Day: 3. januára 2008

            V súvislosti s prejavom premiéra R. Fica na oslavách 15. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky v Martine sa ako supy zlietli okolo jeho slov „Starí Slováci“ mnohí na slovo vzatí historici i „historici“. Je až trápne dívať sa na odborníkov typu D. Kováča, ako zanietene hovoria o veciach, ktoré nikdy hlbšie neštudovali a ktorým ani nerozumejú (a navyše ani nechcú rozumieť). Tu je skutočne na mieste opýtať sa spolu s profesorom M. Kučerom, na čo sú Slovensku a slovenským daňovým poplatníkom také historické inštitúcie, ktoré neskúmajú slovenské dejiny z vnútra, ale len opakujú to, čo tvrdia maďarskí, ale najmä českí historici. Continue reading →

Keď som v 3. čísle Slovenských pohľadov z tohto roka uverejnil svoj príspevok o používaní slová Slovák pri pomenovaní slovanského obyvateľstva na našom území od najstarších čias podnes, nepredpokladal som, že v tejto úvahe budem pokračovať, respektíve, že tak skoro sa mi dostane do rúk dielo, ktoré výrazne podporí moje tvrdenia. Týmto dielom sa na počudovanie stala Kronika anonymného notára kráľa Bela, ktorú slovenskému čitateľovi sprostredkovalo v origináli i v slovenskom preklade vydavateľstvo Rak v závere posledného roka 20. storočia i celého milénia. Človek si až pri podrobnom prečítaní uvedeného diela uvedomí, o čo slovenská verejnosť prišla, že jej nebolo v takejto podobe sprístupnené už skôr. Nejde pritom o vybájené skutočnosti, ktoré si neznámy autor vymyslel a ktoré zasadil do doby staromaďarského „zaujatia vlasti“. Ich pramenná hodnota viažuca sa k 9. a 10. storočiu je veľmi nízka. To, že tieto deje sú viac výmyslom autora ako čo i len vzdialeným obrazom skutočných historických udalostí, uznáva dnes už i kritická maďarská historická veda. Redaktor vydania Vincent Múcska to dostatočne v poznámkovom aparáte aj slovenskému čitateľovi priblížil. Continue reading →

            V našej odbornej i populárnej literatúre sa akosi nevieme zhodnúť na pomenovaní nášho etnika v jednotlivých historických obdobiach a stále akosi tápame, keď máme pomenovať našich predkov pred 13. storočím. Jedni používajú termín Slovák už na pomenovanie obyvateľov Samovej ríše a vysluhujú si tým označenie za nacionalistických, resp. romantických historikov. Iní by najradšej termínom Slovania nazývali obyvateľov severnej časti Uhorska div nie až do 15. storočia a tvária sa, akoby len hodnoverné objavenie slová Slovák v písomných prameňoch znamenalo, že Slováci skutočne začali existovať. Myslím si, že takáto nejednotnosť by mala skončiť, že by bolo treba používať jednotnú terminológiu, ktorá by nebola výsledkom romantického alebo kozmopolitného fantazírovania, ale bola by založená buď na faktoch alebo hodnoverných hypotézach. Len týmto spôsobom môže byť naša historiografia najstaršieho obdobia národných dejín všeobecne prijímaná a akceptovaná aj vo svete. Continue reading →