Slovo o gramatike ako politike

Gramatika. Sústava pravidiel a poučiek, ktoré určujú spôsob spájania slov do viet, spôsob transformovania myšlienky do jej zhmotnenej podoby v určitej reči, resp. ktoré určujú, ako túto reč preniesť do grafickej podoby a zapísať. Aspoň tak ju chápe väčšina z nás často si neuvedomujúc, že aj samotná gramatika môže mať okrem filozofického aj hlboký politický obsah. Zdanlivo banálna vec, ktorá v mnohých jazykoch býva zväčša predmetom štúdia vážených „gramatikov“, je v našom konkrétnom slovenskom prípade – ako všetko iné, čo súvisí s ontológiou slovenského národa – vážnou politickou záležitosťou. Budem nosiť drevo do lesa, keď pripomeniem, že slovenské národné bytie je hlboko spojené s bojom za zachovanie slovenčiny ako národného jazyka. Mnohé politické zápasy na Slovensku sa niesli pod heslom „Za tú našu slovenčinu“ a obhájenie slovenčiny ako suverénneho jazyka bolo v skutočnosti aj obhájením národného bytia Slovákov. Túto skutočnosť slovenských národných dejín nemožno poprieť. Je to nespochybniteľný fakt a útoky na slovenčinu, poprípade proti slovenčine boli vždy motivované politicky, aj keď sa niekedy zahaľovali do rúcha vedeckosti a tvárili sa akademicky.

Continue reading

Česko-Slovensko, Československo, česko-slovenskosť, čechoslovakizmus

Česko-Slovensko, Československo, česko-slovenskosť, čechoslovakizmus

Pomaly tomu bude sedem rokov, čo sa česko-slovenský štát stal už len jeden z mnohých štátnych útvarov, ktoré sa v toku dejín objavili na mape Európy, zažiarili, prežili svoju búrlivú históriu s množstvom úspechov a neúspechov a v tichosti alebo za veľkého hrmotu odišli do minulosti. Minulosť býva dávna, neživá, ale aj taká, ktorú bezprostredne pociťujeme, žije v nás, ovplyvňuje naše konanie a neustále o nej premýšľame. Takouto živou minulosťou je aj vyše sedemdesiatročné slovensko-české spolužitie so šesťročnou prestávkou v jednom štáte. Stále je medzi nami dosť tých, ktorí sa z rôznych dôvodov nedokázali vyrovnať so skutočnosťou, že spoločný česko-slovenský štát sa stal minulosťou, že Slovensko vystúpilo z tieňa „staršieho brata“ a aj keď s problémami, ale predsa kráča na vlastných nohách smerom k zjednotenej Európe.

Continue reading

Černová

Černová. Malá obec medzi výbežkami Veľkej Fatry a riekou Váh. Vlastne ani nie obec, ale len ulica mesta Ružomberka od nepamäti žila pokojným životom. Jej obyvatelia boli prevažne roľníci, živili sa však aj pltníctvom a rybárstvom, alebo dochádzali za prácou do fabrík v Ružomberku. V celej histórii obce nič nenasvedčovalo, že sa 27. októbra 1907 stane symbolom odporu slovenského ľudu proti nezmyselnej, surovej a neľudskej maďarizačnej politike uhorských vlád od rakúsko-maďarského vyrovnania roku 1867. Nezmyselné a nekresťanské zavraždenie pätnástich Černovčanov pri pokuse o „posviacku“ tamojšieho novopostaveného katolíckeho kostola vykopalo takú priepasť vo vzťahoch medzi uhorskou vládou a Slovákmi, že čelní predstavitelia slovenského politického života odvtedy stále intenzívnejšie hľadali budúcnosť svojho národa mimo hraníc Uhorska.

Continue reading