Medzi nami a Maďarmi. Ako ďalej?

V poslednej dobe sa opäť začala veľmi intenzívne premieľať maďarská otázka na Slovensku a slovensko-maďarské vzťahy. Odhliadnuc od niektorých nie príliš „vydarených“ vyjadrení notorických „expertov“ na slovensko-maďarské vzťahy na slovenskej strane, muziku tvrdí najmä novozvolený predseda SMK P. Csály. Svoje vnútrostranícke problémy spojené s poklesom popularity strany, totálnou stratou dôvery SMK v radoch slovenských voličov, ktorú sa vo vzťahu k SMK podarilo v určitej miere získať predchádzajúcemu predsedovi SMK B. Bugárovi, sa snaží riešiť prehĺbením radikalizácie strany a najmä vytváraním pocitu ohrozenia v radoch príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku zo strany väčšinovej populácie. Toto maľovanie čerta na stenu nemožno prehliadať a ani ho bagatelizovať. Jednoducho slovenská politika bude musieť vziať na vedomie, že odchodom B. Bugára z vedenia sa bude SMK pod Csákyho komandom radikalizovať, lebo na rozdiel od konzistentnej, umierneno-nacionalistickej politiky predchádzajúcej špičky SMK bezkoncepčný nový predseda s našepkávačom M. Durayom bude tvrdiť nôtu na nebezpečnom javisku krajného nacionalizmu.

Slovenská politika si bude musieť všímať omnoho intenzívnejšie činy a politickú ideológiu SMK, aby správne vedela reagovať a najmä vysvetľovať niektoré tendencie ako domácej, tak aj svetovej verejnosti. Treba správne dešifrovať, čo sa myslí a čo sleduje konkrétnymi politickými vyhláseniami a krokmi v konečnom dôsledku. V žiadnom prípade nám nepomôžu silné reči, v ktorých sa často zamieňa kritika niektorých prejavov maďarskej politiky s paušálnymi útokmi na Maďarov ako takých, zhadzovanie ich národného cítenia a národných symbolov. Už baťko Mináč svojho času povedal, že kopanie do národných symbolov je ako kopanie do prirodzeného. A rovnako aj bolí. Národnosť pri tom vôbec nie je určujúca.

Tadiaľto cesta určite nevedie a žiaden úspech nám na takejto ceste ani nehrozí! Skôr naopak. Európa má dosť rôznych národných treníc, nepotrebuje žiadne nové ohnisko sporov a v prípade, žeby sa neprimerane vyostrili vzťahy medzi nami a Maďarmi, za zodpovedného by bol označený ten, komu zostane v rukách Čierny Peter pôvodcu. Treba jasne a bez obalu povedať všetkým, že štvavé reči sa omnoho ľahšie dokazujú ako štvavé skutky. Preto by si všetci slovenskí politici – ak majú čo len elementárnu zodpovednosť voči slovenskému národu – mali uvedomiť, čo hovoria, kde hovoria a ako hovoria o tak citlivej otázke, akou je vzťah medzi dvoma národmi na úrovni štátov a vzťah k národnosti vo vnútri štátu.

Ak by sme sa pozreli na spolužitie Slovákov a Maďarov bez ideologických okuliarov, tak musíme konštatovať, že v tomto spolužití vlastne nieto materiálnych príčin na vznik iných ako bežných konfliktov, ktoré sú normálne vo vzťahoch medzi dvoma odlišnými živými entitami. Ak by sme chceli skúmať pokrvnú príbuznosť, zistili by sme, že za posledných 1100 rokov spolužitia v rámci jedného geopolitického priestoru tvoríme vlastne geneticky a rasovo jedno spoločenstvo, v ktorom sú rovnako zastúpené všetky vlny osídlenia a nájazdov na toto územie v minulosti. Niet takého ostrova na území Slovenska alebo Maďarska, na ktorom by sa dal extrahovať Maďar nemajúci slovenských predkov a vice versa. Rovnako neexistujú žiadne výrazné kultúrne odlišnosti (náboženstvo, folklór, zvyky, nátura….), ktoré by mohli vytvárať potenciálny zdroj napätia. Dokonca musíme priznať, že medzi Slovákmi a Maďarmi neexistuje ani ekonomická konkurencia. Dolniaky a Horniaky sa vždy v minulosti ekonomicky dopĺňali a rovnako sa dopĺňajú aj dnes.

Ak môžeme dnes konštatovať, že na zmiešaných územiach ľudia žijú pokojne, tak to je najmä dôsledkom kultúrnej totožnosti, ktorá nevytvára konflikty známe napr. z Balkánu, a taktiež neexistencie konkurencie v ekonomickej sfére na národnostnej báze, ktorá napr. vytvárala konflikty medzi Čechmi a Nemcami v českom pohraničí v medzivojnovom období. Ale nesmieme si nechať vnútiť tézu, že pokojné spolužitie Slovákov a Maďarov na zmiešaných územiach rušia Slováci zo severu, ktorú propaguje vedenie SMK a po nich to opakujú aj niektoré nezorientované slovenské masmédia. Táto téza je hlboko nepravdivá. Spolužitie medzi Slovákmi a Maďarmi je bezkonfliktové na celom území Slovenska. Počul hádam niekto o tom, žeby v Žiline, v Tatrách alebo hocikde inde na Slovensku mal niekto niekedy problémy len preto, že je Maďar? Nemám takú vedomosť a ako rodený Žilinčan viem, že každú sobotu boli na trhu Maďari netrpezlivo očakávaní, pretože prinášali čerstvú a kvalitnú zeleninu. To, že to dnes už nie je celkom tak, nezapríčinili „neznášanliví“ Slováci, ale supermarkety, ktoré ich konkurenčne vytlačili. Solventnejším Žilinčanom dodnes prekáža, že už Maďari z Dolniakov na trh do Žiliny nechodia tak intenzívne ako v minulosti.

Čertovo kopýtko v tvrdení, že Slováci a Maďari na zmiešaných územiach nemajú problémy a že ich pokojné spolužitie narúšajú Slováci zo severu, sa dá pri pozornej analýze krokov SMK ľahko dešifrovať. Veď je to také ľahké, veď sa to tu ponúka ako  kaviár na zlatom podnose: Stačí len odpojiť územia zmiešané od čisto slovenských a je po probléme. Už tu žiadne problémy v spolužití nebudú. Asi takýmto smerom putujú myšlienky ideológov SMK, keď propagujú túto tézu. Ale problém v tom nie je. Spolužitie Maďarov a Slovákov je bezkonfliktné na celom území Slovenska. To, čo je však imanentné každému Slovákovi, je hlboká nedôvera v ciele a smerovanie maďarskej politiky ako na štátnej úrovni v Maďarsku, tak ich menšinovej podoby vo vnútri slovenského štátu. Slováci nemajú žiadnu istotu, že sa maďarská politika od dôb Uhorska a admirála Horthyho vo vzťahu k ním zmenila. To je náš kľúčový problém, nie spolužitie na individuálnej báze.

Nepoviem nič neznáme, keď skonštatujem, že väčšina Slovákov nechápe a ani nemôže chápať maďarskú politiku voči Slovensku, a preto jej principiálne nedôveruje. Na jednej strane si všetci rozumní ľudia na oboch stranách Dunaja uvedomujú, že cesta konfliktu nie je výhodná pre budúcnosť nášho regiónu ani pre jednu stranu. Ba vytvorením schengenskej hranice sa medzi Slovenskom a Maďarskom ohľadom priepustnosti hranice etabloval stav, ktorý tu bol pred rokom 1918. Jedinou výnimkou je, že na rozdiel od tých časov dnes na území Slovenska je politická moc v rukách všetkých občanov, a nielen v rukách privilegovanej, úzkej vrstvy maďarských džentríkov. Už nikto nikomu nebráni, aby sa presúval, kam chce, aby žil, kde chce, a aby si slobodne mohol vybrať krajinu svojho srdca. A aj keď sa pozrieme sine ira et studio na reálnu možnosť užívať menšinové práva v Slovenskej republike, musíme konštatovať, že okrem bežných politických „polievočiek“ neexistuje taká oblasť, ktorá by mala vyvolávať nespokojnosť príslušníkov maďarskej menšiny u nás. Napriek tomu sú Slováci viac-menej sústavne atakovaní ako zo strany politikov maďarskej menšiny doma, tak aj zo strany reprezentantov maďarskej vlády z údajného nerešpektovania menšinových práv Maďarov. K tomu ešte pristupuje aj neochota kritického pohľadu širokých vrstiev maďarskej spoločnosti, najmä však maďarských politických reprezentantov na vlastnú minulosť a snaha kriticky sa vyrovnať s dávnejšou i nedávnou spoločnou históriou. Niektoré pokusy zo slovenskej strany urobiť to – napr. pokus vytvoriť roku 1990 spoločnú medziparlamntnú komisiu historikov alebo známa ponuka predsedu SNR P. Hrušovského na zbavenie sa historických stereotypov – boli z druhej strany prijaté s chladným odmietnutím.

Prečo je tomu tak, si môže každý len domyslieť. Ako to vplýva na bežného slovenského občana slovenskej národnosti, netreba špeciálne vysvetľovať. Maďarskí predstavitelia na tejto i na druhej strane Dunaja nie sú ochotní vcítiť sa do chápania minulosti a súčasnosti vzájomných vzťahov bežným Slovákom. Práve naopak. Často nezmyselným obhajovaním neobhájiteľného (spomeňme si na obhajobu národnostného zákona z r. 1868 bývalým ministrom zahraničných vecí G. Jeszenszkým; na sústavne vyvolávanie ducha Trianonu; na obhajobu Horthyho režimu a jeho politiky voči Slovensku atď.) vyvolávajú oprávnenú otázku, kam vlastne smeruje maďarská politika? Zriekla sa svojich zámerov voči Slovensku z minulosti? Chápe vôbec Slovákov ako partnerov, alebo ich naďalej povýšenecky prezerá ako za posledných cca. 200 rokov? Majú sa jej báť alebo ju majú ignorovať?

Veľa otázok, ale málo odpovedí. Tak by sme mohli charakterizovať maďarskú politiku voči Slovensku. Ale aká je vlastne slovenská politika voči Maďarsku, resp. maďarskej menšine na Slovensku? Tu treba otvorene konštatovať, že na rozdiel od maďarskej koncepcii voči nám, ktorú tušíme, ale len ťažko ju vieme identifikovať, Slovensko na tomto poli trpí úplným nedostatkom akejkoľvek koncepcie. Slovensko nemá ucelenú koncepciu národnostnej politiky, ktorú by rešpektovali všetky slovenské politické strany a ktorá by sa na štátnej úrovni aj presadzovala. V žiadnom normálnom štáte sa nemôže stať, žeby sa čelní politici v snahe presadiť svoje parciálne ciele v súperení s konkurenčným politickým zoskupením spájali s uzavretou nacionalistickou stranou etnickej menšiny proti svojím oponentom a vyšli jej až tak v ústrety, že narúšajú balans v štáte medzi právami a povinnosťami časti obyvateľstva a celku. Toto sa však na Slovensku v dávnej i nedávnej minulosti stalo nejedenkrát.

Avšak pri neexistencii politických limitov vo vzťahu k štátu, čo je na Slovensku chronickou pandémiou a v rámci Vyšehradskej štvorky úplnou raritou, to však možné je. Slováci, ak chcú prežiť ako úspešný štátotvorný národ, musia konečne opustiť svoj macošský vzťah k inštitúcii svojho vlastného štátu. Musia už konečne stanoviť ciele, ktoré chceme ako štátny národ dosiahnuť, a limity nášho konania, ktoré by sme vo vzťahu k sebe a svojmu národu nemali prekročiť. Do tohto obzoru nepochybne patrí aj štátna národnostná politika.

Štátna národnostná politika sa musí zbaviť všetkého romantizmu a všetkých nereálnych cieľov. Ak chcú byť Slováci úspešní ako štátotvorný národ, musia si predovšetkým osvojiť tézu, že ich úspech musí byť úspechom všetkých občanov Slovenska. Spokojný občan je predpokladom úspechu akéhokoľvek štátu. V konečnom dôsledku štát je tu na to, aby reguloval vzťahy medzi občanmi vo vnútri a chránil ich navonok. Práve z týchto príčin musíme vziať na vedomie, že cca. 15 % občanov Slovenska sa hlási k inej ako slovenskej národnosti. Slováci nemajú politickú silu a ani silu kultúrnej príťažlivosti, aby týchto občanov asimilovali. Pritom treba povedať, že takýto cieľ si slovenské politické elity ani nikdy v minulosti nedali (ak odhliadneme od politiky reslovakizácie po druhej svetovej vojne, ktorá však nevznikla na domácej slovenskej pôde a bola na Slovensko introdukovaná). Preto slovenská politika musí v dlhodobých horizontoch počítať s prítomnosťou príslušníkov menšín na slovenskom území a zabezpečiť im taký rozvoj, aby sa na území nimi obývanom cítili ako doma. To by mal byť princíp, na ktorom by sa mala vytvoriť koncepcia štátnej menšinovej politiky!

Avšak občiansky princíp je založený na vyvážeností práv a povinnosti. Musí sa preto spätne od príslušníkov menšín vyžadovať politická integrácia do ústroja štátu. Nie národnostná separácia, nie getoizácia alebo izolácia v národnostných enklávach (ktoré v skutočnosti na Slovensku neexistujú), ale politická integrácia do štátu by mali byť celospoločenskými cieľmi občanov Slovenska. Práva príslušníkov národnostných menšín nesmú pôsobiť proti celistvosti štátu. To je ten flexný bod, ktorý musí byť rozhodujúci pre štátnu menšinovú politiku. Nemôže existovať stav, ktorého sme často na Slovensku svedkami, že niektorí menšinoví politici požadujú len práva, a nevyvažujú ich rovnakou horlivosťou na strane plnení si občianskych povinností. Ba dokonca ani nie sú ochotní odkryť politické karty, s ktorými hrajú. A keď im náhodou niektorá vypadne z ruky (P. Csáky), vehementne tvrdia, že im nepatrí. Tadiaľto cesta k spokojnosti prevažnej väčšiny občanov Slovenska nevedie.

Slovensko za posledných 15 rokov dokázalo, že má všetky predpoklady existovať ako samostatný štát. Najmä ekonomické úspechy môžu niekomu zaslepiť oči a vytvárať dojem, že všetko na Slovensku je v poriadku. S takýmto posudkom sa nedá súhlasiť. Stále sú ešte sféry, v ktorých máme čo doháňať, aby sme obstáli v konkurencii s okolitými štátmi, ktorú treba chápať ako permanentnú. Jednou sférou, ktorá nám doposiaľ chýba, je všeobecná a reálna štátna menšinová politika. Táto politika musí stanoviť prístup štátu k príslušníkom národnostných menšín a zároveň aj podmienky realizácie ich práv a povinnosti. Bez takto stanovených kritérií nemôžeme byť v dlhodobej perspektíve úspešní, lebo pri každej krízovej situácii, ktoré sa budú systematicky vyskytovať už zo samej prirodzenosti veci, budeme tápať ako dnes v úplne banálnej veci, akou sú učebnice vlastivedy.

61 Responses

  1. Anton Hrnko Anton Hrnko 21. decembra 2008 / 22:06

    Otokar, nie som odborník na maďarskú ľudovú kultúru, takže nebudem sypať z ruky tituly, ktoré určite existujú. Viem len jedno, že prvým uceleným maďarským textom bola tzv. Pohrebná reč (Halotti beszéd)z prvej polovice 13. storočia. Keď existovala reč, museli existovať aj jej nositelia, nemyslíte? Keby sme išli na slovenskú stranu, tak prvými ucelenými slovenskými písomnými textami sú spišské kázne zo 14. storočia.

  2. Avatar Jano.1 22. decembra 2008 / 19:38

    p. Hrnko,
    vždy sa spomína 7+3 kmeňov.Sikuli v tom nie su zarátani, ale o nich sa vie, že mali písmo. Z ich radov bolo aj niekoľko uhorských kráľov. Nemýlime si ich s maďarmi?

  3. Anton Hrnko Anton Hrnko 22. decembra 2008 / 21:26

    Nie. Do oblasti stredného Dunaja na konci 9. storočia prišlo skutočne 7 uhrofínskych kmeňov (Meder, Gyarmat, Jenö, Kürt, Tarjan, Keszi, Nyék) a tri kabarské kmene (turkitský národ). Sikuli, Polovci, Kumáni atď. prišli až v neskorších storočiach. Aj u uhrofínskych kmeňov bola vládnuca vrstva turkitská.

  4. Avatar otokar 23. decembra 2008 / 11:50

    Pán Hrnko,
    ani ja sa vonkoncom nepasujem za znalca maďarskej ľudovej kultúry, to prenechávam iným odborníkom.
    Ale keď Hongrois Franz Liszt, ktorý nehovoril po maďarsky, napíše , že hudobná kultúra Maďarov, Bohémcov je kultúrou cigáňov
    a že Maďari nemajú vlastnú etnickú kultúru, tak nemám dôvod ani chvíľu o tom pochybovať.

    http://romove.radio.cz/cz/clanek/18277

    Jedním z nejslavnějších hudebníků v té době byl János Bihári (1764-1827) z pozsonské župy (Bratislava).
    Jeho orchestr byl zván na významné veřejné i soukromé oslavy po celé zemi, často i ve Vídni.
    V roce 1814 hrál na vídeňském kongresu pro shromáždění monarchů a diplomatů.
    !!! Bihári a jeho následovníci dali vzniknout stylu verbunkos, který se stal součástí maďarské hudební tradice. !!!
    Mezi Biháriovy obdivovatele patřil i skladatel Ferenz Liszt, který o něm psal v práci s názvem Des Bohémiens et leur musique en Hongrie
    – Bohémové a jejich hudba v Uhrách (1859).
    Tvrdil o něm, že dovedl romskou hudbu k vrcholu.
    Sám Liszt ve svých Uherských rapsodiích napodoboval manýrismus romských kapel.
    !!! Liszt ve své práci zmiňuje, že maďarští Romové jsou ochránci a reprezentanty národní hudby !!!

    »Des Bohémiens et de leur musique en Hongrie« (Par. 1859, neue Ausg. 1881; deutsch von Cornelius, Pest 1861);
    Pritom si dovolím upozorniť, že tie ďalšie vydania boli falzifikované, ako uvádza odbornák na F.Liszta pán M.Demko.

    Pán Hrnko, keď až „takto myslíte“, viete mi niečo uviesť aj k nositeľom existujúcej reči “latinskej” v Uhorsku?
    Akú mali etnickú kultúru nositelia “latinskej reči”?

    Som prekvapený, že Vy “historik” si nepreverujete stav veci a hlavne podsúvaných od Maďarov!

    Sú dva výklady tohoto „skvostu“ – Pohrebná reč (Halotti beszéd),
    jeden realistický a jeden sofistikovaný-maďarský – maďarský špeciál pre tých prostoduchejších.?

    http://www.taksony.tisz.sk/sk/matuskovo-historia-dediny.htm
    „“ …. Archívne nálezy ukázali, že jedným zo skorých dokumentov o cirkevnej
    a zároveň aj maďarskej kultúrnej histórii je prvá písomná súvislá jazyková pamiatka
    Pohrebná kázeň a modlitba (Halotti beszéd és Könyörgés), ktorá sa spája s obcou.
    Kódex, v ktorom sa nachádza táto jazyková pamiatka,
    objavili v roku 1770 v archíve bratislavskej kapituly jezuitský roľník Juraj Pray.
    Ako miesto používania omšovej knihy sa spomínajú Diakovce a Matúškovo.
    O používaní knihy v Matúškove svedčí záznam v kalendári kódexu Consecrata est haec ecclezia de Taxen.

    !!! Zápis bádatelia vykladajú dvojako. !!!

    Podľa prvého výkladu sa vzťahuje na rok keď došlo k vysväteniu omšovej knihy v matúškovskom kostole,
    !!! podľa druhého výkladu sa informácia o vysvätení nevzťahuje na omšovú knihu, ale na vysvätenie matúškovského kostola!!!. …

    „“ Pre nás, čo sme pri zdravom rozume a triezvy, sa predmetný rok 1195 vzťahuje na druhý výklad, teda vysvätenie kostola!

    K tomu odporúčam aj toto:
    E. Tarabčáková http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/11-3-9.htm Alexander Petrovič alias Sándor Petöfi .

    Je zaujímavé, že aj zatiaľ prvé známe dielo napísané v maďarčine ”Hallotti beszéd”, podľa výskumu maďarských vedcov, tiež napísal Slovák.

    Je zrejmé, že ten dvojaký výklad bádateľov má dvoch konkrétnych adresátov
    a tú prvú verziu preparovali „maďarskí politici“ špeciálne pre „Slovákov hovoriacich po maďarsky“.

    so želaním čťastných a veselých
    otokar

  5. Avatar peter 27. decembra 2008 / 20:09

    1708
    Dictionarium Ungarico-Latino-Germanicum
    Hungaro – Latino – Deutsch

    Magyar = Ungarus, Hungarus, Hunnus, Panno, Pannonius = Die Ungar, Hunn, Pannonier
    (Uhor , Hún , Panónec)
    Magyarország = Hungaria, Ungaria, Pannonia = Ungarn, Pannonien
    Magyarországi = Hungaricus, Ungaricus, Pannonicus = Ungarisch, Pannonisch
    Magyarsag = Ungarismus, Item, Gens Ungarica = Die Ungarische Nation

    Tót = Sclavus, Dalmata, Illyricus = Ein Sclavonier, Dalmatier, Illyrier
    Totország = Dalmatia, Sclavónia, Illyrica = Dalmatien, Sclavónien, Illyrien
    Totorszagi = Dalmaticus, a. Sclavonicus, a. Illyricus = Dalmatisch, Sclavonisch, Illyrisch

    Czeh = Bohemus = Ein Böheim
    Czehországh = Bohemia = Böhmen

    keď tam nieto ani zmenky o Slovákoch, ani stopy.
    tak potom priradenia Panonnier, Ungar by mali byť vhodné pre Slovákov – ako obyvateľ Uhorska a Panónie.
    Taktiež neviem, kam zaradiť oblasť Húnniu – ako i jej obyvateľov Húnov z tohoto slovníka.

    PF2009

  6. Avatar peter 27. decembra 2008 / 20:21

    Pán Hrnko,
    domnievam sa, že i tu môže byť zakliata časť histórie o Maďaroch – ich génoch a ich jazyku, ako „jedinom vedeckom dôkaze ich existencie“:

    Die Ungarische Sprache, sowohl, in Wörten und in der Ausprache, als auch in der Abänderung und Belegungen derselben, mit den Ebräischen so genau übereinstimmet.
    Dieses hat besonderes Franciscus Foris Otrokocsi in seinem Buch „Origines Hungariae“,Prt.I.cap.VII.p.281 u.f. mit vieler Mühe und Zeit auf seine sehr gelehrte und gründliche Art dargetan und mit vielen Beyspielen erwiesen.

    Maďarčina je totiž výslovnosťou, mnohými slovami, skloňovaním a časovaním totožná s hebrejčinou.
    Toto preukázal obzlášť pán Franciscus Foris Otrokocsi vo svojej latinsky pásanej knihe
    „Origines Hungariae“,časť.I.kap.VII.s.281, ktorý vynaložil veľkú námahou a veľa času na dôkladný spôsob preukázania s mnohými príkladmi.

    Na základe uvedeného by sa mohla vyjasniť i záhada „znovuobnovovateľa maďarskej reči Kazynciho“ – čo za zázrak s tou maďarčinou to stváral – asi ju „odhebrejčiňoval“,
    pretože ako novouzákonený úradný jazyk v pôvodnom balení prostému ľudu s genetickým antisemitizmom (Rita Klímová) zjavne nevoňala.
    Takto ochutená polievka bola pre Slovákov evidentne nejedlá.

  7. Avatar jur 3. februára 2009 / 8:53

    peter, otokar – čo tým chceli autori povedať?!

  8. Avatar Martin 3. februára 2009 / 17:35

    Toto si zaslúži tu byť:

    Rumuni územnú autonómiu Maďarom nikdy nedajú

    BUDAPEŠŤ. Maďarská menšina v Rumunsku nikdy nebude mať územnú autonómiu. V utorok to na návšteve v Budapešti vyhlásil rumunský prezident Traian Basescu.

    „Nikdy,“ odpovedal na spoločnej tlačovke s maďarským prezidentom Lászlóm Sólyomom na otázku, kedy Maďarom priznajú autonómiu. „Kým bude Rumunsko jednotným a suverénnym štátom, nikdy nebude územná autonómia. Rumunsko nikdy neuzná kolektívne práva národnostných menšín,“ povedal rumunský prezident.

    Na druhej strane, Rumunsko bude „vždy uznávať individuálne práva príslušníkov menšín vo veciach ako vyučovanie v materinskom jazyku, kultúra alebo zastúpenie v parlamente“, povedal v Budapešti Basescu.

    Maďarský prezident Sólyom potvrdil, že Budapešť podporuje vytvorenie autonómie v rumunskej Transylvánii, ale „výlučne v súlade s ústavou“.

    Podľa predsedu Maďarského demokratického zväzu v Rumunsku Bélu Markóa bol odmietavý postoj rumunského prezidenta k maďarskej autonómii aj doteraz dostatočne známy, no vyjadrenie, ktoré zaznelo v Budapešti, bolo „oveľa ostrejšie a menej diplomatické ako doteraz.“

    Toto je pre teba, Morse…

  9. Avatar peter 10. februára 2009 / 22:02

    By jur on Feb 3, 2009
    Prečítaj si poslednú Kultúru 0902 Domáci a hostia – stať o prieskume v Pešti.
    Snažím sa poukázať, ako sa cez sofistkovaný preklad Hungarus spolu s politikou definovanou absenciou slova Uhor,Uhorsko v maďarčine stal z domáceho hosť a z hosťa „pán domáci“.

    Samozrejme za výdatnej pomoci dosadených agentov kolonizátorov typu Bernolák, Kollár, Komenský …

  10. Avatar peter 13. februára 2009 / 21:27

    Hungária a Hungarus
    Pán Hrnko, viete uviesť dokument, kde bsa uvádza Hungarus v období s pred založenia Hungárie?

    K designu – je málo kontrastný ohľadom línií,orámovaní – poprosím zvýrazniť, použiť tmavšie farby.
    %Dakujem

  11. Avatar Miro 17. septembra 2009 / 0:17

    Nechapem, co maju „NIEKTORI“ Madari problem s autonomiou. Ako priklad uvediem vec, ze byvala CSSR vymenila s Polskom cast severu Slovenska (presnejsie cast Oravy) za uzemie, kde su ostravske bane. To sa mam teraz urazat na Cechov alebo na Poliakov, za to ze ziju na uzemi Slovenska a ziadat autonomiu a kreslit staru mapu Slovenska tak ako to robia urcite individua v Madarsku?
    Slovensko ma hranice ake ma a mam vela kamaratov Poliakov a nemam preco sa urazat ani na Cechov. Zime v pokoji a v mieri. Su ine problemy ako handrkovanie sa o nieco, co sa uz nevrati.
    Je to len ciste o prihrievani si politickej polievky. Myslim si, ze kazdy rozumny Slovak a aj Madar sa v dnesnej dobe radsej bude zaoberat otazkou krizy, prezitia, nestratenia zamestnania a podobnych existencnych problemov ako rieseniu zabo-mysich problemov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *