Slávme našu dvadsaťpäťku, aj keď nie všetko je tak, ako by malo byť

Prvého januára 2018 pár minút po polnoci si mnohí pripomenieme tú úžasnú chvíľu, keď po vztýčení slovenskej vlajky za zvukov štátnej hymny nového suverénneho štátu, Slovenskej republiky a krátkom príhovore vtedajšieho premiéra vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara zavládlo na Námestí SNP v Bratislave obrovské nadšenie. Neviem, koho to bol nápad pustiť do reproduktorov známy Strausov valčík Na modrom Dunaji, ale účinok bol uchvacujúci.  Asi 25 až 30 tisíc ľudí zrazu zhodilo zo seba napätie predchádzajúcich mesiacov, týždňov, dní a minút a za obrovského nadšenia sa pustilo do tanca. Zrazu tancovalo celé námestie, ľudia sa objímali, výskali a pripíjali si na šťastnú budúcnosť svojej krajiny, teraz už suverénnej Slovenskej republiky. To nadšenie bolo nefalšované, skutočné a plné odhodlania. Všetci si boli vedomí, že mnohí to Slovákom nedožičili, že mnohí nám i sebe neverili, že mali obavy, ale všetci verili, že to dokážeme. A najmä, boli sme presvedčení, že za žiadnych okolností žiaden hrdý Slovák nepríde späť s „prosíkom“, aby nás zobrali napäť, čoho sa nádejali mnohí na českej strane. Ubehlo dvadsaťpäť rokov. Je čas urobiť prvú súvahu. Čo sa nám podarilo a čo nie, v čom sme uspeli, v čom sa naše nádeje naplnili a čo treba urobiť, aby sme sa pohli ďalej.

Je treba povedať, že žiadne nádeje našich protivníkov sa nenaplnili. Práve naopak, všetky ich hrôzostrašné scenáre, ktoré predpovedali samostatnému Slovensku, sa ukázali ako mátožné strašenie malých detí vymyslenými čertami. Dnes nám budú rozprávať báchorky, že sa nemohli zapojiť do osamostatňovacieho procesu, lebo Mečiar. Aj toho Mečiara ako strašiaka si stále posúvajú pred sebou, aby mohli ospravedlňovať svoje fatálne zlyhanie pri presadzovaní oprávnených a legitímnych nárokov slovenského národa na samostatný štátny život. A človek len žasne, že vysoké posty, vysoké štátne vyznamenania atď. im nie je trápne prijímať od štátu, ktorý nechceli a podľa ich správania ani dodnes celkom neprijali. Neverte im, že oni by chceli samostatnú Slovenskú republiku, keby im ju nebol slovenský národ vnútil tým, že vo voľbách roku 1992 si vybral tie strany, ktoré mu sľubovali štátnu suverenitu. Akokoľvek budú hovoriť o nejakom režimu z 90. rokov. Nebyť politikov HZDS, SNS a SDĽ, nebyť ich odhodlania a viery vo vlastné sily, skončili by sme ako Flámi, Škóti alebo Katalánci.

Prvého januára nám budú opäť vlastníci pravdy rozprávať svoje verzie vývinu za posledných dvadsaťpäť rokov. Právd je samozrejme veľa, ale tá naša slovenská je len jedna. Môžeme hovoriť z rôznych uhlov pohľadu o predchádzajúcich rokoch od 1. januára 1993, ale jedno sa nedá odtajiť – je to úspešný príbeh. To, že nie je ešte úspešnejší, je len naša a nikoho iného vina. Predovšetkým sa pozrime na seba, či si vieme vážiť sami seba, či si vieme vážiť ľudí, ktorí pre národ  boli ochotní vyjsť do predných línií a presadzovať jeho záujmy. Veď pracovať v prospech slovenského národa je čistý masochizmus – nedostanete uznanie, každý vás podozrieva z nekalých a najmä prospechárskych úmyslov. Nenávidíme sa, a preto si závidíme. To, kto nám bude 1. januára vykladať históriu samostatného Slovenska, je výsledkom týchto našich vlastností. Lebo naši protivníci si svojich dzurindov cenia a ich aj poriadne zaplatia Lebo ako hovorí jeden z najväčších vojenských teoretikov všetkých čias Carl von Clausewitz, národ, ktorý si nevie vydržovať svoju armádu, určite bude živiť cudziu. A platí to aj o politikoch. Národ, ktorý si nevie zaplatiť politikov (v slovenských pomeroch to nie je viac ako 300 ľudí na celoštátnej úrovni), ich buď nebude mať (čo bol náš osud v minulosti), alebo mu ich bude platiť niekto iný. A až potom to je skutočná katastrofa. Pritom, ak si niekto myslí – ako mi to vyčítajú mnohí na sociálnych sieťach – že som nenásytný, tak je vedľa. Ja som predsa už za svojím politickým horizontom. Môj hviezdny čas bol vtedy, keď som sa zúčastňoval na najvyššej úrovni zakladania suverénneho štátu Slovákov. Koľko ľudí v našich dejinách malo túto možnosť? Ale napriek tomu mi záleží na tom, čo tu bude po nás. Nepatrím medzi tých, ktorý vyznáva teóriu po mne potopa. Slovensko tu musí byť, aj keď tu my aktuálni fyzicky nebudeme. A ak tu chceme šťastne žiť v primeranom blahobyte, nemôžeme vyznávať teóriu, že je správnejšie mať „čestne“ ukradnuté ako čestne zarobené. Jánošík je pekný v legendách, v praxi je život úplne iný.

Takže akých bolo uplynulých 25 rokov. Osobne som zažil vrchol 1. januára 1993. Z tých dvadsaťpäť rokov som sedemnásť strávil mimo parlamentu a nebol to život, na ktorý by som spomínal s nadšením. Každý, kto si mohol do mňa kopnúť za moju predchádzajúcu politickú angažovanosť, tak to urobil. Keď sa stal ministrom obrany Galko, tak ma nielen vyhodil z funkcie, ale po 31 rokoch v štátnej službe mi aj znížil triedu z 11 na 10. Neboli to malé finančné prostriedky, o ktoré som za tie roky prišiel a ešte aj prídem pri výpočte penzie. Napriek tomu som nikdy nezaváhal a robil som, čo bolo v mojich silách a na postoch, ktoré som zastával, čo som mohol v prospech Slovenska. Keď by som vyhodnotil to, čo mi rôzni dvadsaťroční okupanti sociálnych sieti vykričali v súvislosti s platmi ústavných činiteľov, kde som sa dostal do problému ako Pilát do kréda, lebo som plnil pokyny p. Fica, ktorý zrazu tvrdil niečo iné, okrem najvulgárnejších nadávok, tak som neurobil nič. Vďačnosť „Slovákov“ je nekonečná. Ale na to sme si už zvykli.

Ale čo tu pletiem osobné veci. Nikdy by sme sa nedostali na úroveň, kde sa momentálne nachádzame, nebyť samostatného Slovenska. Musíme si uvedomiť, že vo svete je približne 190 štátov a minimálne v 160 sa majú ľudia horšie ako u nás. Ceňme si to. Budujme naše krásne Slovensko. A verím, že raz budú aj u nás oceňovaní ľudia za to, že pracujú pre svoj národ, nie pre druhých. Ale o tom niečo nabudúce. Do ďalších 25 a ešte raz 25 rokov veľa odhodlania a ešte viac tvorivej práce každého z nás pre naše krásne Slovensko.

49 Responses

  1. Tučko Bombička 6. januára 2018 / 15:59

    „Slávme našu dvadsaťpäťku…“

    Správne. My sme víťazi – nezabúdajme na to!!!

  2. Pomocník 6. januára 2018 / 17:31

    Veľmi pekný text….Ale to s tými platmi ste vtedy prehnali – neviem, či sa teraz vyhovárate alebo tu píšete pravdu, každopádne ste vtedy vyzneli hrozne. Ako politik musíte trochu myslieť aj na akýsi osobný marketing, inak ste odpísaný. A tu stačilo mlčať.

  3. Milan2 6. januára 2018 / 19:50

    Ja dobre viem čo pán Hrnko pre SR spravil a vysoko to oceňujem. Pridám aj čo sa týka platov – platí Ševče drž se kopyta. Ako predseda Bezpečnostného výboru ste sa zrejme mali radšej držať svojej agendy.

  4. Tučko Bombička 6. januára 2018 / 23:19

    „Steinhübéové Nitrianske kn. je bezcenné škoda podľa mňa čítať….“

    To som si po 1. prečítaní, Milan2, povedal aj ja. Na niektorých miestach manipulácia s prameňmi, ich tendenčný výklad a v niektorých prípadoch jednoducho zavádzanie čitateľa. No a potom … potom som to začal čítať ešte raz … tak „po homzovsky“. Každú Steinhublovu vetu 3x obrátiť v ruke, skúšať rozmýšľať nad vnútornými súvislosťami, všímať si mená historických postáv (naprieč storočiąmi), pohyby historických osobností (naprieč storočiami) medzi preddunąjskom (Slovenskom) a zadunajskom; kam smerovali „spanilé jízdy“ Slovákov v 6. storočí, kam expandoval Avarský kaganát po „zániku“ Samovej ríše, kadiaľ utekal Pribina počas svojho exilu, ktoré oblasti sa vzbúrili proti Štefanovi po jeho nástupe na trón, musel ten Pribislav naozaj a bezpodmienečne sídliť len v tom Ptujsku? Nie je možný iný výklad? A tak podobne, Milan2. Skrátka, skúsil som rozmýšľať s tým málom vedomostí, ktoré mám.

    No, a ako to povedať … prišiel som k záveru, že nie je ani tak zaujímavé, kde bolo centrum Svätoplukovej Sclavínie (VM), nech už bolo kdekoľvek, ako skôr ten fakt, že tak vo VM ako aj v arpádovskom Uhorsku (a osobne si myslím, že aj v Avárii a predtým v Hunii) sa na centrálny kniežací/kráľovský stolec nastupovalo zo Slovenska. A to je to, čo ma fascinuje…

    Ale som len laik, takže to môže byť celé vedľa 🙂 Celkom určite ale viem, že až to dočítam 2. krát – som na XIII kapitole, pustím sa do toho znova…

  5. Anton Hrnko Anton Hrnko 6. januára 2018 / 23:37

    Len tak na okraj k tým platom. Platy ústavných činiteľov sú dané zákonom. Počas krízy sa solidárne zmrazili, ale Fico ich už desať rokov sústavne zmrazuje, takže sme sa dostali do stavu, že dnes ústavní činitelia dostávajú len dve tretiny zákonom stanoveného platu, okrem samozrejme sudcov a prokurátorov, ktorí si vo svojej veci rozhodli, že ich sa to netýka. V podstate dostávajú nezákonne o jednu tretinu vyšší plat, ako im stanovuje zákon. Okrem toho ešte predtým si schválili, že im nemôžu vziať ani 13. a 14. platy, ktoré Mikloš mysliac si, že prehrajú voľby, chcel dať ako danajský dar nasledujúcej vláde. Potom ich však rýchlo zrušil, hneď, ako sa vytvorila nová Dzurindová vláda. Sudcovia a prokurátori si však schválili, že ich sa to netýka. Ja som dostal na koaličnej rade úlohu vyriešiť tento nesúlad. Fico dokonca naliehal, že to mám navŕšiť tak, aby to stálo za to. Ja som však odmietol s tým, že treba zachovať jestvujúci stav. Po prehratých župných voľbách ho však náhle osvietilo a zrazu bolo všetko ináč. A ja, ktorý som plnil úlohy z koaličnej rady, som sa stal obeťou Ficovej neschopnosti prehrávať. To je všetko. Každý by mal dostávať to, čo mu zákon určuje, a nie to, čo niekto z čisto populistických dôvodov využíva na svoju propagandu. Nebudem už o tom ďalej písať, pripravujem k tomu samostatný rozbor.

  6. milanko 7. januára 2018 / 1:52

    Jutícia je u nás zdá sa umelo preferovaný štát v štáte, zlatá klietka, kde ako to aj napovedá TV- tu medializované trápne spory justičných najvyšších ! autorít , kde vládne odborný chaos a zákony sú nastavené zdá sa umelo tak, aby právnikom skôr vyrábali zakázky a umožňovali naťahovanie procesov aj na 10 rokov, kde vládne uprednosťňovaanie (ten primárne dodáva zakázky,) obvineného pred poškodeným, napriek tomu že justícia je najmenej fungujúca časť štátu, s najmenšou dôverou obyvateľstva má neúmerné vysoké platy… obhajobám nekvalitné zákon umožňujú obhajovať jasných zločincov hraním na procesné chyby a časové premlčanie, ospravedlňovanie sa z pojednávanívždy (= posúnutie pojednávania sudcom o ďaľšieho pol roka) za banálne veci ( zubár a a pod), tolerovaanie ospravdelňovanie sa obvinených u hociakého lekára, kde kladenky nik nekontroluje (sudca má zrazu 3 hodinu času na kávičku…)- a tak sa pojednáva iba každé tretie pojednávanie….
    Určite sme ešte minimálne 20 rokov od právneho štátu . Justícia sa pevne zakopala a tento stav jej zjavne ekonomicky vyhovuje. Navyše štát nelikviduje firmy čo jej neplatia dane, hoci zo zákona konateľ pri insolventnosti je povinný daať svoju firmu do likvidácie. Nečinnosť justície a štátu v tejto oblasti je úplne neospravedlteľná – pretože práve tieto firmy najviac vysávajú štát o DPH a okrádajú – neplatia drobným živnostníkom.
    Je tisíce firiem čo majú 2 mesiace nezaplatené odvody (v reále roky a roky neplatia), majitelia sú nenájditeľní a Sociálnej poisťovni, ani Zdravotnej poisťovni to vôbec nevadí – tieto firmy napísané na biele kone najviac štát okrádajú a a štát nič, hoci by mohol a vlatne aj mal tieto firmy dať do konkurzov a konateľom zrušiť ich nekalé podnikanie kde objednávajú a neplatia nikomu ….. Strašné! My čo sa v tom pohybujeme ozaj žasneme aký drzý je tento štát voči podnikateľom, čo chcú mať všetky finančné veci čisté.
    Štát podporuje a drží umelo podvodné firmy – akoby to tak bolo niekým naschvál nastavené.

  7. Milanxyz 7. januára 2018 / 10:37

    Pán Hrnko,
    len tak na okraj k tým platom. Myslím si, že celý systém/zákon odmeňovania štátnych zamestnancov je zle postavený.
    V prvom rade by mal byť postavený ako X-násobok zákonom stanovenej MINIMÁLNEJ, nie priemernej mzdy (s „priemernou“ sa dá všelijako šibrinkovať). Valorizácie platov by sa robili vždy potom, keď sa zákonom zvýši minimálna mzda. A minimálna mzda sa určite zvýši len vtedy, keď štát dobre hospodári, čiže žiadné zmrazovanie platov nebude potrebné.
    Myslím si, že je to aj dobrý motív k svedomitejšiemu prístupu k práci.

  8. Milan2 7. januára 2018 / 11:36

    Chcem oceniť Danka a vlastne aj SNS že konečne chce zrušiť otravné koncesionárske poplatky- je to zlý systém a v Poľsku a Maďarsku to dobre funguje aj bez neho. Navyše len časť vybraných peňazí končí v RTVS – veľká časť končí na iných účtoch – v bankách ako prevodné poplatky a myslím je tu aj sprostredkovateľská firma ktorej toto RTVS posunuli -.asi tu teda ide aj o súkromné finančné záujmy….na systéme parazitujú aj mnohé exekútorské firmy ktoré možno riešia aj desaťtisíce exeekúcií v súvislosti s neplatičmi…..občanov zaťažuje samotné platenie a babička čo nemá napríklad ani tv ani rozhlas ale má el.prúd musí platiť – a keď raz nezaplatí 9 EUR príde exekútor a žiada už okolo 40 EUR ……

  9. yoss 7. januára 2018 / 12:37

    RTVS potrebujeme, aby bola narodna, informacna a verejnopravna. kto iny bude plnit taketo poslanie? nasi medialni oligarchovia asi tazko, Axel Springer Ringier asi tazko, CME uz vobec nie, kto teda, Ceska televizia?? platenie koncesionarskych poplatkov ma svoj vyznam, nakolko obcania ked platia sa potom zaujimaju o to, co tam vysielaju, inak by im to bolo jedno. pri obrovskom mnozstve problemov to vyzera tak, ze ziadne problemy nie su. ako ukazalo takzvane rusenie Meciarovych amnestii, parlament je plny hlupakov, plny obmedzenosti nasich politikov (tych, ktori su relevantni), ktori alebo este nedorastli, alebo su za zenitom a zaujimaju sa o celkom ine veci. kapitan Danko je ako Lenin, jeden krok pred a dva kroky vzad. SNS akoby cakala na zvestovanie, ze im niekto povie, co maju robit, chyba akakolvek koncepcia a plan. kedze nemaju co robit, logicky zacnu riesit svoje platy – ake typicke pre nas ponovembrovy upadok …

  10. Tučko Bombička 7. januára 2018 / 13:16

    Kedysi sme si prezidenta volili v parlamente. Potom jedna konkrétna časť politikov „dala možnosť“ voliť prezidenta občanom. Kto nám ho volí dnes? Volíme ho my, občania, alebo nám ho volia mediálne skupiny? Ktorýsi pošahanec v opozícii navrhoval priamu voľbu generálneho prokurátora(! sic) – kto by ho potom volil? My občania, alebo by nám ho zase volili mediálne skupiny? Čo je to vlastne za debilný a chorý koncept, toto odštátňovanie a „zverejnoprávňovanie“?

    A nie je to náhodou podobne aj s RTVS? Občania si platia koncesionárske poplatky. Má tu azda niekto pocit, že tí istí občania majú vplyv nato, ako sa tá inštitúcia správa?

    Za seba hovorím: zoštátniť!!!

  11. milanko 7. januára 2018 / 16:56

    Neviete mi potvrdiť informáciu že ČT už nepatrí č.štátu?

    Jediná výhoda koncesionárskych poplatkov je, že dnes vďaka nim máme aspoň morálne právo sa sťažovať, že za odvedené konc. poplatky RTVS často robí agendu a propagandu rôznym subjektom zo zahraničia (keďže redakcie a Radu RTVS zdá sa majú pod kontrolou reprezantanti zo zahraničia financovaných mimovládok ).
    So zrušením koncesionárskych poplatkov treba teda zároveň súčastne spraviť poriadok aj so zložením redakcií a Rady – objektivita a vyváženosť správ je životný záujem občanov SR. Keď RTVS bude platiť iba štát, hrozí, že ľudia z mimovládok sa RTVS ticho postupne úplne zmocnia a občanom, keďže už nebudú TV platiť , to bude aj jedno.
    Pre mňa je tu vzorom USA – majú prijatý zákon o agentoch – každý, kto je platený zo zahraničia sa musí zaevidovať ako agent. Podľa mňa každý kto ide za redaktora a publicistu do RTVS by mal tiež uviesť kým bol v predchádzajúcej praxi platený zo zahraničia (bol , či stále je agentom zahraničného subjektu) a malo by sa to na stránkach RTVS aj zverejniť.
    Z hľadiska amerických zákonov je teda zdá sa agentom aj pani Radičová – možno budúca kandidátka mimovládok na úrad prezidenta – vzhľadom na to, že pán Kisku je už zrejme pre mimovládky skompromitovaný (Čo ale neplatí pre SaS – ako zástupcu podnikateľského sektora je to dosť prekvapujúce, vzhľadom na to že pán K. si do účtovníctva svojej firmy zaradil náklady na prezidentskú kampaň – takéto dačo by si nedovolil ani začínajúci podnikateľ .
    Podpora SaS Kiskovi stranu SaS odborne spochybňuje.

  12. Pomocník 7. januára 2018 / 19:22

    Ja už som tu raz písal: Koncesionárske poplatky sú (v akomkoľvek štáte) absolútne nesystémové, vymyslel ich nejaký hlupák. Väčšina chodu štátu sa financuje z daní, čo znamená, že aspoň sčasti (teda keď odhliadneme od DPH a rôznych poplatkov) bohatí platia aspoň trochu viac, chudobní menej (a najchudobnejší skoro nič). A tak to má byť. Prečo by práve jedna inštitúcia mala byť úplne vyňatá z tohto všeobecného systému je absolútne nepochopiteľné a nesystémové. Nech sa to platí z daní tak ako všetko ostatné a hotovo. A ak chce niekto argumentovať tým, že koncesionárske poplatky dávajú TV väčšiu nezávislosť než keby dostávala transfery od štátu, tak to bude musieť nejako vysvetliť, lebo ja tam tento súvis vôbec nevidím. Tie poplatky aj tak schvaľuje štát (parlament) rovnako ako štátny rozpočet, tak aký je v tom rozdiel? Žiaden. Celé koncesionárske poplatky sú jedno veľké pokrytectvo.

  13. Jozef U 7. januára 2018 / 22:26

    Tono,
    je nesporné, že 25 rokov Slovenskej republiky je, napriek neprajníkom, úspešným príbehom štátnosti a predovšetkým jej lídrov a úžasných občanov.
    Každý z nás by mohol rozprávať ako ho poškodil minister za SNS, SDĽ, KDH, SDKÚ, SMER, či inštitúcia s prívlastkom Národný.
    Je treba žiť prítomnosťou, lebo naša budúcnosť je v naších rukách.
    Ja som dnes odoslal cez web stránku hrad.cz – napište prezidentovi – e-mail tohoto znenia“ Dobrý deň pán Zeman. Na stránkach PL z 1.1. 2018 ste pripomenul Slovensku jeho minulost. Vy sa nemáte vyjadrovať ani k minulosti ani k zahraničnej politike SR. Váš protektorský prístup je odporný. Vy sa starajte o minulosť, prítomnosť a budúcnosť ČR. S pozdravom “
    Ja si myslím, že s odpoveďou sa nikto nebude obťažovať, ale nesmieme si nič nechať.
    V tomto alebo podobnom zmysle by mali písať tomuto obyvateľovi pražskeho hradu nielen občania, ale aj politické strany a inštitúcie, lebo história Slovenska patrí Slovákom a zahraničná politika ústavným orgánom SR.
    Niekoho asi škrie, že medzi Slovákmi a Čechmi sú výborne, alebo bezproblémové vzťahy.
    Len pre poriadok by mal v prvom rade by mal zareagovať prezident SR, ale očakávať niečo od Kisku je nonsens.
    Fica s Babišom spájajú eurofondy, takže tiež nebude reagovať.
    Lajčák behá po NYC a buduje si len svoju osobnú karieru.

  14. Anton Hrnko Anton Hrnko 7. januára 2018 / 22:54

    Jozef, máš pravdu. Každý máme svoju zodpovednosť.

  15. Milan2 8. januára 2018 / 2:10

    Pán Hrnko má pravdu. Je 190 krajín a 160 má nižšiu životnú úroveň ako Slovensko. Okrem finančného pohľadu sú tu ale ešte iné benefity, ktoré rozhodujú o kvalite života – napríklad bezpečnosť. O koľko priečok nadol vysokú finančnú úroveň Švédska z nášho pohľadu znižuje to že žena v Štokholme už sa ako desaťročie predtým nemôže večer bezstarostne prechádzať bez obavy zo znásilnenia….o jednu priečku , o dve či o desať? Slovensko je dnes dobré miesto pre život a bude stále lepšie pokiaľ politici zabezpečia túto bezpečnosť ….

  16. Pomocník 8. januára 2018 / 3:00

    V tom bode s krajinami p. Hrnko pravdu nemá. On má zrejme na mysli nejaké tabuľky HDP. Vtip je ale v tom, že na rozdiel mnohých iných krajín, zo Slovenska veľký kus HDP odteká do zahraničia, čiže nielenže nám mizne a chýba v ekonomike, ale ešte to aj kvázi znamená, že pracujeme ako otroci pre cudzích…Aby som to skrátil: Z toho čísla 160 treba v skutočnosti riadne ubrať….

  17. yoss 8. januára 2018 / 13:23

    volakedy (za CSSR) sme sa porovnavali s Rakuskom a komunistom bolo dost vytykane, ze nas Rakusko predbehlo. dnes frcia porovnavania s africkymi rozvojovymi krajinami. som zvedavy, ako to dopadne…

  18. Tučko Bombička 8. januára 2018 / 13:52

    „Afrika je budúcnosť!“ – povedali by vám v Nemecku, Yoss. V polovici 21. storočia 2 mld. spotrebiteľov, na konci storočia 4 mld. spotrebiteľov. Len háčik to má: všetko tupé, negramotné, nevzdelané, bez kvalifikácie a kúpnej sily. To aby vám bolo jasné, prečo má byť zrazu Afrika spoločnou európskou zodpovednosťou a prečo sa tam naša Andželína M. tak tlačí. Európski daňoví poplatníci zaplatia zvýšenie vzdelanosti, nadobudnutie kvalifikácie tamojšej spoločnosti, možno dokonca odovzdajú svoje technologické know – how…

    …a za odmenu dostanú hádajte čo? Vlastne, ehm, už to dostali a dostávajú v preddavkoch.

  19. yoss 8. januára 2018 / 18:25

    Tucko,
    v tom sa zhodujeme. juzne narody sa nikdy nenaucia robit na pasoch v nemeckych fabrikach. to vidno uz na talianoch, ze su problemy, akurat na severe Milano je priemysel, ale cim nizsie na juh uz len pizza, pasta, spaghetti. okrem toho o Afriku prejavuju intenzivny zaujem cinania, tak je otazne, ci aspon trhy budu…

  20. milanko 9. januára 2018 / 1:23

    Náš pán minister financií vystúpil dnes v TV a ako malý chlapec sa sťažoval na to, že 40.000 podnikateľských subjektov (hlavne s.r.o – čiek) nezaplatilo preddavkovú daň.
    Toto ma ozaj šokovalo – on sa sťažoval, namiesto toho, aby (štát) a teda v jeho zastúpení on ako minister financií konal !!! alebo aspoň inicioval, ale to ako vystúpil znamená, že neurobí okrem trápneho bedákania zrejme nič.
    Vy, čo sem prispievate , asi ste väčšinou nikdy nepodnikali ani neodvádzali DPH, a podobne ako asi aj väčšina poslancov týmto odvodom zrejme vôbec nerozumiete. Pán Hrnko ako historik a zamestnanec je od týchto vecí tiež zrejme vzdialený.
    Ale ja som aj podnikal aj odvádzal DPH aj som sa stretával s neplatičmi …..
    A ja vám tu poviem nasledovné:
    Všetci naši firemní neplatiči boli (keď sa sprístupnili na webe i sme to dodatočne zistili) VŽDY!!!! aj neplatičmi Sociálnej a Zdravotnej poisťovne – teda 2 štátnych subjektov.
    Ale podľa platného zákona – pokiaľ je podnikateľ 2 mesiace v predĺžení – čo je právny výraz toho, že viac ako 2 mesiace má nezaplatenú čo len jednu faktúry po jej splatnosti, tak je povinný konateľ takejto firmy dať firmu do konkurzu. To mal napríklad spraviť aj konateľ Dopastavu, či Váhostavu , ktorí mali aj stovky faktúr aj rok po splatnosti – ale dlho porušovali zákon , kým sa dali….
    Pokiaľ naša firma ako veriteľ nájde ešte jeden subjekt, ktorý tiež nemá viac ako 2 mesiace nezaplatenú faktúru, môže dať neplatiča podľa zákona do konkurzu ( v podstate likvidácie).
    A čo vidíme v praxi – tých minimálne 40.000 subjektov, ktoré aj roky neplatia obom našim štátnym subjektom a už dávno mohli a mali byť dané do konkurzu, pretože neplatia ani Daňovému úradu, čiže nie len Sociálnej poisťovni, ani Zdravotnej poisťovni – to je moja skúsenosť . Keď tieto 3 organizácie začali zverejňovať neplatičov na svojich stránkach firmám ktoré dlžili týmto trom štátnym subjektom sme po rokoch skúseností už odmietali zásadne s nimi akýkoľvek obchod – vedeli sme už po viacerých ranách , že je to ich vykalkulovaný systém a nám za dodaný tovar či služby nikdy nezaplatia…)
    Štát takéto podvodné firmy – ktorých je vyše 40.000 môže pritom okamžite dať do konkurzu a vyčistiť podnikateľské prostredie, ale štát to nerobí. FAKT NEVIEM PREČO!
    Pritom to sú práve tie firmy, čo robia aj karuselové podvody s vratkami DPH, neplatia štátu ani dane z príjmu, neodvádzajú ani DPH , a dokonca na Obchodný register každoročne neposielajú ani koncoročné súvahy a výkaz ziskov a strát – čo im prikazuje zákon a ani Obchodný register , ani Daňový úrad, ani Sciálna poisťovňa, ani Zdravotná poisťovňa … skrátka štát a naši volení zástupcovia s nimi nerobia absolutne NIČ. Títo štátni naši zástupcovia = správa štátu sa chová sa ako úplný blbečkovia. a kto mlčí (nekoná) tak s tým vlastne súhlasí.
    Pokiaľ pán Počiatek ako minister financií chce úprimne zvýšiť výber DPH a zároveň (lebo obe veci sú veľmi tesne prepojené) znížiť obrovské krádeže DPH na podvodných vratkách tak mu odkazujem, že tieto podvody štátu robia práve tieto konkrétne firmy ktoré si zvykli na zbabelosť (či ako to nazvať ) štátu. Tieto firmy mali byť aj viac ako 10 rokov v zmysle rady platných zákonov (je ich asi 5) okamžite zlikvidované a konateľom a vlastníkom týchto firiem tak mohlo byť zároveň zabránené zakladať si ďaľšie podvodné firmy a tým im na čas skomplikovať ich doteraz bezstarostný život. Tieto firmy si za 25 rokov zvykli, že nič štátu netreba platiť , netreba hlavne preberať rôznu doporučenú poštu, nemať v mieste sídla firmy nič len tabuľku a prípadne poštovú schránku, konateľ má byť nedostihuteľný, nezdvíhať telefón a keď aj dajakú poštu preberú, tak ju majú ihneď hodiť do koša – pretože to je najlepšia a najosvedčenejšia metóda na štát a štátnych úradníkov (časovo ich vlastne vyčerpať ) – pretože tí majú najmäkšie srdce na neplatičov a najtvrdšie srdce na tie firmy čo platia dane..
    Štát totiž namiesto toho, aby takéto neplatičské firmy okamžite zničil (na to má právo, ľudí a moc) a zakázal podnikanie konateľom (v zmysle zákona na cca 5 rokov) sa správa ako Hlúpy Jano…
    Jedine, že – čo mi na tejto laikom iste neuveriteľnej realite vychádza, že tieto firmy vlastnia politici a ich sponzori a preto sa ani nič diať nesmie a nemôže…..
    Ale to by som asi tento príspevok mal poslať ako agendu Obyčajným ľuďom.

  21. Tučko Bombička 9. januára 2018 / 13:46

    O krásnej Márii a múdrom Ferkovi
    —————————————————–

    Asi som nebol jediný, kto si v prvý a druhý sviatok vianočný kládol otázku, prečo mi „verejnoprávna“ RTVS v predvečer 25. výročia 2. Slovenskej republiky strká pod nos novodobú „Sissi – rozprávku“: Mária Terézia. Najprv som si myslel, aha, našim starým známym multi-kulti Prešpurákom nestačí smútiť iba za 25 rokov mŕtvym, nimi zbožňovaným „Československom“, oni potrebujú „double“, t. j. smútiť aj za 100 rokov mŕtvym Rakúsko – Uhorskom. Prečo by slzili jedným okom, keď môžu slziť oboma, všakáno. Chtiac – nechtiac (viac nechtiac ako chtiac) som si však musel pretrpieť oba diely tohto, očividne na ženy cieleného, filmového počinu. Po odvysielaní ktorého, ako nás začali presviedčať médiá, sa vraj Slováci do Márie Terézie zamilovali. Nuž, ťažko tomu veriť pri trhovom podieli RTVS 28%, a to o to viac, keď ho človek porovná s trhovými podielmi v Rakúsku (36 – 37%) či v Česku (47%, resp. 38%). Ale nevadí, čo nezvládla premiéra, možno zvládnu reprízy.

    A to o to viac, že pri sledovaní poslednej desaťminútovky som zrazu zbystril. Plačúca Mária (Terézia) s dieťatkom v náručí sa prihovára Uhorskému snemu. Keďže mám za sebou prečítanie Uhorsko – poľskej kroniky M. Homzu, tá scéna ma zaujala už sama o sebe. Ešte viac sa mi zdá zaujímavá potom, ako som si svoju predstavu o dobovom spoločensko – historickom kontexte „mariánskej úcty“ u Slovákov doplnil prečítaním nasledovného článku z pera prof. M. Homzu:

    KOSTOL V ZEMI ZVANEJ TÁL, prof. M. Homza
    ———————————————————————
    http://bazilikamarianka.sk/historia-baziliky/

    …a vtedy mi to došlo. Celý ten projekt, tento koprodukčný filmový počin RTVS bol dômyselným, priam konšpiračným plánom prešibaného ministra kultúry M. Maďariča, ktorého cieľom bolo pripomenúť Slovákom, komuže sa to vlastne tá Maja v tom Uhorskom sneme prihovárala.

    Vďaka ti, Marek! Tentokrát úprimne 🙂

  22. yoss 10. januára 2018 / 11:22

    snazia sa preprogramovat identitu slovakov zo slovanov na rakuskouhorstanov, to je cele. o tom tu uz bola rec v suvislosti s navrhom odstranit susosie sturovcov a dat tam naspat Mariu Tereziu. na jednoduchsich jednotlivcov to podprahovo posobi, nerobme si iluzie, ze nie…

    prave preto je RTVS mimoriadne dolezita institucia z hladiska buducnosti, nasej buducej identity. davaju nam toho folkloru ovela viac ako predtym (teraz uz nielen romskeho, ale aj slovenskeho), ale co z toho, ze castokrat vo velmi nevhodnom baleni – nevhodni moderatori, dramaturgia, umele nasilne dialogy, trapne pokusy o humor, atd…

    ako ukazuje aj uctyhodna mravencia praca prof. Homzu, jesto o com hovorit, pisat, co natacat – ale na to by sme potrebovali celkom ine vedenie RTVS. vyzera to ako zacarovany kruh…

  23. Pomocník 10. januára 2018 / 12:52

    RTVS pozerajú už prevažne len starší ľudia, možno s výnimkou správ a športu. Celá TV v dnešnej forme je vymierajúce médium, vývoj ide k plateným „TV“, kde si každý pozrie čo chce a kedy chce, mnohí mladí už TV vôbec nepozerajú. Takže na RTVS už stále menej záleží (okrem spravodajstva) a zbytočne sa kvôli tomu rozčuľovať. Bohato by stačil 1 kanál, aby mal štát kde vysielať, čo potrebuje v prípade núdze, a uvádzať náročné filmy, ktoré inde nepustia.

  24. Pomocník 10. januára 2018 / 12:54

    …a peniaze takto alebo inak ušetrené na koncesionárskych poplatkoch by pomohli aj zvyšovaniu dopytu v ekonomike. Ale to už je zrejme pre mnohých „vysoká matematika“.

  25. Tučko Bombička 10. januára 2018 / 13:04

    …a preto Slovákom treba k tomu zakaždým dodať ten slovenský kontext!!!

    …áno, začíname siahať po niečom viac(!), po niečom, čo keď si vezmeme my, tak niekomu inému zostanú len konopné gate a barackpálenka – takže pre istotu (a v predstihu) nám už aj ten náš folklór povolia, aby nás, ako to kedysi M. Demko dobre povedal, udržali pri zemi.

    …predovšetkým celkom inú vládu, ten, čo to tu vedie teraz, už ukázal za 10 rokov, čo vie. Nič. Slovo „národný“ je mu dobré akurát vtedy, keď mu preferencie idú do hája. A ešte ide poučovať o oddeľovaní vlastenectva od extrémizmu.

  26. Tučko Bombička 10. januára 2018 / 13:05

    …to bolo k Yossovi.

  27. Tučko Bombička 10. januára 2018 / 14:07

    Ešte jedna vec, k tomu Dubčekovi a M. Zemanovi. Osobne som rád, že sem v tom 68. Sovieti vpálili, vyhodili dubčekovcov od moci a že to tu prevzal Gustáv Husák. Pretože keď sa pozriem, aká ideologická fronta (tzv. osemašesdesiatnici) nastúpila v tom čase v Nemecku a ako Nemecko vyzerá dnes, tak mám vážne ale naozaj vážne podozrenie, že po tom „socializme s ľudskou tvárou“ by sme ako národ boli dnes zrichtovąní rovnako ako tí chudáci Nemci. Nad tým by sa mal, krucinál, voľakto seriózne zamyslieť, čo sa to vlastne v tých 60. rokoch prevalilo Európou a USA.

  28. jozef 11. januára 2018 / 14:35

    „Steinhübéové Nitrianske kn. je bezcenné škoda podľa mňa čítať….“

    p. Tučko Bombička
    Z dnešného pohľadu, sa z dôvodu súčastného historického povedomia, u mnohých ľudí ( predovšetkým aj tu prítomných diskutujúcich ) zaoberajúcich sa predmetnou históriou, už „Steinhübelové Nitrianske kn.“ javí ako „bezcenné“, no v dobe jeho vydania ( cca pred 15 rokmi ) bolo aj to historické povedomie a to u mnohých ( práve tých istých ) ľudí ( a aj u mňa ) úplne niekde inde a aj preto vtedy bolo toto „dielo“ nimi považované za „vynikajúce“.
    Prečo Vám to ale píšem. Všimol som si totiž ( už dávnejšie a dokonca sme sa k niektorým z nich už aj dostali v minulej debate ), že aj diela, v súčastnosti považované za „vynikajúce“, majú svoje „chyby“. Ja len chcem upozorniť na to, aby, ak by to bolo nejako možné, autori v súčastnosti „uznávaných“ prác využili to obdobie ( cca. 15 rokov ) aj na to, aby tieto „chyby“ dokázali korigovať paralelne so zmenou historického vedomia tak, že o cca 15 rokov, nebudú ich práce považované ( tak ako sa to stalo u Steinhübela ) za „bezcenné“.

  29. Pomocník 11. januára 2018 / 17:16

    Problém Steinhübela (a to teraz myslím úplne nezávisle od politiky a ideológií) je ten, že vydáva svoje dohady za fakty a maskuje to morom odkazov na zdroje (poznámok pod čiarou), čím vyvoláva mylný dojem, že aj celý text je obsahovo kvalitný. Jednoducho nevie rozlíšiť fakt (alebo takmer-fakt) od dohadu. A keby išlo len oňho, tak je to jedno, lenže celá SAV a spol. jeho dohady už roky petrifikujú v rôznych atlasoch a popularizačných textoch (čiže už to všetko prezentujú ako fakty), čo je v istých bodoch pohroma.

  30. Tučko Bombička 11. januára 2018 / 19:37

    Pán Jozef,

    myslím, že našich historikov podceňujete. A dosť. Včera som prečítal 2 články od Maďara G. Barabása. Jeden nie starší než z 2015, druhý nie starší než z 2016. Centrum záujmu v oboch je Koloman Haličský (13. storočie), ktorý sídlil (aj) na Spiši, bol označovaný (aj) ako Kráľ a vojvoda celej Sclavónie, resp. Slovanov, nechal vyhotoviť Uhorsko – poľskú kroniku, založiť sieť cistercitských kláštorov a u ktorého to vyzerá, že svoju dŕžavu pozostávajúcu (ak som to správne pochopil) zhruba z území neskoršieho tzv. kráľovského Uhorska, považoval za osobité regnum, zrejme dokonca nadväzujúce na Svätopluka. Netreba byť génius, aby som pochopil s kým to vedie polemiku: s prof. Homzom a Natašou Procházkovou, ktorých oboch aj uvádza „pod čiarou“. Na stránke vydavateľstva Brill v komentároch pod knihou slovenského historika D. Zupku sa možno ešte aj teraz dá prečítať jeho výmena názorov s maďarskou historičkou N. Berendovou, ktorá akoby neuniesla, že si Slovák dovolil napísať knihu o „maďarskej“ histórii, presnejšie o rituáloch a symbolickej komunikácii v stredovekej Hungárii za Arpádovskej dynastie. A pamätám si aj recenziu F. Curtu na ktorúsi knihu 2 poľských historikov a N. Berendovej, v ktorej dôrazne skritizoval uvedenú trojicu aj zato, že úplne odignorovali slovenských historikov ako V. Múcska, M. Homza, D. Zupka a ešte kohosi. Neviem ako vy, p. Jozef, ale ja mám z takého vývinu radosť. Príjemná zmena po dlhom čase, keď…nebudem sa zbytočne rozpisovať. Chcete môj názor? Prelom v slovenskej historiografii nastane, až knihu „Slovenské dejiny“ napíše M. Homza. Dovtedy nie.

    Pán Pomocník,

    súhlasím s vašou kritikou Steinhubela, ja by som to napísal ešte tvrdšie. Podľa mňa on vie veľmi dobre, čo robí a to čo robí je, že je v niektorých dôležitých momentoch tendenčný (výrazne) v neprospech Slovákov. Lenže dokiaľ niekto iný nenapíše Nitrianske kniežatstvo iným spôsobom je zbytočné to riešiť.

  31. jozef 11. januára 2018 / 19:53

    Dobrý deň p.Pomocník

    Čo sa týka nielen „Steinhübelovho mora odkazov“, ale všeobecne odkazov aj v ostatných prácach, by sa za odkaz mal považovať nie taký, kde pod príslušným číslom tejto odvolávky, nájdete pod čiarou napísané maximálne tak meno autora a názov práce na ktorú sa odvoláva, ale pri súčastnom stave v množstve teda, veľkom počte rôznych autorov a ich prác v danej problematike, aj dostatočne vysvetlenie či opis, alebo výklad danej skutočnosti, tak ako je ona
    __________
    dokázaná
    __________
    v práci na ktorú sa hocikto odvoláva.

    Teda v jednoduchosti, odvolávať by sa malo len na fakty, ktoré už niekým boli v minulosti v akomkoľvek čase dokázané, s príslušným popisom, či vysvetlením čo, alebo prečo sa za dôkaz vo všeobecnosti považujú. Všetko ostatné by potom malo byť predmetom a súčasťou danej práce, t.j. mimo odvolávok.
    Inak potom, nie je sa čo čudovať, že vznikajú tzv.“Steinhübeloviny“ a celá SAV a spol. petrifikuje dohady.
    A teda ak mi je dovolené povedať ešte aj ďalej, tak namiesto hľadania „triednych nepriateľov“, by sa rôzne „kolokviá“ historikov mali začať zaoberať tým, čo sa bude považovať za regulérne odkazy „pod čiarou“ a tým pádom aj za serióznu prácu.

  32. jozef 11. januára 2018 / 20:23

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    Viem, že od istého času Ste sa „upol a preferujete“ istého historika a musím povedať že, aj napriek istým jeho „chybám“ ( nedá sa to teraz pri takejto debate lepšie pomenovať ) oprávnene, no ak chcete môj názor v tejto veci aj Vy odo mňa, tak je že : Až bude kniha „Slovenské dejiny“ napr. aj od M.H. napísaná ( ale nemusí byť len od neho ), tak potom uvidíme či nastal prelom v slovenskej historiografii. Dovtedy nie.

  33. Tučko Bombička 11. januára 2018 / 21:04

    Aj Vám dobrý večer, p. Jozef,

    napísať knihu tak, aby ste umožnili zasadnúť „kolokviu“, vyhlásiť vás za kacíra a upáliť na hranici – to dokáže každý „blbec“. Napísať knihu tak, aby ste uvádzali fakty, ktoré sa za „pochybné“ označiť nedajú ( a vy tak môžete pokračovať vo výskume) a urobiť to tak, aby to, čo chcete povedať, bolo medzi riadkami, no bolo medzi nimi dostatočne viditeľné – to je už ťažšie. Slovenské dejiny, p. Jozef, tak ako ich chápu ľudia ako napr. Vy, budú vždy môcť byť rozprávané „iba“ medzi riadkami. Všetci „nasledovníci“ a „pokračovatelia“ nás Slovanov, budú v tomto vždy stáť proti nám naprosto jednotne (kto by chcel byť tým druhým v poradí, všakáno), no a úplatné duše sa vždy tu u nás nájdu. Treba naučiť Slovákov rozmýšľať a čítať medzi riadkami – žiaden strach, nie je to vôbec ťažké.

  34. jozef 11. januára 2018 / 21:52

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    Slovné spojenie „medzi riadkami“, sa podľa mňa používa na označenie, či lepšie, vystihnutie takého javu v písanom texte, ktorý z jeho kontextu síce jednoznačne vyplýva, no nie je v danom texte priamo ( teda konkrétne v riadkoch textu ) zapísaný.
    Dúfam že takáto moja “ intuitívna “ definícia je v princípe správna, alebo Ste to myslel nejako ináč ?.
    No a ešte pod tými „nasledovníkmi“ a „pokračovateľmi“ nás Slovanov, predpokladám, že myslíte tých ktorí, nás nielen v minulosti a prítomnosti, ale aj v budúcnosti majú nejakým spôsobom „ovládať“ ?
    Prepáčte potrebujem to vedieť, nech viem či som Vás pochopil správne.

  35. Tučko Bombička 11. januára 2018 / 22:11

    Správne, p. Jozef.

  36. jozef 11. januára 2018 / 22:56

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    Slovenské dejiny boli vždy v minulosti a až doteraz písané „medzi riadkami“ a to predovšetkým preto a z dôvodov, že my Sloveni, sme vždy ( až na krátke výnimky ) mali „nasledovníkov“ a „pokračovateľov“, ale ešte presnejšie a realitu lepšie vystihujúcejšie je že, naša minulosť sa odohrala tak, že sa nám nedochovali žiadne skutočné „textové riadky našich dejín“ ( až na malé výnimky v „zlomkoch“ ), ktoré by boli zapísané nie našimi „nasledovníkmi“ a „pokračovateľmi“, ale našimi vlastnými pisármi.

    Áno cítim aj ja, že máme reálnu historickú šancu toto zmeniť tým, že „istý“ ( napr. aj Vami preferovaný ) historik napíše „Slovenské dejiny“. Len ich musí dokázať napísať tak, že budú zapísané aj priamo v riadkoch a teda nebudú vyplývať len z kontextu, aj keď každá z národných histórií a teda aj naša musí k vôli jej zlomkovitosti a torzovitosti, teda neúplnosti byť zapísaná aj „medzi riadkami“, aby bola dostatočne viditeľná, pretože ak bude opäť zapísaná, len „medzi riadkami“, tak dopadne tak, ako keď ju zapisovali naši „nasledovníci“ a „pokračovatelia“, lebo tak to vždy t.j. písaním len „medzi riadky“ aj doteraz robili.
    Ak sa mu toto podarí, tak vami očakávaný prelom v slovenskej historiografii nastane.

  37. Tučko Bombička 11. januára 2018 / 23:20

    Zdravím, p. Jozef,

    vidíte? A cez to všetko sa toho zachovalo dosť nato, aby sme „znovuobjavili“ vlastné dejiny. Zopár riadkov tu a tam v jednej kronike (nie našej), zopár riadkov tu a tam v ďalšej (tiež nie našej) atp. A bác ho! Kniha o Svätoplukovi, ktorá čosi naštarovala. Iná kronika majúca v názve oboch našich veľkých susedov (na severe a juhu) a bác ho! Chýbajúci kúsok skladačky stredoeurópskych dejín dávajúci zmysel akurát nám. Ako je to možné, p. Jozef? O tom „malom blbom učupenom Slovákovi odniekiaľ z lesov“ sa zachovalo toho dosť nato, aby sa v tom stredoveku našiel.

    To je skoro ako v tom vtipe, keď jeden povie „Slovensko bylo pouze údělem, jak ve Velké Moravě, tak i v Uhrách“ a keď druhý povie „Zo Slovenska sa nastupovalo na trón ako vo Veľkej Morave, tak v Uhorsku“.

    Veru, „malý blbý učupený Slovák odniekiaľ z lesov“ … 🙂

  38. jozef 11. januára 2018 / 23:52

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    Ten Vami spomínaný vtip je zatiaľ len v polohe, keď ten jeden sa pozrie na nedoliaty pohár a vidí ho a nazve ako poloprázdny a ten druhý sa naň pozrie a vidí ho a nazve ako poloplný a to preto, že jeden je pesimista a druhý optimista. My ale potrebujeme realistu, ktorý nám už jednoducho napíše skutočnosť že Slovensko nebylo pouze údělem, rovnako ako sa zo Slovenska nenastupovalo len kamsi na trón, ale že Slovensko bolo aj stoličnou krajinou.

    Inak presne ten údel som považoval ( vytkol som ho okamžite, ako Ste ma upozornili na prácu istého historika na inom blogu, ten príspevok tam svieti doteraz ) a doteraz považujem za jednu z mnou spomínaných „chýb toho historika“ .

  39. Tučko Bombička 12. januára 2018 / 0:24

    Zdravím, p. Jozef,

    teraz sa opýtam zase ja vás, lebo sa tým zaoberáte dlhšie a hlbšie ako ja:

    Vyplývali z vlády nad Slovenskom (stoličnou krajinou ako píšete) nejaké práva vo vzťahu k vláde nad inými časťami Karpatského bazéna?

  40. jozef 12. januára 2018 / 1:21

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    Áno, inak by nebolo reálne možné, aby práve Pribina bol dostal územie ktorému hovoríme Blatenské kniežatstvo a zároveň vieme doložiť, že mal majetky aj v tzv.Východnej marke.

  41. Tučko Bombička 12. januára 2018 / 1:34

    Dobré (už) ráno, p. Jozef,

    mám ďalšiu otázku, vlastne 2 (na zajtra, nechcem Vás zdržiavať od spánku):

    Vedeli by ste uviesť aj ďalšie územia, k vláde nad ktorými oprávňovala moc nad Slovenskom?
    A kde by ste hľadali počiatok týchto práv? Myslím dejinne, časovo?
    A ďakujem, a prajem dobú noc.

  42. jozef 12. januára 2018 / 8:33

    Dobré ráno, p.Tučko Bombička

    Predovšetkým je to územie na severozápad od územia ktorému hovoríme Blatenské kniežatstvo, až po rieku Aist severne nad Dunajom a po rieku Enžu južne od Dunaja,
    na ktoré mal „právny nárok“ posledný po mene známy panovník Samo a neskôr si naň „uplatňoval svoj nárok“, Pribina, priamo u franského kráľa. Počiatok týchto práv ale siaha do dôb osídlenia ( „kolonizácie“ ) týchto území slovenskými usadlíkmi, a to ešte v období, ktorému dnes hovoríme a považujeme za „obdobie tzv.germánskych kmeňov“, teda ešte pred príchodom a ovládnutím časti tohto územia Langobardmi. Neskôr po tejto dobe sa slovenským vojvodom tohto územia stal po mene známy Hildigis.

  43. Tučko Bombička 12. januára 2018 / 10:27

    Dobré ráno, p. Jozef, snáď Vám nebudú vadiť ďalšie 2 otázky:

    Čo si myslíte o územiach na východ a juh od územia, ktoré nazývame Blatenské kniežatstvo?
    Ako by ste popísali mechanizmus „prenosu tých práv“ v čase (a priestore) až dajme tomu po toho Pribinu?

  44. jozef 12. januára 2018 / 23:59

    Slovenská história v teritóriu karpatského bazéna má svoje vývinové a časové fázy. V nich výrazne dominujú a prevládajú obdobia cudzej hegemónie, rímskej, hunskej, avarskej a nakoniec z časti aj franskej a bulharskej, no a neskôr ešte aj maďarskej.
    Naša debata o nej, najprv začala a týkala sa len obdobia Pribinu. Pre túto fázu, či obdobie a jej charakteristiku je určujúci moment rozpadu bývalej centrálnej a integrujúcej moci v karpatskom bazéne, za ktorý sa považuje rozvrátenie elitnej moci avarského kaganátu. Od tohto momentu, vystúpili do popredia jednotlivé lokálne centrá moci, s bývalým slovenským obyvateľstvom, ale už s výraznými lokálnymi špecifikami, ktoré sa v nich za obdobie vlády kaganátu vytvorili. Priamy franský tlak a vplyv, ale z časti aj bulharský, neposkytol dostatok času na integráciu týchto lokálnych slovenských centier, pod jednotnú a centralizovanú moc, ale si priamo vynútil a cielene sledoval jej atomizáciu. Pribinove kniežatstvo bolo špecifické tým, že zostalo ako jedno z úplne posledných slovenských centier, až do roku cca 833, nezávislé od cudzej moci, ako franskej, tak aj bulharskej.
    Vami dotazované územia na juh od Pribinovho neskoršieho územia tzv. Blatenského kniežatstva sa stali vrátane neho, takmer okamžite po uvoľnení avarskej moci, len s minimálnym časovým posunom znova závislé. Na území východne od Blatenského kniežatstva ( ako i v pôvodnom Pribinovom kniežatstve do roku 833 ) zostali bývalé slovenské lokálne centrá bez cudzej hegemónie v “ dezintegrovanom “ prostredí. Vyhnaním Pribinu Mojmírom, frankovia získali dočasne kontrolu nad jeho územím, čo sa zmenilo až neskôr nástupom Rastislava, ktorý ale aj spustil reálnu integráciu bývalého Pribinovho kniežatsva s Vami dotazovaným územím ( s jeho pôvodnými lokálnymi centrami ) na východ od Blatenského kniežatstva.

  45. Tučko Bombička 13. januára 2018 / 13:47

    Pán Jozef, teraz Vás požiadam, aby ste „nado mnou bdeli“ a prípadne ma skorigovali. Vopred ďakujem.

    V 2. polovici 9. storočia máme Koceľa (podľa kúrie „Comes de Sclauis“) v Panónii. Ten uskutoční donáciu časti svojho majetku, nachádzajúceho sa pomedzi majetky rodu Wilhelmovcov vo Východnej marke. Z toho sa usudzuje, že tento majetok zdedil po matke (z Wilhelmovského rodu), Pribinovej manželke. Koceľ bol dedičom majetku nielen po matke ale aj po otcovi, samozrejme. Po zániku Avarského kaganátu máme v Panónii doložené 4 kniežatá: Pribislav, Semeca, Stojmír a Edgar. Steinhubel tvrdí, že keďže boli formálne rovnocenní, vymenovaní sú podľa vzdialenosti od Salzburgu, teda Pribislav pre Ptujsko, Semeca pre Dudlebsko, Stojmír pre Blatensko a Edgar pre severovýchodné Zadunajsko. Mňa napadlo, že ak boli formálne rovnocenní, mohli byť vymenovaní podľa neformálneho vplyvu, daného veľkosťou územia (a tým jeho hosp. a vojenskou silou). Teda Pribislav pre Blatensko, Semeca pre Dudlebsko, Stojmír pre severovýchodné Zadunajsko a Edgar pre Ptujsko. To je po zániku Avarského kaganátu. O niečo neskôr máme doloženého Pribinu na Slovensku. Z toho vyvodzujem, že Pribina vlastnil/mal nárok na majetky na Slovensku a v Blatensku. Sobášom s Wilhelmovkou k tomu pridal (pre svojho syna) majetky vo Východnej marke. Opačne to isté platí pre Wilhelmovský rod.

    Poďme k tomu Stojmírovi: Steinhubel ho kladie do Blatenska, ja na územie pod ohybom Dunaja. Po zániku Avarského kaganátu. V súvislosti so zánikom Avarského kaganátu Steinhubel spomína „Ingiumera z rodu Avarov“ v súvislosti s franskou intervenciou zo severozápadu (pozdľž Dunaja) a potom Vonomíra v súvislosti s franským vpádom do kaganátu z juhozápadu. Mojmíra Steinhubel spomína v súvislosti s vpádom do Pribinovho Slovenska (Nitrianska) zo západu. Ani jeden z tých 3 nebol bezvýznamný človek (to by ho pramene nespomínali) a všetci traja mali v tomto priestore (Slovensko + Zadunajsko) záujmy, celkom isto majetkové.

    Steinhubel píše, že na územie medzi Carnuntom a Sabáriou (pod Devínom a odtiaľ na záad) boli umiestňovaní Avari, ktorí boli nútení opúšťať kaganátsku Panóniu a Slovensko. V roku (tuším) 805 žiada posledný kagan, aby mu bola opäť priznaná pôvodná hodnosť (alebo tak nejako). Rok 822, v ktorom prichádzajú posolstvá na franský dvor, je rokom, kedy sa posledný krát spomínajú Avari a prvýkrát sa objavujú Moravania.

    Určite som čo – to pomotal, takže vás požiadam o prípadnú korekciu.

  46. jozef 13. januára 2018 / 14:56

    Nie som profesionál, nedokážem zareagovať ihneď ( mám veľa svojej roboty ), zoberiem si na to čas.

  47. Anton Hrnko Anton Hrnko 13. januára 2018 / 22:57

    Myslím si, že M. Homza už tie dejiny napísal. V dvoch zväzkoch dejín Spiša (Historia Scepusii I, II. Sú to síce quasi regionálne dejiny Spiša, ale sú tak zaradené do širokých slovenských súvislostí, že je tam jasne zreteľný ťah, akú koncepciu dejín Slovenska M. Homza zastáva. Odporúčam všetkým, hoci je to čítanie na pol roka.

  48. Tučko Bombička 13. januára 2018 / 23:24

    Ďakujem za upozornenie, p. Hrnko.

  49. yoss 16. januára 2018 / 13:41

    nema hanbu ten Reznik, alebo je taky blby? RTVS vcera (15.1.2018) prerazila svoje dno. hlavne spravy o 19:30, redaktorka Elena Senkova, veduci vydania Igor Rabatin (cize nove, nie stare struktury). asi 4 minutovy OSLAVNY program venovany zalozeniu sukromneho dennika SME. pamatnici pamataju, ze to bolo sprevadzane mnozstvom podvodov (opisala ich napriklad Gabriela Rothmayerova, ktora bola pri tom). v podstate islo o vstup zahranicnej lobbistickej skupiny na nas medialny trh a o postupne vytlacenie original slovenskych medii…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *