Ny webovej stránke http://www.moraviamagna.cz/rodokmeny/r_1mojm.htm uvádzajú autori, ktorí sú bojovne naladení proti „pražským“ historikom a značne ignorujúci slovenských historikov, rodokmeň vládnuceho veľkomoravského rodu Mojmírovcov:
Popri známych veľkomoravských panovníkov uvádzajú aj niekoľkých fiktívnych členov mojmírovskej dynastie (na obrázku čierno), špekulujú o možnom príbuzenstve Pribinu s Mojmírovcami, ale najdôležitejšou časťou ich konštrukcie je pokus predložiť hypotézu o moravskom pôvode českého kniežaťa Bořivoja, prvého známeho predstaviteľa Přemyslovskej dynastie v Čechách (červeno). Dokonca sa ho snažia predstaviť ako syna kniežaťa Rastislava, ktorého pokladajú za onoho mýtického Přemysla Oráča v zmysle biblickom ako rozsievača viery.
Podľa overených prameňov Rastislav (a tu treba zdôrazniť, že vo všetkých historických prameňoch sa jeho meno uvádza v typickej stredoslovenskej forme Rastislav, Rastic, nie v českej alebo západo – východoslovenskej forme Rostislav) vládol na Veľkej Morave v rokoch 846 – 870. Podľa autorov rodokmeňa knieža Bořivoj vládol v Čechách v rokoch 875 – 888 ako Svätoplukov miestodržiteľ. Podľa Kristiánovej legendy zomrel Bořivoj ako 40 ročný, predtým však ho pokrstil na Svätoplukovom dvore arcibiskup Metód, keď ho kresťanskí Moravania nechceli prijať medzi seba k stolu ako rovnocenného a usadili ho ako pohana na zem pred stoly, kde obyčajne sedávali psy.
Podľa doterajších znalostí o kresťanstve na Veľkej Morave možno – podľa môjho názoru – takmer na sto percent vylúčiť, žeby mohol byť Bořivoj potomkom kniežaťa Rastislava. V čase nástupu Rastislava na trón bola totiž Veľká Morava v zásade kresťanskou krajinou. Knieža Rastislav bol kresťanským panovníkom a treba povedať, že kresťanstvo aj dosť horlivo presadzoval. Jeho pozvanie byzantskej misie Konštantína a Metóda nebol akt evanjelizácie, ale politický akt s cieľom vymaniť sa v cirkevných otázkach spod príliš tesného zovretia bavorským klérom. Šírenie kresťanstva ako dnes šírenie „ľudských práv a demokracie“ malo aj vtedy svoju politickú stránku a získanie cirkevnej nezávislosti (biskupstvo, arcibiskupstvo) bolo nevyhnutným predpokladom politickej nezávislosti.
Keď budeme veriť Kristiánovi, tak sa Bořivoj narodil niekedy okolo roku 848. V čase príchodu byzantskej misie mohol mať 5 – 6 rokov. Je absolútne nemysliteľné, aby kresťanský panovník, ktorý horlivo šíril kresťanskú vieru a obracal sa na Rím i Carihrad, aby mu poslali „vzdelaných mužov“, ktorí by medzi jeho ľudom šírili vieru v domácom jazyku, si nenechal pokrstiť svoje dieťa. Veď jednou zo základných povinnosti kresťana (a platí to aj dnes) je aktívne šírenie kresťanskej vierouky. V danej dobe bolo okrem toho kresťanstvo aj pomerne agresívne k neveriacim a príslušníkom iných náboženstiev, o čom svedčí aj príhoda, keď pohanské knieža nepustili medzi seba k stolu. Je absurdné sa domnievať, žeby knieža Rastislav – ak bol ženatý – mal manželku pohanku, a rovnako nezmyselným je myslieť si, žeby si svoje deti nepokrstil. Preto si myslím, že pri svojej horlivosti a presadzovaní svojho videnia českých dejín z pozície „moravocentrizmu“ sú autori stránok moraviamagna.cz úplne vedľa. Rovnako sú vedľa, keď sa snažia v inej stati obrať slovenský Devín o jeho spätosť s veľkomoravskou Dowinou a kladú túto pevnosť Rastislava na južnú Moravu.
Lenže autenticita Kristiána je pochybná. Niektorí českí historici ho síce kladú do 10. st., ale iní ho považujú za neskoršie falzum z 12. resp. až zo 14. storočia…Tým sa asi argumentovať nedá. Ale jednoznačné je, že kresťanský Rastislav nemohol mať syna pohana.
O týchto pochybnostiach samozrejme viem. Lenže je tu jeden prvok, ktorý je skôr za autenticitu Kristiana. Cosmas evidentne v niektorých svojich tvrdeniach naň nadväzuje. Nuž a zaujímavý je aj jeho v podstate pravdivý popis misie solúnskych bratov.
Pán Hrnko a čo tá spojnica medzi Rastislavom a Gorazdom???
Gorazd sa mal údajne narodiť niekde pri Nitre (podľa rekonštrukcie názvu Gorazdovo) alebo Galante, resp. v Panónii (Pribinovo, resp. Koceľovo kniežatstvo)…
Rastislav mal pravdepodobne stredoslovenský pôvod.Nebolo to ťažisko VM predsa len niekde inde než pri Mikulčiciach alebo Starom Měste???
To je len domnienka, podľa môjho názoru nesprávna, ale tak ako sa to nedá potvrdiť, nedá sa to ani vyvrátiť. Gorazd bol určite urodzeného pôvodu; pravdepodobne však nie priamo z kniežacieho rodu, hoci sa to vylúčiť nedá. Určite z kniežacieho rodu bol iný kňaz – Slavomír. Čo sa týka centra, resp. ťažiska, to je trošku zložitejšie. Vtedajší panovníci aj s dvorom a vojenskou družinou vandrovali, to znamená, že každé väčšie kniežacie hradisko bolo centrom, keď na ňom knieža i s dvorom prebýval. Na jednom mieste nemohli byť dlho z ekonomických dôvodov – vyjedli by ho.
Tomu rozumiem, pán Hrnko.Ale aj tak muselo existovať nejaké centrum, kde sídlilo povedzme duchovenstvo, kde sa učili Metodovi žiaci.
Určite bola v Rastislavovom kráľovstve nejaká oblasť, ktorá bola hospodársky najproduktívnejšia, kde bolo najviac ľudí, ktorá mala blízko k rudným zdrojom, resp. ležala blízko kľúčových obchodných ciest.
Takúto oblasť podľa mňa je možné označiť, ako kľúčový región, ako strategický región, ako ťažisko. Predsa v každom viac-menej uzavretom systéme (a takým štát je) dôjde nevyhnutne k tomu, že určitá oblasť sa stane nosnou.
Myslím si, že týmto podmienkam podstatne viac vyhovuje oblasť bývalého Nitrianska než oblasť Moravského kniežatstva.
Čo si o tom myslíte vy?
Áno, takých centier bolo viacero. Za najdôležitejšie možno pokladať región Mikulčice – Uherské Hradište, Bratislava – Devín a okolie Nitry. Tieto územia sú dokázateľne najhustejšie osídlené a i stavebná štruktúra tamojších obydlí a cirkevných stavieb svedčí o koncentrácii politickej, duchovnej a ekonomickej moci. Najväčšia koncentrácia kamenných cirkevných stavieb bola však v Mikulčiciach.
„Keď budeme veriť Kristiánovi, tak sa Bořivoj narodil niekedy okolo roku 848. V čase príchodu byzantskej misie mohol mať 5 – 6 rokov.“ KOLKO ??? „Je absolútne nemysliteľné, aby kresťanský panovník, ktorý horlivo šíril kresťanskú vieru a obracal sa na Rím i Carihrad, aby mu poslali “vzdelaných mužov”, ktorí by medzi jeho ľudom šírili vieru v domácom jazyku, si nenechal pokrstiť svoje dieťa.“ O kde je napisane, ze vtedy sa krstili deti ako dnes? Co ked sa krstilo az v dospelosti?
Tak vie historik ratat, alebo nevie.V pozicii mrtveho chrobaka sa to nenauci.Pokror tu vsak je evidentny.Domacim jazykom bola nooo ! S… . Doplni historik.Dal by ho krsti nezrozumitelnou LATINIKOU ked ju odmietal alebo si pockal na S…? Doplni historik.
Najväčšia koncentrácia kamenných cirkevných stavieb nebola v Mikulčiciach, bola na Znojemsku (třílodní a pětilodní baziliky raněkřesťanské architektury délky kolem 80 m, s podzemními kryptami, přístupnými schodištěm s 2x 26 stupni).
To len potvrdzuje to, že v ranom stredoveku bolo viacero centier, ktoré slúžili ako dočasné sídlo panovníka. Ale predsa len, v Mikulčiciach bolo doposiaľ zistených 12 kostolov a 13., dodnes stojací, je na druhej strane Moravy v Kopčanoch. Znojmo bolo predsa len trochu excentricky, priamo na hranici s Frankami. Samozrejme, len zo západu, hranica na juhu bola až na Dunaji a v hradiskách pri Garse a Horne v Rakúsku sú taktiež veľkomoravské kostoly.
Este stale sa historikovi nepodarilo poratat kolko bolo Borivojovi v roku 863 ked sa narodil v roku 848 ?
Pane A.Hrnko, doporučuju Vaší pozornosti debatu na http://www.dalsimoravak.bloguje.cz/752351-byla-velka-morava-slovensky-stat.php
Poznám, neoslovila ma, lebo ide po formálnej rovine a nezamýšľa sa nad obsahom pojmov.
Nebol by práve to dôvod niečo tam napísať a upozorniť tak práve na vecný obsah pojmov???
Ta spojitost mezi Rostislavem a Bořivojem uváděna na stránkách http://www.magnamoravia.cz a rozebírána např. Z.Měřínským v knize „České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II. díl“ je argumentována srovnáním kosterních ostatků v hrobě K1 na Pražském hradě a hrobě 12/59 na Moravě. Oba hroby podle antropologického výzkumu E.Vlčka v sobě skrývají kosterní ostatky jedinců stejné krevní skupiny, stejné stavby těla a hlavně pak oba mají stejnou anomálii zvukovodu (dosti vzácná anomálie). Na základě těchto výzkumu tak můžeme tvrdit s vysokou mírou pravděpodobností, že tito jedinci pohřbeni od sebe stovky kilometrů, byly příbuzní. Tato teorie ale má jeden zásadní problém. Není totiž dokázalo, že zkoumané kosterní ostatky skutečně patří Bořivojovi (hrob K1) a Svatoplukovi (12/59). Je docela možné, že v obou hrobech leží příbuzní, kteří i pocházeli z vládnoucích vrstev. Ale nelze s jistotou tvrdit, že to zrovna jsou vládnoucí členové svých dynastií. V případě údajného Svatoplukova hrobu v něm může ležet jakýkoliv jiný Mojmírovec, či významný moravský velmož. V případě pražského hrobu připisovaném Bořivojovi, se pak může jednat o některého z moravských velmožů, který žil a sloužil Bořivojovi v jeho knížectví, nebo to byl nějaký Svatoplukův vyslanec či jeho dohlížitel nad samotným Bořivojem, jehož vláda byla možná jen se souhlasem moravského Svatopluka, který držel i celé Čechy.
Takže teorie je to sice zajímavá, ale nelze ji nijak dále doložit.