Polemika o československom rozkole. (Milan Hodža; Jozef Škultéty). Politologický odbor Matice slovenskej, Bratislava 2008.

Politologický ústav Matice slovenskej vydal v rámci začínajúceho projektu, ktorý by sa dal pracovne nazvať Významné polemiky slovenskej minulosti dielo Milana Hodžu Československý rozkol, ktorý bol po prvýkrát vydaný v Turčianskom Svätom Martine vlastným nákladom roku 1920 a polemickú odpoveď na toto dielo z pera Jozefa Škultétyho Stodvadsaťpäť rokov slovenského života 1790 – 1914, ktoré prvýkrát uzrelo svetlo sveta vzápätí po publikovaní rozkolu ešte roku 1920. Obe diela reagovali na aktuálnu situáciu, ktorá sa vytvorila roku 1918 vznikom spoločného slovensko-českého štátu (ČSR) a prijatím jeho Ústavy vo februári 1920. Milan Hodža síce v pôvodnom úvode datovanom novembrom 1920 tvrdí, že uvedené dielo napísal ešte roku 1917 (podotýkam, že v origináli má ešte podtitul Príspevky k dejinám slovenčiny, čo editor neuvádza). O tom – ako o mnohých iných zaručených tvrdeniach tohto do značnej miery pružného politika – možno však pochybovať. Skôr sa mi zdá pravdepodobné, že materiál, ktorý si zbieral možno na dielo o dejinách slovenčiny, rýchlo aktualizoval po prevrate roku 1918, aby sa zaradil medzi víťaziacich centralistov a získal tak podiel na politickej moci v novom štáte. Po trošku naivnom „vhupnutí“ Slovákov do novej štátoprávnej reality, kde pri spojení s Čechmi slovenská politická reprezentácia očakávala z českej strany skôr altruizmus a pochopenie, došlo už v priebehu jari – leta 1918 k určitému vytriezveniu a časť slovenských politikov sa začala domáhať reálneho podielu na moci, t.j. aby sa o Slovensku rozhodovalo na Slovensku. Hodžov Československý rozkol akoby na objednávku reagoval práve na tieto hlasy a snažil sa prezentovať ťah smerom k upevneniu a obhájeniu slovenskej osobitosti ako vybočenie Slovákov zo spoločného „československého“ riečiska minulého bytia Slovákov a Čechov. Práve z tohto dôvodu si myslím, že jeho dielo o dejinách slovenčiny roku 1917 nemohlo mať charakter, v akom bolo ponúknuté slovenskej verejnosti roku 1920. Veď aj on sa stal pravoverným „Čechoslovákom“ až v čase, keď zistil, kde sa a za čo dávajú politické funkcie v novom štáte.

Continue reading