Zamyslenie nad dnešnou tlačou

Je až neuveriteľné, čo dokáže polovzdelaná, v slovenskej národnej histórii úplne dezorientovaná časť slovenskej „píšucej“ komunity (vedome sa vyhýbam slovu inteligencia) vypustiť spod svojho pera, keď sa pustí dokazovať, aké „nezmysly“ píše ten alebo ten človek, ktorý sa snaží sine ira et studio pozrieť na slovenské dejiny nie cez roky na naše oči nasadzované budapeštianske a pražské okuliare, ale čistým slovenským zrakom. Keď ho označia za romantika, tvorcu mýtov, nacionalistu, to ešte dobre dopadol. Nie je hádam negatívneho prívlastku, ktorý by na jeho hlavu a osobu neboli ochotní prilepiť, len aby ho v očiach verejnosti zdiskreditovali. Tak sa mnohí stávajú klérofašisti, komunisti, obdivovatelia Tisu, nacionalisti, šovinisti a div neviem ešte čo. Pritom využili len svoje demokratické právo vedca alebo publicistu a pokúšajú sa pozrieť na národné dejiny cez sumu svojich postojov a poznatkov. To hádam sme v nejakej novej totalite, že je dovolený len stalinočechoslovakistický alebo horthyovskomaďarónsky pohľad na naše dejiny?

Najnovšie sa tamtamy všetkých „spravodlivých“, jedine „oprávnených vykladačov“ slovenských dejín rozozvučali po vydaní určite podarenej, graficky i literárne vynikajúco spracovanej Slovenskej vlastivedy Drahoša Machalu. Pri podrobnom čítaní by som tam určite našiel veci, na ktoré sa osobne dívam ináč, ale na ne by som asi tak mohol autora upozorniť, ale nie zhodiť celé jeho dielo len preto, že „píše prejavy“ premiérovi Ficovi, alebo že obhajuje pojem „starí Slováci“.

Pritom kritici, ktorí aj mňa často obviňujú, že obhajujem „Ficov pojem starí Slováci“ nemajú ani len šajnu, ako daný pojem vznikol a kto ho uviedol na Slovensku do obehu. V predchádzajúcich storočiach vzdelaní Slováci nikdy nepochybovali, že sú dedičmi Veľkej Moravy a cyrilo-metodskej tradície. Veď len zachovanie takej piesne ako Nitra milá Nitra, ktorú prvýkrát uverejnil tlačou J. Kollár, svedčí o kontinuálnom pretrvávaní veľkomoravskej politickej tradície na Slovensku. Hudobní teoretici, ktorí rozoberali hudobnú stránku piesne, zistili, že nie je ľudovou piesňou, ale že sa skladbou radí medzi ranostredoveké chorály. Ak takáto pieseň prežila až do dôb J. Kollára bez existencie slovenského politického útvaru, je sama osebe výrazným svedectvom.

O tom, že Slováci sú dedičmi veľkej Moravy nepochyboval ani neznámy kronikár Bela III. Anonymus, ktorý v svojich Gesta Hungarorum píše o všetkých slovanských národoch podľa ich vtedajších latinských mien, ktoré žili v strednej Európe. Jeho termín Slavus nemožno preto preložiť ináč ako Slovák. O tom, že Veľká Morava bola štátom Slovákov, nepochyboval ani M. Benčík (Bencsík), ktorý sa obrátil svojou adresou na uhorský snem rokov 1721-22. Práve označením Slovákov za podmanených obyvateľov Veľkej Moravy bolo kostrou jeho teórií, že v Uhorsku nemajú žiadne práva. To vyvolalo napísanie slávnej Maginovej Apológie, ktorá sa hrdo prihlásila k Veľkej Morave a vytvorila tzv. pohostinnú teóriu.

Aj prvé slovenské dejiny, napísané J. Papánkom ani len na moment nepochybujú, že Veľká Morava bola slovenským štátom. Hovorí o tom už sám názov – Historia gentis Slavae – De regno regibusque Slavorum atque cum prisci civilis et ecclesiastici tum huius aevi statu gentis Slavae (Dejiny slovenského národa – O kráľovstve a kráľoch Slovákov…). Jediný slovenský historik 18. st., ktorý sa chcel vyhnúť označeniu podmaneného národa a snažil sa Veľkú Moravu (ako mnohí súčasní tiežhistorici) posunúť do Sedmohradska, bol J. Sklenár. Netreba však zabudnúť, že jeho teórie na cimpr-campr rozstrieľal maďarský historik I. Katona, ktorý jednoznačne dokázal, že Veľká Morava bola na slovenskom území.

Ani jedna zo slovenských obrodeneckých generácií nepochybovala, že Veľká Morava bola štátom Slovákov. Nikto to z nich lepšie nenapísal ako básnik J. Hollý: /Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel/ vojnu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády/ oslobodiv národ, nepodlehlý stal sa panovník/ a zmužilých veľké založil kráľovstvo Slovákov…./. Dokonca aj Česi v tomto období nepochybovali o tom, že Veľká Morava bola slovenskou. Ako ináč by sa dali vysvetliť nasledujúce Jungmanove slová, ktoré boli publikované v Kollárových Hlasoch .. proti štúrovskej slovenčine: „My raději  úprimně z toho se těšíme, že u jednověrných bratrů našich v Slovensku, v tom slovútném prvního křesťanstva sídle, od kudž ono své paprsky i na českou zemi prostíralo…“

Prvý, kto vniesol chaos do slovenského nazerania na Veľkú Moravu ako slovenskú entitu, bol ináč málo významný český slavista Jiří Polívka, ktorý roku 1883 zaviedol do slavistiky pojem „staroslověnský“ (dovtedy sa používal termín staroslovenský a Bulhari sa pokúšali zaviesť termín starobulharský). Stačil malý háčik na e a slovenský národ bol zo svojej histórie vygumovaný ako machuľa v písanke. Slováci sa síce s týmto zo začiatku nezmierili, ale okolnosti ich po čase prinútili. Ešte v svojej odpovedi na Hodžov Československý rozkol J. Škultéty bez zakolísania pera v 20. rokoch minulého storočia jednoznačne píše: „Kmeňovo a rečovo tak blízki Česi a Slováci štátne nikdy neprináležali spolu (až do roku 1918). Veľká Morava bola slovenská a vedľa Veľkej Moravy sa nachádzal osobitný český štát, závislý od nej len v posledných rokoch Svätoplukovho mocného panovania“. Tohto názoru sa držala aj časť slovenských historikov.

Českí profesori na slovenských školách však robili svoju prácu dobre. Veľmi rýchlo za „vedecké“ vyhlásili len písanie „slověnský“ a po druhej svetovej vojne tento termín aj mocensky presadili, aby Slovákom čo i len nenapadlo, že mali niekedy štát okrem toho „klérofašistického“. Nuž a nejaká činnosť za „slovenský štát“ bola okamžite klérofašizmus, za čo boli tvrdé „pálky“ na ostro. Nečudo, že sa tento termín tak hlboko zakorenil v slovenskej socialistickej historiografii. Jediné, čo si v 60. rokoch slovenskí domáci historici dovolili, bola zmena českého „ě“ na organické slovenské „ie“. Ale to bolo všetko. Takmer vôbec nebol tolerovaný pojem Sloven, lebo jeho odvodeniny opäť vracali do obehu slovo slovenský, čo bolo vo vzťahu k Veľkej Morave „politicky neželateľné“. Jedine slovenskí zahraniční historici používali ďalej termín slovenský, Slováci atď. k tejto etape našich dejín. Polemika z „československej strany“ bola jednoznačná a argumenty „vedecké“ – sú to klérofašisti.

Ani sloboda po roku 1989, ani vznik suverénnej Slovenskej republiky nedokázali u časti slovenskej historickej obce prelomiť pancier čechoslovakistických názorov na slovenské dejiny. Naďalej niektorí z nich (nechcem povedať, že zhodou okolnosti ich nájdeme podpísaných na všetkých deklaráciách proti vzniku SR) za jediný správny a výlučne vedecký pohľad považujú stalinočechoslovakistické náhľady pražskej školy v tejto otázke. Veď predsa Slováci nemohli mať a ani nemajú nezávislú, od Čechov samostatnú históriu. Je to smutné, ale je to tak. Žiaľ, tomuto (ako ukázali podpisy 34 profesorov histórie a jazykovedy v tejto otázke) absolútne menšinovému názoru drukuje časť slovenskej tlače, ktorá je ovládaná majiteľmi s vyhraneným Slovákom neprajúcim postojom. To, že nájdu na Slovensku toľko novinárov ochotných písať podľa ich nôt, je však ešte smutnejšie. Neviem si predstaviť v Maďarsku novinárov, ktorí by dokázali za smiešne peniaze písať takým spôsobom proti svojmu národu.

Na záver chcem len vyjadriť presvedčenie, že nová, mladá generácia, ktorá vyrastie v Slovenskej republike, bude mať k svojmu štátu iný vzťah ako pohrobkovia stalinočechoslovakizmu. Veľkú úlohu pri tom zohrajú aj publikácie, akou je Machalova vlastiveda. Práve preto sú vlastníci niektorých slovenských médií a ich šašovia (písalkovia) takí nervózni, keď vyjde vlastiveda učiaca láske k (slovenskej) vlasti. To sa na Slovensku v minulosti netolerovalo. Musia si však zvyknúť, že demokracia im už nikdy nedovolí zošnurovať Slovákov tak, ako ich mali počas uhorského „liberalizmu“, tatíčkovskej „demokracie“ a stalinského čechoslovakizmu. Slováci sa skôr či neskôr aj tak budú dívať na svoje dejiny svojimi očami. A spolu s J. Kráľom hovorím: Zahatajte, páni, ak máte nádeju!“

PS. Ak by niekto chcel objaviť autora termínu „starí Slováci“, nech si pozrie moje články v Slovenských pohľadoch na prelome tisícročí. Je to tam aj zdôvodnené. Tento termín sa začal používať potom aj širšie až sa za cca 8 rokov dostal do úst premiéra R. Fica. Zaujímavé, že so mnou vtedy nikto nepolemizoval, ale do Fica sa pustili ako osy. Nuž, keď rozprávajú dvaja to isté, nie je to to isté. Ale najmä nemá to takú váhu. Kým to bolo písanie nejakého historika, bolo to možné prejsť mlčaním. Keď to povedal premiér, hrozilo, že sa to stane majetkom povedomia širších más. Preto sa to tak napadá. A keď niekto napíše (ako posledne SITA), že A. Hrnko obhajuje Ficov termín „starí Slováci“, tak bohapusto klame. Ja obhajujem iba svoje názory, ktoré sa medzičasom stali – i zásluhou smiešneho útoku na premiéra Fica zo strany slovenskej tlače, ktorá si neoverila skutočný stav vecí – dnes už názorom širokých vrstiev slovenského obyvateľstva. Treba sa za to poďakovať.

14 Responses

  1. Avatar Otazka 26. júna 2009 / 9:56

    Pán Hrnko, rád by som vás požiadal o bližšie informácie o tej jpiesni Nitra, milá Nitra. Kto dokázal, že je ranostredoveký chorál, v akej publikácii, čo to bolo za odborníkov a aký to má vzťah k Štúrovi, ktorý je údajen kdesi uvedený ako autor.

  2. Anton Hrnko Anton Hrnko 26. júna 2009 / 22:02

    Musím to nájsť. Bolo to v Literárnom týždenníku alebo v Slovenských pohľadoch cca pred 10 rokmi.

  3. Avatar morse 30. júna 2009 / 20:59

    Dovoľte doplniť odkaz na článok, na ktorý autor reaguje – http://www.plus7dni.sk/plus7dni/vsimli-sme-si/2009/06/paskvil.html – on sám tak zabudol urobiť zrejme z príslovečnej profesorskej roztržitosti častej aj u neprofesorov 🙂

    Ponechávam bez povšimnutia fakt, ako sa býv. „nomenklatúrni chlapci“ opakovane štylizujú do role obrancov národa, na čo ich kvalifikuje azda iba to, že ho zatiaľ zradili/predali pri všetkých príležitostiach, ktoré sa až dosiaľ naskytli. My veční optimisti ale veríme, že príde chvíľa, keď sa naši utešení dejatelia rozhodnú prinášať obete a hájiť národnú česť obetujúc vlastný prospech.
    Až svoje vystúpenia budú začínať magickou formulkou „Viem, že máte z minulosti dobré dôvody pochybovať o mojej pravdovravnosti, ale…“

  4. Anton Hrnko Anton Hrnko 30. júna 2009 / 22:01

    Morse, vy ste v ktorej diere trčali počas komunizmu? Zaujímavé, že sa nevyčíta komunistická a eštebácka minulosť rôznym Editám Bauerovým, Dukom-Zolyomým, Škopcom a podobným druhom zvere. To sú tzv. dobrí komunisti-demokrati. A Kratochvíl hádam nepísal učebnice za komunizmu? A v akom duchu ich písal? Ja vám to poviem presne – nazýva sa to stalinočechoslovakizmus. To nie je čechoslovakizmus prvej republiky, v ktorom išlo o úplne iné hodnoty ako stalinistom počas komunistického režimu! Bolo už konečne načase, že ho odpílili od ohlupovania slovenských detí. Je zaujímavé, ako si maďaróni (ako napr. Morse) dobre rozumejú s čechoslovakistami. Prečo asi? Nech si súdny človek odpovie sám.

  5. Avatar Kritik 30. júna 2009 / 23:43

    Je jednoznačné, že dejiny slovákov niekto stále prekrúca, či už to boli Maďaróni v 19. storoči, alebo Česi za Československa. A čudujem sa na postoj súčasných historikov k dejinám Slovenska, ako keby väčšina z nich nemala záujem o pravú históriu územia, ktoré teraz obývame. A keď nejaký historik príde s niečim novým, tak ostatní historici, prisluhovači čechom a hlavne maďarónom ho hneď zavrhnú, že je to nacionalisticky podané. Fakt zaujímavé, tak maďarské dejiny môžu byť poprekrúcané hlúposťami o akomsi Veľkom Uhorsku. Pričom na samotnom založení Uhorska mali jednoznačne veľký podiel aj predchodcovia Slovákov-Slovieni-Sloveni…kto ako si to nazve, a pokiaľ dobre viem, pojem Slovania je výmysel akéhosi českého historika z 19. storočia, pričom v dobových prameňoch sa tento pojem nikde nenachádza.
    O tom sa v Maďarsku nehovorí, toto ich neučia. Nebudem tu vysvetľovať dejiny, o nich si každý vie vytvoriť svoj vlastný názor a ani nie som historik, ale stačí sa úplne zamyslieť nad pár vecami: Ako je možné, že akýmsi podľa maďarom BARBAROM, čo tu žili v akejsi Veľkej Morave schválili staroslovienčinu za 4 liturgický jazyk na svete? To by iba tak Rím schválil fakt hoci komu? Asi na akej vyspelej úrovni musela byť Veľká Morava v 9. storočí??? A akékoľvek vyhlasovania maďarov, že slováci nemajú žiadnu históriu je fakt nanajvýš smiešne, úplne smiešne. Písmo, ktoré vytvoril pre staroslovienov sv. Konštantín a sv. Metod sa v podstate stalo základom pre písmo, ktoré sa používa v niektorých krajinách do teraz.
    Takže fakt sa smejem tomu, ak niekto povie, že Slováci nemajú žiadnu históriu je smiešne, máme staršiu históriu ako česi a aj ako maďari. A koniec koncov, aj Uhorsko sú naše dejiny, pretože Uhorsko bolo mnohonárodný štát, netvorili ho iba maďari, ako sa to v Maďarsku teraz vysvetluje a dokonca nemali ani väčšinový podiel.
    A ešte jedno, nechápem, čo robia naši archeológovia, toľko nálezisk z Veľkomoravskej doby sa na našom území nachádza a nikde sa nič nekope, fakt bieda, prečo nemajú záujem o odkrývanie nálezísk z tejto doby? Prečo?
    Ak som tu niečo z histórie napísal zle, kľudne má pán Hrnko opravte, nie som historik, som technik, ale o históriu sa veľmi zaujímam a hlavne o históriu slovenska, hlavne o obdobie od 6. – 10. storočie.

  6. Avatar morse 1. júla 2009 / 20:38

    Ech p. Hrnko,
    keď Vy ste tak bláznivo popletený ! Ako keby mohla komunistická minulosť E. Bauer, alebo Štb-cka Duku-Zólyomiho ospravedlniť Vašu krátku pamäť a kvalifikovať Vás do pozície moralistu. A ako tvorivo ste našiel termín „stalinský čechoslovakizmus“ nad tým laik žasne. V ktorom období takýto zvláštny úkaz mohol existovať ? Žeby v r. 1943, keď Beneš vykoľajil povojnové Českoslovesnko do sovietskej sféry ? Alebo po apríli 1945 v čase Národného frontu a etnických čistiek ? Nebodaj po februári 1948 keď sa až na výnimky vešali býv. španěláci česko-židovského pôvodu ? Žeby stalinský čechoslovakizmus pretrval aj smrť diktátora a zachránil pred slučkou práve slov. burž. nacionalistov? Alebo by dokonca prefíkane naoktrojoval aj federálnu ústavu z novembra 1968 ? Bojím sa, že podobným terminologickým blúznením veru nevzniká nové poznanie… A že si Maďaróni tak dobre rozumejú s čechoslovakistami ? Cenná reflexia…. Azda si Váš „súdny človek“ naozaj zodpovie otázku čo za Slovákov (lebo Maďari to byť nemôžu, v tom sme si azda zajedno 🙂 sú tí bájni Maďaróni ešte dnes po 80-tych rokoch cieleného protimaďarského štvania ? To by museli byť masochisti na pohľadanie… Stretol ste už v živote niekedy čo i len jedného ? A to, že slovenskí Maďari boli proti vzniku samostatnej SR 1.1.1993 nech Vás nemýli: Proti rozpadu Československa boli z tých istých etických pohnútok, ako proti jeho založeniu v r. 1918. Jednoducho sa prieči prirodzenému mravnému zákonu, aby skupinky dobrodruhov z nízkych pohnútok proti vôli väčšiny vytvárali štáty a štátiky s cieľom okrádania (selektívneho či plošného) jej obyvateľov a ohrozovali mier v Európe.

  7. Anton Hrnko Anton Hrnko 1. júla 2009 / 21:14

    Morse, ak je tu niekto totálne popletený, tak ste to vy. Ale vaše popletenie už nevyplýva z nedostatku inteligencie, ale má skôr medicínske príčiny. Odporúčam rýchlo zjesť dve – tri tabletky diazepanu alebo xanaxu a zajtra hajde k doktorovi. Špecialisti na dušu vám určite pomôžu.

  8. Avatar otokar 3. júla 2009 / 10:46

    Pán Hrnko,
    v samotnom článku chýbajú dve zásadné európske hnutia – „panlatinizmus“ a „panmaďarizmus“. Ten prvý ohraničený na územie dnešného Talianska označený domácim pojmom „Risorgimento“ a ten druhý ohraničený územne na „maďarizáciu“.
    U oboch vystupovali dejatelia „sťa rodní bratia“ Garibaldy a Košút.
    Týto sa často súdružsky,revolucionársky navštevovali a často sa „zaskakovali pod menom toho druhého“.
    Panslavizmus bol na jednej strane obranný pokus Slovákov pred maďarizáciou a pre Čechov, Chorvátov snaha o preukázania príslušnosti do Slovanstva. Pričom v skutočnosti len maskovali svoje politicko, náboženské odtrhnutie sa od pôvodiny Venétov, spoločného pôvodu, spoločnej reči, spoločnej tradície aj vo viere.

    Chýba mi Vaša odpoveď :
    Prečo sa u Bernoláka zatajovala jeho dizertačná práca na tému sv.Štefana?
    To prvé obdobie by sa dalo ospravedlniť „zapadnutím v archívoch“, ale prečo aj to druhé obdobie od jej „objavenia“ v roku 1978!?
    Žiaden „akademik“ o tejto práci nič nikde neuviedol.

    A k téme uctievania svätých Vám položím podobné otázky:
    Prečo sa u Beethovena zatajuje súvislosť s témou sv. Cyrila a Metoda – vierozvestcov, u jeho svetoznámej „Miss Solemnis“?
    Prečo ani Palacký, Kollár ani Šafařík k téme sv.CaM nič nenapísali?
    Prečo „obrozenci“ Antonín Dvořák (1814-1894) ani Smetana, Bedrich (Friedrich) (1824 – 1884) k téme sv.CaM nič neskomponovali?
    Keď Bohémia, Bohémci „jsou hlavní větev Slovanství“!

  9. Avatar otokar 3. júla 2009 / 10:59

    prepáčte, dal som to do inej témy.
    Malo to byť v:
    Panslavizmus na Slovensku v minulosti a dnes

    Ináč ten „Matúš Čak mal byť Maďar“ z plus7dní je dobrá sprostosť!
    Ale! istý podiel viny na tom máte aj Vy, ako historik, ktorý nevhodne uvádza Uhor a Maďar.
    „Nik z vyššej šľachty nehovoril po maďarsky“ – z Uhorského parlamentu zač.19.st.
    „Všetci Wahlmagyaren si znovuobnovovali svoju zabudnutú materinskú reč?!“
    Aký rozdiel je medzi Hungarus, Ungarus, Hunnus, Helvetus a Bohemus?

    Hungarus Matias Bel bol Maďar či Uhor, aká bola jeho materinská reč?
    Čo nám to vlastne napísal:
    „Recta pronuntiatio ea est, quae in locis a Bohemis, Moravis, Polonis et Hungaris disjunctis est in usu…“?
    Viete vysvetliť toto spojenie jazykov?
    Nemýlila sa táto uhorská hviezdička, alôebo žeby bol maďarská hviezdička?

    Hungarus Jan Jessenius bol Maďar či Uhor a aká bola materinská reč?
    Hongrois Franz Liszt bol Maďar či Uhor, keď vôbec nevedel po „maďarsky“ a aká bola materinská reč?
    Hungarus Lajoš Košút bol Maďar či Uhor, keď sa všade predstavoval výhradne len ako Magyar a aká bola materinská reč?
    Hungarus Alexander Petöfi bol Maďar či Uhor a aká bola materinská reč?
    Hungarus Štefan Séčény bol Maďar či Hún, keď uvádzal jazyk Natio Magyarica ako húnsky jazyk a aká bola materinská reč?
    Hungarus Alberto Molnár Szenciensi bol Maďar či Uhor a aká bola materinská reč?
    Pannonus Janus Pannonius bol Maďar či Panónec a aká bola materinská reč?

  10. Anton Hrnko Anton Hrnko 3. júla 2009 / 22:28

    Morse, no a čo?!? Nie my sme sa pokúšali vyhladiť Maďarov z povrchu zemského. Bolo to práve naopak. Nezazlievajte nám, že si to pamätáme. Nebyť toho, že maďarská strana si nič neuznala, ale stále omieľa tie isté „pravdy“ ako za K. Tiszu, A. Aponihu, M. Horthyho etc., už by sme to aj odpustili. My by sme sa radšej pozreli do budúcnosti, ktorá by v tomto priestore mala byť aj pre Slovákov, aj pre Maďarov. Najlepšie by bolo, keby sme mali obojstranne dobré vzťahy. Ale na to treba dvoch, ale žiaľ Slováci toho druhého zatiaľ nemajú. Ak si Csáky, Orbán alebo ktokoľvek z Maďarov u nás alebo za Dunajom myslí, že na Slovensku žijú niekdajší Tóti a že budú s nami aj tak rozprávať, tak sú veľmi na omyle. Tie časy už odišli. Čím rýchlejšie to pochopia, tým bude lepšie aj pre nich, aj pre nás. Nuž a vy, žiaľ Bohu, si to myslíte tiež. Takže za dnešný závoz v slovensko-maďarských vzťahoch nesiete tiež svoj diel zodpovednosti. Prečo sa nechcete vžiť do nášho pohľadu na minulosť? Ono ho nemusíte prevziať; stále môžete mať aj svoj, ale aspoň by ste ho mali chápať. Žiadna spoločná učebnica nič nevyrieší, keď sa vzájomne nechceme počúvať a nechceme chápať!

  11. Avatar morse 4. júla 2009 / 0:04

    Milý Otakar, myslím, že ste sa chytil do pasce, ktorá bola pôvodne nastražená iným. Zoberte si dva (pôvodne) synonymá. Začnite ich používať vysoko selektívne a to tak, že o Uhroch hovorte v neutrálnom, alebo pozitívnom kontexte, o Maďaroch výlučne v negatívnom. Sám sa budete čudovať, že po určitom čase sa obe slová budú javiť ako rozdielne termíny popisujúce rôzne javy sveta. Takto vytvorenými termínmi ale nemáte šancu uchopiť realitu 18.-19. storočia keďže ich vnútornou substanciou nie je poznanie reality, ale len frustrácie, ktoré ich splodili. Len si všimnite, že rovnaké frustrácie znemožňujú vytvoriť podobnú dvojicu termínov pre Slovensko na odlíšenie štátnej a etnickej príslušnosti. Tak sa potom paradoxne javí, že čokoľvek na území Slovenska je automaticky slovenské.

    p. Hrnko, vždy ma prekvapí, keď sa z ničoho-nič preladíte na zmierlivú nôtu :-). Som rád, že si pamätáte, ako ste sa nesnažili vyhladiť Maďarov z povrchu zemského, nechýbalo veľa a napriek tomu sa Vám to v r. 1945-48 takmer podarilo, minimálne v merítku Slovenska 🙂 Ja viem, v skutočnosti je na vine Herder, a jeho nepresné prognózy :-). A monotónne-rovnaké pravdy na maďarskej strane považujte za svoju výhodu – o čo ťažšie to má druhá strana, ktorá musí mieriť na pohybujúci sa terč z dôvodu určitej nestálosti vašich právd 🙂 Niekdajší Tóti boli vo svojich súdoch paradoxne oveľa pevnejší a zdá sa mi, že boli dokonca aj menej frustrovaní zo svojej slovenskosti než ich čechizovaní a vykorenení následovníci, ktorí silou-mocou chcú svetu dokázať, aká skvelá budúcnosť sa dá na lži postaviť… A ešte mali jednu nespornú výhodu, že hovorili 3mi jazykmi, čo je nezanedbateľné pokiaľ Vám ide o porozumenie so susedmi…

    Súhlasím, že by bolo najlepšie, keby tu vládli dobré vzťahy – paradoxne by som považoval za najdôležitejśie a prvoradé ani nie slov.-maď. lež slovensko-slovenské vzťahy. To sa Vám však v trianonských hraniciach bohužiaľ len ťažko môže podariť (ako som bol podrobne dôvodil v inom svojom príspevku). Maďarská karta predsa nie je o Maďaroch – azda súhlasíte, že adresátmi Vašich jazykových zákonov a protimaďarského štvania nie sú Maďari, ale istá veľmi špecifická skupina slovenských voličov. Čaro nechceného potom spôsobuje, že celú slovenskú študujúcu mládež „dozoruje“ minister, ktorému by súdny človek nezveril ani svojho psa a o Eurofondoch, ktorými nás chceli nemeckí daňoví poplatníci obšťastniť, rozhodujú ľudia, ktorí by v Nemecku nemohli robiť ani predavačov v Zelovoci 🙂

    Na Vašom mieste by som si so závozom v slov.-maď. vzťahoch problémy nerobil, skôr by som si robil starosti a uvažoval o udržateľnosti národa/štátu, ktorému sa akosi nedarí generovať dobré (európske) mravy, programovo štve proti svojim menšinám (prezid. kampaň, jaz. zákon), zaplietol sa do terorist. aktov (únos Kováča ml., vražda O. Fegyvereša, prípad Hedvigy M.), nedarí sa mu oddeliť súdnu a výkonnú moc (Harabín ako predseda Najv. súdu), a nedarí sa ani sanovať verejné rozpočty pred „kamarátmi“ (emisie, eurofondy). K tomu ešte pretrvávajúca neschopnosť vyrovnať sa s hriechmi minulosti (slovenský štát, beneśove dekréty). Na Vašom mieste by som predovšetkým týmto smerom upieral svoje ustarostené pohľady, ale môžem sa mýliť 🙂

  12. Anton Hrnko Anton Hrnko 4. júla 2009 / 20:52

    Morse, prečítali ste si vôbec, čo ste napísali? To toto má byť príspevok do diskusie. Veď z toho vanie veľkopánska nadutosť, rasistické podceňovanie a zhadzovanie druhej strany, vydávanie domnienok (Kováčml., Fegyveres – ináč on bol podľa mojej pamätí iba svedok, ten údajný mafián sa volal ináč, Malina Hedvigová (podľa Gála)) za fakty. Ak sa takto k nám obraciate, nečudujte sa. Pre Slovákov sa mimoriadne dobre stalo, že Maďarsko je v EÚ. Tam si ich môžu naši západní kolegovia dnes už pozerať v akcii, a nie len súdiť na základe ich propagandy. Ak takto, ako vy, rozmýšľa väčšina Maďarov, nečudo, že Maďarsko v dvoch svetových vojnách dopadlo, ako dopadlo. Kým Nemci vojny len prehrali, Maďari zakaždým utrpeli debakel. Nuž ale to nie je vina Slovákov. A čo sa týka historických prešľapov a nevyporiadanie sa s nimi, tak to Slováci v porovnaní s Maďarmi nemajú takmer žiadne.

    PS. Keby sa životnosť štátu odvíjala od toho, ako ho vedia jeho elity rozkrádať a zhumpľovať, tak Maďarsko by už dnes nemohlo existovať na mape Európy. To v Latinskej Amerike nenájdete taký štát, akým je dnešné HU. Hoci na druhej strane, Slovensku sa jeho elity tiež nedajú závidieť. Ale myslím si, že až tak nevybočujeme z radu postsocialistických štátov. Sú aj horšie – a medzi nim,žiaľ, aj Maďarsko.

  13. Avatar Otazka 29. júla 2009 / 10:20

    Pán Hrnko, pozdravujem vás a rád by som sa vás opýtal, či ste ešte neskúšali hľadať tie údaje o tej piesni Nitra, milá Nitra…

    Taktiež by som vám rád navrhol, či by ste sa v ďalšom svojom článku neskúsili venovať otázke slovenských goralov. O mesiac ide do kín nový film Jánošík, a aj keď vo všeobecnosti sa začína korigovať názor, že Jánošík bol Poliak na názor, že bol Slovák, tak občas narážam (najmä na poľských stránkach) na konštatovanie, že bol údajne Goral…

    Ako keby to znamenalo automaticky niečo iné, než Slovák…

    Ak nemáte záujem sa tejto téme venovať, tak by som vás teda poprosil, keby ste reagovali aspoň na môj príspevok a trocha obšírnejšie niečo o goraloch sem napísali, aj keď by ste mali zareagovať aj neskôr…Bol by som vďačnejší skôr za neskoršiu a vyčerpávajúcejšiu odpoveď, než naopak…

    Narazil som totiž pri surfovaní aj na článok, že sa v 2007 konalo nejaké spoločné podujatie Považského múzea a nejakého múzea v Poľsku, na ktorom vraj nejaký poľský etnograf zanietene vysvetľoval ostatným, ako Poliaci prenikali spoza uhorských hraníc na podhoria Karpát a usadzovali sa tu…Zaujímalo by ma, či dokážete nejako kvantifikovať vplyv takejto „kolonizácie“…A ako to bolo s povedomím slovenských goralov v dobe Jánošíka…

    Keďže mne to smrdí polonocentrizmom….

    Vopred vám ďakujem…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *