Keď som v 3. čísle Slovenských pohľadov z tohto roka uverejnil svoj príspevok o používaní slová Slovák pri pomenovaní slovanského obyvateľstva na našom území od najstarších čias podnes, nepredpokladal som, že v tejto úvahe budem pokračovať, respektíve, že tak skoro sa mi dostane do rúk dielo, ktoré výrazne podporí moje tvrdenia. Týmto dielom sa na počudovanie stala Kronika anonymného notára kráľa Bela, ktorú slovenskému čitateľovi sprostredkovalo v origináli i v slovenskom preklade vydavateľstvo Rak v závere posledného roka 20. storočia i celého milénia. Človek si až pri podrobnom prečítaní uvedeného diela uvedomí, o čo slovenská verejnosť prišla, že jej nebolo v takejto podobe sprístupnené už skôr. Nejde pritom o vybájené skutočnosti, ktoré si neznámy autor vymyslel a ktoré zasadil do doby staromaďarského „zaujatia vlasti“. Ich pramenná hodnota viažuca sa k 9. a 10. storočiu je veľmi nízka. To, že tieto deje sú viac výmyslom autora ako čo i len vzdialeným obrazom skutočných historických udalostí, uznáva dnes už i kritická maďarská historická veda. Redaktor vydania Vincent Múcska to dostatočne v poznámkovom aparáte aj slovenskému čitateľovi priblížil. Continue reading →