Všetkým priaznivcom i kritikom môjho blogu želám v Novom roku 2012 všetko najlepšie, veľa zdravia, primerané šťastie a najlepšie výsledky pri prejavenom úsilí.
Dec 312011
Rôzne národy, ale aj obce si rôznym spôsobom pripomínajú začiatky svojich dejín. Je – napr. – chronicky známe, že obce nezaujíma, kedy boli v skutočnosti založené, ale kedy sa po prvýkrát objavili v hodnovernom písomnom prameni. Pompézne to oslavujú ako svoje x-té výročie, ale vôbec neprekáža, že ich obec mohla pod tým istým menom existovať aj niekoľko storočí pred tým, než sa prvýkrát objavila v písomnom prameni, napr. v listine. Continue reading »
Jún 272011
Pozývam všetkých, ktorí majú záujem, na debatu o knihe Devín, božská perla Slovenska, ktorá sa uskutoční zajtra, 28. júna 2011 o 16.30 v čitárni v Medickej záhrade v Bratislave.
Vážení čitatelia môjho blogu, priatelia i oponenti, čitatelia i prispievatelia, s končiacim sa rokom 2010 by som Vám chcel všetkým zablahoželať veselé a šťastlivé Vianoce, bohatého Ježiška a hodne lásky a porozumenia pre svojich blížnych. Do Nového roka 2011 Vám chcem zablahoželať predovšetkým veľa zdravia, šťastia a porozumenia ,veľa osobných i pracovných úspechov. Osobne by som si želal, aby názorová rôznorodosť nebola príčinou osobnej nevraživosti a nenávisti, ale len spôsob a cesta ako zlepšiť život u nás doma. Každý z nás i našich blížnych sme dostali do vienka len jeden život, a nemali by sme si ho premárniť nevraživosťou a nenávisťou. Nech láska a tolerancia prekvitá medzi nami a nech platí aj u nás to, čo je vpísané v americkom erbe: E pluribus unum.
Okt 172009
Tento príspevok som predniesol na konferencii o vlastenectve, ktorú 16. októbra 2009 usporiadalo MŠ SR v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v BB a Maticou slovenskou. Continue reading »
Apr 272009
Možno bude niekoho zaujímať, kto sa chce viac dozvedieť o slovenskom štáte. Som vrcholne pobúrený, akým spôsobom sa nevedomosť “miseram contribeuntum plebem” zneužíva na zhovädzovanie slušných ľudí. Napr. biskupovi J. Vojtaššákovi sa dáva za vinu aj to, že bol stúpencom samostatného slovenského štátu. Ako by to bol nejaký zločin. Vyslovene som zhrozený, keď si niekto s dvoma ľudovými “novinárčiny” dovolí navliekať hnedú uniformu slušnému a vzácnemu človekovi Arpádovi Tarnóczymu a ešte mu aj vyčítať, že nemá vysoku školu. Najmä, ak si to dovolí nejaká novinárska sopľaňa, ktorá ani nezaregistruje, že vtedy, keď si jeho rovesníci robili vysoké školy, on sedel v komunistickom žalári. Nie všetci mohli za komunizmu vyštudovať vysoké školy ako dnešní “profilujúci” a že vraj slušní redaktori a šéfredaktori.
Človek by predpokladal, že v dnešnej ťažkej finančnej kríze bude vážených akademikov zaujímať najmä to, ako čo najrýchlejšie prekonať finančné a hospodárske ťažkosti, aby si slovenský občan mohol konečne vydýchnuť a povedať si: „Uch, a je to za nami.“ Myslím si, že na takúto prácu vážených „akademikov“ má slovenský občan právo, veď ich platí zo svojich daní. No trápenie slovenského občana nie je asi to, čo zaujíma niektorých našich „vedeckých“ pracovníkov. Ako som sa dopočul, na 13. marca 2009 zvolal podpredseda SAV Dušan Kováč konzílium, ktoré sa má zaoberať otázkou písania mien historických postáv z uhorských dejín v slovenčine. No podľa všetkého sa tam nepredpokladá diskusia o upevnení princípov tohto písania v duchu slovenčiny, lebo návrh prof. PhDr. Slavomíra Ondrejoviča, DrSc., riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, ktorý má byť predmetom rokovania, navrhuje všetko vrátiť späť do obdobia, ktoré sa vytvorilo po vzniku ČSR a trvalo približne do začiatku 70. rokov minulého storočia. Vtedy sa na toto písanie uplatňoval dôsledne úzus zavedený v maďarčine v druhej polovici 19. storočia. Cieľom prijatia tohto úzu bolo oddeliť Slovákov od ich histórie a napomôcť tak ich prikloneniu sa ku koncepcii jednotného „československého“, ergo českého národa. Slovákom bolo treba ich históriu odcudziť, preto sa im vnútila maďarská forma mien, aby aj z grafiky písania bolo vidieť, kto bol v Uhorsku pán.
Dňa 21. novembra 1849 na bratislavskom Firšnáli (Fürstenalle – Kniežacia aleja; dnešné námestie Slobody) zneli bubny, pochodovali vojaci, viali zástavy. Na svoj posledný nástup sa zhromažďoval slovenský dobrovoľnícky zbor pod velením baróna H. Lewartowského. Tento zbor pod politickým vedením Slovenskej národnej rady na čele s J. M. Hurbanom, Ľ. Štúrom a M. M. Hodžom sa sformoval v jarných mesiacoch roku 1849 v Skalici a v lete toho istého roku sa vydal na pochod cez Záhorie do Stupavy a odtiaľ cez Svätý Jur smerom na Pohronie a do oblasti banských miest, kde zabezpečoval tylo rakúskym a ruským vojskám víťazne postupujúcim proti zvyškom košútovských honvédov. Continue reading »
Recenzia publikácie z dielne Matice slovenskej.
