Medzi nami a Maďarmi. Ako ďalej?

V poslednej dobe sa opäť začala veľmi intenzívne premieľať maďarská otázka na Slovensku a slovensko-maďarské vzťahy. Odhliadnuc od niektorých nie príliš „vydarených“ vyjadrení notorických „expertov“ na slovensko-maďarské vzťahy na slovenskej strane, muziku tvrdí najmä novozvolený predseda SMK P. Csály. Svoje vnútrostranícke problémy spojené s poklesom popularity strany, totálnou stratou dôvery SMK v radoch slovenských voličov, ktorú sa vo vzťahu k SMK podarilo v určitej miere získať predchádzajúcemu predsedovi SMK B. Bugárovi, sa snaží riešiť prehĺbením radikalizácie strany a najmä vytváraním pocitu ohrozenia v radoch príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku zo strany väčšinovej populácie. Toto maľovanie čerta na stenu nemožno prehliadať a ani ho bagatelizovať. Jednoducho slovenská politika bude musieť vziať na vedomie, že odchodom B. Bugára z vedenia sa bude SMK pod Csákyho komandom radikalizovať, lebo na rozdiel od konzistentnej, umierneno-nacionalistickej politiky predchádzajúcej špičky SMK bezkoncepčný nový predseda s našepkávačom M. Durayom bude tvrdiť nôtu na nebezpečnom javisku krajného nacionalizmu.

Slovenská politika si bude musieť všímať omnoho intenzívnejšie činy a politickú ideológiu SMK, aby správne vedela reagovať a najmä vysvetľovať niektoré tendencie ako domácej, tak aj svetovej verejnosti. Treba správne dešifrovať, čo sa myslí a čo sleduje konkrétnymi politickými vyhláseniami a krokmi v konečnom dôsledku. V žiadnom prípade nám nepomôžu silné reči, v ktorých sa často zamieňa kritika niektorých prejavov maďarskej politiky s paušálnymi útokmi na Maďarov ako takých, zhadzovanie ich národného cítenia a národných symbolov. Už baťko Mináč svojho času povedal, že kopanie do národných symbolov je ako kopanie do prirodzeného. A rovnako aj bolí. Národnosť pri tom vôbec nie je určujúca.

Tadiaľto cesta určite nevedie a žiaden úspech nám na takejto ceste ani nehrozí! Skôr naopak. Európa má dosť rôznych národných treníc, nepotrebuje žiadne nové ohnisko sporov a v prípade, žeby sa neprimerane vyostrili vzťahy medzi nami a Maďarmi, za zodpovedného by bol označený ten, komu zostane v rukách Čierny Peter pôvodcu. Treba jasne a bez obalu povedať všetkým, že štvavé reči sa omnoho ľahšie dokazujú ako štvavé skutky. Preto by si všetci slovenskí politici – ak majú čo len elementárnu zodpovednosť voči slovenskému národu – mali uvedomiť, čo hovoria, kde hovoria a ako hovoria o tak citlivej otázke, akou je vzťah medzi dvoma národmi na úrovni štátov a vzťah k národnosti vo vnútri štátu.

Ak by sme sa pozreli na spolužitie Slovákov a Maďarov bez ideologických okuliarov, tak musíme konštatovať, že v tomto spolužití vlastne nieto materiálnych príčin na vznik iných ako bežných konfliktov, ktoré sú normálne vo vzťahoch medzi dvoma odlišnými živými entitami. Ak by sme chceli skúmať pokrvnú príbuznosť, zistili by sme, že za posledných 1100 rokov spolužitia v rámci jedného geopolitického priestoru tvoríme vlastne geneticky a rasovo jedno spoločenstvo, v ktorom sú rovnako zastúpené všetky vlny osídlenia a nájazdov na toto územie v minulosti. Niet takého ostrova na území Slovenska alebo Maďarska, na ktorom by sa dal extrahovať Maďar nemajúci slovenských predkov a vice versa. Rovnako neexistujú žiadne výrazné kultúrne odlišnosti (náboženstvo, folklór, zvyky, nátura….), ktoré by mohli vytvárať potenciálny zdroj napätia. Dokonca musíme priznať, že medzi Slovákmi a Maďarmi neexistuje ani ekonomická konkurencia. Dolniaky a Horniaky sa vždy v minulosti ekonomicky dopĺňali a rovnako sa dopĺňajú aj dnes.

Ak môžeme dnes konštatovať, že na zmiešaných územiach ľudia žijú pokojne, tak to je najmä dôsledkom kultúrnej totožnosti, ktorá nevytvára konflikty známe napr. z Balkánu, a taktiež neexistencie konkurencie v ekonomickej sfére na národnostnej báze, ktorá napr. vytvárala konflikty medzi Čechmi a Nemcami v českom pohraničí v medzivojnovom období. Ale nesmieme si nechať vnútiť tézu, že pokojné spolužitie Slovákov a Maďarov na zmiešaných územiach rušia Slováci zo severu, ktorú propaguje vedenie SMK a po nich to opakujú aj niektoré nezorientované slovenské masmédia. Táto téza je hlboko nepravdivá. Spolužitie medzi Slovákmi a Maďarmi je bezkonfliktové na celom území Slovenska. Počul hádam niekto o tom, žeby v Žiline, v Tatrách alebo hocikde inde na Slovensku mal niekto niekedy problémy len preto, že je Maďar? Nemám takú vedomosť a ako rodený Žilinčan viem, že každú sobotu boli na trhu Maďari netrpezlivo očakávaní, pretože prinášali čerstvú a kvalitnú zeleninu. To, že to dnes už nie je celkom tak, nezapríčinili „neznášanliví“ Slováci, ale supermarkety, ktoré ich konkurenčne vytlačili. Solventnejším Žilinčanom dodnes prekáža, že už Maďari z Dolniakov na trh do Žiliny nechodia tak intenzívne ako v minulosti.

Čertovo kopýtko v tvrdení, že Slováci a Maďari na zmiešaných územiach nemajú problémy a že ich pokojné spolužitie narúšajú Slováci zo severu, sa dá pri pozornej analýze krokov SMK ľahko dešifrovať. Veď je to také ľahké, veď sa to tu ponúka ako  kaviár na zlatom podnose: Stačí len odpojiť územia zmiešané od čisto slovenských a je po probléme. Už tu žiadne problémy v spolužití nebudú. Asi takýmto smerom putujú myšlienky ideológov SMK, keď propagujú túto tézu. Ale problém v tom nie je. Spolužitie Maďarov a Slovákov je bezkonfliktné na celom území Slovenska. To, čo je však imanentné každému Slovákovi, je hlboká nedôvera v ciele a smerovanie maďarskej politiky ako na štátnej úrovni v Maďarsku, tak ich menšinovej podoby vo vnútri slovenského štátu. Slováci nemajú žiadnu istotu, že sa maďarská politika od dôb Uhorska a admirála Horthyho vo vzťahu k ním zmenila. To je náš kľúčový problém, nie spolužitie na individuálnej báze.

Nepoviem nič neznáme, keď skonštatujem, že väčšina Slovákov nechápe a ani nemôže chápať maďarskú politiku voči Slovensku, a preto jej principiálne nedôveruje. Na jednej strane si všetci rozumní ľudia na oboch stranách Dunaja uvedomujú, že cesta konfliktu nie je výhodná pre budúcnosť nášho regiónu ani pre jednu stranu. Ba vytvorením schengenskej hranice sa medzi Slovenskom a Maďarskom ohľadom priepustnosti hranice etabloval stav, ktorý tu bol pred rokom 1918. Jedinou výnimkou je, že na rozdiel od tých časov dnes na území Slovenska je politická moc v rukách všetkých občanov, a nielen v rukách privilegovanej, úzkej vrstvy maďarských džentríkov. Už nikto nikomu nebráni, aby sa presúval, kam chce, aby žil, kde chce, a aby si slobodne mohol vybrať krajinu svojho srdca. A aj keď sa pozrieme sine ira et studio na reálnu možnosť užívať menšinové práva v Slovenskej republike, musíme konštatovať, že okrem bežných politických „polievočiek“ neexistuje taká oblasť, ktorá by mala vyvolávať nespokojnosť príslušníkov maďarskej menšiny u nás. Napriek tomu sú Slováci viac-menej sústavne atakovaní ako zo strany politikov maďarskej menšiny doma, tak aj zo strany reprezentantov maďarskej vlády z údajného nerešpektovania menšinových práv Maďarov. K tomu ešte pristupuje aj neochota kritického pohľadu širokých vrstiev maďarskej spoločnosti, najmä však maďarských politických reprezentantov na vlastnú minulosť a snaha kriticky sa vyrovnať s dávnejšou i nedávnou spoločnou históriou. Niektoré pokusy zo slovenskej strany urobiť to – napr. pokus vytvoriť roku 1990 spoločnú medziparlamntnú komisiu historikov alebo známa ponuka predsedu SNR P. Hrušovského na zbavenie sa historických stereotypov – boli z druhej strany prijaté s chladným odmietnutím.

Prečo je tomu tak, si môže každý len domyslieť. Ako to vplýva na bežného slovenského občana slovenskej národnosti, netreba špeciálne vysvetľovať. Maďarskí predstavitelia na tejto i na druhej strane Dunaja nie sú ochotní vcítiť sa do chápania minulosti a súčasnosti vzájomných vzťahov bežným Slovákom. Práve naopak. Často nezmyselným obhajovaním neobhájiteľného (spomeňme si na obhajobu národnostného zákona z r. 1868 bývalým ministrom zahraničných vecí G. Jeszenszkým; na sústavne vyvolávanie ducha Trianonu; na obhajobu Horthyho režimu a jeho politiky voči Slovensku atď.) vyvolávajú oprávnenú otázku, kam vlastne smeruje maďarská politika? Zriekla sa svojich zámerov voči Slovensku z minulosti? Chápe vôbec Slovákov ako partnerov, alebo ich naďalej povýšenecky prezerá ako za posledných cca. 200 rokov? Majú sa jej báť alebo ju majú ignorovať?

Veľa otázok, ale málo odpovedí. Tak by sme mohli charakterizovať maďarskú politiku voči Slovensku. Ale aká je vlastne slovenská politika voči Maďarsku, resp. maďarskej menšine na Slovensku? Tu treba otvorene konštatovať, že na rozdiel od maďarskej koncepcii voči nám, ktorú tušíme, ale len ťažko ju vieme identifikovať, Slovensko na tomto poli trpí úplným nedostatkom akejkoľvek koncepcie. Slovensko nemá ucelenú koncepciu národnostnej politiky, ktorú by rešpektovali všetky slovenské politické strany a ktorá by sa na štátnej úrovni aj presadzovala. V žiadnom normálnom štáte sa nemôže stať, žeby sa čelní politici v snahe presadiť svoje parciálne ciele v súperení s konkurenčným politickým zoskupením spájali s uzavretou nacionalistickou stranou etnickej menšiny proti svojím oponentom a vyšli jej až tak v ústrety, že narúšajú balans v štáte medzi právami a povinnosťami časti obyvateľstva a celku. Toto sa však na Slovensku v dávnej i nedávnej minulosti stalo nejedenkrát.

Avšak pri neexistencii politických limitov vo vzťahu k štátu, čo je na Slovensku chronickou pandémiou a v rámci Vyšehradskej štvorky úplnou raritou, to však možné je. Slováci, ak chcú prežiť ako úspešný štátotvorný národ, musia konečne opustiť svoj macošský vzťah k inštitúcii svojho vlastného štátu. Musia už konečne stanoviť ciele, ktoré chceme ako štátny národ dosiahnuť, a limity nášho konania, ktoré by sme vo vzťahu k sebe a svojmu národu nemali prekročiť. Do tohto obzoru nepochybne patrí aj štátna národnostná politika.

Štátna národnostná politika sa musí zbaviť všetkého romantizmu a všetkých nereálnych cieľov. Ak chcú byť Slováci úspešní ako štátotvorný národ, musia si predovšetkým osvojiť tézu, že ich úspech musí byť úspechom všetkých občanov Slovenska. Spokojný občan je predpokladom úspechu akéhokoľvek štátu. V konečnom dôsledku štát je tu na to, aby reguloval vzťahy medzi občanmi vo vnútri a chránil ich navonok. Práve z týchto príčin musíme vziať na vedomie, že cca. 15 % občanov Slovenska sa hlási k inej ako slovenskej národnosti. Slováci nemajú politickú silu a ani silu kultúrnej príťažlivosti, aby týchto občanov asimilovali. Pritom treba povedať, že takýto cieľ si slovenské politické elity ani nikdy v minulosti nedali (ak odhliadneme od politiky reslovakizácie po druhej svetovej vojne, ktorá však nevznikla na domácej slovenskej pôde a bola na Slovensko introdukovaná). Preto slovenská politika musí v dlhodobých horizontoch počítať s prítomnosťou príslušníkov menšín na slovenskom území a zabezpečiť im taký rozvoj, aby sa na území nimi obývanom cítili ako doma. To by mal byť princíp, na ktorom by sa mala vytvoriť koncepcia štátnej menšinovej politiky!

Avšak občiansky princíp je založený na vyvážeností práv a povinnosti. Musí sa preto spätne od príslušníkov menšín vyžadovať politická integrácia do ústroja štátu. Nie národnostná separácia, nie getoizácia alebo izolácia v národnostných enklávach (ktoré v skutočnosti na Slovensku neexistujú), ale politická integrácia do štátu by mali byť celospoločenskými cieľmi občanov Slovenska. Práva príslušníkov národnostných menšín nesmú pôsobiť proti celistvosti štátu. To je ten flexný bod, ktorý musí byť rozhodujúci pre štátnu menšinovú politiku. Nemôže existovať stav, ktorého sme často na Slovensku svedkami, že niektorí menšinoví politici požadujú len práva, a nevyvažujú ich rovnakou horlivosťou na strane plnení si občianskych povinností. Ba dokonca ani nie sú ochotní odkryť politické karty, s ktorými hrajú. A keď im náhodou niektorá vypadne z ruky (P. Csáky), vehementne tvrdia, že im nepatrí. Tadiaľto cesta k spokojnosti prevažnej väčšiny občanov Slovenska nevedie.

Slovensko za posledných 15 rokov dokázalo, že má všetky predpoklady existovať ako samostatný štát. Najmä ekonomické úspechy môžu niekomu zaslepiť oči a vytvárať dojem, že všetko na Slovensku je v poriadku. S takýmto posudkom sa nedá súhlasiť. Stále sú ešte sféry, v ktorých máme čo doháňať, aby sme obstáli v konkurencii s okolitými štátmi, ktorú treba chápať ako permanentnú. Jednou sférou, ktorá nám doposiaľ chýba, je všeobecná a reálna štátna menšinová politika. Táto politika musí stanoviť prístup štátu k príslušníkom národnostných menšín a zároveň aj podmienky realizácie ich práv a povinnosti. Bez takto stanovených kritérií nemôžeme byť v dlhodobej perspektíve úspešní, lebo pri každej krízovej situácii, ktoré sa budú systematicky vyskytovať už zo samej prirodzenosti veci, budeme tápať ako dnes v úplne banálnej veci, akou sú učebnice vlastivedy.

61 Responses

  1. Milan 18. októbra 2008 / 7:40

    Pán Hrnko,
    Súhlasím s názorom, že na Slovensku v relácii slovensko-maďarských vzťahov chýba jasná politicko-štátna línia. Podľa mňa alfou a omegou číslo jedna malo byť uznesenie, že na území Slovenskej Republiky žiadný občan nesmie byť diskriminovaný. Štát musí zaručiť každému občanovi možnosť študovať štátny/úradny jazyk a v menšinových školách dosiahnúť úroveň znalosti do tej miery, aby sa vyznal v úradných tlačivách. (Vzhľadom na doterajšie skúsenosti by slovenčinu v menšinovýsh školách nemal učiť príslušník menšiny.)
    Terajšie generácie občanov Slovenska chodili na Slovensku do škôl, v ktorých – pokiaľ slovenčina nebola vyučovacím jazykom – sa slovenčina vyučovala, čiže každý mal možnosť si štátny jazyk osvojiť. Pokiaľ o to nemal záujem, bola to jeho osobná vec.
    Štát nemôže mať záujem vytvárať menšinové ghetá, naopak, mal by zaistiť, že v takýchto oblastiach ostatní občania Slovenska nebudú diskriminovaní.
    To znamená, že úradným/rokovacím jazykom aj v týchto oblastiach musí byť štátny jazyk
    Pokiaľ občan nemá záujem komunikovať s úradmi v štátnom jazyku z hocijakých dôvodov, je na ňom, aby si prekladateľské služby platil sám.
    Z toho dôvodu znalosť jazyka menšiny v takých oblastiach nemôže byť podmienkou prijatia do práce.
    Pre rozvíjanie menšinovej kultúry je to ďaľších tisíc možnosti.

  2. Morse 20. októbra 2008 / 20:32

    Medzi Vami a Maďarmi…

    Keď tatíček Masaryk zakladal svoje stredoeurópske mini-impérium, budoval ho na troch pilieroch: klamstve, lúpeži a strachu.

    Republikou však znelo jeho heslo „nebát se a nekrást“ rovnako, ako trochu východnejšie otroci „nepoznali inej krajiny, kde tak slobodne dýcha človek“ (nakoniec ich na diagnózu slobody tohoto typu zahynulo 60 milióv)…

    Slovenský establishment, ako produkt československého experimentu, bohužiaľ zdedil schopnosť ale aj potrebu bezškurpulózneho a viacvrstvového luhania o okolnostiach vzniku i podstate svojho štátu.

    Predovšetkým:

    1. Slovensko, podobne, ako jeho predchdca, nevzniklo z vôle svojich obyvateľov. Väčšinovo ho nechceli ani Slováci a už vonkoncom nie Maďari (hoci keby dúfali v revíziu hraníc, mali ho naopak podporovať). Slov. establishment do poslednej chvíle zapieral, že mu ide o samostatnosť (reči o únii, obrannom spoločenstve, rozhodnutí obyvateľov v referende, etc.)

    Maďari teda nemajú radi Slovenský štát, lebo ho považujú za nelegitímny s nedôveryhodnou politickou triedou, ktorá nemôže byť partnerom pre čestný dialóg.

    2. Československo sa od svojho vzniku snažilo o zmenu etnických pomerov na Maďarmi obývanom teritóriu a Slovensko v tom pokračuje. Podľa aktuálnej medz. situácie sa menili formy, ale vždy keď sa naskytla príležitosť, začala rabovka, vyháňanie, odnárodňovanie, a iné formy perzekúcie.

    Maďari teda nemajú radi Slovenský štát pre jeho kriminálnu minulosť.

    3. Slovensko, podobne ako jeho predchodca, buduje mýty, skrýva a faľšuje históriu.
    Maďari si nevedia predstaviť, že by mohol prežiť štát budovaný na klamstvách a mystifikáciách. Maďari vedeli celkom presne že „Československo nebolo a nebude“ v časoch, keď p. Hrnko a spol. boli presvedčení o večnom bratstve českého a slov. národa v spoločnej ČS(S)R.

    Maďari teda nemajú radi Slovenský štát lebo vedia, že SR v jej dnešnej podobe je provizórium.

    4. Maďari dávali od r. 1918 celkom zreteľne najavo, že si neprajú pripojenie k ČSR, ani zotrvanie v ňom.

    Maďari teda nemajú radi Slovenský štát, lebo rovnako, ako jeho predchodca, popiera ich prirodzené práva a v rámci nich právo na samourčenie (autonómiu).

    5. Maďari cítia, že slovenská pol. trieda voči nim štve celkom vedome a programovo v záujme získania hlasov lúzy (prakticky plnia funkciu Židov, ktorých na Slovensku takmer neostalo).

    Maďari teda nemajú radi Slovenský štát, lebo vedia, že sú terčom.

    6. Maďari cítia, že reči o bezproblémovom spolužití sú len mimikri a majú udržiavať pahrebu tlejúcu. Vedia, že nemecko-francúzske vyrovnanie nebolo postavené na klamstvách, ale na čestnom priznaní nepriateľstva.

    Maďari teda neveria v úprimnú snahu slovenskej politiky o zmierenie a vedia, že je voči nim trvalo a nemenne neprateľská.

  3. Anton Hrnko 20. októbra 2008 / 22:27

    Už dávno som nečítal toľkú znôšku hlúposti a nenávisti. Predovšetkým, priateľ môj, nehovorte o Maďaroch ako takých. My máme veľmi dobrú pamäť a pamätáme si, že v roku 1919 si Maďari na južnom Slovensku želali príchod „Čechov“ ako židia božskú mannu, lebo pre nich predstavovali akú takú bezpečnosť pred zbesilými hordami Béla Kuhna a neskôr tu hľadali útočisko pred pomstou „zlatej“ mládeže admirála Nicolasa Horthyho de Nagybanya. Pamätáme si aj to, že nie všetci boli podporovateľmi agresie Horthyho režimu proti Slovensku roku 1938 a 1939. Aj to, že si po príchode anyasov na „Hornú zem“ medzi sebou hovorili: „Minden draga, jobb volt Praga.“ Rovnako si pamätáme, že väčšina Maďarov roku 1968 odmietla „internacionálnu pomoc“ bratských štátov, aj keď medzi nimi boli „súkmeňovci“ z Anyaországu. Aj dnes vieme, že väčšine je tu na Slovensku dobre, ale štváčom typu Morse and Co. sa to nepáči. Nuž, aj to sú ľudia. Budeme k nim zhovievaví. Však máme demokraciou. Ale, páni, nezabúdajte, že demokracia nie je anarchia a veľkorysosť je prejavom sily, nie slabosti. Som presvedčený, že väčšina Slovákov si slušných a pracovitých Maďarov váži a že to je aj naopak. Dristy toho typu, aké ste, vážený priateľ, uviedli vo Vašom príspevku, len ukazujú, ako hlboko ste klesli. Veď tomu, čo ste napísali, nemôžete ani sám veriť.

  4. otokar 21. októbra 2008 / 7:31

    Pán Hrnko ako s článkom, tak i odpoveďou Morse-úhrovi súhlasím.

    Naše spoločné prianie upraviť a ukľudniť vzťahy je len zbožným prianím jednej strany.

    K zmiereniu nie je možné dospieť pokiaľ:
    1.) Maďarský jazyk neprevezme do svojej slovnej zásoby pojme Uhor a Uhorsko v jeho verzii tak, ako ho chápu Slováci pre obdobie 19-20.teho storočia, ako multietnický, mnohonárodný a mnohonárodnostný štát Uhorský.
    2.) pokiaľ nepripustia, že pojem Uhor sa vzťahoval do začiatku 19.st aj na Slovákov
    3.) pokiaľ navydajú životopis (nesfalšovaný) Scitovského (bol to jediný cirkevný hodnostár, ktorého životopis dodnes nebol vydaný)
    4.) pokiaľ nevydajú zbierku ľudových piesní Béla Bártoka ( po matke Slováka, teda s materinským jazykom slovenským)
    5.) pokiaľ neuznajú, že Franz Liszt bol Slovák ako po matke, tak i po otcovi.

    6.) pokiaľ neskorigujú výuku histórie na školách v zmysle 1.a 2-hého bodu, čo sú principiálne minimálne predpoklady liečenia diagnózy trauma-Trianon

    ———–
    na STV2 bola diskusia
    16.10. Večer na tému . . – Slovensko-maďarské (vnútorné a vonkajšie) vzťahy, alebo Čo spôsobil Trianon, čo Viedenské arbitráže a čo spôsobuje súčasná politika?
    Je to poučné, ako aj prielomové.
    A konkrétna ukážka, ako si maďarská politika pestuje trianonskú traumu výukou a výchovou mládeže!

  5. Martin 21. októbra 2008 / 19:24

    Vážený pán Hrnko, vo svojom článku ste sa bohužiaľ dopustili viacerých trochu naivných tvrdení, na ktoré by som tu rád reagoval:

    1. Predovšetkým nie je pravda, že politická línia za čias B. Bugára bola principiálne odlišná od politickej línie dnes. Všetci predsa vieme, že debaty o autonómii ako konečnej variante usporiadania vzťahov v tejto krajine sa v maďarských politických kruhoch na Slovensku viedli už v 90. rokoch. Alebo o tom neviete???Z tohto pohľadu je súčasný stav nanajvýš priaznivý. Druhá strana urobila fatálnu chybu, chybu, ktorá ju posúva v jej snažení minimálne o 10-15 rokov späť. Demaskovala sa. Odhalila svoju doktrínu a pravé ciele. Ako som už uviedol v jednej reakcii na Morseho pri inej diskusii, najhoršie čo sa nám môže stať, je to, keď budeme maďarským politikom na Slovensku veriť. A toto bol stav, ktorý tu čiastočne existoval. Keď určité percento naivných Slovákov dôverovalo politike SMK a dokonca ju považovalo za najserioznešiu z politických strán u nás. Táto maska dnes, našťastie padla. SMK míľovými krokmi robí všetko, aby poštvala Slovákov proti sebe.Zásadným pravidlom v každom konflikte je:“poznaj svojho oponenta“…Dnes môžme povedať, že po pomerne krátkom účinkovaní nového predsedu SMK, je vyššie uvedená veta skutočnosťou.

    2.Rád by som tu poukázal na iný aspekt maďarskej politiky, ktorý si neuvedomujete, ale ktorý tu je trvalo prítomný. Jedná sa v podstate o to isté, ako v prípade Južného Osetska a Abcházska. Je to otázka, ktorú si zákonite kladie každý politik štátu majúceho menšinu v inom (a naviac) v susednom štáte:“Ako využíť potenciál tejto menšiny v bilaterálnych vzťahoch s danou krajinou???“.Práve z tohto hľadiska je maďarská menšina pre maďarskú vládnu garnitúru zaujímavá.A to o to viac, že má politické zastúpenie v parlamente a občas vo vláde.Problém je v tom, že maďarská politika sa v zásadných postojoch nelíši od politiky ruskej. Je to politika 19. a 20. storočia, politika, ktorá nepochopila, že doba expanzie v Európe skončila 2. svetovou vojnou, politika, ktorá sa nevie vyrovnať s novou situáciou.A ktovie, či sa vôbec niekedy vyrovná. Osobne o tom pochybujem.

    3. Vyprosím si Vaše tvrdenie o tom, že na Slovensku by sme nenašli nikoho, kto nemá maďarské korene.Nie som malé decko, aby som veril takýmto rozprávkam.

    4. Rovnako si vyprosím Vaše tvrdenie, že Slováci nemajú kultúrnu príťažlivosť, pod vplyvom, ktorej by sa menšiny asimilovali. To je IBA Váš osobný názor, navyše smiešny.Dôkazom o opaku je sčítanie ľudu z roku 2001, ktoré ukázalo pokles maďarskej menšiny o približne 50 000. Predpokladám, že sa nejednalo o emigráciu zo Slovenska.

    5. Tvrdili ste, že základom národnostnej politiky na Slovensku musí byť poskytnutie priležitostí pre maximálny rozvoj menšín.

    AKO prosím Vás, si takýto nezmysel predstavujete.Ako budete dokladovať,že podmienka „maximálneho rozvoja menšín“ je splnená???Bude azda kritériom, keď sa početné stavy maďarskej menšiny začnú zvyšovať???

    LEBO presne O TOM je dnešný spor. To je dôvod, prečo maďarskí menšinoví politici strácajú nervy.

    TO azda má byť v záujme štátu zvyšovať početné zastúpenie svojich menšín? To ste kde prosím Vás odpozorovali?Takú politiku…Uveďte mi láskavo príklad.
    Ešte aj švédska menšina vo Fínsku, ktorá má v tejto krajine veľmi vysoký štandard práv sa dnes ocitá na percentuálnej úrovni 5-6 percent.A stále jej početnosť klesá.

    Ako som uviedol inde, sú jediné 2 možnosti vývoja národnostnej menšiny. Buď je to asimilácia alebo separácia. Príklady Vám uvádzať nebudem, ako historik by ste ich mali poznať.Hlavne ma nezačnite častovať „integráciou“, lebo konečnou fázou úspešnej integrácie je zase len asimilácia. Nič viac.

    Základným predpokladom serióznosti vzťahov medzi SR a MR musí byť pochopenie, že zákonitým výsledkom vývoja menšiny maďarskej na Slovensku môže byť IBA asimilácia.
    Pričom politika národnostných práv má IBA zabezpečiť aby sa tento proces udial nenásilne, humánne a zároveň s vnútorným procesom stotožnenia sa príslušnikov národnostnej menšiny s väčšinovým národom. Bohužiaľ toto maďarská politika nechápe a predstavuje si to tak, že je povinnosťou Slovenska zabezpečiť také pomery, aby počet príslušnikov menšiny u nás stúpal, alebo neklesal.Čo je už z logiky veci totálna hlúposť.

  6. Anton Hrnko 21. októbra 2008 / 20:31

    Milý Martin,
    hocičo si môžete vyprosiť, ale reálny stav vecí tým nezmeníte. S tým Bugárom máte síce čiastočne pravdu, ale politika ktorá principiálne nesmeruje ku konfliktu je lepšia, ako taká ktorej cieľom je konflikt. Slovensko je príliš mladý štát, aby ho otvorený konflikt neohrozoval. Musíme si uvedomiť – a už sme to v histórii zažili – že to, čo pre napr. Nemcom môže znamenať prehratá vojna len ďalšiu prehratú vojnu v poradí, pre Slovákov aj prehratý konflikt môže mať v súčasnosti fatálne dôsledky. Veď si len zoberte tú skutočnosť, že po 15 rokoch úspešného budovania štátu tu máme stále veľmi silnú vrstvu populácie, ktorá sa nevie vyrovnať s rozdelením ČSFR. Čo by asi títo +ľudia robili – a ďalší, ktorí hľadia len na plnú misu – ak by tých pätnásť rokov bolo neúspešných? Myslíte si, že Slovensko potrebuje konflikt?
    Je samozrejmé, že aj aspekt Vami popísaný v bode dva je prítomní vo vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi, ale naším cieľom by malo byť využiť ho v náš prospech. Dnes sme v EÚ a existuje vzájomná priestupnosť hraníc. Jednoducho sme odsúdení – či sa to niekomu páči alebo nie – s Maďarmi spolužiť. A čím bude toto spolužitie harmonickejšie, tým to bude lepšie pre oboch. Z nášho konfliktu môže mať osoh nanajvýš tak tretí, ale dlhodobo nám to nemôže prospieť.
    Ale Martin, viete koľko generácií už žilo od roku 900 do dneška na území Slovenska a Maďarska? Keď to vyčíslime matematicky a prisúdime jednej generácii 20 rokov, tak vy ste mali 2 plus 2 na 60 predkov. Viete si predstaviť to číslo? Toľko ľudí nežilo a nikdy nebude žiť na svete. To znamená, že v minulosti sa naši predkovia museli multiplikovať, že v celom tom reťazci predkov sme museli mať niekoľkokrát previazaných tých istých ľudí. Ak sa roku 1000 čo len jeden Maďar prisťahoval na Liptov, tak jeho krv majú dnes všetci Liptáci. To je matematika, tomu sa nedá zabrániť. Slovensko nikdy nebolo izolovanou oázou, vždy bolo centrom a križovatkou Európy. A robia sa aj genetické výskumy. Môžem Vás potešiť, v slovenskej krvi sa nachádza o jedno percento viac genetických väzieb na starých Maďarov ako v krvi súčasných obyvateľov Maďarska (12% : 11%). Najväčšou časťou je geneticky v našej aj maďarskej populácii zastúpená vrstva prežívajúca tu od doby bronzovej (cca 30 %). Národnosť nie je genetika ale sociálna príslušnosť. Blut und Boden patrí do inej doby, nie do dneška.
    O tej kultúrnej príťažlivosti si môžete myslieť čokoľvek, ale pozrite si štatistiku, k akej sa hlásia deti z miešaných manželstiev vzdelaných ľudí, ale nielen tam. Pozrite sa, čo sa stalo zo 600 000 menšiny Slovákov v Česku. Nemýľte si demografiu s kultúrnou príťažlivosťou. Žiaľ, ešte dodnes platí, že slovenska matka je jediná matka na svete, ktorá často z vonkajších príčin (tlak manžela, snaha „nekomplikovať“ dieťaťu život atď.) nenaučí svoje dieťa svoju materinskú reč. Nenamýšľajme si o sebe. Pozrime sa do zrkadla a keď tam uvidíme krivý obraz, neviňme zrkadlo. Ešte máme čo robiť, aby sme boli kultúrne príťažliví sami sebe.
    Vôbec si nemyslím, žeby akákoľvek asimilácia mala byť politickým cieľom. Takáto politika nebola úspešná smerom k nám a to sme boli doslova ubití, prečo si myslíte, že my, ktorí sme tu početne najslabší by sme mohli byť úspešní voči politickí slobodným a kultúrne vyspelým príslušníkom iných národností? Takáto politika je v princípe scestná. Aký existuje objektívny záujem na tom, aby lojálny občan SR inej národnosti sa nemohol kultúrne vyžiť v svojom materinskom jazyku? Ja taký záujem nevidím. Nie odnárodňovanie má byť naším cieľom (ani nám sa to nepáčilo, keď to realizovali proti nám), ale výchova k lojalite a hrdosti na našu spoločnú vlasť. Aj keď som hrdý slovenský národniar, nemyslím si, že Slovensko by malo byť hrobom národností žijúcich v súčasnosti na našom území. Ži a nechaj žiť, dopraj a bude ti dopriate. Netreba bojovať proti vodcom, ale zvodcom. Slovensko nepotrebuje nespokojnosť ani jedného občana. To neznamená, že takíto občania tu nie sú. Aj v radoch príslušníkov národnostných menšín. Preto je potrebné, aby sme mali rozpracovanú koncepciu národnostnej politiky, aby sme jednak si nedávali nereálne ciele na jednej strane a na druhej strane, aby sme si obránili podstatu našej štátnosti, ktorá sa dá vyjadriť jedným slovom – slovenská. Aby slovenskosť bola podstatou našej štátnosti, na to nepotrebujeme nikoho asimilovať. na to potrebujeme normálnu ľudskú hrdosť a to, aby sme sa sami seba vážili. Kto si nás ešte bude vážiť, keď človek často vidí, že si nevážime sami seba?

  7. Morse 21. októbra 2008 / 23:33

    Kvítku,

    nesmierne ma teší, že máte tak dobrú pamäť, to je nutná (žiaľ nie dostatočná) podmienka pre vznik dobrých mravov:-)

    Ak si pamätáte ako si Maďari v roku 1919 na južnom Slovensku želali príchod “Čechov”, azda mohli tí „Česi“ risknúť aj plebiscit, nemyslíte ? Možno aj vyhnanie 100.000 ľudí v r. 1918-1920 bolo iba nedorozumením…

    Odkedy, ako býv. káder KSS používate adjektívum „zbesilé hordy“ v súvislosti s B. Kunom ? A odkedy prepisujete jeho priezvisko v transkripcii Kuhn ? Možno i branie rukojemníkov v Komárne, Nových Zámkoch, Bratislave z radov civilného obyvateľstva v r. 1919 bolo prejavom skrytej túžby samotných rukojemníkov zveriť sa do ochrany čs. légií… 🙂

    Že “minden draga, jobb volt Praga” platilo na Slovensku samozrejme po r. 1938 rovnako, ako po r. 1989, niet sa čomu diviť. Praha predsa nerozdávala zo svojho (ale práve z majetku tých, ktorých Vy nazývate aňášmi).

    Z Horthyho príchodu nemali radosť ani býv. súputníci Bélu Kuhna (ako vy píšete), ktorí sa medzitým uchýlili do ČSR – to sú tie „zbesilé hordy“, pamätáte sa ?

    Horthyho agresiu na južnom Slovensku v r. 1938 bolo možno elegantne odvrátiť – stačilo súhlasiť s plebiscitom, žiaľ Prvý po Svätoplukovi stavil neprezieravo na arbitzráž…

    A tak ďalej a tak podobne… Jedna úsmevná hlúposť za druhou.

    Na druhej strane odpoveď Martinovi je celkom zaujímavá, táto platňa hrá oveľa menej falošne, než tá prvá. Takže vy tu celkom neočakávane vystupujete proti asimilácii menšín ? Z vás sa ešte, kvítku, nakoniec vykľuje demokrat (predpokladám, že na dobu určitú :-)).

  8. otokar 22. októbra 2008 / 7:06

    Pán Hrnko,
    keď už píšete o Maďaroch v ďalekej minulosti,
    viete mi uviesť jedinú historickú osobnosť, ktorej materinská reč bola maďarčina a žila aj medzi Slovákmi?
    Mne ako nehistorikovi sa to doposiaľ nepodarilo.
    Už i miešanie etník je problém, ktorý sa s ľahkým úsmevom obchádza.
    Vaš pojem „amalgamizácie starých Maďarov“ nie je správny, šlo o „sublimáciu“, geneticky sa vyparili. „Maďarské gény“ sú fikcia.
    Veď si porovnajte len „amalgamizáciu cigáňov“, po 500 rokoch ešte stále nezaberá.

  9. Anton Hrnko 22. októbra 2008 / 20:37

    Morse, opäť dristáte. O akých 100 000 vyhnaných hovoríte? Zo Slovenska po roku 1918 nikto násilne nebol vyhnaný. Je pravdou, že zo Slovenska odišli po roku 1918 mnohí ľudia, ale len preto, že v nových pomeroch nechceli žiť. Jednoducho od vyrovnania budapeštianska vláda nasúvala na Slovensko Maďarov z Dolnej zeme, aby urýchlila maďarizáciu. Títo ľudia sa prirodzene po zániku ich poslania vrátili domov. Rovnako zo Slovenska odišlo veľa štátnych úradníkov, ktorí odmietli zložiť sľub vernosti novej republike a tým stratili zamestnanie, a teda aj obživu. Medzi týmito bolo aj mnoho Slovákov – maďarónov. Ale to nie je nič neobvyklé. Aj z USA po vyhlásení nezávislosti ušlo do Kanady cca. 300 000 rojalistov. Jednoducho nechceli akceptovať novú skutočnosť až tak, že sa rozhodli odísť. Nuž atie ďalšie tvrdenie sú opäť z pokladnice maďarských sebaklamov. Zložte si tie okuliare, cez ktoré sa dívate na svet. Prekážajú Vám pri videní.

    Otokar,
    ja si predsa len myslím, že išlo o amalgamáciu, a nie o sublimáciu. Podarené na tom je, že malá menšina mohla vnútiť svoj jazyk obrovskej väčšine ostatného obyvateľstva. Ale pravdepodobne to bolo rovnako po príchode našich predkov sem na Slovensko. Aj oni boli pôvodne malá skupina, ktorá vnútila svoj jazyk väčšine tu usadlého obyvateľstva.
    Ale čo sa týka otázky ohľadom Maďarov žijúcich medzi Slovákmi, myslím, že by v tom nebol vôbec problém. Uvediem len jednu postavu – Valentína Balašu (maďarsky Balassa Bálint), hrdinu protitureckých bojov, ktorý je pochovaný tuším v Hybiach. Ako všestranná renesančná osobnosť písal krásne básne ako latinsky, tak aj slovensky a maďarsky. Je našou chybou, že Maďari si ho uvádzajú ako zakladateľa národnej maďarskej poézie a v slovenských učebniciach literatúry nie je o ňom ani zmienky.

  10. otokar 23. októbra 2008 / 19:55

    Pán Hrnko,
    tak, ako vode nemôže tiecť hore kopcom, tak ani „chudobnejší jazyk“ sa nepreberal do „bohatšieho jazyka“.
    To „vnútenie“ sa začalo diať až cez kalvínsku cirkev v Sedmohradsku za kolaborácie Hungarián šľachty s Turkami, katolícku latinčinu vymenili za kalvínsku maďarčinu.
    A akého vyznania bol zemepán, tak takého boli i jeho poddaní.
    Nazval by som to „nedelná kostolná škola maďarčiny“.
    Ak by bola pravda, čo uvádzate, tak by predsa v 1848 boli etnickí maďarskí vodcovia na čele!
    A to nebol ani jeden!
    Keď u Séchényiho otca slúžil Slovák Hajnóci a jeho syn nevedel po celý život poriadne po maďarsky.
    A historici uvádzajú, že študoval na piaristickom gymnáziu v Pešti – 2 roky a nevedia uviesť dôvod, prečo práve tam, medzi Slovákmi.
    Tak ja uvediem, že sa tam bol učiť slovenčinu. vtedy sa tam maďarčina ešte nevyučovala!

    „“ Baron Bálint Balassa de Gyarmath et Kékkeő (oder Bálint Balassi, * 20. Oktober 1554 in Zvolen (dt. Altsohl), heute in der Slowakei; † 30. Mai 1594 in Esztergom (dt. Gran)) war ein bedeutender ungarischer Dichter der Renaissancezeit.

    Er schrieb auch Gedichte auf Slowakisch.
    Er war der erste Autor ungarischer erotischer Poesie und der Begründer moderner ungarischer Lyrik.““

    Začal písať po slovensky, veď sa narodil vo Zvolene, kde Maďari vtedy vôbec neboli!

    Aj Apony sa zapísal v trnavskom seminári, ako Slavus. (neviem už ktorý)

  11. Anton Hrnko 23. októbra 2008 / 21:28

    Otokar,
    ono to nie je celkom tak. Jazyk bol dlhé stáročia len komunikatívnym nástrojom a politikom sa stal až v dobách moderného nacionalizmu. Historický sa nadá poprieť, že naši predkovia v priamom vojenskom stretnutí s nomádskymi Maďarmi prehrali a Maďari sa stali pri zakladaní Uhorska rozhodujúcou politickou silou. To, že im pri tom asistovali aj naši predkovia, ktorí uznali realitu primárnej porážky a kooperovali s vedúcou vrstvou starých Maďarov je tiež pravdou. Veď aj sv. Štefana zachránili proti vzbúrencom vojvodu Kopáňa vojenské sily „Bratislavčanov a Nitranov“ na čele so slovenskou šľachtou. V tomto období ani jedna z hovorových rečí nebola povýšená na oficiálny spisovný jazyk. Túto úlohu plnila latinčina až do roku 1842. Ale to neznamená, že na bežnú komunikáciu sa nepoužívali hovorové jazyky. A keďže ľudia medzi sebou potrebovali komunikovať, dochádzalo k jazykovej integrácii. Tá prebehla tak, že v oblastiach s dominantnou mocou slovenskej šľachty sa presadila slovenčina a celé staromaďarské enklávy sa poslovenčili a zostali po nich len názvy typu Sekule, Kuklov, Plaveč, Uhorská atď. Tam, kde sa presadil staromaďarský element, sa aj slovenské obyvateľstvo asimilovalo k Maďarom. Zanechalo však po sebe veľké množstvo geografických názvov a slová vyššej kultúry, ktoré dovtedy v maďarskom jazyku neboli a boli potrebné. Toto sa však dialo skôr dobrovoľne ako nasilu (podobne napr. Rusi cez pravoslávnu cirkev asimilovali státisíce Uhrofínov na severovýchod od Kyjevskej Rusi a tak isto po nich zostali len miestne názvy. Aj názov Moskva je uhrofínskeho pôvodu a údajne znamená kalná voda). Je napr. evidentným faktom, že uhorská kráľovská kancelária za Arpádovcov pomaďarčovala názvy obcí (buď ich prekladala, kde bol význam jasný – napr. Kékkő – Modrý Kameň, alebo ich prispôsobovala maďarskej jazykovej štruktúre Miškovec – Miskolc).
    Musíme zobrať vecí, aké sú. Nadúvanie nám nepomôže. Držme sa múdrosti našich starých otcov, ktorí hovorili: Komu česť, tomu česť – pastierovi trúbu. Z nás neubudne, keď druhému uznáme, čo mu patrí.

  12. Morse 23. októbra 2008 / 21:56

    Ech, je to patologické, kvítku…

    Takže 100 tisíc maďarských a „maďarónskych“ utečencov odišlo zo Slovenska v r. 1918-1920 dobrovoľne, ale maďarizácia, spred ktorej neutiekol jediný človek, bola násilná.

    Iná nenásilná akcia bol zrejme odsun 100 tis. Čechov zo Slovenska na jeseň 1938, veď títo boli tiež len daní Prahe „k dispozícii“.

    Sledujúc Vašu logiku, mi vychádza, že ani deportácie Židov neboli násilné, veď slovenská vláda im len v dobrej viere zabezpečila podmienky pre ďalšiu existenciu, raz tieto na Slovensku vplyvom zákonodárstva po októbri 1938 Židia stratili – inak by tu zomreli od hladu.

    Kvítku, viete, toto nie je o histórii, ale o mravnej integrite, o elementárnej cti, ak chcete. Lebo môžeme sa mi tu baviť o čomkoľvek, ak nezdieľame aspoň minimálne penzum hodnôt, potom ani z faktov pincipiálne nemôžeme dospieť k poznaniu.

    Od srandistu si rád vypočujem aj to, ako bola vysťahovalecká vlna 600 tis. Slovákov pred r. 1918 výrazom neznesiteľného národnostného a sociálneho útlaku, kým 200 tisíc v r. 1920-1924 sa vysťahovalo „zo zotrvačnosti“ a 300 tisíc po r. 1992 z roztopaše, ale musíte rovno upozorniť, že Vy chcete nie poučiť, ale rozveseliť…

  13. Martin 23. októbra 2008 / 22:59

    Pán Hrnko, asimilácia bude postupovať bez ohľadu na to, čo si Vy o nej budete myslieť. Deje sa to tak všade. Je to prirodzený zákon. Aj 10 litrov vody sa zvykne rozpustiť v 100 litroch čaju a nie naopak.Či to bude za 50 rokov alebo za 100 rokov, maďarská menšina na Slovensku zanikne. Samozrejme objavia sa iné menšiny.Všetko, čo hovorím ja je, že sa nemôžme nechať dotlačiť k tomu, aby sme pod vplyvom „úbytku“ maďarov na Slovensku ďalej rozširovali ich práva a privilégia a zbytočne tak tento proces spomaľovali (brzdili). To je totiž to, o čo ide SMK. Preto tie reči o územnej samospráve (autonómii).Pretože kultúrna autonómia a úplná sieť menšinového školstva toto nedokáže zabezpečiť.Dokáže iba „humanistickým“ a „bezbolestným“ spôsobom uskutočniť asimiláciu.Ak chcete zvrátiť etnické pomery v nejakej oblasti – potrebujete úplnú územnú autonómiu, pretože v tomto prípade môžete začať revitalizovať vlastnú menšinu na úkor genofondu majoritného národa.O toto sa hrá.A toto Vy, Vaším altruistickým spôsobom, podporujete.Ďakujem, neprosím si…

    Pán Hrnko, so Slovenskom to vôbec nie je také zlé, ako to tu predstavujete.Ak niekedy skutočne existovali pomery, ktoré by prípadne mohli nahrávať nejakej zmene hraníc, tak to bolo v 90. rokoch, keď bolo Slovensko „čiernou dierou“ na mape Európy.Dnes sú naše pozície (s MR) podstatne vyrovnanejšie.Ono to nie je s tou diplomatickou podkutosťou maďarov v zahraničí také svetlé, ako sa to u nás zvykne predstavovať. Náš problém je, že IBA reagujeme. Ako môže politik NR SR povedať, že ak by on mal riešiť také hlúposti ako sú názvy v učebniciach menšín (ale tentokrát našej menšiny v MR), tak by musel posielať nóty do MR každý deň???ČO je toto za prístup???Naša diplomacia skrátka musí prejsť na taktiku aktívneho vyhľadávania zlyhaní MR v oblasti menšinovej politiky a vytrvalo ich pranierovať pred medzinárodnou verejnosťou.Že to nerobíme, pán Hrnko, nie je nič iné, len implikácia Vášho citlivého prístupu. Niečo v zmysle „múdrejší ustúpi“.Ale ak ste si nevšimli. v medzinárodnej politike to takto nefunguje.A nikdy fungovať nebude.Aká je dnes geopolitická situácia v našom regióne?Od čechov nám nebezpečenstvo nehrozí, od poliakov tiež nie.Ukrajina má dosť vlastných starostí.A maďari sú príliš slabí na to, aby nám spôsobili vážnejšie problémy.Ich armáda je v podstatne horšom stave ako tá naša. To dokazujú pomerne presvedčivo hodnotenia armády v rámci NATO.Nehovoriac o tom, že otvorený konflikt tohto typu je veľmi nepravdepodobný.

    Opakujem:problém je v tom, že vládna garnitúra MR si pod podporou menšín predstavuje udržanie ich počtu na minimálne nezmenenej úrovni.Toto ale musí byť už z princípu neakceptovateľné pre akýkoľvek štát.Ak nechápete prečo, položím Vám otázku:

    Aké pozitíva prináša SR jej „vraj“ multinárodný charakter v porovnaní s pozitívami, aké prináša homogénny charakter napríklad Poľsku, Česku alebo Maďarsku?

    Netrápte sa, ak Vás nič nenapadne. Je to tak v poriadku. Žiadne pozitíva totiž nie sú. Onen spomínaný prínos ku kulturnej mnohorakosti je totiž nehmotné aktívum a k tomu veľmi prchavé a ťažko vyčísliteľné…takže tak…

    Ku genetickému prieskumu: akýkoľvek prieskum,pán Hrnko, dokazuje iba to, že jeho výsledky sú relevantné pre skúmanú vzorku – NIČ VIAC.Mimochodom nie som si istý vašou interpretáciou…Nie je to skôr tak, že Z POČTU OBYVATEĽOV SR (resp. MR), sa v krvi 12perc (resp. 11 perc) našli genetické stopy po staromaďaroch???Takýmto spôsobom sa totiž udávajú výsledky podobných výskumov.Aspoň pokiaľ viem.

    Ku kultúrnej príťažlivosti: pán Hrnko, ale to predsa nie je o nejakej kultúrnej príťažlivosti.To je o určitom „komplexe“ povedal by som.

    Začínalo to niekde na základnej škole, keď sme sa vždy po tom, ako sme najprv prebrali dejiny českých krajín, zaoberali malinkým odstavčekom o dejinách slovenských.Lebo naši historici zrejme nenašli dosť zaujímavých vecí, o ktorých by mali školákov poinformovať.

    Z nedostatku historického vedomia potom vyplýva to, čomu ja nadávam „vykorenenosť“ u niektorého typu ľudí. A to sa potom prejavuje tým typicky sprostým bonmottom: „na Slovensku je to tak“, ktorý je už vo svojej podstate takou hlúposťou, že sa človek čuduje, ako ho mohol istý vraj erudovaný žurnalista presadiť až do podoby relácie v jednej nemenovanej televízii.Je to iba súhrn stereotypov pán Hrnko, nič viac.A výdatne ich živia ľudia, ktorý sa nás snažia presvedčiť, že práve naše – slovenské – ženy sú akési „iné“ než tie ostatné, lebo nenaučia svoje deti materinský jazyk v zmiešaných manželstvách.Sú to ľudia, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že práve u nás, NA SLOVENSKU JE TO TAK, ako to nie je nikde inde na svete.Hoci každý, kto len trochu cestuje vie, že tých rozdielov je menej než sa na prvý pohľad zdá.Mimochodom, pán Hrnko, budete prekvapený, keď Vám poviem, že napríklad Poliaci nás hodnotia podstatne vyššie, než my sami hodnotíme seba???Takže o čom to je?O kultúrnej priťažlivosti,alebo iba o predsudkoch voči sebe samým…???

  14. Anton Hrnko 24. októbra 2008 / 20:29

    Morse, nerobte zo seba gazembera. Spájate nespojiteľné a miešate hrach s fazuľou. Urobte si najskôr v hlave systém, rozhodnite sa, čo múdreho chcete povedať, a potom to vysypte. Takto sypete zo seba len samé hlúposti. Ako môžete porovnať dobrovoľný odchod ľudí, ktorí sa neboli ochotní zmieriť s novou skutočnosťou s odchodom vlastníkov českej výhody (ak neviete, čo to je, tak si to naštudujte) a to napokon ešte prirovnať s násilnou deportáciou tisícok autochtónnych obyvateľov? To môže skutočne urobiť len somár s prepáčením za výraz.

    Martin,
    cieľom našej diplomacie musí byť zabezpečenie pokoja a bezpečnosti občanom Slovenskej republiky. Všetkým. Nepopieram, že sú tu ľudia, ktorým pokoj a bezpečnosť republiky prekáža pri napĺňaní ich cieľov. A sú rovnako doma, ako aj za hranicami. Ale nedovolil by som si povedať, že sú to Maďari! Rovnako ako väčšina Slovákov, aj väčšina Maďarov hocikde na svete nechce nič viac, ako mať pokojný a dostatočne blahobytný život. Keby sa toto dosiahlo, mnohé by sa odstránilo samo sebou. Viete, v polovici 19. storočia si Maďari v Uhorsku vytýčili nereálny cieľ – pomaďarčiť väčšinu obyvateľstva štátu a získať v Európe veľmocenské postavenie. Ešte s tým (teda pomaďarčovaním) ani nezačali a už sa vyhrážali Európe, ako s ňou zatočia, keď budú konsolidovaným, silným unilinguálnym štátom. Ako biedne tento ich cieľ skončil, Vám asi nemusím vykladať. Dnes sú Maďari malým európskym národom, ktorému Európa už dávno prestala žrať výmysly o ich predurčení vládnuť v „Karpatskej kotline“. Slovensko, naopak, ako fénix vstalo z popola a naši predkovia si stanovili len veľmi malý cieľ – aby nás rešpektovali ako rovných s ostatnými našimi susedmi. Proti všetkým pravidlám historického vývinu sa nám to podarilo, Všetko stalo proti nám a napriek tomu sme tu ako rešpektovaná štátna a národná entita. Nemajte však obavu, história neskončila. Ono to pôjde ďalej. Preto si nesmieme dať nereálne ciele, ktoré by čo i len teoreticky niekoho „ohrozovali“. Mohli by sme totiž dopadnúť ako Maďari. A to by sme hádam nechceli.

  15. Anton Hrnko 24. októbra 2008 / 21:07

    Сотрудники Хельсингского университета совместно с коллегами из Каролинского института провели генетическое исследование жителей Европы и пришли к выводу, что наиболее отличающиеся геномы у населения Северной Европы. Жители Центральной Европы генетически находятся достаточно близко.

    Pravda (Mo), 24. 10. 2008

  16. peter 26. októbra 2008 / 18:08

    Arad a jeho tajomstvá etnických Maďarov
    revolúcia 1848-49

    Medzi trinástimi aradskými tzv. „maďarskými martýrmi“ bol jeden Nemec pochádzajúci z Nemecka, jeden rakúsky Nemec, dvaja uhorskí Nemci, jeden Chorvát, jeden banátsky Srb, dvaja Maďari arménskeho pôvodu a päť „rýdzich Maďarov“.
    Z týchto piatich rýdzich Maďarov ani jeden nevedel rozprávať po maďarsky, ani maďarčine nerozumel.
    Tak to uvádza P. Lendvai vo svojej knihe Die Ungarn.

  17. peter 26. októbra 2008 / 18:27

    Literárny dvojTýždenník 7-8-2008 27.2.08
    Anton Hrnko v článku: “ Ako si chránime svoje poklady.“Str 4. uvádza:
    „…
    Je zaujímavý napr. údaj z 18. a začiatku 19.storočia, podľa ktorého len Slováci a Nemci žili vo všetkých mestách Uhorska. …„
    …..
    „Když jsme se dozvěděli, že Uhři vtrhli do Itálie, moc jsme toužili, Bůh je naším společným svědkem, uzavřít s těmito Slovany mír slibujíc …“ (oficiální dopis bavorských biskupů papeži Janovi IX. z roku 900, viz. Magnae Moraviae Fontes Historici, III, Brno 1969, str. 242)
    …..
    „Když přidáme k slovanskému území Uhersko, jak někteří chtějí, protože se jeho obyvatelstvo neliší ani zvyky, ani jazykem, rozrůstá se rozloha slovanské řeči tak hodně, že ji téměř není možno odhadnout“ (Helmoldova Kronika z 12. století- Helmoldi presbyteri chronica slavorum, in: Magnae Moraviae Fontes Historici, I, Brno 1966, str. 254) porov. Helmolda kněze buzovského Slovanská kronika, Praha 1947, str.
    ….
    Die Ungarische Sprache, sowohl, in Wörten und in der Ausprache, als auch in der Abänderung und Belegungen derselben, mit den Ebräischen so genau übereinstimmet.
    Dieses hat besonderes Franciscus Foris Otrokocsi in seinem Buch „Origines Hungariae“,Prt.I.cap.VII.p.281 u.f. mit vieler Mühe und Zeit auf seine sehr gelehrte und gründliche Art dargetan und mit vielen Beyspielen erwiesen.

    Maďarčina je totiž výslovnosťou, mnohými slovami, skloňovaním a časovaním presne totožná s hebrejčinou.
    Toto preukázal obzlášť pán Franciscus Foris Otrokocsi vo svojej latinsky pásanej knihe
    „Origines Hungariae“,časť.I.kap.VII.s.281, ktorý vynaložil veľkú námahou a veľa času na dôkladný spôsob preukázania s mnohými príkladmi.
    ….

  18. Anton Hrnko 26. októbra 2008 / 20:48

    Áno, tieto veci súhlasia: lenže historik ich musí vedieť nielen prečítať, ale aj vyložiť. Je isté, že po rozvrátení moci veľkomoravských panovníkov sa časť lokálnej slovenskej šľachty pridala na stranu staromaďarských dobyvateľov a spolu s nimi sa aj so svojím „ľudom“ pripájala do ich lúpežných výprav. Z hľadiska počtu ich tam, najmä v pešom vojsku, mohlo byť aj viac ako samých Maďarov. A keďže prichádzali z územia predtým výlučne obývaného Slovanmi, mohli ich tak aj v Taliansku chápať. Ale určite tu boli aj etnickí ugrofínsky kočovníci a ďalšie s nimi priševšie plemená. Rovnako si myslím, že z hľadiska etnického zloženia na začiatku Uhorska prevažovali na jeho území slovanské plemená. Preto mohlo byť chápané ako slovanský štát (v princípe ním aj zväčša bolo). Ale to neznamená, že centrálne územia Malej a Veľkej uhorskej nížiny neboli obývané aj starými Maďarmi, ktorí tam usadlé obyvateľstvo rečovo asimilovali a zároveň cez túto asimiláciu prebrali jeho vyššiu kultúru. Keďže väčšina obyvateľstva dnešného Maďarska pred príchodom starých Maďarov bola slovansko-slovenská, Maďari prevzali kultúru našich bezprostredných predkov. Preto sme tak v mnohom – až na reč – podobní.

  19. peter 26. októbra 2008 / 22:43

    Pán Henko,
    nerozumiem, čo ste s tým ruským textom chcel vyjadriť. nie je úplný, v čom sú odlišné genómy a od čoho u severanov?
    Pravda (Mo), 24. 10. 2008

  20. Anton Hrnko 26. októbra 2008 / 22:55

    Ide o vzájomnú genetickú (pokrvnú) príbuznosť obyvateľstva.

  21. otokar 27. októbra 2008 / 18:56

    Pán Hrnko,
    – prečítalui ste si, čo ste napísali?:
    Ale to neznamená, že centrálne územia Malej a Veľkej uhorskej nížiny neboli obývané aj starými Maďarmi, ktorí tam usadlé obyvateľstvo rečovo asimilovali a zároveň cez túto asimiláciu prebrali jeho vyššiu kultúru.“

    a ešte raz poprosím, aby ste si uvedomili protirečenie.
    to sa takto ešte v histórii ľudstva nestalo!

    jazyk je bytostne previazaný s kultúrou!

    Presný popis, ako sa to dialo v Maďárii nájdete
    v tejto múdrej knižôčke, má ako maďarsky písanú časť, tak i slovenský preklad:

    MAGYROSODÁS ÉS MAGYROSITÁS
    különös tekintettel városainkra
    irta
    BEKSIC GUSZTÁV
    Budapest az Athenaum r.társulat kiadása 1883
    Maďarizácia a pomaďarčovanie s osobitným zreteľom na naše mestá
    Napísal Beksic Gustáv vydanie Budapešť účastinná spoločnosť 1883
    II. ( str.19-36 trochu novej a „inej“ histórie)
    ….
    Vplyv miest na kultúru skúmali najväčší vedci a podobne ako Guizot, dosiahli pozoruhodné výsledky.
    História civilizácie je takmer totožná s dejinami miest.
    Veľká kultúra nikdy nejestvovala bez veľkých miest, bez rozvinutého mestského života počnúc asýrsko-babylonskou kultúrou cez grécku a rímsku kultúru až do dnešných dni.
    Preto skúma štatistika percento obyvateľstva žijúceho v mestách v jednotlivých krajinách ako ukazovateľa kultúrnosti.

    Sotva však niekto skúmal dejiny miest z hľadiska, že aký vplyv mali na šírenie jazyka, či na udržanie jazyka.

    Pritom sa mnohé fakty dajú historicky dobre skúmať.

    Zanikli štáty,národy, niekedy však ich jazyk žil ďalej v ich mestách.
    Ba naďalej plnili podmaniteľskú rolu štátu, pričom asimilovali jazyk obyvateľov.
    Grécky jazyk si vtedy podmanil Rím (146 pr.Kr.), keď sa grécke štáty postupne všetky stali súčasťou rímskej ríše.
    Latinský jazyk sa nepochoval pod zrúcaninami rímskej ríše.
    Pretransformoval sa, prevzal do seba cudzie prvky a väčšinu slovnej zásoby: v talianskom,francúzskom,španielskom, portugalskom jazyku.
    Spomedzi približne 5000 kmeňových slov francúzskeho jazyka utvoreného v 11.storočí malo 3800 latinský pôvod a iba 420 germánsky. (Charles Aubertin, Histoire de la langue et de la litterature franceises, I.zv. s. 90)
    —————
    Z horeuvedeného poznatku dejín je celkom jasné, že vyššia kultúra vždy zvíťazila nad barbarstvom.
    (vyšší jazyk nad nižším)
    ————–

    Niet teda pochýb o tom, že surové masy sťahovania národov sa nevyhnutne asimilovali, akonáhle prekročili kruhy rímskej civilizácie. Vandali, Góti, Huni, Avari sa buď nevyhnutne pretvorili alebo sa zlikvidovali, pod vplyvom neúprosnej zákonitosti formovania meštiactva, ktorá poskytuje právo na existenciu iba národom schopným prispôsobiť sa civilizácii. Na to nie je nevyhnutný systém miest.
    Huni a Avari sa vytratili z povrchu zeme bez toho, že by boli pocítili asimilujúcu silu mohutných miest.
    Keďže ako dobyvatelia vystupovali nie celkom nekultúrne, polodivé národy a svoje jazyky predsa stratili, príčinu toho už nemožno hľadať iba vo vyššej civilizácii, ale priamo v mestách a predovšetkým tam……

  22. Anton Hrnko 27. októbra 2008 / 20:40

    Nuž, ale čo v situácii, keď miest niet? Viete v oblasti medzi pohorím Mecseg a Neziderským jazerom prežívala rímska kultúra, ktorú nedokázali asimilovať ani Avari, ktorí tam vládli, a spočiatku ani Slovania. Avšak v tom momente, ako okolití Slovania prijali kresťanstvo, túto kultúru veľmi rýchlo absorbovali. Môžeme sa pozerať na okolnosti na území dnešného Maďarska akokoľvek, bez toho, žeby v čase medzi príchodom starých Maďarov do oblasti stredného Dunaja a vznikom uhorského štátu neasimilovali značnú čas tam sídliaceho obyvateľstva, nemožno si vysvetliť existenciu dnešných Maďarov. To je fakt, či sa nám páči alebo nie.

  23. otokar 28. októbra 2008 / 8:31

    Pán Hrnko,
    P.Lendvai a jeho Die Ungarn !v nemčine, nie v češtine! pri Vašich znalostiach je slušný začiatok, spolu s J.Ferko Maďarské (seba)klamy.
    len logika a súvislosti.
    Recenzie P.Lendvai Die Ungarn
    „““
    Darmo, pre nemaďarských obyvateľov Uhorska, možno okrem židov, bol tento štátny útvar žalár národov a zdroj nesmierneho utrpenia a poníženia. Pregnantne a veľmi emocionálne to vyjadril jeden zo signatárov (spolu s Eduardom Benešom) Trianonskej zmluvy za Česko-Slovensko Štefan Osuský: „Keď som o trištvrte na päť dňa 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno ‚Trianon’ napísal svoje meno, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov popísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa. A také výučtovanie je večné.“

    Paul Lendvai „Die Ungarn“
    Str.223 : “ Protokol z komisie z roku 1811,“ medzi šľachtou nebolo nikoho, kto by vedel Ungarisch „!
    Historik Béla Grúnwald poukazuje na skutočnosť, to že Ungarn nemá žiedne ungarische hlavné mesto.
    Gróf Széchenyi 12.10.1825 na zasadaní Magnátov v Bratislave úplne nečakane viedol svoju reč v ungarisch, pričom všetky svoje poznámky a denníky si viedol v östereichisch…

    Str.226: „Gróf Széchenyi, bol nielen preto jedinečný fenomén a jeho vpolitický vzostup pôsobí ako neopakovateľný zázrak v ungarische histórii, pretože tento scestovaný artistokrat NEVEDEL zo začiatku vôbec UNGARISCH ani hovoriť ani písať“
    Ferenc Kazinczy bol obnovovateľ ungarische reči.
    V 1842 pri otvotrení ním financovanej akadémie sa neštítil použitiu násilného Magyarisierung (prečo nie Ungarisierung ?)
    vo svojej zahajovacej reči.
    „Wer die Sprache tauscht,tauscht darum nicht die Seele“ (kto vymení reč, nevymení tým svoju dušu)
    ———–

  24. otokar 28. októbra 2008 / 11:43

    Pán Hrnko,
    skúste si zodpovedať aj otázku:
    keď už tí starí Maďari prevzali kultúru porobeného slovanského etnika, ako uvádzate, a naopak, amalgamovali do neho svoju maďarskú reč,
    prečo do 20.st neexistovala žiadna etnická ľudová maďarská kultra? (1/2-19.st?)
    Ale len písomné pamiatky?

  25. Martin 28. októbra 2008 / 16:51

    Ďakujem za odpoveď, pán Hrnko. Zaujímal by ma Váš názor na doleuvedenú internetovú stránku. Údajne sa jedná o projekt „novej“ mladej generácie maďarských historikov. Pozrite si ju, ak budete mať časť, v grafickej podobe (cez tie ikony) lebo tá obsahuje aj obrázky, nielen text uvedený pod tým…

    http://minulost.sk/

  26. otokar 28. októbra 2008 / 18:57

    Martin,
    pozrel som sa i ja.
    Hneď prvá strana: Uhorsko-Maďarsko
    Magyrországh – je pojem nie z dávnej minulosti, ale z roku 1840!
    a nebola to len zem Maďarov.

    Tí boli vymyslení kalvínmi na predovšetkým slovenskom genetickom základe.

    Ako môže byť pojem Uhorsko odvodené od Uhor,Uhri, keď maďarčina tento pojem nepozná!
    Pozná ho však obyvateľstvo Uhorska, keď ešte pojem Maďar v jeho reši neexistoval!
    Pojem Maďar je známy z konca 18-teho storočia.
    O akej etnocentite tu je reč, keď Maďari neboli etnikum, nemali etnickú kultúru?
    Pojem Uhorsko nemá maďarčina preto, aby sa potlačila existencia mnohonárodnostného štátu Hungária, je to súčasť politickej výchovi.
    Tá kontinuita Hungárie je politikum žiadané z dôvodu revízie Trianonu.
    Všimnite si našu slovenskú zástavu s textom Uhorsko a šipkou Maďarsko – to je ako cesta naspäť do Uhorsko=Maďarska.
    Maďarizácia bude pokračovať dovtedy, pokiaľ bude v Karpatskej kotline existovať posledný Slovák-Slovenka.
    Taký je cieľ Maďarska a jeho mladých historikov s takýmto výkladom.

  27. Anton Hrnko 28. októbra 2008 / 21:55

    Otokar,
    na jednej strane sú známe fakty, ktoré sa dotýkajú uhorskej šľachty, ktorá bola vždy mnohojazyčná. Veď aj Hurbanovci, Daxnerovci, Orságovci, Jesenskí a iní významní uhorskí šľachtici boli uvedomelí Slováci; rovnako medzi uhorskou šľachtou boli nemecko-, chorvátsko-, srbsko- a rumunskohovoriaci šľactici. To sú známe fakty. Rovnakým faktom je, že prevažná väčšina uhorskej šľachty sa behom 19. storočia maďarizovala a dejiny mnohoetnického „natio hungarica“ venovala Maďarom. Z toho dnes Maďari vyvodzujú svoju supremáciu v Uhorsku a celé dejiny uhorského štátu vykladá ako maďarské dejiny. To je však v príkrom rozpore so skutočnosťou i s právnym stavom po roku 1920, keď Trianonská mierová zmluva neuznala Maďarsko za jediného následníka Uhorska, ale za následníka Uhorska boli vyhlásené všetky nástupnícke štáty, teda aj ČSR, eo ipso Slovensko. Je nedôslednosťou Trianonu, že nezaviedol pojem Magyaria, Magyarien etc., čím vznika dujem, že dnešné Ungarn, Hungaria etc. sú len okyptenou časťou predvojnového Uhorska, čo nie je pravda. Preto je neprípustné horthyovskú okupáciu Slovenska 1938 – 1945 nazývať späťnavrátením územia, čo hovoria takmer všetci súčasní Maďari, ale výlučne okupáciou. Maďarsko s výnimkou troch obcí pri Bratislave po roku 1947 nestratilo vo vzťahu k Slovensku ani piaď svojej pôdy. Preto aj nemohlo ísť o späťvrátenie. Reči Csákyho a spol. sú v tomto bohapustá iredenta, avšak z našej strany to nikto nekomentuje.
    Iná vec je však to, čo tvrdíte o maďarskej kultúre. Tá od raného stredoveku tu bola vždy prítomná rovnako ako slovenská vo všetkých svojich prejavoch. Jej nepoznanie ešte neznamená jej nejestvovanie. Rovnako od raného stredoveku je tu prítomné slovo Maďar (vyvinulo sa z kmeňového názvu Meder (Megyer), ktorý je zachovaný v desiatkach názvov obcí. Slováci však až do 19. storočia označovali etnických Maďarov termínom Uhor, ktorý mal dvojitý význam (aj Maďar, aj obyvateľ Uhorska). To nie je nič neobvyklé a v jazykoch sa s tým stretávame dodnes. Potreba odlíšiť tieto termíny nastala až vtedy aj v slovenčine, keď nastala násilná maďarizácia a Slováci potrebovali deklarovať, že sú rovnakí vlastenci – Uhri – ako Maďari; teda, že aj oni sú Uhri, ale nie Maďari. Ak si však dnes niekto myslí, že maďarizácia by mohla pokračovať, je na veľkom omyle. Jednak tu zúri demokracia, čo by nebolo až tak na prekážku, ale hlavne dnes na rozdiel od rokov 1867 – 1918 máme politickú moc v našich rukách. Ostatné už závisí len od toho, ako ju budeme vedieť využívať.

    Martin, čo sa týka tejto stránky, môj názor je, že možno o všetkých veciach diskutovať. Diskusia však nemôže byť jednostranná a nemôže svoj pohľad vnucovať. My máme však skúsenosť, že nie vždy diskusia býva úprimná a v maďarskom jazyku sa do týchto sfér nepúšťajú. Celé toto je zamerané len na Slovákov, v minulosti sa tomu hovorilo duchovná maďarizácia. Nie je podstatný jazyk, ktorým hovoríš, ale podstatné je, aby si sa cítil Maďarom. Nič nového pod slnkom. Žiaľ, máme stále dostatok ľudí, ktorí za zlaté tela robia „dobré“ služby.

  28. otokar 29. októbra 2008 / 9:20

    Pán Hrnko,
    píšete: ……
    Iná vec je však to, čo tvrdíte o maďarskej kultúre. Tá od raného stredoveku tu bola vždy prítomná rovnako ako slovenská vo všetkých svojich prejavoch. Jej nepoznanie ešte neznamená jej nejestvovanie. Rovnako od raného stredoveku je tu prítomné slovo Maďar (vyvinulo sa z kmeňového názvu Meder (Megyer), ktorý je zachovaný v desiatkach názvov obcí. Slováci však až do 19. storočia označovali etnických Maďarov termínom Uhor, ktorý mal dvojitý význam (aj Maďar, aj obyvateľ Uhorska).

    Viete mi uviesť neaký zdroj k maďarskej etnickej kultúre zo začiatku 19-teho storočia?

    A prečo dodnes nebola uvolnená z trezoru v Pešti zbierka ľudových piesní (etnických) Béla Bártoka – ktorého materinská reč bola slovenčina?

  29. Viktor 14. novembra 2008 / 12:03

    P. Morse, zase sme sa povavili, najmä tam kde ste hovorili o arbitráži, človeče to vám robí problém dáke knihy na túto tému prečítať?

  30. Viktor 18. novembra 2008 / 11:00

    P. Morse cit: 4. Maďari dávali od r. 1918 celkom zreteľne najavo, že si neprajú pripojenie k ČSR, ani zotrvanie v ňom.

    Maďari teda nemajú radi Slovenský štát, lebo rovnako, ako jeho predchodca, popiera ich prirodzené práva a v rámci nich právo na samourčenie (autonómiu).

    K Vášmu uvedenému ,názoru, uvádzam, práva narodov na sebaurčenie je ich právom i v medz. práve – ok.
    Madari ako národ právo na sebaurčenie využili – vytvorili štát Madarsko!!!.

    mad. menšiny v okolitých štátoch nemajú právo na sebaurčenie – t.j. vytvoriť vlastný štát na základe sebaurč.pr. národov, lebo toto právo ako národ už je uplatnené vytvorením národného štátu madarsko!

    uvedenou absurditou je vytvorenie defacto 2 štátov na základe sebaurč. práva toho istého národa : albánsko a kosovo , a to je poruš. medz. práva a absurdita nad absurditu

    podla vašej pomýlenej teorie možu byť v centr. europe de facto 4 štáty na základe pr. sebaurčenia madarov:

    1. Madarsko
    2. štát madarov na juhu SR
    3. št. madarov na severe Srbska
    4. štát madarov v Rumunsku

    :-))))

    , odpuručam Vám lit. Medz. právo vrejné a bližšie konzultácie na katedre na UK

  31. Jano.1 18. novembra 2008 / 17:27

    Jedine riešenie je dodržiavať dôslednu RECIPROCITU.

  32. Morse 27. novembra 2008 / 9:32

    Viktor,
    mozno ste objavil carovnu formulku ? V tom pripade by ste jednym vrzom vyriesil mnozstvo problemov – Severne Irsko, Baskov, Cecensko, atd.

    Skúsme si to domyslieť do dôsledkov:
    Maďari na Slovensku, domnievate sa, nemajú mať kolektívne práva preto, lebo existuje ich materská krajina, ktorá je už vyjadrením aj ich (t.j. slovenských Maďarov) kolektívnych práv (medzi nimi i práva na sebaurčenie v etnických hraniciach). Tým považujete cudziu krajinu za prirodzeného reprezentanta práv občanov SR, čím spochybňujete suverenitu SR. Tiež veľmi nezvyčajne deklarujete národnú jednotu slov. Maďarov s materskou krajinou, čo zasa odporuje slovenskej ústave. Veľmi zaujímavé.

    Či sú po-trianonské hranice vyjadrením práva maďarského národa na sebaurčenie, alebo naopak jeho popretím, asi nemôžete rozhodnúť v mene Maďarov. Váš názor je zaujímavý, nie som si však istý či aj relevantný v tejto otázke. Rovnako ťažko by som Vás ja presvedčil, že vied. arbitráž bola aktom uplatnenia sebaurčovacích práv aj Slovákov.

    Vašej téze o strate kol. práv menšiny s vlastnou mat. krajinou odporuje aj medz. prax (autonómia Švédov vo Fínsku, Talianov v Tirolsku, samostatnosť Moldavska, Kosova, Náhorného Karabachu, atď. ). Tiež tým nepochopiteľným spôsobom spochybňujete slovenskú štátnosť, ktorá predsa leží na deklarácii slovesnkej vetvy československého národa, udiavšej sa v čase keď československý národ mal už 2 dni svoj štát (v Čechách a na Morave). Sledujúc Vašej logike teda na Slovensku už tento národ (navyše zastúpený nepatrnou menšinou bez akejkoľvek legitimácie) nemal čo uplatňovať svoje práva na sebaurčenie.

    Zdá sa mi, že UK sleduje účelu, za ktorým bola založená a v oblasti spol. vied pokračuje v chytračení v najlepších československých tradíciách. Podobná ekvilibristika vás akurát dovedie k absurdným záverom (viď Kosovo, podľa vás porušenie medz. práva).

    Nerozumiem dobre ani vaśim pohnútkam, keď sa snažíte spochybniť maďarstvo na Slovesnku ako samostatnú politickú entitu s vlastnou reprezentáciou. V časoch bezprávia na ňom páchaného v r. 1944-48 ho už československá(dekrétmi)/slovenská (nariadeniami SNR) reprezentácia uznala za kolektívne teleso (raz voči nemu uplatňovala princíp kolektívnej viny), preto sú vaše dôvody krajne nepresvedčivé: Maďarov len pobavia a Vašich priateľov zbytočne zdezorientujú.
    Nerobte si ilúzie: Historický čas neplynie lineárne. Ak nerobíte ústretové gestá v čase, keď by mohli byť vnímané ako Vaša dobrá vôľa, budete ich musieť robiť pod tlakom okolností, a to už budú mať pre vás trpkú príchuť porážky. Ale môžem sa mýliť 🙂

  33. Jano.1 29. novembra 2008 / 16:19

    Pán Morse, čo tak skúsiť si prečítať článok p. Deáka na prop.sk pod názvom Slovensko-felvidek.

  34. Morse 29. novembra 2008 / 23:10

    Ad p. Deák na prop.sk

    Starý pán sa cíti byť opomenutý v prebiehajúcich rozhovoroch historikov (dodajme, že ho opomenuli plným právom a podľa zásluhy).
    Jeho traktát sa mi nechce komentovať. Vanie z neho akási generická nepoctivosť charakteristická pre tento typ autorov (podobne ako v prípade majiteľa tohoto blogu). P. Deák nemá rád výraz Felvidék, kvôli jeho zreteľnému historickému kontextu a geografickému vymedzeniu. Ak si to domyslíme do dôsledkov, títo autori ani nemajú inú šancu uspieť v diskusii, než deštruovať základné termíny a referenčné body a stanovovať si vlastné, ideologické.

  35. Anton Hrnko 30. novembra 2008 / 20:49

    Miestoprísažne vyhlasujem, že všetci sú tupci, iba Morse, Yosarian atď ja všetkého znalý a všetkému rozumie. A, samozrejme, je aj najväčší deštruktor, lebo som od neho nečítal ešte ani jeden konštruktívny príspevok. Jeho stupídne názory nesiahajú Dr. Deákovi ani pod podrážku, tak akurát vie urážať. „Starý pán“, ako ho posmešne nazýva, zanechal po sebe také rozsiahle a také kvakitné dielo, že ešte aj o sto rokov bude klať oči všetkým deformátorom dejín Maďarov v strednej Európe. Preto nečudo, že ho pg. Yosarian nemôže ani cítiť.

  36. Jano.1 30. novembra 2008 / 21:02

    p. Morse
    Moje skúsenosti s Deákovimi prácami sú opačné. Stáva sa, že na letný dážď majú susedia iný názor. Jeden ho chváli a druhý mu nevie prísť na meno.
    Do Vašej pozornosti; Niekdajšia Košická vedecká knižnica spracovala bibliografiu Košíc v rokoch 1848-1945 pod názvom, Kultúrny,politický a historický vývin mesta Košic. je to niekolko metrov kníh aj s dokladovov časťou. Myslím si, že si tam prídete na svoje.

  37. Morse 1. decembra 2008 / 2:05

    Milý Jano.1,
    myslím, že rôzne názory neprekážajú, naopak. Skúsme však v článku p. Deáka nájsť subjekt, v mene ktorého svoje názory on tlmočí. Darmo by sme hľadali.

    Autor chce vysvetliť Maďarom, prečo nemajú (v maďarčine) používať pojem Felvidék, a narhujeme im miesto toho použiť „Slovenská republika alebo jednoducho Slovensko“:

    Veľa sa hovorí. Legendy prežívajú. Informácie neprenikajú. Oblasti sa vzťahujú. Vyjasňovanie si vyžaduje. Problémy si vyžadujú. Terminy sa rozdieľne t.j. nesprávne interpretujú. Výrazy si zasluhujú pozornosť. Autor sa sústredí na ich osvetlenie tak, aby ich používanie bolo adekvátne, nedeformované, neposunuté a nemanipulované.

    Autor začína historicko-geografickým expozé o termíne Felvidék. Po vyrovnaní averzia k pojmu vzrástla. Pojem sa spája s ambíciami. Trend sa prejavil v pamflete. Nastal historický zlom.

    Jadro celého dielka je v dvoch nasledujúcich vetách, z môjho pohľadu komicky recyklovaných formulkách dezinterpretujúcich vývoj okolo 30. okt. 1918:

    Celá slovenská politická reprezentácia na princípe sebaurčovacieho práva 30.októbra 1918 v Martine oficiálne deklarovala rozviazanie zväzku s uhorskou štátnosťou a vyjadrila politickú vôľu žiť v spoločnom štáte s českým národom. Tento štátoprávny akt bol medzinárodne uznaný a potvrdený mierovou zmluvou, lebo veľmoci Dohody prijali zásadu sebaurčovacieho práva národov.

    Nasleduje voľné bublanie textu, spojky „lebo“ ani v najmenšom neoznačujú príčinno-následnú kauzalitu.

    Predchádzajúce pojmy a termíny sa prestali používať, stratili zmysel, lebo nezodpovedali novej situácii a nevyjadrovali podstatu nových národných štátov. Nevyjadrujú súčasný stav, sú neadekvátne, postrádajú akúkoľvek opodstatnenosť, neodrážajú súčasné národné, národnopolitické, štátoprávne a medzinárodné postavenie Slovenska ako suverenného štátu, ktoré po roku 1918 prešlo dynamickým spoločenským, hospodárskym, národnoemancipačným vývojom završeným vytvorením vlastnej štátnosti s medzinárodne uznanými hranicami, sú synonymami národného útlaku. Nie sú rovnocenné, označujú región, ktorý sa pred 90 rokmi stal nefunkčný.

    Hromadenie obrazov pokračuje, pričom pre autora maď. argumentácia v prospech termínu splýva so samotným termínom – charakterizuje ich tými istými slovami.

    Maďarská argumentácia v prospech termínu je neadekvátna, anachronická, historicky prekonaná, politicky motivovaná, nemá oporu v medz. práve a zahraničie ju neakceptuje. Vyjadruje nesúhlas s novou česko-slovenskou hranicou, implikuje českú okupáciu, spochybňuje legitimitu Martinskej deklarácie, ignoruje princíp sebaurčovacieho práva národov.

    V texte som našiel až dve rezíduá vedeckého myslenia:

    Maď. argumentácia v prospech termínu Felvidék vraj zamlčiava, že od roku 1848 slovenská politická reprezentácia niekoľkokrát oficiálne požiadala o vyčleneie slovenského etnického územia s vlastnou samosprávou v rámci uhorského štátu, čo maďarská vládna garnitúra zásadne odmietla. Keby bol autor vedec a nie propagandista, toto miesto by využil na osvetlenie otázky – či a ako boli definované hranice národného územia, ktorého sa uvedené požiadavky týkali…

    Ďalej som našiel konštatáciu, kde sa autor znova chytil do vlastnej pasce ohľadom slov. etnického územia:
    Felvidék vraj nie je synonymom Slovenska, lebo sa nestotožňuje s národným územím Slovákov, naopak ho popiera.
    Z čoho teda plynie záver, že p. Deák si celkom vážne myslí, že dnešné územie Slovenska je totožné so slovesnkým etnickým územím…:-) Až takto konzekventne dokáže teda myslieť človek, ktorý už roky vykladá, aká to je tragédia, keď meďarčina nerozlišuje medzi Uhorskom a maď. etnickým územím v rámci neho.

  38. Martin 1. decembra 2008 / 15:27

    Maďar, zabúdaš na tú najpodstatnejšiu záležitosť. Za vaše terajšie postavenie môže IBA a LEN maďarská politika 19. a 20. storočia.Môže za to VAŠA hlúpa vládna politika z tohto obdobia.
    Nemali ste byť sprostí.

    Môžeš to ako chceš otáčať, ako chceš manipulovať, prevracať fakty hoci aj naruby, takáto je skutočnosť.

  39. Jano.1 2. decembra 2008 / 17:57

    p.Morse,
    je rozdiel či autor chcel osloviť skupinu odborníkov, alebo laicku verejnosť.
    No skúsme sa na výraz fevidék pozrieť obrátene. Je vidiek miesto kde žijú sami sedliaci? Beriem to, ale čo s Tripartitom a hlavne s Jókaiho vylepšenou interpretáciou, že „maďar môže byť len zeman a kto nieje zeman je len smradľavý sedliak“.
    Prajem príjemný večer.

  40. Morse 2. decembra 2008 / 21:57

    Milý Jano.1,
    vidék by som neprekladal ako vidiek, ale ako kraj (u Hvozdíka je to rovnako na 1.m mieste). Vcelku mi uniká, v čom by mohol byť geografický pojem stavovsky, alebo národnostne špecifický.

    Čo sa týka odborného vs. laického auditória, nevidím v tých prejaoch veľký rozdiel. Póza je väčšinou štylizovaná na „ľudového rozprávača“ a autori chcú ani nie tak „osloviť“ ako „naladiť“ obecenstvo. Faľšujú históriu s espritom ba až zanietením a za dlhé roky už majú vybrúsené svoje komické formulky (o deklarantoch, ktorí nevedeli, čo sa udialo v Prahe 28. okt., o poslancoch snemu, ktorí nerozbíjali ČSR, len bránili Slovensko pred susedmi, o biskupovi, ktorý udal Žida z tých najlepších pohnútok, atď.). Martinská deklarácia hrá u nich asi tú úlohu ako výstrel z Aurory v býv. sovietskej historiografii…

  41. Martin 3. decembra 2008 / 15:24

    Morse, Maďar udatný…

    Kričí Morse:“Rata…“,
    „Utekajte, tata,“
    „Utekajte, mama,“
    „Nezostaňte sama…“

    Už tá krutá Slovač,
    už si kosy brúsi,
    vôkol nášho domu,
    potichu sa trúsi,

    potme vonku číhajú,
    tí slovenskí vrazi,
    meče k rane dvíhajú,
    jak zákerné plazy,

    nemám ja však strachu,
    odvážny som Maďar,
    včera v pote, v prachu,
    postavil som radar,

    no a Béla z Komáromu,
    dobrý je on kamarát,
    rakety od svojho domu,
    strelí,trafí akurát,

    dobrí sme my Maďari,
    a držíme spolu,
    ja Morse zo Slovenska,
    a Béla z Komáromu,

    už dnes sú nás zástupy,
    aj svet sa nás ľaká,
    len tá drzá Slovač,
    stále na nás kaká,

    a tak Morse udatný,
    do bitky sa vrhol,
    internet tu zaprdel,
    a hneď potom zdrhol…

    Martin Veršotepec
    Copyright 2008

  42. Jano.1 3. decembra 2008 / 20:05

    p.Morse,
    Trochu ma mrzí, že ste ma nepochopil.
    Snáď v historickej revue č.10/2008 nájdete ohľadne vzniku ČSR a určovania etnickej hranice dostatok odpovedí. Škoda len, že Slovensko prišlo o veľmi veľké územie kvôli českému uhliu, no ale nad rozliatým mliekom je škoda plakať.

  43. Sempat 3. decembra 2008 / 22:26

    Medzi Slovákmi a Maďarmi, ako ďalej, to je názov tejto diskusie. Tento vzťah možno chápať vďaka trianonskej mierovej zmluve dvomi spôsobmi: 1. ako vzťah rovného s rovným, Slováci a Maďari ako dva susedné národy vo dvoch susedných štátoch, 2. ako vzťah nadriadeného s podriadeným, Slováci ako národ a Maďari ako časť národa v jednom štáte.
    A v tomto je „zakopaný“ celý problém vzťahu týchto dvoch národov. V tom, že maďarský národ je rozdelený štátnou hranicou, pričom jeho časť nežije vo vlastnom štáte.
    Tento problém je riešiteľný niekoľkými spôsobmi:
    „českým“- vysídlenie maďarskej menšiny, tento spôsob je v dnešnom civilizovanom svete asi ťažko zrealizovateľný
    „lužickým“- postupná asimilácia maďarskej menšiny, tento spôsob je asi pri dnešnej „konštalácii hviezd“ najpravdepodobnejší
    „kosovským“- osamostanenie sa maďarskej menšiny , tento spôsob je zasa trochu „postavený na hlavu“
    „prirodzeným“- pripojenie maďarskej menšiny k vlastnému národu, tento spôsob je už podľa toho, ako som ho pomenoval, najprirodzenejší, ale v blízkej a ani asi vzdialenejšej dobe nerealizovateľný. I vzhľadom na čas a na postupnú asimiláciu, či už prirodzenú alebo neprirodzenú. Za to si však môžu Maďari aj sami, vďaka ich správaniu sa počas „posledného veku“ Uhorska k ostatným národom vo vtedajšom Uhorsku. Tiež nevykonaním historickej sebareflexie za túto dobu. Svoje zohrala i úloha porazeného v 1. svetovej vojne. A víťazi pri vytyčovaní hraníc nebrali do úvahy len etnické hranice medzi Slovákmi a Maďarmi. A tak vznikol problém…
    A ten sa vyrieši len tak, že Slováci a Maďari budú rovnoprávni susedia, čo pre Slovákov znamená zmieriť sa s prinavrátením územia obývaného maďarskou menšinou Maďarom a pre Maďarov vysporiadať sa so svojou históriu, svojimi susedmi a priznať si svoje chyby.
    Nič nie je nemenné, starý známy historický fakt a jediná istota. Z histórie na nás „hľadí“ veľa príkladov: So Sovietskym zväzom na večné časy a pod. A kde dnes sú…

  44. Anton Hrnko 3. decembra 2008 / 22:50

    Ja si myslím, že zabúdate na ten podstatný spôsob ďalšieho spolužitia a tým je zmierenie sa so skutočnosťou a snažiť sa žiť normálnym spôsobom, akým to bolo pred maďarizáciou posledných 800 rokov.Slováci nesiahajú Maďarom na ich národné bytie ani v Maďarsku a ani na Slovensku. Maďarska politika však nechce dať záruku, že roky 1867 až 1918 a 1938 – 1945 sa nezopakujú. Všetky problémy, ktoré akcelerujú vo vzťahoch Slovákov k Maďarom sú, že maďarská politika sa nezriekla starých slovných klišé a jej politika vo vzťahu k Slovensku je nepriehľadná. To je základný problém. Schengen odstránil mnohé prekážky a treba sa s ním naučiť žiť. Úvahy o tom, že Slováci sa majú vzdať nejakého územia svojho štátu sú úplne scestné a rovnako scestné sú aj úvahy o asimilácii.

  45. Martin 4. decembra 2008 / 13:02

    Pán Hrnko, scestné sú leda tak vaše úvahy o neasimilácii. Veď si to povedzme konečne na rovinu.Maďarská menšina na Slovensku sa môže zachovať IBA AK:

    1. sa budú sobášiť Maďari medzi sebou, pričom: počet ich detí bude minimálne 3 a viac, aby prírastok obyvateľstva vykryl straty v dôsledku havárií áut, emigrácie, resp. iných udalostí spôsobujúcich, že nie každý Maďar a Maďarka budú mať aj deti.

    Akýkoľvek iný model zachovania národnostnej menšiny (akejkoľvek) totiž predpokladá vyživovanie menšiny asimiláciou ostatných, v našom prípade asimiláciou väčšinového etnika.

    Toto má byť vaša vízia???To potom ďakujem bohu, že nemáte žiadny vplyv na dianie v tomto štáte…bez urážky…

  46. Martin 4. decembra 2008 / 13:08

    ad: Sempat

    Predpokladám, že sa rovnako stotožníte s názorom, že podmienkou súžitia oboch národov bude, že sa Maďari zmieria s tým, že prímestské oblasti Bratislavy nachádzajúce sa v Maďarsku, v ktorých dnes Slováci vo veľkom nakupujú nehnuteľnosti a časom sa stanú väčšinou budúp prinavrátené Slovákom.Toto je totiž dôsledok vašej „logiky“.

    Nabudúce menej tliachať a viacej myslieť…

  47. Anton Hrnko 4. decembra 2008 / 21:48

    Martin, Martin, odchádzate od veci a začínate tárať. Moja vízia je, zachovať Slovensko prosperujúce a pokojné. To je možné len tak, že si budeme dávať reálne ciele. A pri tých autonehodách hynú ľudia bez ohľadu na národnosť. Opakujem, ľudia.

  48. martin 7. decembra 2008 / 10:54

    Pán Hrnko, najprv si dovolím Vás upozorniť na niekoľko faktov:

    Predovšetkým na skutočnosť, že napríklad po komárňanskom stretnutí oboch premiérov, sa na TA3 vystriedalo viacero politológov, ktorí sa vyjadrovali k tejto téme.Zarážajúce bolo, že dokonca istý „politológ“ Laszlo Ollos otvorene povedal, že o rešpektovaní národnostných práv Maďarov na Slovensku nemôže byť ani reči, keďže „počet Maďarov sa znižuje“…Tento názor ma neprekvapil, preto, že by sa vôbec objavil. On sa objavil totiž už dávnejšie.Ale prekvapujúce bolo, že si ho začínajú osvojovať ľudia, od ktorých by sa dali čakať erudovanejšie postoje.

    Ja už som Vás na tento fakt upozornil v jednom svojom príspevku. Pre Maďarov „rešpektovanie“ alebo „nerešpektovanie“ práv je odvislé od toho, či sa počet Maďarov udržuje na rovnakom stave (alebo stúpa), alebo či klesá…

    Pán Hrnko, uveďte mi nejakú národnostnú menšinu v Európe, ktorej stav sa trvalo drží na rovnakej početnej hranici, alebo stúpa…Samozrejme za predpokladu, že nežije v pomeroch, ktoré sa fakticky rovnajú štátu v štáte. O tom je totiž územná autonómia. O štáte v štáte.

    Ak by pomery na Slovensku boli v tejto oblasti aspoň trochu NORMÁLNE, tak by tu z 500.000 Maďarov ktorí tu mali zostať po 1918 dnes bola nanajvýš polovica…

    O ono ich tu naozaj nie je viac, než tá polovica. ALE, oni ako národnostná menšina zároveň asimilovali dostatočný počet cigáňov, ktorí udržujú ich početný stav na zhruba tomto počte. Toto je podľa vás „normálny“, prosperitu a pokoj zaručujúci stav???

    Ako je možné, že v jednej krajine, jedna menšina asimiluje druhú???To vás nezaráža???

    Ako chcete mať pokojné a prosperujúce súžitie, keď pre MR posudzovanie kvality práv menšín závisí od toho, aký je ich počet?Vy si myslíte, že tu niekedy bude ten Váš vysnívaný pokoj, dokiaľ tu maďarská menšina bude mať také postavenie, aké má???Súčasný stav pán HRnko, je dosledkom konania ľudí práve s takým myslením, ako máte vy.

    Aby bol pokoj a prosperita, dala sa Maďarom kompletná školská sieť(a teraz sa ako IDIOTI čudujeme, že takmer nevedia po slovensky, veĎ načo by sa to aj učili, keď im to prakticky netreba od základných až po vysokú školu), ďalej sa dala Maďarom kompletná kultúrna autonómia, takže sa pýtam, čo príde ďalej???

    Čo ešte budeme ochotní im dať v mene „pokoja a prosperity“???

    K asimilácii: darmo to budete nazývať táraním.To, čo som Vám napísal je fakt. Jediným spôsobom, akým sa môže maďarská menšina revitalizovať z vlastných zdrojov, je realizovanie čisto maďarských partnerstiev s 3 a viac ďeťmi.Tu nejde len o autonehody, ide tu o emigráciu, o úmrtia v dôsledku chorôb, a neviem, čoho ešte všetkého…

    Pri existencii interetnických manželstiev by to totiž znamenalo, že akceptujete stav, kedy slovenský partner/-ka prijíma že jeho deti, sa stanú Maďarmi.Pre vás je to možno akceptovateľný stav, pre mňa nie. A preto tvrdím, že je potrebné vyvíjať neustály tlak na asimiláciu menšín, všetkých.

    Homogénny štát je vždy stabilnejší než štát heterogénny, to mi neupriete.A viete to tak dobre ako aj ja.

    Samozrejme, to neznamená, že sa má asimilácia robiť maďarským spôsobom (i keď Maďarom by taká lekcia možno padla k duhu), ale musí tu existovať tlak, taký, ako existuje všade inde.

    Aj vo Francúzsku chceli budovať „pokojný a prosperujúci život“ integráciou menšín.Ktovie, aký názor na to májú tie tisíce ľudí, ktorým tam v posledných 2 rokoch zhoreli automobily v Paríži po nepokojoch imigrantov.

  49. Anton Hrnko 7. decembra 2008 / 21:10

    Martin,
    nemôžeme brať ako bernú mincu Francúzsko alebo Holandsko, kde sa na pôvodné, kultúrne homogénne, avšak jazykovo rozdielne obyvateľstvo navrstvilo nové obyvateľstvo, kultúrne cudzorodé, ktoré nechce rešpektovať domáce prostredie. To, že naše spory s Maďarmi sú doteraz iba v politickej rovine, je dôsledok predovšetkým kultúrnej homogenity obyvateľstva. Slováci a Maďari na územiach, kde žijú, žijú spolu a nie vedľa seba ako napr. Srbi a Albánci v Kosove. Nie som naivný, aby som nevidel rôzne politické zámery opačnej strany, ale ich eliminácia nevedie stupňovaním napätia a vytváraním nevraživosti v miestach spolužitia. To, že tápame a často nezmyselne ustupujeme alebo prešľapujeme na mieste, je zapríčinené najmä tým, že nemáme jasne sformovanú národnostnú politiku doma. Teda to, ako chceme, aby vyzeralo naše spolužitie s občanmi Slovenskej republiky inej národnosti, ako je slovenská. Ak by sme mali toto vyriešené a občania napr. maďarskej národnosti by sa s tým stotožnili, mohla by nám byť politika Budapešti v tejto otázke ukradnutá. Ja viem, že sa nám to nikdy nepodarí komplexne, ale predsa, keď si vezmeme prvú republiku, tak značná časť maďarského obyvateľstva ČSR bola k štátu lojálna do poslednej chvíle. Dnes máme všetky predpoklady na to, aby sme lojalitu rozhodujúcej časti maďarského obyvateľstva na Slovensku získali. Treba len rozumnú politiku a nie hurá vlastenčenie, ktoré je podobné vernosti povestného Láda pri Hradci, ktorý „pořád ládoval“, hoci bitka bola už dávno prehraná. Samozrejme, táto cesta je ťažšia a náročnejšia, ale každá iná cesta vytvára väčšie riziká. Nechajme ľuďom nech sa sami rozhodnú, ale dajme im pevné rámce, v ktorých sa môžu pohybovať a kde ich budeme ako „iných“ tolerovať.

  50. otokar 18. decembra 2008 / 8:39

    **** Pán Hrnko, otázka ostala nezodpovedaná:
    „Viete mi uviesť neaký zdroj k maďarskej etnickej kultúre zo začiatku 19-teho storočia?“

    Pán Hrnko,
    píšete: ……
    Iná vec je však to, čo tvrdíte o maďarskej kultúre. Tá od raného stredoveku tu bola vždy prítomná rovnako ako slovenská vo všetkých svojich prejavoch. Jej nepoznanie ešte neznamená jej nejestvovanie. Rovnako od raného stredoveku je tu prítomné slovo Maďar (vyvinulo sa z kmeňového názvu Meder (Megyer), ktorý je zachovaný v desiatkach názvov obcí. Slováci však až do 19. storočia označovali etnických Maďarov termínom Uhor, ktorý mal dvojitý význam (aj Maďar, aj obyvateľ Uhorska).

    Viete mi uviesť neaký zdroj k maďarskej etnickej kultúre zo začiatku 19-teho storočia?

    A prečo dodnes nebola uvolnená z trezoru v Pešti zbierka ľudových piesní (etnických) Béla Bártoka – ktorého materinská reč bola slovenčina?

    By otokar on Okt 29, 2008
    #####
    1.) Vedel ste, maďarčina bola korešpondenčná a neskôr aj diplomatická reč v tureckom pašalíku?

    2.) Vedel palatín Turzo maďarsky, alebo mal pisára, ktorý mu písal korešpondenciu v maďarčine? (Báthoryová detto?)
    (Alžbeta Báthoryová a jej obete
    Pravda o čachtickej panej Jozef Kočiš)
    Latinčinu tam nahradila maďarčina vo všetkych jej funciách.

    3.) Naši jazykovedci sa dopátrali, že slovo „Maďar“, ako označenie fyzickej osoby, bolo známe Slovákom až koncom 18-teho storočia. Pritom Turzova korešpondencia v maďarčine je v 100 ročnom predstihu.
    (Turci korešpondovali aj s Viedňou v maďarčine + evidentná kolaborácia pašalíka proti Uhorsku a proti Viedni)
    Kde boli „Maďari“, ako osoby s materinskou rečou, dovtedy?

    4.) S tureckou a francúzskou pomocou bol Bočkaj korunovaný na „Maďarského kráľa“ a takto aj oslovovaný.
    V tom čase sa Turkami neobsadená časť Hungárie ešte stále nazívala (Horné+Dolné) Uhorsko patriace k Rakúsko-Uhorskej monarchii.
    Boli to teda dve Uhorská, jedno maďarské Uhorsko a jedno slovenské Uhorsko?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *