Na úvod môjho vystúpenia by som chcel najskôr zareagovať na príspevok Janka Tužinského a zdôrazniť jeden fakt. V dnešnom globalizovanom svete malým národom, ako je slovenský, zostala už len jedna oblasť ich vlastnej suverenity. Tou oblasťou je kultúra. Jedine naša originálna kultúra je to, čoho sa nemôže zmocniť „globálna moc“ a čím môžeme zostať osobitými. Preto štátna kultúrna politika musí byť jednou z najdôležitejších politík, ktorá aj do budúcna bude schopná zabezpečiť suverenitu a národnú samostatnosť. Toho by si mali byť vedomé predovšetkým slovenské politické elity. V opačnom prípade stratia prívlastok „slovenské“ a budú len „elitami“ na Slovensku, čomu sa v minulosti hovorilo kompradorské vrstvy.
Teraz k veci. Pre spisovateľa byť vlastencom nie je len možnosť výberu, je to jeho povinnosťou. Bez vlasti, bez čitateľov by totiž nebol nikým a ničím. Je našou psou povinnosťou slúžiť vlastnému národu a obhajovať jeho záujmy, čo robíme len čiastočne. Možno je to aj tým, že tribún, kde by sme sa mohli prejaviť, je tak žalostne málo. Veď keď sa pozrieme na denníky, tak zistíme, že sme na tom azda horšie než za Uhorska. Aj vtedy vychádzali aspoň dva národné denníky (Slovenské národné noviny a Katolícke noviny zmenené na nátlak maďarónskej hierarchie na Ľudové noviny). Dnes sa sotva dá o denníkoch vychádzajúcich u nás povedať, že sú slovenské. Svojím duchom a obsahom sú skôr po slovensky píšuce, nie však slovenské. Podobajú sa tým povestným Slovenským novinám, ktorým Slováci prisúdili názov Slonoviny a ktoré budapeštianska vláda vydávala v slovenskom jazyku, aby eliminovala vplyv „panslávov“.
Uvedené tvrdenie nie je ťažko dokázať. Stačí si len porovnať, ako píšu o rovnakých aktivitách, keď ich robia Slováci, a ako, keď ich robia príslušníci jednej menšiny. Keď v blahej pamäti mesto Žilina dalo postaviť jazdeckú sochu J. M. Hurbana v Budatíne, mojom rodisku, slovensky píšuca tlač sa predháňala litániami o tom, či by nebolo lepšie postaviť kanalizáciu tam, kde ešte nie je, či by nebolo lepšie opraviť chodníky atď. Keď postavilo mesto Komárno sochu sv. Štefanovi, táto istá tlač sa predháňala v odsúdeniach slovenských nacionalistov, ktorí túto aktivitu kritizovali. A vari v Komárne nieto treba budovať kanalizáciu? Tam už je občianska vybavenosť kompletná?
A propos, stavanie pomníkov. To, čo predvádzajú „mešťanostovia“ hlavného mesta Slovenska Bratislavy, je hanebné. Koľko slovenských „výtečníkov“, keď použijem tento termín z matičných rokov, má v Bratislave sochu? Má tu sochu Štúr? So zavretím oboch očí možno povedať, že áno. Ale je tu socha Pribinu, Rastislava, Svätopluka, Hurbana, Hodžu, Kollára, Dulu a iných vynikajúcich slovenských dejateľov, ktorí celý svoj život obetovali národu? Odpoveď je veľmi jednoduchá. A aj tých dejateľov, ktorým sa táto česť ušla, tu stále niekto utláča! Len si spomeňme na sústavné odtláčanie Hviezdoslava do úzadia jeho námestia. Rovnaký osud postihol sochu Kolíska a ďalších. A to nehovorím o hanebnom premiestnení A. Bagára v porovnaní s rovnako hanebným (z opačnej strany) premiestnením A. Petroviča alias Petöfyho.
Pritom aj v prípade sochy osobnosti, ktorá dokáže spojiť všetkých Slovákov, sa musia odohrať hanebnosti kozmických rozmerov. To hlavné mesto SR nemá na to, aby postavilo Štefánikovi sochu hodnú jeho osobnosti a významu? To sa musí revitalizovať socha, ktorá bola Slovákom vnútená z Prahy a ktorá Štefánika nevýslovné ponižovala? Azda bol Štefánik svojím hlavným poslaním pilot? On nebol vedec, diplomat, vrcholný politik, generál, bojovník za oslobodenie Slovenska? On bol pilot? To bol jeho hlavný prínos Slovensku? A už nehovorím o sluhovskej polohe pod českým levom! Rovnaké cirkusy sa dnes odohrávajú s Masarykom. To budeme stavať pomníky všetkým tým, ktorí vyhlasovali, že „slovenského národa niet“! Pánovi Ďurkovskému a Petrekovi potom odkazujem, že ďalším adeptom je Koloman Tisza.
A keď sa už niekto rozhodne postaviť sochu nespochybniteľnej osobnosti (Svätoplukovi), ako supy sa zlietnu novinárski i „akademickí“ mrchožrúti a morfondírujú o tom, že vraj nikde nie je dokázané, že Svätopluk bol v Bratislave, že vhodnejšie miesto by bolo v Nitre alebo na Devíne. Akoby Svätopluk nebol hlava nášho štátu, akoby sa takýmto hlavám nestavali sochy práve v hlavných mestách na najvýznamnejších námestiach! Áno aj do Nitry patrí Svätopluk, aj do Devína, aj do Košíc, Prešova…. Tak ako je sv. Štefan v každej maďarskej dedine, dokonca aj v Komárne. Proti všetkým týmto spochybňovaniam úprimného slovenského vlastenectva by spisovatelia mali zdvihnúť svoj hlas. Ale pýtam sa zodpovedných: Majú kde?
A na záver ešte o vlasteneckom zákone. To, čo sa deje okolo, je skutočne zarážajúce. Aby učitelia, hlavní zodpovední za výchovu mladej generácie protestovali proti tomu, aby v triedach boli umiestnená štátne a národné symboly, aby sa deti zoznamovali s hymnou, to sa skutočne môže stať iba u nás, kde človek čím dosiahne vyšší stupeň vzdelania, tým má väčšie nutkanie dištancovať sa od svojho národa. V Európe sa takto správajú iba Cigáni (Rómovia). Vraj, že sa vlastenectvo neupravuje zákonom, opakuje sa táto lož vo všetkých po slovensky píšucich novinách. Nie som znalec práva, ale minimálne v Ústave a v trestnom zákone sa vlastenectvo upravuje. Ústava hovorí o tom, čo je najčestnejšou vlasteneckou povinnosťou, a trestný zákon hneď v prvej hlave klasifikuje vlastizradu. Teda minimálne v týchto dvoch zákonoch sa upravuje. Prečo by nemohol byť tretí?
Iste, nemusel by byť. Ale to by táto spoločnosť nesmela byť ovplyvňovaná a často aj ovládaná silami, ktoré likvidujú akékoľvek prejavy vlastenectva už v zárodku. Teda, ospravedlňujem sa, likviduje výlučne prejavy slovenského vlastenectva. Uvediem aj príklad: Od vzniku Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie bola štátna hymna dennodenne prítomná v týchto médiách. V rozhlase o pol noci, v televízii na záver denného vysielania. Po nástupe novej vlády r. 1998 sa to z oboch médií vytratilo (v rozhlase po 75 rokoch). Komu to prekážalo? Vraj nebol zákon, ktorý by to SRo a STV nariaďoval! Kto sa pýtal občanov „tejto krajiny“, ktorá sa ináč volá Slovensko, Slovenská republika pre tých, čo tu chcú vládnuť a nevedia si spomenúť na jej meno, či hrať hymnu alebo nehrať.
Takže buďme k sebe úprimní! Treba alebo netreba vlastenecký zákon? Za iných podmienok možno nie. Ale dnes hádam rovnako ako soľ. Preto som rád, že toto zhromaždenie celkom jednoznačne vyjadrilo svoj názor k tomuto zákonu.
Drahý kvítku,
neostáva než zopakovať, že už samotný fakt že sa opakovane podujímate prednášať o vlastenectve mi pripadá ako scéna z nejakej bláznivej feérie. Predpokladám, že Vy a Vaši priatelia organizujete podobné podujatia z istého druhu recesie 🙂 Žiadny triezvo mysliaci človek na Slovensku nemôže brať vážne Vaše traktáty, k tomu Vám chýba akákoľvek dôveryhodnosť. Na podobné diskusie ste sa jednoducho nekvalifikoval – smelo sa porovnajte s nejakým Jablonickým, Mlynárikom, Bartošekom, alebo hoci aj s Kusým (aby ste videl, že i s Vašou minulosťou nomenklatúrneho kádra je stále šanca prekvalifikovať sa späť medzi čestných ľudí). Položte si celkom elementárnu otázku: “Kedy som obstál, hájil pravdu a česť proti väčšine, obetujúc svoj (materiálny) záujem, riskujúc svoju slobodu? Kedy som prejavil vernosť idei ?” Vy nepochybne môžete vydať cenné svedectvo o zlyhaniach celej jednej generácie, ale brať sa niekoho poučovať o vlastenectve je vo vašom prípade vskutku frivolné. Je obdivuhodná oná mináčovská druhová schopnosť ľudí Vášho typu využiť akékoľvek podmienky a parazitovať na nich vo svoj prospech, to však nič nemení na fakte, že žiadny vlastenec sa na Slovensku nikdy nemôže identifikovať s vami, vždy iba proti Vám…
Dobrý večer p. Morse
Chcem Vás „vyviesť“ z Vášho omylu postojom, jedného človeka z mnohých vlastencov na Slovensku, na ktorý nik z občanov Slovenska, nebude potrebovať dôkaz o autentickosti, pretože sa jedná o moju osobu.
To, že sa nedokážem úplne na 100 % identifikovať so spôsobom vnímania vlastenectva pána Hrnka, vôbec neznamená, že by som sa identifikoval proti nemu, pretože vlastenectvo je len jedno a to že ho niekto presadzuje inak, ako sa domnievam ja že je správne, na samotné
___________
vlastenectvo
___________
nikdy vplyv mať nebude, rovnako ako by to malo byť s evidentne iným vnímaním vlastenectva u Vašej osoby, ale to platí
_____________
v ý h r a d n e
_____________
len vtedy, ak by Ste sa verejne rovnakým spôsobom hlásil o vlastenectvo
__________________
k Slovenskej republike
__________________
Milý Jozef,
myslím, že ste sa stal obeťou nedorozumenia. Veď sa celkom nedvojzmyselne pýtam na nejaký prejav, ktorý by p. Hrnka (ale rovnako aj Vás) kvalifikoval na vlastenca. Nože si spomeňte, „kedy ste obstál, hájil pravdu a česť proti väčšine, obetujúc svoj (materiálny) záujem, riskujúc svoju slobodu? Kedy ste prejavil vernosť idei ?”
Vaša mýlka spočíva v tom, že „verejné hlásenie sa k vlastenectvu k Slovenskej republike“ a vlastenectvo sú celkom rozdielne veci, pričom to prvé je skôr charakterová vada, než morálny postoj. Neviem, či sa rozumieme 🙂
Ja veľmi dobre rozumiem tomu, ako sa zasa chcete vykrútiť z toho čo vyplýva z kontextu môjho príspevku, preto ak za charakterovú vadu považujete, že sa tu bavíme výhradne o vlastenectve súvisiacom so Slovenskou republikou, o ktorom neviem či Ste v stave s k nemu vôbec prihlásiť ( teda aj verejne, trebárs ako som to urobil ja ), alebo sa tu len budete naďalej skrývať pod pláštikom vlastenectva k inému štátu.
Tak teda už dokážete, raz priamo odpovedať na priamu otázku, ktorá znie :
_____________________________________________________________________________
Cítite a Ste schopný a pripravený ( Vy osobne p. Morse ) obetovať Svoj (materiálny) záujem, riskujúc Svoju slobodu pre svoju vlasť danú Slovenskou republikou, alebo Ste toto schopný učiniť pre nejakú inú republiku, štát, či trebárs oficiálne neexistujúcu vami vybájenú vlasť ?
______________________________________________________________________________
p. Morse
No a po zodpovedaní tejto otázky ihneď zistíme kto z nás dvoch sa tu mýli.
Čaro nechceného.
To mi spravidla napadne, ak uvažujem nad slovenskou spoločnosťou a istými jej prejavmi v minulosti i súčasnosti. Od vzniku SR je pozorovateľná istá deliaca čiara medzi obyvateľstvom tejto krajiny. Nehovorí sa o nej, ale dá sa pomerne ľahko sledovať. Mediálny obraz vytváraný o tejto deliacej čiare opisuje jej dva brehy ako ľudí vzdelaných, scestovalých, kozmopolitne zmýšľajúcich, prežívajúcich „európsku“ identitu v protiklade k údajne ľuďom mentálne zotrvavším v 19. storočí, nacionalisticky (rozumej netolerantne) cítiacim, na prežitky minulosti (vzťah ku krajine a štátu) zaťaženým a pod.
Uvedené členenie nie je vôbec náhodné, ono vyplýva z pohľadu tých, ktorí v oných kritických rokoch konca 20. storočia konali všetko možné, čo len bolo v ich silách, aby zhatili vývoj Slovákov k definitívnemu nadobudnutiu vlastnej štátnosti. Veď si len spomeňme na všetkých tých šimečkovcov, bútorovcov, gálovcov, šebejovcov, zajacovcov, spomeňme si na postoje, aké v tých rokoch zastávali ľudia ako Dzurinda, Radičová, Čarnogurský a mnohí iní.
Paradoxne títo ľudia, lepšie povedané, ľudia okolo nich aj v tej dobe, aj dnes sú dosť vplyvní práve v mediálnej sfére. Je im dožičený mediálny priestor, ktorý sa nedá ničím ospravedlniť ani vysvetliť. Tento jav nie je ťažké pochopiť, je jednoducho skutočnosťou, že časť obyvateľstva tejto krajiny jednoducho napáchla československou identitou, či sa nám to páči alebo nie. Pre časť ľudí bol skutočne vznik samostatného slovenského štátu nechceným míľnikom, s ktorým sa dodnes duševne nevyrovnali. Že výrazný podiel medzi touto skupinou ľudí mali tzv. „elity“ nie je na Slovensku ničím novým.
Táto skupina ľudí, nesúca si z rozdelenia ČSFR svoju malú, súkromnú traumu sa so SR stotožnila vlastne až počas 8 – ročného bačovania Mikuláša Modrého & comp. Pre nich stotožniť sa so štátom je prudko odvislé od politickej elity pri kormidle štátu. Dalo sa očakávať (a ja som to aj očakával), že s nástupom súčasnej vlády sa tieto živly opäť pripomenú. Súčasná garnitúra je totiž príliš silnou pripomienkou ich osobného zlyhania začiatkom 90. rokov. Preto ten (už zasa) sa tvoriaci „národný front“ médií spravidla liberálneho zamerania, pravicových politikov, im k ruke idúcich analytikov, poradcov a pod.
Títo ľudia nemôžu inak, než viesť kampaň proti čomukoľvek, čo je spojené s hrdosťou na tento štát, na jeho dejiny, proti čomukoľvek, čo je spojené s utužovaním jeho národného charakteru, pretože v ich mysliach tento štát = Fico, Mečiar, Slota, Ľupták, Gašparovič, ( a niekde na dalších miestach aj ten Hrnko, Ďurica, atď.). Ich animozita voči emancipačnému procesu Slovákov ako národa bola príčinou vzniku bezhraničnej nenávisti voči hlavným protagonistom vzniku štátu a keďže v podmienkach novoexistujúcej štátnosti si jednoducho netrúfli štvať priamo proti štátu ako takému, vytvorili si myšlienkovú bázu zo svojej (údajnej) morálne čistejšej, neskorumpovanej a neviem ešte akej ľudskej kvality.
Veľkým sklamaním bolo preto pre týchto ľudí poznanie, že Mikuláš Modrý sa nevyhol počas svojej vlády žiadnej kategórii lapsusov, ktoré boli spojené s jeho predchodcami. Skutočne bolo zaujímavé sledovať ten rozpačitý postoj médií k 2. Dzurindovej vláde, hlavne posledné 2 roky.
No a z tohto treba vychádzať. Tieto dve skupiny ľudí tu ešte nejakú dobu pobudnú. Chtiac, nechtiac sa však s každou ďalšou generáciou ich myšlienkové mantinely budú posúvať tým správnym smerom, k tým súradniciam, ktoré dnes majú myšlienkové mantinely ľudí, ktorí sa s týmto štátom stotožnili hneď od začiatku. Od momentu jeho vzniku.
Buďme preto zhovievaví, ohodnoťme snahu Ivety Radičovej, ktorá sa vo vzťahu k vzniku SR vymedzovala tak ako sa vymedzovala, zhovievavým úsmevom a pripomeňme jej to pri každej vhodnej príležitosti. Aj jej sympatizantom. Skúsme až kŕčovitú snahu Mikuláša Modrého a ľudí okolo neho dostať Slovensko do EÚ a NATO za každú cenu práve za jeho vlády, chápať ako podvedomú snahu o rehabilitáciu seba samého v slovenských očiach. Niečo mi hovorí, že nie som v tomto ohľade príliš ďaleko od pravdy.
Pokiaľ ide o zákon o vlastenectve, ten prijatý bude, skôr či neskôr. Nemá to súvis so SNS alebo nacionalizmom, ide tu práve o ten pretrvávajúci ideový konflikt medzi tými dvoma myšlienkovo rozdielnymi skupinami ľudí, o ktorých som už písal. Tento „konflikt“ totiž povedie práve k onomu mnou zmieňovanému „čaru nechceného“. Existencia dvoch ideologických prúdov, stojacich čiastočne proti sebe, totiž umožní zotrvanie všetkého, čo má súvis s národným cítením, v centre pozornosti. Takže aj v budúcnosti (blízkej či vzdialenej) budú predmetom diskusie tak zákony o dôchodkovom sporení, ako aj zákony o štátnych symboloch, o hraní hymny, o vlastenectve a podobne. Vo svojom dôsledku to povedie k tomu, že zo Slovenska sa svojim charakterom stane štát podstatne viac národný, než by tomu bolo, ak by tieto dva antagonizmy neexistovali a teda by „národné otázky“ stratili na význame.
Na záver pár poznámok:
Bratislava je skutočne zaujímavým príkladom k myšlienkovým experimentom, za 20 rokov sa nevyriešil žiadny z jej podstatných problémov, napriek tomu Bratislavčania vytrvalo volia stále to isté spektrum. Historické pamiatky, najmä priemyselného rázu zanikajú rad-radom pod nástupom investorov, napriek protestom občianskych združení však Bratislavčania volia vytrvalo stále to isté spektrum. Bežne sa riešia rôzne korupčné kauzy, napriek tomu však Bratislavčania stále volia vytrvalo to isté spektrum. Vraví sa, každý má také „elity“, aké si zaslúži 🙂 .
ad Masaryk: Bohužiaľ sú to Vaši kolegovia, pán Hrnko, z historickej obce, ktorí stoja za historickým „bezvedomím“ bratislavských mešťanostov. Aj pri príležitosti sochy Masaryka sa vyjadroval historik Zemko, že vraj by sme kvôli brvnu nemali nevidieť les (kvôli šovinistickému postoju Masaryka by sme vraj nemali nevidieť iné jeho „kvality“). Toto je zodpovednosť všetkých tých kováčovcov, zemkovcov, a im podobných. O čo ich je menej, o to viacej kričia.
ad Štefánik: Určite by som si vedel predstaviť aj aj inak urobenú sochu (krajšie a vkusnejšie). Aj tu sa však prejaví (a už sa prejavuje) čaro nechceného. Táto socha, pán Hrnko, s čo akými degradačnými úmyslami bola navrhnutá a bez ohľadu na to, kým bolo presadené jej postavenie v Bratislave, si získa ľudí. Najmä pre mladšiu generáciu totiž pôsobí takpovediac „akčne“. Chlapík vo vojenskom mundúre (pilotskom), ktorý akoby sa práve vrátil z bojiska. Žiadny „suchár“ v saku, v dlhom kabáte ani nič podobné. A nad ním lev, ktorý s každým ďalším rokom samostatnej slovenskej štátnosti bude čoraz menej znamenať leva českého a čoraz viac bude znamenať toho „leva pri Štefánikovi“, toho „Štefánikovho leva“. Ako som povedal, čaro (tvorcami sochy) nechceného.
To je totiž osud Slovenska, pán Hrnko, že snahy všetkých tých, ktorí v tomto priestore chceli hrať vlastné hry, snahy všetkých tých, ktorí tejto krajine neboli priaznivo naklonení – akosi
vždy vypália inak, než ako si ich tvorcovia predstavujú.
A nič na tom nezmenia ani rôzni Morseovci, Kropáčkovci, či ktokoľvek iný.
Drahý pán Jozef,
ďakujem za Vami položenú otázku. Veľmi ma to srdco bolí, že Vám ju nemôžem zodpovedať… a to z toho prostého dôvodu, že ste sa na položenie tejto otázky nekvalifikoval podobne, ako v predchádzajúcom prípade.
Vo Vaśej nedávnej replike ste sa bol za vlastenca označil a doložil ste to pozoruhodným argumentom, že sa k vlastenectvu a k SR hlásite… O tom ja samozrejme nepochybujem ani najmenej, nie som si len istý, či si vlastenectvo s niečím nemýlite, napr. s misou šośovice… (v prípade p. Hrnka podobné pochybnosti nemám – pán Hrnko je takpovediac otvorená kniha :-)).
Moje odmietnutie Vás však nemusí trápiť, podobne napr. Dr. Goebbels nemohol za toho boha získať vyjadrenie v podobnej veci od T. Manna…
Morse,
platený agent cudzieho štátu nemôže vedieť, čo je to vlastenectvo. Preto si myslí, že všetci sú ako on. Preto nemôže pripustiť, že môžu byť vlastenci len preto, že majú radi svoju domovinu a nič za to nechcú. Môžete písať ako český žandár, ale vaše príspevky môžu len zasmradiť, ale nemôžu nič ovplyvniť.
Nie tak zhurta Kvítku,
predovšetkým mi nesmierne lichotíte, a – hoci celkom neopodstatnene – ma tým zaraďujete do až veľmi vyberanej spoločnosti. Naśli by sme tam, nielen Štúra, Hurbana, Vajanského, Masaryka, Beneśa, Štefánika, Tuku, Esterházyho, Dubčeka a Chňoupka, ale ak ma pamäť neklame, eśte nie tak dávno ste i Vy osobne ste bol na výplatnej listine miestnej odbočky jednej moskovskej agentúry, nejakej KSSZ či ako sa volala:-)
Ja nielen môžem pripustiť, ale priamo predpokladám, že vlastenci majú radi svoju domovinu a nič za to nechcú. Z toho však ani v najmenśom nevyplýva, aby sa nejaká podarená partia chronických oportunistov pasovala za vlastencov a začala „robiť poriadky“. Ľudia z Vaśej partie mali mnoho dobrých príležitostí konať pre blaho svojej vlasti, ale z nejakého dôvodu tieto možnosti nevyužili, naopak, slúžili režimu až do jeho pádu. Teraz by chýbajúce zásluhy chceli kompenzovať „prihlásením sa“, „domovinou, ktorú majú radi“, stavaním sôch a prijímaním zákonov. Chyba lávky…
„Z toho však ani v najmenśom nevyplýva, aby sa nejaká podarená partia chronických oportunistov pasovala za vlastencov a začala “robiť poriadky”. Ľudia z Vaśej partie mali mnoho dobrých príležitostí konať pre blaho svojej vlasti, ale z nejakého dôvodu tieto možnosti nevyužili, naopak, slúžili režimu až do jeho pádu. Teraz by chýbajúce zásluhy chceli kompenzovať “prihlásením sa”, “domovinou, ktorú majú radi”, stavaním sôch a prijímaním zákonov. Chyba lávky…“ – Morse
„Ich animozita voči emancipačnému procesu Slovákov ako národa bola príčinou vzniku bezhraničnej nenávisti voči hlavným protagonistom vzniku štátu a keďže v podmienkach novoexistujúcej štátnosti si jednoducho netrúfli štvať priamo proti štátu ako takému, vytvorili si myšlienkovú bázu zo svojej (údajnej) morálne čistejšej, neskorumpovanej a neviem ešte akej ľudskej kvality.“ – Šľak
Vidíte sa v mojom príspevku, Morse? Alebo Vám mám označiť riadok?
Nuž p. Šľak,
jeden by ani neveril, že podarená partia chronických oportunistov, až do posledných chvíľ slúžiacich komunist. režimu a sov. okupačnej moci sa zo dňa na deň pasuje za „protagonistov emancipačného procesu Slovákov ako národa“ (nech to už znamená čokoľvek) a za účelom získania majetku si založia rovno štát.
Možno vás len mätie to terminologické mimikri, oni sa totiž ani za predchádzajúceho režimu nenazývali „chronickými oportunistami“. Vtedy sa hlásili za Revolučný predvoj pracujúceho ľudu, za bojovníkov za spoločenský pokrok na celom svete (čo bol krycí termín pre sovietsku svetovládu). Je tiež paradoxné, že po novembri opäť naštartovali „emancipačný proces Slovákov ako národa“, ktorý už predtým boli raz zavŕšili socialistickou revolúciou, ktorá – ako je známe – jediná prináša „skutočnú sociálnu a národnú slobodu“.
Demokratov, ktorých teraz obviňujú z „animozity a bezhraničnej nenávisti voči vzniku štátu“ vtedy boli nazývali Vernými prisluhovačmi imperializmu. Chartisti boli agentmi Západu, šíriteľmi ideologickej diverzie, vojny-chtivými silami, podnecovateľmi napätia narušujúcimi mier a pokojné spolunažívanie národov na celom svete.
Dúfam, že som Vás tým vyviedol z terminologického labyrintu, v ktorom ste tak nešťastne zablúdil… pravda, len ak ste tam blúdil ‚nezištne‘ takpovediac – motivovaných bludárov nám nevyviesť na svetlo božie, to je zrejmé… 🙂
Pán Morse,
hneď na začiatok (aby Vás o čas neoberali terminologické nejasnosti):
„protagonistov emancipačného procesu Slovákov ako národa“ = osobnosti slovenskej politiky, ktoré sa stali (niektoré viac, iné menej zaslúžene) nositeľmi a aktívnymi vykonávateľmi politických krokov smerujúcich k tomu, čo si želali tie masy obyvateľstva na námestiach v 90. – 92. roku skandujúce za samostatné Slovensko.
Pokojne sa za protagonistov emancipačného procesu Slovákov mohli pasovať tí Vaši „demokrati“, čo im v tom bránilo, pán Morse? Keďže by sa mohlo stať, že by ste si našli nejaký dôvod na neodpovedanie, odpoviem za Vás. Tým Vašim demokratom v tom bránilo to, že voči tomuto emancipačnému pohybu boli jednoducho ľahostajní. A to bol ešte ten lepší prípad. Ten horší bol, že mnohí z nich tieto snahy od začiatku zosmiešňovali, ponižovali a tak podobne. Že práve tento typ ľudí je pre Vás niečím, čo označujete ako „demokrati“, mňa samozrejme neprekvapuje. Ste totiž, použijúc Váš slovný obrat, otvorená kniha.
Pre týchto Vašich „demokratov“ je totiž príznačná myšlienková masáž nasledovného typu: „teraz nie je práve vhodný čas pre riešenie slovenskej otázky, pretože sa najprv musí vykonať toto, a tamto, a ešte hento, a tak podobne“. Preto im nebola Ústava SR dosť dobrá, lebo údajne „mala nedostatky“, preto namietali proti rozdeleniu federácie, lebo údajne „vedeli, že príde satanášsky Mečiarov režim“. Akoby to bol dôvod na premrhanie historickej šance, akú majú malé národy zriedkakedy. Toto sú tí Vaši „demokrati“.
Neuveriteľne ma pobavil Váš „kritický“ názor na režimovú konformnosť počas komunizmu. Ak dovolíte, použijem opäť Váš slovný obrat. Na to, aby ste mali morálne právo kritizovať niekoho konformizmus voči režimu, ste sa na tomto fóre dostatočne „nekvalifikovali“. Ste Vy azda politický väzeň?
Pokiaľ ide o Váš tretí odsek, veľmi dobre (a veľmi pohodlne) sa dá spojiť animozita a bezhraničná nenávisť voči štátu s posluhovaním západu. Veď predsa politickým predstaviteľom maďarskej menšiny na Slovensku nerobilo (a nerobí dodnes) žiadny problém konať proti záujmom tohto štátu a zároveň byť súčasťou vlády, ktorá bola viac než servilná voči západoeurópskym interesom, najmä ekonomickým.
Pokiaľ ide o záver Vášho príspevku, problém bude asi v intenzite (alebo skôr v čistote) „svetla“, ktoré tu Vy – ako taká neúnavná svätojánska muška – šírite. Alebo možno v tom, že namiesto toho, aby ste šírili svetlo, vrháte tieň.
S pozdravom
Ďalší, myslím celkom pekný, názor na vlastenecký zákon a humbuk okolo neho: http://www.zdruhejstrany.sk/hanbite-sa-vy-slovaci/
Krištaľovočistý Morse elvtárs,
Keď sa už tak rozplývate nad mojím vlastenectvom po roku 1989, viete aké som mal postoje pred týmto rokom? Alebo len pletiete z h… bič ako vo všetkých vašich predchádzajúcich príspevkoch?
P. Šľak,
kladiete vskutku dobré otázky. Pýtate sa napr. čo bránilo demokratom stať sa protagonstami tzv. „emancipačného procesu“ a prečo sa nechytali „historickej šance, akú majú malé národy zriedkakedy“. Nuž podľa mojej skromnej mienky im v tom bránilo práve ich demokratické presvedčenie, keďže ciele tohoto „emancipačného pohybu“ (dostať sa k štátnemu majetku a odpútať Slovensko z cesty pluralitnej demokracie) boli nelegitímne a dovolím si tvrdiť aj protislovenské, keďže boli odmietané väčšinou slov. spoločnosti…
Pán Morse,
vychádzate bohužiaľ (pre Vás) z mylných predpokladov. Najprv sa vyjadrím k Vašej (viac-menej neformulovanej) premise, že legitimitu akémukoľvek aktu dáva len jednoznačný prejav súhlasu s týmto aktom.
Nájdete veľmi málo štátov, ktoré by vznikli formulovaním jednoznačného súhlasu absolútnej väčšiny obyvateľstva s ich vznikom. V drvivej väčšine prípadov je vznik štátu spôsobený výraznou aktivitou menšiny, pričom postačujúci je indiferentný postoj väčšiny, to znamená postoj nie zamietavý.
Ale ani toto nie je náš prípad. Už pred voľbami v roku 1992 muselo byť každému uvažujúcemu človeku jasné, aký je hlavný rozdiel medzi stranami okolo HZDS a ich oponentmi v politickom zápase. A ako hlavný rozdiel bol v tej dobe vnímaný postoj k štátoprávnemu usporiadaniu.
Ak dovolíte, budem voľby z roku 1992 (a aj všetky voľby nasledujúce) považovať za akt legitímny, za akt demokratický, za akt prejavu vôle obyvateľstva. Keďže by ste mohli argumentovať tým, že alternatíva samostatného Slovenska údajne nebola víťazmi pred voľbami dostatočne pertraktovaná (čo skutočne mohol takto vnímať len človek slepý na obe oči a hluchý na obe uši), dovolím si Vám uviesť rovnako legitímne, rovnako demokratické a rovnako charakter prejavu vôle väčšiny obyvateľstva majúce voľby v roku 1994, ktoré pokojne môžete považovať (a aj sú považované) za potvrdenie volieb z roku 1992 a vývoja po nich.
Viacerí zvyknú pri tejto príležitosti argumentovať tým, že údajne nebolo referendum. Je ale zaujímavé, že tí istí ľudia sa už nezvyknú zaoberať úvahami, čo by sa bolo udialo, ak by referendum (hypoteticky) bolo dopadlo, tak, ako si to prívrženci spoločného štátu predstavovali. Akým spôsobom by sa boli ďalej vyvíjali štátoprávne rokovania, akým spôsobom by sa ten problém bol riešil, keď dovtedy ho zjavne nikto vyriešiť (spôsobom uspokojivým pre obe strany) nevedel?
A čo ak by referendum bolo dopadlo tak, že jedna časť štátu by sa bola vyjadrila pre a druhá proti? Ani toto zástancov referenda (ľudí krátkozrakosťou duševnou i politickou postihnutých) nezaujíma.
Nazdávam sa, že otázka legitimity či nelegitimity osamostatnenia Slovenska je jasná. Koniec koncov potvrdil ju de jure i de facto zákon o zániku federácie.
Mohlo by sa zdať, že to, čo som napísal je siahodlhé kecanie o ničom, pretože Vaša veta bola znenia nasledujúceho:
„Nuž podľa mojej skromnej mienky im v tom bránilo práve ich demokratické presvedčenie, keďže ciele tohoto “emancipačného pohybu” (dostať sa k štátnemu majetku a odpútať Slovensko z cesty pluralitnej demokracie) boli nelegitímne a dovolím si tvrdiť aj protislovenské, keďže boli odmietané väčšinou slov. spoločnosti…“
čiže by niekto mohol namietať, že Vy spochybňujete legitimitu nie vzniku Slovenska, ale údajných majetkových zámerov protagonistov tohto pohybu.
No bez ohľadu na to, čo si Vy myslíte, pán Morse, z pohľadu národného bytia a pretrvania je vytvorenie národného štátu podstatne vyššou hodnotou, než akékoľvek majetkové záujmy, či Vaša pofidérna cesta k pluralitnej demokracii. Ani jedno, ani druhé sa nedá vyobchodovať za vlastný štát tak, aby to bol obchod výhodný a aby v jeho dôsledku národ získal a nestratil.
Prečo? Pretože ak by Slováci neboli využili príležitosť a nesiahli po samostatnosti v tých osudových 90. rokoch 20. storočia, s veľkou (až zdrvujúco znepokojujúcou) istotou sa dá tvrdiť, že by po nej nesiahli už nikdy. Ak už kvôli ničomu inému, tak kvôli tomu, že by chýbalo to mocenské geopolitické vákuum v tomto priestore, ktoré sa tu vtedy vyskytlo. Vo vnútri EÚ by sa Slovensko osamostatňovalo už len veľmi ťažko.
Na rozdiel od toho, však vznikom SR nebola definitívne zahataná ani cesta k pluralitnej demokracii, ani možnosť neskôr dosadiť do čela štátu ľudí, ktorí by zodpovedali konkrétnym nárokom obyvateľstva.
Vnímate ten rozdiel pán Morse? Uskutočnenie jednej voľby (neopakovateľnej) a neuskutočnenie inej voľby (opakovateľnej).
Váš argument teda neobstojí, aj keby to bolo zrovna tak ako si to Vy predstavujete. Lenže hnutie za osamostatnenie Slovenska bolo podstatne štruktúrovanejšie a bolo v ňom angažovaných priveľa ľudí na to, aby ste ho mohli vydávať za zámienku niektorého z nich – dostať sa ku korytu.
Ale čo je najdôležitejšie, nebolo takto vnímané prevažnou väčšinou verejnosti. Vo voľbách v roku 1992 a 1994 hlasovala verejnosť nie o Vami vyfabulovaných zámeroch V. Mečiara dostať sa k moci, ale hlasovala predovšetkým o podobe riešenia ( v 1994 o odobrení tohto riešenia) slovenskej otázky.
Ešte raz pritom poukážem na Vaše „bohumilé“ zámery. Tak len preto, aby nedajbože Slovensko nezišlo z tej správnej cesty k pluralitnej demokracii, malo sa vzdať svojej nespochybniteľnej ambície zaradiť sa medzi ostatné štátne národy sveta.
Je to náhoda, alebo zámer, že podobný druh argumentov (najprv treba vyriešiť otázky demokracie a potom ostatné problémy) sa objavoval v dobe, keď sa v 60. rokoch nastolila otázka federalizácie Československa?
Dehonestovať celý tento národný pohyb poukazovaním na charakterové vady niektorých jeho protagonistov. Chvalabohu, už s krížkom po funuse.
Veď čo už len svedčí o skutočnej podstate a pravdivosti tohto pohybu k vlastnému štátu viac, než to, že za celých 17 rokov od rozpadu federácie sa nevytvorila ANI JEDINÁ občianska, politická alebo iná iniciatíva smerujúca k jej obnoveniu?
A na záver, používanie a operovanie slovom „protislovenský“ považujem vo Vašom konkrétnom prípade za neoprávnený, keďže Vaše príspevky na tomto fóre sú tým, čo sa ako protislovenské bez problémov označiť dá.
S pozdravom
Ďakujem za obsiahle exposé p. Šľak. Nebudete veriť, ale nevedomky nadväzujete na bohatú tradíciu aktivizmu, ktorý túto neśťastnú krajinu od r. 1848/1918 už neraz vykoľajil a je v mnohom zodpovedný za marazmus v ktorom dnes žijeme (niektorí dokonca nie zle). Mnohokrát sa tu menšina podujala obšťastniť svoj národ proti jeho vôli („Okrúhle sto rokov budili rozliční nadšenci a blázni tento národ“ písal A. Matuśka v r. 1946). Funkciu referenda v r. 1918 malo nahradiť sčítanie ľudu (!), funkciu volieb v r. 1938 -1989 hlasovanie na jednotnú kandidátku Národného frontu s vylúčením nepohodlných strán aj ich väčšinového elektorátu (Národný front v r. 1938?! poviete si :-)) a teraz mi tu idete niečo splietať o tom, že legitimáciu rozbiť ČSFR mali získať aktéri „emancipačného procesu“ dodatočne – v parlamentných voľbách. Mne to pripadá ako príbeh nekončiaceho chytračenia, kde vždy znovu „hľadá sa hlúpy, ktorý to kúpi“…
Vzhľadom na slabé vyhliadky dospieť v tejto diskusii k nejakému výsledku dovoľte navrhnúť ju ukončiť.
Kvítku, Vašim otázkam rozumiem stále menej. Je mi jedno aké ste „mal postoje“ pred rokom 1989, ja som sa pýtal na činy z toho obdobia (alebo iného), ktoré by Vás dnes kvalifikovali hlásiť sa za vlastenca. Moje kritériá poznáte – obstáť v nerovnom zápase, hájiť pravdu a česť proti väčšine, obetovať svoj (materiálny) záujem, riskovať svoju slobodu, prejaviť vernosť idei, atď. Verte mi, veľmi som sa snažil niečo nájsť, prehrýzol som sa cez rôzne Vaše opusy, napr. cez jeden z r. 1988, kde tvrdíte ako „slovenská ľudácka buržoázia a jej politická reprezentácia HSĽS zohrala neslávnu úlohu murína pri rozbíjaní republiky…“ a prečítal mnoho Vašich príspevkov, kde tvrdíte pravý opak… ale zatiaľ som nenašiel nič. Možno som len zle hľadal a Vy vlastencom ste, ktovie…
Rado sa stalo, pán Morse,
nerád ale nechávam prácu rozrobenú, takže zopár pripomienok. Je to práve aktivizmus menšiny, ktorý je zodpovedný za veškerý pokrok ľudskej spoločnosti až do súčasných dní. Nebudete tomu veriť, ale veľmi málo udalostí v histórii sa odohralo až po uskutočnení všeobecného plebiscitu. I keď v tej „Vašej“ histórii je možné všetko 🙂 .
Dopustili ste sa opäť terminologickej nepresnosti, pán Morse. Ja som nepísal o konaní menšiny PROTI vôli väčšiny, ja som písal o konaní menšiny a indiferentnom postoji tých ostatných. Veď ak je niekto indiferentný k tomu, čo sa okolo neho deje, je len logické, že sa stáva objektom udalostí a nie ich tvorcom. Takže toto Vám tiež nevyšlo.
Pričom znova pripomínam, že toto nie je prípad Slovenska.
Ja rozumiem tomu, že moja interpretácia Vás poburuje, vlastne by ma udivilo, keby to tak nebolo, ale tvrdiť, že v 92. vo voľbách ľudia nevedeli o čom rozhodujú, je ,veľmi zdržanlivo povedané, klamanie si do vlastnej kapsy. Rovnako ako tvrdiť, že voľby v 94. roku nemali vo vnímaní ľudí absolútne žiadny súvis s 2 – ročným obdobím samostatnej existencie tohto štátu.
Zhodnem sa s Vami však v jednej veci. Vaše vyhliadky uspieť v takejto diskusii (a to nielen v zmysle dopracovania sa k „nejakému“ výsledku) sú skutočné slabé, takže Váš návrh na ukončenie diskusie prijímam. Považujte to za gesto veľkorysosti.
S pozdravom
Morse,
vaše vývody – ako vždy – sú scestné a zavádzajúce. Nebudem sa vôbec zaoberať vaším svojským výkladom dejín, lebo ako slama na sedliakových čižmách z neho srší nenávistný veľkomaďarský šovinizmus zabalený do čechoslovakistického hávu. Ale odporučil by som vám nehľadať príčinu toho, že rieka tečie, na jej strednom toku. Ako hovoria u nás na Záhorí, treba ísť ad fontes, teda k prameňom. A tým prameňom bola malá skupinka Maďarov a maďarónov, ktorá si niekedy v 18. st. dala za cieľ maďarizovať dovtedy pokojne a viac menej v zhode žijúce národy niekdajšej Hungárie. Treba povedať, že táto šialená myšlienka v čase jej vzniku bola nielen v rozpore s vôľou cca 60 – 70-percentnej väčšiny uhorských Nemaďarov, ale dovolím si povedať aj s vôľou 90% Maďarov. Napriek tejto situácii táto šialená menšina veľkomaďarských šovinistov cca 150 rokov otravovala život väčšiny obyvateľov Uhorska, ktorí jej roku 1918 nakoniec dali možnosť vytvoriť si etnicky čistý maďarský štát na území, kde Maďari skutočne žili. Čo tu štekáte a pletiete sa do nášho osudu. Radšej uvažujte o tom, prečo Košút a všetci jeho následníci v Uhorsku nedovolili hlasovať nikdy vo voľbách viac ako 6% dospelej populácie. Určite to bolo kvôli zabráneniu toho, aby sa neskasíroval štátny majetok zločinnými slovenskými nacionalistami.
No a ešte na záver:
Pokojne čítajte moje práce spred r. 1989 naďalej a budem rád, keď ich budete porovnávať s tými, ktoré som písal po tom. Za každý koncepčný rozdiel okrem povinnej marxistickej frazeológie, ktorý nájdete, dostanete pusu na čelo.
Ako viete, r. 1991 prebehli lustrácie poslancov. Vylustrovali ma ako nepriateľskú osobu. Mám to potvrdené aj z roku 2005, hoci v žiadnych oficiálne zverejnených dokumentoch sa to neuvádza, čo silne narúša moju dôveru k tomu, čo sa v tejto otázke deje na Sk dnes. Môžete trikrát hádať, prečo ma do tejto kategórie zaradili. Poviem vám len, že to nebolo kvôli podrývaniu socialistického zriadenia v striktnom chápaní.
Páni, prepáčte,
nebudem sa vyjadrovať k Vašim príspevkom, i keď by bolo k čomu.
Idem k téme.
Vlastenectvo má byť podľa mňa:
„Cudzie nechceme a svoje si nedáme“,
to znamená pre spisovateľov a intelektuálov trvalá výzva k obrane Slovákov a Slovenska na medzinárodnom poli a teda nie meditovanie, či lamentovanie na stránkach časopisov LT, či Kultúry!
Pre proslovensky orientovaných intelektuálov, Slovákov by tro malo znamanať:
Hongrois Franz Liszt bol Slovák a ako takého ho na všetkých úrovniach obhajovať.
Vo svete pri každej príležitosti uvádzať, že Hongry do Trianonu nie je Hongry po Trianone.
A dávať príklad, že každý jazyk poznal rozdiel medzi Magyar a Hongrois.
Ako to je s vlastenectvom na maďarskej strane.
Uvedomte si , že aj podľa mnohých tzv. pro-slovenských, akože intelektuálov, od čias Bernoláka platí
Uhor je Maďar,
ale zároveň pre Maďarov už vôbec neplatí za Maďar je Uhor, tu platí zásadne len :
Maďar je Magyar:
Magyarorsag do Trianonu je Magyarorág po Trianone.
Uvedomujete si tieto akože „nepodstatné drobnosti“?!
Ich výsledkom sú práve tie ataky maďarských politikov, ktorých svedkami sme dnes.
Na všetkých úrovniach.
Preto podľa mňa,je základnou úlohou slovenských vlastencov dať tieto schizofrenické vzťahy na poriadok.
Predovšetkým : Uhor bol aj Saxon aj Slovák a osobu vydávajúcu sa za Magyara oči Slováka,
ako i Saxona nevideli do Košúta, čo Petroviča.
A aj to boli len tzv. „WahlMagyaren“, teda Magyar voľbou.
O maďarskom etniku sa do Trioanonu nedá hovoriť, principiálne nemohlo existovať.
Etnickou kultúrou Maďarov sa zapodieval špeciálne Franz List vo svojom umenovedom diele
Des Bohémiens … v Uhorsku.
Spýtam sa: Kto z Vás vie uviesť príklad niektorého akože „etnického Magyara“,
teda osobu u ktorej sa dá vierohodne dokumentovať, že mala maďarský jazyk ako materinský jazyk?!
Ja osobne takú postavu uhorskej historie nepoznám!
Zdravím p. Hrnko,
akosi sa nám nedarí držať sa pri téme vlastenectva, aktuálne sa mám snažiť získať pusu na čelo nachádzaním koncepčných rozdielov vo Vaśej tvorbe pred a po r. 1989… čo tak vyhlásenie vojnovej SR, ktorú ste v r. 1988 považoval za avantúru „slovenskej ľudáckej buržoázie a jej politickej reprezentácie HSĽS zohravšej neslávnu úlohu murína pri rozbíjaní republiky“, kým Vaśe ponímanie rovnakej udalosti z r. 2009 už hovorí „o naplnení samosprávy a tvorivých síl národa“, „splnení túžob po svojbytnosti a samospráve“. Na tejto zmene názorov by nebolo nič zvláštne, len keby nesledovali tak úzkostlivo politickú konjunktúru 🙂
Pod Vaśou nálepkou „nenávistného veľkomaďarského šovinizmu zabaleného do čechoslovakistického hávu“ si neviem predstaviť nič konkrétne, došlo tu pravdepodobne k nahromadeniu obrazov… hoci musím sebakriticky priznať, źe pre Vás musí byť dosť nezvyklé, bol niekto do takejto miery nekonjunktúrny a za podvod považoval súčasne vznik i zánik Československa… 🙂
Chcieť od Kossutha všeobecné volebné právo je dosť nezvyčajné… opäť Vám tu pomôže porovnanie so súdobými krajinami – Anglickom, Rakúskom, Ruskom (s jeho 0% opróavnenóych voliÓcov:-).
Maďarizáciu zbrklo datujete raz na zač. 18. stor (po r. 1700), inokedy „pred 160 rokov“ (1860) – ani sa nečudujem, s podobnými perzekučnými bludmi je vždy najväčśí problém ich ukotviť do reálnej histórie 🙂
V záverečnej kapitolke hovoríte v hádankách o tom, ako Vás Štb opomenulo uviesť vo svojej evidencii ako nepriateľskú osobu, hoci ste sa venoval „podrývaniu socialistického zriadenia nie v striktnom chápaní“… žeby sa kdesi v diaľke začínali črtať nejaké obrysy vlastenca ?
Pán Hrnko,
k Vašej poznámke k jazyku „Et-ruskov“ Vám môžem dať odkaz na Fedora Volanského,
ktorý ešte v 19.st. vyučoval etruský jazyk v Rusku.
Iný pán Carlo Vagriese nám ponúka veľmi zaujímavý „Vandalsko-Slovansko-Taliansky“ slovník.
A viete, že by sme sa z neho vdeli celkom dobre naučiť ako všeobecný slovanský jazyk, tak aj po taliansky?
Teraz chápem, prečo bol mladý Franz Liszt predstavený Schindlerom Beethovenovi
pri ich prvom stretnutí ako „Vandal“!
Ohľadom jazyka Venétom sa múžete dočítať u Horáka: Oslovanech trochu jinak,
čo je vlastene český preklad 2.hej časti „Veneti, naši predkovia“ – Matej Bor, Jožko Šavli, rakúskeho vydania 1985.
Pán Otokar,
určite ste si všimli, že som nereagoval už na Vašu predchádzajúcu otázku týkajúcu sa existencie etnických Maďarov pred 19. storočím. Mal som na to dôvod, poznám Vaše názory (z Vašich príspevkov na tomto fóre) a dosť dobre si dokážem predstaviť, akým spôsobom by sa taká debata vyvíjala.
Ja by som Vám uviedol ako etnický prvok „maďarstva“ jazyk, načo by ste ma zrejme vyzvali, aby som Vám preukázal existenciu maďarskej reči v stredoveku, nato by som Vás odkázal na všetky tie pomaďarčené názvy sídiel, dochované v latinských textoch, načo by ste sa ma zrejme pokúšali presvedčiť, že je chyba v medzinárodnom datovaní histórie, atď.
Ak teda dovolíte, vyhnem sa Vašej otázke o (ne)existencii nositeľa maďarskej reči pred 19. storočím a dotknem sa témy vlastenectva, ktorú ste aj Vy spomenuli.
Všimli ste si, pán Otokar, aký trend sa v posledných rokoch presadzuje napríklad v televíznej dokumentaristike? Zvlášť markantné je to na niektorých televíznych kanáloch, zaoberajúcich sa históriou. Všimnite si, prosím, že nech už sa jedná o (takmer) akúkoľvek oblasť, upustilo sa od zvyku, kedy sa k historickým témam kdekoľvek na svete vyjadroval ten-ktorý učený profesor z nejakej americkej univerzity a zvlášť americká a britská produkcia si dáva veľmi záležať na tom, aby sa napríklad k historickým otázkam týkajúcim sa Iraku, vždy vyjadroval niekto napr. z baghdadskej univerzity. Skúste si to niekedy všimnúť. Neviem, ako je to v iných oblastiach historiografie (v tých odbornejších), ale myslím, že to bude tiež dosť podobné.
V náväznosti na to si myslím, že vôbec nie je treba nejako sa šikovať a vyraziť do útoku vo vzťahu k medzinárodnej historickej obci. Úplne by „stačilo“, keby sa páni historici na Slovensku konečne dohodli na istých veciach a začali určité kľúčové momenty predstavovať vo svojich publikáciách jednotne. Napríklad pohľad na slovenskú etnogenézu v ranom stredoveku.
Ak sa nám podarí toto dosiahnuť, medzinárodná historická obec si nás už nájde, o to strach nemám. Problém je v tom, že niektorí slovenskí historici si neuvedomujú, že prezentácia dejín národa je aj o niečom viac, než iba o predstavení vlastnej práce.
Nič viac by nebolo treba, len aby zo Slovenska v týchto pár kľúčových oblastiach znel jednotný názor.
Pokiaľ ide o Vašu snahu uvádzať na pravú mieru vzťah medzi Hungarus a Magyar, ak si myslíte, že slovensko-maďarské vzťahy môže ovplyvniť tak či onak nejaké správanie slovenskej obce intelektuálov zaoberajúcich sa vzťahom Hungarus – Magyar, tak sa (obávam) veľmi mýlite.
S touto záležitosťou sa musí vysporiadať sama maďarská verejnosť, ktorá do dnešných dní neuskutočnila sebareflexiu vlastného správania v 19. storočí. A dokiaľ to neurobí, my sa tu na Slovensku môžme aj na hlavu postaviť, nič sa v tomto nezmení. Snáď si nemyslíte, že hlas zo Slovenska (čo akokoľvek silný a jednotný) dokáže ovplyvniť názory maďarskej verejnosti.
Niektoré veci v živote jednoducho musíte nechať tak, žiť vlastným životom, čas ich buď vyrieši alebo nevyrieši. Nás nech zaujíma Slovensko, Maďarsko ponechajme na starosti Maďarom.
S pozdravom
Morse elvtárs,
ja som si myslel, že po slovensky rozumiete a že malá násobilka, resp. sčítanie a odčítanie vám nerobí problémy. Žiaľ, asi som vás precenil. tak podme na to ešte raz, čo som napísal a čo ste nepochopením slovenského textu totálne zamotali:
1. Roku 1991 som bol ako poslanec lustrovaný a bol som vylustrovaný ako nepriateľská osoba. Túto lustráciu mi roku 2005 potvrdila inštitúcia, ktorá do toho má čo povedať. Napriek tomu v žiadnych publikovaných zoznamoch ŠTB sa moje meno nevyskytuje. Preto mám vážne podozrenie, že celý proces tzv. pamäti národa je veľmi selektívny. Myslím, že už v pôvodnom texte to bolo jasné, ale ja za to nemôžem, že vás škola okrem čítania a písanie neučila aj porozumenie textu.
2. Pri použití jednoduchej matematickej operácie odčítanie pri vzorci 1918 – cca 150 sa dostanete do roku 1768, teda cca. To len skutočný …. môže spočítať 1918 mínus cca 150 = 1860. Také počty neplatili ani počas platnosti Aponiho zákonov. Ak vám to nie je známe tak adresa nejakého Michala Benčíka (Bencsíka) uhorskému snemu, v ktorej posielal Slovákov do večitého poddanstva Maďarov bola vypracované r. 1721. Zaradenie tohto dátumu na začiatok 18. st. môže skutočne spochybniť iba absolvent slovenskej menšinovej školy. Asi sa tam viac zaoberajú bedákaním nad krivdami Trianonu ako matematikou. Nebudem sa ďalej vyjadrovať o IQ človeka, ktorý chce presvedčiť potomkov cca 60 – 70% Nemaďarov Uhorska, že maďarizácia nebola.
3. Keď už niečo akože citujete, bolo by zahodno uviesť aj prameň, lebo takto to vyzerá, že ste si to vycucali z prsta, alebo ste opäť neporozumeli slovenskému textu.
4. Košút a podobní exoti vykrikovali po r. 1849, že boli najdemokratickejší a najliberálnejší bojovníci za slobodu proti tyranii Habsburgovcov a proti tyranii ako takej. Ich liberalizmus bol pre niečo okolo 5% populácie Uhorska. Prečo sa však porovnávať s Ruskom, ktoré napr. Fínsku dovolilo všeobecné hlasovacie právo r. 1907; prečo sa neporovnať s tými, ku ktorým sa tak Košút vehementne hlásil ako demokrat – Francúzsko, Švajčiarsko 1848, Nemecko 1867, ale aj to mizerné utláčateľské Rakúsko zaviedlo všeobecné volebné právo roku 1907. Len to liberálne Uhorsko nie a nie. Nezdá sa vám to čudné?
Na záver si dovolím ešte okomentovať to klišé všetkých nepriateľov slovenskej štátnosti, ktoré sa vyjadruje tvrdením, ktoré Morse použil vyššie. „jeden by ani neveril, že podarená partia chronických oportunistov, až do posledných chvíľ slúžiacich komunist. režimu a sov. okupačnej moci sa zo dňa na deň pasuje za “protagonistov emancipačného procesu Slovákov ako národa” (nech to už znamená čokoľvek) a za účelom získania majetku si založia rovno štát.“
Nuž pozrime sa na toto tvrdenie bližšie. Samozrejme, nevyhnem sa zjednodušeniam, ale podstatu to vystihuje.
R. 1989 padol jeden systém, ktorý zobral občanom 100% ich kapitálu a tento bol v čase pádu režimu v rukách štátu. Štát sa rozhodol, že tento majetok privatizuje čo najrýchlejšie. Každému, čo len trošku chápe pojem „najrýchlejšie“, muselo byť jasné, že v tom nebude žiadna spravodlivosť a že vlastne bude tento majetok bez adekvátnej protihodnoty scudzený.
Na majetok si robili vo vtedajšej ČSFR nárok tri skupiny budúcich privatizérov – potenciálni českí privatizéri, potenciálni slovenskí privatizéri a medzinárodný kapitál. každý z týchto privatizácie chcejúcich subjektov mali svoj politický program. Českí privatizéri hlásali koncepciu funkčnej federácie, ktorá by zaručila, že rozhodujúce priemyselné podniky by prešli do ich rúk. Ako by to v praxi vypadalo svedčia ich vtedy úspešné projekty – privatizácia námornej dopravy, prevedenie leteckej dopravy do českých rúk atď. Pri scudzovaní tohto majetku, hoci patril všetkým občanom ČSFR, prišli občania SR (teda aj naši maďarskí spoluobčania) aspoň o tu symbolickú hodnotu, ktorá natiekla do českého rozpočtu. takže funkčná federácia bola na škodu všetkým občanom SR bez rozdielu národností.
Slovenskí potenciálni privatizéri chceli, aby došlo k k funkčnému deleniu, žeby český majetok sprivatizovali Česi a slovenský majetok Slováci (v zmysle občania republík). Politicky to bolo vyjadrené koncepciou suverenity republík. Keďže Česi neboli takí silní, aby odstavili Slovákov od privatizácie rozhodujúceho priemyselného potenciálu Slovenska, teda, aby presadili koncepciu funkčnej federácie, rezignovali na spoločný štát a umožnili pokojné osamostatnenie Slovenska. Táto koncepcia privatizácie sa realizovala za Mečiara do roku 1998. nakoľko naplnila ambície potenciálnych slovenských privatizérov je otázne, lebo rozhodujúce kapacity Slovenska sa Mečiar neodvážil privatizovať.
Tretím záujemcom bol medzinárodný kapitál, ktorý sústavne hovoril o potrebe nastoliť na Slovensku demokratickú vládu. V jeho chápaní to však bola jedine taká vláda, ktorá by mu vydala rozhodujúce kapacity Slovenska. Tá sa však dostala k moci až r. 1998.
Z dnešného hľadiska sa nedá ešte vyhodnotiť, ktorá z tých dvoch koncepcií privatizácie presadených na Slovensku po roku 1993 bola pre Slovákov menej bolestná. Ani jedna nebola čistá, bez korupcie a bez strát. Emancipačný pohyb je aj o vlastníctve. Chudobný človek zbavený vlastníctva nemôže byť ani v tej najslobodnejšej spoločnosti skutočne slobodný. Preto snaha o privatizáciu, ktorá by vytvorila aj vlastnú bohatú vrstvu, bola plne legitímna. A nedala sa realizovať bez národnej suverenity. Preto tie dristy v hore citovanom úryvku z Morseho sú len zahmlievaním a špinením slovenského emancipačného pohybu. Vlasť je od slova vlastniť. Človek nemôže mať vlasť tam, kde nič nevlastní.
Dobrý večer,
zamotáva sa to:
1. Nespoznávate vlastné názory z rôznych období: porovnával som tie z publikácie „Politický vývin a protifašistický odboj 1939-1941, Veda Brat. 1988“ s tými, ktoré ste bol povedal v besede na TA3 15.03.2008.
2. Stále sme sa nedozvedeli, aký typ nepriateľskej osoby to je, ktorej pred nov. 89 vychádzajú publikácie a po nov. 89 dostáva o svojej odbojovej činnosti osvedčenie. To všetko pri absencii záznamu v registroch Štb. Možné je ale vśetko, hlavne ak ide o dostatočne motivovaného vlastenca…
3. Konečne ste sa teda ujednotil sám so sebou, že maďarizácia pramení v akejsi adrese akéhosi Michala Benčíka uh. snemu z r. 1721. Zo slov samotného Hlinku ale vieme, že vychodil ľudovú školu v Černovej bez toho, aby sa naučil po maďarsky, lebo sa tam maďarčina vôbec nevyučovala (končil ju v r. 1886). Tvrdíte teda, že krutá maďarizácia prebiehala spôsobom, že za 165 rokov nedosiahla eśte ani ľudové školy. Veľmi pozoruhodné, hlavne vo svetle aktuálnej kampane prebiehajúcej okolo jazykového a vlasteneckého zákona na Slovensku…
4. Rozumiem, že od Kossutha očakávate mimoriadnu predvídavosť, ale predsa len, aby zaviedol všeobecné volebné právo v r. 1848 (v Rakúsku sa zaviedlo v r. 1905) je vcelku prehnané očakávanie. Azda keby mu Ľudovít Štúr bol býval naznačil v Mikuláškskych žiadostiach … 🙂
5. Na záver ste sa nám akosi rozkokošil. Celkom negujúc svoju predchádzajúcu tézu o vlastencoch, ktorí „majú radi svoju domovinu a nič za to nechcú“ ste sa odrazu celkom neočakávane dopracoval k poznaniu, že vlasť a vlastníctvo úzko súvisia: vlasť je od slova vlastniť, „emancipačný pohyb“ je aj o vlastníctve, chudobný človek nemôže mať vlasť tam, kde nič nevlastní, snaha o privatizáciu a vytvorenie vlastnej bohatej vrstvy je legitímna a na to slúži národná suverenita. Konečne žiadne drísty o “splnení túžob po svojbytnosti a o naplnení samosprávy a tvorivých síl národa”, ale stručne jasne a zrozumiteľne „majetok do rúk vlastencov!“… Ostatne, nič iné som netvrdil ani ja 🙂
Pán Morse, nedá sa mi nezapojiť do Vašej diskusie s pánom Hrnkom,
ide tu o bod číslo 5, v ktorom ste sa opäť dopustili pre Vás tak charakteristického fabulovania. Asi ste to z textu predrečníka nepochopili (určite nie), ale nenapísal nič, čo by bolo v rozpore s vetou:
„splnení túžob po svojbytnosti a o naplnení samosprávy a tvorivých síl národa“,
aj keď teraz asi pozeráte na toto moje konštatovanie s otvorenými ústami. Prečo to nie je v rozpore? Preto, čo som napísal už vo svojich príspevkoch (naivne dúfajúc, že sa nad tým zamyslíte). Kto bol, prosím Vás, hybateľom udalostí v 90. – 92. ? Vy si naozaj myslíte, že ak by tu nebol masívny tlak „zdola“, od tých ľudí na námestiach, že by sa vtedajší politici dopracovali k rozdeleniu?
Naozaj si už nepamätáte, že sa viac-menej celá politická elita ešte pomerne dlhú dobu snažila nájsť východisko zo situácie, kedy na Slovensku mimopolitické sily nastoľovali požiadavku štátoprávneho riešenia postavenia Slovenska?
Naozaj Vám treba pripomínať tie zhromaždenia na námestiach, na ktorých sa mávalo nie československou ale slovenskou zástavou? Treba Vám azda pripomenúť pamätnú Havlovu návštevu v Bratislave? Mám Vám pripomínať všetky tie výzvy, ktoré boli politikom adresované zdola? Dúfam, že nie. I keď niektoré Vaše postoje pôsobia, že ste vtedy neboli ani len na svete.
Pri takto silnejúcom tlaku zdola nemali politické elity na Slovensku inú šancu, než ho „vypočuť“. To, že sa tieto udalosti odohrali v dobe, kedy sa zároveň začal prechod od jedného režimu k režimu druhému, čo so sebou zákonite obnášalo zmenu majetkových pomerov, predsa na celej veci nič nemení.
Tie masy ľudí, pán Morse, a ja to znova napíšem, aj vo voľbách 92. aj vo voľbách 94. rozhodovali o postavení Slovenska. Snáď mi nechcete tvrdiť, že niekto vtedy išiel k voľbám preto, aby rozhodoval o podobe veľkej privatizácie na Slovensku. Trocha reality do Vašich úvah, poprosím.
Nikto nepopiera, že účastníkmi tohto procesu boli aj oportunisti. Oportunisti sa nájdu vždy a všade. Našli by ste ich aj v Uhorsku, v radoch „roduverných“ maďarských vlastencov bojujúcich v revolúcii. Alebo si myslíte, že pri Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní nešlo aj o ekonomiku a vlastníctvo? 🙂
Takéto veci k tomu jednoducho patria. Vaše nazeranie na dejiny cez šablónu akejsi „nepoškvrnenosti“ mi pripomína naivitu tých, ktorí nedokážu pochopiť, prečo sa na bratislavskom hrade ide odhaľovať socha Svätoplukovi, mužovi, ktorý (fuj, fuj, fuj) zradil svojho strýka. 🙂
Očakával by som troška viac, pán Morse. Teraz neviem, či vo Vašom prípade ide o neskonalú naivitu, alebo o to staré známe:
„Komu pánboh nenadelil, v apatiéke nekúpi.“.
S pozdravom
P. Šľak,
ale ja Vám dokonale rozumiem. Videl som ja tieto masy v Petrohrade v októbri 1917, v Prahe v októbri 1918 i februári 1948, videl som ich pochodovať na Rím i skandovať na zjazdoch v Norimbergu a videl som ich aj na Župnom námestí v Bratislave v r. 1991 i na námestí SNP keď vypískali Havla.
Rozumiem ja aj p. Hrnkovi, keď vo chvíľkovej slabosti priznal motívy vlastencov, ako ich on chápe – naposledy som to takto pekne videl podané v článku Gejzu Medrického v denníku Slovák z 2. 07. 1940 „Arizácia – problém národného bytia“, keď pán minister vysvetľoval: „…Treba byť na čistom aj o arizačnom a poslovenčovacom zameraní našej hospodárskej politiky. Nie je to vec módy, ani nenávisti, ale je to problém národného bytia, je to vec hlbokého presvedčenia všetkých zodpovedných činiteľov nového Slovenska, že politická sloboda musí byť podložená a upevnená vlastnou silou hospodárskou. Hovorím i o tých otázkach celkom otvorene i medzi Vami, tak otvorene zvyknem hovoriť i medzi nedočkavcami…“
Skrátka bola by chyba Vaše názory považovať za vec módy, alebo nenávisti, viem, že ide o vec hlbokého presvedčenia… 🙂
Dobrý deň p. Morse
Vaších „žvástov“ o ( a to platí aj o ostatných ) kvázi vlastenectve je tu toľko, že sa to nedá prečítať ani za „deň“.
To z toho Vás to „srdco“ bolí ( ako Ste mi to sám oznámil ), že Ste neni schopný odpovedať na jedinú otázku, po zodpovedaní ktorej už „žvástať“ bude bezpredmetné pretože nebudete môcť zakrývať to, že Vaše vlastenectvo prináleží inému štátu, či neexistujúcemu vybájenému Veľkému Uhorsku.
Mne ale odpovedať už vskutku nikdy nemusíte, pretože ja sa zaobídem aj bez Vašich „žvástov“.
Pán Morse,
som veľmi rád, že ste sa rozpomenuli na tie masy na námestiach Slovenska. V tejto súvislosti len takú otázočku na Vás. Pamätáte si aj nejaké masy ľudí vyslovujúce spontánnu túžbu po vzniku uhorského štátu alebo to v tomto konkrétnom prípade bolo iba o tých ekonomických záujmoch (rozumej o teritoriálnej expanzii), čiže v istom zmysle o oportunizme?
Skúste popátrať v pamäti, veľmi pekne Vás prosím.
Ja sa len neprestávam čudovať, aké všakovaké morálne, etické a iné nároky sa kladú na emancipačný proces Slovákov ľuďmi, ktorí sú príslušníci národov, ktoré pokiaľ išlo o ich vlastné národné záujmy sa podobnými podružnosťami ani len nezaoberali.
Úsmevné.
S pozdravom
P. Šľak,
tak pekne ma prosíte spomenúť si na „nejaké masy ľudí vyslovujúce spontánnu túžbu po zotrvaní v uhorskom štáte“ že Vám nevdojak musím vyhovieť… 🙂
Napr. v Bratislave demonštrovala jedna taká masa 12. februára 1919 (8 civilistov zastrelených, 32 zranených), 16. marca 1919 v Košiciach sa obyvateľstvo pokúsilo zabrániť vojsku zbúrať sochu honvédov – 2 zastrelení, 30. apríla sa komárňanskí robotníci pokúsili vyjadriť svoje „právo na samourčenie“ – 250 mŕtvych, atď.
Veľmi zaujímavou epizódou bola aj demonštrácia židovského obyvateľstva Bratislavy pod oknami Carltonu v novembri 1938 za späťpripojenie Bratislavy k Maďarskému kráľovstvu – výsledkom bol tzv. „postrk“ 7500 ľudí v novembrových mrazoch na územie nikoho.
Neviem, či som Vás uspokojil…
Pán Morse,
veru neuspokojili ste ma. Ja som sa totiž pýtal na masy ľudí prejavujúce svoju vôľu stať sa súčasťou novovznikajúceho uhorského štátu. V tejto chvíli som si – pravdu povediac – vôbec nie istý, či ste si moju otázku pretvorili na otázku podľa vlastného želania schválne, alebo je na príčine Váš nesporne veľmi vysoký vek (údajne ste videli už masy ľudí v Petrohrade v 1917 🙂 ) a s ním súvisiace degeneračné ochorenia vyššej nervovej sústavy.
Som však človek, pociťujúci hlbokú a prirodzenú úctu voči ľuďom pocteným vysokým vekom, takže túto Vašu ľahšiu „indispozíciu“ odignorujem a položím Vám svoju otázku ešte raz:
Pamätáte si aj nejaké masy ľudí vyslovujúce spontánnu túžbu po vzniku uhorského štátu alebo to v tomto konkrétnom prípade bolo iba o tých ekonomických záujmoch (rozumej o teritoriálnej expanzii), čiže v istom zmysle o oportunizme?
Nehanbite sa vybaviť to rovnako, ako to zvyknete robiť v prípade iných otázok, s ktorými sa neviete vysporiadať, čiže poukázaním na to, že som sa „nekvalifikoval“ 🙂 .
To, že novovznikajúce Československo „nevoňalo“ Maďarom a Židom (hlásiacim sa prevažne k maďarskej národnosti) ma samozrejme vôbec neprekvapuje, pán Morse. Opak by bol asi neprirodzený, že?
Čo ma prekvapuje je, že nárokujete „právo na sebaurčenie“ pre príslušníkov toho istého národa, ktorý ešte pár rokov predtým upieral to isté právo na sebaurčenie všetkým ostatným národom v Uhorsku.
To sú ale názorové kotrmelce 🙂 .
Venovať sa vecnej podstate Vášho príspevku by bolo zbytočné, pretože protiargumenty zazneli už mnohokrát vo Vašich vzájomných potýčkach s dr. Hrnkom a v podstate niet k nim čo dodať.
S pozdravom (a nabudúce si pozornejšie prečítajte otázku)
Morse,
skutočne som sa zasmial. Tak vy podvratnú činnosť Budapešti na území suverénneho štátu pokladáte za spontánny protest za Uhorsko. nedajte sa vysmiať. Ak to bol nejaký protest, tak to bol protest organizovaný maďarskou vládou v prospech Maďarska. Uhorsko 14. novembra 1918 vyhlásením Maďarskej republiky de jure i de facto zaniklo. Nešialte nás tu svojou nevedomosťou. Na to vám môže skočiť nejaký maďarón z felvidéku, nie seriózny vedec.
No a za tú promaďarskú demonštráciu židov (opäť nie prouhorskú, pán šialiteľ) sa im Horthy so Szálasim odmenili „dovolenkovým poukazom do Osvienčimu“. Čaro skutočnosti, však že!
PS. Nepotrebujem za svoju činnosť žiadnu 255-ku. Mojou odmenou je, že cieľ, ktorý som si roku 1985 stanovil a pre ktorý som sa stal už vtedy predmetom záujmu určitých zložiek čsl. štátu – suverénna Slovenská republika – sa splnil. A môžem vám povedať, že do roku 1991 som vôbec nevedel, že moje aktivity táto zložka monitorovala.
A ešte niečo. Základom skutočného vlastenectva je, že to, čo chcem pre svoju vlasť, nemôžem odopierať príslušníkom iných vlastí, že to chcú pre svoju vlasť (skutočnú alebo fiktívnu). Vy však odopierate (podobne ako Benčík, Košút, Deák, K. a Š. Tisza) Slovákom ich vlasť. Vo vašom prípade však nemožne hovoriť ani o vlastenectve, ani o nacionalizme (čo možno niektorým aktívnym Slovákom tiež prisúdiť), ale o šovinizme. Z vašich príspevkov srší šovinizmus par excellence.
Aby diskutujúci lepšie vedeli s kým tu majú do činenie v osobe menom Morse – nepoviem rovno meno, ale je činný na slovenskom internete na viacerých známejších miestach (napríklad na wikipédii) stručne povedané ako grázel-provokatér, istý čas sa snažil umiestniť všelikde rôzne protislovenské a protičeskoslovenské a samozrejme pro-šovinisticko-maďarské texty (úryvky)…dosť často mu to niekto zrušil, ale v celku sa mu to darí. K jeho motivácii (ak odhliadneme od možnosti že mu niekto platí a podobne, ale ja si to nemyslím) – raz sa vyjadril niečo v tom zmysle, že jemu kamarátovi nejaký slovenský profesor slovenčiny alebo podobne „robil zle“ (detaily si už nepamätám tuším na univerzite), on má zrejme podobné skúsenosti… a tak nám to teraz všetkým vracia. No a samozrejme keď niekto číta maďarskú historiografiu kombinovanú s takýmito emocionálnymi postojmi tak sa nemôžete čudovať, čo z toho vznikne. On to všetko bude samozrejme popierať….
Pán Šľak, musím Vás sklamať, pred rok 1000, na rozdiel od p. premiéra, moje spomienky nesiahajú. Neviem vyvrátiť Vašu domnienku, že vzniku Uhorska žiadne spontánne masové prejavy na námestí SNP nepredchádzali, a masové protesty mali miesto iba pri jeho zániku,… ktovie. Kľudne to mohla byť aj zahraničná diverzia, ako tvrdí p. Hrnko. Rovnako mohli vznikať v zahraničí aj ľudové riekanky, ako napr. táto uvádzaná Janšákom v r. 1925: „Keď sme boli Kezét csókolom, mali sme chleba aj pod stolom. Odkedy sme Má úcta, máme prázdna ústa“ 🙂
P. Hrnko, vidíte aj diskusia o vlastenectve Vás neomylne priviedla k teóriám o zahraničnom sprisahaní. Nielen masové protesty, ale aj odsabotovanie plebiscitu v r. 1920 má zrejme na svedomí zlé zahraničie (a aká spontánna demonštrácia v prospech ČSR to mohla byť – večná škoda !), v r. 1992 takisto. Už len krôčik-dialektický skôčik Vás delí od poznania, že nielen nejaká demonśtrácia mohla byť plodom zahraničného sprisahania, ale rovnako aj streľba do demonśtrantov – skrátka táto metóda Vám otvára ďalšie netušené možnosti nielen v oblasti vlastenectva.
Dovoľte predpokladať, že to nielen Vy ste až do roku 1991 vôbec netušil, že Vás nejaká zložka monitoruje, ale aj samotná tá zložka sa to zrejme dozvedela až v r. 1991 – zhodou okolností od Vás :-)… aspoň absencia spisu tomu takto nasvedčuje. Ako mohli vydávať nepriateľom knižky sa už tiež asi nikdy nedozvieme… Hlavne, že ste už od r. 1985 chcel a stále chcete niečo pre svoju vlasť urobiť, resp. vlastniť, resp. … sám som sa už z tých definícií vlast-enectva/níctva akosi doplietol 🙂
Morse,
vy si zo mňa chcete robiť blázna, ale zatiaľ to vypadá tak, že asi nerozumiete po slovensky alebo vaša inteligencie sa pohybuje pod inteligenciou hojdacieho koníka. Predovšetkým, demonštrácie, ktoré spomínate organizovala budapeštianska vláda, nie žiadne temné sily alebo insideri, ako sa snažíte presvedčiť obecenstvo.
Po druhé, ak ma vylustrovali r. 1991 a 2005, tak tam nejaký spis musí byť, ja som si ho nevymyslel. Len sa nenachádza medzi zverejnenými spismi ŠTB. Okrem toho, v decembri 1989 nám na akadémii vrátili naše kádrové spisy. Vracali to všade. Na mojom spise v kolónke pohyb spisu je zaznamenané: máj 1986 vypožičané MV SSR kpt. Trnka. Tento dokument mám tu v mojom archíve. Môžem vám ho odfotiť. Kto bol kpt. Trnka nájdete v zoznamoch príslušníkov ŠtB v Bratislavskom kraji (aj na internete). Hádam mi nechcete nahovoriť, že keď si ŠtB zobrala môj spis z akadémie, že o tom neurobila zápis vo svojich dokumentoch. To je to, čo som vám tu hovoril a ak nemáte inteligenciu hojdacieho koníka, tak predpokladám, že to viete pochopiť. Alebo žeby to bolo s vami ešte horšie? Zatiaľ to tak vypadá. Maďarský šovinizmus likviduje IQ! Musím sa pozrieť, či to nemá aj nejakú schválenú diagnózu.
Ale, ale, pán Morse,
je to také zlé? 2 krát som Vám položil tú istú otázku, 2 krát ste si ju zle prečítali. O žiadnom námestí SNP nebola reč, pán Morse. Možno Vás mätie hustota riadkov, tak som Vám otázku upravil, tentokrát len proforma, už od Vás odpoveď nečakám, keďže pred rok 1000 Vaše spomienky nesiahajú 🙂 .
„Pamätáte si aj nejaké masy ľudí vyslovujúce spontánnu túžbu po vzniku uhorského štátu alebo
to v tomto konkrétnom prípade bolo iba o tých ekonomických záujmoch (rozumej o teritoriálnej
expanzii), čiže v istom zmysle o oportunizme?“
Len, aby medzi nami neboli nejasnosti 🙂 . Skutočne netuším, ako ste sa od diskusie o Vašej pamäti dostali k premiérovi SR, ale zrejme to bude menšia roztržitosť. To chápem. Ako som už zdôraznil, najstaršia generácia má moju úctu a rešpekt.
K tým ľudovým riekankam, Vy beťár, poznáte túto?:
„minden drága, vissza Prága (všetko drahé, naspäť k Prahe)“
S pozdravom
Poznám poznám, p. Šľak, je to jedna z obľúbených aj p. Hrnka – len teraz si už človek fakt nemôže byť načistom, či aj toto nie je dielom temných síl zo zahraničia :-)…
Vidiac Vašu úprimnú snahu zistiť, či aj za vznikom Uhorska hľadať len čistý oportunizmus a materiálny záujem, dovoľte upriamiť Vašu pozornosť na odovzdanie uhorskej krajiny a koruny uhorským kráľom Sv. Štefanom Matke Božej 15. 08. 1038… Keďže sa táto svätá žena dodnes nenamočila do žiadneho korupčného škandálu, azda to môžeme považovať za aký taký dôkaz…
Pán Morse, viete čo sa hovorí, na tomto svete okrem daní a smrti isté nie je nič.
Pokiaľ ide o Matku Božiu, tá je naozaj mimo podozrení, pán Morse. Už opatrnejší by som bol pri výklade Vami spomínaného Štefanovho „aktu“, berúc do úvahy jeho nie práve kresťanské metódy, pokiaľ ide o vyrovnanie sa so svojimi „oponentmi v diskusii“ 🙂
Taký Kopáň by Vám o tom vedel porozprávať, pán Morse, len či by ste ho počúvali 🙂 .
S pozdravom
Pán Šľak hovorí: Marec 22, 2010 o 22:11.
Viete Vy vôbec , čo sa chápe pod pojmom „etnicita“, ako je definovaná?
Pýtam sa to preto, aby sme si „rozumeli“, teda vyjadrovali sa k rovnakému pojmu.
Ako príklad k Vášmu „jazyku, ako etnickému identifikačnému prvku“, Vám položím, otázku:
Aká, alebo čia etnicita je daná latinským jazykom ,alebo esperantom?
Viete uviesť príklad takto definovaného etnika?
p.Morse! Prezrádza Vás, už len to, že zároveň v jednej vete diskutujúcim vykáte aj tykáte…máte v tom hokej!!! Ale, ináč Vás beriem…aspoň utvrdzujute v nás našu slovenskosť!! Vďaka! 🙂
Ešte trošku o plebiscite! Kedy vznikali v stredoveku štátne útvary plebiscitom? Nikdy! Bolo to dohodami, sobášmi panovníckych potomkov a nie vôľou ľudu, takže, Uhorsko sa rozpadlo, konečne, prvý raz v dejinách vôľou ľudových predstaviteľov, samozrejme za podpory veľmocí…ale, to nič nemení na tom, že ich to v podstate donútili predstavitelia národov Uhorska…A k tomu, že Československo sa rozdelilo bez referenda?…Veď aj bez neho vzniklo!!!…Tak o čom sa baviť???
Zaujímavé, že Morse sa neozýva! Čosa stalo? Hádam na poli národnom nám nezhynul, ako Achilleus? Čudné….
Prečo sa ukončila debata na túto tému, veď je v pohode…kto sa bojí????