Blog Antona Hrnka

Vyhlásenie predsedu Matice slovenskej ku korupčným kauzám

Vychádzajúc z históriou overeného poslania Matice slovenskej, ktorej stanovy napísali naši vzácni predchodcovia práve pred 150 rokmi (5. februára 1862), som povinný ako jej predstaviteľ vyjadriť vážne znepokojenie nad otriasaním sa našej spoločnosti ako štátu a národa v jej základoch. Ocitli sme sa v hlbokej duchovnej kríze, ktorej prejavom sú korupčné aféry nebývalých rozmerov, ale aj reakcie na ne. Sme svedkami pokusov o veľký odklon od našich tradičných hodnôt, ktoré pokladáme za nadčasovú výstuž štátu a národa. Aj preto sme zvolali stretnutie predstaviteľov slovenskej inteligencie do historickej sály SNR, kde sa zakladal tento štát, a povedali sme jasne: nie, takto ďalej nie! Zlyhávanie v riadení štátu, sociálna  nespravodlivosť najviditeľnejšie sa prejavujúca v rozkrádaní štátu musia skončiť a byť potrestané. Cesta do budúcnosti vedie len cez mravnú obrodu v pravde  a spravodlivosti, cez podporu vzdelanosti a kultúry národa.
Je zaiste prejavom slobody a demokracie vyjsť na námestia a vyjadriť svoj názor, ale emócie davu na uliciach či námestiach nikdy neviedli a nevedú k potrebným riešeniam. Tak aj niektoré požiadavky z námestí sú až neuveriteľne naivné: treba odložiť voľby, aby ešte ďalšie mesiace žila slovenská spoločnosť v bezvýchodiskovej kríze? To naozaj je za dnešný stav „zodpovedný“ náš štátny znak, dvojkríž, tisícročný symbol, za ktorý vyliali krv Holuby, Šulek, Langsfeld? Je dôvod na jeho zosmiešňovanie? To naozaj je čas plakať nad rozdelením „Československej socialistickej republiky“ (ako to odznelo v Bratislave) a spájať ho s politikmi s „gorilím inštinktom“? To naozaj je naša polícia a anarchistické skupinky v uliciach na tej istej lodi? O čo teda ide? O očistenie našej politickej scény, alebo o oslabenie slovenskej štátnosti a národa? Alebo o záhadné hry, ktorým radový občan, a možno aj mnohí „politici“, nerozumie?
Sme za pravdivé odhalenie neprípustného prepojenia finančných skupín a moci, ako aj za spravodlivé vyšetrenie trestuhodných zlyhaní konkrétnych osôb. Tých, ktorí napríklad vyhlasovali, že náš štát je najhorším možný vlastníkom, a štátny majetok predali zahraničným štátnym podnikom len preto, aby z toho mali provízie.  Slovensko potrebuje politikov, ktorí si budú vedomí svojej osobnej zodpovednosti pred národom, budú dbať o ochranu a zachovanie jeho duše. Iná cesta k morálnemu obrodeniu slovenskej spoločnosti neexistuje.
Sme presvedčení, že cesta k náprave nevedie cez masovú účasť  v protestoch, ale cez masovú účasť vo voľbách, a zvolenie takých zástupcov nášho národa, ktorým skutočne leží na srdci jeho osud a nie osud vlastných peňaženiek. Od zásadnej morálnej obnovy našej politickej elity veľmi závisí budúcnosť celej našej spoločnosti.

(viac…)

Pred pár rokmi som v článku Bratislava das war einmal Pressburg kritizoval „počin“ hlavného „odslovenčovateľa“ Bratislavy Š. Holčíka, že v anglickom texte bedekra o Bratislave používa termín „Pressburg“ na pomenovanie Bratislavy v rokoch, keď Slovensko patrilo do uhorského štátu a priamo v texte hovorí, že to bolo oficiálne pomenovanie mesta. Predtým, teda od doby kamennej až po vznik Uhorska a rovnako po zániku tohto kráľovstva bez akéhokoľvek vysvetlenia používa termín Bratislava a konkrétne dobové pomenovanie ho vôbec „netanguje“. Samozrejme, to s tým oficiálnym pomenovaním je bohapustá nepravda, lebo Bratislava sa celé obdobie, keď sa na Slovensku používala latinčina oficiálne (diplomaticky) nazývala Posonium a všetky ostatné pomenovania boli len ľudovými (slovenskými, nemeckými, maďarskými…). Potom sa chvíľu oficiálne nazývala Pozsonyom, ale vtedy už existovalo rekonštruované slovenské pomenovanie Bratislava (zo staroslovenského Bräslava/Braslava), ktoré sa stalo úradným názvom r. 1919 a je ním dodnes. Nikto nevie, kedy zaniklo staroslovenské Braslava v slovenskom jazyku, ale pri vzniku uhorského štátu ešte bolo živé, o čom svedčia mince sv. Štefana s nápisom (B)RESLAVVA CIVITAS. Je pravdepodobné, že žilo až do tatárskeho vpádu, keď v oblasti Bratislavy i samého mesta došlo k veľkému úbytku slovenského obyvateľstva a príchodu nových skupín nemeckých kolonistov. Vtedy zaniklo v oblasti veľa slovenských názvov a presadili sa aj v slovenskom jazyku nemecké pomenovania. Z Devínu vznikol Tebeň (z nem. Theben), zo Stupavy (hradu) Pajštún atď. Aj na pomenovanie Bratislavy sa presadil názov Prešporek/Prešpurek. Tento názov sa však nikdy nestal diplomatickým a v slovenskom jazyku ani nebol štandardizovaný. Predtým, než by k tomu došlo, slovenskí vzdelanci rekonštruovali pôvodný staroslovenský názov najskôr do podoby Břetislav na Dunaji, neskôr ho Ľ. Štúr poslovenčil na Bratislava. (viac…)