Prednedávnom zaskočilo slovenskú spoločnosť udelenie ceny americkej Ligy proti ohováraniu (Anti-Defamation League, ADL) platenému agentovi Horthyho režimu, vysokoaktívnemu iredentistovi, ktorý pomáhal v r. 1938 – 1939 Hitlerovi pri jeho ovládnutí stredoeurópskeho priestoru, aktívnemu účastníkovi dejov na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 a na území Slovenska riadne odsúdenému politickému kriminálnikovi Jánosovi Esterházymu. Jeho aktívni stúpenci (na Záhorí im hovoríme iredentisti) doma i v blízkej cudzine zaplesali a hneď sa vyrútili na slovenskú verejnosť, aby si uvedomila, akú významnú osobnosť tu stále považuje za vydedenca. Prekvapení sme boli najmä preto, že ADL sa snaží vo svete tvrdo potierať akékoľvek prejavy antisemitizmu a tu zrazu deklarovaného antisemitu a aktívneho strojcu pohromy židovského obyvateľstva na Slovensku ocenia div nie ako jediného odbojára medzi „samými fašistickými Slovákmi“. Pritom ADL sa mohla sine ira et studio informovať u profilujúcich slovenských i izraelských historikov, kto v skutočnosti bol J. Esterházy, a nedať sa zatiahnuť veľmi jasne profilovanými lobistickými skupinami do tohto skutku, ktorý ju veľmi nectí. Pokojne to možno nazvať strelením si vlastného gólu, ktorý v budúcnosti môže značne relativizovať jej vyjadrenia.
Myslím si, že pri objasňovaní pozície J. Esterházyho nemá zmysel argumentovať jeho iredentistickou činnosťou počas prvej republiky, keď sa stal r. 1936 na nátlak z Budapešti a podľa vzoru Henleinovej Sudetonemeckej strany predsedom Zjednotenej maďarskej strany. Nemá zmysel argumentovať, že sa ako poslanec Národného zhromaždenia ČSR aktívne zúčastňoval na Hitlerovom komplote proti vtedajšiemu Česko-Slovensku, a tým priamo napomáhal nacistickému Nemecku, aby sa stalo dominantnou mocnosťou v regióne, čo bola prvá a nevyhnutná podmienka, aby sa tu presadila antisemitská politika a neskôr holokaust. Veď stále sú vo svete sily, ktoré si myslia, podobne ako sovietsky minister zahraničia V. Molotov v prípade Poľska, že aj Česko-Slovensko bolo „obludným výtvorom versailleského systému“, a preto akákoľvek činnosť proti nemu bola chvályhodná. Nemá zmysel pripomínať asi ani to, že jeho najbližší spolupracovník zo Zjednotenej maďarskej strany, jej podpredseda A. Jaross, ktorý zostal po Viedenskej arbitráži v Maďarsku mal rozhodujúci podiel na deportáciách židov z Maďarska r. 1944 i na ich masovom vraždení v závere vojny v obkľúčenej Budapešti, za čo bol na rozdiel od Esterházyho v Maďarsku nielen odsúdený na smrť, ale aj popravený! To všetko nemá zmysel, lebo vraj trčí ako maják medzi „zločinnými slovenskými“ politikmi slovenského štátu, ktorí pripravili tragédiu slovenských židov a on vraj ako jediný hlasoval proti zákonu o vysťahovaní židov v Sneme Slovenskej republiky. Tým sa vraj vystavil perzekúcií slovenských úradov a vraj aj povojnovej pomste Slovákov. Bolo by to pekné, len keby to bola pravda. Skutočnosť je na míle vzdialená od tohto obrazu zámerne vytváraného na morálnu diskvalifikáciu Slovákov ako národa. Tak sa pozrime, ako to bolo v skutočnosti.
Nechajme hovoriť archívy, ktoré zachovávajú autentické postoje J. Esterházyho vo vzťahu k režimu slovenského štátu, jeho politike k nacistickému Nemecku a špeciálne k židovskej otázke. Všetky tieto dokumenty možno nájsť na serveri Národnej rady SR (www.nrsr.sk) v časti archív. Len treba do nich nazrieť a obraz „ochrancu“ prenasledovaných židovských spoluobčanov sa rozsype ako povestný domček z karát. Treba povedať, že J. Esterházy na pôde slovenského snemu vystupoval často a jeho prejavy sú plné deklarovania lojality slovenskému štátu a jeho politike. V tom duchu sa nesie i jeho prejav v snemu 28. októbra 1939, keď sa po voľbe J. Tisa za prezidenta prerokovávalo vládne vyhlásenie novej vlády V. Tuku. „Počas osemmesačného jestvovania slovenského štátu“ – zdôrazňoval – „sme sa v ničom neodklonili od tohto chovania sa. Proti slovenskému vládnutiu sme ani na okamih nezaujali opozičné stanovisko, ale sme sa hneď hlásili do konštruktívnej, štátno-budovateľskej práce. Táto naša ochota trvala nezmenene a trvá aj naďalej.“ Mal však aj výhrady: „Začalo sa s kontrolou personálnych pomerov v akciových spoločnostiach. Očistili ich od židov, od Čechov, ale vyložili aj Maďarov. Maďar sa už na takomto mieste i na ukážku sotva nájde. Spomedzi vládnych komisárov, vymenovaných do židovských podnikov, na viaceré moje zakročenie na príklad v Bratislave len troch Maďarov sa mi podarilo dať vymenovať, stalo sa na základe nesprávnych štatistických dát, že nás od ďalších štyroch miest odstrčili.“ Tak sa len pozrime, čože sa to stalo s obrazom vraj jediného ochrancu židov? Veď on víta arizačné praktiky slovenskej vlády, len sa mu nepáči, že napriek jeho intervenciám sa len málo jeho stúpencov dostalo do pozície správcu (v neskoršej dobe arizátora) v židovských podnikoch.
Ale sledujme, ako sa nám náš „spravodlivý“ vyvíja ďalej. Dňa 29. februára 1940 prerokovával snem zákon o židovských podnikoch (arizačný zákon) a následne ho aj schválil. J. Esterházy nebol prítomný. Dôvod nepoznám. Ale prezident zákon vrátil a parlament o ňom znova rokoval 25. apríla 1940. Vtedy už J. Esterházy prítomný bol a za zákon hlasoval. Potvrdzuje to aj jeho vystúpenie v sneme 7. mája toho istého roku, keď zdôrazňuje, že “ ráčte len prelistovať snemový denník a presvedčíte sa, že som ako zástupca Maďarov dosiaľ vždy každú zákonnú osnovu odhlasoval.“ V tom istom prejave vyznal i svoju lásku k nacistickému Nemecku, keď reagoval na niektoré články v slovenskej tlači. „Radi by dokázali Maďarsku, že tam panuje smer protinemecký, aby sa v súvise s tým stalo vypuklým to, že snáď jediným spoľahlivým spolubojovníkom 90 miliónového Nemecka je Slovensko. (Hluk. ) Priateľstvo maďarsko-nemecké je omnoho staršieho dáta a jeho korene hlbšie siahajú, akoby takéto násilné nezávažné články pokaziť mohli pomer medzi Maďarskom a Nemeckom.“ Nezdá sa mi, žeby takýmito prejavmi bolo možné kohokoľvek ochrániť pred dopadmi nacistickej politiky v strednej Európe! Skôr je to veľmi silné vyznania sa aktívneho spojenca politiky vtedajšieho Berlína.
V júli 1940 postihla slovenský štát ťažká pohroma. Po rokovaniach v Salzburgu musela vtedajšia slovenská politická reprezentácia prehltnúť tvrdú pilulku. A. Hitler ju zbavil akejkoľvek ilúzie, žeby v jeho mocenskej sfére mohla robiť nejakú nezávislú politiku. Z aktívnej politiky museli odísť všetci tí, ktorí akýmkoľvek spôsobom nacistov iritovali (napr. dovtedy všemocný F. Ďurčanský) a do vlády boli nanominovaní pronacistickí radikáli. Pritvrdilo sa i v tzv. riešení židovskej otázky. Snem 3. septembra 1940 prijal zákon č. 210/1940 Sl. z., ktorým bola vláda zmocnená vykonať v čase jedného roka všetky potrebné opatrenia, aby bol zo slovenskej spoločnosti vylúčený akýkoľvek „židovský vplyv“. Za tento zákon hlasoval ako vždy predtým aj J. Esterházy.
Vzápätí po jeho vydaní začala vláda chrliť rôzne nariadenia, ktoré efektívne zbavovali židovské obyvateľstvo jeho základných ľudských práv. Boli im zobraté rozhlasové prijímače, vodičské preukazy, deťom sa zakázalo navštevovať „arijské“ školy, židia sa začali intenzívne zbavovať majetku atď., atď. A čo náš laureát ceny ADL in memoriam na to? To, žeby nič nepovedal, by sa dalo pochopiť. Ale on naďalej aktívne vystupuje. A veru nepovedal nič také, čo by ho ctilo. Práve naopak, 8. októbra 1940 snem prerokovával zákon o sčítaní obyvateľstva. Počuť sa nechal aj J. Esterházy: „Zo svojej strany s radosťou pozdravujem v návrhu zákona, ktorý pred nami leží, to, že sa Židia zvlášť, do zvláštnej triedy zoskupia. Lebo veď v najposlednejšom čase som musel s ľútosťou konštatovať, že keď aj nie z úradného miesta, a to podťahujem, ale predsa jednotlivci by tak boli chceli tunajších Maďarov predstaviť (cenganie), ako by títo Maďari akosi boli úplne jedno so Židmi a tým nás s nimi previedli na spoločného menovateľa.“ No neobmedzuje sa iba na to, aby sa prestalo so stotožňovaním Maďarov so Židmi (teraz už píšem veľké písmeno, lebo tu sa už prešlo z náboženského vymedzenia pojmu na rasové), ale pokračuje spôsobom, ktorý jednoznačne svedčí o jeho postoji k tomu, čo sa so Židmi vtedy dialo: „Hlbokovážená snemovňa! Viem, prosím, že maďarské masy, maďarské sedliactvo, maďarské maloživnostníctvo, maďarský obchodník počas desaťročí a storočí práve toľko trpel od Židov a od židovských rozličných prechmatov, ako od nich trpeli aj Slováci. Ja, prosím, preto opätovne s radosťou pozdravujem, že sa Židia budú zvlášť kvalifikovať. Ale súčasne prosím, aby v týchto časoch všetci tí, ktorí, povedzme, verejnú mienku vedú alebo sa o jej vedenie pokúšajú, nech odhliadnu od toho a nech nás neprivádzajú so Židmi na jedného menovateľa. Lebo my Maďari, ktorí stojíme na kresťanskom a národnom podklade, pripadáme od tej židovskej ideológie aspoň tak ďaleko, ako ďaleko pripadajú Slováci…. Mal by som napokon ešte jednu prosbu. Všeobecne je tu reč o tom, že Židov treba z hospodárskeho života čo najskorej vypojiť a zdá sa, že slovenská vláda činí v tomto smere skutočne a rýchle opatrenia. Ctená snemovňa! S našej strany to s radosťou pozdravujeme.“ Ako sa dívam na prednesenú reč, tak sa dívam, ale nebadám, žeby sa z nej dal vyvodiť nejaký prožidovský postoj.
Od konca r. 1940 asi do polovice roka 1941 prebehla najsilnejšia vlna arizácií židovských podnikov. O postoji k nej najlepšie hovorí vystúpenia J. Esterházyho v sneme 20. decembra 1940, keď sa rozčuľoval nad tým, že slovenská vláda zoštátnila kúpele Piešťany, lebo hrozilo, že sa ich zmocnia i za pomoci cteného pána poslanca ríšski Nemci. Nevidel v tom nič iné, ako intrigy nájomcu kúpeľov (ináč maďarskej národnosti) Ľ. Wintera, o ktorom poznamenal, že – ako myslí – „není Árijec.“ Masy židovského obyvateľstva sa zbavovali majetku, dokonca možnosti získať prostriedky na obživu, čoho výsledkom bolo vytvorenie vrstvy ľudí, ktorá sa stála vážnym sociálnym problémom. Nie je mi známe, žeby J. Esterházy akýmkoľvek spôsobom vyjadril čo i len náznak nesúhlasu s tým, čo sa v slovenskom štáte dialo v tejto otázke. Neozval sa ani vtedy, keď na báze spomínaného zmocňovacieho zákona zo septembra 1940, za ktorý osobne hlasoval, bolo vydané 9. septembra 1941 vládne nariadenie č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov známejšie pod názvom Židovský kódex. Bol to práve Židovský kódex, na základe ktorého (hlava VII, diel prvý) sa začali v marci r. 1942 deportácie slovenského židovského obyvateľstva a na základe ktorého sa realizovala aj ich prevažná časť. Nie je známe nič o tom, žeby hocikedy J. Esterházy spochybnil Židovský kódex alebo protestoval proti deportáciám, uskutočneným na jeho základe. Asi v tom nevidel žiaden problém, ktorý by vplýval na postavenie maďarskej menšiny alebo ju mohol ohroziť.
Jeho postoj sa čiastočne zmenil až vtedy, keď sa mal v sneme prijať zákon o vysťahovaní Židov. Problematika tohto zákona je veľmi zložitá a nie vždy sa komplexne vysvetľuje. V každom prípade to bol zákon hanebný a podobne ako židovský kódex nikdy sa nemal vyskytnúť v slovenskej legislatíve. Nie je však pravdou, že J. Esterházy hlasoval proti tomuto zákonu, a ani to, že keby tak urobil, by sa na Slovensku vystavoval nejakému riziku. Čítajúc stenografický záznam zo schôdze Snemu Slovenskej republiky z 15. mája 1942, keď sa inkriminovaný ústavný zákon č. 68/1942 Sl. z. prijímal, nezistí človek, žeby niekto mal námietky. Podľa tohto záznamu, snem prijal zákon bez akýchkoľvek pripomienok a J. Esterházy podľa prezenčnej listiny v sále sedel. O tom, že za zákon nehlasoval, teda nieže hlasoval proti, ale sa zdržal hlasovania, sú len dva informačné zdroje. Jednak je to radikálna gardistická tlač, ktorá ho za to napadla, a jednak jeho hlásenie do „ústredia“, teda do Budapešti, v ktorom informuje o svojom rozhovore pred hlasovaním s predsedom snemu M. Sokolom. Hlásenie zverejnil maďarský historik L. Tilkovszky v knihe Južné Slovensko v rokoch 1938 – 1945, ktorá vyšla v Bratislave r. 1972. Podľa tohto hlásenie sa J. Esterházy vyznal M. Sokolovi zo svojho antisemitizmu, ale zároveň ho informoval, že síce nič v pléne nepovie, ale za zákon hlasovať nebude. Vraj on ako vodca menšiny, nemôže žiadnom prípade uznať právo väčšiny vysťahovať inú menšinu. Dokonca sa pred Budapešťou ospravedlňoval, že musí konať ináč, ako by potenciálne mohol hlasovať vládny poslanec v Maďarsku za takýto zákon. Nech si každý o takomto postoji vytvorí názor sám. Nebolo v ňom nič hrdinské, dokonca ani v prožidovské, len úzko maďarsko-nacionalistické.
Otázne je aj to, čo sa často zdôrazňuje, že bol jediný v slovenskom sneme, ktorý nehlasoval za tento zákon. Odhliadnuc od tých, ktorí sa ospravedlnili dopredu (osem poslancov) podľa povojnových vyjadrení tesne pred hlasovaním opustila rokovaciu sálu skupina poslancov na čele s P. Čarnogurským. Na rozdiel od Esterházyho však nikto nemal záujem túto skutočnosť v danej dobe rozmazávať, takže žiaden dobový doklad na to neexistuje. Nakoniec, aj keby to bola pravda, podobne ako v prípade nášho „laureáta“ nebolo to príliš odvážne, za čo by si mali vyslúžiť špeciálny aplauz.
Podobne ako mnohí iní nielen na Slovensku, ale vo všetkých satelitných štátoch v nacistickej doméne aj J. Esterházy sa po rozhodujúcich zvratoch na frontoch druhej svetovej vojne z verejnosti vytrácal a hľadal alibi. Nie je však známe, žeby sa zastal prenasledovaných židov v Maďarku, aj keď jedna z kľúčových postáv Szálasiho režimu bol jeho bývalý stranícky kolega. Po vojne bol zaistený sovietskou NKVD a deportovaný do ZSSR. Keďže jeho pobyt bol neznámy, bol Národným súdom, pred ktorý boli postavení všetci poslanci slovenského snemu, odsúdený v neprítomnosti na trest smrti. Národný súd nebol riadny súd, a preto nemôžeme jeho rozsudky považovať za právne čisté. Bol to mimoriadny súd a aj jeho rozsudky boli mimoriadne. J. Esterházy sa však r. 1949 zo ZSSR vrátil a bol postavený pred riadny krajský súd a ten ho odsúdil na trest smrti opäť. Prezident K. Gottwald mu však udelil milosť. Nepatrím k stúpencom trestu smrti, ale v danej dobe sa za omnoho menšie prečiny vešalo három-fárom. Takže – podľa môjho názoru – nemožno túto milosť oddeliť od aktuálnej politickej situácie na Slovensku, kde sa práve vtedy začal pohon na „slovenských buržoáznych nacionalistov“. Obeťou tohto pohonu sa stalo takmer celé domáce vedenie komunistickej strany a postihnutí boli aj takmer všetci vojenskí a partizánski velitelia SNP. Pri tomto pohone si veľmi dobre rozumeli pražskí komunisti s tými v Budapešti. Kto vie?!
Anton Hrnko
Re
acient Coopy
Madarsko vzniklo v roku 1919. Je to jeden z nastupnickych statov Uhorska. Neviem co tu dristate o Madarsku v 13.storoci….. vtedy neexistovali ani ziadni Madari…tych z Azie povrazdili Tatari /stari kronikari pisali, ze clovek sa mohol cele dni tulat po uhorskych rovinach a nestretol ziveho cloveka/ a ti novi este neboli…… takze neviem co splietate o Madarsku, do ktoreho prisli nemecki kolonisti….
Pane Kropacek,
Coopy taktiez rad rozdava podpasovky, ale aspon na adresu Benesa sa vyjadril otvorene a kriticky.
diskusiu sledujem od zaciatku a viem, co si napr. o Moravcovi myslite, ale v mojom prispevku bola rec o Benesovi.
Ak si este raz precitate vsetky 3 body mojho prispevku z 19. Február 2012 at 1:59, zistite, ze to nebolo „mimo“. Myslim si, ze ste to nepochopili zamerne
Takze este raz, ak by nedoslo 5.10.1938 k istej udalosti, museli by slovenski „separatisti“ (vsimnite si tie uvodzovky) riesit horucu situaciu tak, ako ju riesili? Postoj Benesa voci Slovakom a specialne Stefanikovi uz ani uvadzat netreba, vsakze? Cize pokojne si zasadnu cast na tom „uspechu“ ponechajte.
Diskusiu, kde ste sa o vasich predkoch vyjadrili som necital. No, ak ste to uz spominali, asi nebude problem napisat to este raz?
Na vasu ziadost dodavam este „statistiku“. Z mojej najblizsej rodiny boli v strane 2 ludia, ako obycajni clenovia. Jeden neskor (este pred 89-tym) vystupil.
V konecnom dosledku bol byvaly rezim pre mojich predkov vyhra v tom zmysle, ze rodina prisla o pozemky, kedze dalsie vase „esa“ hlasalo „Továrny, statky, pole, všechno bude vaše.“
…”eso”
Pane Miro, tak ještě jednou.
1. “Ak by nedoslo 5.10.1938 k istej udalosti, museli by slovenski „separatisti“ (vsimnite si tie uvodzovky) riesit horucu situaciu tak, ako ju riesili?” Nerozumím, kam se s touto “co by bylo, kdyby” otázkou míníte dostat…musím tedy poděkovat za vaši “chuť se podělit” a trvat na tom, že za likvidaci ČSR nese pochopitelně vinu A. Hitler, přičemž špinavou práci za sebe nechal udělat radikální křídlo HSLS.
2. „V. Biľak a A. Hrnko byly také v jedné straně…“ byla jedna z parafrází, která měla upozornit na jeden z pochybných názorů p. Záznamníka, že všichni členové nějaké strany X patří automaticky do stejného pytle. Já s tím nesouhlasím! A klidně si vyberte nějaký jiný okatý příklad, pokud vás tento pobuřuje. Už tomu rozumíte?
3. Já o “separatistech” psal až v reakci na vás a důsledně jsem je uváděl v uvozovkách! Vítka p. Hrnka tedy mířila na špatný břeh. Už tomu rozumíte?
P.S.: Stále neznám vaše ctěné jméno, ale budiž. Co se týče naší rodiny, tak většina (prakticky všichni) pocházeli z gruntů. Od přináležejících polností jim bylo samozřejmě “pomoženo” (o vzniklém vděku vůči straně, která to zařídila, se asi nemusím rozepisovat). Ve straně, pokud vím, byli z rodiny 2 obyčejní členové. No a v době, kdy jedno vaše “eso” přednášelo své novoroční projevy o světlých dnešcích musel tata na základě odmítnutí vstupu do KSČ přejít na “lepší” práci.
Pan Kropacek,
1. Hitler to zacal a hlinkovci dokoncili, ale vzdy vynechavate jednu „malickost“ a to tu, ktoru nevynechava ani Coopy – postoj Benesa.
Kedze sa zodpovednosti v rozhodujucej chvili zbavil, na tahu bol opat A.H. a slovenski politici si „mohli vybrat“. Preto to nebol predovsetkym nas „uspech“. Ved som to napisal uplne jasne.
2. Neslo mi konkretne o vas priklad, ale najma o to, naco je dobre stale dookola opakovat, ze p. Hrnko bol v strane? Ak sa to spomenie 1-2 razy, v poriadku, ale naco pod kazdym druhym clankom?
3. Je pravda, ze ta vyhrada mala byt v jednotnom cisle (o separatistoch pisal iba Coopy), ale mierila na spravny breh. Ano, rozumiem tomu.
PS: cele meno je dolezite pri osobnom stretnuti, nie na internete. Napokon sa ukazalo, ze statistiky mame obdobne
takze Kropacku mantacku, mas nejaky dokaz, ze v juli 1938, testne pred smrtou Andreja Hlinku, mali Andrej Hlinka a Ferdinand Durcansky rozdielne nazory na postavenie Slovenska v ramci CSR ?????
Klames Kropacek, moj nazor nie je pochybny ale spravny….. Ferdis Durcansky ako profesor prava na Komenskeho univerzite velmi dobre vedel a poznal moznosti legalneho procesu osamostatnenia Slovenska jak v lete 1938, tak v marci 1939…
Kropacek, douca sa dejepis a potom hovor a pis…
Chcel by som pánovi Kropáčkovi pripomenúť opäť, aby nezabúdal súvislosti na historickej osi. Zápas HSĽS za autonómiu Slovenska bol úplne legitímny, nebudem tu rozoberať všetky štátoprávne záležitosti s tým súvisiace počnúc Pittsburskou dohodou, pokračujúc Martinskou deklaráciou i štátoprávnym ohradením sa poslancov za HSĽS tzv. Dolanského interpeláciou pred schválením Ústavy z r. 1920, že síce z medzinárodného hľadiska za Ústavu budú hlasovať, ale vyhradzujú si právo pokračovať v zápase za autonómiu Slovenska až do jej realizácie.
Pripomenul by som tu však jednu udalosť českého odmietania uskutočniť túto prirodzenú úpravu vzťahov Slovákov a Čechov v jednom štáte, ktorá bola neskôr hlavnou vnútropolitickou príčinou jeho zrútenia. R. 1934 vtedy minister zahraničných vecí, neskôr prezident Čo mal plán aeroplán predniesol reč ku Slovákom, ktorá bola vytlačená a široko distribuovaná po Slovensku. Podotýkam, že reč predniesol po slovensky. V onej reči sa zaprisahával, že nikdy nebude súhlasiť s narušením “československej jednoty” a podotýkal, že nie kvôli českému záujmu, ale že to je životný záujem Slovákov. Použil na to vyhrážku, že v prípade, žeby sa náhodou niečo stalo s ČSR, Česi sa s Nemcami vždy dohodnú. Jediní, kto na to doplatí, budú Slováci, lebo budú pohltení Maďarmi. Nuž nečudujte sa ľudákom, ktorí do roku 1938 ani len nezauvažovali o možnej budúcnosti Slovenska mimo rámca česko-slovenského štátu, že keď prišla doba, v ktorej sa podľa Beneša rysovala “česko-nemecká” dohoda a hrozilo “pohltenie” Slovenska Maďarskom, že robili všetko preto, aby sa do toho Maďarska nedostali. Nazvať túto politiku separatizmom (už som vysvetlil, že Slováci sa nemali od koho separovať) a rozbíjaním republiky je presne taká pravda ako nemecká “Dolchstoddlegende”, teda legenda, že Nemecko by neprehralo prvú svetovú, keby mu nezasadili socialisti a komunisti ránu dýkou do chrbta. Hitler na “Dolchstosslegende” pobláznil celý národ a vidieť, že rovnaké bláznovstvo zasadil Beneš do českej duše. Kým však Nemci už dávno pochopili, že vojnu skutočne roku 1918 prehrali na bojiskách, niektorí Česi si ešte stále myslia, že roku 1939 republiku rozbili Slováci. Opakujem ešte raz – Republiku rozbil Mníchov a tí, ktorí pred Mníchovom kapitulovali. To, čo sa udialo v marci 1939, bolo už len epilógom Mníchova a nikto nemôže spochybniť legitimitu konania vtedajšej slovenskej politickej reprezentácie. Konala tak, ako konala, lebo tak konať musela. Všetko ostatné je kvač. To, samozrejme, neospravedlňuje niektorých slovenských politikov za ich činy v rozpore so všeobecnými princípmi ľudskosti, ktorých sa dopustili v neskoršom období. Samotný 14. marec zo slovenského pohľadu bol plne legitímny vzhľadom na existujúce geopolitické súvislosti!
Po precteni prispevku pana Hrnka musim bohuzel s timto panem aspon v necem souhlasit.Dle meho nazoru krizi cesko-slovenskych vztahu zapracinilo dloho neresena zjevna slovenska snaha po svebytnosti,autonomii ci jak to nazvat.Preziravy pohled vladcu prazskeho hradu vuci slovenskym pozdavkym byl jiste kontaproduktivni.Druha stranka je mira aktivity slovenske strany v krizovych dnech 1939.Z dnesniho pohledu je mnohymi Slovakum vycitano,ze se spolcili s nelidskym,vrazednym nemeckym nacistickym rezimem.Nutno vsak chapat,ze Nemecko roku 1939 rozhodne nebylo tim Nemeckem treba z roku 1944.Nikdo nemohl dopredu vedet o zrudne nacistecke vyhlazovaci politice.Nemecko z roku 1939 se jevilo jako pristi hegemon stredni Evropy.Slovaci sice technicky vzato zradili CSR ale to same udelali Cesi v roce 1918 Rakousku.
Co se tyce osobnich vypadu pana Hrnka vuci me osobe,kdy mne obvinuje z ceskeho sovinizmu a klade mi za vinu vyvrazovani sudetskych Nemcu,mohu rici pouze jedno.My Slezane jsme od Cechu mnohem vice etnicky,jakykove i kulturne vzdaleni nez Slovaci.Moje rodina byla v roce 1945 nucena nosit na kabatech vapnem namalovany hakovy kriz a od deportace do Nemecka ji zachranila???? pouze sktecnost,ze muj stary otec odmitl podepsat vokslistu a za to byl jediny trest.Koncetracni tabor.Z toho se mu podarilo uprchnout a pri svem skryvani soucasne ukryval dve, bud zidovske nebo ruske zeny.Co s nimi v zemljance delal behem dlouhych,zimnich veceru mi nikdy neprozradil:]
Pane Hrnko,
s litosti musim komentovat ze vas nacionaliscko-sovinisticky nahled opet zvitezil.Vite my ve Slezsku obvykle{i kdyz se pochopitelne mohou najit i nejaci Hrnkove] neposuzujeme lidi podle toho jestli mluvi nemecky,cesky,polsky nebo tzv.,,po naszymu,, vsichni jsou tu proste doma a jsou to Slezane.Takovemu chapani zemske prislusnosti se vy a vam podobni budou muset jeste hodne ucit a pochybuji,ze se vy a vam podobni tomu vubec nekdy nauci.
Pro vasi informaci o zrudnostech,kterych jsme se dopustili na Nemcich ve Slezsku.Cela moje rodina musela odklizet trosky po bombardovani v kabatech na kterych meli vapnem namalovany hakovy kriz.
Zrejme to nezapada do vasi skatulky cloveka z poza Moravy,ktery nenavidi Slovaky,vrazdi Nemce,miluje pastiky a jeho nejvetsim pranim je zahynout v Tatrach.Hlavne,ze Slovaci jsou jsou dokonali a bez poskvrnky.A pokud maji nejakou skvrnku,tak je k tomu donutili ti hnusni Cesi.Tak,tak vystudovany,nezaujaty historiku.
Takze na zaver jeste jednou.Zilinu zalozili SLEZANE,at uz hovorili jakkoliv a ne Slovaci.
Pane Hrnko,aby jste pochopil rozdil mezi sovinistou jakym jste vy a mnou,uvedu priklad pocatku meho mesta.Misto kde se mesto nachazi bylo osidleno slovanskym obavatelstem.Jestli to byli Cesi,Polaci nebo Slezane se neodvazuji hadat,nebot nejsem tak jasnozrivy jako vy,abych s urcitosti tvrdil v 9.st.Slovaci sidlili az k upati CM vysociny.Na neco podobneho nemam kvalifikaci= politik,clen SNS ani tzv.hrosi kuzi.Kazdy na neco podobneho nema zaludek.
Nicmene pocatky mesta se datuji zhruba od roku 1263 kdy koloniste z Dolni Luzice [Nemci nebo Luzicti Srbove????] postavili prvnich 57 domu okolo namesti ziskali mestska prava.Od te doby se povazovali za Slezany,ucastnili se knizecich snemu v Tesine nebo v Ratibori nebo zemskych snemu ve Wroclavi.Proste byli to SLEZANE.Mozna mluvili nemecky,mozna luzicko=srbsky,mozna mistnim slovanskym dialektem ale v prve rade to byli SLEZANE!!!!
Pane Miro,
1) “Hitler ist Deutschland, Deutschland ist Hitler.” může platit jen v totalitách. Beneš nebyl Hitler a ČSR nebyla totalitou. Po jeho abdikaci si slovenští politici mohli vybrat a také si vybrali autonomii v II. ČSR. Některým to ale bylo málo …a tak přišel na řadu opět A. Hitler. Benešovi můžeme vytýkat přijetí Mnichovské dohody (a zároveň děkovat, že je většina z nás vůbec naživu), ale faktem zůstane, že Německo, Itálie, VB a Francie garantovali “okousané a národně homogenější” II. republice existenci a hranice. Pro případ rozdělení ČSR nebyly garance žádné a na tom už měl Beneš zásluhu naprosto nulovou.
2) P. Hrnkovi si jeho minulost dovolím připomenout pokaždé, když začne se svou kostkou másla na hlavě docela nevybíravě odsuzovat jiné, pro jejich domnělou zbabělost a “ex-post žvásty”. “…naco pod kazdym druhym clankom?” Ale to snad ne!
3) OK
P.S.: Bohužel bývá dost velký rozdíl mezi tím, co si člověk dovolí říct, nebo napsat jako anonym (viz. poslední přízpěvek jakéhosi záznamníka) a tím pod co se podepíše. Pokud si stojíte za svým, nevidím důvod, proč se pod své názory nepodepsat. Tak seberte odvahu a udělejte to.
Záznamníku,
my si tykáme? Odkdy? Otázka by měla znít jinak: Máte nějaký důkaz na to, že by A. Hlinka v roce 1939 postupoval stejně jako F.Ďurčanský? Až se takový důkaz objeví, přehodím klidně Hlinku do pytle k Ďurčanskému. Do té doby ne.
Pane Hrnko,
místo převyprávění textu sem raději přidejte odkaz na jeho plné znění (Nemám zrovna nejlepší zkušenosti s vašim “převyprávěním” Martinské deklarace a “Menší” Saint-Germainské smlouvy …) Nikdo nezpochybňuje legitimní usilování HSLS o autonomii pro 2 mil. Slováků, stejně jako důvody, proč na ni ČSR přistoupila až poté, co “se zbavila” 3,5 mil. Němců. Autonomie a rozbití státu ale rozhodně není totéž, stejně jako způsoby jakými se o ně usiluje. “Konala tak, ako konala, lebo tak konať musela.
Samotný 14. marec zo slovenského pohľadu bol plne legitímny vzhľadom na existujúce geopolitické súvislosti!” No, tak takto zdůvodníte prakticky cokoli včetně přijetí Mnichovského diktátu…
Pan Coopy,
1. na zrade sa tu vacsina zhodne, ale na zradcovi uz nie. Ak sa na to pozriete apoliticky a pochopite rozdiel medzi pricinou a nasledkom, identifikovat zradcu bude pre vas hracka.
2. sovinizmus: „My Slezane jsme pritom vyhlaseni toleratnim pristupem k jinym narodum.“ Vy do tej skupiny nepatrite – co ste zac, to vieme uz od prispevku o „vsivavych goralskych vesniciach“.
3. Zilina: tu si pomozem vasim prispevkom, preco by sme sa nezasmiali?
„Nemci na Slovensku vsak nemohli byt Slovaci,protoze jak jiste dobre znamo,zadne Slovensko neexistovalo.Statni utvar s kterym se mohli ztotoznit bylo Madarsko,tehdy v Cechach nazyvane Uhersko.“
Uzasna konstrukcia, ale v 2 vetach tolko nezmyslov?
- Ak sa na to pozrieme z pohladu panovnika, podla vasej „logiky“ musel byt Ludovit I. neskutocny hlupak. Ani nevedel komu vladne! Kedze vtedy existovalo Uhorsko (podla vas Madarsko), nemalo byt Privilegium pro Slavis nahodou Privilegium pro Hungaris?
- Z pohladu ludu a vasej „dokonalej logiky“ naopak, hlupy musel byt lud, ved ani nevedel za koho sa povazuje a to hned 2x. Ti „Slavis“ ani nevedeli, ze su Hungaris a sucasne sa stazovali na Nemcov, nie na Slezanov
PS: este dodajme, ze ti „Uhri“ (podla vas Madari) – opat, kedze Slovensko este neexistovalo – sa kolosialne pomylili, ked zalozili Maticu slovensku, nie uhorsku (podla vas madarsku). Alebo, zeby to mala byt Matica moravska?
Pan Kropacek,
„a zároveň děkovat, že je většina z nás vůbec naživu“ odkial mate tu vacsinu, mate nejake tajne informacie?
Nie vsetci u vas v tom maju nejasno:
„Českoslovenští generálové přesto žádali aby se stát postavil na ozbrojený odpor. Beneš ale „v zájmu zachování národa“ přesto, že k tomu neměl pravomoc a porušil svým konáním československou ústavu, na kterou přísahal, prosadil kapitulaci. Co ale byla pro Beneše přísaha? Považoval snad přísahu za pouhý příslib, který dle okolností může být částečně nebo zcela nedodržen?“
„Na přelomu září a října 1938, kdy Československo bojovalo o své přežití, se v plné nahotě ukázala nekoncepčnost zahraniční politiky tehdy už prezidenta Beneše. Dvacet let z největší části právě on formuloval československou zahraniční politiku. Jejím výsledkem byl stát obklopený nepřáteli a žádní spojenci.“
Za precitanie stoji aj jediny komentar, kt. je pod clankom. Aj jeho autor v tom ma jasno.
http://www.narmyslenka.cz/view.php
PS: uistujem vas, ze ak to bude dolezite, uvediem aj rodne cislo
http://www.narmyslenka.cz/view.php?nazevclanku=mnichovska-zrada-konec-prvni-republiky&cisloclanku=2008100002
Davam tu prejav Ferdinanda Durcanskeho vo Viedenskom rozhlase /vysielalo sa z Petrzalky na slovenske uzemie/, aby pan kropacek videl, ze Durcansky nebol ziaden ludozrut, ktory na ranajky zjedol dve ceske deti, ale nahnevany mlady muz, ktoreho uz nazlostilo ceske podraznictvo. Je to zo Sidorovej knihy – Tak vznikol Slovensky stat :
Prejav vo viedenskom rozhlase 10. marca 1939 (Ferdinand Ďurčanský)
Slováci, Slovenky, Hlinkova garda!
Len máloktorí z nás mysleli, že dospejeme tak rýchlo tam, kde sa teraz nachodíme. Nie je to tak dávno, že zaslepujúca politika vedúcich mužov českého národa priviedla na okraj katastrofy nielen českých, ale i slovenských ľudí. Každý z nás si myslel, že český národ poučený takýmito chybami — všetkému sa vyhne, čo ohrozilo nielen existenciu republiky, ale aj jeho samostatný život.
V skutočnosti sme sa mýlili. Český národ a jeho vodcovia nič nezabudli z dejín a nič sa nepoučili z udalostí. Naopak, vytrvale pripravovali sa na to, aby nás, náš slovenský ľud, olúpili o jeho práva, ktoré sme si vybojovali strádaním a dvadsaťročným utrpením. Česi hľadali k tomu príležitosť už od októbrových dní. Je síce pravda, že niečo podobného nebolo by im prišlo na rozum, keby neboli v našom ľude niektoré pochybné a zradcovské elementy, druhu Teplanského, ktoré nič neočakávali tak náruživo, ako to, aby moc prešla výlučne od ich rúk, ako to bolo aj doteraz. Praha našla ľudí, ktorým viacej záležalo na úsmevoch ako na slobode a právach, na životných podmienkach slovenského národa. Slovenská vláda sa dopustila od októbrových dni iba jednej chyby: Nepokračovala s takou rozhodnosťou a takou tvrďosťou, akoby sa to bolo patrilo. Čo sa však nestalo, určite sa stane a musí sa stať zajtra alebo o niekoľko dní. Pochybné existencie, ktoré zo všetkého robia obchod, hľadajú všade len a len svoje osobné záujmy, musia raz navždy zmiznúť z povrchu Slovenska. Už bolo dosť toho, aby nad Slovákmi panovali ľudia, ktorí duchovne nemali nič spoločné so slovenským životom. V budúcnosti nesmie tomu tak byť. My zákonití vodcovia slovenského ľudu, boli sme aj v tomto prípade, ako tak často v minulosti, iba zahriaknutí. Praha vždy všetko urobila za naším chrbtom a proti nám. Pri tvorení zákona o autonómii slovenského územia a aj neskoršie využila príležitosť, aby dokázala, že slovenský ľud bez Prahy nemôže nič podniknúť, ani žiť. Pri každom kroku robila ťažkosti. Úpine nenápadne usilovala sa urobiť autonómiu neskutočnou a neviditeľnou. Mužovia slovenskej vlády, ktorí nemali žiadne zadné myšlienky, urobili všetko, čo bolo možné, aby takéto pokusy narazili na odpor, aby sa minuli účinku. A to sa nám poďarilo. Pravďa, pražskí ľudia poďnikli všetko možné, aby slovenská vláda ukázala sa byť pred slovenskou verejnosťou neschopnou. A pokúsili sa to dosiahnuť tým, že zastavili Národnej banke všetky úvery, ktoré bez ťažkostí sa dali pražskej vláde k dispozícii na krytie bežných výdavkov prechodnej povahy. Praha chcela nás takto prinútiť na kolená. Keď slovenská vláda pochopila toto jednanie a neprejavila ochotu upustiť zo svojich práv a keď chcela jednať tak, ako to vyžaďovali záujmy slovenského ľudu, keď vláda ministerského predsedu Tisu vyhlásila, že slovenské národné záujmy sú merítkom pre jej jednanie a pre každú činnosť jej smerodatných vodcov, Praha jasne poznala, že svoje plány neuskutoční. Prelo sa rozhoďla našu vládu odstrániť, lepšie rečeno onú vládu, ktorá stála v ceste jej vládnych chútiek. Z počiatku Praha mala úspech. Našli sa ľudia, ktorí z obavy alebo z vypočítavosti boli ochotní jednať proti tomu, čo každému Slovákovi je sväté, drahé a veľmi cenné, čo je hodné toho, aby obetoval aj život. V každom národe sa nájdu i slabí ľudia, bojazliví jednotlivci a vypočítavé osoby a tak sa našli takíto aj medzi nami Slovákmi. Našli sa ľudia, ktorí na spôsob Teplanského zradili svoj ľud, ktori vedome hovorili nepravdu, ktorí sa schovali, lebo mali nečisté svedomie. Pravda, slovenský ľud už vyúčtoval s týmito ľuďmi. Nemôže týmto mužom viacej veriť a nebude ani viacej im dôverovať. Konečne pozná ich Z vlastnej skúsenosti a preto nebude váhať dať im to na vedomie takým spôsobom, ako sa stalo s ministrom Tepíanským, že na jednom zhromaždení všetci jeho poslucháči mali na sebe obrátené kabáty. Predvídali, že tento chameleón nie je vstave držať sa línie, ktorú jernu určil národ a že on túto neustále bude meniť tak, ako to jeho osobné záujmy vyžadujú.
Pokračovanie pražskej vlády je úplne nezákonné. Pražská vláda využila iba situáciu, že v jej rukách je vojenská moc, že českí dôstojníci sú na čele slovenskej armády, že sme bolí tak ľahkoverní, že sme na zodpovedných miestach ponechali Čechov a pochybné existencie slovenskej krvi, ktorí nezniesli, aby na Slovensku Slovák bol pánom, aby na Slovensku prestala cudzovláda, aby museli žiť z práce a nie z rôznych fondov a prémií, vyplácaných za zradu slovenského národa. Pokračovanie pražskej vlády je nezákonné, lebo nemá nijakú oporu v ústavnom zákone. Podľa ústavného zákona o autonómii Slovenska menuje prezident republiky vládu na návrh predsedu snemu slovenskej krajiny. Vláda môže byť pozbavená svojho úradu len vtedy, keď Krajinský snem slovenský vyslovil jej nedôveru, alebo vláda podá demisiu. Ani jeden z uvedených prípadov sa nesplnil a preto nikto nebol oprávnený vládu Slovenska pozbaviť jej funkcie, ju zosadiť a práve tak nebol nikto oprávnený na miesto tejto vo skutočnosti nezosadenej vlády vymenovať novú vládu. Keď prezident oproti týmto jasným ustanoveniam doterajšiu vládu zosadil a novú vládu vymenoval, tak jednal nezákonne a v protive so svojou prísahou, ktorú zložil pri svojej voľbe. A tak má slovenský národ nový doklad toho, že český národ, poťažne jeho vodcovia, nepridržiavajú sa daného slova a nemôžu splniť daný prísľub. Následok toho nezákonného postupu pražskej vlády je, že Tisová vláda ďalej právne jestvuje a že je oprávnená vykonávať svoju moc. Ja ako jej člen viem, že v skutočnosti nieje to v plnej miere možné. V plnej miere preto nieje to možné, lebo česká armáda jednoducho uskutočnila na Slovensku suchou cestou diktatúru za pomoci Teplanského. To, čo generáli, ktorí sa tešia zrejme z jasných skutkov, robia, aby nemuseli dokazovať svoje vojenské schopnosti, prekračuje všetky hranice ústavy. Nie je predsa možné – takého generála by bolo treba postaviť pred vojenský súd – aby generál Homola vyhlásil na Slovensku stanné právo len z toho dôvodu, lebo túži po dobrodružstvách a že sa to hodí do krámu pražskej vlády.
V Prahe si musia uvedomiť, že tie časy už pominuli, keď bolo možné vládnuť takým spôsobom, ako sa to dnes prejavuje: zosadiť v noci ministrov, v noci zatýkať ľudí a pozavierať Tuku a Macha, ktorí požívajú dôveru slovenského ľudu, obsadiť úrady policajného riaditeľa a veliteľa žandárstva zaistiť, obsadiť všetky budovy vojskom a rozhlasové vysielanie usporiadať v rámci novej humoristickej vlády Teplanského. Tieto Časy pominuli a to navždy. Dôkazom toho, že nijaký národ na svete nemožno umlčať, spočíva aj v tom, že ja tu vo Viedni pristupujem pred mikrofón týmito slovami: som si vedomý, že som zákonným zástupcom slovenského ľudu, že miesto, ktoré zastupujem, nastúpil som z jeho vôle a každého ubezpečujem, že nik sa nesmie vo mne sklamať a ani sa nesklame.
Slováci, Slovenky!
Každý zostane na svojom mieste. Neverte správam a úradným hláseniam, vysielaným z Prahy a z Bratislavy. To sú zlomyseľné fantómy, postrádajúce každý právny podklad. Nenechajte sa viesť za nos! Postavte sa na odpor tam, kde je treba. Čo je ale hlavné: nech Hlinková garda prevedie nástup v obciach, mestách a dedinách. Takto zoskupená Hlinková garda nech postupne preberie moc. Pritom nech Hlinková garda sa postará o to, aby na celej čiare všade vládol bezpodmienečný pokoj, poriadok a disciplína. Ktokoľvek sa vzoprie proti prevedeniu tohto rozkazu a ho neprevedie, je škodcom slovenského národa. Praha zneužila svoju moc, musíme z vlastnej sily prevziať moc do vlastných rúk. V tomto smere sme všetci Slováci jednotní. Moc na Slovensku patrí do slovenských rúk. Vojak, policajný úradník, keď je Slovák, nech sa postaví do služieb obrany slovenských práv, do služby zákonitej slovenskej vlády, do služby práva, spravodlivosti a poriadku. Títo vojaci, policajti a žandári nech sa označia gardistickou páskou, aby bolo jasné, že vykonávajú službu v duchu gardy, ako to chcel Hlinka a ako to prikazuje veliteľstvo Hlinkovej gardy. Nech nikto neotáľa, nech sa nikto nerozpakuje, ale nech každý splní svoju úlohu na svojom mieste. Pritom musí sa zachovať poriadok a musí sa konať služba, od ktorej závisí normálny chod života. To prikazuje záujem slovenského národa. Rozkazy Čechov a zradcov okolo Teplanského, ich rozkazy a opatrenia vás už nezaväzujú, lebo je jasné, že Česi nesledujú iné, ako zabezpečenie svojich vlastných záujmov na účet našej vlastnej prítomnosti a budúcnosti.
Organizované jednotky Hlinkovej gardy tých obcí, ktoré ležia blízo hranice, nech obsadia hranice, aby sme boli bezpodmienečnými pánmi nášho Slovenska. Nech je každý na svojom mieste. Nech každý vyčká moje rozkazy, ktoré dávam ako zákonitý zástupca slovenskej vlády, lebo ostatným je a ešte na niekoľko dni aj bude nemožné, aby prejavili slovenskému národu svoje pravé, neovplyvnené mienky. Moje rozkazy ohľadne činnosti Gardy sa majú rovnako súrne previesť a splniť, lebo som zborovým veliteľom tejto inštitúcie slovenského národa a vyšší vodcovia nemajú dnes tú možnosť, aby dávali rozkazy také, aké by chceli v záujme slovenského ľudu.
Našim nepriateľom a Čechom, ako aj zradcovským Slovákom pripomínam, že každý pokus proti terajšej zákonitej vláde, ktorej som i ja členom, každý čin, ktorý sa pácha vo spojení s Prahou, už po niekoľkých dňoch bude prísne potrestaný. Prechodné dni prejdú a ubezpečujem vás, že vydobyjeme plné víťazstvo slovenského národa a zabezpečenie jeho práv tak, ako to mal na mysli výkonný výbor Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorý snemoval v Žiline 6. októbra.
Slováci, Slovenky!
Nech každý stojí na svojom mieste! Nech Hlinková garda strhne na seba moc v každej obci a v každom meste, kde táto moc nie je v spoľahlivých slovenských rukách. Starajte sa o udržanie poriadku za pomoci tých slovenských policajtov, žandárov a vojakov, ktorí sa k vám prihlásia a vy Česi a čechoslováci ustúpte dobrovoľne, ak nechcete vás a váš ľud’ priviesť ďo nešťastia.
Slováci, Slovenky!
Volám vás všetkých do boja za slobodu slovenského národa, za lepšiu budúcnosť a za spoluprácu s veľkým a priateľsky zmýšľajúcim nemeckým národom.
Na stráž!
Zdroj
Citované podľa
Karol Sidor, Takto vznikol Slovenský štát, vyd. Odkaz, Bratislava, 1991, str. 102-105
Hmm další dobrý vlastenec (tedy gól do vlastní sítě). Jste jenom o 10 dní pozadu
Přečtěte si můj 1. přízpěvek pod tímto článkem z 12. února 2012 ve 23:18. A příště sem dejte raději kratší citaci, nebo jen odkaz
http://sk.wikisource.org/wiki/Kateg%C3%B3ria:Ferdinand_%C4%8Eur%C4%8Dansk%C3%BD
No tak sorry, ale sam dobre viete, ze Durcansky mal velmi dobre dovopdy, na svoj radikalizmus…najma ked dobre vedel od svojich nemeckych priatelov, ze
1, Cesko do par dni bude nemeckym uzemim
2, Slovensko sa rozdeli medzi Polsko a Madarsko.
Esteze sme mali Durcanskeho a Tuku……
Kropáček,
ťažko debatovať s človekom, ktorý vidí v cudzom oku aj smietku a vo vlastnom ani brvno. Už som Vám povedal, že Slováci nikdy neboli, nie sú a ani nebudú apendixom na českom tele. Boli vždy samostatným celkom a to, že Česi mali problémy s Nemcami, ich mohlo zaujímať len do takej miery, pokiaľ nemali oni problémy s Čechmi. Reč k Slovákom som nenašiel na internete, ale keď si to dáte do googlu, tak tam nájdete x-ponúk brožúrky a môžete si ju zakúpiť. Ja vám ju zháňať nebudem. A vylučujem, žeby som niečo tvrdil o Martinskej deklarácii alebo o tzv. malej Versaillskej zmluve, čo v nich nie je. Ja nemôžem, že vašemu benešovskému uchu sa to zle počúva a oku vidí.
Tak teda žiadané vysvetlenie, ktorým nie je možné zdôvodniť hocičo: Slováci r. 1918 išli do holportu s Čechmi preto, aby sa vyšmykli zo zadúšajúceho objatia Maďarmi. V žiadnom prípade tam nešli pre to, aby sa dali Čechmi pohltiť. To pokojne mohli zostať s Maďarmi, s ktorými sú mentálne bližší ako s Čechmi. To už Hlinka na takéto snahy povedal: Ak sa máme utopiť, tak sa utopme v mori, nie v kaluži. Čo si myslíte, koho myslel tou kalužou? Pre Slovákov bola republika zaujímavá a boli ju pripravení brániť aj s tým, že dočasne trpeli českú supremáciu, pokiaľ ich bola schopná brániť pred Maďarmi. Boli za túto istotu ochotní brániť republiku spolu s Čechmi aj proti Nemcom. Ale keď Česi neboli ochotní svoju vlasť brániť a dokonca v rámci republiky prišlo Slovensko a štvrtinu územia, nebol už žiaden dôvod túto republiku brániť. To je hádam pochopiteľné aj pre žiaka prvej ľudovej, či nie?
To s tými garanciami nemyslíte vážne!?! Už dávno som sa tak nezasmial. Jediný, kto po Mníchove mohol garantovať hranice, bol Berlín. Veď Briti a Francúzi dali strednú Európu Hitlerovi v darčeku, dokonca previazanom červenou mašličkou. Prečo čakali s garanciami na Hitlera a keď ten povedal, že nadá, nedali ani oni. Vyhovárať sa, že republika prišla o garancie postupom Slovenska je ale poriadna “Dolchstosslegende”! To vás tak učia v dejepise? To potom Jirásek bol lepší! Ten aspoň nikomu nekrivdil.
Áno, autonómia a rozbitie štátu nie je to isté. Len sa lepšie pozrite, kto ten štát rozbil!
PS. Mohli by ste mi vysvetliť, keď už sa tak dožadujete dôsledného citovania, prečo Česi dôsledne falšujú mierové dokumenty z konca prvej svetovej vojny? Veď predsa v originálnych textoch je všade Česko-Slovensko, nie Československo! A robia to aj spätne, keď tie dokumenty publikujú v originálnych jazykoch!
PS 2. Naštudujte si dejepis a netvrďte takéto voloviny: “Benešovi můžeme vytýkat přijetí Mnichovské dohody (a zároveň děkovat, že je většina z nás vůbec naživu), ale faktem zůstane, že Německo, Itálie, VB a Francie garantovali “okousané a národně homogenější” II.” Po prvé prísľub nie je garanciou. Nemecko garancie nedalo a ich odmietnutie bola pravá príčina prečo sa spustil Homolov puč na Slovensku. A po druhé, žiaden vojnový konflikt, ktorý by vznikol neprijatím Mníchova, by nestal Česko-Slovensko 300 000 životov. Nejdem to teraz hľadať v encyklopédiách, ale myslím, že to je počet ľudí, ktorí zahynuli na území Slovenska a Česka v rokoch vojny násilnou smrťou v jej dôsledku. Nuž a nakoniec, Slovensko v prvej svetovej vojne stratilo 69 000 chlapov v uniformách na frontoch. Za obdobie 1939 – 1944 stratilo Slovensko na frontoch 1 300 mužov v uniformách. Keď zarátame aj padlých v povstaní a po prechode frontov i povraždených židovských spoluobčanov, ľudské straty Slovenska nepresiahli 80 000 ľudí. Keď porovnáme straty na životoch v prvej svetovej vojne – cca 10 miliónov a druhej svetovej vojny – cca 60 Miliónov, to by podľa vašej zvrátenej logiky Slováci už dávno mali mať v každej dedine sochu záchrancu Jozefa Tisa. Čo keby ste tak začali rozmýšľať hlavou a nie vaším hlboko zakoreneným obdivom k Benešovi. Ten aeroplán mu Česi nikdy nemali odpustiť. A to už nevravím o Vítěznom únoře.