Moje vystúpenie na konferencii v Moskve

3. až 5. apríla som sa zúčastnil na pozvanie ministra obrany RF medzinárodnej Moskovskej konferencii o medzinárodnej bezpečnosti (MCIS). Na konferencii som vystúpil s príspevkom, ktorý prikladám:

Bezpečnosť v Európe – úloha nás všetkých

 Hľadanie optimálneho systému európskej bezpečnosti, ktorý by zaistil európskym národom pokoj, mier a prosperitu je veľmi starý. Rovnako starý ako snahy tento pokoj a mier narušiť s cieľom získania neoprávnených výhod, nadvlády jedného národa nad druhým, s cieľom ovládnutia prírodných zdrojov, priemyselných kapacít, ľudského potenciálu alebo trhov. Európa sa tak po celé stáročia utápala vo vojnách, ktoré tvoria kostru jej dejín. Dlhšie mierové obdobia boli tak len akýmisi etapami, keď znepriatelené národy alebo aliancie boli ekonomicky i ľudsky vyčerpané a neboli schopné viesť ďalšie vojny. Plnohodnotnými účastníkmi týchto dejov boli všetky európske národy vrátane Ruska a to či už v úlohe štítu brániaceho Európu pred nájazdmi z Ázie, v úlohe obete agresie svojich západných susedov alebo útočníka naplňujúceho si svoje geopolitické ambície. Od konca druhej svetovej vojny sa však z hľadiska uplatnenia klasickej poučky Karla von Clausewitza, že vojna je len pokračovaním politiky inými prostriedkami, zmenila jedna zo základných premís – dosiahnutie politického cieľa vojnou ohrozuje samu biologickú podstatu existencie človeka na tejto planéte. Vojna, najmä vojna medzi globálnymi veľmocami, už nehrozí len zničením protivníka a ovládnutím jeho zdrojov ako v minulosti, ale znamenala by totálne zničenie bojujúcich strán a s najväčšou pravdepodobnosťou aj zánikom ľudskej civilizácie ako takej. Úvahy o možnom víťazstve v termonukleárnej vojne sú scestné a z hľadiska ďalšieho vývinu našej planéty mimoriadne nebezpečné.

Veľké vojnové konflikty v Európe vždy sprevádzali úsilia o vytvorenie systémových záruk, ktoré by pôsobili preventívne proti vznikaniu ozbrojených konfliktov. V svojej podstate však mali garantovať ochranu víťazov pred prípadnými snahami porazených o revíziu vojenského neúspechu v aktuálnom vojnovom konflikte a získanie stratených pozícií. Preto aj všetky, často veľkolepé projekty na udržanie mieru končili neúspechom. Keď sa pozrieme len na posledných 200 rokov od Viedenského kongresu 1815 s jeho Svätou alianciou, cez Berlínsky kongres 1878 a tzv. koncertom veľmoci, Versailleský systém so Spoločnosťou národov až po jaltský systém z roku 1945 a s Organizáciou spojených národov, nemôžeme nepovedať, že systém prevencie vojnových konfliktov sa sústavne nezlepšoval. Práve skúsenosti od Viedenského kongresu obohatené poznaním hrôz prvej a druhej svetovej vojny priniesli nádejný model zachovávania globálneho mieru v rámci Organizácie spojených národov. Systém medzinárodného práva, garantovaného Bezpečnostnou radou OSN s možnosťou jeho vynútenia, zabezpečil mierový život pre Európanov na niekoľko generácií a samozrejme aj globálnu rovnováhu. Bol síce založený na vzájomnom odstrašení, ale fungoval. Ale aj tento systém ako predchádzajúce môže prestať byť účinný vtedy, ak niektorý z jeho rozhodujúcich aktérov usúdi, že mu prekáža pri realizácii jeho záujmov a pokúsi sa ho obísť alebo zrušiť.

Samozrejme, nemožno obchádzať ani skutočnosť, že jaltský systém vytvoril bipolárny svet a fakticky mier bolo možno udržiavať len za cenu studenej vojny a dovtedy nevídaných pretekov v zbrojení. Svet bol síce bezpečnejší, ale ľudstvo sedelo na sude „pušného prachu“ v podobe nukleárnych zbraní. Preto je prirodzené, že Európania, najmä tí, čo žili v strednej Európe, privítali pád bipolárneho sveta a skončenie studenej vojny. Geopolitická mapa strednej Európy sa následkom rozpadu bipolárneho sveta radikálne zmenila. Dovŕšili sa procesy v Európe, ktoré začali prvou svetovou vojnou a je celkom pravdepodobné, že budúci historici (ak budúcnosť bude) sa budú pozerať na vývin od roku 1914 ako na jednu súvislú vojnu, ktorá skončila rokom 1989 – 1990. Len prostriedky, ktorými sa viedla, sa menili. Po rozpade bipolárneho sveta a skončení studenej vojny sa posledné nesvojprávne európske národy ujali svojej príležitosti a pokúsili sa o získanie skutočnej národnej suverenity. V tomto procese zmien i Slovenská republika prestala byť nesvojprávnou, zabudnutou menšou časťou federálneho Česko-Slovenska a stala sa skutočným suverénnym štátom.

Rozpad bipolárneho sveta, ústup Sovietskeho zväzu zo strednej Európy však vyvolal mnohé staré konflikty, ktoré vznikli ešte v hĺbke 19. storočia v Habsburskej monarchii, viedli cez rozpad Rakúsko-Uhorska k revizionistickej politike v medzivojnovom období a k rozpútaniu druhej svetovej vojny. Bolo prirodzené, že mnohé národy, najmä po vypuknutí občianskej vojny v Juhoslávii sa prestali cítiť bezpečne a hľadali obranu proti možným konfliktom. Partnerstvo za mier, ktoré začiatkom 90. rokov minulého storočia ponúkol Západ bývalým členom Varšavskej zmluvy, sa ukazovalo ako nedostatočné. Bolo prirodzené, že nekomfortne sa cítiace národy strednej Európy videli garanciu svojej bezpečnosti, územnej integrity a hospodárskeho rozvoja v integrácii do funkčného systému s bezpečnostnými zárukami, ktorým v tomto období bolo NATO. Po tom, ako roku 1999 vstúpili do NATO Česká republika, Poľsko a Maďarsko, bola otázka vstupu Slovenska do NATO existenčná.

Keď roku 2003 Slovenská republika vstupovala do NATO, nič nenasvedčovalo tomu, žeby kooperatívna bezpečnosť v Európe tvorená OBSE, NATO a Partnerstvom za mier spojená so základným aktom o spolupráci NATO a Ruska nemala dlhodobo fungovať. Práve naopak, Slovenská republika so svojimi historicky dobrými vzťahmi s Ruskom videla v tom určitú šancu prispieť do celkovej stability na európskom kontinente. Prejavilo sa to aj naším organizovaním historického samitu Bush – Putin v Bratislave roku 2005.

Momentálna situácia vo vzťahu NATO – Rusko nás neuspokojuje. Na Slovensku je len málo takých ľudí, ktorí by si neželali tieto vzťahy zlepšiť. Nevidíme perspektívu sústavného zvyšovania napätia medzi Východom a Západom. Ak si niekto myslí, že Európa bude bezpečnejšia, keď sa budú budovať rôzne „sanitárne kordóny“, je mimo historickej i aktuálnej reality. Žiaden takýto kordón nezničí tú skutočnosť, že tu sme všetci, že to je náš kontinent a bezpečnosť na ňom môže byť len vtedy, keď sa na ňom budú cítiť bezpečne všetci. Niet alternatívy ku kooperatívnej bezpečnosti, ktorej rečou nebudú sankcie, ultimáta a vyhrážky, ale poctivý dialóg, ktorý bude zohľadňovať záujmy všetkých zúčastnených a výsledkom ktorého bude  situácia win – win, nie win – lost. Žiadne dvojité štandardy nemajú miesto v týchto vzťahoch, žiadne výhody pre jednú stranu, ale uznanie rovnoprávnosti všetkých strán, všetkých partnerov.

 

73 Responses

  1. Pomocník 19. apríla 2018 / 20:00

    Bolo by dobré, keby ste jednoducho napísali, aké konkrétne máte v oboch bodoch podozrenia. Ale vo všeobecnosti Vatikán je veľmi komplikovaná téma, informácie sú veľmi protichodné.

  2. milanko 19. apríla 2018 / 23:08

    Vo firme KIA si odborári aktuálne vybojovali zdvihnutie o 108 Eur mesačne. Dôchodcom štát zdvihol dôchodky o 8 Eur.
    Nožnice sa roztvárajú.

  3. milanko 19. apríla 2018 / 23:29

    Po roku 1989 sa pôrodnosť SR znížila z priemerných 105.000 detí ročne na 55.000 ročne.
    je tu teda 50.000 rozdiel medzi odchádzajúcimi a prichádzajúcimi pracovníkmi ( do dôchodku ročne odchádza 105.000 zamestnancov a nastupuje 55.000).

    Dnes Richter v TV povedal, že v SR eviduje 155.000 nezamestnaných. Po 3 rokoch tu teda už bude teoreticky 0 nezamestnaných. O 3 roky nastane katastrofa, pretože:
    o 4 roky tu bude chýbať 50.000 zamestnancov ( nenarodili sa),
    o 5 rokov – 100.000. (nenarodili sa)
    o 6 rokov – 150.000 (nenarodili sa )….
    o 7 rokov – 200.000 (nenarodili sa)
    Je to vlastne katastrofa – budú sa musieť zamestnanci k pásom automobiliek buď dovážať zo zahraničia, alebo budú opatrenia ako brániť ľuďom, aby odišli do dôchodku – predlžovať ich odchod do dôchodku a podobne
    Vlastne katastrofa je to už aj dnes – pretože tých 150.000 nezamestnaných spadá pod kategóriu nezamestnatelných – takže problém má Richter už dnes.
    Možno mu to pomaly už začne dochádzať a pokles nezamestných začne správne čítať – že to nie je zásluha Smeru a jeho, ale aj protipopulačnej politiky Mečiara, ktorý prestal po roku 1993 vyplácať rodinné prídavky lepšie zarábajúcim zamestnancom (nad myslím 6000 SK príjem sa už rodinné prídavky po roku 1993 protiústavne nevyplácali).

  4. Pomocník 20. apríla 2018 / 2:36

    Sťažovať sa na to, že bude nulová nezamestnanosť (čo síce nie je ani náhodou pravda, ale berme to tak, ako ste to napísali) je teda riadny úlet. Nielenže by to nebola katastrofa, ale bolo by to veľmi žiaduce. Na vašich príspevkoch vždy vidno, ako by to dopadlo (a dopadne), keby sa štát prenechal podnikateľom…potom môžeme baliť.

  5. Tučko Bombička 20. apríla 2018 / 7:24

    Milanko,

    skočil som teraz na predošłú stranu pozrieť ešte raz, koľkože to mal hrubý mesačný príjem Metod J. Sláv. Kčs 3007,- brutto. V roku 1989. Celkom by ma zaujímalo, koľko ľudí malo v 1993 príjem vyšší než Sk 6000,- brutto. Moc ich zrejme nebolo. Napriek tomu buďte pokojný, jediné tri skupiny obyvateľstva, ktoré totiž majú 3 deti a viac sú v Európe ľudia veľmi bohatí (viď. Sulík, Mihál a podobní plemenní býci), ľudia veľmi chudobní a imigrantskí murgoši.

    Nulovej nezamestnanosti sa báť nemusíte. Tí hrozní, strašní a fuj, fuj, fuj katastrofisti totiž hovoria, že v dôsledku nástupu robotizácie a automatizácie môžeme už v priebehu nasleujúcej dekády počítať s 30%, 40%, podľa niektorých đokonca až so 70% poklesom potreby ľudí, teda toľkí prídu o robotu. Vzniknú samozrejme v súvislosti s Industry 4.0 aj nové profesie, ale bohužiaľ väčšina z nich len na čiastočný úväzok. V takom Nemecku, ktoré ma takmer „plnú zamestnanosť“ a ku ktorému sa všetci tí parlamentní barani (Pepem počínajúc, cez Fica, Danka, Bugára, Sulíka, Matoviča, až po Kollára) upínajú ako ku grálu svätému, majú napríklad 13 000 000 ľudí už teraz v sektore veľmi nízkych miezd (to sú tie, ktoré su u nás priemerné). Milióny z nich majú pracovné týždne v počte pár pracovných hodín a na úroveň minimálnej mzdy im to dorovnávajú sociálnymi dávkami (HARTZ IV). Máte tam napríklad lekárov, ktorí zarábajú napríklad EUR 3,99/hod. Zrátajte si to. A ešte aj tak je podľa idiotov typu Schäuble (ktorému včera Danko vyznával večnú lásku) nemecké (resp. európske obyvateľstvo príliš drahé), lebo vraj pri početnom stave 7% celosvetovej populácie, spotrebúvame, predstavte si tú nehoráznosť, až 50% celosvetovo vynakladaných sociálnych výdakov. No netrafilo by vás z toľkej nenažranosti tých poddaných? Chudáci tvorcovia hodnôt Mihál, Sulík, Mikloš (plus všetci tí analytickí idioti, ktorým vy veríte!) – koľko sa len oni, podnikatelia utláčaní musia na tie naše sociálne privilégiá narobiť!!!

    Čo som to ešte chcel … aha … ak vám pripadám neskutočne informovaný, tak to preto, lebo namiesto tých, ktorých počúvate a pozeráte vy, počúvam a pozerám katastrofistov. P.S. Oficiálny údaj z minulého roka: EÚ má viac ľudí žijúcich pod hranicou chudoby ako Čína (percentuálne). GRATULUJEM (nám všetkým), stúpiť do hovna vraj prináša šťastie…ale nemohli sme predsa len v tom 2004 namiesto do 4. Ríše vstúpiť trebárs do Spolku krajín ochraňujúcich veľryby?

  6. milanko 20. apríla 2018 / 9:31

    Trochu zle bol môj príspevok pochopený – primárne som sa sústredil na Richtera a o jeho správach -ako nám rýchlo klesá nezamestnanosť (upozorňujem na jeho nesprávne nadšenie) – som sa snažil poukázať na to, že príčinou je matematika a každoročný deficit 50.000 nenarodených detí …. a nie primárne jeho opatrenia – deficit nenarodených detí v 90 – tych rokoch totiž ignoruje a nie a nie ho vo svojich prejavoch spomenúť. To bol skutočný cieľ môjho príspevku.

    Ak by som chcel ísť hlbšie do problematiky spomenul by som možnosť stiahnuť 250.000 Slovákov zo zahraničia (tu je ešte rezerva na pár rokov) a ďalšie, ako správne popisuje Tučko (automatizácia – to už teraz robotmi rieši Volkswagen v Bratislave).
    Áno, plat 6.000 nebol v roku 1993 (vtedy bol možno okolo 3500, lebo vtedy len začínala šialená 10% ročná inflácia, ktorá z úspor dôchodcov spravila za 10 rokov kúpnou silou desatinu, čo si žiaden novinár nevšíma a ešte túto generáciu poškodila diskriminačnými starodôchodkami – generácia, ktorá pred rokom 1989 odišla do dôchodku fyzicky tvrdo prispela na odfinancovanie transformácie a dnes živorí.
    Poznám jeden konkrétny prípad – vdova po jednom známom dramatikovi mala vďaka nemu úspory , ktoré si odložila na dôchodok – 200.000 Kčs, čo bol pred rokom 1989 možno 5 – 7 ročný príjem.
    V roku 1990 to v kúpnej sile už bola desatina – 9/10 jej zobrala inflácia.

    Ešte k Pomocníkovi – všetci teoretici píšu, že optimálna je 3% nezamestnanosť.
    Uvidíme o tri roky, aká bude situácia. Dovolil som si tú situáciu odhadnúť a odhadol som, že v roku 2021 tu budeme mať z pohľadu matematiky nulovú nezamestnanosť.
    V reále tu ostanú v evidencií ale samozrejme tkz. nezamestnateľní , bude veľký tlak na návrat Slovákov zo zahraničia a obrovský tlak na dovoz pracovníkov zo zahraničia s následnými problémami a bude tu tlak na skokové predlžovanie dôchodkového veku…. Ako si s tým Richter a Ministerstvo poradí…Ja ale odhadujem búrlivé turbulencie a tlak zamestnávateľov už o rok.

  7. yoss 20. apríla 2018 / 9:57

    nieco na rozveselenie v tazkych casoch
    ht tps://ocdn.eu/pulscms-transforms/1/JkXktkqTURBXy85NTQxMjlmMTliNjc5MTI2OWMzN2JlMzJhZTM5ZDA0Yi5qcGVnkZUCzQJsAMLD

  8. Tučko Bombička 20. apríla 2018 / 10:24

    Ako si s tým Richter poradí? Predsa tak ako Fico. Ten najprv polroka posraný od strachu, že by sa z Británie mohli vrátiť Slováci tam zamestnaní, bojoval zato, aby v tej Británii mohli zostať … a keď to spolu s ďalšími somármi z EÚ vybojoval (a následne „zistil“, že Slovensku chýbajú pracovné sily), tak mohutne napol hruď, buchol po stole, že veru on nedovolí, aby sa na Slovensku robil mzdový dumping robotníkmi zo zahraničia a preto obmedzili možnosť zamestnávania mimoúnijných zamestnancov na 30% z celkového počtu cudzincov v danej fime.

    Asi si v Smere myslia, že sme všetci takí blbí, že nechápeme, že v skutočnosti zamestnávanie mimoúnijných cudzincov na Slovensku umožnili. A to v podstate paušálne. Do výšky 30%.

  9. Pomocník 21. apríla 2018 / 3:24

    Len stručne pár vecí: (1) Neviem, ako ste na to prišli, že by mal niekto za stav zamestnanosti robiť zodpovedným Richtera, on nie je minister hospodárstva ani financií. Mne ten človek lezie z iných dôvodov na nervy, ale ak chcete za každú cenu nasilu kritizovať Smer (to je dnes moderné, lebo sú náhodou práve pri kormidle), tak si aspoň nájdite nejaký správny argument. A áno, Slovensko je také otvorené, že o jeho nezamestnanosti dosť rozhoduje zahraničie, ale to sú všetko samozrejmosti. Potom ale problém, lebo ten Smer za to veľmi nemôže a teda kritizujete vlády odveci. (2) Máte veľmi zjednodušený obraz ekonomickej reality. Akosi sa tu rýchlo zabudlo , že (a) sa menil spôsob štatistického výpočtu nezamestnanosti tak, aby bola menšia (takže ona síce klesla, ale je väčšia než sa zdá), že (b) ľudia, ktorí to vzdali, už nie sú štatisticky považovaní ze nezamestnaných (to nielen u nás), (c) ak nechcú všetci robiť montérov v istých fabrík, to ešte neznamená, že tým pádom sú všetci zamestnaní (nezamestnanosť nie je len problém jednoduchého spočítania počtu ľudí bez práce, ale tam ide hlavne to, ako napasovať konkrétnych ľudí na konkrétne miesta, ktoré zvládnu/chcú). Ďalej: Nulová nezamestnanosť (tým sa samozrejme nemyslí 0%, ale 0,0 skutočných záujemcov o prácu) je potrebná (a) preto, aby konečne citeľne vzrástli mzdy (dovoz robotníkov zo zahraničia to brzdí, ale je to vždy lepšie ako vysoká nezamestnanosť), (b) a hlavne preto, aby nám tu ľudia nespali pod mostami, nemreli alebo aspoň nehladovali (ak vám náhodou ešte nedošlo, že podaktorí ľudia majú aj takéto problémy a je ich strašne veľa), nie sme v Ugande. Ja viem, že podnikateľ (a poznám ich veľmi dobre) nechápe, že sú ľudia, ktorí sa naozaj bez vlastného pričinenia majú zle, a že o ľudí sa treba starať, ale snažte sa… (3) Na záver ešte trochu menej vedeckých, ale za to uštipačných poznámok: Ad ľudia okolo roku 1989. Ak už teda delíte obyvateľstvo na „generácie“ (alebo ročníky alebo ako to nazvať), tak: Po prvé, revolúcia bola „akcia“ práve tej vami spomínanej generácie, sťažovať sa na jej plody (inflácia a pod.) je teda trošku odveci. Takto žiaľ funguje kapitalizmus – nedobrovoľné kasíno, v ktorom pri akomkoľvek výkyve ceny idú hore-dole. To si tá generácia mala premyslieť, keď si myslela, že o dva roky tu bude Rakúsko a pripustila revolúciu (nakoniec infláciu bolo vidno tak v Poľsku ako aj v Maďarsku, ako aj v ZSSR, takže všetci vedeli, čo príde, napriek tomu štrngali). Po druhé, tá istá „generácia“ dostala pred revolúciou do daru plnú zamestnanosť v normálnych pracovných pozíciách, a teda možnosť pripraviť sa kariérne na dobu po revolúcii (zatiaľ čo dnes ľudia robia prevažne otrokov za smiešne peniaze a sú radi, že majú vôbec nejakú prácu) a okrem toho dostala po revolúcii často byty za babku, ktoré dnes majú zrazu miliónové hodnoty, takže sa jej už len týmto akékoľvek straty viac než vrátili (porovnajte si to s tým, že máte dnes napr. 25 rokov a idete si kúpiť strechu nad hlavou ako normálny pracovník…podľa správnosti by ste mali vziať nohy na plecia a utekať zo Slovenska kade ľahšie).

  10. jozef 21. apríla 2018 / 8:08

    Dobré ráno p. Tučko Bombička

    Neviem či Ste si všimol, moju síce oneskorenú, ale predsa len reakciu v inej téme blogu a tak Vám ju chcem dať takýmto spôsobom do pozornosti.

  11. yoss 21. apríla 2018 / 10:05

    spravnejsie by bolo pouzivat cely nazov – Evidovana nezamestnanost. vyplyva z nej niekolko zaujimavych zaverov:

    – koho vysmaria z evidencie, ten nie je nezamestnany
    – kto musi odist od rodiny a zo Slovenska aby si pohladal pracu v zahranici, ten tiez nie je nezamestany

    kolko ludi je takto nedobrovolne v zahranici nikto poriadne nevie, mohol by to vediet len ten, kto ma pristup do databaz obyvatelstva na ministerstvach. Marian Vitkovic sa s tym onehda zaoberal, mal aj pristup ako ministersky uradnik a bolo to cislo riadne nad 500 tisic a nie 200 tisic ako je to dnes uvadzane

    tretia vec, Eurostat ma inu metodiku vypoctu nezamestnanosti, ktora je urcite objektivnejsia, Eurostat pise ze je to okolo 7,5%, dvakrat viac ako v CR. pravdaze, Richter je clenom politickej strany, takze to logicky vsetko prikrasluje, budme radi, ze tam nesedi socialny netvor Kanik…

  12. Pomocník 21. apríla 2018 / 14:22

    Nedostane sa tam sociálny netvor Kaník, dostane sa tam celá vláda sociálnych netvorov (Sulíkovci a spol.), máme sa na čo tešiť. Ale čo by človek ešte nechcel v krajine, kde údajná sociálna demokracia dáva ľuďom sociálnu dávku okolo 60 eur a jej náprava nie je ani len témou diskusie, proste nikoho to netrápi, nikoho to nezaujíma, hoci ide o holé životy. V istom zmysle si Slovensko tých sociálnych netvorov zaslúži.

  13. milanko 22. apríla 2018 / 11:58

    Štát okrem Uberu a Googlu – ktoré zarábajú na území jedného štátu, ale dane odvádzajú v inom – vždy v daňovom rajih (Holandsku, Írsku, Cyprus…) mal z daňového hľadiska všimnúť aj praktiky Bookingu.
    Na Slovensku väčšina ubytovateľov (hotely, penzióny, priváty…) využívajú rezervovacie služby bookingu.
    Ten si za rezerváciu účtuje 12% (ale za celú cenu ubytovania – teda aj za 20% navýšenie ceny ubytovania o DPH, aj za miestny poplatok obci za ubytovanie). V skutočnosti tak provízia stúpa až nad 15%.
    Pokiaľ ubytovateľ si stanoví cenu za 1 noc 15 Euro (ktoré chce dostať, aby mu to krylo náklady, odpisy, opravy, energie. náklady na upratovanie a pranie bielizne… a ostal mu dajaký zisk) , musí túto sumu teda navýšiť nie len o miestnu daň obci z ubytovania, 20% DPH štátu ale aj províziu bookingu, čím dostane dajakú sumu , napríklad 21 Eur za nocľah.
    Paradox je, že celkovej tejto sumy si booking vypočítava svoju 12% odmenu, čiže si berie províziu ešte aj z tejto svojej provízie…
    Províziu (ktorú získal na Slovensku), potom fakturuje bez DPH slovenskému podnikateľovi . Zisk si zdaňuje v zahraničí.
    Preto ubytovacie služby sú na Slovensku také drahé – pretože sú navyšované o poplatky obci, poplatky bookingu a odvodov štátu (DPH). Štát navyše ešte aj zdaní zisk podnikateľa v cestovnom ruchu ….. Podnikateľovi tak reálne ostáva iba každé piate vyfakturované Euro za nocľah.

  14. milanko 22. apríla 2018 / 19:04

    Píšem to tu len preto, , aby si to pán Hrnko všimol, nakoľko SNS zo správ v médiách chce vraj sprístupniť služby v cestovnom ruchu väčšiemu okruhu obyvateľstva a aj uľahčiť podnikanie v ubytovávaní – kde 4 eurá z 5 fakturovaných si zoberie kadekto – najviac štát, potom booking, potom zamestnanci, sieťové odvetvia , potom obec…a nakoniec niečo málo aj samotný podnikateľ , takže je skutočne ušľachtilý cieľ….. Však rodiny by mali byť aj trochu viac spolu. Dnes dôchodcovia čo chcú ísť na dovolenku so svojimi vnúčatmi na ubytovanie samozrejme pri ich dôchodkoch často nemajú a ostávajú radšej doma. Žiaľ.

  15. milanko 25. apríla 2018 / 7:24

    Rozmýšľam, ako by SNS skutočne mohlo pomôcť domácemu cestovnému ruchu:

    1. Na ubytovanie v CR by som úplne zrušil DPH . Zdaňovať prenocovanie oddychujúcich pracujúcich na dovolenke 20 % DPH je niečo podobného, ako vyrubiť 20% DPH za použitie WC.
    2. Obmedziť provízie za ubytovanie zákonom na max. 10% (dnes de facto až 15,5%, keďže booking (sídlo v Holandsku) našim ubytovávateľom účtuje 12% províziu aj z navýšenia o DPH a aj z ubytovacieho poplatku obci).
    Provízie Bookingu treba konečne zdaňovať na Slovensku (tu Bookingu vzniká zisk) a investovať 50% zo získanej dane späť do domáceho CR.
    3. Zákonom stanoviť, že miestna daň z ubytovania obci sa bude obcou transparentne používať zo zákona minimálne z 50% na podporu CR v obci , pretože dnes je to v podstate iba výpalné – výťažok dnes obce spotrebujú na výlet do družobnej obce, či starosta využije na svoju predvolebnú agitáciu – v praxi tzv. príspevok obce miestnemu klubu dôchodcov – používaná predvolebná korupcia voličov aktuálnym starostom.

  16. Tučko Bombička 25. apríla 2018 / 12:59

    Tiež som skúsil porozmýšľať, akoby sa dalo pomôcť cestovnému ruchu na Slovensku:

    1/ Obmedziť provízie za ubytovanie zákonom na max. 10% a zdaňovať na Slovensku, ako navrhujete.
    2/ Obmeziť zisk z podnikania v cestovnom ruchu na 10%. Ak som Vás správne pochopil, Milanko a podnikateľovi naozaj „reálne ostáva iba každé piate vyfakturované Euro za nocľah.“ znamenalo by to, že ak by ten podnikateľ sám vykryl províziu bookingu, zostala by mu ešte stále z každého piateho vyfaktúrovaného eura 1/2, no a k tej by štát pridal
    3/ zníženie sadzby DPH na cestovný ruch na 10%, teda rovnakú časť príjmov, akej by sa vzdali páni podnikatelia, naši slávni „tvorcovia hodnôt“.
    4/ Zákonom stanoviť, že všetky príjmy, ktoré obec získa z cestovného ruchu sa použijú nato, aby mohli aspoň raz za čas niekam vycestovať tí, ktorí si to normálne nemôžu dovoliť, t. j. práve tí dôchodcovia, možno nejakí postihnutí a tak. Nevidím jediný dôvod, prečo by mal starosta namiesto trebárs dôchodcov „predvolebne korumpovať“ podnikateľov v cestovnom ruchu ďalšou (nepriamou) podporou.

    Ale nie som ekonóm ani podnikateľ, tak to berte len ako môj laický /možno naivný/ nápad ako zachrániť podnikateľov v cestovnom ruchu pred schudobnením, zánikom a katastrofou, ktorá sa nich tento rok nazdržateľne rúti … rovnako ako pred rokom, rok predtým atp.

  17. milanko 25. apríla 2018 / 23:59

    K Bombičkovmu bodu 4: Ale však obce to môžu robiť už dnes:

    obce totiž slávnych ubytovávateľov v CR zdaňujú až 3x:
    1. zdania ich penzión miestnou daňou (raz ročne)
    2. každý mesiac ich ubytovacie služby „zdania“ miestnou daňou(poplatkom) za ubytovanie (podľa Zákona o odpadoch a miestnych poplatkoch) za každé prespatie.
    3. Ročne 70% dane z vybranej dane z príjmu od týchto miestnych podnikateľov každoročne štát vracia do obce. Obce si ale neuvedomujú, že sa jedná primárne o dane slávnych miestnych podnikateľov, ale vidia štát (politické strany) ako darcu….
    Málo ľudí vidí tieto veci.
    Pre obec je podnikateľ v CR výhodou A pre štát, pre ktorý ubytovávateľ vyberá 20% DPH, tiež. Peniažky štátu a obciam plynú, bez toho že by niečo pre CR spravili. Doteraz ani neviem, či vôbec dačo štát pre CR spravil.
    Spomínam si ale na Mečiara – ten pred 20 rokmi podporil umelé zasnežovanie – vtedy to fakt CR veľmi pomohlo. A odvtedy plošne už nič. Len reči. Výsledok je, že málokto si môže dovoliť týždňový pobyt na Slovensku s celou rodinou : 4 osoby x 21,- EUR x 7 dní = cca 590,- Eur. A všetci si myslia, že ubytovávateľ je boháč, z toho ale ubytovávateľovi ostane čistého cca 112,- Eur.
    Navyše, ubytovacia sezóna nie je celý rok – letné a zimné prázdniny a veľká noc.
    Deti sú povinné od 1.9. do 30.6. chodiť do školy, takže inokedy ani niet kedy využiť slovenské penzióny. To je 4.bod – ktorý by mal ešte štát poriešiť – trochu uvoľniť opraty – v Nemecku práve pre to poposúval prázdniny detí – niekde začínajú už 1. júna, niekde až koncom júla – a to. práve z dôvodu, aby v jeden deň (1.7.) nevyrazili všetci k moru… aspoň že zimné prázdniny už štát poposúval podľa krajov….fú, sú ozaj dobrí…

  18. Tučko Bombička 26. apríla 2018 / 8:32

    Milanko, ja to vidím „trochu“ inak:

    1/ miestnu daň (rovnako raz ročne) platí každý (vlastník nehnuteľnosti) na Slovensku. Nielen podnikateľ v cestovnom ruchu;
    2/ na vec sa dá pozrieť aj inak: infraštruktúra a služby (pôvodne určené) pre obyvateľstvo obce sú využívané aj ľuďmi, ktorí obyvateľmi obce nie sú. Čo je na tom nespravodlivé, ak sa títo „cudzinci“ podieľajú aj na nákladoch s nimi spojených?
    3/ no ja si myslím, že toto je z vašej strany omyl. To totiž nie sú „primárne dane slávnych miestnych ponikateľov“, to sú primárne peniaze ľudí, ktorí boli „slávnymi miestnymi podnikateľmi ubytovaní“, z ktorých jednu časť – ako daň z príjmu – štátu „slávni miestni podnikatelia“ odviedli. Pre prípad, žeby ste chceli argumentovať tým, že bez tých podnikateľov v cestovnom ruchu by tá časť príjmov skončila možno v inom sektore národného hospodárstva – áno, máte pravdu, no v takom prípade by nič nebránilo jednoducho inému spôsobu prerozdelenia v ramci štátu.
    4/ Vy mi chcete tvrdiť, žeby štát, resp. obec nedokázal/-a (namiesto podnikateľov) vyberať od ľudí 20% DPH, dajme tomu v systéme, kde by existovali iba štátne (resp. obecné) ubytovne a iba štátom (resp. obcou) organizovaný cestovný ruch? Tak to vás môžem ubezpečiť, že ten štát/obce by to dokázal/-i nielen bez väčších problémov, no predovšetkým bez rizika napr. podvodov na DPH.
    5/ Prečo by mal štát vôbec niečo robiť pre akúkoľvek oblasť súkromného podnikania, prosím vás? To ste kde prišli na takú – prepáčte mi ten výraz – chujovinu? Viete, ja som si doteraz myslel, že podnikateľ/podnikanie je o tom, že v slobodnom priestore si slobodní ľudia (potenciálni podnikatelia) hľadajú podnikateľské príležitosti. Teda také oblasti života, v ktorých sa dá ich „hodnototvorcovskými“ schopnosťami zarobiť zisk!

    Pričom od vás sa tu teraz dozvedám, že to štát(!sic) by sa mal starať/byť zodpovedný zato, či podnikateľ má/nemá zisk, resp. či ho má dostatočne veľký. Ja neviem, tak, že by sme snáď skrátili školský rok na polovicu, aby podnikatelia v cestovnom ruchu už netreli biedu?

  19. milanko 26. apríla 2018 / 9:42

    Slovenskí podnikatelia v CR od štátu nič nečakajú. Za 20 rokov si už zvykli. S hrôzou čakajú iba na novú sadzbu DPH (chaotici na MF SR ju od roku 1993 zmenili 9x) po ktorých si museli vždy zakúpiť nový – abgrejdovaný účtovnícky program za 1000 korún…..
    A zvykli si na svoje 4,- Eurá za prenocovanie – na túto cenu mechanicky nabaľujú ďalšie poplatky – energie, odpisy, pranie bielizne, upratovacie služby, DPH, booking, obec, daň zo zisku…..a vyjde konečná cena 21,- Eur pre občana.

    Problém nemajú podnikatelia v CR, tí si už ceny utriasli, ale obyčajní občania, že veľa voči ich mesačnej mzde ich stojí týždňové ubytovanie pre 4 člennú rodinu – poplatok za ubytovanie rodiny sa skoro rovná mesačnej mzde, alebo presahuje mesačný dôchodok.
    Primárna téma je, že SNS ide o to, aby slovenskí zamestnanci a pracujúci mali lacnejší prístup k ubytovacím službám na Slovensku. Aby si kvôli cene nemuseli dovolenku odoprieť, či kvôli nižším cenám a lepším službám necestovali do zahraničia… To , že obyvatelia kvôli peniazom (hlavne dôchodci) nedovolenkujú , na to finančne nakoniec dopláca aj samotný štát a obce, ktoré z ubytovacích poplatkov a daní profitujú.
    Čo SNS spraví, uvidíme. Dovolil som si tu len upozorniť, že pokiaľ chce znížiť DPH na 10%, tak stále je tu ešte 12% (v skutočnosti 15,5% ) neprimerane veľká provízia Bookingu, ktorá služby v CR občanom predražuje . Jej zisk zo SR sa navyše nezdaňuje v SR, ale v Holandsku. SNS by sa na to mohlo tiež bližšie pozrieť, ak jej ide o podporu
    A Poľsko a Maďarsko už dávnejšie zaviedli ubytovacie kupóny aby ich občania dovolenkovali aj doma a nevyvážali DPH a poplatky za ubytovanie do zahraničia.

  20. Tučko Bombička 26. apríla 2018 / 10:28

    Milanko, som rád, že sme sa zhodli na tom, že podnikatelia v CR problém nemajú (a mať nebudú), pretože si zvykli na svoje 4,- eurá za prenocovanie a osobu. Keďže teda problém nemajú podnikatelia v CR, budú ho zrejme skôr mať tí ľudia, ktorí primálo zarábajú, takže nemôžu utrácať peniaze v takom množstve, aby podnikatelia v CR už viac netreli „biedu“.

    Navrhujem preto, aby sa ďalej tlačilo na zvyšovanie miezd obyvateľstva tak, aby si toto mohlo dovoliť platiť viac, resp. stráviť viac nocí u poskytovateľov ubytovania. Súhlasíte?

    Len, bohužiaľ, obávam sa, že výraznejšie zvyšovanie platov zase „existenčne“ ohrozí inú partiu „tvorcov hodnôt“, mám na mysli podnikateľských vydriduchov v priemysle. No ale tak už to chodí – môžu sa pre zmenu začať prelievať peniaze z vrecák jedných podnikateľov do vrecák tých druhých. A nie tak, ako vždy z vrecák nepodnikateľov do vrecák podnikateľov. Hoci mi je jasné, že taký predseda-právnik-živnostník Danko bude mať asi bližšie skôr k vášmu pohľadu na vec…

  21. milanko 26. apríla 2018 / 11:59

    SNS si musí uvedomiť, že drobnému podnikateľovi za jedno ubytovanie ide 4,- Eur a ostatným 17,- Eur. Najviac štátu, obci a Bookingu.

    Ak chce SNS finančne sprístupniť služby občanom, musí sa zamerať na tých 17,- Eur .
    Podnikateľ zo 4,- Eur už vlastne nemá čo spustiť.

  22. Tučko Bombička 26. apríla 2018 / 12:49

    Nieže nemá. Nechce. Chce, aby spustil niekto iný. Nehodnotím, konštatujem.

  23. milanko 26. apríla 2018 / 23:18

    Cena ubytovania 21 Euro za noc je
    mimoriadne dobrá cena. Túto cenu ponúkajú ubytovne na futbalových štadiónoch.
    Nech tam idú dovolenkovať priemerne zarábajúci zamestnanci a dôchodcovia. Ubytovniam môže SNS a štát ešte odporučiť, aby túto cenu pracujúcim a dôchodcom znížili.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *