Blog Antona Hrnka

Vyhlásenie predsedu Matice slovenskej ku korupčným kauzám

Vychádzajúc z históriou overeného poslania Matice slovenskej, ktorej stanovy napísali naši vzácni predchodcovia práve pred 150 rokmi (5. februára 1862), som povinný ako jej predstaviteľ vyjadriť vážne znepokojenie nad otriasaním sa našej spoločnosti ako štátu a národa v jej základoch. Ocitli sme sa v hlbokej duchovnej kríze, ktorej prejavom sú korupčné aféry nebývalých rozmerov, ale aj reakcie na ne. Sme svedkami pokusov o veľký odklon od našich tradičných hodnôt, ktoré pokladáme za nadčasovú výstuž štátu a národa. Aj preto sme zvolali stretnutie predstaviteľov slovenskej inteligencie do historickej sály SNR, kde sa zakladal tento štát, a povedali sme jasne: nie, takto ďalej nie! Zlyhávanie v riadení štátu, sociálna  nespravodlivosť najviditeľnejšie sa prejavujúca v rozkrádaní štátu musia skončiť a byť potrestané. Cesta do budúcnosti vedie len cez mravnú obrodu v pravde  a spravodlivosti, cez podporu vzdelanosti a kultúry národa.
Je zaiste prejavom slobody a demokracie vyjsť na námestia a vyjadriť svoj názor, ale emócie davu na uliciach či námestiach nikdy neviedli a nevedú k potrebným riešeniam. Tak aj niektoré požiadavky z námestí sú až neuveriteľne naivné: treba odložiť voľby, aby ešte ďalšie mesiace žila slovenská spoločnosť v bezvýchodiskovej kríze? To naozaj je za dnešný stav „zodpovedný“ náš štátny znak, dvojkríž, tisícročný symbol, za ktorý vyliali krv Holuby, Šulek, Langsfeld? Je dôvod na jeho zosmiešňovanie? To naozaj je čas plakať nad rozdelením „Československej socialistickej republiky“ (ako to odznelo v Bratislave) a spájať ho s politikmi s „gorilím inštinktom“? To naozaj je naša polícia a anarchistické skupinky v uliciach na tej istej lodi? O čo teda ide? O očistenie našej politickej scény, alebo o oslabenie slovenskej štátnosti a národa? Alebo o záhadné hry, ktorým radový občan, a možno aj mnohí „politici“, nerozumie?
Sme za pravdivé odhalenie neprípustného prepojenia finančných skupín a moci, ako aj za spravodlivé vyšetrenie trestuhodných zlyhaní konkrétnych osôb. Tých, ktorí napríklad vyhlasovali, že náš štát je najhorším možný vlastníkom, a štátny majetok predali zahraničným štátnym podnikom len preto, aby z toho mali provízie.  Slovensko potrebuje politikov, ktorí si budú vedomí svojej osobnej zodpovednosti pred národom, budú dbať o ochranu a zachovanie jeho duše. Iná cesta k morálnemu obrodeniu slovenskej spoločnosti neexistuje.
Sme presvedčení, že cesta k náprave nevedie cez masovú účasť  v protestoch, ale cez masovú účasť vo voľbách, a zvolenie takých zástupcov nášho národa, ktorým skutočne leží na srdci jeho osud a nie osud vlastných peňaženiek. Od zásadnej morálnej obnovy našej politickej elity veľmi závisí budúcnosť celej našej spoločnosti.

Continue reading »

Pred pár rokmi som v článku Bratislava das war einmal Pressburg kritizoval „počin“ hlavného „odslovenčovateľa“ Bratislavy Š. Holčíka, že v anglickom texte bedekra o Bratislave používa termín „Pressburg“ na pomenovanie Bratislavy v rokoch, keď Slovensko patrilo do uhorského štátu a priamo v texte hovorí, že to bolo oficiálne pomenovanie mesta. Predtým, teda od doby kamennej až po vznik Uhorska a rovnako po zániku tohto kráľovstva bez akéhokoľvek vysvetlenia používa termín Bratislava a konkrétne dobové pomenovanie ho vôbec „netanguje“. Samozrejme, to s tým oficiálnym pomenovaním je bohapustá nepravda, lebo Bratislava sa celé obdobie, keď sa na Slovensku používala latinčina oficiálne (diplomaticky) nazývala Posonium a všetky ostatné pomenovania boli len ľudovými (slovenskými, nemeckými, maďarskými…). Potom sa chvíľu oficiálne nazývala Pozsonyom, ale vtedy už existovalo rekonštruované slovenské pomenovanie Bratislava (zo staroslovenského Bräslava/Braslava), ktoré sa stalo úradným názvom r. 1919 a je ním dodnes. Nikto nevie, kedy zaniklo staroslovenské Braslava v slovenskom jazyku, ale pri vzniku uhorského štátu ešte bolo živé, o čom svedčia mince sv. Štefana s nápisom (B)RESLAVVA CIVITAS. Je pravdepodobné, že žilo až do tatárskeho vpádu, keď v oblasti Bratislavy i samého mesta došlo k veľkému úbytku slovenského obyvateľstva a príchodu nových skupín nemeckých kolonistov. Vtedy zaniklo v oblasti veľa slovenských názvov a presadili sa aj v slovenskom jazyku nemecké pomenovania. Z Devínu vznikol Tebeň (z nem. Theben), zo Stupavy (hradu) Pajštún atď. Aj na pomenovanie Bratislavy sa presadil názov Prešporek/Prešpurek. Tento názov sa však nikdy nestal diplomatickým a v slovenskom jazyku ani nebol štandardizovaný. Predtým, než by k tomu došlo, slovenskí vzdelanci rekonštruovali pôvodný staroslovenský názov najskôr do podoby Břetislav na Dunaji, neskôr ho Ľ. Štúr poslovenčil na Bratislava. Continue reading »

V národnej rade máme opäť návrh zákona, ktorým skupina poslancov navrhuje zaviesť 28. október ako štátny sviatok. Ale nielen to, keďže Slovenská republika má tých štátnych sviatkov neúrekom, hádam až priveľa, oproti minulosti prišli s inováciou. Vraj treba zrušiť Deň Ústavy (1. september), ktorý doteraz, najmä v zahraničí z praktických dôvodov bol považovaný za hlavný, najdôležitejší sviatok Slovenskej republiky. Počul som jedného poslanca, ako preradenie Dňa ústavy zo štátneho sviatku na pamätný deň zdôvodňoval tým, že Ústava sa často mení, a preto tento sviatok stratil na svojej opodstatnenosti. Zaujímavé, že v štáte, na ktorý sa práve tento poslanec odvoláva ako na vzor – USA – napriek 27 zmenám ústavy na takúto geniálnu myšlienku neprišli a napriek „nedostatkom“ imaginácie (však ich ústavu bolo treba meniť až toľkokrát) otcov zakladateľov 4. júl naďalej zachovali ako najdôležitejší sviatok krajiny. Myslím si preto, že naši poslanci pred tým, než zdvihnú ruku za alebo proti, by mali vedieť niekoľko detailov. Continue reading »

Tak už som ten „zázrak“ videl in extenzo. Kým som to videl len na fotografii, nazval som to „medovou sochou“. Ale v realite som utrpel mierny šok. Nielen chudák dávno nebohý J. Fadrusz, ale aj cisárovná Mária Terézia sa musia obracať v hrobe, žeby ich práca a dielo mali byť predstavované takouto „skulptúrou“. Odhliadnuc od toho, že onen orwellovsky sa nazývajúci vraj okrášľujúci spolok zavádza verejnosť, lebo on nechce postaviť sochu Márie Terézie ako ju prezentuje, ale súsošia maďarských husárov a kráľovnej, nemôžem uveriť, že si niekto na začiatku 21. storočia môže dovoliť v hlavnom meste Slovenskej republiky urážať vkus verejnosti takým nehoráznym gýčom. To, keby sa pán Mačuha vybral niekde na západnú hranicu Českej republiky a nakúpil v tamojších vietnamských obchodíkoch zopár trpaslíkov a ponúkol ich na umiestnenie do niektorých materských škôl na bratislavských sídliskách na pobavenie detičiek, by som mohol chápať ako okrášlenie, zľudštenie priestoru, ale toto!!?? To hádam nie!  Len mi nejako chýbajú tirády tých, ktorí sa tak vehementne pustili do vraj nevkusnej sochy kráľa Svätopluka na hrade. Nejako nepočuť ich odsudzujúce hlasy, ich „spravodlivé“ rozhorčenie nad tým, že si niekto na Slovensku dovoľuje takýmto spôsobom podceňovať schopnosť občana Slovenskej republiky rozlíšiť umelecké dielo od slaboduchej atrapy. Lebo J. Kulicha možno nemať rád, možno nesúhlasiť s jeho estetickými a ideovými prístupmi, ale nemožno povedať, že jeho dielo nemá umeleckú hodnotu. Ale toto??!! Týmto by sa mala prezentovať Bratislava??!! Boh nás uchovaj!

Continue reading »

Počas štúdia histórie sme riešili mnoho praktických problémov, napr. aj otázku výkladu dejín. Hádam najháklivejšia otázka bola, ako vykladať politiku predstaviteľov slovenského štátu pred a počas druhej svetovej vojny. Všetkým bolo jasné – aj našim učiteľom – že do situácie sa vtedajšia slovenská politika nedostala vlastným snažením, ale v dôsledku zmeny geopolitického postavenia Slovenska, keď západné mocnosti vydali strednú Európu do rúk Adolfa Hitlera a nacistické Nemecko sa stalo neodškriepiteľnou, neopomenuteľnou a jedinou dominantnou mocnosťou v oblasti. Ako hodnotiť politiku tých ľudí, napr. Tisu, Ďurčanského….., ktorí pri svojej obhajobe tvrdili, že v danej situácii nemohli zabrániť zlu ako takému, a preto sa snažili aspoň – ak mali možnosť – dať prednosť menšiemu zlu pred väčším.

Continue reading »