Pred pár rokmi som v článku Bratislava das war einmal Pressburg kritizoval „počin“ hlavného „odslovenčovateľa“ Bratislavy Š. Holčíka, že v anglickom texte bedekra o Bratislave používa termín „Pressburg“ na pomenovanie Bratislavy v rokoch, keď Slovensko patrilo do uhorského štátu a priamo v texte hovorí, že to bolo oficiálne pomenovanie mesta. Predtým, teda od doby kamennej až po vznik Uhorska a rovnako po zániku tohto kráľovstva bez akéhokoľvek vysvetlenia používa termín Bratislava a konkrétne dobové pomenovanie ho vôbec „netanguje“. Samozrejme, to s tým oficiálnym pomenovaním je bohapustá nepravda, lebo Bratislava sa celé obdobie, keď sa na Slovensku používala latinčina oficiálne (diplomaticky) nazývala Posonium a všetky ostatné pomenovania boli len ľudovými (slovenskými, nemeckými, maďarskými…). Potom sa chvíľu oficiálne nazývala Pozsonyom, ale vtedy už existovalo rekonštruované slovenské pomenovanie Bratislava (zo staroslovenského Bräslava/Braslava), ktoré sa stalo úradným názvom r. 1919 a je ním dodnes. Nikto nevie, kedy zaniklo staroslovenské Braslava v slovenskom jazyku, ale pri vzniku uhorského štátu ešte bolo živé, o čom svedčia mince sv. Štefana s nápisom (B)RESLAVVA CIVITAS. Je pravdepodobné, že žilo až do tatárskeho vpádu, keď v oblasti Bratislavy i samého mesta došlo k veľkému úbytku slovenského obyvateľstva a príchodu nových skupín nemeckých kolonistov. Vtedy zaniklo v oblasti veľa slovenských názvov a presadili sa aj v slovenskom jazyku nemecké pomenovania. Z Devínu vznikol Tebeň (z nem. Theben), zo Stupavy (hradu) Pajštún atď. Aj na pomenovanie Bratislavy sa presadil názov Prešporek/Prešpurek. Tento názov sa však nikdy nestal diplomatickým a v slovenskom jazyku ani nebol štandardizovaný. Predtým, než by k tomu došlo, slovenskí vzdelanci rekonštruovali pôvodný staroslovenský názov najskôr do podoby Břetislav na Dunaji, neskôr ho Ľ. Štúr poslovenčil na Bratislava.
Ale vráťme sa do dneška. Medzi časom sa z ľudového slovenského pomenovania Prešpurek/Prešporek/Prešporok, ktoré už bolo skoro zabudnuté, stala mantra mnohých tých, ktorým všetko slovenské smrdí ako čertovi svätená voda, a termínu Prešporok dávajú v prácach o starej Bratislave prednosť pred jej oficiálnym slovenským názvom. Dávajú mu dokonca placet vedeckého termínu! Pozastavil som sa, keď magistrát Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava osadil popisnú tabuľu na palác Motešických na Laurinskej ulici, na ktorej si zadávateľ nespomenul, akéže to má Bratislava meno. Takže sa z nej dozvieme niečo ako, že palác bol obrazom vkusu prešporských mešťanov v 19. st. No nezostáva to iba pri tom. Istá skupina historikov dokonca stredoveké listiny, kde je termín Posonium, ktorý sa vždy do vedeckej slovenskej terminológie prekladal ako Bratislava, lebo len Bratislava zo všetkých slovenských pomenovaní má rovnaký diplomatický štatút ako Posonium, prekladajú slovom Prešporok. Teda tomuto ľudovému názvu dávajú diplomatický, oficiálny štatút, ktorý nikdy nemal. Ak si niekto myslí, že pri tom ide len o nevinnú hru so slovíčkami, o lepšie priblíženie sa minulej dobe, je veľmi na omyle. Ide o tvrdý, neokrôchaný útok na proces, ktorým sa niekdajšie korunovačné mesto Uhorského kráľovstva stalo hlavným mestom Slovenska. Teda dnešná realita, existencia slovenskej Bratislavy sa tým neberie na vedomie, ako by to bolo len nejaké vybočenie z toku dejín nejakého Prešporka, ktorý tu bol a stále je napriek tomu, ako sa tvrdí na ktoromsi maďarskom revizionistickom serveri, že momentálne je „dočasne v slovenskej správe“. Neberie sa na vedomie, že niekdajšie Posonium – Pozsony a s ním aj ľudový názov Prešpurek zanikli r. 1918 a dnes už je len Bratislava i s jej dejinami. Ide prosto o historický revizionizmus ako vyšitý, ktorým sa spochybňuje slovenskosť Bratislavy a teda aj právo Slovákov na ňu! Viem, že mnohí, ktorí to pod vplyvom svojich „profesorov“ začali používať, nemajú ani páru o tom, akému Molochovi svojím pseudohistorizmom slúžia. Avšak som si istý, že iniciátori tohto vraj vedeckého prístupu, to vedia veľmi dobre.
Ak by tento termíny bol len súčasťou novinárskeho žargónu na regionálnej úrovni, normálny človek by si to ani nevšimol. Však pri Prešporku na Dunaji húsky sa perú. Prečo by sa nemohli prať aj ďalej? Ale tu predsa nejde o ľudovú tvorivosť, ale o exaktnú vedu. A v tej musí byť predmet jasne, nedvojznačne vedecky pomenovaný. Historická veda píše síce o minulosti, ale o minulosti niečoho, čo existuje v súčasnosti. A v súčasnosti neexistuje ani Braslava, ani Posonium, ani Pressburg, ani Prešporok, v súčasnosti existuje Bratislava a to by si mali uvedomiť všetci. Keď píšeme dejiny športu v našom hlavnom meste v 19. st., tak píšeme dejiny športu v Bratislave, nie v Prešporku. A rovnako je to pri dejinách dopravy, kultúry atď. V slovenskom vedeckom slovníku, v slovenskej vede môže mať naše hlavné mesto iba jeden názov, jedno pomenovanie (a je to úplne jedno, v akom jazyku je to dielo publikované) a tým je Bratislava. Kto koná inak, slúži inému pánovi, nie tomu, ktorý ho oficiálne platí!
Žiaľ, túto revizionistickú terminológiu a s ňou i revizionistický výklad histórie nevnášajú do slovenskej spisby nejakí okrajoví nedocenení historici alebo publicisti, ale valí sa na nás z niektorých pracovísk Slovenskej akadémie vied. Nielenže sa pokúšajú o revíziu historicky zdôvodneného písania mien postáv zo staršej slovenskej histórie a keď sa im to nedarí, tak ostentatívne nerešpektujú pravidlá slovenského pravopisu. Dnes už postúpili ďalej. Dnes už vytláčajú aj oficiálny názov nášho hlavného mesta z vedeckej terminológie, už pre nich neexistuje ani Bratislava, ani Bratislavská stolica (župa), ale len Prešporok a Prešporská stolica. Dokedy sa to bude tolerovať? Obávam sa, že za chvíľu nás budú presvedčovať, že nie je správne písať Trnava, ale Nagyszombat. Najsmutnejšie na tom je, že ak by tí dotyční jednotlivci boli Maďari a mali takýto vzťah k maďarským dejinám, tak by sa nedostali ani na univerzitu. U nás sa s takýmto postojom získavajú tituly profesorov, dokonca členov Učenej spoločnosti pri SAV. Potom ma neprekvapuje, keď jeden posudzovateľ grantového projektu Osobnosti slovenských dejín, ktorý predložila katedra slovenských dejín na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, ho odrovná nasledovným tvrdením: „Celý projekt, v ktorom sú osobnosti od Svätopluka po dr. Budaya, je za takých okolností skôr pre súkromných bádateľov. Taktiež doposiaľ neznámy prídomok “Svätopluk Veľký”, ktorý vo mne vyvoláva nacionalistický euforizmus, ma varuje podporiť tento projekt.“ Veru tak, lovci slovenských buržoáznych nacionalistov v 50. rokoch by to neposúdili lepšie. Žiaľ, tento posudok bol akceptovaný a projekt štátny grant nedostal. Ale dokedy ešte nás tu budú za naše dane kádrovať ľudia, ktorým prekáža skúmanie života a diela menej známych osobností slovenských dejín, ktorým prekáža prídomok Veľký pri mene Svätopluk a pre ktorých je zdravé národné povedomie „nacionalistický euforizmus?“ Quo usque tandem, Catilina, patientia nostra?
Súhlasím s pánom Hrnkom
Nerešpektovanie slovenčiny pri popise a opise našich dejín je v lepšom prípade na poľutovanie. Bohužiaľ nie je to nevedomosť, je to zámer! Stále opakujem, tak ako majú právo na výklad histórie Maďari, Nemci, ktokoľvek, také isté právo majú aj Slováci! Teraz nehovorím o objektivite. Koniec koncov každý výklad udalosti je výklad subjektívny. A nikomu neberiem právo myslieť si o dejinách, že ich tvorcovia boli len Maďari či Nemci. Ale tvrdím, že keď tieto názory predstavujú slovenskému čitateľovi či divákovi musia ich podávať po slovensky. To znamená, že aj v 11. či 19. storočí v textoch v slovenčine bude slovo Bratislava. To znamená, že mesto Bratislava bude mať svoje múzeum či galériu v Pálfiho či Aponiho paláci. To znamená, že SNG sídli v Esterháziho paláci. A že aj vo všetkých propagačných materiáloch v slovenčine bude to takto písanô. A povinnosť písať slovensky mená a miestopisné názvy sa týka celého Slovenska a celej slovenskej histórie, aj tej, ktorá bola 900 rokov súčasťou uhorskej.
Ešte jedna kauza. Veľký maďarský politik 19. storočia (pre Slovákov aj uhorský) sa volá Ľudovít Košut. V každom texte v slovenčine
proces deslovakizacie bratislavy je nastartovany a pomaly a iste ide svojou rafinovanou cestou. zacalo to v 1989 pararelnym vznikom vznikom slovenskej a madarskej verzie Verejnosti proti nasiliu, pokracovalo cez turistickych sprievodcov, ktory historiu mesta vysvetlovali v duchu nagymagyarorzsaghu, pokracovalo nainstalovanim soch roznym neslovenskym exotom po meste, najnovsie odporom proti jazdeckej soche Svatopluka a pokusom o likvidaciu susosia sturovcov a nainstalovanim Marie Terezie namiesto nich…
Pan Hrnko, teraz pred Vianocami som chcel kupit vasu knihu o Stupave, ale nemali ju a tak som namiesto nej zobral knihu Daniela Luthera o Bratislave. Daniel Luther je/bol pracovnikom ustavu etnologie SAV, nesporne fundovany a kvalifikovany odbornik, ktory sa vsak pri opise Bratislavy z rokov 1910 – 1945 zamerne vyhyba slovenskemu pohladu na dejiny mesta, ked uz, tak zdoraznuje dobove cechoslovakisticke pohlady. je to velmi divna vec, kedze ustav etnologie SAV funguje v ramci rozpoctu Slovenskej republiky, takze by nemal kopirovat poznatky neslovenskych historikov, ktory slovensku historiu mesta zamerne prehliadaju. cize: ryba smrdi od hlavy, dokonca smrdi aj vo vedeckych kruhoch – co vy asi velmi dobre ovladate…
vsetko najlepsie v novom roku 2012
Celý problém je v tom, a už pár tisícročí, čo opísal východorímsky cisár
Maurikios (539 – 602) v jeho Strategikone:
“slovanská láska k nepriateľom” a “horlivosť v stávaní sa Romeiami” !!!
Pánom Hrnkom opisovaný problém “prešpuráctva” je v našom(?) školstve,
vede, … , kde sú už “historicky” zamestnávaní tí, ktorí “nevyčnievajú z radu”,
“držia hubu a krok”, “sú v kolektíve obľúbení”- vynikajúcim pedagógom je ten,
ktorého žiaci najlepšie papagájujú to, čo práve vrchnosť “diriguje” (“voľakedy to bol
“maďarský očenáš”, ktorý musel učiť aj národne orientovaný slovenský učiteľ
slovenského žiaka, lebo si to priala jeho mati “pani Tesnošilová”).
Maturity sú nastavené tak, že študent vynikajúci v odbornosti “zákonite”
má problémy zmaturovať kvôli cudziemu jazyku, či kvôli tomu že nevie, čo
ktorý západný prerohryz vypotil viď “to voľačo v žite”.
Maturity z jazykov sú nastavené tak, akoby sme z každého chceli urobiť spisovateľa,
ale píšuceho o našej malosti, prostosti, zápecníctve, …
LEBO POSONIUM JE z Pozsony, A NIE Z POŠEŇ (= POŽEŇ) DODNES SEVEROVÝCHODNÁ
ČASŤ BRATISLAVY,
lebo Jazygovia v žiadnom prípade nie sú Jazykovia, aj keď to pomenovanie “korešponduje” s našim dnešným pomenovaním “od slova”,
lebo Raeti v žiadnom prípade nie sú Réci, aj keď toto pomenovanie takisto “korešponduje” s
našim dnešným pomenovaním “od reči”,
…
Pán Hrnko,
neviem, ktorý maďarský blog ste čítali Vy, ale ja som natrafil na blog, kde každé mesto na Slovenku (o ktorom chcete niečo vedieť), má poznámku, že je “dočasne pod slovenskou okupáciou”.
Ono navrat k madarizacnym cias z dob pred zanikom Uhorska nastal u z v podstate hned po roku 1989…najmarkantnejsie sa to prejavilo na znizovani percenta narodnostnej mensiny v danej obci pre kriterium dvojjazycneho nazvu…zo 40% na terajsich 15 %….
ALE, neviem preco nikto zo slovenskych politikov a jazykovedcov nepoukazuje na to, ze nejde o ziadne dvojjazycne nazvy ale o DVOJNAZVIE danej obce…Madari ozivuju nazvy z cias najtuhsiej medarizacie, ked sa slovenske dediny so slovenskymi nazvami madarizovali aj tym, ze direktivne dostali madarsky nazov, uplne nehistoricky, ktory vymysleli niekde vo FEMKE…..po roku 1918, ked doslo k premenovaniu tychto obci na slovenske nazvy v roku 1938-1945 za okupacie juzneho Slovenska hortyovskym fasizmom znovu ozivili tieto nazvy a teraz vdaka politikom z SDKU, SAS, KDH a hlavne Hid a SMK do tretice ozivaju tieto nazvy pripominajuce pre Slovakov, ktori tam ziju, ze su cudzinci vo svojich domovoch.
Maly priklad z Madarska -
Slovensky Komlos na madarskej tabuli vola Toth Komslos a na slovenskej – Tot Komlos….. cize iba madarsky nazov pisany slovenskym pravopisom….totiz v madarsku striktne trvaju na jednotnom nazve obce – ale v dvoch jazykoch
Cize aj u nas by sme mali odmietnut iredentisticke nazvy ako Parkany a Sturovo a trvat na nazve Sturovo aj na madarskej tabuli – madarskym pravopisom pretoze tato dedina sa vola Sturovo……..a nie Parkany…tak uz sa nevola dost davno a neviem o tom, zeby bol prijaty zakon o premenovani Sturova….
pardon, som unaveny, takze – oprava :
Cize aj u nas by sme mali odmietnut iredentisticke nazvy ako Parkany a trvat na nazve Sturovo aj na madarskej tabuli – madarskym pravopisom pretoze tato dedina sa vola Sturovo…
A tak je potrebne konat vo vsetkych pripadoch, kde sa nazov obce v madarcine obsahovo lisi od nazvu v uradnom jazyku. Pretoze nazvy obci sa prijmaju zakonom a nie podla vole madarskych iredentistov.
Zaujímavé sú aj partnerské mestá (či dediny) sídel na južnom Slovensku
Keď si pozriete www stránky akejkoľvek náhodne zvolenej dedinky na južnom Slovensku, a tam ich družobné mestá či dediny, rakúske, nemecké, české taam zriedka nájdete, ale maďarské vždy, čo je v poriadku – ale čo je netradičné nie jednu partnerské obce, ale vždy niekoľko.
Je to zjavný zámer z Maďarska takýmito zdvojovanými či strojovanými patronátmi stmelovať aňaorság.
Pritom partnerské obce zo Slovenska tam nenájdete.
Pán Hrnko – nechcete znovu kandidovať? možno by ste v parlamente boli aktuálne pri tlaku z juhu aj užitočný, ako odborník na praktiky Femke a podobne.
Gratulujem pán Hrnko,
vedel by som podopĺňať aj iné maďarizačné salámové praktiky i z Bratislavi.
Je to priam katastrofa!
Spisovný, štýtny jazyk , jazykoveda, etymológia sú ozaj silným maďarizačným politikom!
“Slovo ako maďarizačná protislovenská zbraň!”
“y” mi ušlo pri “Bratislavy” , prosím o ospravedlnenie
Zostávajme pri pravdivých informáciách
V oblasti Pilíša sú slovenské dediny uvádzané dvojjazyčne takto
Pilisszentkereszt – (známe) Mlynky, hoci maďarský názov znamená Pilíšsky Svätý Kríž
Pilisszentlászló – Senváclav, presný preklad Pilíšsky Svätý Ladislav
Pilisszentlélek – Huť, presný preklad Pilíšsky Svätý Duch
Kostelcz – slovensky menej slovensky ako Kestúc
Pilisszantó – Santov
Piliscsév – Čív
Prepis maďarského názvu do slovenčiny nie je pravda.
re schwartz…
a to iba preto, lebo madari ignoruju originalne slovenske nazvy a uradne sa to vola tak, ako sa to zaviedlo za madarizacie…napriklad dedina Hut /Huta sa tak volala od zalozenia v roku 1703 a pomadarcene ju nazvali Pilisszentlélek za existencie FEMKE….
Pilissanto a santov je to iste v podstate Pilissky Santov
Piliscev detto……
cize nazvy bud 1″1 alebo premadarcene do uplne ineho nazvu….
Szia pan Schwartz
Vážený pán Záznamník
po prvé
to vy tvrdíte, že “.totiz v madarsku striktne trvaju na jednotnom nazve obce – ale v dvoch jazykoch”. Ja som len poukázal, že to nie je pravda.
po druhé
nerobím si žiadne ilúzie o našich južných susedoch a viem, že maďarizácia je premyslená. Ja som na to poukázal neraz a verejne. Vypuklejšie je to pri názvoch ulíc napríklad v spomenutej obci Mlynky, kde ulica Šelpice sa maďarsky volá Petofiho Šandora, Kostelná Fera Rákociho a Slovácka ulica dokonca ako čaro nechceného Ľudovíta Košuta. Samozrejme ich píšu maďarsky. Prejde pár rokov, zníži sa počet Slovákov, slovenské názvy zrušia a nikto z okoloidúcich nebude vedieť, že tam žili Slováci. Svoju argumentáciu vo svojom príspevku však zakladám na skutočnostiach.
po tretie
keď hovoríme o skutočnostiach a pravde, moje priezvisko je Schwarz, je pravé, neskrývam sa za anonymné nátery. Preto vás žiadam ak reagujete píšte správne (a nielen moje priezvisko) a pravdivo.
samozrekjme, ze netrvaju, len je tam maly problem… u nas slovenske dediny sa pocas madarizacie resp. fasistickej okupacie premenovali na madarske, a teraz tieto reminescencie madarizacie a fasizmu presadzuju SMK a Hid ako povodne a historicke……ale su to pritom iba “uradne” nazvy z cias, ked sa madari vyrabali uz tym, ze slovenske priezvisko pri narodeni dietata zapisali do matriky po madarsky…..
a pamatajte si pan Schwarz.ja neklamem. Dokazal som vam,ze nemate pravdu, tak neviem preco sa rozculujete. A vase meno pisem spravne….
este ku meritu clanku…..do mozaiky premeny Bratislavy na “Presporok” zapada snaha o odstranenie susosia Sturovcov, instalacie soch evokujucich reminiscencie na doby najvacsieho utlaku Slovakov – mileniovy pomnik madarizacie – susosie Marky-Terky , Alexandra Petrovica a podobne…..
V novodobých dejinách ani jedna generácia historikov nepochopila, že ak sa dejín chopí národ tak sa stanú motorom jeho rozvoja do netušených možností a pomôžu preklenúť ťažké obdobia. Nechali sme Dubčeka ladom hoci to bol prvý Slovák. naozaj známy na celom svete. Prvú stručnú
monografiu o ňom napísal dokonca jeden Ind. Na Slovensku máme piatu kolónu, ktorá usilovne zráža povedomie na bod mrazu a u mnohých tzv intelektuálov patrí k dobrému tónu nechať kydať na Slovákov lopaty poloprávd a špiny. Nie sme lepší ako mnohé iné národy, ale ani horší. I u posledného Maďara však vidno viacej hrdosti a historického povedomia ako u slovenského povedzme profesora. Historická obec vôbec nefunguje v širšom kontexte a ak, tak mnohí národ len dráždia do očí bijúcimi sprostosťami a servilitou voči súčasným politikárskym tendenciám neoliberalizmu a Západu.
Žiaden strach! Námestie V. H. na nábreží bude určite momentom zvratu v tendencii odslovenčovania Bratislavy. Pred polhodinou som to videl v správach a ešte teraz sa smejem. A navrhujem bratislavským radným, čo tak premenovať Petržalku na Benešovo? Veď sa z vás, Bratislavčanov, už aj tak celé Slovensko smeje, takže o jednu hanbu viac či menej…čo na tom záleží?
Bože, dobrý, ešteže som z “vidieka”!!! Ďakujem, ďakujem, ďakujem…
Pán Hrnko, chcelo by to zase po čase nejakú ľahšiu tému… Už veľa inak dobrých periodík stroskotalo na tom, že 3/4 obsahu bolo hundranie. Kritika je O.K. (viacero Vašich kritických článkov si vysoko cením), ale odtiaľ-potiaľ. Bratislava je vrámci Slovenska len taký malý bezvýznamný fľak so štatútom hlav. mesta, ktorý si žije svojim vlastným životom.
Nechcem Vám dávať návody. Len, skrátka, ľudí treba motivovať
Do nového roku všetko dobré a stoický pokoj Kutuzova.
Problém je v tom aj pred Braslavou mala Bratislava iné mená, ktoré nekorešpondovali s výrazom Bratislava. Istropolis alebo samotne Posonium ma starsie dáta ako Braslava. V preklade nemá nič s kniežaťom Braslavom z 9. Storočia. Je nesprávne pomenovávať mestá menami, ktorú tu boli pred 1100 rokmi a zmazať tak históriu medzitým. Históriu Uhorska, ktorého aj Slovací boli občanmi. Ani Trenčín sa dnes nevolá Laugaricio len preto, lebo o tom svedčia nápisy na hradnej skale, a zabudla tak na ďaľšie 1800 ročné obdobie. Pokrytecké je popierať vývoj mesta, a jeho poslednú identitu. Mená ako Wilsonovo mesto, Bratislav či Bratislava naopak, vymazávajú históriu mesta od vpádu Maďarov až do roku 1919. Názov Prešporok vznikol historickým vývojom u Slovanskej časti Bratislavy, logicky z latinského názvu Posonium alebo nemeckého Pressburg, od Nemcov, ktorí v tom čase boli majoritní obyvatelia mesta, (niektoré štáty uvádzajú názov Presburg, Presbourg). Názov Bratislava vybrali Česi, v roku 1920 ako náhradu za monarchistický názov. V rámci odporu voči monarchii taktiež zbúrali sochu Márie Terézie. Prešporok, alebo niekde čítajuc Prešporek, Prešpurk alebo Prešpork, bol prirodzene vyvinutým menom, narozdiel od mena Bratislava. Bratislava nie je prekladom slova Pressburg, posledného mena do vzniku prvej Československej republiky. Je to úplne iný názov mesta ako sa nieslo do roku 1919-1920 kedy sa začalo používať. Dnes v Taliansku ľudia používajú Presburgo, ale mladší hovoria Bratislava. V Španielsku len Bratislava, V Rakúsku Pressburg, vo Francúzsku Presbourg. Leningrad sa dnes u nás nazýva Petrohrad. V Rusku sa mesto nevolá Pjotrograd, ale sa volá Sankt – Peterburg. Hoci burg, nie je ruské. Názov mesta Prešporok alebo Pressburg, by dnes bolo návratom vykoľajeného vlaku, a odčinenie či už hmotných alebo citových krívd, nepochybne návratom identity mesta a ktorú Bratislava ako mesto stratila. Možným prešporkovaním, snáď návratom mena Pressburg je nápravou nedávnych krívd ktoré na tomto meste spáchali najskôr Čechoslováci (1920), potom fašistickí Slováci (1939) a potom komunisti (1948-1989). Vrátenie mena Pressburg, by nebol zločin, ani krádež akejsi slovanskej identity z obdobia Veľkej Moravy s tisícročnou pauzou. Pressburg svojej doby predbehol všetky dnes multinárodné mestá na svete. A to je jeho pravá tvár.
Milý Martin,
vaše maďarské (alebo maďarónske) presvedčenie priam srší z príspevku, ktorý ste nám ponúkli. Áno, máte pravdu, aj pred menom Braslava mala dnešná Bratislava svoje pomenovanie. Podľa všetkého, i podľa najnovších objavov na Bratislavskom hrade išlo o Carnuntum. Nečudujte sa, áno o Carnuntum, ktorého názov sa – po zničení keltského oppida na mieste dnešného hradu – prenieslo na novozaložené mesto na druhej strane Dunaja. Premenovanie je úplne bežné v histórii. Napr. aj dnešné Štúrovo nieslo viac ako 700 rokov názov Kokot a iba r. 1699 ostrihomský arcibiskup premenoval toto starodávne sídlo na Parkán, maď. Párkány. Neviem, prečo sa tí maďaróni z juhu nedomáhajú v prípade Štúrova o pôvodné meno mesta!? Medzi r. 1863, keď bol zverejnený prvý zoznam úradných názvov miest a obcí Uhorska a r. 1913, keď bol zverejnený posledný, väčšina slovenských názvov bola totálne pomaďarčená. Takže nič nového v našich končinách. Pomenovanie Posonium nemá nič spoločné s pomenovaním Pressburg. Pressburg je nemecká derivácia z pôvodného slovenského názvu Braslava / Bräslava s použitím nemeckého burg, teda hrad. Prvý zápis z r. 907 hovorí o Breslawaspurgu, z toho sa derivoval nemecký Pressburg a neskôr aj slovenský Prešporok. Bolo úplne legitímne, že Slováci si rekonštruovali pre potreby svojho pomenovania mesta na Dunaji jeho pôvodný názov v podobe Bratislava. Zavedený bol r. 1919, a nie r. 1920. To po prvé.
Po druhé Posonium, maď. Pozsony nemá nič spoločné s antickým pomenovaním (Pisoniom), čo radi tvrdia niektorí maďarskí “historici”. Je to jednoducho do maďarčiny prevzaté slovenské pomenovanie Božany, ktoré nieslo slovenské sídlo v predpolí Braslavoho hradu. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o dnešnú časť Bratislavy, kedysi samostatnú obec Pošeň. Aj Česi nazvali Osterreich názvom Rakúsy, moderne Rakúsko podľa hradu Rakúsy, ktorý sa nachádzal na ceste z Prahy do Viedne tesne na hraniciach s Dolným Rakúskom. Takže by som si vyprosil vaše maďarónske kydy typu: “nápravou nedávnych krívd ktoré na tomto meste spáchali najskôr Čechoslováci (1920), potom fašistickí Slováci (1939) a potom komunisti (1948-1989).” Lebo jediní, ktorí tu napáchali krivdy, z ktorých sa dodnes Stredná Európa nevie spamätať, tu boli Maďari typu Ľ. Košút, K. Tisza, Š. Tisza, M. Horthy a im podobní! Doštudujte si dejepis, ale nie z maďarských učebníc, a potom niečo rozumne povedzte. To, čo ste vypotili vyššie, rozumné vôbec nie je!
Vážený pán Anton
Ubezpečujem vás, že príspevok, ktorý som dal na Váš blog (ktorý okrem iného musíte autorizovať, čo je skutočne hodné počudovania sa), je mnou podaný len z pozície občana mesta Bratislava. Z Vášho príspevku priam srší nenávisť voči Maďarom, a vzhľadom na moje maďarské priezvisko (ktoré bolo vložené do príspevku ako názov mojej mailovej adresy) vás asi ťažko budem presviedčať , že moje korene sú slovenské a ja som slovenskej národnosti. Nezvyknem sa ani brániť národnosťou pretože nehrá žiadnu rolu, vo vašom prípade a pod rúškom anonymity v príspevkoch však niet inej možnosti ako presvedčiť, že moje slová nie sú národnostne zamerané.
Názov Pressburg, nie je z názvu Braslava. Žiadne historické dokumenty nedokazujú, že by knieža Braslav mal preložitelné meno do jedného z germánskych nárečí používaných v tom období, a už vôbec nie do spisovnej nemčiny, ktorá vznikla 600 rokov po jeho smrti.
Ako iste všetci vieme, tak Bratislava bola pripojená oficiálne k prvej Československej republike až v roku 1919 ale s platnosťou až v roku 1920 (preto som použil rok 1920) a v roku 1919 sa objavoval a to aj oficiálne názov Wilsonovo mesto. Keďže jeho latinský názov vznikol pred obdobím Braslava , nemohol názov Braslava byť prekladom slova Pisonium (neskôr Posonium). Maďarský Pozsyon môže byť prekladom z cylilického Božanj, ale nedatujú sa žiadne Božany. (to je podobný komol ako Svätopluk kráľ starých Slovákov). Dnes diskutabilné je, čí zo slova Pisonium (neskôr Posonium) vzniklo Pressburg alebo Pozsony alebo naopak. Ak by aj nemecké či maďarské meno vznikli zo slova Božanj (čo znie podobne), súčasné meno Bratislava nebolo prekladom týchto slov, nebolo prekladom latinského slova, má so súčasným mestom spoločné len obdobie pred korunováciu kráľa Štefana. Preto opätovne tvrdím, že sa popiera tisícročná história mesta, ktorá kontinuálne niesla svoje mená, nadväzujúc i na svoje historické epochy.Súčasný názov Bratislava, bol iba výplod českých okupantov, použijúc názov pred vpádu Maďarov, podobne ako Štúrovci, ktorí sa rovnako týmto menom Inšpirovali. Češi mali mocenské a strategické zámery získať mesto Pressburg resp. miernejšie povedané presadzovali „záujmy československého národa“) . Nepopieram, že mesto bolo aj slovenské. Nižňanský a Bútora uvádzajú, že od roku 1850 bolo žilo v Bratislave (až na výnimky rokov 1900-1918) viac Slovákov ako Maďarov. Bolo ale aj Židovské, Nemecké, Maďarské, a potom aj České. Môj príspevok však poukazoval na výnimočnosť mesta práve z multinárodného pohľadu. Svojim spôsobom bola česká invázia v dvadsiatych rokoch prínosom pre toto mesto o čom svedčí i obdobie, kedy sa nemecká národnosť v Bratislave sama stotožnila s existenciou Ćeskoslovenska a Masaryka vítala ako svojho prezidenta. Pomaďarčovanie a podobné historické krivdy som neriešil v mojom príspevku, je ale typické Vám a Vašim straníckym kamarátom obrátiť tému formou osočovania, nálepkovania a ponižovania, až výsmechu, hoc neoprávnene.
Na záver poviem len, že som Vám reagoval predtým ako som zistil, že ste členom SNS, pretože Vás nepoznám. Reagoval som slušne a s úctou, čo robím aj teraz.
Pomaďarčovanie a podobné historické krivdy som neriešil v mojom príspevku, je ale typické Vám a Vašim straníckym kamarátom obrátiť tému formou osočovania, nálepkovania a ponižovania, až výsmechu, hoc neoprávnene. Ak sa mám dotknúť témy maďarizácie, je nepopierateľné a smutné čo sa udialo. A však kŕmiť sa neustále týmito myšlienkami mi príde z národného pohľadu za masochizmus. Samozrejme ma teší, že ľudia ako vy sú čím ďalej tým viac verejnosti na výsmech, čo dúfam ukážu aj parlamentné voľby, ked sa nedostanete do parlamentu. Ani vy ani podobná strana z Maďarského tábora, ktorá sa tam už nedostala predtým.
Ak vám nechcem priať sarkasticky mnoho úspechov v politike, poprajem vám aspoň veľa zdravia a osobných úspechov, a žiť v Štúrove v roku 1500. Určite jeho vtedajší názov vystihuje vašu osobnosť a agresívny podtón, ktorým ste reagovali na môj príspevok.
Vážený pán Martin,
predovšetkým môžem vás ubezpečiť, že necítim nenávisť voči nikomu, špeciálne nie voči Maďarom, ktorých si vážim a ctím ako národ, ktorý toho na svoju veľkosť dosiahol pomerne veľa. Nemám však rád nadutosť niektorých maďarských elít, ktoré nechcú zaregistrovať, že tu v stredoeurópskom priestore žije od vekov (minimálne od 5. storočia) národ, ktorý má svoju históriu i svoj podiel na tvorbe hodnôt, z ktorých čerpali ako Slováci, tak i Maďari. Nemám rád ani tých, ktorí nevedia spočítať, že 2 + 2 = 4. No a tých matematických faux pas vo vašom príspevku je až až. Vôbec mi nezáleží, kto ste, akého ste pôvodu, ale podľa toho, čo tvrdíte, nemôže nepovedať, že zastávate názor maďarských šovinistov, ktorý je v rozpore s pravdou.
1. Česko-Slovensko bolo vyhlásené 28. 10. 1918 v Prahe a Slováci sa k nemu prihlásili 30. 10. 1918 v T. Sv. Martine. Hranice oproti Maďarsku, ktoré bolo vyhlásené ako Maďarská republika 14. novembra 1918 boli určené spojencami už na konci r. 1918. Bratislava sa dostala pod česko-slovenskú zvrchovanosť 1. 1. 1919 a hlavným mestom Slovenska sa stala 4. februára 1919. Od 30. 10. 1918 bolo Slovensko integrálnou súčasťou medzinárodne uznaného česko-slovenského štátu. Je blud tvrdenie maďarskej politiky (ktoré tu vy opakujete), že Uhorsko a teda aj právne vzťahy zanikli až podpísaním Trianonu r. 1920. Uhorsko zaniklo uplatnením sebaurčovacieho práva porobených porobených národov v októbri – novembri 1918. Odvtedy je aj Bratislava súčasťou česko-slovenského štátu. Trianonská mierová zmluva len určila hranice už fakticky a právne existujúcich štátov. Podstate zastávate stanovisko maďarskej iredenty a možno si to ani neuvedomujete. Je to váš problém, nie môj!
2. Vaše tvrdenia o mene Bratislavy v minulosti sú totálne hlúposti, ktoré nemajú žiadne racionálne jadro. Nielen slovenská, ale aj nemecká historická veda má celkom jasno, z čoho je odvodené meno Pressburg. Nielen zápis z roku 907 (Brezalauspurc), ale celá séria nemeckých záznamov z 11. storočia pekne ukazujú ako sa postupne redukovalo slovenské meno Breslav v spojení s nemeckým burg na Pressburg. Neexistuje žiadna súvislosť medzi nemeckým Pressburg a latinským Posoniom.
2. Názov Braslava sa nachádza okrem Bavorských análov ak na minci kráľa Štefana I. zo začiatku 11. storočia STEFANUS REX RESLAVVA CIVITAS. Názov Posonium je až z neskorších listín. Nemôže byť v žiadnej súvislosti s antickým Pisom, lebo aj k starým Maďarom by sa musel dostať cez Slovákov alebo Nemcov, ale tí žiaden takýto názov nepoznajú. Určite vznikol z maďarského Pozsony, ktoré je odvodené takmer na 100% zo slovenského Božany. Takéto dublety názvov nie sú ojedinelé (napr. slo. a nem. Ráb, maď. Gyor; maď. Sopron, nem. Odenburg; slovenské a maď. Pesť, nem. Ofen; slovenské a maď. Ostrihom, nem. Gran atď.)
3. Názov Bratislava v podobe Břetislav na Dunaji rekonštruoval v 20. rokoch 19. st. P. J. Šafárik, r. 1943 to poslovenčil Ľ. Štúr a Slováci odvtedy toto meno používajú. Hovoriť o českej okupácii môže skutočne len iredentista alebo… pomenujte sa sám, ak nie ste iredentista.
4. Bratislava v historických dobách začalo ako slovenské mesto, pokračovala ako slovensko-nemecké, neskôr ako nemecko-slovenské, neskôr ako nemecko-slovensko-maďarské, maďarsko-nemecko-slovenské a dnes je slovenské, dokonca hlavné mesto Slovenska. To sa čudujete, čo?! Podľa týchto charakteristík menilo i svoje meno. Je prirodzené, že dnes má čisto slovenské meno. Nesie ho ináč od marca 1919 aj oficiálne ako úradný názov. A na tom ani vy, ani vám podobní nič nezmenia.
5. Ja som o žiadnych krivdách nehovoril iba o bežnosti premenovávania v našom priestore a Boh mi je svedkom, že to nezačali Slováci. Slováci si vždy vážili druhých.
6. Neviem, či ja som verejnosti na posmech, ale vy ste určite na poľutovanie. Neteší ma to, ale je to fakt.
7. Od r. 1998 nie som aktívne v politike a o politický úspech sa ani nesnažím.
8. O “výnimočnosti” a “multikulturalizme” Bratislavy ste mali hovoriť vtedy, keď vaši duchovní predchodcovia rozpútali v Bratislave pohon na všetko slovenské v druhej polovici19. a začiatkom 20. storočia.
9. Nebojte sa, odslovenčiť Bratislavu sa vám nepodarí.
Pressburg je z Preslava alebo Braslava. Preslava je pravdepodobnejšie (zachované na minciach), Braslava je lingvisticky rekonštruovaný tvar J. Stanislavom (tie mince vtedy ešte neexistovali). Obidve je možné. Ak niekto tvrdí niečo iné, tvrdí niečo, s čím nesúhlasia ani odborníci na Slovensku, ani odborníci v Nemecku. Na túto tému sa toho ale popísalo toľko, že naozaj neviem, ako sa niekto môže chcieť o tomto presvedčivo hádať.
Po druhé, Pisonium k stredoveku nie je tvar istý, je to pochybná zmienka z novoveku tuším zo 16. storočia.
Po tretie – Posonium nepochádza z Pozsony, ale priamo zo slovenského Božan (prvý doložený tvar je Poson). A prísne vzaté to nie je PoZSony lebo taký tvar je doložený až z konca 18. storočia a dohadom od 16. storočia.
Dodávam, aby to bolo niektorým jasné: Názov mesta v maďarskom (t.j. nie latinskom, nie nemeckom a nie slovenskom) texte je doložený pri prižmúrení očí zo 14. storočia, nesporne až zo 16. storočia (a to veľkodušne predpokladám, že zápis Posony je maďarský, hoci slovenčina a iné jazyky sa vtedy tiež zapisovali zložkovo) a v dnešnom tvare Pozsony nesporne až z konca 18. storočia. Tvar Poson atď. v latinských (a možno ani v maďarských) textoch pred 16. storočím nie je tvar nevyhnutne maďarský, môže je byť tvar latinský, slovenský, medzinárodný… akýkoľvek (z toho, že Maďari majú dnes názov Brat. stále odvodený od tohto mena a druhí nie, nevyplýva, že každý názov, odvodený od tohto mena, ktorý sa nachádza v historických textoch, je maďarský).
Bratislavskí maďaróni oživujú uhorskú “slávu” Bratislavy na truc “českým okupantom” a bratislavskí čechoslovakisti stavajú pamätníky legionárom a zakladateľom Česko-Slovenska. To, že na Slovákov majú názor rovnaký, je mi jasné. Zaujímalo by ma, čo si myslia navzájom o sebe
. No a najlepšie je to, ako sa za “multinárodný” charakter čohokoľvek zakaždým najviac bijú tí, pre ktorých národnosť “nehrá žiadnu rolu”, hoci by im to v takom prípade malo byť vlastne jedno. No jedno im to nie je. Prečo? Pretože to nie je o tom, že by im chýbala multikulturalita, ale o tom, že im prekáža čistá slovenskosť. P. S. To rozhodnutie nepresviedčať nás o svojej slovenskej národnosti kvitujem. Nik by tu tomu aj tak neveril. Argumentácia a jazykový prejav usvedčuje.
argumentovat “ceskou okupaciou” moze len nejaky ospevovatel obdobia nasilnej madarizacie 1867 – 1919, pripadne Horthyho obdivovatel z rokov 1938-1945. v rannom stredoveku bola bratislava latinska, slovanska, keltska, neskor slovienska, po cely stredovek nemecka a slovanska a len v kratkom obdobi nasilnej madarizacie madaronska. v archive mesta bratislavy je mozne najst 26 rozne pisanych nazvov najcastejsie su odvodene od nazvu Braslav/Preslav v jeho variantoch. najstarsie asi Wratislaburgium 805 (Aventinus), Brezalauspurc 907 (salzurgske analy). nazov Pozsony si madari ako mnoho inych slov vyrobili az ovela neskor na zaklade spojenia nazvov Pisonium (rimsky vojvodca) a Bozany dobovo pisane aj Pozsany a pod…
Pomocník,
môžete mať pravdu, ale nemusíte. Masové spisovňovania (vydávanie listín) začalo až v 13. st. Je manierou uhorskej kráľovskej kancelárie, že názvy v latinských listinách pomaďarčovala. Poson ako vieme je prvýkrát v listine Štefana I. z r. 1003. Zjavne má inú motiváciu ako Braslava – Pressburg, ktoré vznikli z toho istého pomenovania, resp. nemecké Pressburg je derivátom slovenského Braslava. Evidentne Poson, Posonium vychádza z pomenovania, ktoré bolo už v 11. st. na pomenovanie Bratislavy v maďarskom jazyku (nemôžeme pripustiť, že Maďari nejako to mesto nenazývali). Otázka, ktorú treba rozriešiť je, prečo sa v kancelárskej praxi uplatnil názov Posonium, ktoré je základom maď. Pozsony, a nie Braslava – Pressburg, ktoré sa okolo r. 1000 objavilo na minciach (bez P alebo B)? Prečo a ako vzniklo toto odlišné pomenovanie?
Nebol by som si istý, že v pôvodnom slovenskom pomenovaní bolo skôr P ako B. Mám úplne iný názor z toho dôvodu, že striednica z P na B a z B na P pri vzájomnom slovensko-nemeckom a nemecko-slovenskom preberaní slov je dokázaná. Tzn., že keď Nemci preberali v tomto období zo slovenčiny slovo, ktoré začínalo na P, prebrali ho v podobe s B a naopak.
Dosť som toho prečítal, aby som si názor utvoril! p.Hrnko! Si občas totálne arogantný zo Spiša, robíš zo Seba príliš veľkého a navyše, ako som sa dozvedel, už nehrozíš, ale priamo mažeš ľudí z blogu, jednoducho robíš cenzúru!!! Je to hanba a ber to tak, že som nie podstatne, ale dostatočne od Teba starší! Nie je len Tvoja dovzdelanosť v určitých veciach, ktoré fakt uznávam, ale nerozumiem prečo neuznávaš ľudí, ktorí Ti chcú v podstate pomôcť a chováš sa, že ich nemáš rád!!! Prepáč, že Ti tykám, ale, zdá sa mi, že mám NATO! Ale, srandujem, viem, že odkedy máš filter, tak toto neprejde, prešiel moc zle trebárs u veľa Milanov, trebárs u Sláva a pod, Ťažké s Tebou, vieš latina je latina a Ty ju poznáš! Som si vedomý, že to nepustíš, ale neva. Príď hocikedy podebatovať na Čingovskú v Košiciach a sme v pohode! Neurážaj tak zle chlapov, ktorí Ti chcú pomôcť!!!
Gratuluji bdelym strazcum slovenske cistoty za odhaleni odporneho,madaronskeho provokatera Martina.Tento podly potomek krvelacneho stepniho naroda,ktery vlastne ani neexistuje, nenavidi Slovaky a vsechno slovenske obzvlaste.Pry nejaky madarsky Pozsony.Ha,ha smejeme se.Jiz davno jsou pryc doby,kdy ukrutni Madari bili mirumilovne Slovaky trstinou po jazyku.Napred sa musi….
No nic.K tomu tematu nazvoslovi bych chtel pridat jeden priklad jak zavili nepratele slovenskeho naroda,tedy hlavne Cesi,Madari,Madaroni a Tiezslovaci kradou slavnou historii Slovakum.
Vsichni dobre vime,ze v ranem stredoveku supernarod Starych Slovaku sidlil na daleko vetsim uzemi,nez dnes.Slovencina a to dokonce v originalnim stredoslovenskem nareci v tech dobach radostne halasila od Alp a Jadranu,prez Uherskou[pardon slovenskou] nizinu a Karpaty,dale pak az Baltu a Bilemu mori,Donu,Volze atd.
Opet vsichni zname pribeh o Balatonu.Toto puvodne ryze slovenske!!! jmeno nepripousti absolutne zadnou diskuzi.Zili zde Slovaci!!
Avsak to neni vsechno.Nyni,kdyz jsme mohli setrast odporny diktat Prahy a Budapesti,se ukazuje,ze Slovaci zili i pousti dnesni Syrie.
Ano pratele,je to tak. V Syrii je totiz zricenina hradu,ktery se nazyva BALATNOUS!!!
Hnusni nepratele slovenskeho naroda sice tvrdi,ze se jedna o hrad snad puvodne byzantsky a pak krizacky.ALE MY VIME SVOJE!!
Balaton ci Blatno prece slovensky znamena vlhke,bazinate misto.Blatnohrad.Nasi nepratele nam sice budou baziliscim zpusobem oponovat,kdeze by se vzaly v syrske pousti baziny,ale my zname silu jejich nenavisti/V nezkrotne pyse a zavisti,s touhou ukrast slovenske dejiny,se ty zrudy dopustily hanebneho cinu.Ano,mili roduverni vatroskakci.Oni ty baziny VYSUSILI!!!
Doufam,ze pod tihou takoveho dukazu se zakukleny Madaroni vice neodvazi prznit slavne dejiny jednoho ci jedineho nejstarsiho naroda na svete.
Pokud by Matica Slovenska mela zajem o me clanky,jsem ochoten[za jisty mrzky peniz] psati clanky,ba i knihy v obrane vsetkeho slovenskeho,protoze si myslim,ze nejsem o nic horsi ,,historik,, nez jeji nekteri dvorni spisovatele.
Ak spochybňujete názov Prešporok, spochybňujete aj historický vývoj Slovákov v Bratislave. Urobiť bodku za históriou je veľmi zlý príklad nadobúdania národnej identity po maďarskom útlaku. Ak by som pripustil, že vaše historické argumenty o mene Bratislavy. (až na tie rozprávky o starých Slovákoch) sú pravdivé, tak by som znevážil storočia života Slovákov v meste, ktoré volali Prešporok. Ako historik hádžete jedno storočie cez deviate. Odkazujete históriu mesta na obdobie Veľkej Moravy. Neuvedomujete si, že cela argumentácia k dnešnému Slovensku sa neustále vracia k obdobiu pred roku 1000 (česť výnimkám Mateja Bela, obdobiu Bernolákovcov a Štúrovcov) Robíte presne tie isté chyby ako robili Štúrovci. Vracanie sa do doby Veľkej Moravy. Opäť sa vraciam k tomu, že meno Pressburg, Prešporok, Pozsony vzniklo kontinuálne, svojou históriou. Prešporok však poslali do dejín. Slovenské dejiny sú aj uhorské dejiny. Prešporok, a nech jeho meno vzniklo z hocičoho, ako mesto s týmto menom nieslo taktiež tradície, meno, ktoré niesla slovanská časť Bratislavy roky rokúce, až do prvej Československej republiky . Pri všetkej úcte k histórií mesta, k histórií Slovanov na tomto území, pre súčasný vývoj a identifikáciu mesta by bol dôležitejší viac názov Prešporok ako Bratislava. Výsledok, ako Bratislava dnes vyzerá práve pre nepochopenie identity mesta. Preto väčšina Slovákov vníma hlavné mesto tak, ako som vám poslal mailom. „najväčšia dedina na Slovensku“
. Neviem prečo mám dojem, že pomocník a majiteľ blogu je jedna osoba…(že by preto , lebo prvý príspevok musel autorizovať sám vlastník blogu?).
Mesto nemá tradície. Z reštaurácií je tu nejaká slovenská koliba, ktorá však ma s Prešporkom asi toľko spoločného ako Budapešť so severným pólom. Zanikli 200 rokov staré kaviarne, ľudia nechodia von, stavajú sa sklenené kocky po celom meste, nie sú Prešporské rožky, nie sú trhy, ryby…nič. Tí bohatší chodia do Viedne, a tí chudobnejší na východ. Mesto zíva prázdnotou, v historickom centre so zhasnutými svetlami budov, pohrebnou atmosférou. Toto je tá Bratislava akú ste chceli?
Ja som rád, že konečne prišli ľudia, ktorí chcú ducha Pressburgu obnoviť. Verím totiž v toto mesto, a v jeho ducha.
PS: Pán Hrnko, vidíte ako sa diskutuje k tejto veci na vašom blogu. Ak hľadá človek omyly, tak google. ho ponúkne ako prvú možnosť
Pán Hrnko, či tam je B alebo P je jedno, ja som nevymenoval všetky možné obmeny, lebo tu o také detaily nešlo. Len som chcel zdôrazniť, že iné možnosti okrem tých dvoch neprichádzajú do úvahy podľa toho, čo dnes vieme. Ale keď už o tom hovoríme, tak ten názor o pôvode v slove Preslav pochádza (neviem či pôvodne ale koncom 19. storočia každoádne prevažne) od nemeckých bádateľov, tak predpokladám, že poznali zákonitosti svojho jazyka; do začiatku 20. storočia bol ten Preslav hlavné vysvetlenie (Maďari to mali aj v učebniciach a tak, ja som to na vlastné oči videl, bol to vtedy mainstream). Potom prišiel Stanislav s tým Braslavom a potom prišli mince a vrátili sme sa naspäť k tomu Preslavovi (s obmenou na Breslav a podobne). Ja by som si nebol taký istý, že je možné to zamieňanie P a B pri geografickom názve brať ako fyzikálny vzorec, niekedy ide proste len o náhodu.
K tomu Poson – tie texty sú všetky latinské, z tých latinských textov sa o jazyku názvu mesta nedá zistiť nič (dokonca existuje aj nemecký text s názvom BA Bosan), inak z nich nevyplýva nič. Je logická chyba myslieť si, že sa vtedy mesto nemohlo miestne teda po slovensky (a tým pádom aj celouhorsky) volať Božaň, Pošon alebo podobne, obzvlášť ak to údajne nie je nič iné len osobné meno (dodnes je v Bratislave štvrť Pošeň) a ak prví Maďari v relevantnom počte do širšej BA prišli až v 12. storočí (ešte v roku 1296 sa píše o Nemcoch a Maďaroch v Bratislave len ako o “hospites z Rakúska a Uhorska”, takže to predtým bolo jasne slovenské mesto!). Je to proste latinský zápis miestneho, teda slovenského názvu (hovoríme tu o sídle so slovenským obyvateľstvom a o zrejme slovenskej osobe ktorá mu dala meno….). Maďari a iní ho vtedy automaticky preberali a neskôr ho pomaďarčili, Slováci potom oveľa neskôr prebrali poslovenčený nemecký názov, Maďari zostali pri starom (Nemci používali proste nejaký oveľa starší názov, ako vtedy relatívne vyspelý národ proste mali ustálený starší názov a nemenili ho, asi aj natruc). Ak si pozriete staršie maďarské mapy, tak bežne je tam slovenský názov sídla písaný zložkovým pravopisom bez ďalších úprav (vymyslím si: Trencsin), dnes sa to omylom považuje za “maďarské” názvy, lebo my sme ten zložkový pravopis opustili a Maďari nie, ale vtedy to tak nebolo, oni len v latinčine foneticky zapisovali miestny názov, nepotrebovali až na niektoré výnimky vlastný názov pre nemaďarské sídlo (Aj napríklad Košút sa písal po slovensky Kossuth a podobne, a nikto nepochyboval, že to je myslené ako slovenské meno, ale dnes by každý povedal, že to je “samozrejme” maďarské meno). A v slove zapísanom v tvare Poson, Bosan atd navyše nie je vôbec nič maďarské, je to slovo ktoré môže byť skoro z ľubovoľného jazyka, dokonca ani zápis Posony neznamená – ako si tu niekto hore naivne myslí – že by sa myslel pomaďarčený tvar od slova Božany, ale to -ny môže byť proste len zložkový zápis slovenského mäkčenia, ktorý Slováci dnes už nepoužívajú (dnes by sme písali -ň), ale Maďari áno.
Nehnevajte sa pán Martin, ja som hore schválne vyhýbal postoju k vašemu prvému príspevku, lebo by ste neboli nadšený. Ale teraz, keď píšete, že si myslíte, že som identický s p. Hrnkom, tak to už začína byť trochu smiešne, a dodávam vám, že môžete mať emóciu, že by sa mesto malo volať pred rokom 1919 “Prešporok” (čo je mimochodom tvar používaný v histórii mesta pomerne krátko a tiež nie vždy presne v tomto tvare (potom je otázke prečo nie rovno Bratislava, čo je tvar používaný v rovnakom čase a náhodou aj dnes) kvázi ako historizmus, ale to čo ste tam napísali ako zdôvodnenie je veta po vete znôžka nezmyslov na úrovni škôlky, hoci je to akademicky dobre spracovaná téma, a idete tu niekomu písať, že je smiešny. Keby to bol niekto iný, ale práve vy po takomto výleve?
Ja vám poviem, ako sa veci majú: (1) Ak chcete argumentovať doloženým používaním, tak by sa mesto muselo volať pred rokom 1919 Prešpurk/Bratislava/Prešporok a podobné varianty (lebo v tom bol “bordel”), a pred rokom 1750 môžete hádať ako ho volať – Pošeň/Božaň/Presburg?? a predtým asi Preslava. (2) A ak chcete argumentovať úradne, tak správny názov do 40. rokov 19. storočia je Posonium, potom Pressburg, a potom od konca 19. stor. Pozsony. (3) Tretia možnosť je používať stále dnešný názov. A teraz si čisto technicky uvedomte, ktorá z týchto možností je jediná nielen správna, ale aj prakticky použiteľná. Vaša možnosť pre slovenčinu nie je správna podľa žiadnej logiky.
Vaša možnosť znamená vami navrhovaná možnosť.
A mimochodom p. Coopy vôbec nie je jeden z pár českých provokatérskych “nickov” krúžiacich po internete, ani náhodou. Kdeže…On sa len prišiel “háhodou” “poinformovať”.
Problém, prečo sa dnes väčšina Slovákov pozerá na Bratislavu tak, ako sa pozerá, spočíva (popri ekonomických dôvodoch) nie v nedostatku uhorských “tradícií” tohto mesta, ale v potláčaní jeho slovenskosti. Slováci naň budú hrdí nie vtedy, keď sa budú môcť ísť pozrieť na sochu Márie Terézie (tú potrebujú k hrdosti maďaróni, nie Slováci), ale keď sa budú môcť ísť pozrieť na sochy svojich historických osobností, keď si budú môcť ísť do SND pozrieť nie treťotriedne prerábky zahraničných hier, ale premiéry pôvodnej slovenskej tvorby, keď si budú môcť ísť pozrieť do SNM nie prehliadku nórskych krojov, ale prehliadku krojov slovenských. Teda keď sa Bratislava stane aj kultúrne tým, čím je politicky a ekonomicky už dnes: slovenským hlavným mestom. A k rozprávkam: jediné rozprávky, ktoré na Slovensku kolujú, sú rozprávky o “starých Maďaroch” v 9. storočí,o “maďarskom” vpáde a o “Čechoch” v 9. storočí. Žiadni “Maďari” a žiadni “Česi” ani vtedy, ani minimálne ďalšich 100 rokov neexistovali. Na rozdiel od sformovaného etnického spoločenstva Slovenov (v historickej hantýrke “starých Slovákov”).
To: Pomocník
Bol to len dojem. Aj koli tomu názvu nicku
To: Pomocník
Veľmi dobrý nápad. Správne je Pressburg, už len preto, lebo tento názov nikto nespochybňuje, je internacionálny, podobne ako Sankt – Peterburg. Nech sa na to pozriete z hocijakej stránky, názov Bratislava – po páde monarchie, nebol aktuálny, bol prevzatý / pretvorený z obdobia s pred viac ako 1000 rokmi, a ani dnes nie je zžitý s mestom. Skôr pripomína 40-ročnú komunistickú epochu a sídliskovú výstavbu. Bratislava – v súčasnej rovine, je mesto bez duše.
A k tomu názoru z Ćiech sa nevyjadrujem, by som sa hlboko dehonestoval.
no ano, mesto chcelo byt europske, dopadlo to tak, ze je bez duse, vybrakovane, bez majetku, lebo “europske” su banky, poistovne, mcdonald, bizniscentra. dalsi absurdny pokus – jeho obyvatelia by mali byt “europski” a mali by zacat usilovne presporkovat, lebo jeden z 26 nazvov mesta kedysi bol “presporok”, co je odvodene z europskeho “pressburg”. co dodat, snad len tolko, ze z individualnej hluposti a narodnej nezaradenosti este nevyplyva hlupost a nezaradenost kolektivna, ze bez duse a nazoru budu vsetci obyvatelia…
no ano, mesto chcelo byt europske, dopadlo to tak, ze je bez duse, vybrakovane, bez majetku, lebo “europske” su banky, poistovne, mcdonald, bizniscentra. dalsi absurdny pokus – jeho obyvatelia by mali byt “europski” a mali by zacat usilovne presporkovat, lebo jeden z 26 nazvov mesta kedysi bol “presporok”, co je odvodene z udajne europskeho “pressburg”. co dodat, snad len tolko, ze z individualnej hluposti a narodnej nezaradenosti este nevyplyva hlupost a nezaradenost kolektivna, ze bez duse a nazoru budu vsetci obyvatelia…
To: Tučko Bombička
Bratislavský kraj má deviaty najvyšší HDP na obyvateľa v EU v rámci regiónov. (zdroj Eurostat). 145 % EU. Aj kôli tomuto má obmedzené čerpanie eurofondov. Ak sú dôvody ekonomické, tak potom benefície z Bratislavskej produkcie sa alokujú do iných častí Slovenska vo vyššej miere, akoby mali. Je to spravodlivé?
To: yoss
Váš postoj je nacionalisticko populistický a nevzťahuje sa len na Bratislavu ale na celé Slovensko. Neviem čo komu viac vadí, či McDonald, ktorý zamestnáva ľudí a platí dane, alebo vysoká miera korupcie vo verejnej správe hrdých slovenských občanov ? Inak prispevok oničom.
matin: nalepkovanie namiesto argumentacie?
argumentacne ste na tom dost biedne a tak najlepsie previest diskusiu na inu kolaj. napriklad zamestnavanie ludi a platenie dani. ja ponukam dalsi takyto posun: Transmastné kyseliny a ich obsah v jedlach podavanych v podnikoch rychleho obcerstvenia…
Ja sa naozaj nemienim púšťať do neplodnej diskusie o tom, či tá “bratislavská produkcia” nie je z rozhodujúcej časti len v Bratislave zdanená mimobratislavská výroba (hoci si myslím, že to tak je). Nevidím v tom žiadny zmysel, pretože pre mňa je Bratislava integrálna súčasť Slovenska a Bratislava a zvyšok Slovenska sa majú dopĺňať. Slovensko potrebuje vstupnú bránu a výstavnú skriňu samého seba a Bratislava potrebuje zázemie, produktívny priestor a rezervoár ľudských zdrojov. Čo mňa jeduje, je to, že Bratislavčania nie sú schopní pochopiť, že to postavenie, aké majú teraz, majú aj vďaka existencii samostatnej Slovenskej republiky. Nevravím, že iba vďaka tomu, ale aj vďaka tomu. Jeduje ma, že namiesto toho, aby sa Bratislava stala hnacím motorom slovenského sebavedomia (produkciou kultúry a jej prezentáciou), je jeho brzdou. Jeduje ma, že namiesto toho, aby Bratislavčanov trápilo, prečo v “ich” meste nemá poriadnu sochu Štúr, Hurban, Hodža atď., trápi ich, že tam nemá poriadnu sochu Mária Terézia. Všetko toto ma štve. Slovensko vám, Bratislavčanom, poskytuje zázemie, pracovné sily, materiálne, infraštrukturálne a ľudské zdroje. Slováci by veľmi radi boli na Bratislavu hrdí (ak by mohli). Problém je, že vy, Bratislavčania, Slovensku nedávate to, čo by ste mu dať mali. Vy by ste mali byť tí najhrdší zo Slovákov, tí najvlasteneckejší, tí najpatriotickejší. Namiesto toho fňukáte za Uhorskom alebo za Česko-Slovenskom. Hanbite sa! Toľko na tému HDP.
Akýsi Laco Oravec,
ktorý nevie ako sa slušne správať a ktorého jazyk je ako jazyk posledného honelníka, ubezpečujem vás, že na tomto blogu nie je cenzúra bez predchádzajúceho upozornenia. Váš príspevok tu zostane visieť na ukážku, kam až môže človek klesnúť, keď si vypije alebo si zahúli Sulikovu dávku.
Tučko Bombička,
skutočne brilantné.
p. Coopy
Vy nechápete, alebo nechcete?… Vaše drísty a pseudonázory predkladajte niekde na Vašom blogu /alebo Vám podobným/, kde Vám to možno zhltnú. Tu to nemá zmysel. A tú Sýriu, alebo (ja neviem…), “Slovákov z Marsu” si láskavo nechajte pre seba. Nás zaujímajú skutočné dejiny našich predkov a nie vami vyfabulované,iróniou presiaknuté komentáre. /To je ale už úloha pre (a nielen našich) historikov,archeológov,jazykovedcov atď., aby to hodnoverne,jasne a presvedčivo doložili.
p. Tučko – Bombička – tomu sa hovorí trafiť klinec po hlavičke. Palec hore…
Asi by ste mali hrubými písmenami niekde na prvú stranu napísať, že ak je tu niekto nový alebo zriedkavý (na rozdiel od opačných prípadov), musí ho majiteľ blogu najprv schváliť a to niekedy chvíľu trvá ak dotyčný nie je práve na internete. Síce to tak je aj na internete nie len na blogoch bežné a dá sa to aj domyslieť, ale ja tu mám opakovane pocit, že niektorí ľudia to nevedia a potom sú paranoidní.
Pomocník,
ale to každý, koho som na blog pustil, ak má viac ako -20 IQ, musel pochopiť, lebo po prvom prihlásení sa, jeho príspevok nenaskočil a pri každom inom už nemal problémy!
p. Pomocník
Mohli by ste hrubými písmenami napísať,keď Vás pekne poprosím,koho ste to mysleli?(nie som nový,snáď zriedkavý,ani paranoidný,ani s IQ -20),ale vážne som nepochopil koho…
coopy zo zitneho ostrova, momentalne v Prahe:
uznavam recesiu, ponukam kontru, ktoru asi tazko niekto tromfne o to viac, ze to nie je vymyslene ako ten vas text, jedna sa o holu realitu ktora sa asi len nahodou dostala do novin
http://spravy.pravda.sk/adam-bol-prvy-madar-stoji-v-madarskej-biblii-fe3-/sk_zaujima.asp?c=A080525_185057_sk_zaujima_p23
To: Tučko Bombička
Predtým som reagoval na Vami spomínané ekonomické dôvody. Preto o HDP. Bratislava je na tom dosť dobre, a napriek tomu mesto vyzerá tak ako vyzerá. Z historických obrázkov Bratislavy mnoho ľudí zdieľa pocit, že to mesto malo nesmiernu historickú cenu, bolo prekrásne a po dlhodobom devastovaní mesta v dvadsiatom storočí, ktoré som už naznačil v iných príspevkoch na tejto stránke, dnes jeho vlastní obyvatelia , Slováci, nie sú spokojní so súčasným stavom (samozrejme nie všetci). Je prirodzené, že hľadajú vinníkov, cesty ako z toho von, a konečne sa v Bratislave rozhýbala verejná mienka, aj keď je iba v plienkach .
Naznačil som , že v dnešnej dobe je najvážnejší problém Slovenska vysoká miera korupcie. Toto je brzdou vývoja SR. Svoje by mohli rozprávať aj kamaráti p. Hrnka, aj súčasní zlodeji . Korupcia a krádeže na Slovensku majú dnes nevídané rozmery. Hrdosť, taká tá prirodzená hrdosť na svoju vlasť prichádza automaticky s ekonomickým pokrokom, zlepšujúcou životnou úrovňou a vzdelanosťou obyvateľov. To primitívne búchanie do pŕs ,ktoré tu bolo pred pár rokmi, už skončilo.
K druhej časti len poviem to čo tu opakujem x krát. Štúrovci, predtým Bernolákovci a predtým Veľká Morava. Toto sú dejiny Slovenska resp. slovenského územia? Mne tam chýba nejaké podstatné obdobie. Čo takto Liszt, Dvořák, Smetana, Bartók? Slovensko sa musí prihlásiť k histórií Uhorska, či Československa. Alexander Petrovič uhorská osobnosť slovenského pôvodu. Zemania slovenského pôvodu. Uhorsko bola aj naša krajina. Preto , aj Mária Terézia, bola aj naša kráľovná. Rovnako ako Masaryk, Havel, bol náš prezident. Potom buďme hrdí na svoju súčasnú samostatnú krajinu. A naučte sa, že ak niekto nesúhlasí s vašim názorom neznamená to, že je Maďar. (nie vy konkrétne, ale všeobecne).