Zaujímavý nápis na okne Budatínskeho zámku.

okno-z-budatina

budatin

Budatínsky zámok stojí na sútoku Kysuce a Váhu v obci Budatín, ktorá je od roku 1947 súčasťou Žiliny. Dnes bývalá obec Budatín spolu s bývalými samostatnými obcami Považský Chlmec, Vranie, Brodno, Zádubnie a Zástranie tvorí severný okraj – štvrť tohto severoslovenského mesta. Charakter samostatnej obce stratil Budatín však až koncom 70. rokov minulého storočia, keď sa najmä na západných a severozápadných svahoch Dubňa rozbehla  individuálna bytová výstavba a novoprídení obyvatelia prevýšili svojím počtom domácich.

Zámok, ktorý v poslednom čase nezmyselne začali označovať aj Budatínsky hrad (akoby zámok a hrad neboli v slovenčine synonyma), stojí len zdanlivo na úplnej rovine v nive Váhu a Kysuce. V skutočnosti jeho veža je osadená na skalnatom ostrohu, ktorý je obstavený ostatnými  budovami zámku. Skalný ostroh je, respektíve jeho vrchol siaha približne do výšky horného okraja dverí, ktoré vidno  v strede fotografie pod vežou. Veža je neskororománska alebo ranogotická. Postavená bola niekdy v 13. st. V 16. st. do jej obvodného muriva osadili renesančné okno, ktoré smerovalo na juh a na snímke je ho veľmi dobre rozoznať. Okno sa nachádza na prvom poschodí veže a do miestnosti sa dá dostať točitým schodiskom , ktoré je vstavané do telesa obvodového múru a ktoré aj vizuálne narúša valcový charakter veže a vytvára v nej mierne vydutie. Vonkajšia šambrána okna nemohla byť nikdy zvonka videná voľným okom tak, aby sa dal na nej prečítať prípadný nápis. A práve v tomto je ono okno zaujímavé.

Keď začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia obstávali vežu lešením, aby ju obhodili novou omietkou, ktorá aj tak vzápätí opadala kvôli nekvalitnej robote, využili sme to ako nezbedné chlapčiská na dokazovanie si svojej odvahy. Tak sme sa po lešení vyliepali až k jej cimburiu a po šindľovej streche sme vybehli až na samý špic k hromozvodu. Pri tom, ako sme obkukovali vežu zvonka, som si všimol, že na šambráne je pomerne dobre čitateľný latinský nápis. Nápis znel:

CITO VIOLATUR LIBERTAS AURO

Doslovný preklad je nasledovný: Rýchlo je znásilnená sloboda zlatom alebo presnejšie Sloboda sa rýchlo znásilní (dá znásilniť) zlatom (peniazmi).

Máloktorý starý nápis tak presne vyjadruje povahu spoločenských dejov ako práve tento. Peniaze (majetok, zlato…) skutočne pochovávajú všetky ideály, ničia charaktery a robia z deklarovaných cieľov holé frázy. Aj ja som mal možnosť sledovať veľmi z blízka, ako sa niekdajší vlastenci menili na dravých vlastníkov a slovo vlasť si veľmi rýchlo spojili s možnosťou niečo v nej vlastniť. Práve tieto vlastnosti niektorých mojich spolustranníkov boli hlavným dôvodom, prečo som opustil rady SNS roku 1994. Aké bolo však moje prekvapenie, keď vlastnosti mne tak odporné, ktoré som v zárodkoch pozoroval v SNS a pre ktoré som sa dostal do sporu s mnohými vlastencami – potenciálnymi vlastníkmi, som v omnoho rozvinutejšej podobe našiel v novej strane (Demokratickej únii), kde som hľadal principiálnejšiu a morálnejšiu politiku. Omyl lávky. Nakoniec som na politiku kapituloval, lebo pre národovcov som bol príliš liberálny, a pre liberálov príliš pronárodný. Ale najmä, pokladal som za nemožné „spolu vyť“ s tými, ktorí pre vlastníctvo strácali schopnosť vidieť vlasť.

Dnes sa na to po viac ako desiatich rokoch dívam omnoho triezvejšie. Ako hovorí ľudová múdrosť, každá sliepka k sebe hrabe. Čo ma však nevýslovne hnevá, je to, že v tomto všeobecnom nadšení bojovať za vlasť, či už na pravici, ľavici alebo medzi národovcami, aby sme v nej mohli byť vlastníci, sa úplne zabúda na zmysel politiky. A tým je predovšetkým starosť o všeobecné blaho. Lebo slová vlasť a vlastníctvo skutočne súvisia. Vlasť by mala byť krajina, v ktorej jej obyvatelia skutočne vlastnia – niektorí aspoň radosť zo života.

Uvedené heslo však vypovedá o tom, že sa „vlastne nič nedeje“. Aj vtedy, aj dnes zlato bralo a berie ľuďom slobodu. Niekomu to v 16. st. nedalo a chcel to vykričať celému svetu. Ale pre istotu to napísal tak, aby si to nikto nemohol prečítať. A rovnako ani dnes sa nepatrí takéto „nehanebnosti“ pripomínať.


8 Responses

  1. Yorick 29. decembra 2009 / 3:25

    K výrazom hrad a zámok: je nesporné, že v rámci slovenčiny ide o synonymá, ale treba sa na vec pozrieť trochu zbližša. Výraz „zámok“ je prebraným českým ekvivalentom slovenského výrazu „kaštieľ“, nakoľko čeština nepozná pre označenie šľachtických sídel s prevládajúcou rezidenčnou funkciou niečo také ako „kaštěl“, ale iba „zámek“. V lexikálnom fonde slovenského jazyka je výraz „zámok“ tradične používaný ako alternatívne pomenovanie hradných stavieb (podobne ako aj v češtine), no domnievam sa, že celkom neopodstatnene. Laická (a častokrát, žiaľ, aj odborná) verejnosť používa tento termín pre výrazne zachované krajinotvorné hradné (niekedy aj kaštieľske) objekty, v ktorých je spravidla inštalovaná aj muzeálna expozícia. Neobstojí pritom argument niektorých odborníkov, že ide výlučne o stavby kompaktne využívané od stredoveku až po súčasnosť, resp. 19. – 20. storočie. Stačí si zobrať Nitru, kde máme biskupský hrad funkčný od ranouhorských čias až do dnešných dní, a nikomu ani len na um nezíde pomenovať ho Nitriansky zámok (odhliadnuc od jeho staroslovenskej histórie ako hradiska, pochopiteľne). Takisto hrady ako Krásna Hôrka, Červený Kameň či Bratislava sú pôvodom stredoveké, v novoveku významne prestavované, funkčne pretrvávajúce až do súčasnosti (aj keď každý z nich mal vo svojej histórii určitú nefunkčnú pauzu), a výraz „zámok“ sa pri ich mene dvakrát neujal, azda iba v ľudovej slovesnosti či umeleckej spisbe. V slovenskej kastelologickej nomenklatúre preto osobne považujem výraz „zámok“ za neadekvátny a bolo by vhodné, ak by sme sa s ním stretávali nanajvýš v našich krásnych rozprávkach alebo povestiach.

  2. Anton Hrnko Anton Hrnko 29. decembra 2009 / 22:34

    Yorick,
    myslím, že v tomto treba zachovať to, čo sme v slovenčine zdedili. V slovenčine je skutočne zámok a hrad synonymum a treba to rešpektovať. Veď napr. už od prvých písomných zápisoch v slovenčine sa tieto termínu používajú v rovnakom význame (pozri napr. Starý zvolenský zámek, Píseň o Muránskem zámku…). Termín zámok určite nesúvisí s českým zámkom v zmysle prebratia z češtiny, lebo ide o termín z nemčiny (Schloss). Keďže na Slovensku bola väčšia dominácia latinčiny ako v češtine, na drobné šľachtické stavby, treba povedať, že pôvodne opevnené, sa prebral latinský termín castelum – kaštieľ, kým čeština si vytvorila na takéto stavby termín tvrz. Keď sa objavil nový termín Schloss, slovenčina ho prebrala v inom význame ako čeština. Asi to súviselo s tým, že vzhľadom na neustále vojny v Hornom Uhorsku sa pri stavbe šľachtických sídiel viac dbalo o ich pevnostnú ako estetickú stránku. Preto si myslím, že treba ponechať oba termíny v užívaní ako synonyma a používať ich tak, ako sa ich názov zaužíval.

  3. jozef 1. augusta 2010 / 17:32

    #
    Macej hovorí:
    Júl 31, 2010 o 16:27

    Zdravím p.Hrnko. Hoci sa nepoznáme, mám na Vás pár otázok.Čítal som pár článkov o bojoch dobrovoľníkov v okolí Budatína 1848-49 a stále mi nie je jasná odpoveď, z ktorého miesta bol vedený útok sl.dobr. na maď honvédov, zmienky sú o západnej časti kopca nad vami a o úžľabine v záp.časti Dubňa, taktiež druhý útok bol vedený zbehnutím pri snahe obchvatu paza Brodno, no nie je známe kade.Dá sa niekde dopátrať k podrobnostiam útokov. Bol som si sám pozrieť západnú časť Dubňa pod hrebeňom a myslím si , že približne 200 m. od zvonice vo svahu z.D. mohlo k prvým výstrelom sl.dobr. Je odtiaľ pekná dosažiteľnosť streľby na obr.pozície honv. pri obrane str. mosta.Takto som si prešiel časť tejto úžľabiny a myslím , že to mohla byť ona , no sú to len moje dohady. Ťažko sa báda keď niet prístupu na všetky miesta(oplotenia súkr. pozemky) a taktiež aj rozrastaní sa vašej časti Žiliny. S pozdravom Macej (pseudonym).

    #
    Anton Hrnko hovorí:
    Júl 31, 2010 o 21:38

    Macej,
    aj keď je to od témy, pokúsim sa. Odmyslíte si dnešný výzor Budatína. Roku 1848 – 1849 bol Budatín to, čo je na tangente cesty od kaplnky sv. Anny k zvonici a v ulici od zvonice smerom k malému kaštieľu pri ceste do Tepličky. Pravdepodobne nejaká zástavba bola aj od cesty na Tepličku smerom k zvonici. Zámok bol ohradený vysokým kamenným múrom, ktorý začal pri Váhu pod dnešným mostom, pokračoval v línii ako ide od mosta cesta do Zádubnia. Za dnešným kultúrnym domom sa múr zalomil a išiel až po Kysucu, zväčša v telese dnešného nadjazdu nad železnicou. Tomu bola prispôsobená aj cestá sieť. Most cez Váh bol tam, kde donedávna bol ešte železný oblúk z mosta, ktorý vyhodili Nemci na konci vojny (na budatínskej strane vidieť ešte pilier). Stará cesta do Sliezska, po ktorej do Budatína prišli dobrovoľníci, išla od mosta oblúkom k dnešnej ceste do Zádubnia a odtiaľ popri škole k cintorínu a odtiaľ do Brodna. Cintorín tam bol už vtedy, lebo sa na ňom nachádza hrob dôstojníka, ktorý v januári 1849 zomrel v Budatíne na choleru (je hneď nad vchodom do cintorína v druhom, alebo treťom rade). Tá úžľabina už neexistuje, bola rozoraná v 60. rokoch minulého storočia. Bolo to na mieste, ktoré sa v katastri volá Tehelňa. Odtiaľ tiahli popod cintorín asi k zvonici i dole do Budatína a do zámku. Železnica tam vtedy nebola. Teda cesta išla z Brodna k cintorínu v Budatíne a odtiaľ k zvonici, dole k mostu a do zámku. Pod cestou bol majer, ktorého zvyšky sú tam dodnes. Ináč sa vtedy k zámku a ani k mostu z Brodna nedalo dostať.

  4. yoss 17. januára 2011 / 19:04

    pan Hrnko, velmi dobre sa pamatam na vas odchod zo SNS a vstup do DU. bol to sok nielen pre mna, ale aj pre mnohych ludi z mojho okolia. v tom case nikto nemal ziadne iluzie o tom, aki ludia su v strukture SNS a ake boli ich priority – ale kym ste tam bol vy ako narodny idealista, tak sa mi zdalo, ze to este nie je take zle :)))

    aka firma bola DU, to vsak bolo jasne hned od zaciatku. ked ste tam vstupil, poskytol ste im velmi silne narodne krytie, co je hruba politicka chyba ktora sa stala a uz neodstane. ale fandim vam aj nadalej…

    co sa tyka hrad – zamok, nie je to uplne synonymum, len ciastocne. si pamatam este zo skolskeho vyletu na nejakom zamku, ako nam vysvetlovala sprievodkyna, ze slachta najprv byvala na hradoch, ktore vsak boli na byvanie dost nepohodlene a tak ked sa dalo (okolnosti to dovolovali), tak si zacali stavat svoje sidla na pristupnejsich miestach. napriklad hrad Pajstun by nikto zo Stupavy ani Borinky nenazval zamkom a mnohe ine obdobne…

  5. Anton Hrnko Anton Hrnko 17. januára 2011 / 21:44

    Yoss,
    nevstúpili sme do DÚ priamo, ale sme založili samostatnú stranu Národnodemokratická strana a s tou sme išli aj do volieb v rámci koalície s DÚ. Až neskôr sa to zlúčilo. Ale uznáte, že človek, ktorý má svoju predstavu o politike a chce ju naplniť, nemôže jednoducho premaľovať štít Ja som vlastenec na Ja som vlastník a súčasne sa dívať, ako masa národa prechádza na žobrackú palicu. Bol som príliš idealista a rodičia do mňa vložili, že 10 božích prikázaní je skutočne to, čo musí človek dodržiavať (vrátane siedmeho). Ja sa toho držím, a neľutujem! Hoci som za to dostal doživotný dištanc (aj vrahom dávajú len 15 rokov), ale to už tak býva. Ľudia majú radšej úspešného zlodeja než neúspešného poctivca.
    Nuž a hrad – zámok je skutočne v slovenčine synonymum a záleží na konvencii – Budatínsky zámok, Zvolenský zámok, banskoštiavnický Starý zámok, Oravský zámok, Zvolenský starý zámok, … mnoho ďaklších hradov, ktoré majú v názve zámok, resp. dediny pod nimi sú Podzámkami (aj Borinku uvádza Lipský r. 1808 ako Pajštún vel Stupavský Podzámek). Chápanie zámku ako niečo iné ako hrad je v slovenčine čechizmom!

  6. Ivana Ďugelová 1. apríla 2013 / 21:01

    Dobrý deň, chcela som sa spýtať, že kde presne ten nápis, o ktorom tu píšete je? Chcela by som totiž urobiť jeho epigrafický opis a skôr ako kontaktujem Považské múzeum, chcela by som sa uistiť, že či tam naozaj je, resp. ak je, tak kde presne. Viem o ňom totiž iba z tohto blogu. 🙂
    ďakujem za odpoveď. 🙂
    Ivana

  7. Anton Hrnko Anton Hrnko 1. apríla 2013 / 21:17

    Ivana,
    to je úplne jednoduché. Neviem, ako poznáte Budatínsky zámok. Keď prídete od Váhu k zámku kolmo na vežu, je tam len jedno renesančné okno. Je prvé vo veži nad strechou. Ak máte dobré oči, alebo si zoberiete nejaký ďalekohľad, tak ho celkom dobre budete môcť identifikovať v hornom vlyse pod rímsou.

  8. Ivana Ďugelová 10. apríla 2013 / 17:38

    ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *