Dávam na web jednu moju dávnu recenziu, ktorá svedčí o tom, ako niektorí Slováci chápu svoje dejiny. Potom sa nemôžeme čudovať, že v dnešnej Bratislave vedenej primátorom Ďurkovským a predtým Kresánkom prebieha proces, ktorý pokojne môžeme nazvať odslovenčovanie Bratislavy. Kto zastaví tie nezmyselné pomenovania nových štvrtí a stavieb typu River Park, Twin Tower, Wineyards…. To by v slovenskom hlavnom meste bolo pod úroveň jeho radných a primátora Ďurkovského, keby sa tieto stavby volali Nábrežný park, Dvojičky, Vinice?
V nadpise citovaný názov jednej reportáže viedenskej televízie z 80. rokov minulého storočia ma napadol, keď som sa náhodne v zahraničí dostal k publikácii Jána Laciku Bratislava. Visiting Slovakia, ktorú vydalo v anglickom jazyku (a pravdepodobne aj v jazyku nemeckom a maďarskom) vydavateľstvo Dajama roku 2000. Z hľadiska propagácie Slovenska určite záslužný čin, lebo vecnú kvalitu tohto sprievodcu po zákutiach Bratislavy a jej miestnych častí nemožno poprieť. Zarazila ma však jedna skutočnosť, ktorá hodnotu danej publikácie v mojich očiach výrazne devalvovala až úplne znehodnotila. Autor (pravdepodobne z podnetu jedného z lektorov publikácie Š. Holčíka) totiž dôsledne používa pri opise dejín Bratislavy medzi rokmi
Myslím si, že tento princíp „historizmu“ je úplne pomýlený, koncepčne nesprávny a v konečnom dôsledku popierajúci existenciu slovenskej Bratislavy ako nepretržitého historického faktu od príchodu predkov Slovákov do oblasti stredného Dunaja po dnešok. Predovšetkým samotný fakt tvrdenia o Pressburgu ako oficiálnom názve mesta je nesprávny a absolútne nepodložený. Je to len jeden z viacerých názvov, ktorý síce v období stredoveku a novoveku používala väčšina obyvateľov Bratislavy, ale punc oficiálnosti mu len ťažko možno priznať. Popri tomto názve existoval latinský názov Posonium v rôznych podobách, maďarský názov Pozsony a slovenský názov Bre(ä)slawa, neskôr Prešporok. Ak by sme mali určiť oficiálny názov mesta na základe listin vydaných štátnou autoritou podľa frekvencie, ako sa v týchto listinách vyskytuje, tak by to mohol byť jedine latinský názov Posonium, ktorý je v týchto listinách takmer výlučne používaný. Napr. v druhom zväzku slovenského diplomatára sa popri desiatkach odvolávok v registri na podobu Posonium, vyskytujú len dve odvolávky na podobu Pressburg. Aj tie nevydala uhorská inštitúcia, ale kláštor v Heiligenkreutzi. V prvom zväzku diplomatára je to podobne, dokonca raz sa vyskytuje podoba Posonium vulgo Pressburg. Tento stav pokračuje v listinách vydávaných štátnou autoritou do obdobia neskorého feudalizmu a neskôr bol nahradený oficiálnym maďarským názvom Pozsony, po roku 1918 Bratislava.
Tvrdiť, že Pressburg bolo oficiálne pomenovanie Bratislavy, a na základe tohto tvrdenia potom používať v tretej reči (anglickej) tento názov ako oficiálny na uvedené roky, nemožno chápať ináč ako pokus o popretie faktu slovacity mesta v tomto období a kontinuity jeho dejín s dnešnou Bratislavou. Bratislava v priebehu celej svojej histórie bola vždy aj slovenským mestom, len pomer Slovákov a Nemcov (neskôr Maďarov) sa v rôznych obdobiach menil. Vznikla ako mesto (staro)slovenské, neskôr sa zmenila na mesto slovensko-nemecké, potom nemecko-slovenské, nemecko-slovensko-maďarské, slovensko-nemecko-maďarké a dnes je viac ako z deväťdesiat percent opäť slovenské. Je pochopiteľné, nie však správne, keď maďarskí a nemeckí autori používajú v svojich prácach (aj cudzojazyčných) pomenovanie Bratislavy v ich jazyku, hoci maďarským autorom možno zazlievať, že často zabudnú uviesť názov dnešný, resp. názov v ostatných používaných domácich jazykoch. Je však nepochopiteľné, ak slovenský autor v publikácii určenej do zahraničia, nepoužíva dnešný slovenský názov. Takéto konanie nemožno hodnotiť ináč, ako prejav hlboko zakorenenej inferiority autora, ako prejav rezignácie na vlastné dejiny, respektíve ich popieranie.
Z hľadiska čisto metodologického dejiny sa píšu vždy od súčasnosti do minulosti, teda z hľadiska súčasných potrieb sa dívame na minulosť, snažíme sa ju pochopiť a vysvetliť. Objektívne totiž existuje len súčasnosť a náš pohľad na minulosť. Minulosť je neodvratne preč. Zanechala nám síce po sebe množstvo stôp, na základe ktorých sa ju snažíme pochopiť a virtuálne rekonštruovať, ale to je všetko. Konečným produktom historického bádania by malo byť pochopenie dnešku a ciest, ako sme k súčasnosti dospeli. Ak píšeme dejiny mesta, štátu, národa, píšeme dejiny dnešného mesta, dnešného štátu, dnešného národa. Keď píšeme dejiny mesta stlačeného medzi Malé Karpaty a Dunaj, tak píšeme dejiny Bratislavy bez ohľadu na to, aké mala názvy v minulosti. Okrem už spomínaných určite mala pomenovanie v keltskom, rímskom, germánskom a v mnohých ďalších jazykoch. Tie však na rozdiel od písomne zachytených nepoznáme. Nemôžeme ich teda ani uvádzať. Preto by malo v zásade pre seriózneho autora platiť, že v svojich prácach používa dnešné oficiálne názvy. Aj J. Lacika tak robí pri popise dejín ostatných častí Bratislavy, len samotná Bratislava mu akosi neprechádzala cez pero. Je to škoda. Znehodnotil si svoju vlastnú prácu.
PS. Pridávam etymológiu existujúcich pomenovaní Bratislavy
Z obdobia staroslovenského osídlenia pochádza aj prvá písomná správa o Bratislave. Prvý ju uviedol nemecký renesančný historik Aventinus, citujúc Bavorské anály. Dlho sa to pokladalo za neoverené, ale v 20. storočí sa objavili anály, ktoré túto istú správu uvádzali a boli z rovnakej doby. V správe ide o opis bitky medzi starými Maďarmi a Bavormi roku 907, ktorá sa odohrala pri Bratislave. V dobovom písomnom prameni sa mesto nazýva Brezalauspurc, teda hrad Braslava.
Starí Uhri využili centrálnu polohu Bratislavy na upevnenie svojej moci na strednom Dunaji. Už v ranom období uhorského štátu tu umiestnili regionálne správne orgány. V dobe panovania Sv. Štefana obnovili v Bratislave razbu mincí, z ktorých niektoré majú v kolopise zachovaný aj najstarší staroslovenský názov mesta – Braslava (v podobe Reslawa; e v nemeckom a uhorskom variante pochádza z pôvodného ä). Z tohto názvu je odvodené nemecké pomenovanie mesta – Pressburg. Maďarský názov mesta – Pozsony – má inú motiváciu. Podľa jedných vedcov je odvodený od slovenského mena Božan, podľa druhých je v ňom ukryté staré rímske meno Pisonium, Posonium. V oboch prípadoch sa však tento názov dostal do maďarského jazyka cez slovenčinu. Súčasný názov Bratislavy je novodobou rekonštrukciou, ktorá vznikla v prvej tretine 19. storočia. Veľký slavista P. J. Šafárik si myslel, že názov je odvodený od českého osobného mena Břetislav, a preto odporučil ako rekonštrukciu pôvodného názvu mesta z tohto mena a nazval Bratislavu Břetislav na Dunaji. Popredný slovenský politik a kodifikátor súčasnej spisovnej slovenčiny Ľ. Štúr tento názov poslovenčil a zaviedol formu Bratislava, ktorá sa stala oficiálnou roku 1919. Treba ešte uviesť, že boli snahy nazvať naše hlavné mesto Wilsonovo. Našťastie, presadilo sa staré, síce trošku neodborne rekonštruované, slovenské meno. Žiaľ, zdá sa, že súčasní radní by na slovenskosť Bratislavy radi zabudli.
Norman Davies nazval svoju pomerne objemnú monografiu o dejinách Spojeného kráľovstva „Ostrovy – dejiny“. Veľmi striktne v nej rozlišuje názvy hitstorických období, dokonca si názvy pre tieto epochy intuitívne vymýšľa podľa charakteristických udalostí atď., napríklad raz sú to Keltské ostrovy, potom Vikingské ostrovy,… pričom nikdy neboli čisto keltské ani vikingské. Dáva si pozor, aby do jednotlivých kapitol nevkladal názvy území, miest atď. skôr, ako boli takto nazývané.
Ak bola Bratislava vždy nazývaná (aj) Bratislavou, tak samozrejme by to v slovenských knihách mal byť jej prvý názov, ale mali by tam byť uvedené aj tie ďalšie, pretože v stredoveku to nebola tak celkom tá naša dnešná Bratislava. Som laik a netuším, ktoré z jej mien bolo kedy najpoužívanejšie (možno by sa dalo riadiť tým), ale nevadilo by mi, keby sa v určitých obdobiach nazývala hoci Pressburg alebo Posonium – to je medzi vami, historikmi. Ak chcú mať Maďari svoju jedinú večnú Pozsony, je to ich vec. My sa k tomu neznižujme, veď dobre vieme, kto založil Brezalauspurc a ak sa niekde píše o Pressburgu, je myslím každému jasné, že ide len o nemecký dobový názov slovenského mesta.
Misco,
bolo by to v poriadku v prípade, že sa to uvádza ako doplňujúca informácia. Ale uvedená knižka je bedecker o Bratislave pre cudzincov. Tí predsa nemôžu pochopiť, prečo píše autor od začiatku sveta až po vznik Uhorska o Bratislave, potom bez akejkoľvek súvislosti tisíc rokov o Prešporku (pritom oficiálny názov bol Posonium) a potom opäť o Bratislave. Nezdá sa Vám to konfúzne? Podľa mňa uvedený metodologický prístup nie je správny. Historik vždy píše o existujúcom fakte, v uvedenom prípade o dejinách Britských ostrovov. V skutočnosti existuje len ich súčasnosť. Minulosť je dávno preč. Kto dnes vie, ako volali Bratislavu Kelti alebo Germáni a Rimania? Nikto! Preto je správne písať o Bratislave počas celých vekov, samozrejme, zmieniť sa, že to bol aj Pressburg alebo Pozsony je účelné najmä v takých súvislostiach ako pripomenúť, že Rue Pressbourg v Paríži je vlastne Bratislava.
Nechcem s vami polemizovať, v Daviesovej knihe je tých názvov pre dnešné „Spojené kráľovstvo“ predsa len trochu veľa (vrátane ním vymyslených), ale vždy je úplne jasné, že píše dejiny toho, čo dnes nazývame Spojené kráľovstvo/Anglicko/Škótsko… Chcel som len poukázať na iný spôsob písania dejín, ktorý by mi vôbec nevadil, ak by sa písalo jasnou rečou a nemiatlo by to čitateľa.
Kde ste vynechali Istropolis?
Myslím, že to nebolo skutočné meno Bratislavy, že to bolo niečo podobné, ako sa dnes povie o Bratislave, že je mestom na Dunaji. Objavilo sa to v niektorých renesančných spisoch, ale to je všetko.