Po stopách slovenských vojakov na talianskom fronte

Tento článok venujem môjmu starému otcovi, ktorý počas prvej svetovej vojny bojoval na ruskom a talianskom fronte od roku 1914 až do roku 1918, Zúčastnil sa aj mnohých bojoch na riekach Soča a Piava, okrem poslednej a najkrvavejšej bitky na konci vojny, keď mal zhodou okolnosti dovolenku. Hoci sa zúčastnil na mnohých bitkách v Haliči a Taliansku, dokonca aj stretov na bodáky, vojny prežil bez zranení a ujmy na zdraví. Dožil sa veku 80 rokov a zomrel roku 1969.

Klub generálov Slovenskej republiky usporiadal v dňoch 21. až 24. júna 2007 spomienkovo-poznávaciu púť po stopách slovenských vojakov, najmä príslušníkov 14. pešej divízie rakúsko-uhorskej armády (jej súčasťou boli aj 71. trenčiansky a 72. bratislavský peší pluk), na bojiskách prvej svetovej vojny v Slovinsku a Taliansku. Na výprave sa popri zástupcovi náčelníka GŠ OS SR gen. por. P. Gajdoša, zúčastnil predseda klubu gen. por. v zál. J. Vido, ďalší členovia klubu a ich priatelia v celkovom počte trinásť osôb. Dušou podujatia bol gen. mjr. v zál. S. Naďovič, ktorý zostavil nielen program, ale zabezpečil pre účastníkov aj zasvätený výklad na pamätných miestach, pripomínajúcich bojové nasadenie našich starých otcov i ich protivníkov na talianskom fronte. Neskrývaným cieľom púte bolo pripomenutie si tragických udalostí prvej svetovej vojny pri príležitostí jej budúcoročného 90. výročia ukončenia a vzdanie holdu všetkým padlým tejto vojny, nech už bojovali na tej alebo onej strane frontu.

Prvou zastávkou výpravy boli bojiská a vojenské cintoríny na riečke Soča (Isonzo), ktorá tvorila frontovú líniu medzi rakúsko-uhorskými a talianskymi vojskami od vypuknutia nepriateľstva v máji 1915 až do októbra 1917, keď sa po zdrvujúcej ofenzíve vojsk ústredných mocností talianska obrana rozpadla a front sa podarilo dohodovým vojskám stabilizovať až na rieke Piave. Za toto obdobie Taliani uskutočnili proti rakúsko-uhorským vojskám 11 ofenzív (11 sočských bitiek), ktoré im nepriniesli okrem obrovských ľudských strát takmer žiadne pozoruhodnejšie úspechy. Najúspešnejší boli Taliani počas šiestej ofenzívy, keď sa im pri stratách približne 50 000 mužov podarilo na úseku dlhom okolo 20km preniknúť asi do hĺbky 5km cez rakúsko-uhorské línie. Aj táto skutočnosť poukazuje na nezmyselnosť bojov v prvej svetovej vojne, kde za taktickú nevyspelosť veliteľov platili svojimi životmi tisíce jednoduchých vojakov. Poslednou, dvanástou sočskou bitkou bola rakúsko-uhorsko-nemecká ofenzíva v októbri 1917, keď počas troch dní centrálne mocnosti prelomili front pri Kobaride (tal. Caporetto) a fakticky rozprášiť taliansku armádu. Počas tejto ofenzívy padlo do zajatia okolo 300 000 talianskych vojakov a ďalších 400 000 sa rozutekalo. Len za veľkej pomoci britských a francúzskych jednotiek sa podarilo Dohode stabilizovať taliansky front na povestnej rieke Piave a odvrátiť tak totálnu porážku Talianska.

Slovenská výprava sa dostala do priestoru bojov na rieke Soča po prechode taliansko-slovinských hraníc cez priesmyk Predil. Po krátkych zastaveniach na miestach, ktoré pripomínali boje s napoleonskými vojskami roku 1809, sa slovenskí generáli dostali na prvé pamätné miesto bojov na talianskom fronte – na vojenský cintorín v Logu pod Mangartom. Podľa mien na jednoduchých kovových krížoch bolo jasné, že na týchto miestach prelievali svoju krv za „cisára pána a jeho rodinu“ najmä českí a bosniacki vojaci. Ich pamiatku si klub uctil položením venca.

Z cintorína v Logu, lemovaného prekrásnymi vrchmi Triglavského národného parku pokračovala cesta do už spomenutého Kobaridu. Slávnu ofenzívu z októbra 1917, v ktorej si prvú slávu vydobyl aj neskorší nemecký maršal E. Rommel, pripomínalo múzeum a talianska „kostnica“, postavená za Mussoliniho, v ktorej sú uložené kosti tisícov bezmenných i identifikovaných talianskych vojakov. Ďalšou zastávkou na púti bol Tolmín a najmä kostol Svätého Ducha na Javorci, ktorý roku 1916 ešte počas bojov na okolitých kopcochp1010025.JPGT postavili na počesť padlých rakúsko-uhorských vojakov talianski zajatci. Mená padlých svedčia o tom, že na hrebeňoch Julských Álp v skutočne neuveriteľných podmienkach a nadmorských výškach bojovali vojaci zo všetkých kútov Rakúsko-Uhorska. Aj ich si uctil klub položením pamätného venca. Tým skončil prvý deň náročnej púti zo Slovenska až na taliansko-slovinskú hranicu.

Druhý deň začal Klub generálov svoju cestu návštevou pamätných miest bojov 14. c.k. pešej divízie pri meste Gorica (tal. Gorizzia). Táto divízia bola na taliansky front preložená na jar r. 1917 z ruského frontu a mala posilniť stred rakúsko-uhorskej obrany. Zúčastnila sa 10., 11. i 12. sočskej bitky a po uznaní, ktoré si vydobyla počas bojov v Haliči a Karpatoch, získala rešpekt i na talianskom fronte. Cintorín jej padlých v Ajševici neďaleko od Novej Gorice bol síce oplotený, ale z pôvodných krížov zostali len nepatrné zvyšky zakomponované do malého pamätníčka. Zo zachovaných tabuliek z krížov sa dalo usúdiť, že veľké percento pochovaných vojakov boli Slováci. Aj tu položil Klub generálov SR svoj pamätný veniec.

Z Gorice pokračovala púť slovenských generálov po bojovej ceste 14. c.k. pešej divízie počas 12. sočskej bitky od rieky Soča po rieku Piava až do priestoru Ponte di Piave, kde sa zúčastňovala na bojoch ďalších dvanásť mesiacov. Po ceste sa zastavili vo Fogliano Redipuglia, kde sa nachádza najväčší taliansky vojnový cintorín z prvej svetovej vojny. Je na ňom pochovaných okolo 120 000 talianskych vojakov. Na tomto mieste je treba povedať, že starostlivosť o vojnové hroby v Taliansku je príkladná. Bez pátosu možno tvrdiť, že nikto nezostal zabudnutý. Každý, kto bojoval za Taliansko a položil pri tom život, má na príkladne udržiavaných cintorínoch svoje miesto, svoju tabuľku s menom, hodnosťou a dátumom smrti. A rovnako je postarané aj o padlých vojakov z druhej strany, o čom sme sa presvedčili neskôr.

Tretí deň púte bol venovaný bojovému nasadeniu 14. c.k. pešej divízie na rieke Piave. K miestam bojov tak farbisto opísaných v spomienkach našich dedov pristupovali slovenskí generáli priam s posvätnou úctou. Mnohým v duchu prebiehali predstavy o ťažkých bojoch, silne umocnené výkladom generála S. Naďoviča, keď stáli na ľavom brehu Piavy, z ktorého niekoľkokrát atakovali slovenskí vojaci rakúsko-uhorskej armády talianske vojská na tzv. Talianskom ostrove i na druhom brehu rieky. Súčasťou rekognoskácie piavského bojiska bola aj návšteva talianskeho vojenského cintorína vo Fagare a centrálneho rakúsko-uhorského vojenského cintorína v meste Citadella. Oba tieto cintoríny sú skutočnými pamätníkmi, nachádza sa na nich stála služba a miesta pochovania konkrétnych vojakov je možno vyhľadávať na počítačoch. Aj tam, ako rakúsko-uhorským, tak aj talianskym vojakom vzdal Klub generálov SR poctu položením pamätných vencov. Na cintoríne v Citadella boli slovenskí generáli milo prekvapení veľkým vencom, ktorí tu pre svojich padlých položili občania Záhorskej Bystrice. Vidieť, že ani naši občania nezabúdajú na svojich padlých.

Druhá časť púte bola venovaná tým vojakom, ktorí v rámci Česko-slovenských légií v Taliansku bojovali na talianskej strane za oslobodenie svojich národov spod národnostného útlaku v Rakúsko-Uhorsku. Pritom nemohli opomenúť miesta spojené s pôsobením ideového pôvodcu myšlienky vybudovania zahraničného česko-slovenského vojska i otca talianskych légií Milana Rastislava Štefánika.

Širšej odbornej verejnosti je známe, že pôvodcom myšlienky vybudovať v zahraničí Česko-slovenské légie bol M. R. Štefánik. Menej je už známe, že jeho prvý návrh na vytvorenie zahraničného vojska zo zajatcov rakúsko-uhorskej armády, ktorý predložil francúzskej vláde ešte roku 1914, hovoril o zriadení slovenských légií. Až po jeho zapojení sa do česko-slovenského zahraničného odboja vedeného T. G. Masarykom ponúkol túto myšlienku svojím spolupracovníkom a tí ju prijali. Česko-slovenské légie boli postupne vybudované v Rusku, vo Francúzsku a po intenzívnom úsilí Štefánika dovolila talianska vláda 21. apríla 1918 vybudovať česko-slovenské vojsko aj v Taliansku. Okrem prieskumných úloh, ktoré česko-slovenskí legionári vykonávali na fronte v prospech talianskych vojsk, sa talianske légie zúčastnil v septembri 1918 bojov o vrch Doss Alto. Ich najväčšia úloha však prišla až po skončení vojny, keď sa pod talianskym vedením zúčastňovali na oslobodzovaní Slovenska spod maďarskej okupácie.

Prvá zastávka slovenských generálov na púti po miestach pôsobenia česko-slovenských legionárov bola v Montello ešte pri rieke Piava. Tam sa počas júlovej ofenzívy rakúsko-uhorských vojsk dostali do rúk útočiacich Rakúšanov traja česko-slovenskí legionári. Hneď na druhý deň po zajatí, 16. júla 1918 boli stanným súdom odsúdení na smrť a obesení na najbližšom strome. Vďační Taliani však nezabudli ani na cudzincov, ktorí bojovali na talianskej strane. Neďaleko od miesta, kde ešte donedávna stál uvedený strom, umiestnili pamätnú tabuľu, ktorá bude aj budúcim generáciám pripomínať ľudí, položivších život za Taliansko. Klub generálov SR s veľkou pietou položil k pamätnej tabuli svoj veniec, aby aj takýmto skromným skutkom dokázal, že nezabúdame na tých, čo sa zaslúžili o našu slobodu.

Ďalšia časť púte už bola venovaná miestam, ktoré boli spojené s poslednými dňami života generála M. R. Štefánika. Najskôr zavítali Štefánikovi následníci do mesta Padovy, kde v hoteli Savoy „slovenský sokol“ prenocoval pred svojím posledným letom do oslobodenej vlasti. K pamätnej tabuli, ktorú na budovu inštalovala obec Padova, položili slovenskí generáli veniec v národných farbách. Príjemným spestrením tohto spomienkového aktu bola nesmierna ochota, ktorú prejavili miestni obyvatelia v momente, keď si na tabuli prečítali, že Štefánik bojoval po boku Talianov. Nielenže uznanlivo prikyvovali, ale urobili všetko preto (keďže pod tabuľou nebola konzola na upevnenie venca), aby zabezpečili náhradné riešenie.

Ďalšou zastávkou, na tejto púti už poslednou, boli obec a letisko Campo Formido, odkiaľ M. R. Štefánik odletel do vlasti. Aj tu sme boli milo prekvapení ochotou a obetavosťou talianskych priateľov, ktorí nám asistovali pri púti po stopách prvého aj posledného „ministra vojny“ vlády Česko-Slovenskej republiky. Za účasti námestníka starostu obce Campo Formido položili slovenskí generáli veniec k pamätnej tabuli M. R. Štefánika umiestnenej na obecnom dome. Odtiaľ odišli na návštevu miestneho vojenského leteckého múzea, kde z tejto príležitosti bola inštalovaná aj malá výstavka o vojenských zásluhách tohto slovenského velikána. Záver cesty bol venovaný bývalému letisku, odkiaľ tento slovenský velikán odletel na svoj posledný let, ukončený dodnes nevyjasneným pádom v Ivanke pri Dunaji 4. mája 1919.

Celé podujatie bolo vynikajúco zorganizované a treba veriť, že Klub generálov Slovenskej republiky bude pokračovať v tejto zmysluplnej aktivite. Som presvedčený, že aj Slováci by si mali vziať príklad zo spôsobu starostlivosti o vojenské hroby, akého sme boli svedkami v Taliansku. Veď všetci vojaci, ktorí padli pri plnení svojich povinnosti, ktorí boli presvedčení, že bojujú za svoju vlasť, si to zaslúžia. Väčšinou išli do vojny nie z vlastnej vôle a z vlastného presvedčenia, ale svoje povinnosti si plnili aj za cenu svojich životov. O to viac je treba na nich nezabúdať.

piava.JPG

Rieka Piava na miestach, kde sa roku 1918 odohrávali hlavné boje medzi RU a IT

210 Responses

  1. Avatar Slazinik Ladislav 2. decembra 2013 / 19:39

    Dobrý večer. Ďakujem Vám pekne za Vašu odpoveď.

  2. Avatar Baco igor 25. decembra 2013 / 23:22

    Dobrý večer .Môj dedo Ignac Baco s jeho mladšim bratom Jozefom bojovali na talianskom fronte, dedo sa vratil jeho brat nie .Dedo rozpraval, že sa s mladšim bratom stretol v meste Uddinese potom už nemal o ňom žiadne informacie.Dedo pochadzal od Banoviec nad bebravov tak by mohol služiť 71, pešom pluku.Pátral som v VHU Bratislave aj Prahe ale tam sa nijaký zapis na ich menaá nenachdza.Prosím poradte , pomôžte rad by som išiel sa pozrieť kde je pochovaný.

  3. Anton Hrnko Anton Hrnko 25. decembra 2013 / 23:42

    Pán Baco,
    keďže sa stretli pri Udine, front vtedy už musel byť na Piave. Odporúčal by som Vám spojiť sa so spravou cintorín v Citadella, kde je najpravdepodobnejšie pochovaný. Ináč by bolo treba ísť cez Kriegsarchiv vo Viedni.

  4. Avatar Baco igor 26. decembra 2013 / 13:54

    Našiel som zapis bez dat.

  5. Avatar Petra 27. decembra 2013 / 22:06

    Dobrý,
    robým jednu výskumnú prácu na celoslovenskú súťaž o vojakoch 1. svetovej vojny ale zatial nemám veľa materiálov tento príbeh ma zaujal ak by sa dalo nemohli by ste ma kontaktovať cez mail a ssamozrejme ak by ste mali záujem mohli by stemi dať nejaké informácie fotrky a podobné veci, ktroé by mi moc pomohli..
    dakujem 🙂

  6. Anton Hrnko Anton Hrnko 30. decembra 2013 / 23:35

    Petra,
    skôr než pristúpite k písaniu práce o prvej svetovej vojne, hádam by nebolo na škodu naštudovať trošku pravidlá slovenského pravopisu. Po Novom roku sa ozvem.

  7. Avatar Lydia Nemcokova 28. januára 2014 / 18:45

    Dobrý deň, z otcovho rozprávania viem,že môj dedko bojoval pri rieke Pijave a keď sa vracali zpäť do vlasti, zasypala ich lavína v Alpách. Môjho dedka sa podarilo zachrániť a vrátil sa domov. Žiaľ otec už tiež zomrel
    a bližšie informácie neviem získať. Možno vy budete mať informácie o tejto udalosti. Dedko pochádzal zo Solivaru pri Prešove.
    ďakujem za prípadnú informáciu

  8. Anton Hrnko Anton Hrnko 28. januára 2014 / 19:36

    Pani Nemčoková,
    nikdy som o tom nepočul, ale popýtam sa,

  9. Avatar Karin Paulínyová 5. februára 2014 / 16:34

    Dobrý deň,
    Ja pracujem momentálne na odbornej práci na tému Prvá svetová vojna v mojom regióne (Novohrad). Chcela by som sa opýtať či aj o tejto oblasti nemáte niake informácie. Ja viem že na tomto území sa nebojovalo ale ak by sa niečo našlo veľmi by mi to pomohlo.
    Ako spomína pani Nemčoková, aj môj prapra starý otec bojoval pri rieke Pijava. Ale keďže je to už dávno tak si už ani s rozprávanie môj starý otec nič nepamätá.. iba to že sa môj prapra starý otec vrátil z vojny no jeho brat neprežil.
    Ďakujem… 🙂

  10. Anton Hrnko Anton Hrnko 5. februára 2014 / 22:00

    Milá Karin,
    asi vám nebudem môcť pomôcť priamo. To, že sa v Novohrade nebojovalo (na frontoch), neznamená, že nemôže mať zaujímavú históriu z rokov vojny. Ide najmä o bežný život jednotlivých ľudí, útrapy z vojny, padlí na frontoch. Určite sa tam však bojovalo počas pripájania tohto územia k Česko-Slovensku. Niekde som teraz čítal, že v Balažských Ďarmotoch Maďari postavili pomník nejakému vojakovi, ktorý sa zaslúžil o vytlačenie „českých“ vojsk z Ďarmot. Odporučil by som Vám nazrieť do Vojenských dejín Slovenska III. zväzok, kde sa rozoberá aj organizácia a dopĺňanie vojsk. Tam by ste sa možno dozvedeli, do ktorých jednotiek rukovali chlapi z vašej oblasti a kde tie jednotky bojovali. Možno by bolo pre vás zaujímavé nazrieť aj do viaczväzkového diela od K. Medveckého Slovenský prevrat. Publikuje tam veľa hlásení z územia Slovenska počas prevratu. Je možné, že tam môžu byť aj hlásenia z Novohradu. Hádam j ďalšie spomienkové práce k tomuto obdobiu by sa našli. Vo Vojenskej histórii som zachytil článok o pôsobení legionárov v oblasti Hontu. Skúste sa pozrieť do slovenských bibliografii, možno tam niečo užitočné tiež nájdete.

  11. Avatar Pavel 6. februára 2014 / 15:57

    Dobry den,
    moj dedko menom QUOTIDIAN
    padol v 1. svetovej vojne, ako by som sa dostal k podrobnostiam o padlych?
    Dakujem
    Pavel

  12. Anton Hrnko Anton Hrnko 6. februára 2014 / 23:47

    Pavol,
    podľa toho kde slúžil a kde padol. Ak v c.k. rakúskej armáde, tak je príslušný Kriegsarchiv vo Viedni.

  13. Avatar gruppocasapiave 1. mája 2014 / 17:44

    Hello, we are a group of Italian architects who are catching the Austro-Hungarian front artifacts along the Piave from Vidor in Susegana.
    We are looking for stories, impressions, images of soldiers who fought on this front, you could help us?
    Thank you

  14. Anton Hrnko Anton Hrnko 1. mája 2014 / 20:45

    Ciao, i frateli italiani,
    il mio nono Francesco Hrnko ha participato nelle battaglie sul fiume Isonzo dal 1917 e il Piave fino alla fine della guerra. Ti mando una foto del fronte italiano nel 1918, dove i soldati 71a Reggimento Fanteria dell’esercito austro-ungarico. Tutti i soldati sono dal villaggio Budatín, oggi parte della città di Zilina. Mio nonno è il secondo da destra.

  15. Avatar Miro 13. júna 2014 / 0:51

    Dobry den pan Hrnko,
    chcel by som Vas poprosit o odpoved na moju otazku, ak to teda bude mozne. Z Kriegsarchivu vo Viedni sa mi podarilo ziskat kmenovy list (KL) o mojom predkovi, ktory sa narodil v roku 1841 v obci Podvazie pri Pruskom.
    V KL sa pise, ze v roku 1862 narukoval v Puchove do 71. pesieho pluku.
    Z informacii na nete som sa dozvedel, ze Trencin bol sidlom pluku az od roku 1882. Preto sa chcem spytat, ci mi nahodou neviete poradit, kde mohol byt pocas 8 rokov jeho vojenskej sluzby dislokovany. Vopred Vam dakujem za odpoved.

  16. Avatar marta 28. júna 2014 / 15:52

    Aj môj starý otec bojoval na talianskom fronte.Spomínal Goríziu.Tam niekde bol zranený do nohy a padol do talianskeho zajatia. Hovoril, že ich prepadli v bunkri od zadu, s čím vôbec nerátali, a preto sa nemohli dostatočne brániť. Potom bol v nejakom zajateckom tábore /neviem kde- ak niečo viete o týchto zajateckých táboroch rada by som sa o nich niečo dozvedela/, kde pracoval v bani. Tu došlo k banskému nešťastiu / zavalenie/ . Niektorí zajatci prišli o život , no jemu sa podarilo prežiť a po 3 dňoch bol zachránený. Na konci vojny ochorel na týfus a domov ho prevážali medzi mŕtvolami v nákladnom vagóne, kde sa prebral k životu. Chcem Vás poprosiť kde by som mohla získať nejaké informácie o zajateckých táboroch, ako aj o pešom pluku, v ktorom slúžil.

  17. Anton Hrnko Anton Hrnko 28. júna 2014 / 21:08

    Marta,
    áno. Gorica alebo taliansky Gorizzia je na rieke Soča, Isonzo.Od roku 1917 tam boli takmer všetky slovenské pluky c. k. armády. Údaje, ktoré ste poskytli sú nedostatočné na to, aby sa dalo zistiť hocičo o vašom starom otcovi. Bolo by potrebné vedieť aspoň odkiaľ bol a kedy bol zajatý.

  18. Avatar Marcela Malová 7. júla 2014 / 13:50

    Dobrý deň pán Hrnko!
    Minulý týždeň som sa stretla v Omšení so starším pánom, ktorý mi rozprával o svojom starom otcovi, ktorý bol vojnový invalid z 1. svetovej vojny. Vraj, keď sa vracali domov z bojov pri Pijave, zasypala ich v Alpách lavína. Jeho starý otec mal šťastie a odniesol to len so zlomeninou kľúčnej kosti, na základe čoho bol potom posúdení ako vojnový invalid. Viacerí spolubojovníci nemali vraj to šťastie a pod lavínou našli svoj hrob. Píšem tento príbeh len preto, že som na Vašom blogu našla otázku pani Nemčokovej, ktorej starý otec vraj niečo podobné zažil. Zrejme tá lavína v čase návratu vojakov v Alpách spadla, len nejak sa moc o tom nevie.

  19. Avatar Marcela Malová 7. júla 2014 / 14:00

    Ospravedlňujem sa za gramatickú chybu, na ktorú som až teraz prišla.

  20. Avatar MIro 19. júla 2014 / 19:20

    Dobrý deň,
    viete mi prosím niekto poradiť? hcel by som zistiť mená padlích z mojej obce Ratkovské Bystre ( tí asi rukovali do Lučenca). K ním patrí aj moj prastryko, Pražský archiv je ešte rok nefunkčný a v tom Krieg vo Viedni po mne chcu okrem mena , datumu narodenia a datum umrtia, čo neviem..

  21. Avatar Betka 28. júla 2014 / 22:18

    Dobrý večer,
    Potrebujem poradiť ako sa dostanem k bližším informáciam o svojom pradedkovi, ktorý takisto zahynul pri rieke Pijava. Volal sa Juraj Balog. Pochádzal z Kamenice nad Cirochou, okres Humenné. Neviem či je to dosť informácií, prosím poraďte či existuje nejaký zoznam padlých a miesto kde by bol pochovaný. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

  22. Anton Hrnko Anton Hrnko 28. júla 2014 / 22:27

    Betka,
    ak viete meno, miesto a približný čas, kedy váš dedko padol, nemal by to byť veľký problém. Vo viedenskom Kriegsarchive by vám mohli pomôcť. Ak padol na Piave, tak najskôr bude pochovaný na cintoríne rakúsko-uhorských vojakov v Cittadella. Možno, keby ste sa obrátili na správu cintorína (majú tam všetko v počítačoch), by vám mohli povedať, či je v zoznamoch pochovaných. Treba však rátať s tým, že meno mohlo byť skomolené.

  23. Avatar Zuzana 21. októbra 2014 / 18:54

    Mily pan Hrnko,
    dakujem za pekny a zaujimavy clanok. Velmi pekne, ze si niekto uctil pamiatku vojackov, co bojovali za slobodu.

    Chcem Vas poprosit o jednu radu ohladom mojich pribuznych. Obaja zomreli v 1SV. Patrili k 71. pesiemu pluku. Ondrej „padol v boji v Campobernardi Taliansko“ dna 21.1.1918 a Jozef „padol v boji v Il Castello pri Pijave v Taliansku“ dna 16.6.1918. NAsla som ich umrtne zapisy vo VHU Bratislava.

    Neviete mi prosim poradit na ktorom cintorine by moli byt pochovani ?
    Vopred dakujem,
    Zuzana

  24. Anton Hrnko Anton Hrnko 21. októbra 2014 / 19:01

    Zuzana,podľa môjho názoru obaja ležia na cintoríne v Citadella. Skúste sa spojiť s tamojšou administráciou. Majú všetko v počitáčoch, ale musíte rátať aj s tým, že mená boli skomolené.

  25. Avatar Zuzana 24. októbra 2014 / 22:12

    Velmi pekne dakujem za cennu radu pan Hrnko.

    Rada oslovim administraciu v Citadella, idem si vyhladat na nich kontakt.

    S vdakou,
    Zuzana

  26. Avatar Palo Bednar 25. decembra 2014 / 14:29

    Dobry den. Mam na vas prosbu. Moj pradedo zahynul na rieke piava. Co viem s rozpravania od neboheho stareho otca tak. Ich regiment prechadzal cez nejaky most ktory nasledne taliani vyhodili do vzduchu. Vraj to bolo strašne kedze plne vozy, ci kanony stiahli pod vodu nie len kone ale aj vojakov. Prosim, velmi prosim mate o tom nejaky zaznam? Volal sa Bednar a pochadzal s Domanoviec okr Sp.N.Ves
    vopred dakujem a pomoze mi to pri patrani po predkoch.

  27. Avatar Palo Bednar 25. decembra 2014 / 15:50

    Dobry este mam otazocku. V rodine sme mali este pana Šišku. Bol to svagor mojho pradeda. Co si pamätám na fotke bol vystaveny ako po dôstojník, či dôstojník c.k.armady. vedeli by ste mi zistit v akom regimente posobil?
    tiez pochádzal s obce Domanovce okr. Sp.Nov ves.
    Dakujem za skore O dpovede

  28. Anton Hrnko Anton Hrnko 7. januára 2015 / 23:40

    Pán Bednár,
    ak padol váš pradedo na Piave, najskôr bude pochovaný (ak má hrob) na spoločnom cintoríne r.-u. armády v Citadella. Odkaz ako vyššie. Ináč údaje, ktoré sa dotýkajú pôsobenia jednotlivých vojakov v c. k. armáde, sa nachádzajú v Kriegarchive vo Viedni. Možno by vám vedeli poradiť aj vo Vojenskom historickom ústave v BA. Ak spišskí vojaci slúžili v spoločnej armáde, tak najskôr v prešovskom pešom pluku, ale napr. z Prakoviec slúžili v námorníctve. Takže opäť je to zložité. Mohli byť aj vo vlastibrane (Honvédstvo), takže niečo je aj v Budapešti.

  29. Avatar Tomas 11. mája 2015 / 1:51

    Prosim, viete uviest linku na mapu cintorina v Cittadelle? resp. na www stranku kde je uvedeny kontakt? napr. tak ako ste vyssie uviedli na Kriegsarchiv:
    Kriegsarchiv
    Nottendorfer Gasse 2
    A-1030 Wien
    Tel.: +43-1-79540-452
    Fax: +43-1-79540-109
    E-Mail: kapost@oesta.gv.at

    Pradedo bol z obce Dovalovo (Lipt. Hradok) a z rozpravania sa dohadujeme, ze padol pri Piave. Da sa odhadnut v ktorom pluku bol?
    Na tejto linke sa snazia spisat vsetkych padlych vo Velkej vojne: http://www.velkavojna.sk/straty/w1_ukaz.php

    dakujem,
    Tomas

  30. Anton Hrnko Anton Hrnko 18. mája 2015 / 22:51

    Neviem to presne. Ale určite by ste nemali problém v meste sa opýtať, kde to je. S najväčšou pravdepodobnosťou bol príslušníkom 16. honvédskeho pluku so sídlom v BB.
    The tourist office of Cittadella organizes guided tours of the town which include the famous medieval Parapet Walk, the only elliptical one in Europe which is accessible on all its length. The tours include also the visit of the town center with the most significant monuments regarding the First World War like the Austro-Hungarian cemetery with the remains of 17644 unknown fallen of 7 different countries of the Empire of the House of Habsburg and more than 1200 fallen whose names are written on the memorial stone in the central part of the cemetery. – See more at: http://www.turismopadova.it/en/eventi/cittadella-remembers-world-war-i#sthash.TT4Epi5g.dpuf
    turismo@comune.cittadella.pd.it

  31. Avatar Lukač 26. júna 2015 / 15:35

    Môj dedo Andrej Lukáč / 1871-1917/ zomrel na maláriu počas 1.svetovej vojne v Taliansku pravdepodobne na Piave. Dá sa zistiť kde je pochovaný ?

  32. Avatar baco igor 11. októbra 2015 / 12:59

    Dobrý deň pan Hrnko.Po dvoch rokoch hladania som našiel v archive že brat môjho detka Jozef Baco zomrel na následky zranenia vo vojenskej nemocnici v Arade -Rumunsku 4.10.1918.Kde môže byť pochovany?

  33. Avatar Alica 30. októbra 2015 / 12:56

    Dobrý deň,
    Doma som našla fotografiu môjho pra-pra dedka , ktorý bojoval na Pijave. Veľmi ma to zaujalo a rada by som o ňom zistila čo najviac. Pra-pra dedko sa z vojny vrátil no veľmi chorý a krátko po jeho príchode zomrel. Moja babka bola ešte malá teda si veľa toho nepamätá. Preto som sa sa chcela spýtať , či by ste mi nevedeli poradiť, kde by som mohla začať pátrať. Napríklad, že na ktorom fronte bojoval , či neexistujú nejaké záznamy .

  34. Avatar Alica 3. novembra 2015 / 11:57

    Dobrý deň
    Chcela by som zistiť kde bojoval môj pradedo.
    Volal sa Jozef Šeliga, narodil sa v r. 1885 v Tepličke nad Váhom.

  35. Anton Hrnko Anton Hrnko 7. novembra 2015 / 23:31

    Dobrý deň, pani Alica,
    s najväčšou pravdepodobnosťou tam, kde aj môj starý otec, ináč z Budatína, teda v 71. trenčianskom pešom pluku. Podľa ročníka narodenia mohol byť povolaný až v druhom slede, teda najskôr na Soči a Piave na talianskom fronte. Pred rokom 1917 bol 71. peší pluk v Haliči. Zoznamy 71. pešieho pluku sú prístupné. Skúste sa obrátiť na Vojenský historický ústav v BA.

  36. Avatar ALICA 9. novembra 2015 / 21:21

    Ďakujem veľmi, určite tam skúsime zájsť 🙂 aspoň sa máme od čoho odraziť

  37. Avatar Mária 14. februára 2016 / 14:44

    Dobry den, som z Volkoviec a v 1.sv. vojne padli aj moji prastarí otcovia, Jan Haspra nar.12.12.1873,zomrel 1917 na Pijave, Viktor Haspra nar.13.12.1887- zomrel 1914 z rozpravania starkej zahynul v Rusku nejakych močariskach, Viete mi poradit kde su pochovany, kde najdem nejaky zaznam.
    Mam tu aj mena všetkych padlých z Volkoviec, Štefan Mlynka nar.1881 -1915, Ondrej Mlynka 1895- 1915, Štefan Balga 1876- 1918, Jakub Obicky 1895-1916, Jan Zahorsky 1872-1915, Peter Kozolka 1892-1915, Ondrej Haspra 1882-1915, Jan Lava ml.1892- 1915 atd.

  38. Anton Hrnko Anton Hrnko 15. februára 2016 / 22:40

    Pani Mária,
    najlepšie bude obrátiť sa buď na Vojenský historický ústav v BA alebo Kriegsarchiv vo Viedni. Potrebovali by ste vedieť, v akej jednotke slúžili – pravdepodobne v niektorej z Nitry – a približne dátumy úmrtia.
    PS. Z Volkoviec som veľmi dobrého, žiaľ, už nebohého priateľa Lacka Mlynku. Bývali sme spolu na internáte.

  39. Avatar Lucia 30. marca 2016 / 21:48

    Dobrý deň prajem,
    chcela by som Vás poprosiť o radu: pátram po osude svojho predka Jána Štefana Pivovarčiho z Hlohovca (nar. 1879 v Hlohovci), ktorý podľa rozprávania môjho otca (má to tiež z rozprávania svojich rodičov) zomrel v r. 1916 v bitke pri Brašove. Poslednú zachovanú pohľadnicu od môjho predka máme z 18. septembra 1916, no nemáme žiadnu oficiálnu správu o jeho smrti ani mieste hrobu. Vedeli by ste mi poradiť, kde sa obrátiť?
    Ďakujem!

  40. Anton Hrnko Anton Hrnko 30. marca 2016 / 22:12

    Najlepšie je sa obrátiť na Vojenský historický ústav v Bratislave alebo Kriegsarchive vo Viedni.

  41. Avatar Lucia 31. marca 2016 / 20:50

    Ďakujem za odpoveď:)

  42. Avatar Vladimíra 22. mája 2016 / 0:07

    Môj dedo pplk.albin hrazdira bojoval v 1943 cesencitico

  43. Avatar Martina 4. októbra 2016 / 21:40

    Dobry
    Chcela by som sa opytac na mojho deda Pavol Turzík neviete o nom nejake info

  44. Anton Hrnko Anton Hrnko 12. októbra 2016 / 23:57

    Mohol by som povedať, že neviem. Ale viem vám poradiť, kde by ste mohli hľadať. Treba len uviesť bližšie údaje.

  45. Avatar Pavlína Pálová 2. novembra 2016 / 18:07

    Dobrý deň… chcela by som sa opýtať, že či by sa nedal vypátrať záznam o smrti vojaka – môjho prastarého otca (pochádzal z okresu Krupina – obec: Sebechleby) „Dominik Salatnay“ narodený 1875-76 umrel 1915 niekde na talianskom fronte … bližšie informácie nepoznám …. Ďakujem 🙂

  46. Avatar jozef 19. novembra 2016 / 2:02

    brat mojho deda zomrel v nemocnici vo varese tam bol aj pochovany no neviem najst ten cintorin vie mi niekto poradit

  47. Avatar Juraj Vrablansky 15. decembra 2016 / 16:53

    Zdravím vás.Chcel by som sa spitat.Môj pradedo sa narodil 1878.Našiel som jeho fotku v uniforme poľných strelcov z prvej svetovej vojny.Neviem kedy išiel do vojny a kam.Chcel by som sa to dozvedieť.Poradíte mi?Bol z Vinicneho pri Pezinku.Takže v 1914 mal 36 rokov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *