Od roku 1989 uplynie pomaly už 20 rokov. Keď som ako tak začal vnímať svet (teda mal som 10 rokov), bolo od skončenia druhej svetovej vojny tiež dvadsať rokov. Vtedy sa mi to zdalo ako niečo, čo bolo neskutočne ďaleko v minulosti. Posledných 20 rokov ubehlo, ako môj otec hovoril, ako by človek bičom pleskol. Mnohí už o uvedených rokoch napísali pamäti, spomienky, úvahy. Ponúkam časť svojich textov, ktoré som napísal o svojej politickej angažovanosti. Možno budú pre niekoho zaujímavé, možno mnohé veci ozrejmia. V každom prípade musím konštatovať, že moje deti, ktoré mali vtedy 10 a 4 roky o situácii pred 1989 nevedia takmer nič. A tak to je správne. Ani my sme vlastne po dvadsiatich rokoch o vojne nič nevedeli, lebo sme ju priamo nezažili.
Month: apríl 2008
Pôsobenie Nemeckej vojenskej misie na Slovensku v rokoch 1939 – 1944
Dňa 14. marca 1939 tesne po dvanástej hodine napoludnie vyhlásil Snem Slovenskej krajiny pod tlakom medzinárodnej situácie a zvážiac všetky okolností samostatný slovenský štát. Snahou poslancov bolo nájsť východisko zo situácie, ktorú v svojej podstate vytvorila Mníchovská dohoda štyroch veľmocí z 29. septembra 1939 a následná kapitulácia česko-slovenského štátu pred veľmocenským diktátom. Logika pomníchovského vývoja priviedla vtedajšiu slovenskú politickú reprezentáciu do stavu, v ktorom sa nemohla rozhodovať medzi viacerými možnými alternatívami ďalšieho postupu, ale len prijať alebo neprijať diktát rozhodujúcej stredoeurópskej mocnosti – nacistického Nemecka. Slovenská politická pravica, ktorej práve rozpad dovtedajšieho spoločenského poriadku napomohol realizovať jej politický cieľ – legislatívnu autonómiu Slovenska – a ktorej pomníchovský vývoj umožnil uchopiť všetku moc v krajine, sa rozhodla prijať diktát z Berlína a svoj fatálny krok uskutočnila v presvedčení, že je to jediná cesta ako zabezpečiť politickú samostatnosť Slovenska a jeho územnú integritu. Avšak už prvé dni po vyhlásení samostatnosti ukázali, že ako politická samostatnosť, tak aj územná integrita krajiny sú veci, ktoré budú plne závisieť od blahosklonnosti budúcej „ochraňujúcej“ mocnosti.
Letný palác v Pekingu
Vinník alebo obeť? (Viliam Talský).
Spravodlivosť je zobrazovaná ako dáma so zaviazanými očami, ktorá v rukách drží váhy. Na ich misky sa majú postupne klásť na jednu stranu všetky priťažujúce, na druhú poľahčujúce okolností. To, čo nakoniec preváži, sa pokladá za spravodlivé i pravdivé. Avšak je slepá. Preto často nevidí, kto a s akým zámerom pokladá na misky spravodlivosti argumenty, ktoré nakoniec váhy naklonia na tú alebo onú stranu. Skutočná spravodlivosť predpokladá pristupovať k veciam sine ira et studio. Ale to je v našich pomeroch veľký problém. Na váhy spravodlivosti sa nakladie toľko rôznych súdov a pseudosúdov, že len ťažko je dopátrať sa skutočnej pravdy. Pri hodnotení osobností slovenskej minulosti sa slepota pani Justície využíva priam programovo. Niekedy je veľmi ťažko dopátrať sa k spravodlivému odsudku dejín za konanie jednotlivcov v prelomových okamžikoch slovenskej minulosti. K týmto dodnes nie uspokojivo zhodnoteným osobnostiam bezo sporu patrí aj plukovník generálneho štábu (plk. gšt.) Viliam Talský, ktorý sa narodil 28. septembra 1904 v obci Vígľaš neďaleko Zvolena.