Jadro alebo čo sme ochotní obetovať

Winston Churchill kedysi povedal, že národy nemajú priateľov, ale záujmy. Ja dodávam, že tieto záujmy sa presadzujú za každého „počasia“ a v princípe v každom režime. Vlády aj režimy sa menia a záujmy zostávajú, len spôsob ich presadzovania je rôzny. Niekedy je to hrubá sila, inokedy jemná diplomacia a často aj jedno s druhým. Celé desaťročia po druhej svetovej vojne sme boli svedkami tvrdého zápasu medzi Moskvou a Washingtonom a mnohým sa nám zdalo, že to je zápas medzi demokraciou a totalitou. Totalitný režim v Sovietskom zväze i samotný „Sojuz“ odišli do minulosti a celý svet si vydýchol, že po páde východnej totality nastane obdobie všeobecného blaha a mierovej spolupráce. Dnešné vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom však ukazujú, že celý ideologický zápas bol len pozlátkou, pod ktorou sa odohrával ťažký geopolitický zápas o mocenskú domináciu vo svete. Bez ohľadu na to, kto vládne v Moskve a akým spôsobom to robí, ak sa správa ako mocenský konkurent, je pre druhú stranu protivníkom, eo ipso všetko ostatné, je len koloritom.

Slovensko v minulosti bolo tiež stavané pred rôzne výzvy, na ktoré musela jeho politická reprezentácia odpovedať. Keby sme svoje dejiny študovali a vysvetľovali, a nesnažili sme sa nimi rekriminovať sami seba a bičovať sa za to, že sme si vôbec dovolili prežiť a existujeme, určite by sa nám aj v dnešnej situácii mnohé veci javili ináč a mnohé rozhodnutia by sme prijímali uváženejšie a s väčším odstupom. Napr. uvažovanie o tom, kam sa má Slovensko posunúť v svojich integračných ambíciách a najmä, čo je ochotné obetovať a akú cenu zaplatiť, by mohlo byť pre všetkých zrozumiteľnejšie. Lebo hovoriť, že za každú (teda akúkoľvek) cenu sa máme usilovať o niečo, sa mi zdá nerozumné. Najmä, keď pred takéto rozhodovanie už bola slovenská politická reprezentácia postavená a jej rozhodnutie malo fatálne dôsledky, z ktorými sa dodnes nedokázali úplne vyrovnať. Bez toho, že by som chcel robiť nejaké neadekvátne analógie alebo chcel prirovnať vtedajšie Nemecko k dnešnému, podobnosť procesov mi nedá, aby som neupozornil na úskalia úsilia, ktoré je charakterizované termínom „za každú cenu“.

Začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia sa na malom Slovensku, ale nielen tu, možno povedať, že v celej Európe, muselo zdať, že reči o tisícročnej nemeckej ríši nie sú prázdne frázy, ale tvrdá realita. V Mníchove roku 1938 západné mocnosti kapitulovali pred Hitlerom a vydali mu strednú Európu úplne bez boja, o necelý rok neskôr sa Moskva dohodla s Berlínom o tom, že čo im vydali Londýn s Parížom, do toho sa im miešať nebudú. Národy medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom nemali toho príliš na výber: buď príjmu nemecký chomút dobrovoľne, alebo im ho nasadia nasilu. Aký výber urobila vtedajšia vláda na Slovensku, je všeobecne známe. To, či mala inú možnosť, je v tejto súvislosti irelevantné.

Po výraznom úspechu nemeckých zbraní, najmä na Západe, sa objavili aj prvé projekty, ako bude vyzerať povojnové usporiadanie „novej Európy“ po konečnom nemeckom víťazstve. Projekt „nemeckej novej Európy“ mal svoju politickú i hospodársku víziu. Tá hospodárska sa nazývala „veľkopriestorové hospodárstvo“ (Grossraumwirtschaft). Na tieto projekty nemohla nereagovať ani slovenská strana. Slovenská tlač sa hemžila článkami o mieste Slovenska v „novej Európe“ i vo „veľkopriestorovom hospodárstve“. Ono totiž to „veľkopriestorové hospodárstvo“ malo rozdeliť Európu na dve sféry – jadro a doplnkový priestor. Jadro malo tvoriť samotné Nemecko a úzky priestor okolo neho, kde by sa sústredili najdôležitejšie a najvýznamnejšie priemyselné kapacity kontinentu, a doplnkový priestor by tvoril perifériu, ktorá by pracovala na jadro. Kameňom úrazu Slovenska bol tlak ekonomickej sféry na politikov, aby sa za každú cenu usilovali dostať Slovensku do jadra. A slovenskí politici tu cenu platili formou prehlbovania kolaborácie s nacistickým režimom v Nemecku. Aká bola nakoniec cena, ktorú slovenskí politici a s nimi celé Slovensko zaplatili, je všeobecne tiež známa. Nie je to nič, na čo by sme mali byť pyšní, ale na druhej strane to neznamená, že by sme si z toho nemali brať poučenie.

Dnes je samozrejme iná doba. Nemecko i Slovensko sú demokratické štáty a vzájomné zbližovanie i vzhľadom na to, že nemecký trh je naším najväčším odberateľom priemyselných výrobkov, je potrebné. I snaha dostať sa do jadra novej dynamickej integrácie v rámci Európskej únie je legitímna. Táto otázka však nemôže byť postavená do roviny „za každú cenu“. Slovensko a jeho obyvatelia musia vedieť, aká bude cena, ktorú budú musieť zaplatiť, ak sa zapoja do užšej integrácie v rámci tzv. jadra. Nemôže sa stať, žeby sme platili cenu, ktorá by bola proti zmyslu našej existencie ako samostatného štátu a suverénneho národa. Nemôžeme akceptovať, aby bolo pri takejto integrácii narušené to, čo je zakotvené v preambule Ústavy, žeby sme sa museli vzdať práva rozhodovať o tom, koho na svoje územie pustíme a koho nie a najmä, hľadanie nových priateľov, by nám nemalo odcudzovať našich starých priateľov.

13 Responses

  1. jozef 28. augusta 2017 / 8:27

    Dobré ráno p.Hrnko

    A čo ďalej ?!

  2. yoss 29. augusta 2017 / 22:43

    medzi nami, pan Hrnko, multipolarny svet je ovela lepsie a bezpecnejsie miesto pre zivot ako svet unipolarny, v ktorom sa prehanaju kowboyi na konoch, tankoch, stihackach a o vsetkom rozhoduju bankari na WallStreet, ktori mimochodom onehda financovali aj Hitlera…

  3. národniar 1871 8. septembra 2017 / 22:23

    SNS, SNs, Sns, sns, sn, s, …, .., ., .

  4. Milan2 12. septembra 2017 / 10:17

    A ako si to Fico alebo aj SNS predstavujú s dôchodkami keď budeme patriť do jadra? Viete, na týchto voličov Danko zabúda už aj teraz s 13 a 14. platmi. Dnes je dôchodok naviazaný na infláciu cien masla a chleba, ale nie na cenu služieb – dôchodca ale tiež chodí k holičovi či potrebuje ošetrovateľa.Ak vzrastú mzdy o 13. a 14. plat holič a masér ale aj iní po čase zvýšia svoje ceny tiež a dôchodci relatívne schudobnejú. Výška dôchodkov by mala byť napasovaná aj na premerný ročný plat a nie len na infláciu ináč si nebudú môcť dlho dovoliť ošetrovateľov ako dôchodci v Rakúsku.

  5. Pomocník 12. septembra 2017 / 12:51

    Je vtipne, ak si niekto naozaj mysli, ze nejaky sukromny podnik po donuteni k 13. /14. platu zvysi celkovu rocnu vyplatenu mzdu co i len o cent, inak povedane ze realne zvysi mzdy. (Pre menej chapavych: O sumu 13. a 14. platu bud znizi ostatne mzdy alebo, ak je rafinovanejsi, o sumu 13. a 14. platu „opomenie“ zvysovat ostatne mzdy v nasledujucich rokoch) …Takze cely vas „problem“ je bezpredmetny. Ale hlavne ta naivita je nadherna.

  6. milanko 15. septembra 2017 / 9:18

    Pomocník nemyslím si – totiž SNS navrhuje 13. a 14. plat bez odvodov, takže konatelia si tiež radi vyplatia tento 13. a 14. plat aj sebe – oceňujem že to v SNS niekto veľmi dobre premyslel – len by som tam dodal doplnok, že riaditelia a konatelia môžu mať 13. a 14. plat vyplatený iba vtedy, ak ho všetci zamestnanci vo firme majú vyplatený, lebo to môže skončiť tak, že zamestnanci ho nedostanú, ale vyplatí si ho iba konateľ firmy (často aj majiteľ firmy).
    Chcem upriamiť ešte raz pozornosť na dôchodcov – pokiaľ budú dodatkové platy pre zamestnancov zavedené, tak dôchodcovia relatívne v spoločnosti schudobnejú – pretože dnes nie je valorizácia dôchodkov naviazaná na rast priemerného platu v NH, ale na rast cien tovaru, zväčša potravinárskeho – akoby dôchodcovia míňali dôchodok iba na jedlo a nie aj na rôzne služby.
    Ako vplývajú ceny služieb na priemernú mzdu v okolí si overte na cene ostrihania. Ostrihanie v Topoľčanoch, či Dubnici stojí polovicu toho čo v Bratislave. Pokiaľ robotníkom v Dubnici zvýšia platy o 20% a tak sa priblížia bratislavským , ale cena ostrihania v Dubnici po pár mesiacoch tiež vyskočí o 20% – a tiež sa priblíži sa k bratislavskej cene ostrihania. Služby založené na čase sa vždy prispôsobujú priemernej mzde v okolí.
    Kým ostrihanie niekde v Afrike vyjde na 1 Eur, v Topoľčanoch na 4,50 Eur, Bratislave na 8 až 10 Eur, tak v Nemecku zaplatíte za ten istý úkon 30 až 40 Eur. Vždy je to ale cena 1 hodiny bežnej mzdy v okolí.
    Preto sa 13. a 14. mzda musí prejaviť adekvátne aj u dôchodcov – existuje síce niečo ako 13. dôchodok – ten ale nepoberajú všetci dôchodci , len tí s najnižšími dôchodkami, čím sa istým spôsobom porušuje ústava.

  7. Pomocník 16. septembra 2017 / 5:48

    Čo ste napísali v prvom odseku nemá ani hlavu ani pätu (Asi 5 nelogickostí resp. vecných chýb v jednom odseku). Ale keďže to nie je téma tohto blogu, tak vás rád nechám v krajine rozprávok.

  8. milanko 17. septembra 2017 / 13:11

    Téma blogu – pokiaľ za jadro pokladáme Makronove požiadavky – čiže mzdy vyslaných pracovníkov , minimálnu mzda či približovanie daní . Ak vyrovnávanie, tak téma dôchodkov do témy tiež patrí. Samozrejme,je tu ešte téma migrantov , ale rozhodovanie koho prijať na Slovensku by malo určite ostať Slovensku.
    Tému dôchodcov som spomenul len preto, že po 90 roku tiež boli požiadavky približovať s a starodôchodci vtedy z veľkej časti odfinancovali ekonomickú transformáciu Slovenska. Za 10 rokov sa ich úspory v bankách infláciou znehodnotili na jednu desatinu a ich dôchodky sú nespravodlivo menšie ako majú mladodôchodci.

  9. Milanxyz 20. septembra 2017 / 11:26

    Pán Hrnko,
    na oživenie zomierajúcej historickej náplne tohto, kedysi výsostne historického blogu dovolím si pripomenúť, že Považská knižnica v Považskej Bystrici vydala zaujímavú knihu Marka Zelema (Prešovčana!!!) „Sloveni a Tamil Nadu, Po stopách knihy Sloveni a Slovensko za Tamilcami“, v ktorej nájdete aj nasledujúce myšlienky M. Zelema:

    „…Keď sa mi dostala do rúk kniha Slováci /Sloveni, kde sú vaše korene, začal som ju čítať s nedôverou k tým „divokým“ nápadom vysvetľovať naše slová cez nejaký vzdialený indický jazyk. Žil som šťastne v presvedčení, že geografické názvy na Slovensku sú slovenské. A teraz zrazu tento Hromník tvrdí, že nie sú slovenské. No ale v priebehu čítania ma tak presvedčil, že som netrpezlivo očakával zverejnenie veľkej knihy „Sloveni a Slovensko“. A tú som už čítal odovzdaný tomu, čo príde. Nie slepo akceptujúc všetko, čo je tam napísané, ale otvorený dobrodružstvu spoznávania novej myšlienky a argumentácie. Obe tieto knihy posunuli moje hranice toho, čo je predstaviteľné a dokonca povedal by som toho, čo je akceptovateľné. Keď na konci tej prvej knihy pán Hromník naznačil, že Sloveni sú starší ako Gréci, tak som si pomyslel, dobre, všetko beriem, čo je tu napísané, ale toto, to je už trochu veľa, to autor zašiel ďaleko do fantázie. No a dnes nepochybujem o tom, že Sloveni sú naozaj starší ako Gréci…“

    „…Mňa pán Hromník veľmi inšpiroval a nadchol svojím podaním. A keďže ja som človek, čo bude radšej čeliť tvrdej realite, ako si vytvárať okolo seba bublinu pekných predstáv, tak som sa rozhodol, že si idem overiť to, čo pán Hromník tvrdí. Bolo mi jasné, že o spojení medzi Slovenmi a Tamilcami asi nikto nehovorí. Ale pán Hromník vlastne povedal, že Tamilci sú najstaršia kultúra sveta. A toto je všeobecné tvrdenie, ktoré predsa museli ľudia skúmať po celom svete. Asi nie všetci, ale musím vedieť také niečo nájsť. Tak som aj našiel…“

    „…Do Tamil Nadu som išiel s tým, že sprostredkujem poznatky z knihy Sloveni a Slovensko a zároveň získam pohľad na vec z Tamilskej strany…“

    „…spojenie medzi Slovenčinou a Tamilčinou je prastaré a veľmi silné a to práve v hlbokých kultúrnych veciach…“

    „… Tí naši „historici“ a „jazykovedci“, ktorí sa nevedia vysporiadať s novými objavmi, sú odsúdení na zánik. Budú prekonaní tými, čo sa vedia prispôsobiť. Tu je tak obrovská príležitosť pre jazykovedcov. Bola objavená „zlatá baňa“ nových poznatkov o vývoji jazyka vôbec, ktoré čakajú len na to, kým ich niekto vydoluje. A naši jazykovedci sú v rozpakoch, lebo sa im nechce chodiť do novej bane, lebo už majú vychodené cestičky do tej starej, kde už nie je čo ťažiť. S historikmi je to rovnako…“

    „…Objavenie Tamilsko-Slovenských súvislostí je možno najväčší historický objav všetkých čias a to celosvetového významu. Naozaj. To nepreháňam. Tým, že sme od Tamilcov tak vzdialení – geograficky aj v čase, a pritom uchovávame tak silné puto, jasne dokazujeme hlboký význam Tamilčiny a zásadne podporujeme Tamilskú teóriu pôvodu ľudstva. Tým, že toto robíme pre Tamilčinu, zásadne zvyšujeme význam Slovenčiny, a to pravdepodobne na takú úroveň, že čím je Tamilčina pre svet, tým je Slovenčina pre Európu. Jazyk aj kultúra…“

    Dr Hromník bol označený za heretika mnohými “gebirovými” historikmi, z ktorých však za tie tri, či štyri roky od povestného kolokvia nebol nikto schopný sa podujať na odbornú recenziu jeho knihy.
    Marek Zelem nie je historik, ale som si istý, že jeho cestu za Tamilcami z možného obvinenia „z propagandistických účelov“ určite nesponzoroval Dr Cyril Hromník a isteže ani Vladimír Putin.
    (Mimochodom, 28 septembra o 15:15 má byť v Považskej knižnici beseda s autorom)

  10. yoss 21. septembra 2017 / 14:02

    na pondelok (25.9.2017) sa chystaju dve zhromazdenia. jedno zmanipulovani stredoskolaci, ktori chcu protestovat proti korupcii a vyslovit podporu uzernikovi sidliacemu v palaci na Hodzovom a druhe o 16-17. hodine, kde sa bude proti uzernikovi a danovemu podvodnikovi protestovat. som zvedavy, ako sa RTVS zhosti svojej verejnopravnej funkcie, ako to budu anoncovat. nieco mi hovori, ze to bude sranda 🙂

  11. Anton Hrnko Anton Hrnko 21. septembra 2017 / 22:18

    A potom som sa zobudil.

  12. Milanxyz 22. septembra 2017 / 8:22

    Dobré ránko pán Hrnko,
    priskoro ste sa zobudili. Na skutočné „zobudenie“ by ste mali vycestovať do Považskej Bystrice (pochopiteľne na poslanecký priezkum) a navštíviť prednášku/besedu toho „extrémistu“, aby ste ho tam pred publikom na mieste prebudili z jeho „námesačníctva“ a dokázali mu (marxistickou) vedou preskúmanú a (vraj) dokázanú skutočnosť, že my, Sloveni/Slováci pochádzame z Pripjaťských močiarov a akékoľvek blúznenie o kadejakých Tamilcoch je len zavádzanie mladej generácie, „nočnou morou“ extrémistov.
    Pre tú „jedinú pravdivú“ slovenskú historiografiu by to bol zaiste záslužný čin (a naviac by ste si mohli vyučtovať diéty).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *