Postavte im stĺp hanby!
Dejiny emancipácie slovenského národa sú spojené nie vždy len so svetlými stránkami, nielen s obetavým zápasom predstaviteľov slovenskej politickej elity za rovnaké miesto pod slnkom pre slovenský národ, aké mali ostatné okolité národy. Každý sebavedomý Slovák musí, žiaľ, konštatovať, že sú aj dejinami kompradorstva a podrazov z vlastných radov. Bez ohľadu na to, či týchto oponentov slovenskej zvrchovanosti porodených slovenskými matkami nazveme maďarónmi, čechoslovakistami, bojovníkmi proti „buržoáznemu“ nacionalizmu alebo najnovšie samozvanými predstaviteľmi „štandardného politického spektra“, ich nezmazateľnou stigmou bolo, je a zostáva nenávisť ku všetkému slovenskému, vrátane nenávisti k tým, ktorí v minulosti posúvali slovenskú vec smerom k suverenite a samospráve slovenského národa.
Za posledných sedemnásť rokov sme svedkami toho, že v každom prelomovom období, keď sa rozhodovalo o budúcnosti slovenskej veci, sa objavili „petičiari“, ktorí sa postavili proti jej pozitívnemu posunu. Postavili sa proti zápasu za zvrchovanosť, postavili sa proti prijatiu suverénnej slovenskej Ústavy, postavili sa proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky, skrátka postavili sa proti napĺňaniu základnej túžby hádam každého – i toho najmenšieho – národa na svete; túžby spravovať si svoje veci sám a podľa svojej vlastnej vôle. Najnovšie vyšli s petíciou do boja proti uznaniu zásluh Andreja Hlinku v zápase za slovenskú národnú štátnosť a suverenitu. Pritom tak ako v minulosti neváhajú hrubo falšovať slovenské národné dejiny, ich predstaviteľov, najmä tých, ktorí reprezentovali odhodlaný, nepodplatiteľný a nekompromisný prúd slovenskej národnej politiky.
Keď si človek prečíta mená na poslednej petícii, v ktorej sa jej signatári obracajú na slovenských poslancov, aby odmietli prijať zákon o zásluhách Andreja Hlinku, nič ho neprekvapí. Tie isté mená stáli už pod podobnými petíciami proti prijatiu parlamentnej rezolúcie o zvrchovanosti Slovenska, proti prijatiu suverénnej Ústavy Slovenskej republiky, proti vytvoreniu samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky, skrátka proti všetkým základným krokom smerujúcim k vytvoreniu dnešnej Slovenskej republiky, suverénneho štátu, člena Európskej únie, OSN, OECD, UNESCO, NATO a mnohých ďalších medzinárodných organizácií.
Každý súdny človek by predpokladal, že úspechy Slovenskej republiky v hospodárskom a sociálnom rozvoji i jej úspechy na medzinárodnom fóre presvedčia pochybovačov o neopodstatnenosti pochybnosti o potrebe suverénnej slovenskej štátnosti. Najnovšia petícia proti rezolúcii parlamentu o zásluhách Andreja Hlinku, ktorej cieľom je aj deklarovať vlastnú suverenitu pri výklade národných dejín, svedčí, že zo svojho odporu proti slovenskej suverenite v ničom nezľavili. Bolo by im treba postaviť stĺp hanby, na ktorom by sa naveky zaznamenalo, že títo ľudia vystúpili v čase etablovania suverénnej slovenskej štátnosti proti všetkým krokom a opatreniam smerujúcim k jej naplneniu. Nemusíme sa báť, žeby to bol nejaký mamutí monument. Tých pár mien by sa zmestilo aj na celkom malý stĺpik.
Tono, nemôžeš sa na osobnosti v dejinách pozerať len z pohľadu národného a nebrať do úvahy širšie všeľudské hodnoty. A keď sa na Hlinku pozrieš zo širšieho uhla, tak ten obraz sa Ti bude javiť menej pozitívne, ako sa Ti javí z nacionálneho pohľadu. A tí, ktorí nesúhlasia s tým, aby mal titul „otec národa“ sa ho snažia vidieť komplexnejšie. Na svet sa nemôžeš (môžeš, ale to aj tak vyzerá) pozerať len z národného pohľadu, ale musíš vidieť aj širšie dôsledky konania tej, ktorej osoby (a možno aj bez jeho vlastného pričinenia, len podnietil niečo, čo v konečnom dôsledku bolo negatívne). A odsudzovať ľudí za to, že sa na svet nepozerajú z pozície národných hodnôt, ale akýchsi všeľudských hodnôt je prinajmenšom smiešne.
Laco, to nie je tak, ako to vidis. Co si myslis, preco SNS stiahla navrh na otca naroda? Na druhej strane tolko nepravd a vymyslenic, co vyliali na Hlinku obhajcovia tejto podpisovej akcie, je az prilis. A okrem toho, pravdou je, ze vzdy sa ozvali, ked bolo treba spachat nieco proti tejto republike. A bud si isty, ze lavicu /okrem toho Hlinka bol krestansky socialista, nie krestansky demokrat/ nemaju radi tak isto ako narodovectvo. Najviac im vonia zlate tela.
Tono
Počúvajte! Môj otec Hlinkovi miništroval, mojej manželky teta bola pri jeho smrteľnej posteli, keď Slovenskej mládeži odkazoval, ako sa má správať a zisťujem, že ešte to ani do oficiálnych dejín nedošlo a je hanba, že každý sa bojí, aj na úkor vlastného nepohodlia tvrdo presadzovať pravdivé dejiny Slovenska..s pozdravom…technik Laco…aj samostatné Slovensko väčšinou presadzovala technická, slovenská inteligencia…česť výnimkám!!!