Slávme našu dvadsaťpäťku, aj keď nie všetko je tak, ako by malo byť

Prvého januára 2018 pár minút po polnoci si mnohí pripomenieme tú úžasnú chvíľu, keď po vztýčení slovenskej vlajky za zvukov štátnej hymny nového suverénneho štátu, Slovenskej republiky a krátkom príhovore vtedajšieho premiéra vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara zavládlo na Námestí SNP v Bratislave obrovské nadšenie. Neviem, koho to bol nápad pustiť do reproduktorov známy Strausov valčík Na modrom Dunaji, ale účinok bol uchvacujúci.  Asi 25 až 30 tisíc ľudí zrazu zhodilo zo seba napätie predchádzajúcich mesiacov, týždňov, dní a minút a za obrovského nadšenia sa pustilo do tanca. Zrazu tancovalo celé námestie, ľudia sa objímali, výskali a pripíjali si na šťastnú budúcnosť svojej krajiny, teraz už suverénnej Slovenskej republiky. To nadšenie bolo nefalšované, skutočné a plné odhodlania. Všetci si boli vedomí, že mnohí to Slovákom nedožičili, že mnohí nám i sebe neverili, že mali obavy, ale všetci verili, že to dokážeme. A najmä, boli sme presvedčení, že za žiadnych okolností žiaden hrdý Slovák nepríde späť s „prosíkom“, aby nás zobrali napäť, čoho sa nádejali mnohí na českej strane. Ubehlo dvadsaťpäť rokov. Je čas urobiť prvú súvahu. Čo sa nám podarilo a čo nie, v čom sme uspeli, v čom sa naše nádeje naplnili a čo treba urobiť, aby sme sa pohli ďalej.

Je treba povedať, že žiadne nádeje našich protivníkov sa nenaplnili. Práve naopak, všetky ich hrôzostrašné scenáre, ktoré predpovedali samostatnému Slovensku, sa ukázali ako mátožné strašenie malých detí vymyslenými čertami. Dnes nám budú rozprávať báchorky, že sa nemohli zapojiť do osamostatňovacieho procesu, lebo Mečiar. Aj toho Mečiara ako strašiaka si stále posúvajú pred sebou, aby mohli ospravedlňovať svoje fatálne zlyhanie pri presadzovaní oprávnených a legitímnych nárokov slovenského národa na samostatný štátny život. A človek len žasne, že vysoké posty, vysoké štátne vyznamenania atď. im nie je trápne prijímať od štátu, ktorý nechceli a podľa ich správania ani dodnes celkom neprijali. Neverte im, že oni by chceli samostatnú Slovenskú republiku, keby im ju nebol slovenský národ vnútil tým, že vo voľbách roku 1992 si vybral tie strany, ktoré mu sľubovali štátnu suverenitu. Akokoľvek budú hovoriť o nejakom režimu z 90. rokov. Nebyť politikov HZDS, SNS a SDĽ, nebyť ich odhodlania a viery vo vlastné sily, skončili by sme ako Flámi, Škóti alebo Katalánci.

Prvého januára nám budú opäť vlastníci pravdy rozprávať svoje verzie vývinu za posledných dvadsaťpäť rokov. Právd je samozrejme veľa, ale tá naša slovenská je len jedna. Môžeme hovoriť z rôznych uhlov pohľadu o predchádzajúcich rokoch od 1. januára 1993, ale jedno sa nedá odtajiť – je to úspešný príbeh. To, že nie je ešte úspešnejší, je len naša a nikoho iného vina. Predovšetkým sa pozrime na seba, či si vieme vážiť sami seba, či si vieme vážiť ľudí, ktorí pre národ  boli ochotní vyjsť do predných línií a presadzovať jeho záujmy. Veď pracovať v prospech slovenského národa je čistý masochizmus – nedostanete uznanie, každý vás podozrieva z nekalých a najmä prospechárskych úmyslov. Nenávidíme sa, a preto si závidíme. To, kto nám bude 1. januára vykladať históriu samostatného Slovenska, je výsledkom týchto našich vlastností. Lebo naši protivníci si svojich dzurindov cenia a ich aj poriadne zaplatia Lebo ako hovorí jeden z najväčších vojenských teoretikov všetkých čias Carl von Clausewitz, národ, ktorý si nevie vydržovať svoju armádu, určite bude živiť cudziu. A platí to aj o politikoch. Národ, ktorý si nevie zaplatiť politikov (v slovenských pomeroch to nie je viac ako 300 ľudí na celoštátnej úrovni), ich buď nebude mať (čo bol náš osud v minulosti), alebo mu ich bude platiť niekto iný. A až potom to je skutočná katastrofa. Pritom, ak si niekto myslí – ako mi to vyčítajú mnohí na sociálnych sieťach – že som nenásytný, tak je vedľa. Ja som predsa už za svojím politickým horizontom. Môj hviezdny čas bol vtedy, keď som sa zúčastňoval na najvyššej úrovni zakladania suverénneho štátu Slovákov. Koľko ľudí v našich dejinách malo túto možnosť? Ale napriek tomu mi záleží na tom, čo tu bude po nás. Nepatrím medzi tých, ktorý vyznáva teóriu po mne potopa. Slovensko tu musí byť, aj keď tu my aktuálni fyzicky nebudeme. A ak tu chceme šťastne žiť v primeranom blahobyte, nemôžeme vyznávať teóriu, že je správnejšie mať „čestne“ ukradnuté ako čestne zarobené. Jánošík je pekný v legendách, v praxi je život úplne iný.

Takže akých bolo uplynulých 25 rokov. Osobne som zažil vrchol 1. januára 1993. Z tých dvadsaťpäť rokov som sedemnásť strávil mimo parlamentu a nebol to život, na ktorý by som spomínal s nadšením. Každý, kto si mohol do mňa kopnúť za moju predchádzajúcu politickú angažovanosť, tak to urobil. Keď sa stal ministrom obrany Galko, tak ma nielen vyhodil z funkcie, ale po 31 rokoch v štátnej službe mi aj znížil triedu z 11 na 10. Neboli to malé finančné prostriedky, o ktoré som za tie roky prišiel a ešte aj prídem pri výpočte penzie. Napriek tomu som nikdy nezaváhal a robil som, čo bolo v mojich silách a na postoch, ktoré som zastával, čo som mohol v prospech Slovenska. Keď by som vyhodnotil to, čo mi rôzni dvadsaťroční okupanti sociálnych sieti vykričali v súvislosti s platmi ústavných činiteľov, kde som sa dostal do problému ako Pilát do kréda, lebo som plnil pokyny p. Fica, ktorý zrazu tvrdil niečo iné, okrem najvulgárnejších nadávok, tak som neurobil nič. Vďačnosť „Slovákov“ je nekonečná. Ale na to sme si už zvykli.

Ale čo tu pletiem osobné veci. Nikdy by sme sa nedostali na úroveň, kde sa momentálne nachádzame, nebyť samostatného Slovenska. Musíme si uvedomiť, že vo svete je približne 190 štátov a minimálne v 160 sa majú ľudia horšie ako u nás. Ceňme si to. Budujme naše krásne Slovensko. A verím, že raz budú aj u nás oceňovaní ľudia za to, že pracujú pre svoj národ, nie pre druhých. Ale o tom niečo nabudúce. Do ďalších 25 a ešte raz 25 rokov veľa odhodlania a ešte viac tvorivej práce každého z nás pre naše krásne Slovensko.

297 Responses

  1. Pomocník 28. marca 2018 / 23:19

    V tom lepšom prípade nechystajú vojnu, ale len veľký štátny prevrat v Rusku, neviem si ale predstaviť, ako by taký mohol v súčasnosti prebehnúť inak ako v spojení s nejakou formou vojny, i keď v takom prípade skôr občianskej.

  2. Tučko Bombička 29. marca 2018 / 9:53

    V januári tohto roku som čítal zaujímavý prejav H. Kissingera. Jednou z myšlienok, ktoré predostrel bolo, že napriek ústupu Západu zo svojich pozícií hrá globálna situácia stále v prospech hegemonistického postavenia USA za predpokladu(!), že Európa zostane odhodlaná/zaviazaná k transatlanticizmu. Mne to pripadá (tá súčasná kauza Skripaľ), ako keď pastier práska obrovským bičom ponad stádo, aby sa zhŕklo dohromady.

    Na tej stránke German – foreign – policy vyšla v uplynulých dňoch (pre mňa) zaujímavá séria článkov. Už v roku 2010 uzavrela Veľká Británia osobitnú vojenskú zmluvu s Francúzskom, ktorú vraj vtedy médiá označovali ako Cordial Entente. Jedinú ďalšiu podobnú zmluvu uzavrela Británia v Európe s Poľskom (tuším december 2017). Od momentu podpisu zmluvy medzi VB a Fr. pritom datujú zosilnenú snahu Nemecka pripútať si k sebe Francúzsko čoraz tesnejšie. Treba však pripomenúť, že nem. – fr. vzťahy boli budované aj nezávisle na VB. Čítal som akúsi štúdiu nemeckých mimovládok, kde to znázornili v tabuľke: desiatky, desiatky a desiatky stretnutí vedení oboch krajín na najrôznejších úrovniach za posledných 40 rokov.

    Súhlasím s p. Pmocníkom, chystá sa niečo veľké: napadá ma Balkán (ako vždy, viď. ten posledný cirkus so srbským ministrom v Kosove) a Blízky Východ (tam valia zbrane úplne všetci a ako zmyslov zbavení). Pripomínam prognózu toho amerického psychopata – zrejme napojeného na am. tajné služby – G. Friedmana: obnovené Otomanské Impérium pod vedením Erdogana!

  3. Tučko Bombička 29. marca 2018 / 13:13

    „Na základe toho, že to bol Novičok, som veľmi skeptický, že to mohlo byť Rusko…Áno (vyrobiť Novičok) môže ktokoľvek, kto má minimálne magisterský titul z organickej chémie a má prístup k prekurzorom.“ – K. Kuča, rektor Univerzity Hradec Králové, toxikilóg, ČT24

  4. milanko 30. marca 2018 / 12:55

    To je tak veselé, čo sa to deje okolo toho novičoku – mne to pripomína staré dobré časy, keď všetci povinne podpisovali vyhláseniae proti Charte – aj keď ju nik neprečítal….je to veľmi zábavné vrátiť sa zas do mladých čias.

  5. milanko 30. marca 2018 / 14:36

    Bombička, so zaujímavosťou som si link otvoril a dokonca aj podpisy prešiel : a okrem podpisu moje bývalej šéfky, a ďalšej mojej kamarátky našiel som tam napríklad kupodivu podpísanú aj Janu P. – psychologičku, ktorá (ako teraz zverejnil portál Aktuality) – ako súdny znalec ex offo vypracovala psychologický posudok (odbornú odpoveď psychológa na položené 4 otázky) ku kontraverznému článku šéfredaktora Zem a vek – Rostasa, v ktorom citoval niektorých slovenských národovcov, ako Štúra, baťka Hurbana, Kmeťa a ďalších… Zdá sa, že práve na základe tohto psychologického posudku do domu šéfredaktora Rostasa následne koncom februára skoro ráno vtrhlo skoro 10 členné samopalmi ozbrojené komando, 4 člennú rodinu vyviedlo pred dom a údajne mierilo na jeho rodinu vrátane kojenca (verím že zaistenými) samopalmi.
    Tie v linku uvedené podpisy (mená) sa v médiách ako otáčajúce sa koleso sústavne opakujú už 27 rokov tie a tie isté.
    A mimovládky akoby už infiltrovali (zdá sa) už aj (psychiatrických) súdnych znalcov – čo nevyvoláva dobrý dojem s budúcnosťou v Ústave SR garantovanej slobody slova – obrovskej vymoženosti roka 1989. Keďže sudca v takomto prípade rozhoduje (keďže sudca nie je odborník na psychológiu ) z veľkej miery na základe stanoviska súdneho znalca, de facto teda tak rozhoduje vlastne súdny znalec….Je znalec ovplyvnený svojimi súkromnými politickými názormi? Môže (mohol) byť súdny znalec členom mimovládok, alebo členom Kotlebovcov? Tkz. náhubkový zákon je teda pod nepriamym vplyvom aj súdnych znalcov z odboru psychológie. V horeuvedenom súdnoznaleckom posudku sa výroky štúrovcov v tomto prípade v posudku posudzovateľka dokonca spojila s vytváraním tzv slovenskej domobrany, o čom v článku nebolo ani slovo, čo je zdá až neuveriteľné (posudzovateľ de facto konšpiruje, že slovenskú domobranu organizuje a iniciuje sám šéfredaktor Rostas…a podobné nezmysly). Je to až komické, že z odborného súdneho znalca sa kľuje sám konšpirátor a dostávame sa tak k paralelám s inkvizičným procesmi s bosorkami…. Je to už na kabaret, čo poslanci prijatím Náhubkového zákona v praxi vytvorili – v praxi sa už vďaka nemu mieri samopalmi na kojenca a my čo sme boli na vojne vieme, že často pri výmene stráží dochádzalo aj k neúmyselným výstrelom s mimoriadnymi následkami. Neviem čo vedie Naka k vysielaniu takýchto mnohopočetných po zuby ozbrojených oddielov k jedinému novinárovi….myslím, ale že peniaze daňových poplatníkov by sa mohli aj šetrnejšie používať – asi oprávnene očakávali že novinár Rostas bude klásť ozbrojený odpor spolu s jeho kojacou manželkou a 10 ročným synom….
    Sú tu prvé príznaky toho, že sa náhubkový zákon zdá sa začína už zneužívať politicky. Kde je hranica medzi slobodou slova a šírením nenávisti.? Rozhodujúci sú súdni znalci. Kto nám zaručí, že znalci na psychológiu nie sú sami zaujatí? Guľatá pečiatka dnes zaručuje, že sú odborníci a nie sú zaujatí?

  6. Pomocník 30. marca 2018 / 14:50

    Náhubkový zákon je prejav tuposti a nehoráznosť (písal som to tu už keď ho prijímali, komunisti boli proti tomu neviniatka). Tieto psychologické posudky v súdnej oblasti sú často trochu zaujaté (hovorím zo skúsenosti). Ale toto, čo tá pani spackala, je vrchol – ja by som ju „sfleku“ vyhodil na ulicu, niečo tak stupídne som už dávno nečítal (nelogické závery, nezmyselné vety, hlúpe, očividne politicky zaujaté, celé v štýle 5-ročného dieťaťa). Ale už len tá skutočnosť, že s úplnou samozrejmosťou niekto predpokladá, že takýto text bude v tejto krajine braný vážne, žiaľ hovorí za všetko. A takto tu v posledných rokoch vyzerá celý právny systém. Každý si robí čo len chce, rozum, logika, zákony, právna teória, to všetko sú tu cudzie slová, rozhoduje sa ako u nejakého richtára v stredoveku.

  7. Pomocník 30. marca 2018 / 14:56

    A hlavne pripomínam tá NAKA a podobné novovytvorené „organizácie“ má očividne ten problém, že vzhľadom na malosť Slovenska veľmi nemajú čo robiť, tak si nasilu vymýšľajú prácu resp. riešia veci, ktoré by riešiť nemali. Ja som tu na to už myslím raz upozorňoval, bolo jasné od začiatku, že to takto dopadne.

  8. Metod J. Sláv 30. marca 2018 / 15:42

    Zas dačo do pozornosti:

    ht
    tps://www.youtube.com/watch?v=8Y1xpXaAyi4

  9. yoss 1. apríla 2018 / 11:35

    strucne zhrnutie pripadu SKRIPAL
    ______________________________________

    Na dôkazoch nezáleží: bola tu príležitosť ukončiť Trumpovu ‘ilúziu’ o možnom zmierňovaní napätia s Ruskom. Dôležitá je historka. Celú pravdu nebudeme poznať nikdy!
    (špión MI6 Alastair Crooke)

    „Teraz som obdržal potvrdenie z dobre postaveného FCO zdroja že vedci z Porton Down nevedia identifikovať nervovú látku ako vyrobenú v Rusku, a boli rozhorčení nátlakom ktorý sa na nich vyvíjal aby to potvrdili. Porton Down bol ochotný len podpísať formuláciu “of a type developed by Russia – typu vyvinutého Ruskom” po dosť ťažkom mítingu na ktorom sa toto dohodlo ako kompromisná formulácia (FCO je skratka nejakej vládnej inštitúcie, ale je ich viac na ktoré sa hodí).
    (veľvyslanec Craig Murray)
    ht tps://www.craigmurray.org.uk/archives/2018/03/of-a-type-developed-by-liars/

    …ešte k vašej reportáži „Vystavenie jedu zanechalo skoro 40 ľudí s potrebou ošetrenia“, (Mar 14), by som chcel objasniť, že žiadni pacienti v Salisbury nejavili známky otravy nervovou látkou, a mali sme len troch pacientov s významnou otravou.
    (Doktor Steven Davies, ktorý vedie záchranné služby v Salisbury District Hospital, v liste pre London Times)

    25 dní po incidente, polícia hovorí, že má podozrenie že Skripaľovci boli otrávení zo vstupných dverí ich domu, 25 dní po incidente odmontovali vstupné dvere. Rozhodnutie bolo založené na odhade čo je „najpravdepodobnejšia historka“ a nie na skutočných dôkazoch. Ak by bol na dverách pri testovaní nervový jed, boli by odstránené pred týždňami. Toto je, presne ako tí ľudia v oblekoch s vysokou ochranou behajúci okolo Salisbury, iba divadlo…
    ht tps://www.theguardian.com/uk-news/2018/mar/28/skripals-poisoned-from-front-door-of-salisbury-home-police-say

    Celá anti-Ruská kampaň z toho vybudovaná je v podstate smiešna a hlboko nečestná. Päťstranový propagačný materiál ktorý Briti poskytli ostatným vládamje zlý vtip. Neposkytol k prípadu žiadne fakty . Reagovať naň racionálne nemá zmysel.
    ht tps://www.yumpu.com/en/document/view/59929568/uk-briefing
    ht tps://www.rt.com/news/422514-zeman-skripal-uk-facts/

    zhrnutie Pripadu urobili cinske noviny:

    Skutočnosť, že veľké Západné mocnosti sa môžu spolčiť (gang up) a „odsúdiť“ zahraničnú krajinu, pričom nepoužijú tie procedúry ktoré iné krajiny rešpektujú a sú v súlade so základnými princípmi medzinárodného, práva je mrazivá… Počas posledných niekoľkých rokov bol medzinárodný štandard sfalšovaný a manipulovaný spôsobom predtým nepoznaným… Je viac ako šokujúce, ako sa USA a Európa zachovali voči Rusku. Ich akcie znamenajú ľahkovážnosť a bezhlavosť, ktorá sa postupne stala charakteristikou Západnej hegemónie ktorá dokáže len zamorovať medzinárodné vzťahy. Presne teraz je čas kedy majú neZápadné krajiny posilniť jednotu a snahu o spoluprácu medzi sebou navzájom.

    ht tp://www.globaltimes.cn/content/1095361.shtml

    zdroj:
    blog Ivan Hecko
    ht tp://ihsken17.blog.pravda.sk/2018/03/31/novicok-hnusny-pokus-o-podvod-skripalovci-sa-zotavuju-nasa-podpora-spojencov/

  10. Tučko Bombička 1. apríla 2018 / 15:14

    …z Yossovho zdroja:

    „…Rusi údajne skúmali v programe Novičok generáciu nervových látok, ktoré by bolo možné vyrobiť z komerčne dostupných prekurzorov ako sú insekticídy a hnojivá. V tomto zmysle je tá látka novičokom. Je toho typu. Aj ja teraz píšem na laptope o druhu vyvinutom Spojenými štátmi, hoci vyrobený bol v Číne. Každému s väzbami na Whitehall (britská vláda) je toto jasné už niekoľko dní. Vláda nikdy nepovedala, že nervová látka bola v Rusku vyrobená, alebo že iba Rusko ju môže vyrobiť. Presnú formuláciu ‚typu vyvinutého Ruskom‘ použila T. Mayová v parlamente, použila ju Veľká Británia v bezpečnostnej rade OSN, B. Johnson (britský minister zahr. vecí) včera v BBC a, čo je najveľavravnejšie ‚typu vyvinutého Ruskom‘ je presné znenie použité v spoločnom komuniké vydanom VB, USA, Francúzskom a Nemeckom. Ak sa takéto presne vyšpecifikované znenie nikdy nemení, tak viete, že je to výsledok veľmi krehkého kompromisu vo Whitehalle. Moja informátorka z FCO si tak ako ja pamätá obrovský tlak vyvíjaný na personál FCO a iné civilné zložky, aby podpísali ten zdrap papiera o irackých zbraniach hromadného ničenia, o ktorom sčasti píšem aj vo svojich memoároch Vražda v Samarkande. Sama bez môjho podnetu ho prirovnala k tomu, čo sa deje teraz, zvlášť v Porton Downe.“

    …zaujímavý je dodatok:

    „Tento blog motivoval ďalšieho kolegu ku kontaktu. Dobrou správou je, že FCO presvedčilo Borisa, aby nechal OPCW preskúmať vzorku. Ale nie hneď. Očakáva sa, že vyšetrovaciemu výboru bude predsedať čínsky delegát. Borisov plán je dostať OPCW k podpisu formulácie ‚ako vyvinutá Ruskom‘ a v tomto zmysle prebieha v súčasnosti diplomacia v Pekingu.“

    … dobre to zaklincoval:

    „Je to opatrne nuansovaná propaganda. Typu vyvinutého luhármi.“

    V záložke „o autorovi“ je uvedené aj to, že v rokoch 1990 – 1991 bol hlavou sekcie FCO centra pre monitoring embarga, zodpovedného za spravodajské analýzy irackých pokusov o obídenie sankcií, zvlášť v oblasti nákupu zbraní.

  11. milanko 3. apríla 2018 / 22:35

    Medián – pred dvoma mesiacmi tu prebehla debata na tému medián, výraz pre mnohých neznámy.
    Dnešný výťah z Aktualít.sk : Mzdy v Česku podľa štatistík naďalej výrazne rastú. Napriek tomu 65 % zamestnancov poberá nižšiu ako priemernú mzdu, konštatuje internetový portál českých Hospodářskych novin. (poznámka – z matematickej definície priemeru a mediánu to ani nebude nikdy iné – to len humanitne vzdelaní novinári nikdy nepochopia, keďže nemali matematiku na VŠ) . Priemerný Čech mal mať vlani mzdu 1179,94 eura. Ale najnovšie údaje českého ministerstva práce za rok 2017 ukázali, že až 65 % zamestnancov malo nižšiu ako priemernú mzdu.
    Takzvaný medián mesačnej mzdy sa pohybuje okolo úrovne 26 000 Kč (približne 1022 eur). Medián je presný stred, čo znamená, že polovica obyvateľov Česka mala v roku 2017 mzdu nižšiu ako 26 000 Kč a polovica vyššiu.
    …zdá sa, že objektívnejší výraz medián už v ČR začali používať – pretože je korektnejší.
    Priemerná mzda delí mzdy na 65% a 35%, kdežto medián na 50% a 50%.
    Politici ale radšej radi používajú výraz priemerná mzda – pretože to pred voličmi vyzerá krajšie a nevidno že prikrášľujú realitu.
    Zvlášť výraz „priemerný dôchodok“ je podpásový – zakrýva skutočnú realitu dôchodcov, pretože samozrejme 65% má dôchodok nižší ako priemerný. Výraz priemerná mzda a priemerný dôchodok by sa mal zakázať, ako šmejdová metóda politikov- a minister práce a sociálnych vecí Richter by to mal mať špeciálne zákonom zakázané.

  12. Tučko Bombička 6. apríla 2018 / 8:21

    “Mnohí dlhoroční profesionáli výzvu nepodpísali a následne sa k slovu takmer ani nedostali. Mnohí redaktori sa skutočne boja, nie však vedenia ale agresívnej revolučnej úderky, ktorá chce zasahovať do politiky a vyhráža sa tým, ktorí sa nechcú pridať na ich stranu. V redakcii je dlhodobo dusno, nie však z príčin, ktoré opísali vzbúrenci. Ľudia, ktorí tu pracujú dvadsať rokov či viac, i povedali, že nikdy nebola v RTVS taká zlá atmosféra ako dnes, keď tam panuje anarchia mladých, čím viac nevzdelaných, tým viac sebavedomých redaktorov neprístupných akýmkoľvek pravidlám verejnoprávnej žurnalistiky.”

    Chmelár vzbúrencov pomenúva ako “skupinu okolo Zuzany Kovačič Hanzelovej”, ktorá “najlepšie vie, ako sa to má robiť, nepotrebujú žiadne rady a požiadavku na väčšiu objektivitu príspevkov berú ako šikanu a snahy o vyváženosť chápu ako cenzúru”.

    Podľa analytika možno Rezníkovmu vedeniu vyčítať len jediné – že anarchiu nechali zájsť až tak ďaleko a poriadok začali robiť až po 8 mesiacoch od nástupu do funkcie. Domnieva sa, že vzbura 58 zamestnancov spočíva v snahe spolitizovať organizačné zmeny v redakcii a že pravdepodobne sa na ich obranu postavia politické strany alebo námestia a celý spor vyhrotia ešte viac. Ďalšou vecou je skutočnosť, že sebavedomí redaktori nechcú dávať vo vysielaní priestor aj iným názorom, čo aj sami uvádzajú vo svojom liste: odmietajú odporúčania vedenia, aby ich reportáže vyvažovali aj iné osoby. Oni to nazývajú “umelým vyvažovaním”.

    Svoj komentár Chmelár končí vyhlásením, že títo ľudia nám vyhlásili informačnú vojnu: “Budú klamať, zavádzať, blokovať informácie, zastrašovať, škandalizovať a špiniť všetkých, ktorí nezdieľajú ich zvrátený pohľad na svet. Zmierenie už podľa mňa nie je možné, oni dialóg nechcú.”
    https://www.hlavnespravy.sk/v-rtvs-panuje-anarchia-mladych-pracovnikov-cim-menej-su-vzdelani-tym-su-viac-sebavedomi/1362704

  13. yoss 6. apríla 2018 / 10:57

    prave otazka o tom, co ponecha mikovych zamestnancov na stolickach
    bola velmi castou otazkou kladenou Reznikovi – mali svoj plan uz vtedy…

    srandovna je ta nedostudovana modra sudruzka Hanzelova
    horliva privrzenkyna neoliberalneho nazerania na svet
    ako jedineho mozneho videnia –
    pripomina Mikulasa Dzurindu
    bez mihnutia oka hlasa neuveritelne sprostosti…

  14. Tučko Bombička 6. apríla 2018 / 11:54

    Mňa by zaujímalo, či boli pravdivé tie chýry zo začiatku roka o tom, že po tom modrom politrukovi Strižincovi (ktorý sa údajne chystal po pár mesiacoch k odchodu) mal na jeho miesto nastúpiť Kovačič z Markízy. Každopádne si myslím, že RTVS treba poriešiť čo najskôr. Tá novinárska „hanzelbanda“ to zjavne pripravuje pre scenár „Zachráňte RTVS!“, a ak to už má byť, tak radšej teraz, než krátko predvoľbami. Ak tá televízia bude objektívna, divákov si nájde bez ohľadu nato, či v nej bude alebo nebude tá opozičná skorumpovaná novinárska čeliadka. Aj z toho dôvodu: čím skôr, tým lepšie.

  15. Pomocník 6. apríla 2018 / 14:05

    Problém je v tom, že len na to čakajú. Míňajú sa im témy na demonštrácie, RTVS bude pre nich dar z neba. A budú zranenia…

  16. Tučko Bombička 6. apríla 2018 / 17:22

    Pán Pomocník,

    ja som srdcom, dušou ba aj celým telom presvedčený a hlboký demokrat. Verte mi, prosím, že keby zajtra niekto vystrieľal celú redakciu Denníka N alebo, dajme tomu, aspoň polovicu SMEčka – tak vezmem do rúk transparent a vyrazím rovno do Blavy, kde budem demonštrovať do odpadnutia. A práve preto, že som tak úprimne hodnoty demokracie a rovnosti všetkých ľudí prijal za svoje, neviem sa zmieriť s tým, že tu na Slovensku máme ešte stále rovných a rovnejších, privilegované kasty, tých, ktorí si uzurpujú právo hovoriť a tých, ktorí majú len povinnosť držať hubu!

    Je azda spravodajský príspevok napr. takej Hanzelovej, ktorá ho zbúcha na kolene za jednu pracovnú smenu informačne hodnotnejší, než článok či už „alternatívneho“ alebo „štandardného“ blogera, ktorý sa nejakej téme venuje dlhodobo? A čo taký Strižinec? Je azda jeho „moderovanie“ diskusií vyššou žurnalistickou hodnotou, než moderovanie diskusií na blogoch, ktoré neustále, 24 hodín denne (a nie iba raz za týždeň, mizernú jednu hodinu) vyžadujú aktívne zapájanie sa moderátorov a ich vklad do diskusií, nezriedka vyžadujúci obrovský rozsah vedomostí?

    Čo to tu vlastne máme po 25 rokoch za privilegovanú, elitársku bandu? Čo je to tu za dobytok, ktorý drzo pripisuje vyššiu hodnotu tomu, čo vylezie z pera (či z papule) jemu, než tomu, čo napíšu, či vyslovia obyčajní ľudia. Tí tam dole, bloggeri, prevádzkovatelia portálov či moderátori diskusií. Nie, pán Pomocník, ja si myslím, že je čas, aby sa RTVS – okrem toho, že je údajne verejnoprávnou – stala konečne aj inštitúciou ľudovou. Ľuďom slúžiť, ľuďom pomáhať a ľudí aj počúvať.

    Koniec privilégiám pre niektorých(!) tzv. novinárov a otvorenie sa hlasu verejnosti. Koniec predžúvaniu informácií tými správnymi „erudovanými“ analytikmi a -ógmi a namiesto toho otvorená verejná diskusná platforma pre obyvateľstvo!!!

  17. Pomocník 6. apríla 2018 / 18:14

    To samozrejme podpisujem, ale tu už ide o veľmi dôležité veci a medzinárodné hry, preto treba žiaľ myslieť aj na praktické dôsledky (spravodlivého) boja. Ja tu stále upozorňujem, že máme 25 rokov do činenia s grázlami – a to tými najhorším typom: sú to grázli reálne hlúpi (často umeleckého alebo -nazvime to – sociologického typu), ale vydávajúci sa za múdrych, a zároveň sú to grázli intrigantskí, predajní a/alebo úhľadne oblečení, teda vlci v kožúšku….Mimochodom pri tejto aférke ma značne zaujali platy tých šéfeditorov či ako ich nazývajú. Teda nech sa niekto nehnevá, ale to je fakt vrchol. Tú prácu môže robiť doslova a do písmena s trochou cviku každý druhý Slovák, a oni za to dostanú vyše 8000 mesačne ??? Chápete aký sme sprostý štát (ale nielen my aj kopa ďalších)? My nielenže ich živíme za to takmer nič, čo robia (a to aj keby to robili poriadne), resp. za protištátnu činnosť, ale my ich ešte aj platíme, ako keby to boli vynálezcovia penicilínu alebo záchrancovia zemegule pred úderom kométy . A prečo to je tak? Lebo Fico a iní si povedali, že budú akože demokrati. Oni proste nechápu, že s hlupákmi a grázlami sa demokraticky jednať nedá, to je ako byť slušný k človeku, ktorý vás chce zavraždiť. Tak teraz Fico dostal odpoveď, ako sa zaobchádza s demokratmi…. Každopádne, už je neskoro; teraz vznikla nejaká situácia a tú treba riešiť opatrne bez ohľadu na to, ako to vzniklo.

  18. Metod J. Sláv 6. apríla 2018 / 21:18

    „Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých, ženy budú chcieť práva mužov, a cudzinci budú chcieť práva občanov a demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, pretože zločinci od prírody bažia po pozíciách moci, vznikne tyrania horšia, než dokáže najhoršia monarchia, alebo oligarchia.“ Sokrates

  19. Tučko Bombička 7. apríla 2018 / 9:52

    „Hanzelová sa podieľala aj na tvorbe Príručky “Ako fungujú slovenské médiá, komu veriť a komu nie” , ktorú v týchto dňoch dodáva základným školám Denník N. V minulosti už podobnú príručku vydal s podporou Sorosovej nadácie Open Society Foundation.“
    http://zemavek.sk/verejnopravnym-rozhlasom-televiziou-otriasa-politika/

  20. Tučko Bombička 9. apríla 2018 / 11:42

    „My sme sa práve s kolegom zamerali i na výskum tej oblasti, ktorá po nejakom tom rozpade Veľkej Moravy fungovala ďalej a bola nejakým nárazníkovým pásmom, bolo to okolo Bielych Karpát, medzi riekami Moravou, Olšavou na jednej strane a Váhom na druhej strane, tam nebolo moc preferované v tej dobe, aby sa tam ľudia usádzali, pretože, by mohli robiť akési zázemie prenikajúcim armádam, nájazdom z neskoršieho Uhorska. A práve tá populácia, ktorá tam má korene, na ktorú sa zameriavame, vyhľadávame ju v ľuďoch, sa nám ukázala ako špecifická, prekvapilo nás to samých a sme tam zistili … áno, vlastne tá populácia v tejto oblasti je omnoho bližšia západnému Slovensku, než Morave za riekou Moravou, že tie haplotypy sú jednak veľmi mladé, je tam veľmi dominantná tá najmladšia haploskupina R1A, ktorá, vravím v Českej republike tvorí približne asi 35%, tam je to takmer 70%, v tých obciach, ktoré máme, a keď porovnáme tie jednotlivé rody, tak naozaj viacej zhôd máme s rodmi zo západného Slovenska, než napríklad zo zvyšku Moravy…Jednak samozrejme môžeme povedať, že k osídleniu v tom stredoveku dochádzalo z tej slovenskej strany alebo uhorskej, alebo potom boli isté migrácie v dobe pobielohorskej, keď sa do Uhorska odchádzalo za nejakou náboženskou slobodou. My dvaja si konkrétne s kolegom myslíme – a nie sme v tom sami – že najvýznamnejšie mená českej resp. slovenskej histórie, ako boli Masaryk alebo Štefánik, tak vlastne nie sú nič iné než potomkovia uhorsko-ostrožských Masaríkov prípadne hluckých Štefánikov…“ –
    http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10150778447-historie-cs/318281381940002
    od 35:10; Historie.cs; 24.3.2018

    Reakcia moderátora a toho demagóga Galušku stojí za to 🙂

  21. Pomocník 9. apríla 2018 / 14:15

    Nie je mi z toho celkom jasné, ktorú územie presne skúmali, ale vyzerá to, že skúmali ten cíp, ktorý bol spočiatku uhorský a potom pripojený k čes. kráľovstvu, ale potom nechápem, čomu sa čudujú…A bez ohľadu na to, geneticky sa v otázke, kam ktoré územie patrilo politicky (ešte k tomu taký krátky čas) nedá dokázať prakticky vôbec nič. Asi by mali začať robiť na túto tému kurzy, lebo pozorujem v poslednej dobe veľmi často, ako v oblasti sociálnych vied mnohí odkazujú na „genetické“ výskumy (lebo si myslia, že sú potom moderní), pritom vôbec nechápu, čo tam vlastne citujú. Okrem toho niekto, kto s tým nemal nikdy do činenia, nechápe, (aspoň zatiaľ je to tak) že ak dáte biológom urobiť analýzu, aké sú príbuznosti vnútri skupiny zvierat (alebo povedzme aj vymretých ľudoopov a ľudí), tak dostanete nielenže toľko rôznych odpovedí, koľkým tímom to zadáte, ale ešte aj najnovšie dostanete v rámci jedného tímu viacero odpovedí (s rôznymi pravdepodobnosťami) v rámci jednej metódy (nehovoriac o tom, že závisí od toho, ktorú časť tela alebo bunky analyzujete). Ale hlavne, že máme „genetické“ výsledky….

  22. milanko 9. apríla 2018 / 19:30

    Pozrel som si link, ktorý uviedol pán Bombička…..
    Galuška má v jednom pravdu – že rod Mojmírovcov bol rodom, čo priniesol oproti ostatným niečo výnimočné.
    To výnimočné bolo zrejme jediné – jeho predkovia – dedo, či dokonca otec sa od Avarov porazených Karolom Veľkým okolo roku 800 zmocnil soľných dunsjských prístavov pod Devínskymi hradiskami a pod bratislavským hradiskom a do svojich rúk prebral obchod so soľou. Tento rod nemohol prísť niekde z diaľky, povedzme od 150 km vzdialeného Uherského Hradišťa, ale z blízkych Malokarpatských hradísk – napríklad z 30 km vzdialeného veľkého hradiska Neštich zo Svätého Jura, ak dokonca priamo nedržali aj bratislavské hradisko. Tam treba hľadať pôvod Mojmírovcov – ktorí už zrejme predtým mali kontakt s Dunajom a s Avarmi a teda nimi kontrolovaným obchodom so soľou ktorú Bavorskí lodníci privážali na svojich lodiach po Dunaji zo soľných baní v okolí Salzburgu (Hallsatatt a ďalšie alpské ložiská) a ktorí na nej už predtým vďaka Avarom profitovali.
    Nie je vôbec náhoda, že Avarské pohrebiská a sídla sa na Slovensku sa nachádzajú tam kde sú – Devínska Nová Ves, Vrakuňa a Komárno – ústie rieky Moravy, odbočka na Malý Dunaj a ústie Váhu.
    Avari mali v rukách obchod so soľou a to im úplne stačilo na kontrolu naddunajského priestoru (ak 2 mesiace nemáte príjem soli, zomriete).
    K tomu, že pán Galuška povedal, že Mojmír bol Moravan a hotovo… možno povedať len to, že to, že dedo a otec Mojmíra (hovoríme o roku 800) pochádzal z teritória dnešnej Moravy je minimálna pravdepodobnosť ale to, že je z blízkeho okolia Bratislavy je veľmi vysoká pravdepodobnosť. Mojmírovci mali na oblasť Bratislavy zrejme najbližší fyzický kontakt zo všetkých rodov a preto sa na historickej scéne objavuje menom prvý -ako rod ktorý využil už neopakovateľnú príležitosť a hneď po porážke Avarov sa zmocnil kontroly nad obchodom so soľou. A Pribina zrejme tiež obchodoval so soľou – ale s transilvánskou (soľné bane v Turde) a preto musel z trhu zmiznúť. Z bratislavského hradiska to do Nitry bolo blízko a konkurenti sa netrpeli – jeden z nich musel skončiť. Boj o obchodné teritórium so soľou Pribina prehral.
    Pán Galuška, ako humanisticko vzdelaný by mal mať aj trochu technickejší pohľad na historický obchod v 8. a 9, storočí. On si vôbec asi neuvedomuje význam soli pre prežívanie obyvateľstva – na našom území neboli skrátka v 9. storočí známe žiadne zdroje soli a musela sa dovážať. Na obyvateľa je denná potreba 5 g soli….nech si to pán Galuška preráta, koľko to bolo za rok pre všetkých ak vie ešte zo ZDŠ trochu matematiky.

  23. Pomocník 9. apríla 2018 / 21:11

    Ten Galuška je jasná (lokál)nacionalista… A čudujem sa, že namiesto vety „bol Moravan a hotovo“ (či ako to povedal), radšej nedržal ústa, lebo sa zosmiešňuje. Slovo Moravan môže znamenať pre tú dobu všeličo – Veľkomoravan, človek západne od Moravy,…a podľa niektorých bolo centrum VM úplne inde…takže čo tou vetou vlastne povedal? Nič. Počíta s bežným jazykovým trikom, že každý si stotožní Moravana v zmysle „z Veľkej Moravy“ alebo „historickej Moravy“ s Moravanom v dnešnom ponínamí. To je úroveň niekde ZŠ. Môže byť na seba pyšný.

  24. jozef 9. apríla 2018 / 21:35

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    Výborný postreh k tej 35:10 ( minúte a sekunde kde to začína ) v uvedenej relácii, myslím že podobný výskum DNA, by sa mal začať aj ( a zároveň možno nie len ) na slovenskej strane a skôr než sa takéto niečo zrealizuje aj u nás, by sme nemali robiť žiadne predčasné uzávery.
    On ten výskum aj na moravskej strane je zatiaľ len v začiatkoch, resp. výstupy z neho zatiaľ neboli publikované.
    A p.Pomocník, áno mala by sa začať robiť na túto tému ( výskum DNA ) nejaká osveta ( Vy tomu hovoríte kurzy ), ale predovšetkým z pohľadu archeológie a tým pádom s dopadom na reálnu históriu. Vlastne ani ja som zatiaľ „nepostrehol“ žiadneho angažovaného slovenského historika v náväznosti na výskum DNA. Alebo viete niekto o niečom takom ?

  25. Tučko Bombička 9. apríla 2018 / 21:40

    Milanko,

    položím vám inú otázku. Nebolo to náhodou skôr tak, že namiesto toho, aby akísi „Moravania“ niekde zo stredného toku Moravy porážali Avarov pri Devíne a od nich potom získali kontrolu obchodu nad čímkoľvek (teda postupovali dolu tokom k Dunaju), resp. aby akísí Mojmírovci od Bratislavy porazili Avarov pri Devíne a urobili to isté – nebolo to skôr tak, že tí „Avari“ sídliaci pri Devíne už dlho predtým, resp. presídľovaní tam po porážke kaganátu postupne postupovali proti prúdu Moravy, hore, kde sa neskôr „objavujú“ už ako Moravania?

    Pripomeniem, čo píše Steinhubel v tej svojej knihe. V záverečnej fáze kaganátu sa v hrobových nálezoch na území Slovenska NEDÁ ODLÍŠIŤ AVAR OD SLOVANA!!! Keď teda píšem v tejto súvislosti o Avaroch, mám na mysli buď silno poslovančených Avarov alebo silno poavarčených Slovanov… Čo vy nato, páni bratia?

  26. milanko 9. apríla 2018 / 21:46

    Galuška môže byť aj dobrý archeológ, ale je zaujatý interpretátor súdobých pomerov vo vtedajších geopolitickom priestore z pohľadu dnešných politických záujmov, všetko čo povie signalizuje že nie je nestranný archeológ ale lokálnacionalista. Archeológ nesmie sa pchať do politiky. Slovenskí archeológovia to odmietli – chovajú sa profesionálne , čo je možno aj na škodu, moravskí pracujú pre politiku a koniec- koncov prístup neslávne známeho Chaloupeckého (jeho teórie sa s odstupom časi ukázali ako politicky inšpirované bludy a Galuška je mu dosť podobný.

  27. Metod J. Sláv 9. apríla 2018 / 21:57

    Ja som ten diel „historie-cs“ videl „v originále“ a „nebolo mi práve najlepšie“ 🙁

    Galuška (z Haluška – priezvisko v strede Slovenska) = absolútny „nepochop“ genetiky §§§

    „Mlaďasi“ Kotačka a Blahuš (Blahuš priezvisko tiež uprostred Slovenska) asi „nefandia futbalu“, lebo „nepoznajú futbalový klub Slovácko“ – FAKT, ŽE ZNAČNÁ ČASŤ JUŽNEJ MORAVY NESIE NÁZOV SLOVÁCKO, SVEDČÍ PROTI ich domnienke „o pobielohorskej migrácii“ !!!

    P. S.:
    Mimochodom, my tu uprostred Slovenska máme aj priezvisko Kurpaš (= kúr pas), ktoré sa „skvie“ hneď na začiatku v poradí tretej najstaršej listiny, v ktorej Maďari / Mačari / Marhari / Mokravania/ Moravania / Pannonci / Bahnonci hľadajú najstaršie stopy po ich „mýtickom“ „húnstve“ 👿

  28. jozef 19. apríla 2018 / 12:24

    Dobrý deň p.Tučko Bombička
    Tak som sa už konečne dostal aj ja k dôkladnejšiemu preštudovaniu tej časti knihy „Steinhübelovho Nitrianskeho kniežatstva,“ ktorá je podstatná pre našu minulú debatu v rozsahu príspevkov od :
    • jozef 11. januára 2018 / 14:35
    do :
    • jozef 13. januára 2018 / 14:56

    Požiadali Ste ma v jej závere, aby som „bdel“, prípadne skorigoval Váš príspevok :
    • Tučko Bombička 13. januára 2018 / 13:47,

    No ja som si zobral čas na vyjadrenie a tu je už konečne moje stanovisko.

    Zatiaľ nik u nás „verejne“ nepreukázal, alebo sa aspoň dostatočne nevenoval pôvodu Koceľovho majetku v Traungauskom grófstve. Pokiaľ sa nemýlim ( snažil som sa to v rámci mojich možností overiť už dávnejšie a ako vidím určite sa budem musieť k tomu vrátiť opäť a riadne si to zdokumentovať ) tak priamy predkovia Wilhelminovcov „figurujúcich“ v 9 stor. ( otec rodiny Wilhelm I a jeho synovia Wilhelm II a Engilschalk ), ktorí spravovali majetky, nachádzajúce v okolí spomínaných Koceľových majetkov v Traungau, tieto nenadobudli dedením, ale získali len ich správu za zásluhy, ako nástupcovia a správcovia grófstva od roku 821, po svojom predchodcovi Gramanovi, ktorý sa ako víťazný veliteľ v bojoch proti Avarom stal prvým grófom Traungau okolo roku 800 a do tejto novej východnej hraničnej oblasti ( t.j.grófstva Traungau ) už karolingovskej sa presunul z oblasti, ktorá bola hraničnou pred tým, t.j.zo staršieho obranného hraničného pásma, ktoré pretrvalo až dovtedy ešte z agilolfingerského obdobia a ktoré ležalo na rieke Inn v oblasti Passova.

    Takže musím si ešte nejako overiť, či tieto majetky naozaj skutočne vlastnili, ako sa to tvrdí, alebo len spravovali a či ich reálnymi, skutočnými vlastníkmi neboli napr. franskí králi.

    Ak sa to ale aj potvrdí, že áno, a naozaj bol to ich rodinný majetok, tak potom je tu jeden fakt, ktorý treba uviesť, ale ten sa už nedá vôbec obísť. Totižto, ak bol tento majetok rodovým majetkom Wilhelminovcov, tak sa na neho vzťahovalo a uplatňovalo vlastnícke právo, tej doby tzv. „terra salica“ a to znamená ( nebudem to ďalej vysvetľovať a rozvádzať, toto mám už veľmi dávno, dobre preverené / raz dávno som totižto o bavorskej matke Koceľa debatoval na jednom českom blogu, tak som sa na nich dôkladne pripravil, aj keď som to potom „nestihol“ použiť, lebo ma z neho „vypoklonkovali“ /, ale napíšem to rovno ), že Koceľ tento majetok nemohol nijako zdediť po Wilhelminovskej ( ani žiadnej inej bavorskej ) matke, ale len po otcovi. No a my vieme, kto bol jeho otec, bol ním slovenský Pribina.

    Je tu ale ešte jedna možnosť, na ktorú zatiaľ nik neprišiel, ale ktorá je historickou realitou a tá je, že Koceľova matka a jej rod pochádzal a teda bol autochtónny aj na tomto území, pretože bola Slovenkou, jej rod sa v tejto oblasti udržal od čias Samovej ríše a od cca roku 658 cez avarské obdobie hegemónie i tudunátu, až po rok cca 799, ako mnohé iné doložené slovenské rody, ktorým vládli, Tudunovi ( Zodan princeps Pannoniae ) podriadené slovenské kniežatá, a ktoré sa v roku 803, spolu s ním a ostatnými Hunmi prišli odovzdať do Regensburgu Karolovi Veľkému ( teda nie z Moravy a Nitrianska ako to uvádza Steinhübel, ale z územia tudunátu, z ktorého sa týmto Zodanovým podriadením vytvorila Avarská marka ), pričom časť jej rodového majetku nachádzajúca sa v grófstve Traungau sa dostala pod správu najskôr grófa Gramana a potom po roku 821 pod správu Wilhelminovcov a časť za riekou Enžou na východ zostala v tudunáte do rokov cca 805-811, potom až do roku cca 827 pod vlastnou slovenskou správou jej rodiny v Avarskej marke, pretože : „vtedy Sloveni, keď Huni boli odtiaľ vyhnaní, začali osídľovať rozličné kraje v týchto končinách Dunaja a útoky Slovenov dosiahli také rozmery, že vyvolali zánik Avarského osídlenia. Po roku 827 až do roku 833 sa manželským zväzkom kniežaťa kniežat Pribinu a slovenskej kňažnej neznámeho mena, teda s matkou ich spoločného syna Koceľa, jej majetok dostáva pod správu nezávislého Pribinovho kniežatstva a na toto územie svojej manželky sa nielen podľa Steinhübela ale aj spisu Conversia utiahol Mojmírom „vyhnaný“ ( exulatus ) Pribina, keď v roku 833 „ušiel“ / on nebol nikým vyhnaný, ani nikam neutekal ale odišiel na pozvanie novomenovaného správcu Radpota, ktorý ho okamžite predstavil franskému kráľovi a od tohto Pribina žiadal oficiálne uznanie vlastnej správy na územia svojej manželky. Franská strana toto diplomatické jednanie zneužila na vnútroštátny prevrate zinscenovanom jedným z Pribinových vojvodov Mojmírom ( Moimaro duce ), čím sa z pozície zvrchovaného panovníka razom stal exulatus /. Následným útekom z tohto územia si Pribina musel zachraňovať holý život.
    A tak sa po roku 833 toto územie až po rieku Enžu dostalo už natrvalo pod franskú správu, čím si markgróf Radpot podržal svoj úrad, aj v novo vzniknutej teraz už východnej ( predtým Avarskej a Pribinovej ) marke / pričom okrem toho bol zároveň aj správcom korutánskej marky ), ale si aj vyslúžil ako odmenu jedno z jej grófstiev.
    Keď po rokoch „pri ktorejsi príležitosti“ Salacho zmieril Pribinu z Ratbodom, musel mu už Pribina odstúpiť toto územie, ako náhradu za územie, ktoré mu bolo oficiálne uvoľnené aj franskou stranou / Ľudovítom Nemcom / v roku 840 a dané ako léno v okolo rieky Zala, kde sa začal „náramne šíriť a množiť“. Časť územia, ale ktoré vlastnila jeho manželka v grófstve Traungau teda za riekou Enžou, jej zostalo aj naďalej, až pokiaľ ho po jej smrti nezdedil knieža Koceľ.

    Takýto je teda príbeh majetku Koceľa, ktorý zdedil po svojej slovenskej matke na území východnej marky.

    Teraz k tým 4. kniežatstvám v ( centrálnej ) Panónii. Pokúsim sa to skrátiť a podať čo najviac zjednodušene.

    Autorom conversia sú vymenované aj podľa Vášho a zároveň aj podľa Steinhübelovho kritéria, teda aj podľa poradia a vzdialenosti od Salcburgu a aj podľa formálneho vplyvu. A to nasledovne Priwizlauga, Cemicas, Ztoimar a Edgar, teda Pribina pre severovýchodné Zadunajsko, Semeca pre Blatensko, Stojmír pre Dudlebsko a Edgar pre Ptujsko.

    Pribina severovýchodné Zadunajsko zdedil už po svojom predchodcovi, ktorý ho získal oslobodzovacou vojnou Slovenov z avarského područia kapkana Theodora, po útokoch ktoré viedol Pribinov predchodca / infestationes Sclavorum / okolo roku 805, preto kapkan žiadal franského kráľa, aby mu bol poskytnutý nový priestor medzi Sabáriou a Carnuntom. Toto územie následne stratil v roku 833, keď ho po vnútroštátnom puči ako integrálnu súčasť Pribinovho kniežatstva získal vodca sprisahania Mojmír. Pribina sa ale na rozdiel od svojho územia na Dunajom, tohto „malého“ kniežatstva v severovýchodnom zadunajsku, nikdy nevzdal a po roku 840 sa oň opätovne uchádzal, čo sa mu aj podarilo niekedy po roku 846 a nakoniec aj v boji s „Maravanmi“ o jeho udržanie zahynul okolo roku 861.

  29. jozef 22. apríla 2018 / 17:18

    Čítam to po sebe, no na môj vkus je v predchádzajúcom príspevku veľa preklepov napr.

    …majetky, nachádzajúce /sa/ v okolí spomínaných Koceľových…

    …jednanie zneužila na vnútroštátny prevrat (-e) zinscenovan/ý/ (-om) jedným z Pribinových vojvodov…

    …od svojho územia na/d/ Dunajom…

    …Toto územie /severovýchodného Zadunajska Pribina/ následne stratil v roku 833, keď ho po vnútroštátnom puči…

  30. jozef 22. apríla 2018 / 17:35

    a ešte
    …821 pod správu Wilhelminovcov a časť (za) pred riekou Enžou na východ zostala v tudunáte…

  31. Tučko Bombička 25. apríla 2018 / 15:00

    Pán Jozef,

    zaujímavé veci ste popísali, skoro si neviem vybrať, ktorá z tých možností /vlastníctva pozemkov/ by bola lepšia. Ak by boli vlastnené kráľom, to by teda bol gól. Musím si ten váš príspevok ešte pár krát prečítať, je zaujímavý.

    Ja som pred pár dňami prečítal článok K. Weigerovej, tal. kunsthistoričky, ktorá s v ňom venuje tomu, ako sa na rôznych maľbách zo 14. storočia nechával zobrazovať Róbert z Anjou, kráľ Neapolského kráľovstva. Postupne prechádza jednotlivé jeho zobrazenia (Róbert z Anjou kľačiaci pred intronizovaným jeho bratom Ľudovítom, svätcom z Toulouse, ktorý mu kladie na hlavu korunu; Róbert z Anjou s manželkou Sanciou z Majorky zobrazený v genealogickej postupnosti po svojich predchodcoch Karolovi I. a Beatrice z Province, resp. Karolovi II. a Márii Uhorskej; Róbert z Anjou kľačiaci spolu s Ondrejom Uhorským zoči voči svojej manželke Sancii a Jane z Neapola pred intronizovaným Kristom, ktorému po boku stoja Panna Mária, sv. Ľudovít a sv. Klára a na druhej strane svätci Ján, František a Anton). Autorka postupne dochádza k záveru, že Róbert z Anjou sa snažil vytvoriť obraz o sebe ako o panovníkovi, ktorého právo vládnuť je posvätené jeho bratom, sv. Ľudovítom z Toulouse. Na iných maľbách zase s duchovným patronátom samotného J. Krista, resp. Panny Márie, či popredných predstaviteľov františkánskeho rádu. Tiež autorka hovorí o čomsi, čo nazýva Ecclesia Neapolitana – teda, že Róbert z Anjou vytváral svoj obraz nielen ako politickej postavy ale aj ako náboženskej autority, možno dokonca v istom vymedzení voči pápežstvu v Avignone.
    ht tps://arthistoriography.files.wordpress.com/2017/11/weiger.pdf

    Na Slovensku vraj máme obraz z kategórie podobných. Nachádza sa v Spišskej kapitule, zrejme najstaršia dochovaná maľba na Spiši (r. 1317). Pred intronizovanou Pannou Máriou, ktorá (asi) kladie korunu na hlavu Karolovi Róbertovi z Anjou kľačia: Karol Róbert, správca Spišského hradu, ostrihomský arcibiskup a spišský prepošt (ktorých poľom pôsobnosti bolo v podstate územie dnešného Slovenska). Zobrazená je vraj posledná 3. korunovácia K. Róberta v Stoličnom Belehrade, už pravou uhorskou korunou. Čo som čítal články, tak sa naznačuje politický kontext tejto maľby. Ja som si v tej súvislosti, ani neviem prečo spomenul na vás, p. Jozef a to vaše Slovensko ako stoličnú krajinu…
    ht tps://u.smedata.sk/blogidnes/article/3/50/501603/501603_article_photo_Kvx0V1T0_900x.jpeg?r=27bn

  32. jozef 25. apríla 2018 / 19:03

    Dobrý deň p.Tučko Bombička

    Najskôr sa chcem poďakovať za Vašu reakciu. Vidím ale že som to asi nenapísal dosť jednoznačne a preto sme sa asi zle pochopili v tých „možnostiach vlastníctva pozemkov“.

    Je to moja chyba vždy mám tendenciu najprv sa vyjadrovať dosť všeobecne, čo nebýva pre jednoznačnosť vždy pochopené.

    Ešte raz teda, prvý odsek z môjho minulého aj tohto príspevku zatiaľ vynechajte, pretože nie je dôležitý či rozhodujúci, napísal som ho len ako akýsi úvod k tomu aby bolo jasné kde sa nachádzala reálna franská a zároveň aj bavorská východná hranica a to ešte na konci 8 stor., teda cca pred rokom 800. Jednoznačne bola na rieke Inn a územie medzi riekami Inn a Enžou bolu hraničným pásmom čo boli dlhodobo uznávané a rešpektované hranice nielen medzi Avarmi a Bavormi. Ale minimálne už od čias Samovej ríše a agilolfingerského obdobia Bavorska.
    Tento fakt potvrdzuje napr. aj jedna indícia na ktorú som prišiel len nedávno pri poslednom čítaní Steinhübelového Nitrianskeho kniežatstva. Tá indícia nám jasne aj po mnohých rokoch jednoznačne hovorí tiež o tejto pôvodnej hranici. A je ňou fakt, že keď Rastislav ešte aj v roku 861, podporil vzburu kráľovho syna Karlomana, ktorý bol zároveň správca na území Východnej i Korutánskej marky, tak existuje správa z Bertiniánskych análov : „Karloman syn Ľudovíta kráľa Germánie, spojil sa s Rasticom, kniežaťom Vinidov, odtrhol sa od otca a za pomoci Rastica si prisvojil veľkú časť otcovej ríše až po rieku Inn a zároveň vyhnal všetkých grófov verných svojmu otcovi z panónskeho a korutánskeho územia, tak jeden z týchto grófov sa uchýlil do Salzburgu.
    Ale ešte raz nechajme tento odsek zatiaľ bokom a poďme k podstate, ktorú sa pokúsim podať jednoznačnejšie.

    Nech na akomkoľvek území franského kráľovstva a teda aj Bavorska v predmetnej dobe hocikto vlastnil majetky, tak sa na základe rodového vtedy platného práva ich správa vlastníctva pri dedení riadila ustanoveniami zákona Terra salica ( prípadne Lex Baiuvariorum ). A to jednoducho znamená, že žiadnu pôdu nemohla zdediť ( nikdy ) žena. Samozrejme u Slovenov a ani u Avarov toto neplatilo.
    Z toho teda jednoznačne vyplýva, že Koceľ nemohol zdediť akékoľvek majetky po bavorskej či franskej ( nielen wilhelminovskej, ako sa to dodnes oficiálne výslovne uvádza ) matke.
    No a na záver ak teda Koceľ majetky vlastnil ešte v dobe svojej donácie a to dokonca ešte aj v traungauskej marke je jasné, že pôvod jeho vlastníctva je ( pra ) starobilý a môže byť len po jeho slovenskej matke, alebo otcovi, alebo ich potom nezdedil, ale získal výbojom.

    Takže tých reálnych možností ako sa Koceľ k majetku napr. v traungauskom grófstve mohol dostať nie je zas až tak veľa, sú len dve a to, že dedil, po slovenských rodinných príslušníkoch, alebo ich získal inak ( kúpou ).

    Ale ani to tu nie je rozhodujúce a smerodajné, pretože rozhodujúci fakt v mojom stanovisku, úplne vylučuje bavorský pôvod Koceľovej matky.

    Tak zatiaľ len toľko.

  33. jozef 26. apríla 2018 / 11:08

    Zase preklep

    …ešte aj v traungausk(ej) /om/ (marke) /grófstve/…

  34. jozef 26. apríla 2018 / 18:12

    Dobrý deň p.Tučko Bombička

    Neodpovedáte, tak ak dovolíte položím teraz jednu otázku ja, Vám.

    Rok 833 Conversio.
    V tom čase bol vojvodom naddunajských Moravanov Mojmírom, vyhnaný ( exulatus ) akýsi Pribina a prišiel ( venit ad ) k Ratbodovi. Ten ho ihneď predstavil nášmu pánovi kráľovi Ľudovítovi. Na jeho príkaz bol potom poučený vo viere s pokrstený v kostole Sv. Martina na mieste zvanom Traismauer ….atď….

    A teraz tá moja otázka.

    Načo, podľa Vás, dal samotný franský kráľ ( t.j. postavením najvyšší stupeň stredovekej feudálno-lénnej hierarchie vtedajšej Európy ) osobný príkaz na ( et suo iussu ) pokrstenie Pribinu ( ktorý bol /podľa v súčastnosti prezentovaného výkladu histórie/, vyhnancom bez akéhokoľvek postavenia, majetku a prestíže ), čím sa Ľudovít stal jeho krstným otcom i pánom zároveň a Pribina kresťanom a vazalom, keď a pričom takýto ( quidam ) jeho „nový vazal“ bol len obyčajným utečencom ?
    Sú známe rôzne prípady z tohto obdobia, kde sa jednalo o prijatie krstu a kresťanstva, ktoré boli zároveň vnímané aj ako prísahy a sľuby vernosti či vazalstva franským kráľom, ale spravidla vždy, sa na postoch takýchto “ nádejných katechumenov “ jednalo len a výlučne o osoby v stredovekej hierarchii výnimočného a extra významného postavenia a častokrát s celým svojím imaním a zároveň i ľudom.
    Nie je mi známy žiadny takýto prípad katechumena v histórii ako tento u Pribinu.

    Takže ešte raz jasne a stručne.

    Načo bol franskému kráľovi takýto vazal ?

  35. jozef 26. apríla 2018 / 18:38

    Oprava a doplnenie

    Nie je mi známy žiadny takýto prípad /“kráľovského“/ katechumena v histórii, ako tento u Pribinu.

  36. Tučko Bombička 26. apríla 2018 / 19:30

    Pán Jozef,

    prvé, čo ma napadlo po Vašej otázke bolo, že došlo k ďalšiemu Pribinovmu sobášu. S niekým významným – a že kvôli tomu mohlo byť potrebné ešte raz a „poriadne“ vykonať krst. Ale to je naozaj len tak vypľuté z prvej rany. A neviem, či je to plauzibilné, len hádam. P.S. Neodpovedal som, pretože ten Váš predchádzajúci príspevok sa mi tak páčil, že mi pripadalo vhodné nechať ho svietiť len tak, bez komentára.

  37. jozef 26. apríla 2018 / 21:30

    No dobre nevadí.

    Ak by dôvodom Pribinovej návštevy u Radpota bol sobáš, tak by logicky malo ísť o partnerku ( nastávajúcu manželku ), buď z okruhu rodinného príbuzenstva Radpotovho, alebo priamo kráľovho.
    Partnerka ( nastávajúca manželka ) z okruhu rodinného príbuzenstva kráľa sa dá vylúčiť priamo z „inkriminovaného“ textu, lebo to by už Radpot nemusel Pribinu „oficiálne“ predstavovať kráľovi, ten by ho dávno osobne poznal, ak by sa jednalo o jeho rodinu.
    A partnerka ( nastávajúca manželka ) z okruhu rodinného príbuzenstva Radpota sa dá tiež vylúčiť priamo z textu hneď nasledujúceho po tom „inkriminovanom“, v ktorom sa hovorí, že Pribina musel po následnej roztržke s Radpotom od neho ujsť aj so synom Koceľom. Teraz skúsim vtipne. A platí to aj dnes. Budete mať roztržku so svojou mladou ženou bezprostredne po svadbe ? Keď to isté platilo aj vtedy, tak načo by sa Pribina doťahoval.

    Ale vážne, ak by si zobral za manželku ktorúkoľvek z rodinného okruhu Radpota či Ľudovíta, po takomto „kráľovskom“ sobáši by okamžite všetci traja zasiahli spoločne v susednom, v tej dobe už bývalom /podľa converzia aj nášho oficiálneho výkladu dejín/ Pribinovom kniežatsve, o ktoré Pribina prišiel vďaka Mojmírovi a do Bulharska, by sa mohol vybrať Mojmír a nie on.
    Ale oni to neurobili ani v roku 846.

    Takže znovu, načo bol franskému kráľovi takýto vazal ?

  38. Tučko Bombička 26. apríla 2018 / 22:30

    Tak dám druhý pokus. Dávnejšie som uvažoval nad tým, že Slovensko a Panónia (minimálne jej časť) tvorili jeden celok. Ak na tento celok mali legitímny dedičný nárok aj rod Mojmírovcov, aj rod Pribinovcov, potom možnou motiváciou mohlo byť držať pôvodne jedno územie pod kontrolou 2 konkurujúcich si rodov. Rozdeľ a panuj. Lenže stále je tam ten krst – a k tomu ma okrem druhej svadby iné nenapadá.

  39. jozef 27. apríla 2018 / 1:44

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    Zdá sa mi že dnes Vás už trápim a tak to napíšem za Vás. Odpoveď je na základe súčastného oficiálneho výkladu tejto časti histórie prozaická, jednoduchá, stručná, jasná, ale hlavne pravdivá a znie :

    Načo bol franskému kráľovi takýto vazal ?

    No na nič.

    A teraz to vysvetlím že prečo. Ako ukázal ďalší beh a sled udalostí, po tom ako úplného „skrachovanca“ Pribinu nezištne a bez akéhokoľvek racionálneho uvažovania ( ktoré odporovalo všetkým vtedajším zvyklostiam ), povýšil na úroveň jedného zo svojich verných ( fidelibus ), tak tento sa mu okamžite za takéto jeho dobrodenie odmenil roztržkou s jedným z nich ( fidelibus suo ) Radpotom a následne priamym pokusom o kolaboráciu s jedným z úhlavných nepriateľov Frankov teda s Bulharmi a potom i hosťovaním u vtedy už vnútorného nepriateľa Ratimíra. No to ale, samozrejme nie je všetko, lebo absurdnosť konania bavorského kráľa Ľudovíta, nepoznala v prípade tohto 7. rokov putujúceho „bezdomovca“, hraníc, čo jasne poukazuje na jeho, výnimočne milosrdné a len na utrpenie Pribinu sa upínajúce srdce, dobrého anjela, ktorý úplne nezištne porovnateľný len z filantropmi dnešnej doby, s jediným rozdielom, že oni takto pomáhajú všetkým postihnutým, kým tento ich prvý priekopník a zakladateľ dnešnej filantropie, z 9.stor., pomáhal až do roku 846, výlučne a len jedinému postihnutému a to Pribinovi a dosť.
    A preto z čista jasna najskôr musel zdegradovať svojho grófa ( podľa Steinhúbela grófa Paba ) a zároveň mu musel zrekvírovať ešte niekedy v období rokov od 828-832, ním samotným darovanú pôdu, v tomto grófstve, aby ju následne daroval najskôr ako léno na majetky okolo rieky Zaly, v roku 840 a neskôr, keď sa Pribinovi už nechcelo ani platiť dôchodky, ani byť kráľovi zaviazaný sľubom vernosti ( ktorý inak aj tak, ihneď porušil ešte v roku 833 ), ktoré mu ako povinnosti plynuli z lénneho majetku, tak mu ich a ešte aj mnohé iné okrem tých pôvodných kráľ daroval do priameho vlastníctva v roku 847, čím mu lénna povinnosť z nich odpadla.

    Dnešný oficiálny výklad Vám okrem tohto bude ešte nahovárať, že to darovanie sa uskutočnilo práve preto a vtedy (846), keď si Pribina zmyslel, že by sa mohol z pozície lénneho vzťahu s čerstvým východofranským kráľom ( od roku 843 ) začať len tak ( na základe toho že do roku 833 bol panovníkom kniežatstva / poniektorí historici dokonca tvrdia, že ani to, ale bol len údelným kniežaťom Mojmíra /, no potom ho v dobyvačnej vojne so svojim suverénnym susedom Mojmírom stratil ), uchádzať opätovne o túto pôvodnú pozíciu, aj bez vyhranej odvetnej vojny len, púhym dosadením na tento post filantropom Ľudovítom.
    No to ale už bolo aj na takého charitatívca asi priveľa, lebo konečne zistil, že existujú aj iný „postihnutí“ ako napr. istý Rastic ( ktorý sa tiež na neho a jeho vazalské povinnosti okamžite po dosadení na trón len tak „vybodol“ a nechal svojho pána úplne bez pomoci keď sa tento zdesený víťazstvom nepriateľa a z veľkými stratami na svojom vojsku musel vracať z korunovácie cez Bohémiu domov ani netušiac kto to všetko vlastne spôsobil ) a tak sa pustil Pribinu „uchlácholiť“, aby mu prepáčil darovanie trónu Moravy Rasticovi, tým už vyššie spomínaným darovaním majetkov v Blatenskom kniežatsve do osobného vlastníctva Pribinu.

    Tak ešte raz toto je náš oficiálny výklad histórie, na základe ktorého sa z ranno-feudálneho panovníka stane filantrop a z jeho vazala, ten čo sa mu do očí smeje a do rúk ( in manus principum ) do ktorých mu zložil vazalský sľub z vysoka s..ie.

    Ten môj výklad som už v hrubých rysoch načrtol v mojich predchádzajúcich príspevkoch ( zatiaľ okrem udalostí okolo roku 846 ).

    Ospravedlňujem sa za sarkazmus použitý v tomto príspevku, ale pri jeho dlhom koncipovaní to bola pre mňa istá forma relaxu a zábavy, bez ktorej by som to asi nevydržal písať až do takej neskorej hodiny.

  40. jozef 27. apríla 2018 / 1:55

    preklep

    aj in(ý)/í/ „postihnutí“ ako

  41. Tučko Bombička 27. apríla 2018 / 5:25

    Pán Jozef,

    nie, netrápite ma, rád čítam Vaše príspevky. No a čo „rozprávač“ celého príbehu? Čo cirkev – krstila ona, nie kráľ. Takže čo cirkev (resp. Rím) a jej miesto v celom tom Pribinovskom epose (ktorý je inak fantastický a sám by bol námetom na skvelý 3-dielny film, bohužiaľ, by sme museli žiť v inej krajine a mať inú vládu, nie tie atrapy vládcov, čo máme teraz)?

  42. jozef 27. apríla 2018 / 8:37

    Dobré ráno p.Tučko Bombička

    Iste si spomínate na jednu našu dávnejšie absolvovanú debatu, v ktorej som na základe Vašej informácie zistil, že autor diela Postavy veľkomoravskej histórie, postupne v svojich reedíciách ( či nových vydaniach ) zmenil, či preformuloval niektoré svoje, nazvime to názory a „zhodou okolností“ tie nové už boli v súlade s tým k čomu som dospel aj ja nielen na tomto blogu ( vtedy sa konkrétne jednalo o „Maravanov“). No a presne takýto prístup autora som mal na začiatku súčastnej našej debaty v januári na mysli, keď som na margo vyjadrenia istého tu diskutujúceho, že „Steinhübé/l/ové Nitrianske kn. je bezcenné škoda podľa mňa čítať….“, poznamenal, že nebolo by, ak by jeho autor dokázal „chyby“ korigovať paralelne so zmenou historického vedomia. No a presne tam končí naša úloha ako bežných diskutujúcich, ktorú som Vám tiež raz spomínal na inom blogu v súvislosti s protagonistami, ktorí sú toto povolaní urobiť „vyspievaním evergrínu“, vo výklade našej oficiálnej histórie. A preto toto je rámec ( vrátane prípadného scenára pre historický film ), kde sa ja dokážem a chcem v súvislosti s mojím poznávaním histórie pohybovať, no politika je už mimo neho.

    Cirkev v Pribinovej dobe, bola civilizačným faktorom ( doslova fenoménom ), ktorý určoval trendy vývoja nielen v rímskom univerze a teda aj na Pribinovom území a s týmito bol aj on, vo svojom živote konfrontovaný, aj keď si to uvedomil a mohol si v nej svoje miesto, kvôli historickým danostiam jeho krajiny, hľadať až oveľa neskôr ako napr. jemu porovnateľní susední panovníci jeho doby.

  43. jozef 27. apríla 2018 / 8:43

    prepáčte dodatok

    … oveľa neskôr ako napr. /niektorí jemu podobní a s ním/ porovnateľní /alebo jemu rovní/ susední panovníci jeho doby.

  44. jozef 27. apríla 2018 / 9:53

    Dobré ráno p.Tučko Bombička

    Ešte inak ak Vás konkrétnejšie zaujíma cirkev a jej miesto v celom tom Pribinovskom epose, tak si pozrite jednu moju diskusiu na inom ( novom blogu R.I. ) blogu, na ktorom som dosť dlho, aj ja, podobne ako onehda Vy tu ( čo som Vám vtedy vytýkal naivne si mysliac, že prístup tamtoho admina blogu je trvalý a večný, nebol zmenil ho spolu s otvorením nového blogu ), “ kontraproduktívne dral klávesnicu v umolestovanej diskusii „. No napriek tomu to čo v nej píšem o Príbinovi je zaujímavé a dokonca nájdete tam aj exaktnú indíciu k skutočnému spoločenskému postaveniu Pribinu, ktorá je predznamenaním doslova aristokratického pôvodu “ par exellence “ tohto nášho panovníka a to všetko na podklade presadzovania reálneho pôsobenia štruktúr rímskokatolíckej cirkvi.

    Nájdete ho nasledovne

    choďte na blog :

    http:// sloveni.forumsk.com/t43-topic

    a tam do témy :

    Re: Ariáni a ariánstvo na Slovensku a v Európe

    a čítaje diskusiu od príspevku :

    Odoslať pre Lekalo za Pi október 28, 2016 10:23 pm

    No nedajte sa zmiasť, keďže žiadny môj príspevok tam oficiálne „nesvieti“, tak sa
    nastavte kurzorom na text, hneď za hore spomínaným príspevkom p.Lekala :

    The author of this message was banned from the forum – See the message

    a kliknite naň ľavým tlačítkom myši, čím sa Vám ( len ! ) môj príspevok zobrazí.

    A takto zobrazíte aj časť mojich ďalších príspevkov, v tejto diskusii, ktoré tam dosial nestihli zmazať, pravdepodobne k vôli „zásahu“ pána R.I.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *