Ako vždy, naši priatelia a susedia spoza južných hraníc sa nám vedia postarať o politickú zábavu. Teraz sa mi však zdá, že momentálne už vôbec nejde o tie povestné gombičky. Od 30. rokov minulého storočia nikto takým hrubým spôsobom nedemonštroval neúctu k medzinárodnému právu a vzájomným dohodám ako nastupujúca garnitúra v Budapešti. Snahou a plošné pôsobenie ich zákona o štátnom občianstve aj na občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti sa podľa môjho názoru dostávajú do rozporu so všetkými medzinárodnými zmluvami, ktoré po roku 1945 zabezpečili pokoj a stabilitu v tejto časti Európy, a s povýšenectvom hodným niekdajších uhorských džentríkov ignorujú zmluvy uzavreté a stále platné vo vzťahu medzi našimi národmi. Zarážajúce je, že niektoré slovenské politické strany – a to už nehovorím o novinároch píšucich po slovensky – nevidia túto stránku konania maďarských elít ako podrývanie stability v stredoeurópskom priestore a v kontexte národných záujmov SR, ale len z hľadiska svojich volebných záujmov. Ináč sa nedá nazvať ich sústavné obviňovanie vlády, že chce hrať maďarskou kartou, že hysterizuje, keď sa snaží zabrániť bezprecedentnému narušeniu občianskej integrity Slovenska, bezprecedentnej revízie mierových a vzájomných bilaterálnych zmlúv a dohôd.
Každý, kto len trochu súdne uvažuje, nemôže mať nič proti tomu, aby sa materské štáty zaujímali o svojich krajanov v zahraničí, aby pomáhali pri rozvoji ich kultúry, jazyka alebo literatúry a školstva. Robí to Slovensko, robia to všetky európske štáty, prečo by sme to mali upierať Maďarsku. Nikto nemôže ani namietať proti tomu, ak krajina pri nasťahovaní sa krajana na svoje územie prizná tomuto krajanovi občianstvo v inom režime ako ostatným prisťahovalcom. Je to odôvodnené, netreba takéhoto potenciálneho občana učiť jazyk, má rovnaké kultúrne návyky; skrátka potenciálne problémy, ktoré by mohli vzniknúť po jeho získaní občianstva sú výrazne menšie ako po naturalizovaní úplného cudzinca. Robí to aj SR, prečo by to nemohlo robiť Maďarsko. Ale myslím si, že tak ako Nemcov nenapadne udeliť občianstvo nemecky hovoriacim Alsasanom a Lotrinčanom, ako nás nenapadne udeliť občianstvo dolnozemským Slovákom, ak sa neprisťahujú do Nemecka, resp. na Slovensko, treba nekompromisne odmietnuť snahu udeliť slovenským občanom na slovenskom štátnom území občianstvo akéhokoľvek štátu, pokiaľ sa na územie tohto štátu neodsťahuje.
Úplne neprijateľná je aj argumentácia, že ide o bývalých občanov Maďarska. Slovenská strana musí trvať, že žiaden slovenský občan (s výnimkou starousadlíkov a ich potomkov v Rusovciach, Jarovciach a Čuňove a slovenských presídlencov po druhej svetovej vojne) nikdy nemal maďarské štátne občianstvo v zmysle medzinárodného práva. Maďarsko nie je a nikdy nebolo výlučným nástupníckym štátom Uhorska. Koniec koncov mierové zmluvy po prvej svetovej vojne chápali Rakúsko-Uhorsko ako jeden subjekt medzinárodného práva a po jeho rozpade za nástupnické štáty vyhlásili Poľsko, Česko-Slovensko, Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko, Juhoslávia a Taliansko s rovnakými právami. Každý občan c. a k. monarchie mal možnosť optovať pre niektorý z týchto štátov, takže ak niekomu bolo po roku 1918 uznané česko-slovenské štátne občianstvo, nemohol mať nikdy maďarské občianstvo. Keďže Viedenská arbitráž ako súčasť Mníchova bola vyhlásená za nulitnú, nemohli ani česko-slovenskí občania na okupovanom území počas druhej svetovej vojny mať maďarské občianstvo v zmysle medzinárodného práva.
Po druhej svetovej vojne česko-slovenské orgány dlho nevedeli, ako riešiť maďarskú otázku na Slovensku. V slovenskej spoločnosti nikdy neboli tendencie vŕšiť sa na nevinných Maďaroch za zločiny, ktoré na okupovanom území spáchal horthyovský režim. Prijatie známej tézy o kolektívnej vine Nemcov a Maďarov do Košického vládneho programu bol skôr ústupkom českej strane pri jej snahe vyrovnať sa s nemeckou otázkou (pozri G. Husák, Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní, Bratislava 1964; v neskorších vydaniach pasáž o tejto otázke chýba). Radikálne riešenie nepripustili ani veľmoci, a tak sa postupne vzťah Slovákov a Maďarov na slovenskom území vyrovnal a v princípe bez väčších konfliktov prechádzal desaťročiami až dodnes. Základ tomuto vzťahu položilo vrátenie občianstva príslušníkom maďarskej menšiny na Slovensku zákonom č. 245/1948 Zb, ktorý vychádza z predpokladu, že príslušníci maďarskej menšiny sa už nikdy nestanú dôvodom sporu medzi (Česko-)Slovenskom a Maďarskom. Aby sa tieto spory úplne vylúčili, oba štáty podpísali 4. novembra 1960 dohovor, ktorý vylučuje dvojité občianstvo (publikované v zbierke pod č. 37/1961). Ak existovali takíto občania doma alebo vo svete, museli si na základe dohovoru zvoliť občianstvo buď Česko-Slovenska alebo Maďarska. Ak tak nespravili (čo sa dotýkalo potenciálnych bipolitov v zahraničí), určilo sa im toto občianstvo na základe posledného trvalého bydliska na území niektorej zo zmluvných strán. Tento dohovor stále platí a slovenské orgány podľa neho postupujú, aj keď sa maďarská strana tvári, že už neplatí. Slušnosť hovorí, že ak by maďarská strana chcela niečo na stave, ktorý vylučuje bipolitizmus vo vzťahu Slovensko – Maďarsko, mala by najskôr vypovedať tento dohovor. To sa však dodnes nestalo, čo hodne svedčí o tom, za čo minimálne Orbánov FIDESZ Slovensko pokladá. Obdobný vzťah k platným zmluvám medzi národmi nie je známy ani z koloniálneho obdobia.
Mnohí slovenskí politici, ale predovšetkým publicisti sa tvária, akoby bola tou hysterizujúcou stranou slovenská vláda, akoby skutočne Slovensku takýto prístup nevytváral mnohé bezpečnostné riziká. Argumentácia, že aj Slovensko pozná bipolitizmus je scestná. Slovensko udelilo občianstvo len tým, ktorí sa na územie Slovenska prisťahovali a prešli procesom naturalizácie. Riadne občianstvo neudelila žiadnemu cudzincovi, ktorý nikdy nebol slovenským občanom, ak sa na Slovensko neprisťahoval; ani žiadnemu slovenskému krajanovi, ktorý predtým slovenské občianstvo nemal. FIDESZ však chce dať občianstvo na báze etnického princípu cudzincom, žijúcimi na hraniciach s Maďarskom, ktorí nikdy, podotýkam nikdy neboli maďarskými štátnymi občanmi. Okrem toho, že je to revizionizmus ako vyšitý, lebo reviduje mierové usporiadanie po druhej svetovej vojne v podstatnej časti – v štátnej príslušnosti občanov štátov, účastných Parížskej mierovej zmluvy z r. 1947, silne pripomína postup Ruska v Abcházku a Južnom Osetsku. Aj v tomto prípade sa zdalo, že to žiadne bezpečnostné riziko pre Gruzínsko nepredstavuje. Malo ísť len o uľahčenie života dotyčných občanov, najmä pri cestovaní do cudziny. Pravdou to však bolo len dovtedy, kým tamojšie konflikty boli zmrazené.
Niekto môže povedať, že maľujem čerta na stenu. Bol by som veľmi rád, keby to tak bolo. Slovensko má a musí mať záujem o najlepšie vzťahy s Maďarskom. Dobré vzťahy však nemožno budovať na jednostranných krokoch, ktoré môžu znepokojovať a zneisťovať druhú stranu. Pritom z hľadiska faktického postavenia slovenského občana v Maďarsku a maďarského občana na Slovensku bipolitizmus nepredstavuje ani výhodu, ani nevýhodu. Podľa princípov EÚ občan jedného členského štátu na území druhého členského štátu má tie isté práva a povinnosti s výnimkou voľby do národného parlamentu (môže však voliť do obecného, regionálneho i Európskeho parlamentu, ak tam má trvalé bydlisko). Teda zákonite vzniká otázka, načo je niekomu zákon, ktorým si prisvojuje občanov iného partnerského štátu EÚ? Bez postranných (nedeklarovaných) úmyslov prijímateľa takéhoto zákona sa musí povedať, že nanič! Takže sa pýtam, aké nedeklarované úmysly má FIDESZ, v tomto prípade – žiaľ – však už musíme povedať Maďarsko?
Na záver už len zopár myšlienok, ako by sa mala správať Slovenská republika, ako by k danej otázke mal pristupovať občan SR, ktorého sa to dotýka a aké stanovisko by mala zaujať Európska únia. Myslím si, že pozícia SR by mala byť jednoznačná. Mala by si chrániť svojich občanov a nepripustiť, aby jej ich neoprávnene, na základe nelegitímnych dôvodov vyvlastnil cudzí štát. Na toto sú medzinárodné zmluvy, ktoré treba do dôsledkov dodržiavať. Medzi tieto zmluvy patrí aj dohovor č. 37/1961 Zb. Clara pacta, boní amici!
Slovensko je demokratická krajina a právny štát. Jej občania sú slobodní a môžu sa slobodne rozhodnúť. Musia si však uvedomiť, že právny štát znamená nielen rešpektovanie práva, zákonov a zmlúv zo strany štátu, ale aj zo strany občana. Každý slovenský občan, ktorý by za dnešného právneho stavu prijal maďarské občianstvo, si musí byť vedomý toho, že SR bude povinná voči nemu uplatniť svoje záväzky voči Maďarsku z dohovoru č. 37/1961. Teda, že by sa tým dobrovoľne zriekol slovenského občianstva. Musí si sám odpovedať na to, čo je preňho výhodnejšie. Samozrejme, Maďarsko môže uvedený dohovor vypovedať, výpovedná doba je jeden rok. Slovenská republika však za to obdobie určite nájde spôsob, ako si svojich občanov ubrániť.
Svoje stanovisko by mala prijať aj Európska únia. Podľa môjho názoru, najlepšie by bolo, aby každý občan mal len jednu národnú príslušnosť v rámci EÚ. Bipolitizmus by sa mal v oblasti legislatívnej pôsobnosti európskej rady a Európskeho parlamentu postupne odbúrať. Viem, že Berlín nikdy nestratí rozum ako kedysi v minulosti, a nebude v susedných štátoch rozdávať občianstvo a la Budapešť. Ale čo urobí Európska únia, keď takto štedro bude udeľovať svoje občianstvo v susedných krajinách, vrátane krajín EÚ Rusko? V minulosti prebehli po Slovensku správy, že V. Orbán urobil nejaký „handel“ s V. Putinom. Vzápätí potom ruský veľvyslanec v Budapešti vyhlásil, že Moskva sa nepodieľala na Trianone. Nerobí V. Orbán len precedens, ktorým sa potom bude môcť niekto iný oháňať pri svojich chúťkach na cudzích občanov? Čo urobí Európska únia potom?
Pán Hrnko,
tu sa treba poriadne porozhliadnuť po minulosti a isté fakty pripomenúť, nielen nám, ale aj okolitému svetu:
Kazinczy základný postulát maďarizácie:
„Keď sa zavedie maďarská reč,
z nášho ľudu sa stane osobitný národ.
medzi Maďarov a Nemaďarov sa postaví navždy múr a cudzí alebo sa stane Maďarom,
alebo zomrie hladom.“
Ako vážne si to zobrala k srdcu vznikajúca maďarská inteligencia,
dokazujú slová
„veľmi významného Maďara, známeho umiernenosťou a bezúhonnosťou.“
Tento významná Maďar diskutoval so Setonom-Watsonom o maďarizácii Slovákov.
Seton_Watson sa ho opýtal:
“ A čo bude na konci celého tohoto hnutia?“
„No“ odpovedal umiernený a bezúhonný pán:
„jednoducho budem pokračovať dovtedy, pokiaľ Slováci neprestanú existovať.“
MAĎARIZÁCIA BUDE POKRAČOVAŤ DOVTEDY, POKIAĽ SLOVÁCI NEPRESTANÚ EXISTOVAŤ.
(pretože sme boli stáročia Uhri a naša existencia je dôkazom neexistencie etnika zvané Magyar)
Literárny dvojTýždenník 7-8 -2008 27.2.08
Anton Hrnko v článku:
” Ako si chránime svoje poklady.”
Str 4. uvádza:
„… Treba hneď na začiatku povedať, že Slováci nikdy nežili len na území ohraničenom dnešnými slovenskými hranicami. Ba dokonca treba povedať, že pred príchodom starých Maďarov územie, na ktorom sa formovalo slovenské etnikum, bolo niekoľkonásobne väčšie ako súčasné Slovensko. Ale aj neskôr Slováci žili nielen v celom Uhorsku, ale aktívne si osvojovali bližšie i vzdialenejšie krajiny. Zápecníctvo, domasedstvo nikdy neboli všeobecnou vlastnosťou Slovákov.
Je zaujímavý napr. údaj z 18. a začiatku 19.storočia,
podľa ktorého len Slováci a Nemci žili vo všetkých mestách Uhorska.
Je len samozrejmé, že v tomto období pomenovávali Slováci okolie, v ktorm žili, svojím jazykom…“
M.Kozma v apríli 1939 v dôvernom kruhu povedal:
“Pre nás, čo stojíme na zásadách svätoštefánskej myšlienky a nie sme ochotní vzdať sa našej tisícročnej úlohy v dunajskej kotline,čo sme povolaní a máme všetky predpoklady viesť cudzie národy, by táto (etnická) zásada bola vražedná,lebo by ohraničovala Maďarsko na okraj Alföldu(Maďarskej nížiny),po ktorú siaha uzavreté maďarské osídlenie…V revízii by sa však nepokračovalo… bola by to pre nás samovražda, lebo “prirodzené hranice krajiny sú až na hrebeňoch Karpát”.
Die Ungarische Sprache, sowohl, in Wörten und in der Ausprache, als auch in der Abänderung und Belegungen derselben, mit den Ebräischen so genau übereinstimmet.
Dieses hat besonderes Franciscus Foris Otrokocsi in seinem Buch „Origines Hungariae“,Prt.I.cap.VII.p.281 u.f. mit vieler Mühe und Zeit auf seine sehr gelehrte und gründliche Art dargetan und mit vielen Beyspielen erwiesen.
Maďarčina je totiž výslovnosťou, mnohými slovami, skloňovaním a časovaním totožná s hebrejčinou.
Toto preukázal obzlášť pán Franciscus Foris Otrokocsi vo svojej latinsky pásanej knihe
„Origines Hungariae“,časť.I.kap.VII.s.281, ktorý vynaložil veľkú námahou a veľa času na dôkladný spôsob preukázania s mnohými príkladmi.
Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo vysoké, uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu
a v polovici 18. storočia sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že
“maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska”.[1]
http : //
diderot.alembert.free.fr/H.html
La langue hongroise est un dialecte de l’esclavonne, & par conséquent elle a quelque rapport avec les langues de Boheme, de Pologne & de Russie. La langue latine est aussi familiere aux Hongrois.
An Historical And Chronological Deduction Of The Origin Of Commerce …,
Band 1 Von Adam Anderson, Logographic Press, 1787
http ://
books.google.com/books?id=SOU_AAAAcAAJ&pg=PA80&#v=onepage&q&f=false
kde sa píše napr. o dialektoch – – Hungarian, Sclavonian tungues
Kalendaria ecclesiae universae: in quibus, tum ex vetustis …, Band 1 Von Giuseppe Simone Assemani , Sumptibus F. Amidei, 1755
http ://
books.google.com/books?id=Co5YAAAAMAAJ&pg=PA193&#v=onepage&q&f=false
tu sa píše napr. o jazyku Sclavonie, kto všetko nim hovoril??? …
Chronologia, et critica historiae profanae, et sacrae … Vbi de …, Band 1 Von Hieremias à Bennettis, apud haeredes F. B. Komarek, 1766
http : //
books.google.com/books?id=P-LNAAAAMAAJ&pg=PA157&;
tiez zaujimave…
http ://
www .
praguecityline.cz/prazske-pamatky/na-remessky-evangeliar-omylem-prisahali-francouzsti-kralove-stovky-let
Je to kamuflaz. Prisahalali na pravoslavnu Bibliu, ako vazalovia ruskeho imperatora.
pritom slovo rusky znamena pravostavny, nie etnikum.
http://
www .
spsl.nsc.ru/history/vernad/vol1/vgv152.htm
Piata-Horda kozakov = tataro-mongolov= Magna Tartarie, sa volala Uhorska…
THE MAGYAR (MADŽAR, MADIAR) ETNONYM IN
MEDIEVAL WRITTEN SOURCES
http:/ /
www .
osservatorioletterario.net/aibolat_the_magyar73-74.pdf
К ВОПРОСУ ОБ ЭТНОНИМЕ СРЕДНЕВЕКОВЫХ МАДЬЯР (МАДИЯР, МАДЖАР)
http:/ /
www .
greatsteppe.kz/view_post.php?id=20
Тюркская этнонимия древнеевропейских народов& – Стр. 196
Дроздов Юрий Николаевич 2008
Počet novicov, ktorí sa hlásili (alebo ich zapísali) ako „Hungarus“ bol 971,
za „Slavus“ alebo „Pannon“ 138,
za „Germanus“ z Uhorska 36.
Ostatní, t. j. 579 pochádzali z iných oblastí Rakúskeho cisárstva.
Nie menej je zaujímavé v tejto súvislosti aj národnostná otázka trenčianskeho noviciátu:
Z územia dnešného Slovenska bolo prijatých 741 novicov-školastikov, čo tvorí 43% celkového počtu prijatých.
Z toho bolo priamo sa hlásiacich Slovákov (a Panónov) 138
Uhrov („Hungari“) 580
Nemcov („Germani“) 23.
Hungari,
čo nevedeli po maďarsky, alebo len čiastočne, bolo 257.
Slovenčinu Hungarusi uvádzali na prvom mieste s maďarčinou („bene“) 52.
Z toho sa dá usudzovať s istou pravdepodobnosťou (najmä keď sa vezme do úvahy pôvod), že Hungarusov, čo neboli Maďarmi, bolo 309.
Maďarov – “Hungarusov” zo UHORSKA bolo teda 271.
Uvádzali maďarčinu ROVNOCENNE so slovenčinou („bene“) 196.
(ale aká bola ich materinská reš sa tu žiaľ neuvádza! už toto mohli byť pomaďaršení Slováci-Panónci)
Vedeli aspoň čiastočne po slovensky („parum, mediocriter, infra mediocritatem, supra mediocritatem“) 200.
Z týchto údajov vyplýva, že Maďari tvorili v trenčianskom noviciáte absolútnu
menšinu. Trenčiansky noviciát nebol teda „maďarský” (ako nebola „maďarská“ ani
Trnavská univerzita), ale uhorský, pre všetky národnosti Uhorska, resp. Rakúskeho
cisárstva, bol teda „katolícky“. štatistika do roku 1734.
(publikácie Trnavskej univerzity, S. Timon S. J., Juraj Sklenár
exjezuita po roku 1773, bývalý trenčiansky novic)
Uhor A.F.Kollár 1783 písal :
„Bol som Uhrom, ale nie maďarský, ale slovanský Uhor“ – spis v nemčine.
Osvietenci dôsledne na začiatku 19.st rozlišovali Uhor a Maďar. Aj v nemčine aj v maďarčine. (Čaplovič v nemčine)
Aj Štúr, ako Slovák písal aj v Národných Novinách sme Uhri, naša vlasť je Uhorsko, ale sme Slováci.
Bernokák :
“V rukopisnom úvode k Slováru z roku 1796 všeobecne zdôrazňuje, že jeho slová sa nemajú vzťahovať len všeobecne na SLOVANSKÝ jazyk (nie slovenský), ale aj na materinské nárečia uhorských Slovákov “Slavus Hungariae“!!!
Večná škoda, Kvítku,
že medzi svoje neadekvátne názory, s ktorými by sa dalo azda diskutovať, neustále priplietate ešte akési nekvalifikované exkurzie do oblasti medzinárodného práva.
Tvrdíte napr. že na územiach vrátených Maďarsku po Vied. arbitráži obyvateľstvo nemohlo nadobudnúť maď. občianstvo. A prez. Beneš v par. 1 Úst. dekr. č. 33 z 2. aug. 1945 tvrdí opak: „Českoslovenští státní občané národnosti německé nebo maďarské, kteří podle předpisů cizí okupační moci nabyli státní příslušnosti německé nebo maďarské, pozbyli dnem nadobytí takové státní příslušnosti československého státního občanství.“ Možno že všetko nasledujúce prenasledovanie osôb „bez čsl. št. príslušnosti“ bolo iba nedorozumenie a po celý čas občianstvo mali ?
Rovnako Vaša interpretácia zmluvy z r. 1961 o št. občianstve medzi dvomi štátmi, z ktorých už ani jeden neexistuje je ceľkom ľubovoľná. Tieto bilaterálne zmluvy (Maďarsko ich uzavrelo so všetkými soc. štátmi okrem Juhoslávie) zanikli najneskôr po vstupe oboch krajín do EÚ.
Chybne je interpretovaná aj nemecká prax. Všetci sudetskí Nemci v Čechách (t.j. ktorí neboli vyhnaní), majú zo zákona stále nárok na nemecké občianstvo. Rovnako boli všetci občania NDR podľa nemeckej ústavy považovaní po celú dobu existencie žel. opony za občanov SRN.
Akosi zvláštne mi tiež pripadá „opomenúť“ z podobného pojednávania bohaté tradície vydierania nepohodlných skupín obyvateľstva odobratím/nepriznaním št. občianstva, ktorými predvojnová ČSR, vojnový Slovenský štát i povojnové Československo ovplývali. Rovnako by za zmienku stála liberálna prax v Uhorsku/predvojnovom Maďarsku, vďaka ktorej mohli napr. Židia prenasledovaní na Slovensku po r. 1940 nachádzať útočisko v Maďarsku.
A teraz k meritu veci: Sám cítite rozpor medzi tým, že sa z jednej strany sa tvrdí ako je podobné dvojité občianstvo pre našinca nezmyselné a z druhej strany vidíme neuveriteľnú mobilizáciu slovenskej červeno-hnedej vlády blízke vyhláseniu vojnového stavu.
Slovensko ako umelý štátny útvar, ktorý vo svojich dnešných hraniciach nemá žiadnu historickú legitimitu vedie jednoducho celkom neprimeranú menšinovú politiku. Snaží sa udržiavať desatinu obyvateľstva v pozícii občanov 2. kategórie, pripomínajúcej to status rukojemníkov, inokedy status vojnových zajatcov. Lúza, ktorá vydiera zbedačené masy heslom „Na Slovensku je Slovák pánom!“ používa Maďarov na vytváranie univerzálneho obrazu nepriateľa. Toto by sa nikomu nepáčilo. Rád by som videl, že sa tu zdravšia časť politickej triedy vzchopí a skôr než bude neskoro a prejaví jasnú vôľu po spolužití so svojou menšinou na princípe „rovný s rovným“.
Morse,
mohli by ste aj rozmýšľať nad tým, čo píšete, možno by bolo menej nedorozumení. Samozrejme, že títo občania fakticky asi držali maďarské pasy. Právne ich však dostali v rozpore s medzinárodným právom, teda ich nemali v zmysle medzinárodného práva. Keďže Viedenská arbitráž bola uznaná za nulitnú ako medzinárodným spoločenstvom, tak aj Maďarskom, vydanie maďarských pasov česko-slovenským občanom bolo taktiež nulitné. Benešov postoj v tejto otázke vychádzal z toho, že tí Maďari, ktorí v čase okupácie prijali maďarské občianstvo, spáchali vlastizradu a preto sa im česko-slovenské občianstvo nemá uznať ako vlastizradcom. Ako však pri vašej erudícii určite viete, toto sa nerealizovalo a uvedeným zákonom sa im občianstvo vrátilo. A v svojom príspevku som to aj uviedol (ak samozrejme viete čítať aj obsah, nielen formálne).
Zmluvy nezanikajú nejakými vstupmi, alebo nevstupmi. SR je nástupnícky štát po ČSFR a túto zmluvu má v svojom právnom poriadku a dodnes podľa toho slovenské orgány postupujú. To, že ju HU nerešpektuje a tvári sa, že neexistuje, len charakterizuje tamojšiu vládu. Ak sa jej nepáči, má ju vypovedať. Ale to predsa nebude robiť voči nejakým Tótom. Takto nejako sa správal k zmluvám Veľký biely otec z Washingtonu k Indiánom, s ktorými podpisoval zmluvy a bez vypovedania ich nerešpektoval. Ale vláda USA sa už Indiánom ospravedlnila. Skôr, či neskôr to čaká aj maďarské elity, ak nechcú dopadnúť ako jeden pán, ktorý toto robil v 30. rokoch minulého storočia!
V otázke Nemecka ste absolútne vedľa. Podľa nemeckej ústavy je Nemec ten, ktorý alebo jeho predkovia boli občanmi Nemeckej ríše k 1. januáru 1938 (alebo k 31. decembru 1937; neviem už presne). Sudeťáci v tom ie sú. Avšak vzhľadom na to, že po druhej svetovej vojne boli v mnohých krajinách atakovaní Nemci z dôvodu svojej etnicity, Nemecko toto zohľadňovalo (a zohľadňuje) v naturalizačnom procese, ktorý bol pre etnických Nemcov iný ako pre druhých žiadateľov.
Máte veľmi slabú pamäť, resp. bohapusto klamete. Ako je všetkým v Európe známe, medzivojnové Maďarsko bolo prvý štát v modernej Európe, ktorý prijal antisemitské zákonodarstvo. Je pravdou, že počas deportácií židov zo Sk r. 1942 veľa týchto ľudí ušlo do Maďarska, aby sa zachránili, ale ako si vám ušlo, že rovnako v rokoch 1943 – 1944 masy židov utekali z HU na Sk, aby sa zachránili pred Horthyho deportáciám. takže ak pravdu, tak celú. Polopravda je horšia ako lož!
Neznížim sa na to, aby som upieral Maďarom ich právo na štát, ako to robíte vy vo vzťahu k Slovákom. Aspoň vieme, o čo vám ide a o čo ide tým bláznivým imitátorom jedného fúzatého pánka z Berlína a jedného námorníka, ktorý sa rád prechádzal na bielom koni. Na Sk nikto nevytvára obraz nepriateľa z Maďarov. Sú to celkom milí ľudia a osobne ich mám rád a mám medzi nimi mnoho priateľov. Sk však nemôže brať na ľahkú váhu správanie sa značnej časti maďarských elít od Moháča dodnes, ktoré si stavajú nereálne ciele, a preto sú systémovými lúzermi. To, že za ich prehry trpia jednoduchí Maďari, mi je ľúto. Ale Slováci v tom Maďarom nemôžu pomôcť. Maďari si musia pomôcť sami. Mali by sa vrátiť k tolerancii Štefana I. a jeho idei tolerantného štátu. Potom môžu byť prínosom aj pre Európu, aj pre seba. Takto vyzerajú len ako rušitelia pokoja a myslím si, že Európa ich má už dosť.
Morse, ty génový inžinier,
čo tu zase kecáš, že „Slovensko je umelým štátnym útvarom, ktorý vo svojich dnešných hraniciach nemá žiadnu historickú legitimitu a vedie celkom neprimeranú menšinovú politiku“!? Už sa konečne vyspi z tej post-trianonskej opice! A už si konečne riadne naštuduj národné dejiny Slovákov! A v otázke „neprimeranej menšinovej politiky“ si radšej ani neotváraj ústa a pozri sa, ako sa jej už desaťročia (storočia?) zmocňujú tvoji paranoidní súkmeňovci! Kibaszott mocskos vándorlás… 🙂
Milý kvítku,
predovšetkým si myslím, že voči Československu by nebolo možné spáchať vlastizradu ani teoreticky, keďže išlo o štát založený britským agentom, ktorý bol sám právoplatne odsúdeným viedenským súdom za vlastizradu.
Maďari na odstúpenom území žiadne občianstvo „neprijímali“, ani žiadne pasy (?) nedostávali – v Maďarsku neexistovali dokonca ani občianske preukazy. Jediné čo urobili, vyjadrili radosť z vyslobodenia z Československa (z tohoto „žalára národov“ :-)) kam boli privrznutí proti svojej vôli Trianonskou mierovou zmluvou.
Československá reprezentácia sa už v Moskve dohodla, že na Slovensku nájde zástupných vinníkov, a za rozbitie ČSR (vyhlásením autonómie 6. 10. 1938 a vyhlásením samostatnosti 14.3.1939) urobí zodpovednými an-blok Nemcov a Maďarov. Za hlavný nástroj etnických čistiek bola zvolená práve manipulácia s občianstvom – čl. VIII. koš. vládneho programu: „U … ostatních československých občanů německé a maďarské národnosti bude československé státní občanství zrušeno.“
Výnimka bola povolená „u antinacistů a antifašistů, u těch, kteří vedli už před Mnichovem aktivní boj proti Henleinovi a proti maďarským iredentistickým stranám a za Československou republiku, kteří po Mnichově a po 15. březnu byli německou a maďarskou státní mocí pro svůj odpor a boj proti tamnímu režimu a za věrnost k Československé republice pronásledováni a uvrženi do žalářů a koncentračních táborů anebo kteří museli před německým a maďarským terorem uprchnout za hranice a tam se účastnili aktivního boje za obnovení Československa.“
Je zrejmé že keby sa rovnaký meter uplatňoval na slovenské separatistické snahy, na slovenských autonomistov spolupracujúcich „s Henleinom a maďarskými iredentistickými stranami“ a na mlčiacu väčšinu, 99% Slovákov by rovnako muselo prísť o občianstvo.
A eśte jedna metodická poznámka: Dokumentujúc Husákov domnelý odpor voči etnickým čistkám by ste musel použiť zdroje z obdobia 1944-47, na to sa jeho memoáre z r. 1964 zjavne nehodia.
Ako zvyčajne sa opäť snažíte tutlať zodpovednosť slovenskej vlády za deportácie 57.628 slovenských Židov v období od marca 1942 do novembra 1942
antidatovaním deportácií z Maďarska do obdobia pred nemeckú okupáciu (v marci 1944) a ich spájania s Horthym. Pohnútky, ktoré Vás k tomu vedú radśej neskúmam.
Nepoznám nikoho kto by upieral Slovákom právo na štát a na sebaurčenie vo svojich etnických hraniciach. Maďari podporovali toto právo Slovákov aj v r. 1919-1921 a bol by sa uskutočnil plebiscit, Horniaky by sa nikdy nestali súčasťou ČSR.
Z druhej strany SR dnes nemá právo upierať rovnaké sebaurčovacie právo menšinovým Maďarom, ktorí nikdy nechceli a ani nechcú žiť v slovanskom národnom štáte ako občania 2. kategórie. Vyzývať ich v tejto situácii ktolerancii je v lepšom prípade nedorozumenie.
„Slováci v tom Maďarom nemôžu pomôcť“, tvrdíte. Nuž, večná škoda… 🙂
Trochu som videl repatriáciu Nemcov z Rumunska po roku 1989.
V Rumunsku sa mi dostali do ruky dva dokumenty, na základe ktorých vydávali nemecké pasy.
Prvým bol dotazník. Otázky v ňom boli také zvykovo-kresťanské. Hociktorý rumunský Slovák vyhovoval tomuto nemeckému dotazníku a mohol by sa vydávať za Nemca. V skutočnosti aj veľa nemeckých luteránov v Rumunsku malo slovenské mená.
Druhým bol nemecký zákon z roku 1933 o občianstve. Bola to xerokópia, písaná švabachom. Dosť podrobne tam bolo rozpísané akú možnú etnickú prímes v krvi môže mať nemecký občan.
Aký je rozdiel v porovnaní so slovenskými Maďarmi dnes ?
Rumunskí Nemci po v 1989 dostali pasy a odišli do Nemecka.
Toto čo plánuje teraz spraviť Maďarsko skôr pripomína situáciu v Južnom Osetsku a Abcházsku. Rusko tam ochraňovalo Abcházcov a Osetíncov pred Gruzínskom a porozdávalo im ruské pasy. Takže keď Gruzínsko napadlo Južné Osetsko tak Rusko chránilo svojich občanov pred agresiou. Rozdiel ale oproti Maďarsku je v inom. Keďže Abcházci a Osetínci NEMALI svoj národný štát tak mali právo podľa medzinárodného práva taký štát vyhlásiť a trebárs aj odtrhnutím od iného štátu.
Takže konanie dnešné Maďarska nevyhovuje ani jednému z týchto príkladov. Maďari teda postupujú s jedným cieľom – vyvolať vojenský konflikt so Slovenskom a okupovať južné Slovensko na základe príkladu v Kosove.
Ešte raz – postup Maďarska má jediný cieľ – VOJNA !
Milý p. Horal,
nakoľko ja viem posúdiť motiváciu maďarskej menśinovej politiky na Slovensku, táto podporou zachovania federácie, členstva Slovenska v EÚ i NATO, spolupráce V4, i výzvami k bilaterálnym rokovaniam (naposledy v Szécsényi) sa práve snažila a snaží zabrániť tomu, aby slovenská politická trieda mala v rukách prostriedky, ktorými by z vnútropolitických pohnútok mohla rozpútať konfrontáciu s príslušníkmi vlastnej menśiny, alebo so svojim južným susedom.
Dejiny majú vlastnú logiku, ktorá nie je lineárna, ale príklad Juhoslávie ukazuje, že medzinárodné spoločenstvo predsa len nedovolilo Miloševičovi dokonať etnické čistky voči Albáncom a uznala samostatnosť Kosova.
Osobne si neviem predstaviť, žeby systematické śtvanie proti menśine, akého sme boli svedkami uplynulé 4 roky, mohlo skončiť inak než jej radikalizáciou a nasmerovaním pol. kurzu na územnú autonómiu. Neviem si napr. predstaviť, žeby rodičia maď. žiakov mohli strpieť ďaľśie 4 roky avantúry nominanta SNS v kresle ministra školstva, řádění jazykovej polície a pod. Hranou naivitou ani pitoreskným straśením vojnou si mandát na perzekúciu menśiny nezískate. Vojny sa nemusíte obávať, ak ju sami nerozpútate…
Iste pán Morse.
Ako často aj teraz s Vami nesúhlasím.
Ja neposudzujem maďarskú motiváciu ale pozorne sledujem k akému cieľu vedú prostriedky používané Maďarmi dnes.
Prostriedky vedú k VOJNE. Nebude to prvý krát čo z Maďarska kráčala na Slovensko vojna a okupácia. Opačným smerom to nikdy nešlo. A je zbytočné z niečoho takého podozrievať Maldoboľševika alebo Opilca.
Veď, veď. Chceme sa vyhnúť Kosovu. Totiž dôležité je, že v Kosove etnické čistky boli. Kosovo bolo etnicky vyčistené od Srbov a iných nealbánskych etník.
Prepáčte pán Morse ale do jazykovej polície vás nič nie je ak sa necítite slovenskej národnosti. Prestup anglikanizmov a všelijakých krkolamov negerského pôvodu prekročil u mňa únosnú mieru pakultúry. Ja osobne považujem jazykovú políciu za miernu a som za tvrdší postup. Očakávam dokonca aj od vás podporu v tomto smere ak chcete vyjadriť svoje priateľstvo k slovenskému národu.
Morse,
nie je nič horšieho ako klamstvo a nenávisť, ktorú šírite cez svoje zdanlivo „pravdivé vety“. Najhoršiu podlosť, ktorej sa tu dopúšťate, je snaha vyviniť horthyovský režim zo zodpovednosti za holokaust. To je podlosť, ktorá sa na Sk aj postihuje trestným zákonom. Len na pripomenutie jeden citát (autorom nie som ja): „Prvý brutálny akt násilnej deportácie židovského obyvateľstva sa v Maďarskom kráľovstve uskutočnil v lete 1941, v čase, keď po boku nacistických vojsk aj maďarská armáda sa zúčastnila okupácie Halíča a Ukrajiny. Maďarská vláda v júli nariadila orgánom ministerstva vnútra, aby tých židov, ktorí nemajú domovskú príslušnosť, sústredili do zberných táborov na severo-východnom pohraničí Maďarského kráľovstva (išlo o poľských, ukrajinských a čiastočne aj židov z teritória Zakarpatskej Ukrajiny a Maďarského kráľovstva), ktorých potom previezli na okupované teritórium Ukrajiny bez ohľadu na vek, na chorých, na ženy a deti. Bolo ich zhruba 18-22.000, kde ich ponechali vlastnému osudu bez toho, aby mali zabezpečené podmienky k prežitiu. Títo sa v skupinkách niekoľko týždňov ako bezprízorní túlail peši v oblasti Kamenec-Podolskij, kde boli vystavení hladu, strádaniu, nenávisti domáceho obyvateľstva, okrádaniu a krutosti okupačných orgánov až napokon sa dostali do pazúrov nacistických oddielov nasadenia, ktorí ich surovo zavraždili.“
S takýmto hnojom ja ďalej diskutovať nebudem.
Drahý Kvítku,
Príspevok vymazaný!
POPIERAČI HOLOKAUSTU V AKEJKOĽVEK FORME NA TÝCHTO STRÁNKACH NEMAJÚ MIESTO
Anton Hrnko
Pán Morse,
len taká malá otázôčka:
Viete, že prvé protižidovské opatrenia o revízii získaného občianstva Česko-Slovenskej republiky a o vysídlení niektorých cudzincov platné na celom území Česko-Slovenska boli vydané pražskou vládou koncom januára 1939, teda pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky?
Milý Milanxyz,
DLHO SOM TRPEL VAŠE RASISTICKÉ ÚTOKY NA SLOVÁKOV, ALE S POPIERAČMI HOLOKAUSTU NECHCEM MAŤ NIČ SPOLOČNÉHO. MORSE, ODÍĎTE NA TAKÚ STRÁNKU, KDE TOTO TRPIA. U MŇA SI UŽ NEPICHNETE.
A. Hrnko
Tonko,
len krátko. Plný súhlas.
Zdraví Kris
p. Hrnko, čítal ste ten pamflet?
http://morsesadomnieva.blogspot.com/2010/05/neocakavany-koniec-jedneho-dialogu.html
A.Hrnko
prosil by som Vás aby ste mazali prispevky morseho, to už nie su príspevky v ponimaní dem. diskusie všetko ma svoje hranice
V podstate ho bolo škoda mazať, bude viac škodiť inde!!! Pozorovateľ dobre pozoroval!!! Napísal som tam čôsik, ale nepreberá!!! Lepšie by ho bolo nechať a domrviť tu tak!!!
p.Hrnko,nenechajte sa znechutiť príspevkami Morse-ho. Som síce pasívnym prispievateľom,ale za to aktívnym čitateľom každého Vášho blogu. Zaujímam sa o históriu,týkajúcej sa nášho územia a teším sa na ďaľšie Vaše príspevky… s pozdravom čitateľ z Košíc
No vida! A že Košičanov , Slovákov je málo!!! Aj ja som Košičan, aj keď v Martine narodený!!! Paráda, poteší človeka, keď aj na vyhodze sa správny Sloven nájde!!!
Morse,
aj ked su jeho prispevky mazane mozno ze obcas to tu precita.
Plne suhlasim s Horalom, je to aj moj nazor, ze politika madarskej vlady smeruje k vojne.
Na rozdiel od neho si vsak myslim ze to je asi jedine mozne riesenie, inac to bude nekonecny pribeh. Asi to treba vyriestit raz a navzdy. Bez nejakych kecov a zmluv ktore sa aj tak nedodrzuju.
Citatel z Presova
Odvážny, ale asi pravdivý príspevok!! Pravdepodobne zo spôsobu správania sa Maďarov to asi ináč nepôjde! Zabúdajú, že Česko bude naším spojencom naďalej a ostatné štáty kolo nich iné nebudú! Tieto maďarské manévre sú totálne jalové, zakrývajú neschopnosť si poradiť vo vlastnej domácnosti a dejinne, je to o tých jalových, veľkopanských rečiach a spôsoboch..No, čo? Zabudol vôl, že teľaťom bol, nevšimla si krava, že na porážku pôjde!! ináč nepôjde.