Moje vystúpenie na konferencii v Moskve

3. až 5. apríla som sa zúčastnil na pozvanie ministra obrany RF medzinárodnej Moskovskej konferencii o medzinárodnej bezpečnosti (MCIS). Na konferencii som vystúpil s príspevkom, ktorý prikladám:

Bezpečnosť v Európe – úloha nás všetkých

 Hľadanie optimálneho systému európskej bezpečnosti, ktorý by zaistil európskym národom pokoj, mier a prosperitu je veľmi starý. Rovnako starý ako snahy tento pokoj a mier narušiť s cieľom získania neoprávnených výhod, nadvlády jedného národa nad druhým, s cieľom ovládnutia prírodných zdrojov, priemyselných kapacít, ľudského potenciálu alebo trhov. Európa sa tak po celé stáročia utápala vo vojnách, ktoré tvoria kostru jej dejín. Dlhšie mierové obdobia boli tak len akýmisi etapami, keď znepriatelené národy alebo aliancie boli ekonomicky i ľudsky vyčerpané a neboli schopné viesť ďalšie vojny. Plnohodnotnými účastníkmi týchto dejov boli všetky európske národy vrátane Ruska a to či už v úlohe štítu brániaceho Európu pred nájazdmi z Ázie, v úlohe obete agresie svojich západných susedov alebo útočníka naplňujúceho si svoje geopolitické ambície. Od konca druhej svetovej vojny sa však z hľadiska uplatnenia klasickej poučky Karla von Clausewitza, že vojna je len pokračovaním politiky inými prostriedkami, zmenila jedna zo základných premís – dosiahnutie politického cieľa vojnou ohrozuje samu biologickú podstatu existencie človeka na tejto planéte. Vojna, najmä vojna medzi globálnymi veľmocami, už nehrozí len zničením protivníka a ovládnutím jeho zdrojov ako v minulosti, ale znamenala by totálne zničenie bojujúcich strán a s najväčšou pravdepodobnosťou aj zánikom ľudskej civilizácie ako takej. Úvahy o možnom víťazstve v termonukleárnej vojne sú scestné a z hľadiska ďalšieho vývinu našej planéty mimoriadne nebezpečné.

Veľké vojnové konflikty v Európe vždy sprevádzali úsilia o vytvorenie systémových záruk, ktoré by pôsobili preventívne proti vznikaniu ozbrojených konfliktov. V svojej podstate však mali garantovať ochranu víťazov pred prípadnými snahami porazených o revíziu vojenského neúspechu v aktuálnom vojnovom konflikte a získanie stratených pozícií. Preto aj všetky, často veľkolepé projekty na udržanie mieru končili neúspechom. Keď sa pozrieme len na posledných 200 rokov od Viedenského kongresu 1815 s jeho Svätou alianciou, cez Berlínsky kongres 1878 a tzv. koncertom veľmoci, Versailleský systém so Spoločnosťou národov až po jaltský systém z roku 1945 a s Organizáciou spojených národov, nemôžeme nepovedať, že systém prevencie vojnových konfliktov sa sústavne nezlepšoval. Práve skúsenosti od Viedenského kongresu obohatené poznaním hrôz prvej a druhej svetovej vojny priniesli nádejný model zachovávania globálneho mieru v rámci Organizácie spojených národov. Systém medzinárodného práva, garantovaného Bezpečnostnou radou OSN s možnosťou jeho vynútenia, zabezpečil mierový život pre Európanov na niekoľko generácií a samozrejme aj globálnu rovnováhu. Bol síce založený na vzájomnom odstrašení, ale fungoval. Ale aj tento systém ako predchádzajúce môže prestať byť účinný vtedy, ak niektorý z jeho rozhodujúcich aktérov usúdi, že mu prekáža pri realizácii jeho záujmov a pokúsi sa ho obísť alebo zrušiť.

Samozrejme, nemožno obchádzať ani skutočnosť, že jaltský systém vytvoril bipolárny svet a fakticky mier bolo možno udržiavať len za cenu studenej vojny a dovtedy nevídaných pretekov v zbrojení. Svet bol síce bezpečnejší, ale ľudstvo sedelo na sude „pušného prachu“ v podobe nukleárnych zbraní. Preto je prirodzené, že Európania, najmä tí, čo žili v strednej Európe, privítali pád bipolárneho sveta a skončenie studenej vojny. Geopolitická mapa strednej Európy sa následkom rozpadu bipolárneho sveta radikálne zmenila. Dovŕšili sa procesy v Európe, ktoré začali prvou svetovou vojnou a je celkom pravdepodobné, že budúci historici (ak budúcnosť bude) sa budú pozerať na vývin od roku 1914 ako na jednu súvislú vojnu, ktorá skončila rokom 1989 – 1990. Len prostriedky, ktorými sa viedla, sa menili. Po rozpade bipolárneho sveta a skončení studenej vojny sa posledné nesvojprávne európske národy ujali svojej príležitosti a pokúsili sa o získanie skutočnej národnej suverenity. V tomto procese zmien i Slovenská republika prestala byť nesvojprávnou, zabudnutou menšou časťou federálneho Česko-Slovenska a stala sa skutočným suverénnym štátom.

Rozpad bipolárneho sveta, ústup Sovietskeho zväzu zo strednej Európy však vyvolal mnohé staré konflikty, ktoré vznikli ešte v hĺbke 19. storočia v Habsburskej monarchii, viedli cez rozpad Rakúsko-Uhorska k revizionistickej politike v medzivojnovom období a k rozpútaniu druhej svetovej vojny. Bolo prirodzené, že mnohé národy, najmä po vypuknutí občianskej vojny v Juhoslávii sa prestali cítiť bezpečne a hľadali obranu proti možným konfliktom. Partnerstvo za mier, ktoré začiatkom 90. rokov minulého storočia ponúkol Západ bývalým členom Varšavskej zmluvy, sa ukazovalo ako nedostatočné. Bolo prirodzené, že nekomfortne sa cítiace národy strednej Európy videli garanciu svojej bezpečnosti, územnej integrity a hospodárskeho rozvoja v integrácii do funkčného systému s bezpečnostnými zárukami, ktorým v tomto období bolo NATO. Po tom, ako roku 1999 vstúpili do NATO Česká republika, Poľsko a Maďarsko, bola otázka vstupu Slovenska do NATO existenčná.

Keď roku 2003 Slovenská republika vstupovala do NATO, nič nenasvedčovalo tomu, žeby kooperatívna bezpečnosť v Európe tvorená OBSE, NATO a Partnerstvom za mier spojená so základným aktom o spolupráci NATO a Ruska nemala dlhodobo fungovať. Práve naopak, Slovenská republika so svojimi historicky dobrými vzťahmi s Ruskom videla v tom určitú šancu prispieť do celkovej stability na európskom kontinente. Prejavilo sa to aj naším organizovaním historického samitu Bush – Putin v Bratislave roku 2005.

Momentálna situácia vo vzťahu NATO – Rusko nás neuspokojuje. Na Slovensku je len málo takých ľudí, ktorí by si neželali tieto vzťahy zlepšiť. Nevidíme perspektívu sústavného zvyšovania napätia medzi Východom a Západom. Ak si niekto myslí, že Európa bude bezpečnejšia, keď sa budú budovať rôzne „sanitárne kordóny“, je mimo historickej i aktuálnej reality. Žiaden takýto kordón nezničí tú skutočnosť, že tu sme všetci, že to je náš kontinent a bezpečnosť na ňom môže byť len vtedy, keď sa na ňom budú cítiť bezpečne všetci. Niet alternatívy ku kooperatívnej bezpečnosti, ktorej rečou nebudú sankcie, ultimáta a vyhrážky, ale poctivý dialóg, ktorý bude zohľadňovať záujmy všetkých zúčastnených a výsledkom ktorého bude  situácia win – win, nie win – lost. Žiadne dvojité štandardy nemajú miesto v týchto vzťahoch, žiadne výhody pre jednú stranu, ale uznanie rovnoprávnosti všetkých strán, všetkých partnerov.

 

260 Responses

  1. yoss 10. júla 2018 / 10:46

    Tucko,
    samozrejme mate pravdu v tom, ze mame velmi zle skusenosti s tymto etnikom, ktore ma v sebe historicky zakodovanu tendenciu zneuzivat nestastie a nevedomost „domorodcov“ na svoje obohacovanie, na druhej strane politicke postoje statu Izrael treba hodnotit ako progres oproti tomu, co sa deje v ramci EU a co presadzuje Brusel a Washington a co sa koniec koncov presadzuje aj v agende SMERu a SNS, co velmi spravne kritizujete. davam do pozornosti zaujimavy clanok na hlavnych spravach

    ht tps://www.hlavnespravy.sk/judische-rundschau-izrael-ma-vlastnu-strategiu-nechce-politicky-konflikt-s-ruskom-vyhol-sa-sankcnej-vojne/1458410

  2. milanko 12. júla 2018 / 20:38

    V Bratislavskom kraji priemerná mesačná mzda za 1. štvrťrok 2018 bola 1372 eur, a medziročne vzrástla o 7,6 % ( o 96,9 Eur).
    …vlani dôchodky vzrástli maximálne o 8 Eur – a priemer dosiahol 437,- Eur.
    Dôchodok je celý rok fixovaný. V BK aktuálne predstavuje 31,8 % mzdy , do konca roka tento pomer môže – keďže štátu sa darí , zrejme hlboko pod 30%.
    Keďže dôchodky sú viazané na tzv. dôchodcovskú infláciu, teda na ceny zemiakov či chleba, ktoré sa v Tescu, či Bille z reklamných dôvodov nemenia, dôchodky časom postupne poklesnú možno aj na 20% priemernej mzdy.

  3. yoss 24. júla 2018 / 8:43

    pan Hrnko, co ten vas general. neutrhol sa tak trochen ??

  4. Anton Hrnko Anton Hrnko 24. júla 2018 / 11:50

    Myslím, že nie. Chlapci prekročili trochen Rubicon. Pokiaľ cvičili prostné, bojové umenia a poprípade streľbu, bolo to O. K. Ale cvičiť posádky tankov a bojových vozidiel (hoci aj na obstarožnej, ale funkčnej technike) je poriadne za hranou. Nemyslíte? A ešte keď ten exot z VHÚ túto techniku zapožičal z majetku MO SR.

  5. Tučko Bombička 24. júla 2018 / 19:12

    Yoss,

    nečudujte sa. Najväčším ohrozením (akéhokoľvek) systému sú ľudia disponujúci vlastnými zbraňami a schopnosťou ich ovládať. Takže nebuďte prekvapený, ak strážni štekáči takého systému znervóznejú, keď hrozí strata monopolu na vojenské spôsobilosti. Či sa pri tom argumentuje akýmsi „Rubiconom“ alebo straší tým, že Kotleba prevezme nad Slovenskými brancami kontrolu (ako včera na tlačovke tých 2 tľkov z MO) je úplne jedno, pretože…

    …čo keby si náhodou niekto položil otázku, načo je nám vlastne pobočka americkej armády toho času dislokovaná na Slovensku (OS SR)?

  6. yoss 25. júla 2018 / 9:20

    pan Hrnko,

    co viem, ta technika funkcna nie je, funkcne su akurat motorove podvozky a riadenie, ale hlavne su zavarene. urobit z toho funkcnu hlaven je prakticky nemozne. vacsina ludi to vnima ako aktivitu nadsencov, chcu sa pohybovat na cerstvom vzduchu spolu s kamaratmi, nieco sa naucit o vojenstve, vypocut si zaujimave historky a podobne. sucasna spolocenska situacia ovladana korporatnymi mediami je pre mnoho ludi krajne odporna, same multi-kulti a trci-frci, to su pre moralne a mravne zalozenych jednotlivcov prilis nizke hodnoty, chcu nieco viac.

    pokial by boli vyhrady v tom smere, ze na MO nevedia co cvicia a preco cvicia, stacilo by nadviazat s nimi kontakt, usmernovat ich a dohliadat na nich, ved v pripade potreby by mohli byt nasadeni ako domobrana, co by sme potrebovali ako sol, lebo vycviceni vojenski zalozaci odchadzaju do dochodku a nemaju komu predavat svoje skusenosti.

    takyto kriminalizujuci pristup je krajne nevhodny, je to voda na mlyn slovensku cudzim a este k tomu nepriatelskym silam, ktore u nas aktivne posobia uz dobrych 20 rokov a narobili uz vela vela zla. robit spinavu robotu za nich je krajne nemudre, plus teda kompromitacia celkom slusneho pana generala a strany, ktora ho nominovala – niekto si madli ruky ako ste im na to skocili…

    Tucko,

    sranda je aj to s tymi 14timi stihackami F16. na jednej strane kto by nechcel mat v portfoliu dobre osvedcene bojove lietadla, na druhej strane jedna sa o lietadla urcene na vybojovanie nadvlady vo vzdusnom priestore, pricom je zname, ze vzdusny priestor sa najlepsie ovlada zo zeme raketami, trebars take S400 su vyborne, ale stacili by nam aj S300. americke Patrioty su jedna prilis drahe (jedna bateria bezmala miliarda USD) a operacna ucinnost len nejakych 160km, pricom S300 maju 300km. tiez by sme potrebovali prostriedky typu Pancir S1, S2, na nizkoletiace ciele ako napriklad drony alebo rakety s plochou drahou letu kopirujucimi teren. to vsetko z hladiska obranyschopnosti, keby sa o to jednalo. na ministerstve sa vsak hraju nejake ine hry, nikto nevie ake a preco, co z toho bude uvidime…

  7. Tučko Bombička 25. júla 2018 / 10:18

    test

  8. Tučko Bombička 25. júla 2018 / 10:36

    Yoss, SNS si hľadá svojho „patróna“ v zahraničí. Jedného si našli u „vyvolených“ v Izraeli, ďalšieho si hľadajú v USA. Preto sa na Slovensku bude usilovne bojovať proti antisemitizmu a zbrojiť americkými stíhačkami. Rovnako, ako sme sa v 2011 usilovne zapojili do eurovalu vďaka Ficovi len preto, aby sa on a jeho Smer vyviezli k moci. Jedným aj druhým sú národno-štátne záujmy „u prdele“. Takisto sú u prdele Sulíkovi, Matovičovi a tej bande na námestiach z marca tohto roku. Tam tiež platilo: čokoľvek pre výťah k moci. To isté platí pre Kotlebu: ten si zase hľadá patronanciu cez Sýriu v Rusku. Rovnako, ako si ju 5. kolóna z Progresívneho Slovenska hľadá cez G. Verhofstadta (ALDE) v Bruseli. Veď ako povedal J. Čarnogurský, pád V. Mečiara v 1998 ukázal, že bez zahraničného krytia žiadna vláda na Slovensku nevydrží ani 3 mesiace. Takže tak.

  9. Don Madar 27. júla 2018 / 4:51

    Mily Antona – I believe that my grandfather was a member of the Czechoslovak Legion and I am wondering if you might be able to help me further research this. He was a member of the infantry of the Austro-Hungarian Amry (4th Army, 6th Corps, 15th Division, 29th Brigade, 66 Regiment – from around Michalovce, Slovakia). I am hoping that you can help me discover my grandfather’s military with the AH Army. I also believe that he was captured and later joined the CS Legion in Russia…I have a photo that I can provide to you (I have several key miliary photos of him – AH Army, with the Legion, and in the First CS Army in Spisska Nova Ves. Please let me know if you can help me uncover this key piece of my Slovak family history. He was from Zbince, Slovakia or Nagyscebb, AH. Dakujem velmi pekny!

    Any help would be greatly appreciated.

    Thanks.

    Don Madar

  10. Anton Hrnko Anton Hrnko 27. júla 2018 / 22:38

    Dear Don,
    if you want to find out something about anabasis of your grandfather in Austro-Hungarian Army the best way is to ask Kriegsarchiv in Vienna. Another way is to send a request at Vojenský historický ústav in Bratislava. In this institution they can know sure about the member of the Czecho-Slovak legion in Russia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *