Dňa 21. novembra 1849 na bratislavskom Firšnáli (Fürstenalle – Kniežacia aleja; dnešné námestie Slobody) zneli bubny, pochodovali vojaci, viali zástavy. Na svoj posledný nástup sa zhromažďoval slovenský dobrovoľnícky zbor pod velením baróna H. Lewartowského. Tento zbor pod politickým vedením Slovenskej národnej rady na čele s J. M. Hurbanom, Ľ. Štúrom a M. M. Hodžom sa sformoval v jarných mesiacoch roku 1849 v Skalici a v lete toho istého roku sa vydal na pochod cez Záhorie do Stupavy a odtiaľ cez Svätý Jur smerom na Pohronie a do oblasti banských miest, kde zabezpečoval tylo rakúskym a ruským vojskám víťazne postupujúcim proti zvyškom košútovských honvédov. (viac…)
Archive for the ‘Bez kategórie’ Category
Koniec prvej slovenskej národnej armády
Piatok, Máj 23rd, 2008Letz, R., Mulík, P., Bartlová, A.: Slovenská ľudová strana v dejinách 1905 – 1945, Matica slovenská, Martin 2006.
Sobota, Máj 10th, 2008Recenzia publikácie z dielne Matice slovenskej.
Ad: Prapredkovia
Streda, Február 27th, 2008Ján Kerďo v LT 5-6/2008 spochybňuje potrebnosť zavedenia termínu starí Slováci a argumentuje tým, že tento termín nie je potrebný, lebo máme termín Sloveni (a následne Slovenky, Slovensko, slovenský…). V podstate by sa s tým dalo súhlasiť, má to však háčik. Načo termín Sloveni, keď ostatné odvodeniny by mali byť tie isté, ktoré patria k termínu Slovák (pozri zátvorka vyššie). Ale najväčší problém, ktorý hovorí o neudržateľnosti termínu Sloveni, je jeho nepreložiteľnosť do hociktorého cudzieho jazyka. V tom momente, keď ho transformujem do akéhokoľvek jazyka (okrem češtiny) dostanem Slovinec. Szlovének (maď.), Slovens (angl.), Slovenes (franc.), Slowenen (nem.) atď. znamená v týchto jazykoch Slovinec. Termín Slovinec je totiž iba naša výpomoc, lebo oni sa v svojom jazyku volajú Slovenci, ich ženy sú Slovenki a ich jazyk je tiež slovenski.
Černová
Streda, Október 3rd, 2007Černová. Malá obec medzi výbežkami Veľkej Fatry a riekou Váh. Vlastne ani nie obec, ale len ulica mesta Ružomberka od nepamäti žila pokojným životom. Jej obyvatelia boli prevažne roľníci, živili sa však aj pltníctvom a rybárstvom, alebo dochádzali za prácou do fabrík v Ružomberku. V celej histórii obce nič nenasvedčovalo, že sa 27. októbra 1907 stane symbolom odporu slovenského ľudu proti nezmyselnej, surovej a neľudskej maďarizačnej politike uhorských vlád od rakúsko-maďarského vyrovnania roku 1867. Nezmyselné a nekresťanské zavraždenie pätnástich Černovčanov pri pokuse o „posviacku“ tamojšieho novopostaveného katolíckeho kostola vykopalo takú priepasť vo vzťahoch medzi uhorskou vládou a Slovákmi, že čelní predstavitelia slovenského politického života odvtedy stále intenzívnejšie hľadali budúcnosť svojho národa mimo hraníc Uhorska.
