Mapa Veľkej Moravy

sam1Keďže VM mala svojho predchodcu v Samovej ríši ponúkam moju verziu mapy Samovej ríše.  Jadrom ríše určite bola stará Morava, čo je územie dnešnej  Moravy, Dolného Rakúska a slovenského Záhoria. Priama moc Avarov sa určite rozprestierala na území nížinatých častí dnešného Maďarska. Prechodne  určite siahala aj za Dunaj (vyznačené fialovo).  Uvádzam aj tri najčastejšie uvádzané polohy Wogastisburgu, kde Samo r. 631 porazil franského kráľa Dagoberta. Ide o polohu v stredných Čechách (väčšina českých vedcov), o polohu pri ústi Enže (V. Sedlák, J. Steinhubel) a na území dnešnej Bratislavy (M. Kučera).  Posledné výskumy na Bratislavskom hrade silne favorizujú Bratislavu, ale nič nie je definitívne rozhodnuté.

Na základe diskusie na mojom blogu nechal som upraviť mapu VM nasledovne:

mapavm-2

V médiách sa objavujú rôzne názory, ako vyzerala etnická štruktúra v 9. st. na našom území a či je oprávnene používať termín starí Slováci, resp. či sa vedeli naši predkovia etnicky diferencovať od ostatných slovanských spoločenstiev v 9. st. Pri stotožňovaní etnických (národných) nositeľov veľkomoravskej štátnosti so Slovákmi sa často argumentuje, že však vo Veľkej Morave žili nielen predkovia Slovákov, ale aj ďalších slovanských národov, ktorí ešte vtedy neboli vraj diferencovaní. Zabúda sa však na jednu podstatnú skutočnosť, že Veľká Morava bol len ten štátny útvar, ktorý vznikol spojením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva. To, čomu vládol Svätopluk I., bola nielen vlastná Veľká Morava, ale konglomerát ďalších etnických a kmeňových území, ktoré Svätopluk k Veľkej Morave s väčším alebo menším násilím pripojil. Tento konglomerát už nebol štátom, ale ríšou. Veľkomoravské posádky, napr. v Čechách, boli chápané ako okupanti. Nič nesvedčí o tom, že Slovania v tom období už boli etnicky diferencovaní s vlastným etnickým vedomím, lepšie ako skutočnosti po smrti Svätopluka I., keď české kniežatá vyhnali veľkomoravské posádky a spojili sa s Nemcami proti Veľkej Morave. Keby mali spoločné vedomie, ako majú napr. dnes Spišiaci a Záhoráci (teda vedomie slovenské), určite by Svätuplukové vojská nepokladali za okupantov a nespájali by sa pri získavaní slobody (zbavovania sa cudzieho jarma) s Nemcami.

Teda ešte raz: Treba rozlišovať medzi Veľkou Moravou a Veľkomoravskou ríšou!

Na základe rôznych dobových prameňov je jasné, že už v čase existencie Avarského kaganátu (do roku 795), boli Slovania na jeho okraji diferencovaní a mali svoje vlastné mená. V 9. st. sú v oblasti stredného Dunaja potvrdení nasledovní Slovania (z juhovýchodu na západ): Bulhari, Srbi, Chorváti, Korutánci (=Slovinci), Dulebi (oblasť Neziderského jazera, južné Čechy), Česi, Lučania, Milčania  a ďalší(poslední traja od stredných Čiech smerom k Sasku), lužicko-srbské kmene (Sasko, Lužica), Slezania, Chorváti (východne od Čechov v Polabskej nížine s presahom do južného Poľska), Holasici (severná Morava), Sloväni (=starí Slováci; južná Morava, Dolné Rakúsko, Slovensko, Zadunajsko, Potisie), severne od Karpát Vislania, Poľania, a celý konglomerát staroruských kmeňov. Samozrejme, nad týmito kmeňmi na sever boli ďalší Slovania, ktorí mali taktiež už svoje mená. To, že termín Sloväni v prípade moravských, nitrianských, zadunajských a potiských Slovänov, mal v tomto konkrétnom priestore už odlišovací význam, nedokazuje len to, že ostatní mali svoje kmeňové mená (napr. české kmene), alebo už nadkmeňové integračné mená (najmä na juhu, kde bol integračný proces pokročilejší – Bulhari, Srbi, Chorvátio a Slovinci). Takýmto nadkemňovým pomenovaním bol aj termín Slovänin, Sloväne, ktorí používali naši predkovia, teda starí Slováci. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že nielen na Morave dodnes žijú obyvatelia, ktorí sa  nazývajú Slováci (hoci sa v priebehu 20. st. definitívne asimilovali s Čechmi), že v Dolnom Rakúsku tamojšie pôvodné slovanské obyvateľstvo napriek tomu, že za cisára pána i v Rakúskej republike malo české školy, sa samo označovalo za Slovákov a že aj zadunajské a potiské slovanské obyvateľstvo, ktoré tam žilo ešte pred tureckým vpádom, sa samo taktiež označovalo za slovenské. Totiž nie všetci Slováci, ktorí donedávna žili v Zadunajsku a v Potisí, boli až potomkami prisťahovalcov z obdobia po vytlačení Turkov.

Mapa, je samozrejme len schematická. Nie je v konkrétnostiach dokonalá. Napr. Blatenské kniežatstvo bolo len v južnej Panónii, severná už od obdobia Pribinovej moci v Nitre, ale najmä od vlády Svätopluka bola už súčasťou Nitrianska. Z praktických dôvodov som to však nerozlíšil.

Samozrejme, rôzni vedátori môžu hovoriť, čo chcú. Ale pramene sú neúprosné. Napr. Anonymus, ktorý bol v geografii Uhorska a okolia veľmi dobrý, v svojich Gestach Hungarorum pri dobýjaní neskoršieho Uhorska starými Maďarmi pozná nasledovné slovanské kmene: Boemi, Poloni, Rutheni, Raci (=Srbi), Croati, Carintini (=Slovinci) a Slavi. Hádam mi nechce niekto povedať, že keď už aj Rusíni sa vedeli v tomto období identifikovať sami so sebou, že na severe Uhorska, v Zadunajsku a Potisí, kde Anonymus nachádza Slovanov a pomenúvavá ich Slavi, existovali ideálni Slovania, ktorí sa nevedeli odlíšiť od ostatných Slovanov, ktorí sa odlíšiť vedeli. Len totálny ignorant môže povedať, že Anonymus termínom Slavi nemyslel Slovákov, najmä, keď podľa neho Nitru bránili Boemi et Slavi, teda Česi a Slováci (alebo vari nejakí nedefinovaní Slovania?). Prečo práve pri dobývaní Nitry starými Maďarmi – čo bolo asi tak okolo rokov 920 až 930, tam boli aj Česi, vieme veľmi dobre vysvetliť.

Na záver môžem len spolu so sv. Cyrilom povedať: Majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú! Lebo kto nechce vidieť, ten nevidí, a kto nechce počuť, ten nepočuje. To je celá pravda, na ktorú prišiel už sv. Cyril. Naši učení čechoslovakisti a maďaróni však na to neprídu nikdy, lebo na to prísť nechcú.

K príspevku Mariána zo 6. 12. publikujem zobrazenie bitky pri Rozhanovciach, ktorá sa odohrala roku 1312 medzi vojskami Matúša Čáka a Omodejovcov a kráľovskými vojskami Karola I. Róberta.

obrazkova_kronika1

Pán Kropáček vytrvalo oponuje mojim tvrdeniam, tak jeden obrázok naviac:

059_koruna_monomachova

Na doplnenie vedomostí p. Kropáčka pridávam nesledovné:

dsc_00981

688 Responses

  1. Anton Hrnko Anton Hrnko 5. decembra 2009 / 23:33

    Len tak na osvieženie citát z Kollárových Spievanok, ktoré vyšli r. 1831. Ide o poznámku k historickej piesni o sv. Štefanovi:

    Avšak pravda je i to, čo vraví Tablic v Poeziách I, VI: „Slováci uhorskí s Moravanmi, ktorýmžto za starodávna Váh a Ipeľ hranice boly, jednému kráľovi poddaní boli a za jeden a ten istý národ vždy sa považovali, ano i teraz, hoci starodávne hranice Moravy zúžené sú, za takých sa považovať majú.“

    Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1078/Kollar_Narodnie-spievanky-1-Spevy-historicky-pamatne/25#ixzz0Yr7Ml0r3

  2. Avatar marian 6. decembra 2009 / 21:18

    p.Hrnko , ako bývalého prestavitela jednej nemenovanej strany ( je mi luto , že klesla tak ako klesla a teraz nemám na mysli preferencie ) Vás velmi nemusím 🙂 , ale začal som si Vás vážiť po náhodnom nájdení textu o slove SLOVAK , lebo ste to povedali v čase ked povedať termín starí slováci sa rovnalo pomaly kacirstvu . Dokonca aj jeden pán ( mimochodom ČECH ), ktorý urobil pre národné upovedomie sa SLOVAKOV z pohladu ich historie viac , ako mnohí Slováci ( a bol za to odmenený , myslím najvyšším štátnym vyznamenaním pre žijúceho človeka , čo som mal možnosť sledovať svojho času v priamom prenose , čo ako SLOVAK vysoko kvitujem , mám namysli , že Ja ako štát , kedže my všetci a teda aj ja sme štát , som sa mu takto podakoval ) najnovšie pod dojmom najnovších vykopávok a textových dôkazov už nemá problém ( ako faktograf ) sa prihlásiť k pojmu starí slováci , zo všetkým , čo k tomu patrí . Ja čerpám svoje znalosti predovšetkým od prác tohoto človeka . Toto ántre bolo nutné aby sme sa správne pochopili , čo teraz poviem , prosím o zhovievavosť pre p. KROMPACA , reagujete zbytočne vznetlivo na jeho príspevky 🙂 on neuráža Nás , len zdravo spochybňuje , čo je vlastne na prospech veci , lebo nás to posúva dalej . A že si myslí , že češi , ako národ sa uvedomili skôr , ako my ? ale ved to nás nemusí trápiť 🙂 ako povedal ten čech prečo píše o slovenských dejinách LEBO O CESKýCH NIE JE CO NAPíSAť TAM JE VSETKO KAZDEMU JASNE , ALE SLOVENSKE Sú NEPOPíSANý PAPIER A TAKýCH D…. AKO JE ON SA UZIVí AJ DESAť . Ináč povedané p. Krompáč , my nemeníme historiu ( ako nás obviňujú mnohí z PRAHY a PESTI ) my ju ešte len objavujeme a napravujeme , čo bolo v minulosti , často len z dôvodu politiky , deformované . Takže taketo argumenty o Slovákoch a ich pôvode a historickosti sa budú objavovať častejšie a častejšie a pod ťarchou dôkazou sa takí páni historici , ako p. Kov…. prepadnú do zabudnutia / mimochodom mám knihu o dejinách slovenska aj od neho , ake prekvapenie ked obdobiu pred r1900 venuje necelu tretinu knihy , ale odrazu je naslovzatý odborník na pojem starí slovaci :))))) / A teraz aj niečo konkretne , nechce sa mi hrabať teraz v knižnici a odvolávať sa na presné zdroje , ale ak niekto bude chcieť , vyhladám … Ked bol porazený M.Čák Trenčiansky , v podstate dobový autor namaloval obraz o tejto udalosti . Výťazné vojská krála majú vlajky s červenými pruhmy , porazené majú vlajky slovenského dvojktríža . Chcete ešte konkrétnejší dôkaz , že v tom čase bolo hlboko zakorenené , že časť uhorska nad dunajom je iná ako tá ostatná ? Čo to dokazuje o slovenskosti od hlbokej minulosti pred týmto časom ? Kostnická kronika obsahuje ( okrem klamstiev o majstrovi Husovi , čo je pochopitelne , kedže to písal frank, resp, nemec , čo len dokazuje moju skeptickosť k čítaniu hist. kronik od slova do slova ) zaujímavú stať , kde Kostnický meštan , autor kroniky , ktorí pravdepodobne nebol nikdy dalej od svojho mesta ako 50km , kde píše o príchode uhorských šlachticov z krajiny winidov a miest winnidov . V starogermánčine sa rovná winid slovan , ale tú hovoríme o začiatku 15 st. A tento meštan už rozoznáva čechov , polanov atd … o akých slovanov v krajine uhorskej potom píše ? Slovenskosť Slovenska musela byť teda všeobecne známa priemerne vzdelanému človeku v europe , ako bol spomenutý mešťan , myslíte si p. Krompáč , že takéto všeobecné vedomie u cudzeho naroda , ktorí ináč nevedel o zvyklostiach daneho národa z hola nič , len to že existuje sa utvorila za povedzme 50-100 rokov , toto muselo byť tak všeobecne , ako to že Ježiš sa narodil v Betleheme ( čo mimochodom asi nie je pravda 🙂 ) A myslíte si , že toto bolo možné bez aktívneho udržiavania tohto vedomia príslušníkmi tohto národa ? a kdo mal možnosť v tom čase , v takej dalekej cudzine hovoriť o tom že ja som z kralovstva uhorska a som slovák ( po germansky winid ) ak nie mladíci zo šlachty , ktorí boli poslaný na štúdium do nemeckých škôl ? iste môžte tvrdiť , že pojem winid dokazuje len to , že slováci sa v tom čase necítili ináč ako len nejaký slovania , ale to už naozaj nemyslíte vážne :))) však nie ? :))) , ale ak náhodou áno , tak v tých časoch sú , dokonca aj v českých knižniciach dobové dokumenti o slove slowak . Takto by som mohol ísť hlbšie a hlbšie do minulosti a citovať rôzne zdroje z rôznych smerov , ktoré samé osve nemajú dôkazovú silu , ale v kontexte ked na seba nadväzujú ( mimochodom vedecká metoda napr. používaná aj biblistami ) sa dopracujeme ktomu , že MINIMALNE si moji predkovia uvedomovali seba ako národ v tom čase ako Vaši predkovia . A znova opakujem , oproti českému národu máme obrovskú nevýhodu v tom , že mnoho dobových rukopisov bolo zničených počas mongolského ničenia , tureckeho ničenia , komunistickeho ničenia ( v čechách sa nehádzali cirkevné knižnice vidlami na kopu a pálili , áno to sa v 50. rokov u nás realne dialo , bože kolko dôkazov sa nenávratne stratilo ) takže argumentovať , že niečo nieje konkrétne niekde napísané nemá v súvislosti zo slovenským národom žiadnu vedeckú hodnotu , ale nepriame a tá trocha priamych dôkazov je každému nezaujatému vedcovi dostatočné . Je zaujímavé , že v anglických a nemeckých kruhoch je všetko jasné , len u našich najbližších susedov je všetko pochybitelné . Kdo má deformovanú optiku ?

  3. Anton Hrnko Anton Hrnko 6. decembra 2009 / 22:23

    V článku vyššie som pripojil Mariánom spomínaný obrázok bitky pri Rozhanovciach. Mariánom spomínanú Kroniku Kostnického koncilu napísal Ulrich von Richtentalen a píše v nej o príchode Ctibora zo Ctiboríc a na Beckove do Kostnice v sprievode cisára Žigmunda (bol aj uhorský kráľ). Je to nemecky písaná kronika a o Ctiborovi píše (v modernej nemčine), že je „aus windischen Ländern zwischen March und Tatra“, teda v slovenskom preklade, že je zo slovenských krajov medzi Moravou a Tatrami, teda skrátka, že je zo Slovenska. Z uvedeného vidieť, že na začiatku 15. st. európski vzdelanci rozoznávali v Uhorsku „slovenské kraje“ ako osobitnú entitu. (ináč aj dnešní Slováci eufemisticky nazývajú svoju vlasť ako „krajinu od Tatier k Dunaju“. Je vidieť, že tento eufemizmus je veľmi starý a že nemohol vzniknúť ad hoc len z príležitosti nezvyčajného príchodu Ctibora do Kostnice. Je svedectvom, že na začiatku 15. st. Slováci chápali svoju krajinu ako osobitý celok a že toto chápanie muselo koreniť hlboko v histórii. P. Kropáček určite povie, že to nevypovedá o ničom inom len, že to bolo tak chápané za Žigmunda. Lenže chápanie krajiny a jej obyvateľstva ako samostatnej entity sa vyvíja veľmi dlho, Nitrianske kniežatstvo zaniklo len 200 rokov predtým a sto rokov predtým v jeho geopolitickom rámci vládol Matúš Čák; To by určite nemohlo byť bez kontinuálneho historického vedomia obyvateľstva vtedajšieho Slovenska, vrátane jeho privilegovaných vrstiev.

    PS. Marián, neviem, či ste si nevšimli, ale náš oponent spoza Moravy sa volá Kropáček, nie Krompáč. Ďakujem za pochopenie.

  4. Avatar marian 7. decembra 2009 / 7:54

    booože , že p.KROMPAčA :)))) OSPRAVEDLNUJEM SA , vidieť , že som mal ťažký deň , ja som si to aj uvedomil v posteli , dúfal som , že to ráno stihnem vysvetliť , ale musel som prednostne ešte niečo vybaviť a predbehli ste ma 🙂
    ps: automaticky mi preklopí znak do smailíka , takže sa nedá podla počtu zátvoriek , ktoré dám za dvojbotku určiť , že či som toho smailika myslel ako : , usmev vo vete , netreba brať všetko tak važne , : , alebo : tak nad týmto sa môžem naozaj len zasmiať : , rozhodne žiaden nemá znamenať výsmech , to by som si nedovolil takú invektívu , ale kedže môžu tie smailíky deformovať u niekoho význam ktorým som im dal , tak som potreboval to vysvetliť a v budúcnosti sa im radšej vyhnem

  5. Avatar Petr Kropáček 7. decembra 2009 / 11:04

    Pane A. Hrnko, Mariane, Martine,

    budeme se asi muset shodnout na tom, že se neshodneme. Tedy až na Martinův „bod 2“. ;-)Vaše jazykovědné a filosofické „důkazy“ o „slovenskosti“ obyvatel V.M. a několika uherských šlechtických rodů jsou podle mě hrubě nedostatečné. (Své důvody a analogie jsem uvedl již dříve, takže se nebudu zbytečně opakovat. Mimochodem, nikdo z Vás je nezpochybnil.) Nesmíte se na mě proto zlobit, když „Slováky“ jako etnikum V.M. označím za „zbožné přání“ nikoli historický fakt. Přečtěte si prosím mé předchozí přízpěvky znova a třeba pochopíte proč…

    Na závěr malý kvíz:
    Rex/Dux Bohemiae(orum)=König/Herzog von Böhmen=král/vévoda(kníže) …ský
    Rex/Dux Sclavoniae(rum)=König/Herzog von Sclavonien=král/vévoda(kníže) …ský
    Marca Vindica=Windische Mark=…cká marka

    Končím pozdravem na Slavonsko a do Vindické marky Petr Kropáček – Moravan z Česka.
    (případně opravte na „pozdrav na Slovinsko, Slovansko či Slovä/e/nsko – P.K. – Slovák z Behemanska či Bo(h)emska“ podle výsledků kvízu a Vašeho politicko-historicko-jazykovědného přesvědčení-přání.)

    P.S. pro pana Hrnka: Šovinismus jsem Vám vytkl ve 3 konkrétních větách, které jste použil v 1. verzi svého článku a v následné diskuzi pod ním. (Zvídavý čtenář si je může najít odcitované v jednom mém starším přízpěvku.) „…aby Slováci, tí nímandi“ jsou Vaše slova, pane Hrnko. Já bych si to spolu s podobnými šovinistickými názory, které mi vkládáte do úst říct-napsat (ani myslet) nikdy nedovolil!

    P.S. pro Mariana: Z pročítání diskuzí pod články jednoho liberálního slovenského denníku znám „hodnotné“ přízpěvky jistého „krompáče“. (To už je druhá falešná identita, kterou se mi tu snaží někdo „udělit“.) Mohu Vás ale ujistit, že nejsem „dalšímoravák“, „krompáč“ ani nikdo jiný. Jmenuji se Kropáček, Petr Kropáček… 😉
    Ještě k tomu erbu. Do heraldiky (hlavně české) tak trochu „vidím“ a je již několik let mým koníčkem. Ale teprve před necelým rokem jsem byl „důrazně upozorněn“, že mou maličkostí použité označení horno(novo)uherský pro stříb. dvojramenný kříž na zel. trojvrší na červ. poli a dolno(staro)uherský erb pro 7x červ.-stříbrně dělené pole je ahistorickým nesmyslem, který je sice velmi zažitý, ale nemá žádnou oporu ve středověkých reáliích, kdy se oba znaky začaly používat…Uherští králové z arpádovské dynastie totiž oba znaky „nahodile“ střídali bez jakýchkoli horno-dolnouherských souvislostí (nedej Bože velkomoravských), a teprve později oba znaky spojili. Podobně i Přemyslovci střídavě používali 2 znaky: černou plamennou orlici na stříb. poli a stříb. dvou(jedno)ocasého korunovaného lva na červ. poli. Vedlejší linie Přemyslovců-Děpoltici dokonce oba české znaky na polceném štítu spojili. V Uhrách se polcený (někdy i čtvrcený) znak obsahující oba dva uherské znaky udržel (znakem Maďarska je dodnes). V Čechách se „plamenná orlice“ postupně přestala používat a jako „uvolněný“ znak ji český král Jan Lucemburský udělil severoitalskému Trentinu (Trientu). (Po 700 letech se „plamenná orlice“ do české heraldiky vrátila jako jedno ze 4 polí znaku Středočeského kraje.)

    P.S. pro Martina: „Vaše pripomienky sú vo svojej podstate absolútne nezmyselné“…“Ja Hunt sa považujem za Slováka”…“Ja Bořivoj sa považujem za Čecha”…atd. Podobně jako pan Hrnko mi do úst vkládáte „své“ domněnky a k tomu opravdu nemám co dodat. Snad ještě jednou a znovu jen pro Vás: Přečtěte si prosím mé předchozí přízpěvky a třeba pochopíte…

  6. Avatar Jozef 7. decembra 2009 / 13:00

    Dobrý deň pán Petr Kropáček

    Odhliadnuc od toho ako prebieha vaša „debata“ s ostatnými tu diskutujúcimi, dokazál by Ste sa „odosobniť“ a pokúsil sa začať debatovať aj som nou, čo ale predpokladá dodatočne reagovať, odpovedať na moje príspevky určené Vám a nebolo ich málo, len ich pripomeniem

    – November 16, 2009 o 11:24 – o a k t i v i t e (pozitivizme) a p a s i v i t e (negativizme)
    – November 20, 2009 o 22:01 – o ospravedlnení sa za použitie mena Peter a nie Petr a zároveň požiadanie o Vaše videnie histórie 1) Slovenov a 2) tzv.“českých kmenů”
    – November 22, 2009 o 13:26 – o “dopracovaní sa” k tomu, že Vy sa dnes cítite Čech a ja Slovák a zároveň “zhrnutiu” svojich predkov
    – November 25, 2009 o 1:31 o etniku na území popísanom tzv. Bavorským geografom
    – November 27, 2009 o 10:00 o “ nezmúdrení “ z odpovede na „zásadnú“ otázku v súvislosti s tzv. Bavorským geografom

    keďže až na jednu výnimku ( v súvislosti s tzv. Bavorským geografom, že rozmístění a identifikace jednotlivých kmenů v něm uvedených jsou dodnes problematické a sporné ) Ste mi ani na jednu nezareagoval ak nepočítam Vašu reakciu na môj príspevok, ktorý nebol adresovaný priamo Vám, ale p. Hrnkovi zo
    – November 19, 2009 o 8:41 o mčč ( kde som sa v zátvorke p. Hrnkovi zdôveril aj s „dovtedajším“ názorom s prípadnou priamou otázkou na Vašu osobu, t.j. aj dôvodov ktoré Vás mohli na tento blog priviesť ).
    A preto budem „trpezlivo“ čakať na Vašu reakciu na moje predchádzajúce príspevky adresované Vám a snáď sa aj reakcie na ne “ dočkám“.

  7. Avatar Jan Horal 7. decembra 2009 / 15:57

    Tak som si prečítal u Kropáčka:
    „dolno(staro)uherský erb pro 7x červ.-stříbrně dělené pole“
    a chcel som mu spakruky napísať, že nevie počítať pruhy na arpádovskom znaku.
    Ešte aj podľa internetu má arpádovský znak 8 pruhov.
    Ale našťastie som chytil do ruky Ladislav Vrteľ : Osem storočí slovenskej heraldiky a ušetril si chybu ale múdry som aj tak neostal.
    Hej, 8 pruhov = 7 x delenie.
    Ale na príklade erbu kráľa Imricha na strane 45 je pruhov 9 aj keď autor popisuje 7x delenie. A som tam kde na začiatku 🙂 Aj na wiki som našiel Imra s 9 pruhmi aj keď s levami.
    Pre zaujímavosť dodávam, že 9 pruhov používali Šípové kríže a Maďarská garda ich používa 8, aspoň pokiaľ sa mi to podarilo spočítať v TV a na fotkách.

  8. Anton Hrnko Anton Hrnko 7. decembra 2009 / 22:30

    Ako sa čudujem, tak sa čudujem, ale pri čítaní vašich príspevkov, pán Kropáček, som nenanšiel žiaden argumet, s ktorým by sa dalo polemizovať okrem typického českého „nelze vyhověti“. Ale podotýkam, ja a ani mnohí iní Slováci si už svoje názory do Prahy schvaľovať neposielame. Nám jednoducho vychádzajú zo štúdia prameňov, ktoré máme k dispozícii.
    Nemusíte nás poučovať, my vieme, že existovala a existuje Slovonia, že Vindická marka je časť dnešného Slovinska. Ale vieme tiež, že rovnako ako Slovincov, Nemci nazývali termínom Wenden/Winden aj Slovákov a pomoranských Slovincov (Slowinzen). Keď sa v Kronike Kostnického koncilu píše, že Ctibor zo Ctiboríc a na Beckove bol zo „windischen Ländern zwischen March und Tatra“, vieme, že nejde o Slovinsko, Slavónsko, ba ani o Pomoransko, lebo v tej vete máme tri geografické údaje zo Slovenska: Morava, Tatry a Beckov. To už nehovorím, že život menovaného Ctibora vieme rekonštruovať takmer po dňoch. Ale to samozrejme nie je pre vás žiaden argument.
    Pri tom vymenovaní rôznych rexov (podotýkam, že nejde o psov ani o dinosaurov) ste zabudli na jedného: Zventibalda, ktorého pápež Štefan V. roku 885 tituluje „rex sclavorum“. Keďže všetci vieme, že nebol kráľom všetkých Slovanov, a vieme, že v pápežskej kúrii neboli žiadni hlupáci, muselo ísť o konkrétnych Slovanov, v tomto prípade bezpochyby o Slovákov. Či sa vám to páči, alebo nepáči, je to jednoducho fakt, ktorý sa nedá vyvrátiť. Opakujem: Zventibald, rex sclavorum, po slovensky Svätopluk, kráľ slovenský.
    Rovnako by som vám odporúčal, aby ste sa nedali ovplyvňovať ľuďmi heraldiku neznalými. Aspoň heraldiku uhorskú. Predovšetkým symbol dvojkríža bol prítomný v Uhorsku už v predheraldickom období. Dalo by sa povedať, že bol prvým štátnym symbolom Uhorska. Objavil sa už na denároch Štefana I. po roku 1000. Do heraldického štítu sa dostal za Belu III. (koniec 12. st.). Trojvršie pod ním je až zo 14. st., z času úpadku heraldickej tvorby u nás. Ináč to bol čistý biely (strieborný) dvojkríž v červenom poli. Ak vám nie je známe, tak na začiatku 11. st. pápežská kúria označovala Uhorsko popri termíne Panónia aj termínom Sclavonia (podotýkam, že nešlo o dnešnú Slavóniu). Keď zvážime okolnosti, ako získal r. 1000 sv. Štefan kráľovskú korunu od pápeža Silvestra, že ju v podstate vyfúkol na poslednú chvíľu Boleslavovi Chrabrému, musíme vysloviť vážnu domnienku, že pri zápase o kráľovskú korunu medzi Poliakmi a Maďarmi išlo vlastne o to, kto sa stane politickým dedičom po VM. Nakoniec to vyhral sv. Štefan, preto aj tie označenia Uhorska za Sclavoniu. Tu treba hľadať aj dôvod, prečo prvým štátnym znakom Uhorska bol dvojkríž.
    Nie je pravda, že Arpádovci používali dvojkríž živelne, že v tom nie je systém. Dvojkríž bol vždy spojený s Nitrianskom a používal ho do zániku tohto kniežatstva iba ten uhorský panovník, ktorý bol predtým nitrianske knieža. Napr. Belo I. je v neskorších kronikách zobrazovaný s dvojkrížom, jeho brat ktorý nebol nitrianske knieža má arpádovské brvná, ktoré boli pôvodne rodovým erbom Arpádovcov, kým dvojkríž nebol arpádovský erb, ale štátny, tzn. územný. To, že od začiatku bol zviazaný s územím Slovenska, svedčia aj erby, znaky miest. Prvou erbovou listinou v Európe pre slobodné kráľovské mesto bolo privilégium Ľudovíta I. Veľkého z r. 1369 pre Košice. To však neznamená, že tieto symboly neboli používané už predtým. Je v tejto veci signifikantné, že všetky slovenské slobodné kráľovské mestá, ktoré vznikli pred r. 1301 (t.j. pred vymretím Arpádovcov) majú v svojich erboch štylizovaný dvojkríž a všetky slobodné kráľovské mestá z územia dnešného Maďarska majú štylizované arpádovské brvná. Jedinou výnimkou je Banská Bystrica, ale tá len potvrdzuje predchádzajúce tvrdenia, lebo oficiálne sa volala Nový Zvolen (Neusohl, Solium Novum), čo bolo opozitum k starému Zvolenu ako Dolniaky boli opozitum k Hornej zemi. Teda pokojne môžete zostať pri svojom starom presvedčení, že dvojkríž bol symbolom Horného Uhorska, teda Slovenska. Uhorskí králi už až do porážky pri Moháči dvojkríž vo svojom znaku používali len zriedka; Masívne sa v štátnom znaku začal používať až po zábore dnešného Maďarska Turkami, keď jeho inkorporovanie do jedného erbu s arpádovskými brvnami malo symbolizovať nárok Habsburgovcov aj na okupovanú Dolnú zem. To je celá história erbu s dvojkrížom, ktorú uznávajú aj Maďari, ktorí nikdy nespochybnili právo Slovákov tento erb používať.

  9. Avatar Petr Kropáček 8. decembra 2009 / 8:41

    Pane Josefe,

    omlouvám se, že jsem vám přímo neodpověděl. Pokusím se to napravit.

    1) November 16, 2009 o 11:24
    Samozřejmě, že je pro každého i pro mě pohodlnější být pasivní než být aktivní. Mé reakce jsem se ale snažil úmyslně stavět s dostatečným odstupem a nadhledem, abych se někoho „náhodou
    nedotkl.“ Psát zde epos o mé představě o V.M. jsem nepovažal za nutné…

    2) November 20, 2009 o 22:01
    O nelogičnosti pojmenování etnik panem Hrnkem na 1. verzi jeho mapy jsem se toho napsal již dost. (Sám autor některé mé připomínky uznal, což jsem ocenil.) Můžete si to najít. Resumé: české kmeny v 9. století vystupovaly ještě jednotlivě a o přímé centrální moci se mluvit nedá,
    na druhou stranou pokud se objevilo vnější nebezpečí, byly nuceny chtě nechtě „táhnout za jeden provaz“. V té souvislosti krom jistého Vitislava jako No. 2 (z bůhvíjakého kmene) se jako No. 1 alias „kníže knížat“ všech českých kmenů zmiňuje pouze čerstvě pokřtěný Bořivoj kníže Čechů….u něj známe aspoň zhruba dobu vlády, jméno jeho ženy a právě od něj se odvíjející nepřerušený přemyslovský rodokmen. O něčem podobném si u ostatních českých kmenů můžeme nechat jenom zdát…O „Slovenech“ v 9. století bohužel nic nevím. Pouze něco málo o (velko)Moravanech (Marharii-moravských Moravanech) jako sjednocené dominantní moci, která si dokázala na čas podrobit okolní etnika, včetně „Čechů“ (českých kmenů).

    3) November 22, 2009 o 13:26
    O dopracování se národů ke dnešku. Pfůůů, tak na to se nedá jednoduše odpovědět. U Čechů jsem již naznačil jistou kontinuitu skrze panovnickou dynastii a elity. Nic lepšího nemám. O národním povědomí „mlčících“ prostých vrstev si nedovolím říct nic a dokumentoval jsem to na svých předcích ze 17. století, o jejichž národním uvědomění nevím zhola nic. A to mě od nich dělí „jen“ 350 let a mám jejich geny. Mluvit o národním povědomí před 1200 lety je tedy podle mě naprosto mimo realitu. S problematikou prokazování Slováků ve středověku se mi vybavil jeden citát z místa poslední bitvy mezi Aztéky a postupující Cortézovou armádou v dnešním Mexiku. Nepamatuju si to přesně, takže to bude spíš parafráze ?.?.1521 tam a tam – „…ani vítěztví, ani porážka, ale místo, kde se zrodil mexický národ…“ Podobně jako strastiplnou cestu k sebeuvědomění Mexičana (ani Aztéka, ani Španěla) trvající od roku 1521 ještě další stovky let vidím i neméně strastiplnou cestu k sebeuvědomění Slováka po pádu V.M.

    Za (pra)předky Čechů, Moravanů i Slováků považuju ranně středověké Slovany. Za předky Čechů považuju „staré“ Čechy (české kmeny), za předky Moravanů považuju „staré“ Moravany a za předky Slováků považuju také „staré“ Moravany…(„staro“ Slováky si s vysokou mírou pravděpodobností dovolím vyloučit.)

    4+5) November 25, 2009 o 1:31, November 27, 2009 o 10:00
    Neřeknu Vám více než jsem řekl dříve. Protože celá Vaše (zkrácená) otázka je trochu špatně položená: „Prečo po celej ploche územia… tzv. “geograf” pozná z 58 ním celkovo popísaných kmeňov, na tomto území (severne od Dunaja) len 3:“ Geograf je totiž nepozná nikde, protože je nikam přesně neumisťuje…Nepoměr mezi počtem blízkých kmenů a těch vzdálených lze vysvětlit tím, že o sousedících kmenech měl přece jenom více detajlních informací než o těch vzdálených. Proč je na naznačené mapě poměrně výrazná „mezera“ mezi kmeny blízkými a vzdálenými (nejen ve Vámi vymezeném prostoru)? Nevím. Dodnes nejsme schopni „geografa“
    správně interpretovat, nebo měl geograf špatné informátory, nebo již samotný geograf některé ůdaje nepochopil, zkomolil a špatně zapsal (počty „měst“ jednotlivých kmenů působí tak jako tak docela zmatečně, rozmezí od 2 do 516!)…těžko říct.

    Pane Hrnko,

    nevykládejte mi prosím o tom co je typicky české, já vám také nevykládám o tom co je typicky slovenské. Hlášky typu „…si už svoje názory do Prahy schvaľovať neposielame“ si laskavě nechte od cesty, já své názory do Prahy na schválení také neposílám. Děkuji vám, že jste tu veřejně potvrdil všeobecně akceptovanou tezi, že termín „Sclavi a Venedi“ je povšechným termínem označující tu jedny, tu druhé „Slovany“ a nelze je tedy překládat jako „Slováky“. Konkrétní středověké použití těchto termínů je proto tedy logické vykládat takto: „Slovan“-(kterého nelze přesně určit, jeho národnost neznám, anebo označení větší množiny Slovanů). Rex Sclavorum=král Slovanů (Moravanů, Čechů-č. kmenů, Slezanů-sl. kmenů, Srbů-sr. kmenů,…). Jako reakce na váš „ostrovtip“ mě napadá i další „přijatelný“ překlad: Rex Sclavorum=Tyran(osaurus) Slováků. (To jen abyste mě zase neobvinil, že nemám smysl pro ironii.) 😉
    K heraldice. Přidržím se vaší rady a nenechám si nic namlouvat lidmi heraldiky neznalými. Dnes jsou renesanční legendy, připojující k erbům předheraldické dědictví, význam a symboliku již dávno překonány. O heraldickém dvojkříži můžeme mluvit teprve od Bély III., který si dvojkříž „přivezl“ přímo z Byzance, nikoli z Horních Uher (v dobách opožděného vzniku středoevropské heraldiky už žádné Nitransko neexistovalo). Variace na arpádovská břevna a anjouovské lilie najdete ve slovenské komunální heraldice také. Tvrzení, že uherští králové používali do roku 1526 dvojkříž ve svém znaku jen zřídka, není zrovna nejlepší vizitkou vašeho „heraldického rozhledu“ podobně jako tvrzení, že vámi předestřenou historii dvojkříže uznávají i Maďaři, kteří jí prý „nikdy“ nezpochybnili. Pro vaši informaci, na přelomu 20. a 30. let
    20. století čs. pošta vydala známky se středním znakem Republiky československé (1/4 štít se srdečním štítem. Srd. štít Čechy, 1. pole Slovensko, 2. pole Podkar. Rus, 3. pole Morava, 4. pole Slezsko). Těmito známkami označené dopisy maďarská pošta (státní instituce) odmítala doručovat. Důvod? 1. pole středního znaku ČSR je nepřípustná uzurpace uherského (maďarského) znaku…

  10. Avatar Martin 8. decembra 2009 / 11:38

    Pán Kropáček, znovu musím opakovať svoj názor, že nerozumiete pojmu etnicita. Takže je zbytočné s Vami riešiť rozpor (Vami videný, ale v skutočnosti neexistujúci) medzi „starými Moravanmi“ a Slovákmi.

    Ale zameriam sa na inú časť Vášho príspevku:

    „Děkuji vám, že jste tu veřejně potvrdil všeobecně akceptovanou tezi, že termín “Sclavi a Venedi” je povšechným termínem označující tu jedny, tu druhé “Slovany” a nelze je tedy překládat jako “Slováky”. Konkrétní středověké použití těchto termínů je proto tedy logické vykládat takto: “Slovan”-(kterého nelze přesně určit, jeho národnost neznám, anebo označení větší množiny Slovanů).“

    Uvažujme hypotetický príklad. V nasledovných niekoľkých desaťročiach vznikne na Slovensku obrovský záujem o ľudí s priezviskom Novák. Povedzme, že takýchto ľudí je na Slovensku čo ja viem 50 000. Mnohí sa začnú nimi zaoberať, začnú skúmať ich život, príbuzenské vzťahy a neviem čo ešte. Výsledkom takejto vlny záujmu bude skupina písomností pojednávajúca o a obsahujúca iba pojem „Novákovci“. Pričom niektoré takéto listiny sa budú zaoberať všetkými nositeľmi tohto priezviska a niektoré jednotlivými príbuzenstvami. Ale všetky budú obsahovať IBA pojem Novákovci. Predpokladajme, že vplyvom nasledujúcich udalostí, budú znehodnotené všetky matričné záznamy, údaje v počítačovej forme, ktoré by mohli mnohé ozrejmiť a jediné, čo nám ostane, budú tieto listiny o Novákovcoch. Viem, že je takýto príklad hypotetický, ale chcem tu ukázať rozdiel v metodológii prístupu k dejinám u dvoch stránok sporu.

    Teraz si predstavme budúce inkarnácie dvoch osôb – p. Hrnka a p. Kropáčka. Obidvaja si sadnú k historickým prameňom (listinám o Novákovcoch) a začnú ich interpretovať.

    Pán Kropáček nám bude tvrdiť nasledovné:

    „Děkuji vám, že jste tu veřejně potvrdil všeobecně akceptovanou tezi, že termín “Novákovci” je povšechným termínem označující tu jedny, tu druhé “Nováky” … Konkrétní použití těchto termínů je proto tedy logické vykládat takto: “Novák”-(kterého nelze přesně určit, anebo označení větší množiny Novákú).

    Pán Kropáček (jeho budúca inkarnácia) bude samozrejme vychádzať z listín, ktoré pojednávajú o VŠETKÝCH nositeľoch priezviska Novák. A bude nám tvrdiť, že keďže v týchto listinách je pojem Novákovci použitý pre pomenovanie všetkých nositeľov priezviska Novák, treba ho tak interpretovať.

    Naproti tomu pán Hrnko nám bude tvrdiť niečo v tomto zmysle:

    „Keďže je nemožné, aby sa 50 000 Novákovcov považovalo za príbuzenstvo (analogické tvrdenie k tvrdeniu o neexistencii spoločného celoslovanského povedomia – pozn. Martin) a zároveň je nemožné, aby týchto 50 000 Novákovcov boli všetko siroty, (analogické tvrdenie k tvrdeniu o nevyhnutnosti existencie povedomia spolupatričnosti v skupinách užších než celoslovanských – pozn. Martin), musíme logicky predpokladať, že týchto 50 000 Novákovcov tvorilo užšie zoskupenia (príbuzenstvá). Takže musíme ísť priamo do prameňov (listín o Novákovcoch), a z týchto prameňov zístiť (z ich obsahu), KTORÝCH NOVÁKOVCOV PRESNE SA TÝKAJÚ.A o týchto konkrétnych Novákovcoch potom hovoriť, ak sa samozrejme nejedná o listiny, ktoré preukázateľne hovoria o všetkých nositeľoch priezviska Novák.V takom prípade samozrejme treba hovoriť o Novákovcoch vo všeobecnosti. Čiže ak z obsahu listín je zrejmé, že pojednávajú o konkrétnom príbuzenstve Novákovcov, tak musíme hovoriť o konkrétnom príbuzenstve Novákovcov.Nie o Novákovcoch vo všeobecnosti.“

    Ste schopný pochopiť takéto niečo, pán Kropáček, alebo nie?

  11. Avatar Martin 8. decembra 2009 / 11:49

    Analógia k tomu „konkrétnemu príbuzenstvu Novákovcov“ sú práve starí Slováci.

  12. Avatar Petr Kropáček 8. decembra 2009 / 12:18

    Pane Martine,

    četl jste si mou o něco stručnější a trochu přehlednější analogii o Hanácích? Jste schopný následně posoudit zádrhele a problematičnost takovéhoto přístupu…? Mluvíme stále o tom samém?

    Chápete, že oddělený vývoj „Nováků“ zcela jistě znamenal i jinak pojímané uvědomování si sebe sama? Chápete, že pokud jedna, dvě, tři konkrétní oddělené skupiny „Nováků“ byly schopny vygenerovat své odlišné „postnovákovské“ povědomí (alespoň v jistých elitních kruzích) automaticky to neimplikuje stejnou úroveň „postnovákovského“ povědomí u skupin zbývajících?

    Popřemýšlejte o tom, mé odpovědi na předešlé otázky si lehce domyslíte…

  13. Avatar Martin 8. decembra 2009 / 12:23

    Predsa len ešte 1 dodatok:

    Pán Kropáček (jeho budúca inkarnácia) by samozrejme nemusel vychádzať IBA z listín, v ktorých sa hovorí o Novákovcoch ako o všetkých nositeľoch priezviska Novák. Jemu by zrejme pohodlne stačilo, že by našiel označenie Novák u jedných, u druhých, u tretích a … ďalej by sa tým už ani nezaoberal. Však Petr? 🙂

  14. Avatar Martin 8. decembra 2009 / 13:01

    Pán Kropáček, s Vami je ťažká reč, skutočne.

    „Chápete, že oddělený vývoj “Nováků” zcela jistě znamenal i jinak pojímané uvědomování si sebe sama?“

    Toto samozrejme chápem. Veď o tom je tu celú dobu reč. Dôkazom oddeleného (samostatného) vývoja „Novákovcov“ (rozumej starých Slovákov, Slovákov) je vývoj ich jazyka. Už v tejto diskusii padlo niekoľko jazykovedných argumentov, bohužiaľ Vy ich jednoducho ignorujete.

    „Chápete, že pokud jedna, dvě, tři konkrétní oddělené skupiny “Nováků” byly schopny vygenerovat své odlišné “postnovákovské” povědomí (alespoň v jistých elitních kruzích) automaticky to neimplikuje stejnou úroveň “postnovákovského” povědomí u skupin zbývajících?“

    Ja predovšetkým netvrdím, že etnické povedomie tých Vašich „elitných kruhov“ bolo na nejakej „vyššej“ úrovni, než etnické povedomie „nižšieho“ obyvateľstva. Etnické povedomie je skrátka etnické povedomie. Váš problém je, že Vy sa tu neustále snažíte v pozícii etnického povedomia (etnicity) predstavovať povedomie „stredovekého národa“. Mal som pocit, že toto sme si už vyjasnili. Pán Kropáček, to sú 2 ROZNE kategórie.

  15. Avatar Petr Kropáček 8. decembra 2009 / 13:10

    Ale jistě…když se z jedněch Nováků staly „staří Nejezchlebové“. Uděláme z druhých Nováků „staré Skočdopoly“, aby si po 1200 letech Nejezchlebové a Skočdopolové navzájem nezáviděli. Všechno jde, když se chce. Že Martine?

    Ještě něco pro zájemce o uherskou heraldiku:

    http://hu.wikibooks.org/wiki/C%C3%ADmerhat%C3%A1roz%C3%B3/Magyarorsz%C3%A1g_c%C3%ADmere

    P.S. pro Jana Horala: počet dělení, nebo břeven na uherském znaku kolísal a pevně stanoven byl až později. Podobné postupné „usazování“ počtů a podob heroldských i obecných figur v heraldice není nic neobvyklého a lze jej vysledovat u mnoha znaků.

  16. Avatar Martin 8. decembra 2009 / 13:20

    Ale kdeže, pán Kropáček. Tá podstata je práveže inde. Verte mi, že mňa ANI NAJMENEJ (skutočne, to mi verte) netrápi, že neexistoval slovenský „stredoveký národ“ v zmysle, v akom ho chápete Vy. Pretože v takom zmysle, by slovenský „stredoveký národ“ existoval IBA, ak by existovalo Slovenské kráľovstvo (napríklad). A so slovenskou ETNICITOU (poťažmo novodobým národom) by takýto slovenský „stredoveký národ“ mal spoločné IBA ETNICKY SLOVENSKÚ šľachtu. A taká existovala aj bez neho.

    My sa Vám tu snažíme vysvetliť niečo iné. Bola to etnicita,ktorá je dnes nazývaná ako slovenská, ktorá „vytvorila“ v 9. storočí „ranostredoveký národ“ Moravanov (v zmysle, v akom ho chápete Vy).

    Nebola to žiadna iná etnicita, iba naša. A toto má pán Hrnko na mysli, keď hovorí o etnických nositeľoch Veľkej Moravy.

  17. Avatar Martin 8. decembra 2009 / 13:32

    Čiže: je skutočne možné, že ranostredoveký národ „Moravanov“ nemá pokračovateľov (že všetkých členov nobility vyvraždili ugrofínski nájazdníci. Ale je preukázateľnou skutočnosťou, že etnicita, z ktorej členovia ranostredovekého národa „Moravanov“ povstali, nezanikla.

    Nikto ju neasimiloval.

  18. Avatar Martin 8. decembra 2009 / 13:40

    Za seba dodám. Ja osobne nie som presvedčený ani o tom, že ugrofínski nájazdníci vyvraždili všetkých členov nobility VM. Viď Huntovci a Poznaňovci (lepšie povedané ich predkovia).

  19. Avatar marian 8. decembra 2009 / 18:06

    ide o velký mítus , ktorí sa tak udomácnil , že sa dostal dokonca aj do enciklopedii , myslím to nájazdnictvo na velku moravu atd… nebudem to viac rozvíjať , nemám teraz čas vyhladať všetky dôkazy , ktoré vyvracajú tento blud . VM sa rozpadla v občianskej vojne , bodka , žiadne nájazdy ju nepoložili . konkretne na slovensku sa našlo , jediné , opakujem jediné hradisko , ktoré znesie pomenovanie , zničené nájazdom v čase od 890-950

  20. Avatar Jozef 8. decembra 2009 / 20:24

    Dobrý deň p. Petr Kropáček

    Chcem Vám poďakovať za Vašu odpoveď.

  21. Avatar Milanxyz 9. decembra 2009 / 8:26

    Škoda, že pán Martin sa pri citovaní prof. Ďuricu zastavil na polceste a nedopovedal to, čo by malo na túto debatu zásadný vplyv. Profesor Durica totiž tvrdí, že staroslovenskému „jať“ výslovnosťou najlepšie zodpovedá naše obyčajné „e“.
    S ohľadom na toto tvrdenie, paralela, že „Sloven rovná sa Slovan“ je obyčajný blud, pre ktorý sa jeho zástanci potia v poťiažoch vysvetľovania jeho náväznosti na Slovákov.
    Ako to dokazuje táto diskúzia.
    Základným kameňom historikov-výzkumníkov našej dávnej histórie je prehlásenie naších predkov na cisárskom dvore „My Sloveni“. Žiadni „Slovania“, „pra-Slovania“ ani „praslovančina“, žiadne vymyslené barličky na podopretie nezmyslov.
    Od toho prehlásenia sa musí odvíjať naša história.
    Pánu Kropáčkovi treba pripomenúť, že predkovia terajších Čechov sú tiež Sloveni, ktorí boli v minulosti vykázaní z krajiny Slovenov na jej okraj. Bližšie o tom sa môže dočítať v Dalimilovej kronike a hádam mu ani nie je potrebné pripomínať, že Encyklopédia Britanica uvádza, že (keď sa nemýlim) až do roku 1200 sa Boemi dorozumievali slovenčinou. Po Maďarmi úmyselnom zničení akýchkoľvek dokumentov týkajúcich sa Slovenov v Panónii, kontinuitu Slovenov-Slovákov chtiac-nechtiac nepriamo dokazujú aj terajší Češi.
    Takzvaná Veľká Morava je úmyselný nepresný preklad ríše-kráľovstva Slovenov. Národ „Moravákov“ neexistoval, predkovia terajších Moravákov boli Sloveni.
    Táto debata je handrkovanie sa o maličkostiach, pričom podstata našej histórie sa odsúva do zabudnutia. Presne v intenciach „tvorcov“ hesla Sloven = Slovan. Je nepochopiteľné a neodpustiteľné, že počas šestnástich rokov našej samostatnosti (kedy už netreba ísť po schválenie do Prahy), že v tom sto člennom molochu historikov v Historickom ústave SAV sa nenašiel nikto, kto by poukázal na nutnosť spojiť sa so Slovenmi-Slovincami na preskúmanie spoločnej histórie našich spoločných predkov Slovenov.
    Je gigantickou iróniou, že sa chystáme písať spoločnú učebnicu histórie s Maďarmi, etnikom, ktoré zničilo všetky stopy po Slovenoch v Panónii.
    Nuž veru, „I tak še dá“.

  22. Avatar Martin 9. decembra 2009 / 10:33

    Pán Milan, špeciálne PRE VÁS:

    „Ale každý, kto iba vážnejšie oňuchal najstaršie zachované i novšie historické texty v slovanských jazykoch, musí vedieť, že vo všetkých tých dokumentoch sa označujú slovanské národy kolektívnym názvom „Slovjan“, „Sloven“, „Slovän“. Ide tu o prepis z hlaholského alebo cyrilského písma, ktoré v druhej slabike najčastejšie – ale nijako nie výlučne – obsahuje písmeno „jať“. Nuž nikto nevie, ako naši slovenskí predkovia z 9. storočia vyslovovali tejto graféme zodpovedajúci zvuk. Určite to bola slabikotvorná samohláska, dosť pravdepodobne veľmi široké „e“ blížiace sa výslovnosti „ä“, ale s ľahkým nádychom jotizácie. Dá sa totiž vychádzať zo staroslovenských názvov písmen abecedy, ktoré slúžili aj ako didaktická pomôcka. Tento názov bol, ako sme spomenuli „jať“.

    Že to však neznelo ako naša dvojhláska „ia“, môžeme usudzovať napríklad z toho, že v staroslovenských textoch, ale aj v ich bulharských a ruských redakciách, často pri prepise latinských klasických výrazov tieto texty používajú „jať“ tam, kde je v pôvodnom latinskom výraze „ae“. Osobne si myslím, že výslovnosť staroslovenského „jať“ bola veľmi blízka nášmu slovenskému „ä“, ktoré bohužiaľ už mizne z našej súčasnej výslovnosti. V zachovaných súvislých textoch, ktoré pochádzajú z 12. – 14. storočia, nachádzame v tých istých výrazoch – konkrétne v názve „Sloven“, „Slovan“, „Slovjan“ – striedavo „jať“, ale aj „e“, z čoho možno usudzovať, že sa už výslovnosť blížila alebo identifikovala s „e“: „Sloven“. – M. S. Ďurica

    Zdroj: http://beo.sk/historia/697-preco-sa-volame-slovakmi

  23. Anton Hrnko Anton Hrnko 9. decembra 2009 / 15:01

    Pán Kropáček,
    nie som na svojom počítači a ani skoro nebudem, tak len stručne:
    Napriek tomu, že som váz označil za úskoprsého (mčč), hlupáka som z vás nerobil. Ja som vám len povedal, že doby, keď vyslovenie iného ako všeobecne v Čechách prijateľného názoru sa na Slovensku často dokonca kriminalizovalo, sú už dávno za nami.
    Keby ste dobre čítali, tak by ste netvrdili, že sú aj erby s ľáliami a brvnami na Sk. Áno, sú. Ale až po roku 1301. Tak som to tam aj napísal.
    Nože urobte frekvenciu používania dvojkríža u Anjouovcov!
    Rovnako symbol dvojkríža nie je až záležitosťou Bela III. V predheraldickom období sa predsa nemohol používať v heraldickej podobe. To, že sa používal, svedčia už spomínané mince Štefana I. a ďalších. Dokonca je tento symbol na kniežacej korune z polovice 11. st., ktorá bola nájdená pri Nitre a predpokladá sa, že bola korunou nitrianskych kniežat, ale načo to tu hovorím, človeku, ktorý z toho, že termín Vinidi a Sclavi sa používal aj inde, dojde k záveru, že v konkrétnej situácii ho netreba prekladať podľa významu, ale vždy rovnako. Nepohne ho ani to, že termín Winden/Wenden Nemci nepoužívali všeobecne na Slovanov, ale len na tých Slovanov, ktorých v latinčine označovali Sclavi/Slavi a dnes sa volajú Slováci/Slovinci. Prosil by som aspoň jeden dôkaz, že Nemci nazvali napr. Čechov alebo Poliakov spomenutým termínom.
    Co sa tyka madarskych protestov, zabudli ste, ze Madari protestovali nielen za ukradnutie symbolu, ale aj krajiny, ktora s nim bolq spojena. To len na okraj.
    Myslím, že vaše prvé konštatovanie, že sa nedohodneme bolo viac korektné, ako keď chcete nasilu z niekoho urobiť hlupáka a vaše argumenty sú redšie ako voda.

    Martin, vas priklad o Novakoch je zly: Ak ste si precitali moje Slovo o slove Slovak, tak podla mna ide o naslzdovny pripad:
    Spoznavam novych ludi, Prveho, ktoreho som spoznal, sa volal Novak. Kedze aj dalsi chodia rovnako obleceni, rozpravaju rovnakou recou, maju rovnake zvyky, nazvem ich tiez Novakovcami. Preto, ze mam monopol na informacie a tlac, vsetci okolo ich tiez volaju Novakovci, hoci len traja – styria sa volaju Novakovci. Nakoniec cez monopol tlace a informacii aj Polacek, aj Cechacek, aj Srbin prijme, ze pre ostatnych je Novak. Po tisic rokoch vsak pride nejqky badatel Kropacek a povie, ze Novak nie je Novacek, lebo pod tlqkom z vonka si da podobnu koncovku ako maju ostatni, lebo niektore dokumenty aj Cechacka, aj Poliacka, aj Srbina oznacuju tiez za Novaka. To je hra, ktoru nam vnutili nasi ceski bratia v 20. st:, ale uz by sme ju nemali hrat.

  24. Avatar otokar 9. decembra 2009 / 16:46

    Pán Jozef December 5, 2009 o 13:14
    K čitateľnosti máp neporadím, treba skúsiť pohľadať iné zdroje.
    Ten books.ru bol len na odkaz možného zdroja knihy, z ktorej som čerpal poznatky o Bratislavskom vydaní súboru máp k histórii Uhorska.
    Rohodne znovu dávam odkaz na spracovanie máp Ptolemaja, ktorá obsahuje časti z 48 máp vydaných „akože“ v roku 1540 a časti ďalších 21 od Munstera z roku 1597:
    http ://chronologia.org/map/01_01.html.
    Sú tam napriek mnohým „korektúram“ ešte stále zreteľné mnohé slovanské pomenovania. Jedná sa o obdobu práce Jána Stanislava: Slovenský juh v stredoveku, ale so starším a celoeurópskym záberom. V odkazoch sú linky na mnohé segmenty z uvedenej práce, sú aj komentované a pomerne čitateľné.
    Znalosť ruštiny je predpokladom.

    Pán Kropáček,
    zopakujem moju staršiu otázku na Vás,
    viete mi vysvetliť na základe čoho, akých kritérií je možné overiť že:
    ” U Čechů kontinuita od knížete Bořivoje prostě existuje.“?

    Viete zhodnú analógiu použiť aj k Moravanom a ich kontinuite s Veľkou Moravou?
    V
    iete uviesť, kedy si obyvateľstvo Bohémie, hovoriace dialektom uhorského jazyka, mohlo prečítať základný zdroj „českej kontinuity“ vo vlastnom materinskom jazyku?

    Páni, márne hľadám mapu, na ktorej by som si vedel prečítať pomenovanie
    Uhorský Brod, Uherské Hradište v maďarčine.
    Neviete mi uviesť odkaz na ňu?
    Hľadal som aj v Maďarsku na pumpách, v knihkupectvách, ale som neuspel.

  25. Avatar Jozef 9. decembra 2009 / 17:04

    Dobrý večer p.Otokar

    Ďakujem za odpoveď

  26. Avatar Milanxyz 10. decembra 2009 / 8:12

    Pán Martin, a nielen pre Vás,

    Váš príklad názorne poukazuje na príslovečnú malosť slovenskej (a nie „slovanskej“, či „slovackej“) dušičky. Historik každého iného národa by z niekoľkých možných alternatív skúmal tú, ktorá je pre jeho národ najpriaznivejšia a v našom prípade aj najpravdepodobnejšia (Sloven, Slovenka, slovenský, slovenčina, Slovensko).
    Pravda, u nás náš historik, čo „vážnejšie oňuchal najstaršie zachované i novšie historické texty v slovanských jazykoch“ si vyberie to najhoršie, Sloven = Slovak, neuvedomujúc (?) si, že falzifikuje dejiny a okráda národ o najdlhšiu časť svojej histórie, čo vidno aj na nasledovnom:

    Z mikrovlnky sa na mňa z kalendára celý minulý týždeň usmievala pekná farebná fotografia zasneženej slovenskej dediny, pod ktorou bol nasledovný komentár: „V Nižnej Boci sa počas histórie pri ťažbe rúd vystriedali Kelti, Slovania a nemeckí kolonisti. Baníctvo zaniklo a medzi vojnami objavili kúzlo tohto miesta turisti.“

    Čiže podľa tohto slovenského kalendára nielen Slováci, ale ani „Starí Slováci“ v Nižnej Boci a odvôvodene na celom Slovensku v čase dolovania a obrábania rúd neexistovali. Hej , boli tam nejakí nešpecifikovaní „Slovania“, ale ani Slováci ani „Starí Slováci“ to nemohli byť, lebo keby to boli, nebol by dôvod ich tam namiesto „Slovanov“ spomenúť.
    Čo hovorí tento komentár širokej verejnosti? A toto je len jeden z tisícov, ktorými je zaplavená slovenská verejnosť. Môžme sa potom diviť, že národné povedomie je tak slabé, keď ho úmyselne sami, pretláčaním nezmyslu že Sloven rovná sa Slovan, podkopávame?

    Že by sme sa vracali k tomu z neblahých čias spoločnej republiky známemu hodnoteniu dejín ako „historické země a Slovensko“?

    Pripadá mi to tak, že tí, ktorí „vážnejšie oňuchali najstaršie zachované i novšie historické texty v slovanských jazykoch“ asi po ich oňuchaní veľa nerozmýšľali.

  27. Avatar Martin 10. decembra 2009 / 10:17

    Pán Milan, život je plný irónie. Ja totiž za prejav nedostatočného sebavedomia (malosti duše, ako ste to nazvali) považujem práve neschopnosť (neochotu?) nazvať našich predkov naším súčasným etnonymom tak ďaleko do minulosti, kam až ich dokážeme „vysledovať“ ako osobitú (od iných odlišnú) čiastku. Pred týmto bodom môžme pokojne hovoriť o našich slovenských/slovänských predkoch, čiže o Slovenoch/Slovänoch. Náš jazyk nám v tomto úseku poskytne vítaný „doping“ pri tvorbe asociácií medzi nami a našimi predkami. Takže postoj profesora Ďuricu považujem za nanajvýš rozumný.

    Tak ako iné národy si presadili svoje súčasné etnonymá pri výklade svojej histórie, je potrebné, aby to isté urobili aj Slováci.

    Tí Slovania v tom Vašom kalendári sú dôsledkom práve toho, pán Milan, že v tých školských učebniciach neboli ani Slováci, ani starí Slováci. Slovania sú dôsledkom „Slovienov“ v učebniciach. Ja som kedysi položil otázku. Na základe čoho ste presvedčení, že so „Slovenmi“ by ste dosiahli iný výsledok?

    Pán Milan, to čoho svedkami sme dnes, je (podľa mňa) proces obrodenia slovenského historického povedomia. Preto tie diskusie starí Slováci vs. Slovania vs. Sloveni vs. Sloväni. Ja to celé vnímam nanajvýš pozitívne.

    Čo by za to inde dali, keby toľko obyčajných ľudí v takej miere sa zaujímalo a diskutovalo o svojom vlastnom pôvode, etnogenéze a veciach s tým spojených. Uvidíme, ako tento záujem zúročí naša historiografia.

    Keďže by ste sa mohli cítiť dotknutý tým mojím prvým odsekom, vedzte, že nebolo mojím zámerom Vás uraziť. 🙂

  28. Avatar Petr Kropáček 10. decembra 2009 / 12:38

    Pane Hrnko,

    doby, „…keď vyslovenie iného ako všeobecne v Čechách prijateľného názoru sa na Slovensku často dokonca kriminalizovalo“ …si opravdu nepamatuju.

    Až budete zase na svém počítači a budete mít čas a chuť se o uherské heraldice něco dovědět, projděte si v klidu odkaz, který jsem zde již uváděl:

    http://hu.wikibooks.org/wiki/C%C3%ADmerhat%C3%A1roz%C3%B3/Magyarorsz%C3%A1g_c%C3%ADmere

    Jde o poměrně vyčerpávající přehled uherské heraldické i předheraldické symboliky (mince, pečetě, znaky). Nedělám si iluze, že by tento přehled postihoval danou problematiku beze zbytku, ale základy uherské heraldiky ilustruje více než dobře. Protože nemíním z nikoho dělat hlupáka, nechám posouzení pravdivosti všeho, co jste o uherské heraldice napsal, jen a jen na čtenářích…a vás samotném. (Bude to pro vás asi velmi demytologizující čtení.)

    Váš „silácký výrok“, že mé argumenty „sú redšie ako voda“… raději ponechám bez komentáře. Naproti tomu o svých argumentech musíte být dozajista přesvědčen, že „jsou hustší olovo“. 🙂

    Jestli jsem váš převyprávěný „příklad o Novácích“ pochopil správně, čeká vás „Nováčky-jediné pravé Nováky“ ještě běh na velmi dlouhou trať. O své „Nováčkovské“ pravdě a „exkluzivitě sebe samých“ budete muset totiž přesvědčit všechny dnešní „Nováky“ a že jich není málo, (o „neNovácích“ nemluvě)… K tomu mi nezbývá než vám popřát hodně zdaru.

    Zdravím na “windischen Ländern zwischen March und Tatra”.

    P.S: Pokud se chcete vážně bavit o heraldice. Rozepište se na toto téma na vašem blogu, rád si to přečtu a posléze i okomentuju.

  29. Avatar otokar 10. decembra 2009 / 18:51

    Zopár útržkovytých výňatkov k téme z:
    Literárny (dvoj)týždenník 41-42/2.12. 2009
    str.9 Zem skrytých pokladov – Hovoríme s archeológom Jozefom Vladárom.
    ….
    Zlato spracovávané v Nižnej Myšly má pôvod v Slovesnkom Rudohorí.
    Mesto zaniklo katastroficky, požiarom a všetky unikátne nálezy zostaly až do výskumu neporušené.

    Výskum v Nitre, ako aj v Bratislave doložiteľne dokázal kontinuálny vývoj osídklenia od 6. tisícročia pred n.l. až do súčasnosti.
    Teda sme dedičmi všetkých dávnovekých osídlení, nielen našich slovenských predkov od úsvitu našich národných dejín od sklonku 8.storočia.
    Tieto hlbinné procesy vyše tisícročnej kontinuity doterajší stav bádania jednoznačne potvrdil a akceptuje ho aj európske bádanie.
    Možno len súhlasiť s názorom historikov a jazykovedcov, že treba v mnohom a po novom objasňovať genézu slovenského národa, ktorý neskôr dokázal – a bez vlastnej štátnosti – zachovať si svoju kultúru, tradície a jazyk.
    O neobyčajnom kultúrnom vzostupe v druhej polovici 8.storčia a na začiatku 9.storočia v predveľkomoravskom období nielen na strednom Dunaji, ale vôbec v kultúrach celej ranostredovekej včasnofeudálnej Európy priniesli významné doklady najnovšie výskumy v Bijnej a na Nitrianskom hrade.
    J.Vladár: Bol som jedným zo signartárov stanoviska z 4.1.2009 .
    Prekvapilo ma, že najväčší rozruch a kritiku vyvolalo pomenovanie predkov dnešných Slovákov – starí Slováci, ale aj „spochybňovanie autochtónnosti SLovákov na vlastnom národnom a štátnom území, ich kontinuity, dejím kultúry a jazyka“. …Ak však rešpektujeme výsledky interdisciplinárnych výskumov, tak nemôžeme pochybovať o kontinuite, doložiteľnej od čias Pribinu. V dejinách treba hodnotiť a analyzovať fakty. … O nich možno diskutovať. Diskutovať možno o ich interpretácii a najmä sile argumentov. A to práve býva neraz „kameňom úrazu“.
    Každý európsky národ, ktorý prežil, mal svojich predkov a ich označenie vo všasnom stredoveku nie je to isté, ako v säčasnosti. Ak sa niekto v stredoeurópskom priestore pozastavuje nad pomenovaním „starí Slováci“, prečo ho neirituje aj v iných prípadoch. Vedeckým pracovníkom ide o poznanie pravdivého obrazu našej dávnej – predslovanskej i národnej minulosti a nie o vytváranie mýtov. Vysokú úroveň kultúry od počiatkov nášho národného bytia potvrdili výsledky doterajších archeologických výskumov.
    Sme tak, ako je to bežné v iných európskych krajinách, aj dedičmi všetkého, čo sa tu udialo od najstarších období osídlenia až do súčasnosti.
    Neraz sa tvrdí, že máme nedotvorené, či nezavŕšené historické vedomie. Máme povinnosť ho formovať v iných dejinných podmienkach, v akých si ho dotvorili iné európske národy. Aj budúca Európa bude Európou národou.
    A náš prínos do klenotnice kultúry sa musí pretaviť v jedinečnosti našej národnej identity a nie v jej rozplynutí.

  30. Avatar marian 10. decembra 2009 / 22:07

    p.Otakar , ak som dobre pochopil zmysel Vášho príspevku , tak musím nesúhlasíť . Ak sa mýlim , dopredu sa ospravedlňujem . Poznám archeologické výskumi v danom časopriestore a napriek tomu , že nemám problém s temínom starí slováci takouto myšlienkovotvorbou dávate ludom ako p.K…
    a spol možnosť sa Vám vysmiať a spochybniť , ako an block všetky Vaše argumenty , aj tie ktoré sú asi pravdivé ( lebo kdo si dovolí zo 100% platnosťou povedať , ako to naozaj bolo trebárs pred 1000 rokmi ? ) Tá kultúra v Nižnej Myšly , ale aj tie , čo prišli po nej majú s nami spoločné len to , že sa naši predkovia zmiesili , aj z krvou ktorá kolovala v ludoch , ktorí prečkali takto zániky svojích kultúr a velakrát aj národov . Nič viac . To , že sme takto pokračovatelia ich kultúr a máme na ne nejaký nárok si ich prisvojiť , ako svojich predkov , to by sme mohli tvrdiť , že máme nárok aj na archu Noemovu . Jednoznačne je minimálne uzemie zap. slovenska v určitom čase územím keltov , Bojov , a takéto jednoznačnosti by som sem mohol dať viac . Kde sme boli teda my Sloveni ( Slováci ) v čase ked tu jednoznačne žili tí Kelti ? To sa , ako tí Kelti len v určitom čase sami prestali volať kelti a prijali názov Sloveni ?Sme , pokračovatelmi kultúrneho dedičstva , ktoré sa pri tých zmiešaných manželstvách ( dobrovolných , či násilných ) stretali a miesili , máme aj ich krv v žilách , ale oni neboli SLOVENI . Tak ako ja nie som KELT . Ich boj a tragedia ludí v N.Myšly nie je mojím bojom a mojich predkov , tí v tom čase bojovali svoj boj a prežívali svoju tragediu niekde úplne indne .

  31. Avatar otokar 11. decembra 2009 / 8:49

    Pán marian,
    tá úvodná veta je skutočne nejednoznačná a mohla viesť k interpretácii, ktorej oponujete.
    Preto sa za ňu ospravedlňujem.
    To nie sú moje vlastné myšlienky, ale výňatky z rozhovoru s archeológom uverejnenom v LT.
    Môj osobný názor, získaný zo štúdia rôznych zdrojov je iný, ako Váš a iný aj od pána Vladára.
    Stotožňujem sa so závermy genetických výskumov – naši predkovia sa skoro vôbec nemiešali v minulosti s inými. Boli prvými poľnohospodármi územia kde sa teraz nachádzame, ktoré si sami skultivovali.
    Súhlasím s tým, že pre uhájenie tohoto svojho územie museli občas preliať aj vlastnú krv.

    Tak, ako si dnes bez problémov nárokujú Maďari na Panóncami-Slovenmi obývanú Panóniu, tak aj my máme nárok na Uhorsko s jeho históriou Uhrov-Slovenov.
    Neviem, odkiaľ beriete tú istotu jednoznačnosti o prítomnosti nejakých Keltov, či Bójov na našom území.
    Že to povedali a napísali v Prahe, či v Bruseli?
    Aké dôkazy mali pre takéto tvrdenia?
    Viete odkiaľ prišli, kto to boli a kam sa stratili tieto „národy“?
    Boli tu v istom časovom úseku konsenzuálnej skaligeskej histórie, ale len na papieri, ako fantómový obraz iného „národa“ a na inom mieste.
    V nosovského-fomenkovej novej chronológii pre Keltov, Bójov niet miesta.
    My Slováci-Sloveni sme tu odjakživa. Výmena materiálnej kultúry ešte vôbec nemusí znamenať aj výmenu etnika, výmenu jej nositeľa.
    Uvedomte si napríklad, že nebyť luteránov a v závere “reformácie” Štúrovcov, tak sme dnes všetci Maďari a budeme sa tu baviť o fantastickej histórii nejakých Árpádovcov a to pekne po maďarsky.
    A skoro so 100% istotou by ste bol na tú “árpádovskú slávnu históriu” aj primerane hrdý!
    A do “krvi” by ste obhajoval ich staromaďarskú históriu.
    Kategoricky by ste vylučoval autochtónnosť nejakých Slovenov a vysmial oponenta pri pojme “starí Slováci”.
    A že tu zjavne boli kedysi aj nejakí Sloveni, starí Slováci, to by Vás a i mňa asi ani vo sne nenapadlo.
    Ani ja ani Vy za svojich predkov nemôžeme, sme ich dedičmi aj v dobrom, aj v zlom. Môžeme len dúfať, že dedičstvo, ktoré nám zanechali vo svojich génoch a mémoch je po každej stránke čisté a zdravé.

  32. Avatar otokar 11. decembra 2009 / 13:14

    Pán marian,
    našiel som „pekný“ príklad k dnes platnej konsenzuálnej scaligerskej chronológii a problémov ktoré pri jej použití vznikajú.

    Dnes uznávaná história nás učí, že sopečným výbuchom Vezuvu v roku 79n.l. došlo k úplnému zničeniu miest Pompejí a Herkulána.
    Podobne, ako iné katastrofy i táto sa stala nespochybniteľnou súčasťou mnohých historických kroník, spisov, dokumentov.
    Táto udalosť sa stala istým druhom chronologického majáku a dne sje nespochybniteľnou súčasťou dohodnutej chronológie.
    Pompeje sa ľudskému oku objavili znovu, ako „antické“ vykopávky, až v roku 1753 po ich odkopaní .

    Dodatočne bola objavená dokumentácia zo stavby vodovodu v Pompejách inžinierom Dominikom Fontánom z roku 1592.

    Pouvažujte: Z akého dôvodu sa vôbec staval vodovod v zasypaných Pompejách?
    Ako je možné, že ten vodovod bol realizovaný v líniách ulíc Pompejí, teda mimo „zasypané budovy“?
    Prečo sa nedochovala od staviteľa v dokumentáciách ani zmienka o prácach v „zasypanom meste“?

    Vysvetlenie je prosté. Vodovod bol stavaný v živom fungujúcom meste Pompeje v roku 1592.
    Katastrofa sa udiala neskôr až v roku 1631.

  33. Avatar otokar 11. decembra 2009 / 16:25

    Pompeje v nemčine:
    „Nicht der letzte Tag von Pompei“:

    http ://www.ilya.it/chrono/pages/pompejigallerydt.htm – galéria

    Podrobný sprievodný komentár s poukázaním na nezrovnalosti

    http ://www.ilya.it/chrono/pages/pompejidt.htm

    Состояние датирования события «Извержение Везувия 79 года»
    А.М. Тюрин
    http ://new.chronologia.org/volume7/turin_sost_vez.php
    Stanovenie datovania udalosti výbuchu Vezuva v roku 79

  34. Avatar marian 11. decembra 2009 / 17:19

    Neviem nič o viadukte v Pompejach a preto o tom nemôžem polemizovať , uznávam však , že mnohé starodávne pravdy sa pod ťarchou nových dôkazov zrúcali a podotýkam vždy to bola archeologia , ktorá ich položila na kolená a napravila krivé zrkadlá . Preto použijem archeologiu . V Bratislave sa našla keltská minciareň , to nie je odraz , to je hmatatelné . Minciarne sa stavali len na dôležitých sídlach a len ak v širokom okolí bolo prekoho tie mince raziť . Stupava 10. keltských hrobov 4.st p.n.l , To bol asi len prechod vojsk , druhá polovica3 a 2.st. p.n.l. mnoho nálezov okolo Váhu , osady , , hradiská , keltské . Mnoho hrobov , velmoži , vojaci , chudobný ludia , to už nebol prechod , to bolo osídlenie , trvalé . Oppodia , napr. Pohanská už vravia o kniežaťach a kniežatstvách . O štátoch . Nikto si nezaloží štát na území ktoré nepokladá za svoje . Môže sa spojiť z pôvodným , hovorme , trebárs národom , ale , žeby ten národ boli naši predkovia , Sloveni , nie sú o tom dôkazi . To , že kelti , ktorí prichádzali dobíjať Rím prichádzjú z krajiny bojskeho lesa a ostatných lokalít a aj Hercýnskeho lesa , ktorý jediný nemá presné geografické určenie . Ale kedže vraj Breunus , ktorý Rím dobil bol z tohto lesa a bol Boj , muselo to byť len blízko Bojskeho lesa a kedže dalej na západ už boli germani je logické tento les situovať na dnešnú Moravu Slovensko , minimálne západné určite . Mince , ktoré razili Bojovia v Bojskom lese a ich verné kopie na našom uzemí atd.. hovoria jednoznačne , že minimálne z.slovensko bolo Bojskych keltov . Alebo ich velmi blízkych príbuzných a tie nálezy sú tak bohaté , že sa kludne môže hovoriť o tom , že Galie neboli tri , ale štyri . Tak , ako aj Mykény majú svoj nepoznaný odblesk , v strednej europe ( slovensko ) . To by sme ale potom museli tvrdiť , že aj tá staromykénska kultúra bola len epocha , ktorú naši predkovia prečkali , ako prečkali aj keltskú , germánsku , uhorskú a naši predkovia povedia , že aj eurounionskú 🙂 Avšak , žiadne archeologické nálezy , ktoré by potvrdzovali túto teoriu nie sú . Nikde v tých dobách nie je doložené , žeby existovala aj nejaká paralerná kultúra , poralerné rozdieli v hroboch , jednoducho príchodzí , vždy pohltili pôvodných obyvatelov . Je nemyslitelné predpokladať , žeby ich nepohltili aj ako národ . Dokonca aj ten mítus o tom , že ak by nevzniklo CSR tak o 20. rokov by sme , ako národ neexistovali je blbosť . Ak by to bola pravda tak potom český učitelia sú genialny a svet nevie o čo prichádza ked neučia národy , kedže za 10–15 rokov z nás urobili hrdý a vyspelý národ . Alebo potom my sme genialny národ a svet nevie o čo prichádza ked sa dobrovolne nepodvolí tak genialnemu národu , ktorí sa z pokraju kulturneho vyhynutia vyšvyhol za 10–15 rokov na kultúrny štandard europy 🙂 . Asi ani jedno , ani druhé . Jednoducho , ked sme sa mohli , ako národ realizovať , tak sa len prejavilo , to čo sa nemohlo dovtedy realizovať nahlas . Ale to som odbočil

  35. Avatar Milanxyz 11. decembra 2009 / 19:59

    Áach, pán „Otokar“,
    spriaznená duša, ďakujem Vám, že ste mi ušetrili čas i námahu odpovedať p. Martinovi na jeho včerajší 10:17 príspevok, lebo mám dojem, že podstatu mojich snažení v mojom podaní nepochopí.
    Vy ste v tom ďaleko, ďaleko lepší.

  36. Anton Hrnko Anton Hrnko 11. decembra 2009 / 22:24

    Páni,
    táto stránka je stránkou o všeličom, medzi iným aj o slovenských dejinách. Slovenské dejiny rozhodli o tom, že sa voláme Slováci a ako sa naši predkovia volali kedysi je síce z pohľadu poznania našej histórie zaujímavé, ale nič nemení na fakte, že dnes obývajú túto krajinu Slováci pod menom Slovák, Slovenka doma, Slowake, Slowakin, Slovak etc. v zahraničí. Tak ako pri názve napr. Bratislava používame tento termín na celú históriu mesta bez ohľadu na to, aké mala v danom období oficiálny názov, tak aj na celú históriu Slovákov, keď ich vieme na základe dostatočného množstva odlišnosti od ostatných Slovanov špecifikovať, je jediným adekvátnym termínom na ich pomenovanie Slovák, Slováci, resp. starý Slovák, starí Slováci. Akékoľvek zamieňanie tohto termínu vo vedeckých a publicistických prácach za termíny Sloven, Slovien etc. len vytvára konfúziu a spochybňuje kontinuitu osídlenia od najstarších čias do dnes.
    Na tejto stránke som sa snažil zachovať vedeckú metódu výkladu minulosti, aj keď niektoré veci staviam na hypotézach alebo analógiách. Neodkláňam sa od oficiálnej vedy tým, že ju popieram, ale snažím sa niektoré veci vysvetľovať ináč. Medzi diskutujúcimi sú však ľudia, ktorí oficiálnu vedu odmietajú a ponúkajú pseudoteórie na spôsob aj Adam aj Eva boli Slováci, všetci sú Slováci, reformáciu urobila zo slovenského obyvateľstva Švédska Germánov, Maďari vznikli až v 19. st. a pod. Stúpencom takýchto koncepcii, ktoré nemajú nič spoločné s realitou odporúčam, aby si našli iný blog. Nemienim s nimi ďalej debatovať, lebo to nemá zmysel. Ich viera je iracionálna a argumenty pre nich neplatia. Napr. môže byť historickým faktom, že švédsky kráľ dal preložiť v 17. st. bibliu do ruštiny pre svojich poddaných. To však neznamená, že to boli dnešní Švédi. Autor, ktorý vytvára takéto krátke spojenie, by si mal uvedomiť, že v 17. st. Švédi ovládali obrovské priestory severovýchodnej Európy, kde žili aj Rusi. Veď až ruský cár Peter I. ich bitkou pri Poltave r. 1709 vytlačil z tejto oblasti. Ale záver z toho, že Švédi boli Slovania a až reformácia z nich spravila Germánov, sa nedá slušne komentovať. Skutočne by som bol rád, keby autori týchto myšlienok išli tam, kde sa varí lektvar večného života a hľadá kameň mudrcov.

    Pán Kropáček, ďakujem za stránku, ale nepresvedčila ma celkom. To, že sa dvojkríž používal na štátnych pečatiach, som nevedel. Ja som sa venoval len erbom. O heraldike samozrejme diskusiu viesť nebudem, lebo v nej nie som až taký odborník, ale odporúčam vám, aby ste si prečítali knihu popredného slovenského heraldika Ladislava Vrteľa Osemsto rokov slovenskej heraldiky, kde nájdete mnohé veci, ktoré Maďari jednoducho ignorujú, ak im nezapadajú do ich koncepcie. Robia to od archeológie až po paleografiu. Nehovorím, že druhá strana musí mať vo všetkom pravdu, ale treba sa držať hesla audiatur et altera pars. A myslím si, že Vrteľ túto druhú stranu dôstojne reprezentuje. Mnohé veci, ktoré tam uvádza on, sa na maďarskej stránke nevyskytujú ani len v náznakoch.
    A nakoniec, bol by som rád, keby ste sa smiali až vtedy, keď mi predložíte aspoň jeden dokument, kde Nemci volajú Čechov alebo Poliakov, nedajbože Rusov alebo Srbov termínom Winden/Wenden. Ja netvrdím a ani nevyrábam nejaký neopodstatnený mýtus. Ja som prišiel s úplne legitímnou hypotézou, že termín Slovan bol rovnocenným kmeňovým názvom ako termín Srb, Poľan, Chorvát, Severan, Slezan, Vislan, Obodrit alebo Velet. Keďže však „Slovania“ boli prví na rane byzantským letopiscom, pomenovali všetkých hore menovaných a i ďalších im príbuzných termínom Slovania. Uvádzal som mnoho príkladov, keď sa týmto istým spôsobom pomenovávali celé skupiny príbuzných, dokonca aj nepríbuzných kmeňov (napr. Rusi nazývajú Číňanov Kitajci, podľa nechanského kmeňa Kitanov, ktorý žil na západe Číny). Z toho ďalej usudzujem, že tí Slovania, ktorí nesú meno Slováci, Slovenci a Slovinci si jednoducho podržali svoje mená podobne, ako si ich podržali Poľania (Poliaci), Chorváti, Srbi a iní. Tým sa ani Poliakom, ani Srbom, ani Chorvátom predsa nič neuberá a zo Slovákov a Slovincov sa nerobia žiadni supermani. Je niečo na tejto hypotéze mimo rámca vedeckej stavby hypotéz alebo nebodaj zločinné? Vyvráťte tú hypotézu, že to tak nemohlo byť! Na podporu mojich tvrdení mám však, myslím si, dostatok vážnych argumentov. Aj to, že mnohé slovanské kmene sa pod tými istými menami vyskytujú na rôznych, geograficky vzdialených miestach. Iné, naopak, prijali svoje meno až na mieste svojho usadenia. To je asi prípad aj kmeňa Čechov, ktorý sa usadil v strede dávnej Bohémie. Mohli to byť pôvodne Srbi (čo si ja myslím), ale mohli byť rovnako Slovania, Poľania, alebo iní. O tom, že meno prijali až na mieste, myslím si, dosť preukazne svedčí mytológia starých Čechov o vrchu Říp. Keďže význam slova Čech v staroslovančine značí vrch, kopec, vyvýšenina, hrb, môže práve toto pomenovanie svedčiť o nejakom racionálnom základe povesti o zastavení sa predkov Čechov na Řípe a usadení sa na okolí. Ale to len pomimo.

  37. Avatar otokar 12. decembra 2009 / 9:09

    Pán marian,
    nepísal som o !viadukte!, ale o „vodovode“ v Pompejách a dal som to k prečítaniu preto, aby ste sa niečo nové a hlavne iné, ako z „rozprávok“ z účebníc dejepisu , dozvedel.
    Súhlasím, že !archeologia , … položila na kolená! mnohé „historické pravdy“ ale silne pochybujem, že by aj !!napravila krivé zrkadlá !!.
    Píšete: !V Bratislave sa našla keltská minciareň , to nie je odraz , to je hmatatelné . !

    Opäť sa Vás spýtam, odkiaľ máte fakty, že to bola !keltská! minciareň?

    Že je to hmatateľné, konkrétne a že to je aj minciareň vôbec nepochybujem.
    Píšete: !Stupava 10. keltských hrobov 4.st p.n.l , To bol asi len prechod vojsk , druhá polovica3 a 2.st. p.n.l. mnoho nálezov okolo Váhu , osady , , hradiská , keltské . !

    Opäť sa vás spýtam, odkiaľ máte že to boli !keltské hroby!, že to boli !keltské! osady?

    Tí „kelti“ prišli za Marsu, hovorili, spievali, tancovali po marťansky, mali zelené vlasy, chodili po rukách a mali trojo očí?

    Ten Vezuv a rok 79.n.l. som vám dal práve v súvzťažnosti s tzv.“históriou Ríma“ nie náhodou!
    Má to vzťah práve aj ku tzv. „Keltom, Bójom“.
    Zamyslite sa nad históriou Ríma v náväznosti na Pompeje!
    Keď Pompeje neboli v 1.st.n.l., tak ani Rím nebol v 1.st.
    Keď nebol Rím, tak neboli ani jeho dobyvatelia – „Kelti, Bójoviia“!

    Pokiaľ by som sa v tejto úvahe mýlil, tak Vás poprosím uviesť v čom a vecne oponovať.

    Píšete: !.. žeby ten národ boli naši predkovia , Sloveni , nie sú o tom dôkazi . !

    A aké dôkazy máte k tomu, že tam bol niekto iný?!
    Poučte ma a uveďte zdroje. Rád sa nechám poučiť.

    Kategória „mincí“ je mimoriadne zaujímavá v novej chronológii Nosovský-Fomenko.
    Ale pouvažujte logicky o kovoch, spracovaní a razbe mincí.
    Logika hovorí, že vývoj šiel kontinuálne, od jednoduchšieho, primitívnejšieho k zložitejšiemu, náročnejšiemu, kvalitnejšiemu a to postupne a nepretržite.
    Prečo sú ale v !histórii! obdobia 150-300 rokov, kedy zrazu „zmyzli“ na niektorých územiach všetky mince, jednoducho sa „prestali používať, prestala sa ich razba“?
    Ako to, že staršie „razby“ majú často ďaleko vyššiu kvalitu ako podstatne mladšie?
    Ako to, že niektoré akože „antické“ mince sú navlas podobné tým stredovekým?
    Prečo sa v Pompejách „nenašli“ žiadne mince?
    To je tiež hmatateľná história, ktorá robí mimoriadne ťažkú hlavu tzv. „oficiálnej vede“ ako aj“oficiálnym historikom“!
    Ja nie som historik, len rád čítam a pokúšam sa lúštiť „záhady“ na ktoré pri čítaní opakovane narážam.

    Tých Gálií a nielen Gálií bolo skutočne viac, spravidla skor všetko bolo TROJMO.
    3 x Jeruzalem, 3 x Rím, 3 x Eufrat, 3 x Gália atd.

    Tie slovenské Mykény a Grécke Mykény – to je taktiež len výsledok „nesprávnej kanonizovanej chronológie“.
    Boli prakticky paralelné, my sme nič neprečkali, žili sme tu a tam v gréckych boli naši pokrvní príbuzní.
    Myslím si, že poznatky dnešnej vedy sú také, že by namal byť problém jednoznačne určiť, že tu v tých hroboch aj z Myšle ležia naši predkovia.
    Termoluminisčenčná metóda dokázala existenciu vypaľovania hlinenných črepov na celom území dnšného Talianska až od 4.-tehé storočia!
    Na území Slovenska to bude garantovane obdobné.

  38. Avatar otokar 12. decembra 2009 / 9:15

    Pán Hrnko,
    veď tu píšem teraz hlavne o slovenských dejinách, tak ako som ich pochopil v inej chronológii, než je tá Vaša oficiálna uzákonená.
    Uhorské dejiny rozhodli o tom, že sme Slováci a prisúdili nám len odrobinky z uhorskej histórie pod názvom !slovenské dejiny!.
    Súhlasím, že sme Slováci a aj z tohoto pohľadu sa musíme pozerať na minulosť.
    Ale to nám nebráni pozerať sa našu históriu ako na históriu UHROV v Uhorsku, ktorými sme boli, pokial nás niekto silnejší nepremenoval!

    Pán Hrnko,
    iracionálna pseudoteória,
    bez vedeckej argumentácie???

    Pán Hrnko, to !Švédsko! bolo náhodné a otvorilo mi priestor na smerovanie potvrdenia hypotézy ku genéze Maďarov!
    V čom sú geneticky Švédi odlišní od Fínov, odlišní od Rusov a nakoniec aj od Slovákov či Maďarov?
    Len „reč“ a „kultúru“ majú akúsi inakvejšiu.
    Prosim Vás, skúste mi vysvetliť, aké duševné pochody musia byť v človeku, aby sa rozhodol sám, dobrovolne zmeniť si materinskú reč?
    Toto je mimoriadne vážna otázka!

    To nebola len Biblia v ruštine, to bola rozlúčka švédskeho kráľovského dvora s kráľom Švedska,
    a tá bole prednesená v ruštine preto, aby jej ten dvor aj rozumel a bola prednesená tak, ako je všade zvykom, v MATERINSKEJ REČI zosnulého!
    Aj keď bola už napísaná s latinkou.

    Vyzval som Vás viackrát k vecnej argumentácii:
    Uveďte mi jediného predstaviteľa slávneho, veľkého maďarského národa z prelomu 18.-19.storočia, ktorého materinský jazyk je dokumentačne maďarský.
    Uveďte mi kde sa dá dočítať niečo k maďarskej etnickej ľudovej hudbe z tohoto obdobia.
    Uveďte mi kde nájdem prvotlač Biblie v maďarskom, podobne aj vo švédskom jazyku.
    Kde a kedy boli vytlačené.
    Prečo sú jazykovedné práce Moklošiča o slovesnkách slovách v maďarskom jazyku utajované?
    Na posledné otázky ste taktiež vôbec nereagoval – Hongrois Franz Liszt, nehovoriaci hongrois jazykom
    a jeho dobre utajené dielo o Hudbe Bohemiens v Uhorsku.
    Spýtal som sa aj Vás na mapu s názvom Uhorské hradište v maďarčine.
    Spýtal som sa Vás na preklad do maďarčiny: „…Nie každý Uhor bol aj Maďar“, teda, či tomu môže duševne zdravý Maďar porozumieť.

    Pokiaľ mňa niekto vyzve,
    aby som mu na niečo dal odpoveď, tak pokiaľ viem, odpoviem.
    A keď neviem,tak sa ospravedlním, alebo požiadam o vysvetlenie a.p.
    Pán Hrnko,
    pýtam sa Vás, kde som na Vašom blogu !varil ten lekvár večného života!?

    Aj na tie Pompeje by ste ako historik mohol reagovať, alebo aj to je len „pseudoteória“?
    Aj tu je moja „viera iracionálna a argumenty pre nich neplatia“?
    Mám presvedčenie, že to je práve naopak.
    Máte možnosť ma racionálne argumentamy presvedčiť a dávam Vám slovo,
    že pokial tie argumenty budú vedeckými argumentami, teda nie, že niekto niekde povedal,či napísal,
    tak ich budem akceptovať a budú platiť aj pre mňa.

  39. Avatar marian 12. decembra 2009 / 16:28

    p.Otakar , zahlcujete ma privela dotazmy na , ktoré nie som schopný fundovane , ako technik odpovedať tak povediac z voleja . Dejepis bol jeden z mála predmetov kde som mal vždy za jedna a tak som pri tom zostal aj v dospelosti , ako koníček . Prešiel som od svetových náboženstiev cez antiku až som zakotvil u Slovenskej historie , lebo som zistil , že je to prinajmenšom rovnako zaujímavé téma , ako už hore spomenuté . A na rozdiel od ostatných je v pohybe , takpovediac ešte sa len objavuje . A nepopieram , lebo som patriot . Mohol by som odpovedať , ale pripraviť fundovanú odpoved by mi zabralo príliš vela času , lebo by som musel všetko pracne vyhladávať a bolo by toho na vela textu . Ja si udalosti nepamätám ja si ich zhodnocujem . Ak si teda nejakú udalosť zhodnotím a zaujmem k nej svoj názor /(, dátumy , mená , a dalšie presné udaje , ktoré boli obsiahnuté v texte , ktorý hodnotím ) už pre mňa , ako nepotrebné gumujem z hlavy . Musím si v nej držať technické údaje , tie ma živia . Tak skúsim odpovedať len na jeden dotaz . Nuž preto , keltské , lebo ich tak nazvali dobové pramene z rôznych zdrojov , nie len od jedného rímskeho občana . Nuž a preto keltské na slovensku , lebo artefakty vykopané , nájdené u nás majú rovnaké črty , ako artefakty nájdené naprieč celou europou kde sa to etnikum nazvané , ako keltské malo podla rôznych zdrojov nachádzať . Napriek tomu , že som patriot , myšlienka , že moji predkovia teda obývali europu od terajšeho francuzska až po ukrajinu a len pôsobením času sa začali rozlišovať je aj na mňa privela . Kelti sú prvý nie imaginárny obyvatelia nášho územia . Všetci predtým majú len vymyslené mená , vymyslene zvyky , náboženstvá , spol. zriadenie atd .. , ktoré im prisúdila archeologia . Kelti sú , ale skutočný , zdokumentovaný , archeologicky aj písmom , od ich nepriatelov ( ktorí nemali najmenší dôvod si ich vymyslieť ) Pochybovať , o tom že to neboli kelti , nuž , spochybniť sa dá všetko , vrátane teorie relativity a biblie . A k tomu , že sú stáročia kedy sa po vyspelej kultúre objavuje úpadok a spôsobuje to vrásky vede ? neviem či vede , ale mne nie , ja mám v tom uplne jasno . Ved to je predsa úplne normálny vývoj zdokumentovaný aj u nás . Tá kvázimykenska kultúra bola vystavená ataku z východu , kočovnikmi . Nemali snahu niečo dobíjať aby si osvojili , len aby získali zdroje a pokračovali dalej nemeniac svoj spôsom života . Tak po nich zostávala skaza a tá časť preživšieho obyvatelstva postupne upadala .napríklad aj terajší mongoli ešte stále považujú jedlo z pôdy za nečisté , ale tí svojho času mali panovníka , ktorý ich prinútil uznať , že štát je dobrá vec , ako asi teda rozmýšlali ich predchodcovia , koniec koncom , keby nebolo 955 roku …. Poviem príklad : 3.sv. vojna , časť ludí prežije , ale ani jeden inžinier elektrotechniky , ale niekolko strojárov áno , čo myslíte kolko generácii bude trvať kým sa z civilizácie elektriky premeníme podla archeologov , ktorí nás neskôr vykopú , na podla nich upaduvšiu civilizáciu? hoci tí strojári určite dokážu udržať mechanikou slučný štandard .

  40. Avatar Milanxyz 12. decembra 2009 / 17:41

    Pán Marián,
    nehnevajte sa, ale laicky zhrnuté: Slabota (to po šarisky).
    Vy ste sa dočítali ku Keltom a žiaľbohu tí sú pre Vás Adamom a Evou, lebo vôbec nepripúšťate, žeby niekto mohol byť aj pred nimi. História sa nezakladá na čítaní, poťažne prepisovaní, čo napísali iní, ale na skúmaní.
    Aj preto sme tam, kde sme, pretože výskum zatiaľ robí mnohým naším historikom ťažkostí.

  41. Avatar marian 12. decembra 2009 / 20:15

    myslim , že táto téma prerástrla blogu aj autorovi blogu cez rámec úmyslu , kedykolvek sa rád zúčastním diskusie , ale tu asi nie je už čo povedať . Ku keltom som sa nedočítal , ku keltom som argumentoval , mohol som aj k neolitickej kulture atd… Dúfam , že autor blogu nájde v budúcnosti
    dalšiu zaujímavú tému , kde uvedie vedecké argumenty svojho videnia danej veci a ja budem môcť buť sa stotožniť , alebo oponovať . Akokolvek , ako patriot som rád , že historia môjho národa nie je lahostajná , mojím súkmeňovcom . A to či sa na to pozerajú tak , alebo tak . Prajem Vám

  42. Avatar marian 12. decembra 2009 / 20:19

    Veselé sviatky , pokoja a kludu a nenechania sa vytočiť 🙂 a nabudúce , zas na ostrie noža !

  43. Anton Hrnko Anton Hrnko 12. decembra 2009 / 22:02

    Pán Otakar,
    nehnevajte sa, ale zahlcujete mi stránku absolútnymi hovädinami, ktoré nemajú žiadnu cenu. Sú výmyslami vytiahnutými z krištáľovej gule. Nemá zmysel s nimi vôbec polemizovať, lebo vyvracať hlúposti je zbytočná, ale absolútne zbytočná práca podobná ako prehadzovanie kopy piesku okolo dvora. Ale aby ste nezostali bez odpovede, tak napr. výbuch Vezuvu, ktorý zasypal Pompeje podrobne popísal aj s presným dátumom, kedy sa to stalo, rímsky vedec Plínius Mladší ako očitý svedok. V Pompejách som bol a to s tým vodovodom je taká korunovaná hlúposť, že ju môže napísať len totálny ignorant. Predstavte si, že je prekopaný krížom cez mesto a nerešpektuje ani jednu stavbu zo zasypaných budov. No a ešte jednu vec: Ako vieme, že mince sú keltské? Úplne jednoducho, tie mince majú aj nápisy – mená. A tie mená sú keltské. A ako vieme, že sú keltské? Nuž tak, že niektoré majú príponu rix (= kráľ). Ak poznáte Caesarove Zápisky o vojne galskej, tak určite viete, že vodca galského povstania bol Vercingetorix. A že Vercingetorix bol Kelt, tak dovoľte, aby som veril Caesarovi, ktorý bol súčasníkom Vercingetorixa, a nie nejakému Fomenkovi, ktorý asi svoje poznatky získava ráno po prebudení, keď zapisuje, čo sa mu v noci snívalo.

  44. Avatar Milanxyz 13. decembra 2009 / 9:02

    Tak, tak, pán Hrnko,
    už by sa len patrilo nejako pošepnúť pána Goscinnymu, aby sa poopravil, lebo jeho hlavní hrdinovia AsteRIX a ObeliX neboli Gaulovia, ale … akože ináč …. Kelti.

  45. Avatar Milanxyz 13. decembra 2009 / 9:06

    Opravujem sa: „…pošepnúť pánovi Goscinnymu …“

  46. Anton Hrnko Anton Hrnko 13. decembra 2009 / 14:56

    Milánku, drága barátom,
    ešte mi vysvetlite, aký je rozdiel medzi Galmi a Keltmi! Rád sa nechám poučiť! Odporúčam sa pri tom opäť držať Caesara, nie nejakého Fomenka! Preto uvádzam prvú vetu z Caesarovho diela De bello galica : Gallia est omnis divisa in partes tres, quarum unam incolunt Belgae, aliam Aquitani, tertiam qui ipsorum lingua Celtae, nostra Galli appellantur.

  47. Avatar Petr Kropáček 14. decembra 2009 / 12:30

    Pane Hrnko,

    cením si vaší upřímnosti, ale napsat: „To, že sa dvojkríž používal na štátnych pečatiach, som nevedel. Ja som sa venoval len erbom.(sic!)“, je jako předstoupit před publikum a střelit se do vlastní nohy. V období, o kterém se bavíme (před rokem 1526), byla pečeť (+ revers mincí) vlastně „jediným právně platným podpisem“ panovníka a jako taková nejpoužívanějším, nejvěrnějším a z dnešního pohledu jediným prokazatelně správným zobrazením panovníkova erbu…Barevné iluminace z různých knih, kronik a zpráv jsou sice líbivé, ale erby na nich „přiřazovala“ panovníkům 3. osoba až dodatečně, zkomoleně a často úplně špatně-nesmyslně. Jejich vypovídací hodnota je proto velmi sporná, obzvlášť pokud byl autorem neznalý cizinec (Viz: vámi zveřejněná iluminace.) Proto také zmíněná maďarská stránka sleduje jen autentické zdroje – přímo uherského panovníka (pozdější „anachronické omalovánky“ často mimouherského původu tam tedy budete hledat marně, pokud se u konkrétního krále nedochoval podpis-pečeť je tam uvedena aspoň „omalovánka“). Očerňovat Maďary, „že mnohé věci jednoduše ignorují, pokud nezapadají do jejich koncepce a mnohé se u nich neobjevují
    ani v náznacích“, se mi proto zdá naprosto zbytečné…

    Co se týče Slovanů a jejich pojmenování. Nerad bych se mýlil, ale německý termín „W(i)enden“
    jsem viděl i jako souhrnné pojmenování pro Polabské Slovany (a Lužické Srby), konkrétní zdroj vám ale z hlavy nejsem schopen uvést. Windická marka, „Windické země mezi Moravou a
    Tatrami“, …atd. všeobecné pojmenování pro „neurčitý“ národ, nebo skupinu národů tedy spíše potvrzuje než vyvrací. O všeobecném chápání latinského termínu „Sclavi“ se snad nemusím rozepisovat. Vaše hypotézy rozhodně za zločinné nepovažuju, jen za velmi nepravděpodobné. Mohu-li použít matematický příměr, sestavil jste rovnici, kde na jedné straně máte „staré Slováky“ a na druhé 4 až 5 proměnných, o kterých si vzhledem k nedostatku přímých informací a z odstupem 1200 let nemůžete s jistotou dovolit říct prakticky nic. Ta rovnice sama o sobě vypadá logicky a lze ji akceptovat, ale pravděpodobnost, že se po všech matematicko-filosofických operacích z „nestabilních proměnných“ stanou zrovna „staří Slováci“ se blíží nule…

    Zdravím na Slovensko (Vindickou marku „nechávám“ nadále Slovinsku a Slavonsko Chorvatsku).

  48. Avatar Martin 14. decembra 2009 / 14:42

    „Mám pred sebou rozsiahly Atlas svetových dejín (Atlas der Weltgeschichte), ktorý vydalo nakladateľstvo Deutscher Taschenbuchverlag roku 2000, a ten obsahuje 250 máp a má vyše 600 strán sprievodného textu. V kapitole Včasný stredovek na strane 10 je mapa, ktorá znázorňuje rozšírenie Slovanov v 6. storočí. Podľa autorov v tej dobe Karpatskú kotlinu obývali Slováci (Slowaken), severne od nich boli Bieli Chorváti, južne Panónski Slovania, juhovýchodne Avari, na západe Moravania, Česi, potom Srbi, Lužičania, Obodriti atď. Aj v sprievodnom texte sa spomínajú Slováci ako súčasť západoslovanských kmeňov. Na strane 122 je mapa ríše Karola Veľkého z rokov 751 – 814. Autori tu uvádzajú národy, ktoré žili vo sfére jeho vplyvu. Na východe ríše sú okrem Obodritov, Srbov, Čechov, Moravanov menovaní Slováci (Slowaken). Tuje rozhodný dôkaz, ktorý vyvracia tvrdenia, že sa pojem Slováci v serióznej literatúre nevyskytuje. Renomovaní autori atlasu termínom Slowaken – Slováci nazývajú kmeň, ktorý na našom území žil ešte v predveľkomoravskom období! A tento jav nie je vôbec ojedinelý. Listinné dokumenty z 9. storočia západnej proveniencie, ba aj oveľa staršie písané v latinskom jazyku nazývajú tunajšie etnikum Sclavi, Sclaui, Slavi. V zákone kráľa Kolomana z roku 1100 nachádzame termín Slávi pre obyvateľov Uhorska, roku 1381 vydal Ľudovít I. privilégium Pro Slavis v Žiline, v základnom uhorskom právnickom diele Tripartitum vytlačenom roku 1517 sú medzi národmi žijúcimi v Uhorsku spomínaní Slavi. V prvom národnostnom zákone z roku 1608 sa Slováci tiež označujú ako Slavi. Aj každý diecézny schematizmus až do začiatku 20. storočia užíva pre slovenské obyvateľstvo latinský termín Slávi a pre jazyk lingua Slavica. Aj Maďari nás tiež popri navonok trocha pejoratívnom označení Tót označovali aj menom Szláv – Szlávok. Stanovy Matice slovenskej preložené do maďarčiny roku 1862 nazývajú túto inštitúciu Szláv Matica. Slovákov teda v latinskom jazyku tým istým termínom označovali viac než 12. storočí. Slavi – Sclavi je možné preložiť ako Slováci aj ako Slovania. Ako sa to komu hodí.. Keď nás však Nemci nazývajú Slovákmi (Slowaken) už pred 9. storočím, urobme tak aj my sami.

    Slovanský a slovenský, rovnako ako Slovák a Slovan boli po dlhé roky synonymá, a to platilo až do 20. storočia. Slováci boli aj príslušníkmi iných slovanských národov. Tak aj obyvatelia veľkej Moravy boli Slovákmi, prípadne starými Slovákmi a zároveň boli Slovanmi. Tie isté pramene z 9. stor. používajú výraz Boemi či Bohemi a pod ním rozumieme Česi, dokonca píšeme a hovoríme o Čechoch, českých kmeňoch už vo veľkomoravskom období a nikomu to neprekáža! Pre sedem kmeňov, z ktorých sa len jeden volal Meder, sa vžil názov Starí Maďari, a pritom súdobé pramene ich označujú za Turkov (byzantské) alebo Hunov a Hungarov (západné), ale o Maďaroch nikde niet zmienky, iba Arabi spomínajú akýchsi Medžerov. Keď sa hovorí a píše na konci 9. storočia o starých Maďaroch, prípadne len o Maďaroch v súvislosti s tzv. zaujatím vlasti, čo nik nespochybňuje, je nadovšetko opodstatnené používať aj termín starí Slováci pre obdobie Veľkej Moravy. Od najstarších čias našej historickej spisby až do 20. storočia označovali obyvateľstvo Veľkej Moravy alebo aj etnikum, ktoré žilo na území Slovenska ako Slovákov: stačí si prelistovať diela Sentivániho (Svätojánskeho), Timona, Sklenára, Sasinka, či Škultétyho. O Slovákoch za veľkej Moravy básnil už Ján Hollý…“

    „…STV uverejnila aj záber z Westermannovho historického atlasu (Braunschweig 1966), ktorý aj v 6. a 7. a aj v 9. storočí používa termín Slováci (Slowaken), ale bez toho, aby tieto súvislosti komentár uviedol…“

    – Zdroj: http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/Parlamentna_kniznica_oldweb/resersne/2008_sdi-tlacovy_200801.htm#mesg37

  49. Avatar Martin 14. decembra 2009 / 14:44

    Je to z článku:

    Kauza starí Slováci

    (30.01.2008; Literárny týždenník; č. 3-4, s. 3; Mrva Ivan)

  50. Avatar Martin 14. decembra 2009 / 15:05

    Po stopách pamiatok z Blatnohradu

    Archeologička, vedecká pracovníčka Maďarského národného múzea. Autorka desiatich publikácií. Venovala sa výskumu najmä starých Slovákov a Blatnohradu. Od detstva bola chromá na obe dolné končatiny. Pohybovala sa sediac na vozíku. Bola ctižiadostivo pracovitá… – Ágnes Csemiczká-Sósová (1925-1993)

    Stretnutie s Ágnesou Csemiczkou-Sósovou (1925-1993)
    Nebo nad moravami Blatnohradu bolo husté a ťažké. Skôr ako som sa stretol s významnou archeologičkou doktorkou Agnesou Csemiczkou – Sósovou, s kolegom, budapeštianskym slovenským novinárom a prozaikom Michalom Hrivnákom, pochádzajúcim so Slovenského Komlóša, sme sadli skoro ráno do auta a vydali sa na cestu do Blatnohradu. Chceli sme na vlastné oči vidieť stopy Pribinovho hradu a pamätník svätého Cyrila a svätého Metoda, ktorý odhalili roku 1985. Boli sme zvedaví na zvyšky Pribinových chrámov. Prechádzali sme pozdĺž rozvodneného, vtedy pochmúrneho a opusteného Blatenského jazera. Ako som vravel, celý deň s menšími prestávkami smoklilo. Pohľad z auta šedivý, smutný až čierny. Deň bol smútočný. A predsa som sa radoval. Po tejto zemi chodili naši predkovia. Do tejto zeme ich pochovávali. Ktovie koľko pokolení siaha z Nitrianska do Panónie a naopak?

    Z Keszthelyu je už len pár kilometrov do Blatnohradu, cestou si na križovatkách všímame orientačné tabule, ktoré návštevníkov informujú, kde je osadený pamätník slovanských učencov. V blízkosti tejto pamiatky sú stopy po Pribinovom hrade a okolo neho šíre moravy. Nechýbajú ani základy chrámov.
    Čím viac sa približujeme k bývalej Pribinovej a Koceľovej rezidencii, tým viac pribúda žírnej roviny, ktorá je posiata neprehľadnými močiarmi. Sem – tam dáky strom, potom veľká mládka, moravy a kúsok hnedastej zelene, čosi ako lúčka, na ktorú nesmieš vkročiť, lebo by si sa zaboril do lepkavého hustého mľandravého blata. Zrejme aj preto v týchto jarných mesiacoch tu nevidno človiečika. Samé vysokánske topole, rozkrídlené pichľavé agáty, stromy Germánov, a rašeliniská.

    Pripadali sme si ako v podvečer v cintoríne. Možno sme sa ani veľmi nemýlili. Pod moravami sú hroby už od čias Rimanov, ktorí Zadunajsko nazvali Panóniou. A celkom určite tu pochovávali svojich mŕtvych aj Pribinovi a Koceľovi vladykovia, či starejší. Dotýkam sa blatnohradskej zeme…

    Pamätník svätého Cyrila a svätého Metoda je umiestnený v strede močarísk. Cesta k pamätníku je vydláždená betónovými kockami. Vravím si, prečo, ozaj, prečo práve tu v Blatnohrade umiestnili pamätník slovanských učencov?

    Vieme, autor Frigyes Janzer spolupracoval nie so slovenskými, srbskými či chorvátskymi historikmi, ale s bulharskými. O kúsok ďalej je umiestnený pamätný stĺp s bronzovou tabuľou, ktorá návštevníka informuje o pôsobení uhorského kráľa Štefana v tomto regióne.
    Základy Pribinovho hradu ležia v strede obrovských močarísk. Zrejme to bol panovníkov zámer z pochopiteľných strategických dôvodov. Prstami sa dotýkam vlhkých kameňov, hladkých múrov. Roky boli tieto kamenné základy skryté pred zvedavcami. Potom prišli archeológovia.

    V Keszthelyi (mestečko, ktoré má okolo dvadsaťtisíc obyvateľov) je vo vkusnej viacpodlažnej budove umiestnené Balatonské múzeum, kde sú uložené aj nevšedné nálezy z Blatnohradu.

    Jedným z tých, ktorí skúmali Pribinov Blatnohrad, bol aj riaditeľ Balatonského múzea doktor Richard Müller. Nemal som možnosť sa s ním stretnúť, lebo ako mi oznámila odborná pracovníčka múzea, etnografka Katalin Petanovicsová, bol práve v Paríži. Poprosili sme, či by nám mohla ukázať niektoré nálezy z posledných rokov, ktoré boli objavené v Pribinovom Blatnohrade. Odvetila, že kľúče od trezoru, kde sú uložené vzácne nálezy, má len riaditeľ. Nálezy totiž vraj nie sú očistené. Pochybujeme, uvažujeme, ale nevzdávame sa.
    Bolo mi akosi ľúto. Som tu, hľadím na velikánsky trezor, v ktorom sú pamiatky po Pribinovi, Koceľovi a nemôžem ich vidieť, tobôž si na ne siahnuť. Prosíkame, aby nám pomohli, lebo neverím, že by v tomto pomerne veľkom múzeu neboli po Pribinovi pamiatky uložené aj mimo trezoru. Odkaz riaditeľa je konštantný, prosíkanie bezcenné. Múzejníci vedia svoje tajomstvá rafinovane chrániť. Najmä tu, v Blatnohrade, kde sa neveľmi pýšia tým, že kresťanstvo a kultúru do tohto regiónu priniesol Pribina a jeho syn.
    Prosíkame ďalej, aby sme sa dostali aspoň k dajakej keramike. Lebo si myslím, že hlinené predmety nemôžu byť uložené v trezore. Keramiky muselo byť na Pribinovom hrade, resp. na okolí, neúrekom. Tak ako na všetkých staroslovenských hradiskách a sídliskách.
    Vraveli nám, že keramika sa spracúva, čistí… A vraj niet v múzeu nikoho, kto by sa nateraz zaoberal deviatym storočím. Do nášho rozhovoru s pani Petanovicsovou vhupla pani Munkásová, ktorá je odborníčkou na neolitnú kultúru. Mám teda kapitulovať, alebo ďalej dobiedzať? Napokon horko-ťažko nám archeologička Zsuzsanna Munkásová priniesla jednu keramickú nádobu z čias Pribinu.

    Miško Hrivnák chcel chytiť nádobu do rúk, ale obe dámy nás upozornili, že takéhoto vzácneho predmetu z čias kniežaťa Pribinu sa môžeme dotknúť iba očami. Nádoba je vraj krehká. Má mimoriadnu historickú cenu. Bude iste centrom záujmu aj tých, ktorí prídu po nás.
    V múzeu nám pripomenuli, že výskum na Blatnohrade od roku 1961 vedie pracovníčka Maďarského národného múzea v Budapešti doktorka Ágnes Csemiczki – Sósová. Či ju nájdeme na pracovisku v budapeštianskom múzeu alebo doma, nik nám nevedel povedať. Archeológovia pracujú v teréne od neskoršej jari do jesene, v čase priaznivých klimatických podmienok. V zimných mesiacoch, v časoch pľuští – svoje nálezy spracúvajú exaktne.
    Nezostávalo nám iné, ako dúfať, že v Budapešti sa stretneme s doktorkou Csemiczkou – Sósovou.

    Keď sme boli v Keszthelyi, nebolo by správne, aby sme si nepochutnali na rybacine. Je tam hotel Helikon, Helikon štrand, podávajú Helikonov ovocný pohár… Helikonovú tortu… ba aj víno. Dozvedáme sa, že názov Helikon (Helicon) pretrval v tejto oblasti z čias Rimanov, zo začiatku nášho letopočtu. Bol to grécky názov hory zasvätenej Apolónovi. My sme luxusný helikon, samozrejme, obišli a išli sme si sadnúť do malej reštaurácie, kde kúrili uhlím v klasických železných kachliach. V tejto peknej kúrii sme si pochutnali na perfektne upečenom a citrónom vyzdobenom „fogašovi“ alias zubáčovi. Obďaleč sme začuli slovenské slová…
    Boli to vety úradnej sprievodkyne Márie Bézséniovej, ktorá hovorila peknou mäkkou slovenčinou, akoby som bol kdesi v Ľubietovej pod Veprom. Vravela, že je rodáčkou zo Slovenského Komlóša. Pochádza z rodiny slovenských dolnozemských starousadlíkov. Rozprávala nám aj o Blatnohrade.

    Je rada, že môže záujemcom ukázať základy Pribinovho hradu, základy kostolov a základy baziliky, ktorú objavili roku 1946. Táto bazilika z čias Pribinu prekrývala starý drevený kostol. Je pravdepodobné, že kostol mal dve fázy výstavby. Staršia sa spája so západnými misiami a mladšia z dreva a hliny s Pribinovým chrámom svätého Jána Krstiteľa, ktorý je známy aj z historických prameňov.
    Hriali nás tieto teplé slovenské slová hlboko v Zadunajsku. Tešilo ma, že som stretol človeka, ktorý dobre pozná pribinovsko-koceľovskú históriu.

    Cestou z Keszthelyu do Budapešti som sedel v aute ako na tŕňoch. Bol som zvedavý, či sa nám podarí stretnúť sa v Budapešti s archeologičkou Csemiczkou – Sósovou, ktorá vedie systematický archeologický výskum v Blatnohrade. Priateľ, šéfredaktor Ľudových novín, týždenníka Slovákov v Maďarsku, spisovateľ, novinár Zolo Bárkányi pomohol. Telefonoval krížom – krážom a jeho snaha nebola daromná.
    Doktorka Csemiczki – Sósová nás privítala veľmi vľúdne. Mala už svoje rôčky, ale aj skúsenosti. Ak by som mal hádať, tak by som povedal, že má viac ako dozretých šesť krížikov a menej ako kostrbatých sedem. Je pripútaná na invalidný vozík. Až potom som sa dozvedel, že prekonala detskú obrnu. V jej byte na stenách visí niekoľko akvarelov nášho maliara, profesora Ladislava Čemického, s ktorým je rodina v príbuzenskom vzťahu. Stýkajú sa už menej ako málo.

    Systematický archeologický výskum na Blatnohrade začala doktorka Ágnes Csemiczki – Sósová realizovať roku 1961. Desať rokov predtým viedol výskum Géza Fehér. Predtým to bol Aladár Radnóti, ale aj ďalší, medzi nimi amatérsky v 19. storočí už aj Ján Kollár.
    Kolegovia archeológovia doktorke Csemiczkej – Sósovej vraveli, aby sa na výskum do Blatnohradu neunúvala, že tam už nič zaujímavého nemôže objaviť. Niet divu. Pribinov hrad hľadal jej kolega Géza Fehér desať rokov daromne. Lenže… O pani doktorke jej kolegovia hovoria, že má röntgenové oči. A tento prídomok ju posmeľoval.

    Po troch rokoch intenzívnej práce bola doktorka Csemiczki – Sósová na stope Pribinovho hradu v rozmeroch stopäťdesiakrát dvesto metrov. Bola to doslova senzácia. Prichádzali neveriaci a bolo načim veľa dokazovať. Pracovala od svitu do mrku, na invalidnom vozíku, zabalená v deke. Skláňala sa nad kamennými múrmi, alebo hnedozemou.

    Výslednicou ďalšieho výskumu bolo úplné objavenie základov časti fortifikácie Pribinovho hradu. Odkryla aj základy ďalšieho kostola zasväteného Panne Márii a základy ďalšieho chrámu, ktorý bol zasvätený Hadriánovi… Všetky tieto pamiatky nehnuteľného charakteru pochádzajú z obdobia okolo roku 840.

    Našla tiež železné krížové kovanie blatnícko-mikulčického typu, aké objavil docent Anton Točík v Komjaticiach, v chotárnej časti Kňazova jama, I toto je konkrétny dôkaz o vzájomnej kontinuite.
    V pohrebisku odkryla päťdesiat hrobov a ďalšie stovky zostali pre kontrolný výskum. Predpokladala, že v nálezisku je ukrytých ďalších asi tisíc hrobov. Okolo hradu, ktorý má asi tristo štvorcových metrov, je pustatina, veľké šíre moravy, ale podstatné je, že našla hradný dvor a od hradu asi päť – šesť kilometrov sa nachádza sídlisko, kde je predpoklad objaviť remeselnícke dielne.

    Nálezov je veľa. Všetky sa postupne odbornou expertízou spracúvajú. Našlo sa veľké množstvo keramiky, náhrobných kameňov, zlaté a pozlátené náušnice, záušnice, gombíky, náramky, ostrohy, nože, kostené predmety…

    S doktorkou Csemiczkou – Sósovou sedíme nad mapou Blatnohradu. Vysvetľuje, že prístup k Pribinovmu hradu bol cez moravy zložitý. Archeologička tvrdí, že ešte v 19. storočí sa mohli k tejto lokalite priblížiť len na člnoch. Močariská málokedy vyschli tak, aby sa mohlo v týchto končinách chodiť bez prekážok.

    V tlači z roku 1847 miestny občan Blatnohradu Anton Doležálek upozorňoval čitateľov, že zvyšky akejsi stavby na moravách Blatnohradu načim zachrániť. Ozval sa aj známy politik Ferenc Deák a Doležalovu myšlienku podporil. Aj historik Flóris Rómer sa pokúšal čo – to na tejto lokalite zachrániť, ale neúspešne. Miestni občania pomaly, ale veľmi rafinovane kamene zo zvyškov hradu, kostolov a sídlisk odnášali na stavby svojich rodinných domov. Ešte v päťdesiatych rokoch 20. storočia bolo vraj sem – tam vidno dajaké kamenie, ktoré pri hospodársko – technickej úprave pozemkov bolo postupne zlikvidované. Veľa sa zničilo aj pri ťažbe piesku a štrku, upozornila nás doktorka Csemiczki – Sósová.
    Zanietene nám rozprávala o svojich výskumoch v Blatnohrade v súvislosti s Pribinom a Koceľom, ktorí ju zaujali spočiatku z pohľadu historičky. Pribina ako zakladateľ, budovateľ Blatnohradu, Koceľ ako otcov pokračovateľ, šíriteľ kresťanstva a kultúry.

    Hovorí, že Koceľ prostredníctvom Cyrila a Metoda šíril staroslovenské písmo. Napokon ako rodákovi z Nitry mu bola kultúra blízka.

    Od jesene 866 do jari 867, teda asi pol roka pobudili Cyril a Metod v Blatnohrade, kde im Koceľ „pridelil“ päťdesiat učeníkov, ktorých úlohou bolo osvojiť si a potom šíriť staroslovenské písmo aj v Panónii. Podľa jej výskumov sa Metod aj roku 885 zdržiaval v Blatnohrade, resp. v Panónii, kde pôsobili Metodovi žiaci, ktorí šírili staroslovenské písmo.

    HOVORÍ, ŽE JE KAMUFLÁŽOU POUŽÍVAŤ POJEM „staroslovienske“ písmo. Je toho názoru, že v oblasti Blatnohradu nežili Slovieni, ale SLOVÁCI. Presnejšie starí SLOVÁCI.

    Súhlasí s profesorom Milanom S. Ďuricom z padovskej univerzity, ktorý sa venuje moderným dejinám Slovenska. Tvrdí, že aj po vyhnaní Metodových a Gorazdových učeníkov Wichingom z Nitry staroslovenský jazyk sa v Panónii rozširoval aj v ďalších storočiach.

    V okolí Blatnohradu sa dodnes zachovalo niekoľko staroslovenských jazykových prvkov chotárnych častí. Spomeňme aspoň lokalitu Zalakomár (komár), lokalitu Rézes (režeš), Mekenye (mäkký), Zala (žala)… Tieto ostavšie jazykové prvky lokalít demonštrujú Pribinovu a Koceľovu misiu.

    Podľa slov Á. Csemiczkej – Sósovej môžeme povedať, že pôsobenie Pribinu a Koceľa v tomto regióne zohralo významnú úlohu na historicko – kultúrnom poli. Tvrdí, že títo Nitrania viedli iný životný štýl, ako predchádzajúci obyvatelia rímskej zdecimovanej Panónie, či Avari alebo Frankovia. Dokazujú to archeologické nálezy. Potešila sa, že objavila to, čomu mnohí neverili, o čom pochybovali. Stopy týchto kultúrnych hodnôt môžeme identifikovať prostredníctvom objavených základov nehnuteľností a významných artefaktov, ktoré sa nachádzajú v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti ale aj v Balatonskom múzeu v Keszthelyi, neďaleko Blatnohradu.

    Pani Csemiczki – Sósová tvrdí, že po príchode starých Maďarov do Blatnohradu asi v 10. – 11. storočí si tento región zachoval staroslovenský kolorit. Podľa archeologických výskumov obyvateľstvo zostalo ešte aj v 11. storočí staroslovenské.

    Po založení uhorského štátu vznikol v 11. storočí na tzv. Hradnom ostrove opevnený kláštor, kde Csemiczki – Sósová našla aj základy cintorínskej kaplnky s polkruhovou apsidou. Táto stavba nadväzuje na podunajské staroslovenské tradície. V osade objavila aj sídlisko a pohrebisko z 10. až 11. storočia. Pochovávanie bolo podľa staroslovenského rítu. Jej výskumy mali a majú aj medzinárodný ohlas. Získala dve ocenenia od bulharských vedcov (!) a jej neľahkú prácu ocenili aj bavorskí vedeckí pracovníci.
    S doktorkou Csemiczkou – Sósovou som sa naposledy stretol koncom roku 1992. Vtedy mi hovorila, že v Nemecku vyjde jej rozsiahla publikácia o Blatnohrade. Samozrejme, v nemeckom jazyku. Vravela, že túto knižku mi pošle. Žiaľ, nestalo sa tak. Pani Csemiczki – Sósová roku 1993 zomrela.
    Pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre sľúbili, že urobia všetko, aby knižku Csemiczkej – Sósovej získali, nechali preložiť a vydali. Nečudo, Blatnohrad bol živou tepnou starých Slovákov, našich predkov.

    Laco Zrubec
    Z knihy Tajomstvo dotykov (krátené)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *