reslovakizácia dokázala, na základe ich vlastných žiadostí a dva razy preverovaných dokumentov,
    že minimálne 54,5%, ale reálne skôr 55,8% z nich neboli a nie sú Maďarmi,
    ale násilne pomaďarčenými Slovákmi.
    Z tohoto pohľadu teda ani menšina štatistických Maďarov na Slovensku nepredstavovala v roku 1991 vykázaný počet 566.741 osôb (sčítanie ľudu k 1.3.1991), ale reálne sotva 240 tisíc osôb!
    Dnes by to % nemalo byť zásadne iné číslo!
    A o učebniciach radšej ani nehovorte, tie vôbec nie sú slovenské, sú len napísané v slovenskom jazyku!
    II. Farntisek Rákóczi patrí k vrahom Slovákov, podieľajúc sa na ich genocíde!

  7. Anton Hrnko Anton Hrnko 1. júna 2010 / 20:05

    Otakar,
    čo mám s vami robiť? Veď väčšina toho, čo píšete sú bludy, polopravdy, alebo veci úplne od veci. Berte už konečne na vedomie, že od 10. storočia sú na strednom Dunaji obyvatelia, ktorí sa kontinuálne (aj asimiláciou pôvodného slovenského obyvateľstva) vyvíjali ako etnickí Maďari. Láskavo netrepte o Sasoch bludy na entú, lebo Sasi okrem toho, že ich etnickými potomkami je väčšina súčasne nemecky hovoriaceho obyvateľstva Európy, tvorili aj základnú masu, z ktorej vznikli Angličania. Teda podľa vás čistí Slovania, alebo Slováci? Prosím vás nezaberajte miesto a neplašte ľudí, ktorí chcú o veciach debatovať seriózne.

  8. Anton Hrnko Anton Hrnko 1. júna 2010 / 20:14

    Attila,
    odporúčam vám pred ďalšou diskusiou prečítať si článok na tomto blogu o spolužití Slovákov a Maďarov a o maďarizácii. Tam zistíte, že Uhorské kráľovstvo nebolo Maďarským kráľovstvom a že to tak projektoval už kráľ Štefan I. Či boli uhorskí králi z rodu Arpádovcov Maďarmi alebo Slovanmi, ťažko povedať. Ak by sme ich etnicitu odvodzovali od otca, tak asi áno. Boli potomkami staromaďarského náčelníka Arpáda. Ak by sme ich však posudzovali ako židia po matke, tak boli čistí Slovania (Slováci, Česi, Poliaci, Rusi). Z týchto národov si totiž Arpádovci brali manželky a tie im často dávali aj slovanské mená (Belo, Domonkos = Domoslav, Laszlo = Ladislav atď., atď.). Preto sa musí rozlišovať názov štátu pred rokom 1918 (Uhorsko) od dnešného Maďarska, ktoré nie je výlučným etnickým a ani právnym následníkom Uhorska. Capisco?

  9. otokar 1. júna 2010 / 20:45

    Pán Hrnko,
    ja debatujem s plnou vážnosťou a snažím sa byť aj serióznym diskutujúcim,
    len akosi čítam aj zdroje spoza „železnej opony“ a tie akosi nepasujú do „dohodnutej – kanonizovanej histórie“.
    Keby tomu bolo tak, ako píšete, že sa tu objavili nejakí „etnickí Maďari“,
    tak by sa u nich vyvinula aj etnická hudba do 19.st, alebo sú to opäť len bludy?

    Už som sa Vás niekde pýtal:
    „Pán Hrnko uveďte mi jedného, jediného „etnického Maďara“, ktorý by nebol „Maďarom voľbou“!
    Teda takého, ktorý by si nebol „znovuneobnovoval svoju zabudnutú materinskú reč“!
    Košut?, Petrovič? Sečanský?…Kazinczy?, Hajnóci?, Martanovič…???

    Sasi: až do spustenia projektu „Magna Germanie“ sa v Berlínskom parlamente rokovalo:
    nemecky a lužickou srbštinou!
    A až sám veľký súdruh Bismarck to razantne zatrhol!
    Pán Hrnko,
    ako sa dorozumievali Saxsones, Hungarusi a Sclavusi v Hronskom Beňadiku?
    Nuž prezradím Vám to, dialektom Linguae Sclavonicae!

    Pán Hrnko
    a to si myslíte, že magyarisation Uhrov a Panóncov bol jediný „proces jazykovej reformácie“?
    Germanizácia Saxones, P-rusiens bola predsa úplne rovnaký proces!
    Talianizácia detto!
    Lenže o tom sa vo Vašich „zdrojoch“ už asi nedočítate!

    Pozrite : EMAUZY – klášter se slovanskou liturgií a Remešský evangeliář …1. část cyrilicí, napsáno na ruské půdě, ale myslelo se, že je to od Prokopa, 11.století, část koupil Karel IV., dopsáno hlaholicí…
    Pán Hrnko
    a to si Vy skutočne myslíte, že tí „frankovia“ boli tak „nevzdelení“, (nechcem povedať, že blbí)
    že vôbec nevedeli na akú a čiu „Bibliu“ prisahajú ich králi?

    „Takže až do počátku 18. století francouzští králové slavnostně při své korunovaci v remešské katedrále přísahali na to evangelium, které ve skutečnosti z větší části vzniklo v Emauzském klášteře.
    Pravdu o evangeliu se dozvěděli počátkem 18. století od ruského cara Petra I. Velikého. Když byl na oficiální státní návštěvě v Paříži a tam mu tehdy v Remeši ukázali svatý evangeliář a on samozřejmě okamžitě poznal, že se jedná o cyrilici. Po tomto zjištění, kterému mimochodem nikdo nejprve nechtěl oficiálně uvěřit a i sám Petr I. Veliký váhal, zda má jeho pravost takto zpochybňovat a zda to nebude mít vliv na vzájemné francouzsko-ruské vztahy, francouzští králové remešský evangeliář již nepoužili.“…

    Pohreb švédskeho kráľa – v ruštine.
    Melanchton píše o ruskom dialekte Fínov,
    Petavius píše o sclavónskom dielakte „Turkov“,
    holandský typograf ide tlačiť švédskemu kráľovi Bibliu v cyrilike – mohol onen typograf nevedieť rusky???
    Prečo bolo kategoricky západom vyhlásené, že písmo „Et-ruskov“ sa nikdy nebude dať rozluštiť? Pritom sa v Rusku vyučovala Et-ruština ešte do 1.SV!

  10. Yorick 1. júna 2010 / 22:55

    Pán Hrnko, nijakovsky nijak sa mi nedarí zobraziť text Vášho článku „Veľká Morava a kráľ Svätopluk ako súčasť historického povedomia Slovákov“, ani diskusia k nemu. Čo s tým?

  11. pomocník 2. júna 2010 / 1:34

    Vidíte p. Otokar, tie posledné tri odstavce s číslami aj textom o reslovakizácii s sčítaní sú aj so závermi viac-menej (aspoň pri určitom pohľade) správne. Pokazili ste si to tými Sasmi a všetkým ostatným. A tento problém máte stále. Tie myšlienkové excesy vám kazia aj to, čo je v poriadku.

  12. otokar 2. júna 2010 / 12:46

    Pán pomocník,
    doporučujem Vám viac čítať a hlavne staršie práce z 19-18.st
    Niekde ešte aj pán Hrnko uviedol niečo zhruba v tom zmysle že:
    “V Lipsku (= Lužici = Sasku) ešte koncom 18.st na mieste obesili osobu,
    ktorá po zotmení hovorila „slovanským“ nárečím..”

    Viete z toho vyvodiť nejaký logický záver k používaným jazykom a ku germanizácii???

    Pár “myšlienok” z wikipédie:
    „Z historického hľadiska tvorí väčšinu územia moderného Saska historická krajina Sasko,
    malá časť bývalej P-RUSKEJ provincie Saska v okolí Lipska (do 1815 súčasť Saska;…
    … ďalej takmer celé územie nemeckej časti Hornej Lužice, niekoľko nevýznamných okrajových častí Dolnej Lužice …

    A tak sa Vás spýtam:
    „Prosim Vás, akou rečou sa hovorilo kedysi na Hornej Lužici, v Sasku a v P-rusku?“
    Teutsch alebo lužickou srbštinou?

    Pán Hrnko,
    skúste sa zamyslieť, prečo nemôže, ba ešte lepšie povedané, nesmie byť znovuvydané umenovedné dielo k etnickej kultúre, špecialne etnickej hudbe v Hongrie
    od Hongrois-a Franza Liszta „Les Bohémiens …“?
    Prečo toto dielo bolo cca 40x falšované, komu to tak asi vadilo?
    Odpovedám:
    Pretože pojednáva špeciálne o hudbe „sťahovavých skupiniek“,
    o hudbe aj Magyariens, aj Bohémiens, ktorá je Hongrois-om=Uhrom=Slovákom Franzom Lisztom definovaná ako hudba Zigeuner.

    Záver:
    Magyariens nemali v časoch F.Liszta vlastnú etnickú hudbu, ergo neboli vtedy ešte etnikom!
    (Či sú už dnes v tomto poňatí, je otázne.)

  13. pomocník 2. júna 2010 / 19:05

    Aby sme nechodili ďaleko a len tak narýchlo čo mi prvé napadne – na Spiš prišli v 13. stor. „Saxones“ (a boli tam popri Slovákoch, Maďaroch atď.). Neuveriteľnou „náhodou“ vieme na sto percent, že na Spiši boli v rovnakom čase Nemci (popri Slovákoch, Maďaroch atď.) jednoducho preto, že písali po nemecky (keď už vám výroky ostatných že sú to Nemci nestačia). Ale nie, to nie je pravda, boli tam lužickí Srbi a tí sa zázrakom akosi v 19. storočí špeciálne len tam z trucu ponemčili, lebo slovenčina im bola nesympatická…

  14. pomocník 2. júna 2010 / 19:08

    Mimochodom aj slová T-RUS, KLÉ-RUS, CE-RUS-KA a podobne sú samozrejme odvodené od Rusov. To dúfam viete. Jazykovo je to úplne „jasné“. A práve som vám dokázal, že všetko duchovenstvo bolo ruské – klé-rus, že mi to skôr nenapadlo.

  15. Anton Hrnko Anton Hrnko 2. júna 2010 / 21:43

    Yorick,
    neviem, čo je s tým. Pravdepodobne to bude v softvéri prijímajúceho počítača, ktorý asi nezobrazuje všetko, čo je na mojom blogu publikované. Neviem, ako to odstrániť, potreboval by som radu. Rovnako je to so zavretím diskusie pri mape VM. Ja sa k nej viem dostať okolo, ale nie cez hlavnú stránku.

  16. Ján Horal 3. júna 2010 / 9:10

    Problémy so zobrazovaním Hrnkovho blogu som mal aj ja.
    Ide o prehliadač.
    V Exploreri mi to blblo ako opisujete.
    V Mozile Firefox mi to ide.
    Firefox aj mnoho iných prehliadačov je zadarmo na stiahnutie na internete.

  17. Jozef 3. júna 2010 / 13:37

    Dobrý deň p. Ján Horal

    Choďte do témy mapa VM a skúste sa „nastaviť“ na staršie príspevky, funguje vám tento „prepínač“ ? Mne sa tam vôbec ani len nezobrazuje, dá sa to ale „obísť“ tak, že ak si pamätáte nejaké „kľúčové“ slovné spojenia zo „starších príspevkov“, zadáte ich do vyhľadávača, tak Vám ich nájde aj (výlučne len ) s celou príslušnou stránkou.
    Chyba sa „zatiaľ“ u mňa vyskytuje len v téme mapa VM.

  18. lacooravec 3. júna 2010 / 14:55

    No, teda, dopracovali sme sa!! Dokonca aj p.Attila sa dopracoval…je pravda, že chce byť zmierlivý, čiže budem aj ja. Neviem, odkiaľ berie Magyarsko z predmagyarskej doby!! Veď to je totálny blud!!! Byť Maďarom voľbou, znamenalo, že člen hocijakého národa sa odnárodnil od svojho národa voľbou v rámci výhody, že sa vzdá svojej identity materčiny a stane sa qvázi Maďarom, išlo samozrejme o úradnícke a podobné miesta. Veď, každý chce žiť a nerozmýšľa v intenciách národa. Lenže ono to má aj druhú stránku, raz si kdesi, čomusi dal ruku a už ťa má…a v tom je to…slabšie povahy podľahli, je známe, že Slováci sa ľahko učia cudzie reči a ľahko vlastnú zabúdajú, toto je to dedičstvo pádu Megalé Moravy, tých vyše tisíc rokov, kde slovenčina bola večne v pozadí, ale bola!!! Jednoducho, napriek všelijakým atakom, nedala sa vytesniť a ani v budúcnosti sa nebude dať, je to totiž jazyk, ktorý tu tisícročia bol a patrí k tejto zemi…Maďarom len toľko! Nemusíte sa hanbiť, že ste pôvodom Slováci, veď Ste naši, aj Víťaz Urban je náš!!! Len troška zabudol!!!

  19. otokar 4. júna 2010 / 12:06

    Pán Hrnko,
    ako aj pán pomocník .
    Dovolím si položiť Vám otázku:
    Stratli ste sa v nejakom dokumente do 19.st s existenciou verejnej funkcie obecného tlmočníka, prekladateľa? Obzvlášť z maďarčiny do slovenčiny a naopak, poprípade aj nemčiny obojsmerne.
    Vysvetlite mi, pekne Vás prosím, mne „neznalému“ histórie a jazykovej praxe v Uhorsku, Panónii, Sclaonii, Saxónii:
    Ako sa v praxi dorozumievali Saxoniens, Hungariens, Sclavonies na jarmokoch, na trhoch, v bežnom živote?
    Aké zdokumentovateľné stopy zanechala „maďarská reč“ na Linguae Slavoniceae?
    Viete mi uviesť literatúru na túto tému, sprostredkovať práce na túto tému?
    Práce o stopách jazyka Slovákov=Panóncov na maďarský jazyk sú známe.
    Viete mi uviesť, prečo sú niektoré základné jazykovedné práce z tejto oblasti na zozname „Libris prohibitis“, Napr: Die slavischen Elemente im Magyarischen‎, Franz Miklosich – 1871

  20. Anton Hrnko Anton Hrnko 4. júna 2010 / 19:20

    Otokar,
    z čoho nás tu chcete skúšať. Samozrejme, nie som taký expert ako Miklošič, ale len zbežne: somár (z maď. szamár), ťava (téve), gazda (pôvodne gospoda prevzaté do maď. ako gazda, spätne prevzaté do slovenčiny), gamba (pôvodne slov. gonba=huba prevzaté do maď. ako gamba a spätne do slovenčiny); ďalej slová ako kantár, hijo, haťa, paripa, hintov, udajne aj vidiek (maď. vidék) atď., atď. Pritom podotýkam, že slová ako gazda, gamba museli do maďarčiny preniknúť v 10. st., lebo neskôr nosovky v slovenčine zanikli. Takže tak. To nehovorím o takých prevzatiach, ktoré tvoria miestne názvy, napr. Gombáš (dnes Hubová) na Liptove, Várad (Nitriansky Hrádok), Močenok (keby to neprešlo cez maďarčinu, bolo by to Mučeník atď., atď.) Takže odporúčam dovzdelať sa. Potom diskutovať.

  21. otokar 4. júna 2010 / 20:26

    Pán Hrnko,
    už len zdroj, z ktorého čerpáte potrebujem, aby ste mi uviedol.
    Najlepšie etymologický, ale nie po roku 1867!
    A nevadil by ani nemecko-maďarský vplyv a to obojsmerne.
    K nemu som taktiež nič nenašiel, akoby ani ti Sasi-„Nemci“ vôbec nehovorili v Panónii.
    Aj taký Dankowsky celkom dobre kriticky popísal prieniky slovenčiny do maďarčiny.
    Čo ma však aj u neho zaráža, vôbec sa nezmienil o opačnom vplyve, o prieniku maďarčiny do slovenčiny , ani slóvkom. No nie je to čudné?
    A preto sa Vás pýtam, že neviete o inom expertovi, ktorý niečo na túto tému napísal o prieniku maďarčiny spred zavedenia maďarčiny ako úradnej reči, teda 1792.

    Ja som sa nepýtal na Vaše znalosti ohľadom prekladov,
    ale na konkrétnu funkciu fyzickej osoby, ako tlmočníka, ktorá nutne musela existovať,
    pokiaľ sa chcel sclavonus dohovoriť s tým Vami definovaným Hungarusom, či Saxonom.
    Ja sa obšas pohybujem aj v prostredí hovoriacom maďarsky a musím priznať, až na pár fráz ani nezatnem, taký rozdiel je v maďarčine.
    Veď to bol predsa aj účel jej tvorby: vytvoriť jazykové geto, aby Maďarom nik nerozumel.

    Ale keď sme už pri tých Vašich príkladoch prienikov, viete čo je na tom 10.st zaujímavé?
    Do maďarského jazyka sa nedostali absolútne žiadne ruské slová!
    To tie „kočovné kmene Ugrov“ z tej Nestorovej Ugrie cestovali zrejme v oblakoch, medzi nemými anjelmi. Pretože na zemi ich asi nik nepočul hovoriť maďarským jazykom, keďže sa nikde nedochovala o tom ani len najmenšia zmienka.

  22. Milanxyz 4. júna 2010 / 20:37

    Jozef,
    ja mám tiež problém s niektorými článkami p. Hrnka, ako spomína p. Horal. Ale kedže to je technický a nie historický problém, nechcel by som zaberať miesto na blogu p. Hrnka.
    Bolo by možné Vás nejak inak kontaktovať?
    Ďakujem.

  23. Yorick 4. júna 2010 / 21:26

    Ďakujem Vám za odpoveď, pán Hrnko. Tiež ďakujem aj ostatným diskutujúcim, ktorí mali podobný technický problém ako ja, a ozvali sa. Azda sa to už teraz nejako vyrieši.

    Akurát som Vás videl v Správach a komentároch STV, pán Hrnko. Držím Vám palce. No rozčaroval ma prístup moderátora, ktorý – domnievam sa – veľmi strohým spôsobom ukončil Váš prehovor v danej relácii. Akoby nešlo o tematiku celospoločenského významu… Rovnako ma včera znechutilo nezmyselne prirýchle ukončenie zaujímavej diskusnej relácie STV Večer na tému, taktiež ohľadom výročia Trianonskej mierovej zmluvy. Naozaj neviem, čo môže byť v daných (a nezmyselne) neskorých nočných hodinách dôležitejšie než divácky príťažlivá rozprava fundovaných historikov. Prečo u nás nedostávajú takéto vážne témy dostatok priestoru a adekvátnu dramaturgickú podobu? Je to veľká škoda…

  24. pomocník 4. júna 2010 / 22:21

    K dorozumievaniu:Dorozumievali sa podľa toho kde a s kým hovorili, ako keby na tom bolo niečo dnes iné. Druhá možnosť: Niekde, myslím že to bolo v Dvořákovej knihe o Bátoriovej, som čítal, že v 17. stor. sem prišli nejakí hodnostári z Talianska a čudovali sa, že tu aj bežní jednoduchí ľudia hovoria lepšie po latinsky ako u nich. Proste tu ľudia naozaj bežne komunikovali po latinsky. Musím povedať, že mňa už máločo prekvapí, ale táto informácia ma prekvapila, vždy som si myslel, že po latinsky u nás komunikovali len vyšší intelektuáli.

  25. Ján Horal 5. júna 2010 / 10:31

    Tie technické problémy skúsim vysvetliť po lopate. Veď nie každý má technické vzdelanie.
    Zoberte dcéru, vnuka, kamaráta, ktorí sa zaujímajú o PC.
    Povedzte im nech vám stiahnu zadarmo z internetu nejaký prehliadač napríklad Mozila Firefox, Opera, Google Chrome, Slimbrowser … A nech ho nainštalujú. Trvá to do 10 minút.
    Nech to vyskúšajú či to funguje na blogu Antona Hrnka.
    Keď to funguje tak nech vám ukážu odlišnosti od prehliadača Internet Explorer ak vôbec nejaké sú.
    Mne to blblo s Internet Explorer. S Mozila Firefox mi to teraz ide dobre.

  26. jano 5. júna 2010 / 13:33

    Absolutne nesúhlasím s pánom Atillom, pretože keď sa pozriete do kalendára zistíte že sa píše rok 2010. jendoducho nejaké zmeny hraníc, úvahy o tom že sa národ zmení na národnosť sú absolútne scestné. Chápem že madari cítia určitú krivdu vzhladom na územia o ktoré prišli, ale netreba tiež zabúdať, že o ne prišli vlastnou vinou. Je to vec histórie a v dnešnej spoločnosti otázky posunov hraníc sú absolútne neprijatelné. Od rozpadu rakúsko-uhorska uplynulo uz skoro 100 rokov a ked si uvedomíte aký technický rozvoj sa dosiahol a akými obrovskými skokmi napreduje, prestanú byť otázky národnosti, a hlavne hraníc pre Vás zaujímavé. Je to vecou posunu myslenia, treba sa orientovat na budúcnosť a nezdržiavať sa minulostou.

    a teraz Fakty:
    1. V madarsku sú v súčasnosti velmi silné hlasi za revíziu trianonu, posuny hraníc, a podobne.
    2. Slováci nebudú nikdy súhlasiť s riešeniami z Maďarska, zmenami hraníc ani s ničím podobným.
    3. Ak to bude chcieť Maďaská republika riešiť vojensky. bude to otvorený konflikt. (Tu je zaujímavá otázka mocností a ich postoj)
    4. Výsledok:
    A) V prípade že zvítazí postoj slovenska, Maďarsko riskuje stratu (principiálne podobne ako po 1.sv vojne), ale čo je dôležitejšie dôjde k devastácii území, infraštruktúri, veľkých strát na životoch, nehovoriac o ešte väčšej frustrácii maďarov po prehratej vojne
    B) V prípade že zvítazí maďarský postoj, Bude zrejme územie maďarska zväčšené, avšak Slováci budú cítiť obrovskú krivdu ktorá bude tým pádom spáchaná druhý krát, z čoho vyplýva nestabilná situácia v takomto maďarsku. Tiež dôjde k obrovkým škodám na majetku, životoch atd…
    5. Zo všetkých predchádzajúcich faktov je úplne jasné, že vyvolávanie takýchto názorových konfliktov z madarskej strany (pretože slováci nezasahujú do fungovania madarska a dodržiavajú všetky medzinárodné normy aj morálne) vedie jednoznačne k veľkým stratám v spoločnosti a to nie len v dnešnej dobe ale aj s vplyvom na budúcnosť.

    Ja si myslím že by sme už mali začať uvažovať ako obyvatelia Zeme, potom európy a až potom ako členovia jednotlivých národov a podľa toho stavať svoje priority.

  27. Anton Hrnko Anton Hrnko 5. júna 2010 / 20:26

    Otokar,
    hľadanie perpetum mobile i riešenie kvadratúry kruhu, o čo sa tu pokúšate, nechám na tých, ktorí sa o to pokúšajú. Ja na hlúposti nemám čas. Ale len tak na okraj: Vplyv nemčiny v maďarčine je rovnako badateľný, ako vplyv slovenčiny: napr. maď. kormány (vláda) pochádza z nemeckého kehren, kehrmann (riadiť, vodič, pohonič), maď. ház (dom) z nem. Haus atď., atď. No a to, že všetko neprekonávala latinčina, svedčia názvy služobníckych osád, dedín typu Tlmače (prvýkrát listinne spomínané r. 1075). Keď sa dokázali uživiť celé dediny z toho, že vychovávali tlmočníkov, museli byť „jó“ potrební. Opäť odporúčam presídliť na blog, kde sa nedebatuje o reálnych veciach, ale kde sa fantazíruje.

  28. lacooravec 6. júna 2010 / 22:53

    p.Hrnko, ospravedlnte ma za zaberanie miesat, ale p. Otokar premiestnil moju repliku z tohoto blogu na celkom inú diskusiu a to sa mi fakt nepáči!!! Ani sa ma neopýtal a zverejnil to kdesi inde! Pokladám si za česť, keď som kdesi na blogu, tak nebudem prenášať kamsi veci z debaty na inú debatu a ešte ani si na nicku nedostál, tam je Oto! Viem, že sa snaží, ale to jeho vyťahovanie rôznych citátov z webu už doť začína prekážať a hlavne tá teória o Herkuláneu a Pompejach už zachádza až príliš ďaleko!!! Nemám proti Otovi(Otokarovi) nič, snaží sa, dovzdeláva sa, ale čosi chýba!!! Čo to asi je??? Neviem, málo slovenskosti, veľa uhorskosti? Ale, podľa môjho názoru, aj takých treba, sú naši a vedia tú prepotrebnú robotu na roli dedičnej urobiť a za to im Vďaka!!! Veď len tá obrovská robota, kolo hľadania dokumentov a tak…to sa len tak nevidí! Preto ďakujem…

  29. otokar 7. júna 2010 / 8:08

    Pán Hrnko,
    kto sa pokušal o „riešenie kvadratúry kruhu“ bol aj istý pán Scalliger,
    to je ten pán „astrológ“ ktorý umiestnil triádu zatmení Thukididesa, podľa svojich schopností a možností, do obdobia pred Kristom.
    Dnešné výpočty tých istých vstupných údajov dávajú úplne iné výsledky!
    No a na kvalitách takéhoto astrológa-matematika je postavená história,
    ktorú tu tak vehementne obhajujete.

    Pán Hrnko,
    nič viac, len mi ponúknite k prečítaniu „vedeckú, či literárnu“ štúdiu k histórii „remesla“ tlmočníkov do 19.storočia.
    Poľskí historici sa divili, že pri rokovaniach Vengrov s Lachmi sa nikde nespomínala prítomnosť tlmočníkov.

    Pán lacooravec,
    ako sa dá veriť historikom, ktorí sa doposiaľ vôbec nevyjadrili k miléniu osláv CaM v Ríme z roku 1863?!
    ( Pán Hrnko, tu vôbec nespomínam účasť F.Liszta na týchto oslavách – pán M.Kučera)
    Ako sa dá veriť katolickéj univerzite, ktorá „partizánsky“ mlčí k tejto téme?
    Ako sa dá veriť kreťanským demokratom, ktorí sa nevyjadrujú k tejto téme?

  30. otokar 7. júna 2010 / 8:17

    Pán Hrnko,
    včera ste bol osobne na odhaľovaní sochy Svätopluka, ktorá bola skutočne obsahovo aj propagačne prepotrebná, dôstojná a pekná.
    A som rád, že týmto aktom sme čiastočne dobehame stratené storočia kolonizácie.
    Televízia na počudovanie ukázala len isté časti tejto sochy, ako aj pápežský nápis.
    Ale to podstatné, na čo celá slovenská vrejenosť čakala, slovenský znak na štíte Svätopluka, ak tam vôbec je, nevidela.
    Videl ste ho tam Vy pán Hrnko?
    Prosím Vás o krátku odpoveď, za ktorú vopred ďakujem.
    S úctivim pozdravom
    otokar

  31. otokar 7. júna 2010 / 8:41

    Pán pomocník hovorí: Jún 4, 2010 o 22:21
    „.. jednoduchí ľudia hovoria lepšie po latinsky ako u nich. Proste tu ľudia naozaj bežne komunikovali po latinsky. ..“

    Pátrate po tom:
    prečo to tak bolo?
    kto a kedy zaviedol latinčinu?
    Dovolím si Vás nasmerovať:
    pátrajte po apoštolskom svätom Štefanovi permskom, jeho abecede, jaho jazyku

  32. otokar 7. júna 2010 / 9:43

    Pán pomocník,
    zabudol som ešte na jednu spriaznenú oblasť k latinom.
    Pátrajte aj smerom k pelazgom a etruskom.
    A predovšetkým neverte tým, čo hovoria, že etruský jazyk sa nikdy nebude dať rozluštiť.
    Orwell Vám ponúka jasný návod, prečo neveriť principiálne a teda aj momentálnym víťazom.
    Histórie nie je nič iné, len politika nasmerovaná do minulosti.
    Kto ovláda prítomosť, ten ovláda minulosť.
    Kto ovláda minulosť, ten ovláda budúcnosť.
    Cez históriu obsiahnutú vo viere a „vieru“ obsiahnutú v histórii sa dá mimoriadne silne ovládať podstatná časť polulácie.
    Toto je dané mentalizačnou podstatou genetiky človeka: jazyk, hudba, viera(história)
    S hudbou ako mentalizačnou podstatou „reformátori“ nepočítali, nevedeli nič o jej podstate.
    Preto všetky „moderné, novodobé národy“ majú jeden spoločný základný problém:
    absenciu „etnickej hudby“ minimálne cez isté tzv. reformačné obdobie, ako aj pred ním!
    Nemajú ju ani Švédi, Fíni, Nóri.

  33. lacooravec 9. júna 2010 / 21:46

    O Pelazgoch by som až tak nehovoril, skôr o Etruskoch…Zdá sa mi, že v podstate, riešením ich jazyka nám výchádz, že to boli v podstate Protoslovania, samozrejme, každý historik to nemôže uznať…nie, že by nechcel, ale nemôže, ak sa vo svojej kolónii nechce zdiskreditovať!!! p.Hrnko…je to tak, čo si budeme? Ja viem, že za to nemôžete Systém!!! Chazariti to vedia!!!!

  34. lacooravec 9. júna 2010 / 21:58

    p.Otokar! O tej hudbe sa mi páči! Je to, zrejme jednoznačne tak! Sme národ hudobný a naša hudba vznikala za dlhých letných večerov a tá smutnejšia za zimných!!! Viem ako to vznikalo, v 50.desiatych rokoch som aj páračky absolvoval ako dieťa a doteraz mám z toho zimomriavky na tele….A slovenská hudba je neuveriteľná, ostatné národy môžu len závidieť….veď prečo Maďari si Uhorské tance prisvojujú???

  35. Marcel 15. júna 2010 / 0:10

    Páni,každý z Vás má o tématike/tejto/nejaké vedomosti.Ja ako laik /z odboru histórie,ktorej sa venujem/,skláňam klobúk.Zaujímalo by ma ale,ako sa vysporiadať s typmi ako Morse,p.Kropáček a iní pochybovači…našej histórií ,aby sme nestratili „kredit“ a s konečnou platnosťou sa vysporiadali s našou „do istého času“ spoločnou históriou.Aký je smer,resp.akou cestou by sme sa mali uberať,aby sme docielili hoc. aj medzinárodné uznanie našich nespochybniteľne zaujímavých dejín… Marcel z KE

  36. lacooravec 8. júla 2010 / 17:13

    p.Marcel! Ono je veľmi ťažko vytesniť typy, ako sú páni Morse a Kropáček! Totižto, sú to zarytí maďarofili, síce hovoriaci aj slovensky, ale výchovou a náturou janičiari a tí boli vždy udatní, aj v tureckých službách!!! Ono, udatná krv sa nikdy len tak nespustí! Slovač bola vždy zaťatá!!!

  37. lacooravec 4. novembra 2010 / 9:34

    Zaujímavé, že už v pár diskusiách, diskusia skončila, keď som v podstate zmierlivo debatu ukončil. Čím to je???

  38. Marcel 19. novembra 2010 / 22:51

    to mate pravdu p.Lacooravec , ja sa aj teraz márne pokúšam nájsť pokračovanie nejakej diskusie.Asi majú všetci dovolenku,alebo čo…?

  39. lacooravec 24. novembra 2010 / 14:09

    Asi tak, alebo sa hádam pánom M. a K. dačo zlého nestalo! To by som fakt nerád, lebo aj oni obohacujú diskusiu..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *